Niektorých ľudí recenzie zaujímajú, iných nie. Niektorí vravia, že dobrá kniha recenziu ani nepotrebuje, iní naopak, že dobrá kniha sa pozná najmä podľa toho, že sa o nej diskutuje a píše aj v médiách.

Nuž pravda bude ako obvykle, zrejme niekde uprostred. Avšak aspoň mne osobne je jedna vec zrejmá a som o nej skalopevne presvedčený. Že dobrá kniha, musí zanechať v prvom rade hlboký dojem v srdci svojho čitateľa. A román „Nula kelvinov“ s výstižným podtitulom „Ja neexistujem, ty neexistuješ“ takýto hlboký dojem v mojom srdci zanechal.

Dovedna som knižku čítal tri razy, avšak skutočne som za zahĺbil do jej deja až posledný tretíkrát. Aby som niekoho už na úvod neodradil, musím povedať, že prvé dve čítania som musel prerušiť z pracovnej vyťaženosti a po treťom úplnom dočítaní knižky som si preto „búchal hlavu o stenu“, ako som to mohol vôbec púšťať z ruky. Každé čítanie však malo pre mňa osobitný rozmer, až kým si ma príbeh napokon načisto podmanil.

Ale… Kým som sa dopracoval do tohto stavu musel som sa prebojovať cez prvých približne šesť kapitol, čo bolo asi najzdĺhavejšou časťou čítania.

Je to problém mnohých príbehov, najmä takých, ktoré sledujú viac dejových línii, že kým sa čitateľ prepracuje k pochopeniu a kým ho kniha zaujme, musí strpieť úvod.

Pre mňa osobne bol najmä pri prvom čítaní úvod slabinou. Napísaný je síce kvalitne a aj príbeh má spád, ale pokiaľ človek nemá naozaj čas a chuť čítať, zrejme knižku pri čítaní úvodu odloží niekoľkokrát.

Moja rada pre budúcich čitateľov znie: „Nerobte to!“ Naozaj, oplatí sa plynule prebojovať cez úvodné kapitoly, pretože potom vniknete do deja, ktorý sa bude s vašou predstavivosťou pohrávať ako máloktorá sci-fi knižka. Jednoducho vás nepustí.

Mal som pri čítaní to šťastie, že sa mi to stalo. Hlavná postava je natoľko sympatická, že si ju rýchlo obľúbite a charaktery vedľajších postáv sú nemenej umne vykreslené a svojim konaním neraz prekvapia.
Počas čítania sa osvedčí aj motto, alebo myšlienka, ktorá sa v knižke neraz objavuje a teda, že: „Predpoklady robia z človeka blbca.“

Je to jednoduché ale pravdivé a platí to aj o samotnom čítaní. Po mojom prvom nesplnenom predpoklade som so záujmom čakal, či sa splní ďalší, ale dej bol natoľko prekvapivý, že som sa nakoniec na predpoklady „vykašľal“ a čítal so zanietením každú ďalšiu stranu. Ba priam každú ďalšiu vetu.

A po dosiahnutí desiatej kapitoly sa mi stalo čosi, čo považujem za „magickú moc“ len tých najlepších príbehov. Už som sa nedokázal od knižky vôbec odtrhnúť a musel som ju dočítať za každú cenu.

A teraz príde vlna „neznesiteľných“ superlatívov.

Román „Nula kelvinov“ má všetko, čo správny sci-fi príbeh má mať. Uveriteľného hlavného hrdinu v podobe naoko bežného chlapca Davida Settlea, ktorý však ako to už býva, je predsa len čímsi zvláštny. A toto jeho tajomstvo so sebou prináša napínavý príbeh odhalenia.

Hneď druhým plusom knižky je, že sa tak nedeje „očakávanou“ cestou, akú by sme mohli predpokladať z mainstreamovej literatúry. Jednoducho, netreba nič predpokladať!

Aj ostatné postavy sú nesmierne zaujímavé, uveriteľné a prirodzené, vrátane dialógov, ktoré medzi sebou vedú, čo opäť musím len a len oceniť.

Keďže ide o sci-fi román, ktorého nosnou sci-fi technológiou je „cestovanie v čase“, nechýba ani podrobné do detailov premyslené vedecké pozadie. Opäť musím oceniť prísnu logiku autorky, ktorej sa úspešne darí udržať dej vo vopred stanovených fantazijných zákonitostiach. Vedecká fantastika sa s vedeckou realitou prelína tak umne, že je naozaj veľmi ťažké rozlíšiť túto hranicu. V tomto prípade akoby sme ani nečítali vymyslený príbeh, ale skutočnú vedecko-populárnu literatúru, ktorá odhaľuje taje a zákony času, priestoru, genetiky a sveta vôbec. Často mi to z tohto hľadiska pripomenulo Stephena Hawkinga a jeho „Ešte stručnejšiu históriu času“.

Pozor, teraz môže prísť SPOILER!

V skratke by sa dalo povedať, že „Nula kelvinov“ je príbeh chlapca, ktorý je „predurčený“ na zostrojenie stroja času a štyroch mužov, ktorých zmyslom bytia v deji je naprávanie škôd, spôsobených prvou cestou v čase hlavného hrdinu.

Ale toto je naozaj len veľmi zjednodušené ponímanie knižky. Autorka totiž rozohrala napínavé dejové línie, ktoré navyše nastoľujú aktuálne otázky z oblasti etiky, morálky, fyziky a azda i filozofie.

Tieto zdanlivo náročné pasáže na predstavivosť čitateľa sú však osviežené veľmi pestrým vnútorným životom hlavného hrdinu a jeho romantickým vzťahom, ktorý musí prejsť nejednou skúškou aby napokon… Nuž viac si už nedovolím prezradiť.

Som však toho názoru, že ide o jeden z najromantickejších sci-fi príbehov, napísaných za posledných päť rokov. Aj keď romantika nie je pre text prioritná, je imanentná a silnejúca. Neodškriepiteľná a pomáhajúca stráviť text. Nezanedbateľne tiež umocňuje silu pointy celého príbehu Davida Settlea.

Knižku si skrátka treba prečítať a vychutnať si naplno každý jeden z jej aspektov. Posledný – štvrtý a pre mňa rozhodujúci rozmer tejto knižke dodávajú pop-kultúrne odkazy najmä na hudbu, ktoré dokresľujú atmosféru príbehu.

Nie je tajomstvom, že veľkou inšpiráciou pre autorku, počas písania boli skladby od skupiny Coldplay. Mnohé sú úzko previazané s atmosférou deja a oplatí sa ich spoznať taktiež.

Počas čítania i po dočítaní knižky som si všetky spomenuté skladby pustil a musím povedať, že sa perfektne preväzujú s atmosférou dejových zvratov a prehlbujú výslednú emóciu.
Svoju osobnú recenziu by som teda uzavrel naozaj slovami, v ktorých prevláda chvála. Jana Plauchová je výrazný spisovateľský talent, čo bez pochýb dokázala svojím prvým publikovaným románom „Nula Kelvinov“.

Pár kritických slov:

Vždy sa nájde aj kritické slovo. Keďže som si román „Nula kelvinov“ zamiloval, chvíľu mi trvalo, než som sa k rozumnej kritike prepracoval.

Nuž a dospel som k nasledovným zisteniam.

Dej príbehu sa odohráva vo fiktívnych oblastiach USA, pričom však reálne svojou atmosférou pripomína viac britské prostredie. Mená postáv, celkové ladenie príbehu i mentalita osôb mne osobne pripomenula viac britské ostrovy a ku podivu slávneho Harryho Pottera, než nejaké plnokrvné americké sci-fi.

Logika príbehu sa tvári neoblomne, napriek tomu sa občas objavia miesta a javy, pri ktorých čitateľ pochybuje, či sú alebo nie sú v súlade s predkladaným dianím.

Klady príbehu však jednoznačne prevyšujú zápory a hodnotením na hviezdičky by som nehodnotil menej, ako deviatimi hviezdičkami z desiatich.

Dušan Damián

Poznámka autorky: Dušan Damián je tiež zakladateľom fanpage Nula kelvinov na Facebooku

Mohlo by vás zaujímať

• Reakcie čitateľov na Nula kelvinov
• Synopsia Nula kelvinov. Pozor, vyzrádza dej!
• Pôvodný doslov, ktorý som napísala pre prvopis románu, a ktorý sa do vydanej verzie nedostal. Pozor, vyzrádza dej! 
• Doplňujúce informácie ohľadom cestovania v čase na spôsob Nula kelvinov. Pozor, vyzrádza dej!
• Ďalšie otázky, ktoré čitatelia ohľadom deja románu často kladú
• Ako sa spúšťa stroj času? Zaujímavosti pre fanúšikov