header image

 
 

Wikiživotopis 1/2

…alebo príbeh jednej wikipédistky.

Piateho júna som oslávila svoje deviate wikinarodeniny. Veru tak, už deviate. Neuveriteľné. Zvlášť keď si predstavím, čo by bolo osláviť deväť rokov od narodenia. Za obyčajných úbohých deväť rokov sa z ničoho, z novorodenca, z úplne nepopísanej tabule bez jedinej schopnosti a spomienky, stane človiečik, ktorý už dokáže všakovaké veci, má bezpočet spomienok a do veľkej miery už aj vlastný rozum. Udiala sa rovnako rapídna zmena od môjho wikizrodenia aj so mnou? To ťažko. Napriek tomu som sa pri tejto príležitosti rozhodla zdokumentovať svoj wikivývoj a odhaliť svoju wikiminulosť.

Wikipôrod

Na Wikipédiu som narazila, keď som mala osemnásť rokov, a to čírou náhodou. V tom čase som internet veľmi nepoužívala. Za jeho najužitočnejšiu vlastnosť som považovala hľadanie obrázkov. O hľadanie informácií som sa nepokúšala, pretože som si hovorila, že to, čo by som potrebovala vedieť, bude aj tak všetko len v angličtine. Ale jedného dňa, už ani neviem prečo, mi to nedalo, a rozhodla som sa uistiť, či naozaj v slovenčine na internete neexistujú dobré zdroje. Konkrétne som túžila po obsiahlejších informačných materiáloch k rozpísanej knihe Súhvezdia od Andromédy po Žirafu. A tak som dala do Google meno hviezdy Pherkad a pozrela si výsledky len pre jazyk slovenčina.

A ono to čosi našlo. Lenže… keď som si rozklikla prvý výsledok, zjavila sa mi iba definícia, z ktorej som sa nedozvedela nič nové. No niečo ma na tej stránke upútalo. Bol to nápis pod tými dvoma vetami, ktorý znel:

Tento článok týkajúci sa astronómie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Pričom „doplníš a rozšíriš“ bol odkaz. Prekvapilo ma to. Naozaj to môže doplniť a rozšíriť hocikto? Aj ja? Vyskúšala som. Rozklikla som odkaz a zjavilo sa mi editačné okno, v ktorom bolo škaredým fontom napísané toto:

“’Pherkad“‘ alebo Gamma Ursae Minoris (γ UMi / γ Ursae Minoris) je hviezda v súhvezdí Malý voz. Niekedy sa nazýva aj Pherkab.

{{Astronomický výhonok}}

[[Kategória:Bayerove objekty]]
[[Kategória:Súhvezdie Malý voz]]
[[Kategória:Bieli jasní obri]]
[[Kategória:Premenné hviezdy typu Delta Scuti]]

[[cs:Pherkad]]
[[de:Pherkad]]
[[en:Gamma Ursae Minoris]]
[[nl:Pherkad]]

Čiže oveľa viac, než som na samotnej tej stránke videla. Netušila som, čo majú tie podivné zátvorky, apostrofy a skratky znamenať. Aby bolo jasné, ohľadom počítačov som bola úplný samouk bez akýchkoľvek príručiek používajúci výhradne metódu pokus-omyl. V prvom ročníku na gymnáziu sme síce mali informatiku, ale to boli iba základy, v ktorých sa nám neunúvali povedať pár nepodstatných vecí. Napríklad, čo je to html. Ale dovtípila som sa, že tie čudné klikiháky treba nechať na pokoji, a za koniec „normálneho textu“ som teda vložila zopár vetičiek z mojej rozpísanej knihy. Do zhrnutia úprav som napísala „rozšírenie“, aby som ukázala, že som urobila presne to, o čo ma poprosili – text som rozšírila. A uložila.

Prvotný dizajn mojej redaktorskej stránky. Vľavo sú odkazy na šablóny, ktoré boli medzičasom zmazané, takže v reálnom čase – v lete 2007 – boli namiesto nich ďalšie nálepky. Informácia o sporadickom prispievaní cez školský rok bola len moja (našťastie nenaplnená) predpoveď. Zdroj

Prvotný dizajn mojej redaktorskej stránky. Vľavo sú odkazy na šablóny, ktoré boli medzičasom zmazané, takže v reálnom čase – v lete 2007 – boli namiesto nich ďalšie nálepky. Informácia o sporadickom prispievaní cez školský rok bola len moja (našťastie nenaplnená) predpoveď. Zdroj

A ono to tam naozaj bolo! Skutočne som vložila svoje slová na internet. Zdalo sa mi to nielen úžasné, ale aj čudné, lebo hneď mi napadlo, ako zabránia, aby im tam ľudia vkladali chybné informácie. Možno to niekto kontroluje, alebo čo.

Dlho som nad tým nedumala a pokus som zopakovala. Opäť som dala hľadať meno hviezdy cez Google, opäť mi to vyhodilo túto stránku s jedinou vetičkou a rovnakou výzvou, nech pomôžem Wikipédii článok rozšíriť, a opäť som to urobila. Odtiaľ som sa preklikla na článok o súhvezdí Malá medvedica, ktorý takisto obsahoval len jednu vetu. A tak som rozšírila aj ten – tentoraz nie prekopírovaným textom z knihy, ale vlastnými slovami. To som však už začala rozmýšľať nad tým, čo je tá Wikipédia zač, a prečo sú tu o všetkom len také kratučké články. A tak som sa nejako preklikla na definíciu Wikipédie a odtiaľ k registrácii – aspoň myslím, že to bolo v takomto poradí (darmo, na svoj pôrod si už človek dobre nepamätá). Ako redaktorské meno som si zvolila meno, ktoré som v tom čase chcela mať ako umelecký pseudonym – veľmi sa mi páčila predstava, ako sa toto meno bude vynímať kdesi pri článkoch. Aby bolo jasné, nešlo mi o anonymitu. Svoje občianske meno som nepoužila len preto, lebo mi pripadalo – a dodnes mi pripadá – ohyzdné. A tak som sa stala redaktorkou najznámejšej internetovej encyklopédie.

Prvotné wikinadšenie

Wikipédia! Keď som sa dočítala, čo to je, pripadalo mi to ako najgeniálnejší nápad, aký ľudstvo dostalo od čias vynálezu kolesa. Zbierať vedomosti celého ľudstva do famóznej encyklopédie, ktorá svojou hĺbkou a podrobnosťou nemá obdobu! Žasla som nad veľkoleposťou tejto myšlienky a nevedela som pochopiť, že nikto z môjho okolia nie. A ja budem toho súčasťou! Písanie vlastnej knihy o súhvezdiach v momente išlo bokom. Teraz je dôležitejšie prispievať do tejto ohromujúcej encyklopédie, kde moje informácie budú môcť okamžite čítať ľudia na celom svete!

Hneď potom, ako som začala už pod svojím registrovaným redaktorským menom vykonávať ďalšiu prácu na astronomických článkoch, ma privítali traja vtedy aktívni astroredaktori: Wizzard, mo-Slimy (dnes Sisua) a Adrian. Vlastne, ako som spätne zistila, Wizzard ma oslovil ešte pred registráciou s prosbou, aby som sa zaregistrovala, no to som už nezávisle medzičasom spravila sama. A keďže som evidentne tápala, pridali aj nejaké rady. Ja som sa ich horlivo snažila dodržiavať, a hneď som sa pustila na čítanie návodov. No na to, že som, opakujem, o nejakom html v živote nepočula, bolo tých informácií na mňa na prvý raz priveľa. Z prvých prečítaných odporúčaní a návodov som pochopila len polovicu a z tej polovice som si zapamätala opäť len polovicu.

Učila som sa však rýchlo. Nielen návodmi, ale aj praxou. Všimla som si, akým spôsobom po mne redaktori články upravujú, a postupne som si osvojovala ich postupy. Svoju používanú metódu učenia sa pokus-omyl som mohla beztrestne praktizovať aj na Wikipédii. Rýchlo som objavila, že každej stránke sa dá pred uložením zobraziť náhľad, ktorý mi včas pomôže odhaliť prípadnú katastrofu, a ak chcem skúsiť niečo naozaj „nebezpečné“, existuje na to testovacia stránka Pieskovisko (dnes už má súkromné Pieskovisko každý registrovaný redaktor, ale vtedy to tak nebolo).

Spätne si uvedomujem, aké som mala šťastie aj v tom, že som hneď na začiatku narazila na milých a trpezlivých redaktorov a nie napríklad na… povedzme istý druh dinosaura. Nepriateľský prístup by ma ľahko mohol vyplašiť. Veď už keď sa mi prvýkrát objavil odkaz „Máte nové správy“ (v tých dobách vyzeral omnoho efektnejšie ako dnes – veľký oranžový pruh cez celú obrazovku), srdce som mala až kdesi v krku. Čo ak som urobila niečo zlé? Čo ak som pridala niečo nesprávne? V kontraste s týmto mojím vnímaním doteraz nemôžem pochopiť, ako to, že existujú vandali, ktorých podobné otázky vôbec netrápia. Opatrnosť v neznámom prostredí je predsa základná ľudská vlastnosť. Ale o vandaloch budem písať inokedy.

V eufórii z geniality myšlienky Wikipédie som sa vznášala ešte niekoľko dní. A v nedočkavosti z toho, kedy zaplním všetky tie prázdne stránky, ešte viac. Z astronómie som sa rýchlo presunula do oblasti kozmonautiky k milovaným raketoplánom, ktoré podľa mojej vtedajšej mienky potrebovali moje zásahy ešte urgentnejšie než astročlánky.

Moje nadšenie sa prejavovalo aj tým, že som každému v okolí vykladala, čo Wikipédia je, a prečo je dobré sa na nej registrovať. Na svoj úžas a sklamanie som však k prispievaniu do tejto otvorenej encyklopédie neprimäla nikoho. Naopak, objavovali sa poznámky, že už nikdy nebudú z Wikipédie čerpať informácie, keď tam prispievajú takí diletanti ako ja. Rodičia považovali Wikipédiu za nejaký nový druh počítačovej hry. Nič z toho však moje zapálenie sa pre projekt nezlomilo.

Prvý wikirok

Tak ako dieťa najrýchlejšie rastie v prvom roku svojho života, tak som rýchlo rástla aj ja. Asi mesiac po registrácii som si na podnet inej redaktorky založila redaktorskú stránku vo veselých farbách – jedna z mála vecí, čo sa mi na Wikipédii nepáčili, bola jej farebná strohosť. O dva mesiace som ju však nahradila solídnejším modrým dizajnom inšpirovaným astronomickým portálom. Vytváranie farebných tabuliek dokumentuje moju schopnosť rýchlo sa na Wikipédii učiť, keďže tri mesiace predtým bol wikikód pre mňa len klikiháky.

Počas prvého leta svojho wikiživota som striedavo prispievala v oblasti astronómie a kozmonautiky a do istej miery aj meteorológie článkami o oblakoch. Tu som narazila aj na prvé roztržky a nezhody v názoroch s inými redaktormi, ktoré sú v projekte, kde každý môže všetko (aspoň technicky), dosť problémom. Prišli však aj prvé väčšie úspechy, napríklad úspešná nominácia článku Slnko, ktorého výrazným spoluautorom som bola, medzi perfektné články, prvé ocenenie na redaktorskej stránke, aj Wizzardov návrh, že ma zapíše medzi údržbárov astronomického portálu.

S nahrávaním obrázkov na Commons som veľmi nepochodila. Tento vlastnoručný nákres raketoplánu je jeden z mála mojich raných uploadov, ktorý nielenže nebol zmazaný, ale sa ujal tak, že ho použili aj iné jazykové mutácie.

S nahrávaním obrázkov na Commons som veľmi nepochodila. Tento vlastnoručný nákres raketoplánu je jeden z mála mojich raných uploadov, ktorý nielenže nebol zmazaný, ale sa ujal tak, že ho použili aj iné jazykové mutácie.

Narazila som však na problémy s obrázkami. Skoro všetky obrázky, ktoré som na Wikipédiu v tomto období nahrala, boli skôr či neskôr vymazané. Až v nasledujúcich rokoch som pochopila, že kvôli problému s licenciami a množstvu už nahratých kvalitných obrázkov prakticky nemá význam pokúšať sa na úložisko Wikimedia Commons niečo uploadovať. Výnimku tvoria len moje vlastné fotografie lokalít na Slovensku.

Do článkov o súhvezdiach, ich hviezdach a objektoch som kopírovala pasáže zo svojej knihy Súhvezdia od Andromédy po Žirafu, presne ako keď som začínala. Tie pasáže však už neodrážajú momentálnu (2015) podobu knihy.

Návrat do školských lavíc v septembri nemal žiadny negatívny dopad na intenzitu mojej práce. Naopak, konečne som vedela, čo s voľnými vyučovacími hodinami. Ísť cez ne do infoveku ma v časoch pred wiki veľmi nelákalo, lebo na školských počítačoch neboli hry ani moje dokumenty, iba internet, ktorý pre mňa pred objavom Wikipédie veľa neznamenal. Teraz som však vedela. Napríklad otravné čakanie na fotografovanie na maturitné tablo som využila na práci na zozname 1000 najdôležitejších článkov v astronómii. V zime sa mi podarilo vytvoriť moju prvú článkovú šablónu (čo by som paradoxne dnes už nedokázala, lebo kód sa medzičasom skomplikoval) a na jar som začala pomýšľať nad oddelením kozmonautického portálu od astronomického. Moju wikičinnosť nemali moc rapídne utlmiť ani maturity.

Všimla som si tiež, že existuje čosi ako Wikipolitika, a že vedú akési rozsiahle spory a flamewary. No politika ma nikdy nezaujímala ani v bežnom živote a tak som jej veľkú pozornosť nevenovala ani na Wikipédii. Čo priamo neovplyvňovalo moje články, to som si málokedy všimla. Len občas som sa začítala do nejakej diskusie. Zaregistrovala som tiež existenciu cudzojazyčných Wikipédií, napríklad českej, ktorej dianie sa našej dosť dotýkalo. Zistila som, že česká wiki nie je len zdrojom dobrých informácií, ale aj wikikódu – najzaujímavejšie vychytávky som našla práve na nej. Keď som narazila na kód, ktorý som považovala za užitočný, uložila som si ho a potom som ho na pieskovisku dovtedy pitvala a testovala, kým som nezistila, ako ho prispôsobiť vlastným účelom.

Zmaturovanie som oslávila tým, že som založila Portál:Kozmonautika. Jeho dizajn bol zmesou astronomického portálu, ktorý na wiki existoval ešte pred mojou registráciou, a portálu Letectví na českej wiki. Vedela som, že založenie portálu je veľká zodpovednosť, no bola som si istá, že ju zvládnem a azda sa časom nájde ďalší nadšenec, ktorý mi bude pomáhať. V nasledujúcich mesiacoch som nadšene a intenzívne vytvárala príslušné portálové šablóny vrátane kozmonautických výročí na každý deň v roku a obrázkov a článkov na každý týždeň. K portálu sa neskôr pridal redaktor Adrian, ktorý dopĺňal novinky z kozmonautiky. Portál som navrhla v príjemnej modrej, ktorá prekvapujúco nebola predtým použitá na žiadnom inom portáli. Neskôr som si uvedomila, že moja redaktorská stránka vedená v tónoch tmavomodrej a svetlomodrej je vlastne v rovnakej farebnej škále, len s opačným zastúpením, než tento prvý môj založený portál. Zrejme podvedomie.

V lete 2007 som bola týždeň preč od internetu. O svojej neprítomnosti som zanechala odkaz na svojej redaktorskej stránke. Keď som sa vrátila, zistila som, že ma redaktor Liso počas mojej neprítomnosti navrhol za adminku Wikipédie ako dovtedy najmladšieho kandidáta v histórii slovenskej wiki. Potešilo ma to, no tá zodpovednosť ma aj vyplašila. Hoci by bolo pekné môcť klepnúť po prstom vandalom, ktorí ma odjakživa rozčuľovali (a nielen na wiki), uvedomila som si, že povinnosti admina siahajú oveľa ďalej ako k blokovaniu evidentných nespratníkov. Bolo by tiež treba vedieť komunikovať so zahraničnými Wikipédistami a prekladať cudzojazyčné materiály, čo som nemohla, keďže po anglicky neviem. Navyše som netušila, koľko času budem mať na Wikipédiu po nástupe na VŠ. Z týchto aj ďalších dôvodov som nomináciu odmietla.

Po nástupe na vysokú školu a prvé demotivátory

Napriek obavám to s mojím časom po začiatku štúdia na Univerzite Mateja Bela a súčasne Pomaturitnom štúdiu astronómie vôbec nebolo zlé. Akokoľvek to znie neuveriteľne, pri tomto dvojitom štúdiu som mala viac času než na strednej škole. Veľa z toho času som samozrejme venovala Wikipédii a počet mojich editácií ešte stúpol.

Ukážka ihlicovozeleného dizajnu, ktorý som dala biologickému portálu potom, ako som sa ho ujala. Táto farebnosť sa mi však nepáčila a tak som ju po niekoľkých mesiacoch vymenila za trávovozelenú. Obsah niektorých šablón v tomto náhľade z technických príčin nezodpovedá šablónam, ktoré boli v novembri 2007 na portáli naozaj. Zdroj

Ukážka ihlicovozeleného dizajnu, ktorý som dala biologickému portálu potom, ako som sa ho ujala. Táto farebnosť sa mi však nepáčila a tak som ju po niekoľkých mesiacoch vymenila za trávovozelenú. Obsah niektorých šablón v tomto náhľade z technických príčin nezodpovedá šablónam, ktoré boli v novembri 2007 na portáli naozaj. Zdroj

Vysoká škola priniesla aj zmenu okruhu tém, o ktorých som písala, či skôr ich obohatenie. Začala som totiž zabŕdať aj do oblasti biológie. Predtým som sa jej nevenovala, lebo ma skrátka zaujímala menej ako astronómia a tiež som k nej nemala prakticky žiadne zdroje, z ktorých by sa dalo čerpať. No zlý stav tejto oblasti na wiki a opustený biologický portál ma primäli zmeniť rozhodnutie. Tento na zmazanie navrhnutý portál som si adoptovala a osviežila jeho dizajn aj obsah. Počas prestávok medzi prednáškami som sa na školských počítačoch venovala najmä prekladom biologických článkov z českej Wikipédie, lebo tie na tie som nepotrebovala svoje knihy – zdroje.

Zvykla som si kopírovať na Wikipédiu aj moje školské referáty a seminárne práce. Samozrejme, prekopírovanie na Wikipédiu som vždy urobila až potom, ako bola práca ohodnotená, aby profesor náhodou na text nenarazil pred hodnotením a nemyslel si, že som ho skopírovala z Wikipédie, pričom to bolo úplne naopak. Nezanedbávala som však ani astronómiu a kozmonautiku.

V jeseni 2007 prišla pre moju prácu na Wikipédii ťažká rana. Človek, ktorý predtým pokrytecky hanil moje wikipédistické články, zrazu jeden z nich – bol to práve môj prvý NČ, článok o Slnku, – ukradol, zverejnil na cudzích stránkach a podpísal cudzím menom (nie svojím). Pri dožadovaní sa nápravy mi surovo vynadal a všetky zmienky o mojom autorstve scenzuroval. Okolie mi vravelo, že je to moja chyba, lebo som ten článok na Wikipédiu nemala vôbec dávať. Lenže licencia Wikipédie nevraví nič o tom, že sa z nej smie kradnúť autorstvo. Od ďalšej práce pre Wikipédiu ma to neodradilo. Tento incident nebol chybou Wikipédie, ale zlých ľudí, a nie je preto dôvod zaň Wikipédiu trestať. Pracovala som na ďalších článkoch a mala som ďalšie úspešné nominácie na Najlepšie články.

V decembri 2007 som využila možnosť absolvovať cestu do Bratislavy a zúčastniť sa stretnutia redaktorov Wikipédie. Na moje mierne sklamanie ich však prišlo menej, ako mi bolo – aj súkromne – avizované.

V januári 2008 som dosiahla rekordný počet editov za mesiac – rovných 400. To však len z dôvodu, že som potrebovala hromadne presunúť chybne pomenované šablóny. Môj počet editov v hlavnom mennom priestore, čiže v článkoch, v tomto mesiaci nevybočuje z priemeru.

V roku 2008 som zostala prakticky jediným aktívnym údržbárom astronomického portálu. Adrian sa presunul na kozmonautický portál, Wizzard sa prestal na wiki venovať astronómii a mo-Slimy obmedzil činnosť. Napriek tomu som však začala uvažovať o založení ďalšieho portálu s astronomickou tematikou: portálu Slnečná sústava. Je to dosť široká téma na to, aby si portál zaslúžila. Na vlastnom vytvorenom redaktorskom pieskovisku som začala robiť jeho návrh.

Prestávalo sa mi však páčiť, že sa postupom času na Wikipédii začali dávať čoraz väčšie dôrazy na vypisovanie zdrojov, zvlášť ako in text referencií. Nielenže ma otravujú aj pri čítaní, ale vytvárať ich je pekne náročná činnosť. Texty o veľmi všeobecných témach, ako je napríklad Slnečná sústava, som písala výlučne z hlavy. Dohľadávať spätne encyklopédie, kde sa dané informácie tvrdia, bolo mimoriadne pracné a nudné. Keďže Wikipédia je dobrovoľnícky projekt, je dôležité, aby bola pre jej autorov zábavná. Vkladanie in text referencií pre mňa zábavné nebolo. Postupne som si však na to ako-tak zvykla.

Pokračovanie



Wikipédia


Napísať odpoveď na Adhara alebo stlačte tu pre zrušenie odpovede

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.

Komentárov: 2     Upozornenia: 0

Autor Peter Molnár Pi sep 29th 2017 at 1:55 pm  

No pekne. :-) V živote by som nepovedal, že si už po jednom roku zanechala taký dobrý dojem, že ťa navrhli rovno na adminku. Alebo že si prakticky vlastnoručne pomohla vzkriesiť Biologický portál. Klobúk dole !
Čo sa in line referencií týka, je to s nimi trošku otravné, to áno, ale mne osobne až tak neprekážajú. Možno je to u mňa sila zvyku ešte zo strednej a výšky, ale na poskytovanie referencií som si zvykol už tam pri písaní odborných prác a článkov (svojho času som sa zúčastňoval aj SOČ). Referencie boli pre mňa len ďalšia súčasť príležitostnej redaktorskej práce. Navyše, vždy som mal dojem, že pridávanie referencií za každý odsek dodáva článku o čosi serióznejší vzhľad, a zároveň núti redaktorov, aby vyhľadávali a overovali zdroje a nespoliehali sa len na vlastnú pamäť. Pochopiteľne, niekto je dopredu veľmi dobre pripravený, napr. ty a astronómia (už len kvôli práci na tvojej vlastnej publikácii), ale celkove je takých jednotlivcov asi len minimum.

Autor Adhara Pi sep 29th 2017 at 9:10 pm  

Ďakujem. Čo sa toho návrhu na adminku týka – v tej dobe bolo bežné navrhovať redaktorov na adminstvo už po roku od registrácie. Slovenská wiki bola ešte mladá, redaktorov málo a život krátky… :-) Tým najmladším kandidátom som myslela najmladšieho vekom. Síce niektorí redaktori tam vek nezverejnili, ale dalo sa predpokladať, že už mali viac ako 19. I keď po tomto by som už asi radšej nemala robiť žiadne predpoklady. :-)

A tie referencie – no, už som si aj ja zvykla. Ale spočiatku na štvali dosť.


 

© 2014 – 2024 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz. Stránky archivované Národnou knižnicou SR.