header image

 
 

Päť typov čitateľských reakcií, ktoré autori najviac neznášajú

Zdroj: Pixabay

Nie, nebude to o kritike. Dobre podaná a výstižná kritika je pre spisovateľa najväčším plus. Ale sú typy komentárov, ktoré autora nikam neposunú a ich najlepším možným výsledkom bude, ak sa nenaštve. Ktoré to sú a ako im pri písaní hodnotení predísť?

1. Papagájovanie reakcií

Týka sa to hodnotenia vydaných či verejne publikovaných diel. Pred publikáciou ste ich rozoslali niekoľkým testovacím čitateľom. Mali námietky, ale každý iné, zriedkavo sa opakujúce čo u len dvoch ľudí. Ale keď text odpublikujete a komentáre k nemu sa stanú verejnými, hľa! Námietky čitateľov začnú byť podozrivo rovnaké a opakujúce sa.

Autor by rád počul váš názor. Len váš. Nie ten, čo ste vyčítali z reakcií iných. Pretože ak z desiatich testovacích čitateľov, ktorí svoje hodnotenia navzájom nevideli, nejaký prvok vadil iba jedinému, a po zverejnení zrazu vadil deviatim z desiatich, asi to nebude náhoda. Najlepším liekom je pred serióznou recenziou nečítať žiadne iné hodnotenia a utvoriť si vlastný názor. Hoci je to ťažké, ak si knižku kupujete, pretože už vtedy drvivá väčšina ľudí názory iných počúva a číta.

2. Vytknutie chýbania niečoho, čo v texte predsa bolo

Nepochopenie je normálne. Dá sa s ním pracovať. S čím sa už pracuje oveľa ťažšie je, keď čitateľ v texte postráda čosi, čo ste tam predsa napísali. A to priamo do riadkov, nie medzi ne. Z takýchto reakcií mám vždy hlavu v smútku. Hoci sa autor nemá so svojimi testovacími čitateľmi hádať, mám chuť poslať mu citáciu strany, odseku a riadku, kde je presne to, čo dotyčný v texte postrádal.

Riešenie? Skúste text, ktorý vám niekto poslal na testovacie čítanie, čítať pozorne. Prípadne aj opakovane. A ak zistíte, že ste si niečo na prvý raz nevšimli či nepochopili, autorovi aj zdôvodnite, prečo ste si to nevšimli či nepochopili.

3. Komolenie mien postáv

Páčilo by sa vám, keby niekto komolil vaše meno? Nie? Vedzte, že pre autora je meno jeho postavy skoro to isté. Má ich rád ako vlastné. A ak ste si vy ani po stovkách výskytov toho mena v rukopise postavy nevedeli zapamätať jeho znenie, ani vašim prípadným pochvalám nikto neuverí. Uznávam, že niektorí autori dávajú mená pomerne… exotické. Ale aj tu existuje úplne jednoduché riešenie. Keď píšete o postave, nakopírujte jej meno z textu.

Rovnako autori neznášajú ani komolenie názvu svojho diela (nie je zase až taký dlhý, aby sa nedal zapamätať) alebo vyhýbanie sa oslovovaniu postavy menom, zvlášť ak bola z tých hlavných. Pamätajte, že ak správne zvládnete napísať do hodnotenia všetky tieto dôležité prvky, aj voči vašej kritike bude autor o čosi otvorenejší. Preukázali ste mu totiž úctu. A nestálo to ani extra veľa námahy, však?

4. Poučovanie autora o niečom, čoho znalosť už dokázal v knihe

Tento problém býva častý v rodine a inom blízkom okolí autora. Nemýliť si s vytýkaním faktických nepresností v knihe. Mám na mysli prípady, kedy autor napíše do svojho diela nejaký fakt alebo opíše situáciu, ktorá z faktu jasne vyplýva. Napríklad napíše vetu: „Chobotnice sú inteligentné zvieratá“ alebo opíše scénu, ako sa chobotnica po krátkom výcviku naučila žonglovať. Potom však príde k autorovi čítateľ, ktorý sa jeho dielom nedávno prelúskal, a vraví mu: „Počuj, vedel si, že chobotnice sú inteligentné tvory?“

V takýchto prípadoch môže autora šľak trafiť. Isteže vie, inak by to tam predsa nemohol napísať! Alebo si čitateľ myslí, že si to tipol? Nie, skôr danému čitateľovi úplne vypadlo, že o niečom takom čítal. Čo je pre autora nepotešujúca indícia, že z jeho diela si čitateľ veľa neodniesol.

Ako sa tomu vyhnúť? Ťažko – kto si raz nepamätá, ten si nepamätá a nemá teda žiadnu brzdu, ktorá by ho pred trapasom ochránila. Ale aspoň približný okruh toho, o čom ste čítali, by ste si pamätať mohli. A tak, keď viete, že to bolo čosi o morských tvoroch, skúste si lepšie pospomínať alebo nalistovať, či tam náhodou nebolo presne to, o čom chcete autora poučiť.

5. Sľúbite hodnotenie a nepošlete ho

Posledný rozčuľujúci typ reakcie je vlastne nereakcia. A zvlášť zabolí v prípadoch, kedy autor čitateľovi svoje dielo nijako nenanútil, kedy si ho čitateľ vypýtal či kúpil sám a z vlastnej iniciatívy prisľúbil hodnotenie. Lenže plynú mesiace a roky a hodnotenie nikde. A to nevravím o jednom prípade, ale o desiatkach. Dokonca mám dojem, že až nadpolovičná väčšina ľudí, ktorí mi hodnotenie z vlastnej iniciatívy prisľúbili, tak neurobili! Autor sa potom utápa v mukách pochybností, či bola jeho práca natoľko zlá, že na ňu škoda slov, natoľko nudná, že čitateľ nebol schopný pokračovať už po prvých riadkoch, alebo je osoba autora čitateľovi natoľko ukradnutá, že na svoj sľub bez výčitiek svedomia zabudne. Sú to podobné muky (hoci s menšími dôsledkami) ako márne čakanie na odpovede od vydavateľstiev.

Riešenie? Nehrám sa na falošnú zdvorilosť a hodnotenie sľúbim len vtedy, keď ho mám naozaj v úmysle napísať. A keď už raz dám slovo, snažím sa ho dodržať aj vtedy, ak mi do toho niečo príde.

Mohlo by vás zaujímať



Literárne zamyslenia


Napísať odpoveď na Martin5 alebo stlačte tu pre zrušenie odpovede

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.

Komentárov: 5     Upozornenia: 0

Autor Martin5 St jan 17th 2018 at 12:24 pm  

1. Súhlasím.
2. Najprv ale musíš ukázať, kde to bolo, až potom viem povedať, prečo som si nevšimol/zabudol. V prvotnom hodnotení to nebude a nie každý sa k tomu ešte vráti.
3. David Settle je jednoduchý, ale v poslednom hodnotenom som mal s menami aj ja problém. Mnohí čítajú papierovú verziu, odkiaľ kopírovanie nefunguje. Nekomolíme úmyselne, ale občas sa chybička pritrafí.
4. Žiaľ, doba je povrchná a mnohí naozaj v dobrej viere nasľubujú veci, čo potom nedokážu splniť (či nasľubujú toľko, že aj zabudnú, čo všetko). Tiež sa mi to ale nepáči.

Autor Adhara St jan 17th 2018 at 5:38 pm  

A pritom Davida si raz skomolil tiež. :-) Na Daniela. Pri papierovej verzii ešte budiž, ale väčšina betareaerov čítala elektronicky a veselo komolila. Aj keď – v porovnaní s ostatými je komolenie asi tým najmenej podstatným bodom…

Autor Adhara So apr 7th 2018 at 10:34 pm  

Človek sa stále učí… počet reakcií som na základne novších skúseností rozšírila zo štyroch na päť, pričom najnovší bod pribudol pod číslom štyri.

Autor Luboš Po apr 9th 2018 at 7:09 am  

V klidu, nádech a výdech, to je ještě dobrá varianta, také mohl přijít s tvrzením, které odporuje tomu co četl a realitě také, nepřál bych Vám slyšet některé popisy studentů, jak pracuje vodní elektrárna. Tak úsměv a radost z toho, že něco pobral, jen si to nespojil s autorem, to je úspěch celých 50%!!!

Autor Adhara Po apr 9th 2018 at 11:50 am  

Veď s tým prichádzajú tiež. :-) Ale aspoň nie tak často, aby mi to napadlo zaradiť do zoznamu notorických chýb. Alebo v robote či na prednáškach s takýmito dotazmi chodia poslucháči úplne bežne. Nech žije hádzanie hrachu na stanu…


 

© 2014 – 2024 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz. Stránky archivované Národnou knižnicou SR.