Ukážka súhvezdia, kapitoly z knihy Súhvezdia od Andromédy po Žirafu

Slovníček

Coma Berenices, genitív Comae Berenices, skratka Com

Legenda o vzniku Vlasov Bereniky pochádza z čias okolo roku 300 pred n. l. Krásavica Berenika bola egyptská kráľovná. Jej manželom sa stal kráľ Ptolemaios Euergetes alebo tiež Ptolemaios III., menovec známeho astronóma Ptolemaia, ktorý s ním ale nebol nijako spriaznený. Raz sa kráľ vydal na nebezpečnú vojnovú výpravu proti Asýrčanom. Berenika sľúbila bohyni Venuši ako dar svoje krásne zlaté vlasy, ak sa jej manžel vráti z boja živý a zdravý. Keď sa tak stalo, Berenika dodržala svoje slovo. Odstrihla si nádherné kučery a uložila ich do Venušinho chrámu. Na druhý deň sa však kráľovnine vlasy stratili. Strážcovia chrámu mali byť prísne potrestaní za nedbalú službu. Zachránil ich dvorný matematik a hvezdár Grék Konon (Conon) z ostrova Samu, ktorý ukázal rozhnevanému kráľovi stratené kučery na oblohe v podobe obláčika hviezd. Bohyňa Venuša vraj bola darom taká potešená, že ho prijala a sama umiestnila medzi hviezdy. Polichotený a pochabý kráľ s kráľovnou tomu uverili a chrámovým strážcom ich nedbalosť odpustili. Astronómom tak pribudlo na oblohe ďalšie súhvezdie – Vlasy Bereniky. Napriek starovekému pôvodu však bolo pod týmto menom prvýkrát označené až v roku 1536 Casparom Vopelom, podľa iného zdroja v polovici 16. storočia flámskym kartografom Gerhardom Mercatorom.

V trošku odlišnej verzii legendy si Berenika odstrihla dlhý prameň vlasov, ktorý zaniesla do chrámu ešte pred manželovým návratom. Eratostenes v 2. storočí pred n. l. nazýval toto súhvezdie Vlasy Ariadny. Zoskupenie hviezd môže predstavovať aj strapec chlpov na konci chvosta Leva. Pôvodne sa dokonca zakresľovalo ako koniec vytočeného levieho chvosta.

Hviezdy a objekty

Hviezda α Comae Berenices sa nazýva Diadém a má jasnosť len 4,32 mag. Jej meno označujúce korunu vo vlasoch je neznámeho pôvodu, ale vie sa, že nepochádza zo staroveku. Je to dvojhviezda pozostávajúca zo zložiek podobnej jasnosti, ktoré sa navzájom obehnú za 25,85 roka. Pre malú vzájomnú vzdialenosť, priemerne 12 au, čo je len o trochu viac ako vzdialenosť Saturna od Slnka, ich nemožno malým ďalekohľadom rozlíšiť. Obežná dráha zložiek má tvar výraznej elipsy a ich vzájomná vzdialenosť sa pohybuje od 6 au po 19 au. Aj pri najväčšom rozstupe, aký môžu dosiahnuť, stále od seba nie sú vzdialené ani len jedinú celú oblúkovú sekundu. Rovina ich dráhy je blízka rovine zorného smeru, ale neleží v nej, takže hviezdy pri pohľade zo Zeme pri svojom obehu okolo spoločného ťažiska neprechádzajú jedna popred druhú. Kvôli ich vzájomnej blízkosti mala sonda Hipparcos problém zmerať paralaxu páru. Jedna zložka má 5,22 mag, druhá 5,24 mag. Obe sú tiež rovnakej spektrálnej triedy, F5 V, každá z nich je asi o 25 % hmotnejšia a 2,5-krát jasnejšia ako Slnko. Teplota ich povrchov dosahuje 6 500 K.

Najjasnejšia hviezda súhvezdia je β Comae Berenices alebo 43 Com s jasnosťou len 4,23 mag. Nenesie žiadne vlastné meno. Je len o trochu horúcejšia a o 37 % žiarivejšia než naše Slnko. Tomu zodpovedá aj jej o čosi väčšia hmotnosť (110 % hmotnosti Slnka) a rozmery (110 % priemeru Slnka). Podobne ako naše Slnko aj ona vykazuje zmenu aktivity v určitom cykle. Ten jej však má periódu 16,6 roka, čiže je dlhší ako slnečný. Objavil sa aj náznak druhého, 9,6 roka trvajúceho cyklu. Existujú isté známky spektroskopického sprievodcu, no nie sú potvrdené, a v súčasnosti sa nezdá veľmi pravdepodobné, že by β Com mala spoločníka. Pri tejto hviezde sa nenašli ani žiadne stopy po planétach, či aspoň po prašnom disku.

Ďalšie dvojhviezdy sú 2, 12, 17, 24, 32+33 a 35 Comae Berenices. 2 Comae Berenices rozlíši aj malý amatérsky ďalekohľad s dostatočným zväčšením. Jej zložky jasné 6,1 a 7,5 mag delí uhlová vzdialenosť 3,7″.

Členy 12 Comae Berenices majú síce väčší odstup (66,1″), ale slabšia zložka dosahuje jasnosť len 8,5 magnitúd, a preto na ich rozlíšenie musíme použiť ďalekohľad so vstupnou pupilou aspoň 6 cm. Jasnejšia zložka má 4,7 mag.

17 Comae Berenices tvoria dve hviezdy s jasnosťami 5,4 a 6,7 mag v odstupe 145″, čo je už objekt vhodný pre poľný ďalekohľad.

24 Comae Berenices má zložky jasné 5,2 a 6,7 magnitúd v odstupe 20,3″. Mali by sa dať rozlíšiť lepším poľným ďalekohľadom. Zložky sú farebne kontrastné, jasnejšia je oranžová, slabšia modrastá.

32 Comae Berenices a 33 Comae Berenices tvoria iba zdanlivú dvojicu. S uhlovým rozstupom 196″ sú tiež vhodným objektom pre poľný ďalekohľad. Ich skutočná priestorová vzdialenosť pravdepodobne presahuje 1 000 ly.

Zložky dvojhviezdy 35 Comae Berenices majú rozstup iba 1,1″. Vo vzdialenosti 29″ od ústredného páru sa nachádza tretia zložka s magnitúdou 10. Ústredný pár dosahuje jasnosť 5,0 a 7,2 mag.

R Comae Berenices (α = 12h 4m, δ = +18° 47′) je premenná hviezda typu Mira Ceti s kolísaním jasnosti od 7,1 do 14,6 mag s periódou 363 dní a spektrálnym typom M.

V tomto súhvezdí sa nachádza aj miesto, do ktorého smeruje galaktická rotačná os, čiže severný galaktický pól. Je to bod súradnicami α = 12h 51m 25s, δ = +27° 04′ 48″. Iba 0,4° od galaktického pólu leží 31 Comae Berenices, hviezda s jasnosťou 4,94 mag, ktorá si zaslúži označenie „severná galaktická polárka“ („Polaris Galacticus Borealis“). Patrí do pomerne zriedkavej skupiny žltých obrov, pričom má hmotnosť 2,55 hmotností Slnka a je 82-krát svietivejšia než Slnko. Pravdepodobne je to hviezda v štádiu premeny na červeného obra, ktorá bude (z kozmologického hľadiska) rýchlo rásť a červenieť.

Súhvezdie neobsahuje žiadne jasné hviezdy. Niektoré slabšie hviezdičky však tvoria riedku otvorenú hviezdokopu (obr. vľavo). Táto kopa sa označuje ako Coma alebo, podľa Melottovho katalógu, Mel 111. Dá sa stretnúť aj s názvom Coma Star Cluster. Hviezdokopa má priemer asi 5 stupňov (desať priemerov Mesiaca), pretože sa nachádza blízko k nám. Od Zeme je Mel 111 vzdialená približne 260 – 283 svetelných rokov, takže patrí medzi naše najbližšie otvorené hviezdokopy. Obsahuje asi 273 hviezd, z ktorých je možné za vynikajúcich podmienok voľným okom uvidieť 20. Preto je podivné, ako slabo je táto kopa medzi amatérskymi astronómami známa. Najlepšie sa pozoruje triédrom s dobrou svetelnosťou. Vo hvezdárskom ďalekohľade je už príliš roztrúsená a presahuje zorné pole. Vek jej hviezd sa odhaduje na zhruba 400 miliónov rokov. Jej najjasnejšia hviezda je 12 Comae Berenices s jasnosťou 4,8 magnitúd, najslabšie členy dosahujú 10. magnitúdu. Do kopy sa premieta aj hviezda γ Com, ale fyzicky do nej nepatrí. Ako hviezdny prúd sa Mel 111 pohybuje voči Slnku rýchlosťou 8 km/s smerom k súhvezdiu Plachty.

Hoci je toto súhvezdie málo plošne rozložité, dá sa v ňom pozorovať mnoho galaxií, pretože leží kolmo k rovine Galaxie a zatieňuje ich len minimum hmoty našej Galaxie. Okrem galaxií obsahuje aj guľové hviezdokopy. Najjasnejšia z nich, M 53 (NGC 5024), je stredne hustá. Leží v blízkosti hviezdy Diadém. S poľným ďalekohľadom s dobrou svetelnosťou ju uvidíme iba ako hmlistú škvrnu, ktorej skutočný priemer je 295 ly. Hviezdy v nej rozlíšime ďalekohľadom s priemerom objektívu 15 cm. Uhlový priemer sa udáva rozlične, ako 12,6′, ale aj 19′. Patrí k najvzdialenejším guľovým hviezdokopám od stredu Galaxie. Ako viacero guľových hviezdokôp, aj táto má medzi starými žltými členmi typickými pre tento typ objektu aj zopár mladých, modrých hviezd. Týchto hviezd nazývaných modrí tuláci nachádzame v M 53 neobvykle veľa. Podľa jednej hypotézy sú to v skutočnosti staré hviezdy, ktoré „omladli“ vďaka várke plynu pritiahnutej od druhej zložky ich dvojhviezdnych systémov.

Len dva mesačné priemery smerom na juh od M 53 sa nachádza ďalšia guľová hviezdokopa, NGC 5053. Pravdepodobne je k M 53 relatívne blízko aj fyzicky. Má podobný uhlový priemer ako M 53, ale vyššiu magnitúdu a slabú plošnú jasnosť. Na pohľad pripomína skôr otvorenú hviezdokopu. Prišla totiž o časť svojich hviezd, keď prelietala rovinou našej Galaxie. Astronómovia odhadujú, že po pár obehoch okolo jadra Galaxie sa NGC 5053 rozpadne úplne. Skutočný priemer kopy odhadujú na viac než 150 ly.

NGC 4147 je tiež guľová hviezdokopa, ale jej jasnosť dosahuje ešte nižšiu hodnotu, iba 10 magnitúd. Potrebujeme na ňu aspoň stredne veľký ďalekohľad. Vzdialenosť sa uvádza medzi 60 000 ly až 85 000 ly.

V tomto súhvezdí sa nachádza tzv. Kopa galaxií vo Vlasoch Bereniky alebo Kopa galaxií Coma. Je to obrovské zoskupenie galaxií vo vzdialenosti asi 320 – 350 miliónov ly, čím je najbližšou na galaxie bohatou pravidelnou kopou k Zemi. Naprieč meria medzi 10 až 20 miliónov ly. Má desiatky tisíc členov, ale aj veľkými ďalekohľadmi ich vidíme len niečo vyše tisíc.

Najznámejšia galaxia súhvezdia je M 64 (NGC 4826) Čiernooká galaxia (obrázok vpravo), veľmi mohutný systém vo vzdialenosti najmenej 12 miliónov svetelných rokov (no uvádzajú sa hodnoty až po vyše dvojnásobok). Ďalšie, menej používané mená sú galaxia Čierne oko alebo Šípová Ruženka. Názov dostala podľa tmavej oblasti na sever od stredu tejto špirálovej galaxie. Tú oblasť však nemôžeme vidieť ďalekohľadom s menším priemerom objektívu ako 20 až 25 cm. Táto tmavá zóna je v skutočnosti prstenec obkolesujúci jadro, rozsiahly komplex tmavých hmlovín, ktoré zacláňajú jednak hviezdy v jadre, jednak hviezdy v dobre vyvinutých špirálových ramenách. Pomedzi nepriehľadné mračná presvitá červenkastá žiara hviezdotvorných oblastí. Mračná dodávajú galaxii vzhľad privretého oka a najlepšie sa ukážu na fotografických snímkach. Okrem nich však M 64 obsahuje pomerne málo medzihviezdnej hmoty. Je zvláštne, že tmavý prachový prstenec neobieha jadro v rovine rotácie zvyšku galaxie. Značí to, že vznikol nedávno, napr. pohltením menšej galaxie väčšou.

Čiernookú galaxiu prvýkrát opísal J. E. Bode v roku 1779. Je zdrojom röntgenového, infračerveného a rádiového žiarenia. Ďalšou zvláštnosťou tejto galaxie je jej rotácia. Vnútorná časť galaxie s priemerom asi 3 000 ly rotuje opačným smerom než vonkajšia s priemerom 40 000 ly. Je to pravdepodobne tiež následok splynutia dvoch galaxií s opačnou rotáciou, pričom si obe galaxie svoju pôvodnú rotáciu zachovali. To je vzácny úkaz – doteraz sú známe len tri takéto galaxie. Na styku oboch rozdielnych rotačných oblastí sa plyn a prach v galaxii zráža. To vedie k vzniku ružových emisných hmlovín a tvorbe nových hviezd.

Čiernooká galaxia je so svojím priemerom 160 000 ly a absolútnou jasnosťou –22,3 mag druhou najväčšou galaxiou v Messierovom katalógu. Jeden zdroj však udáva len sotva tretinový priemer – 52 000 ly. M 64 sa premieta do kopy galaxií vo Vlasoch Bereniky, ale v skutočnosti patrí do Kopy galaxií v súhvezdí Panny. Aj keď sa údaje o jej vzdialenosti značne rozchádzajú, je v každom prípade oveľa bližšie než kopa Coma. Samotná galaxia bez čierneho prstenca sa dá vidieť už malým ďalekohľadom ako eliptický fliačik svetla.

Do súhvezdia zasahuje aj severná časť kopy galaxií v Panne. Patrí do nej šesť galaxií Messierovho katalógu, a to M 85, M 88, M 91, M 98, M 99 a M 100.

Okrajovým členom kopy Virgo je M 85 (NGC 4382), šošovkovitá galaxia pozorovateľná už malým ďalekohľadom. Má uhlové rozmery minimálne 4,0 × 2,5′, no niektoré zdroje udávajú viac, až po dvojnásobok. Skutočný priemer tejto galaxie presahuje 100 000 ly.

M 88 (NGC 4501) je špirálová galaxia so slabším jadrom, ale dobre rozvinutými ramenami. Messier ju nazval špirálovou hmlovinou bez hviezd. Snímky ukazujú jej tesne navinuté špirálové ramená, ktorými prechádzajú temné prachové pásy. Jej vzdialenosť sa uvádza v rozsahu 50 miliónov – 60 miliónov ly. M 85 aj M 88 majú priemer vyše 100 000 ly.

Podobne sú na tom M 98 (NGC 4192) a M 99 (NGC 4254). M 98 pozorujeme takmer z boku v podobe malej a slabej podlhovastej škvrny. Naproti tomu M 99 je k nám otočená tak, že sa pozeráme na jej disk takmer kolmo, a vo veľkom ďalekohľade preto uvidíme jej špirálové ramená. Bola jednou z prvých galaxií, v ktorých bola rozoznaná špirálová štruktúra, pričom je však veľmi asymetrická. V minulom storočí v nej boli zaznamenané tri supernovy. Jej vzdialenosť odhadujeme medzi 44,7 až 55,7 milióna svetelných rokov.

Taktiež špirálová je M 91 (NGC 4571), tá už ale patrí k objektom pre väčšie ďalekohľady. Jej široko roztvorené špirálové ramená vychádzajú z mohutnej priečky.

Posledná jasnejšia galaxia, M 100 (NGC 4321), má tiež dobre vyvinuté ramená a slabšie jadro. Na jej pozorovanie postačí aj menší ďalekohľad. Podobá sa našej Galaxii. Aj ona je k nám natočená čelne. Jej špirálové ramená sú výrazné, a preto možno M 100 považovať za vzor špirálových galaxií. Obsahuje najmenej 100 miliárd hviezd. Skúmanie tejto galaxie pomohlo pri určovaní veľkosti a veku vesmíru. V roku 2006 bola v M 100 pozorovaná supernova s označením SN 2006X. Vznikla explóziou bieleho trpaslíka. Hoci je jej galaxia od nás 50 – 56 miliónov ly vzdialená, aj tak sa takéto supernovy označujú ako „blízke“.

NGC 4565 (obr. vpravo) je zase jednou z najkrajších ihlicovitých galaxií na oblohe, čiže špirálových galaxií, na ktoré sa dívame z boku. Občas sa jej preto hovorí aj Ihlicovitá galaxia. Napriek tomu, že je úzka, a teda ťažko pozorovateľná, vidieť ju už prístrojom s priemerom objektívu 10 cm. Jej rozpätie široké 14 oblúkových minút dokáže zabrať celé zorné pole ďalekohľadu. Reálny priemer galaxie dosahuje približne 100 000 ly. V jej strede uvidíme aj malé, guľaté jadro, ktoré prerušuje prach nachádzajúci sa pred ním v rovine disku galaxie. Tento pás možno najlepšie odhaliť na fotografiách s dlhou expozičnou dobou. Mnoho pozorovateľov je z tejto galaxie nadšených a je trochu zvláštne, že ju nezaznamenal už Charles Messier. NGC 4565 leží bližšie k Zemi ako Kopa galaxií v Panne. Údaje o jej vzdialenosti sa veľmi líšia, od 20 000 000 ly po 41 000 000 ly.

NGC 4725 (obr. vľavo) je špeciálnym prípadom špirálovej galaxie, pretože má len jedno rameno na rozdiel od dvoch, či viacerých ramien, ktoré pozorujeme v iných galaxiách. Toto rameno má však rozpätie väčšie než celá naša Galaxia – 140 000 ly. Stredom NGC 4725 prechádza žltá priečka. Rameno samotné vychádza z výrazného prstenca mladých, modrých hviezdokôp, a červenkastých hviezdotvorných oblastí. Počítačové simulácie ukazujú, že pri rotácii NGC 4725 sa rameno môže buď postupne odvíjať od jadra, alebo sa naň namotávať.

Špirálová galaxia s priečkou NGC 4921 s viac než 12. magnitúdou je prechodom k objektom, ktoré už spomíname skôr len pre zaujímavosť. Táto čelne videná galaxia, člen kopy galaxií vo Vlasoch Bereniky, má nízku povrchovú jasnosť. Z tohto dôvodu a tiež kvôli nízkemu počtu vznikajúcich hviezd sa o nej hovorí ako o chudokrvnej alebo o anemickej. Hubblov vesmírny ďalekohľad zhotovil niekoľko jej snímok s cieľom zistiť prostredníctvom nej vzdialenosť celej kopy galaxií vo Vlasoch Bereniky.

Objekt s jediným katalógovým číslom – NGC 4676 – sú v skutočnosti dve kolidujúce galaxie. Majú meno Myši podľa ich oválnych „tiel“ a dlhých bielych chvostov hviezd (obr. vpravo). Chvosty boli pôvodne špirálové ramená galaxií, ktoré sa následkom zrážky rozvinuli. Kým chvost jednej z Myší sa javí ako dlhý a rovný, pretože sa naň dívame v jeho rovine, druhý vidíme ako zakrivený, hoci v skutočnosti sú zakrivené oba. Naťahovanie prúdu hviezd do chvosta vzniká dôsledkom gravitačného pôsobenia, ktoré je v blízkych častiach galaxií silnejšie ako vo vzdialených. Najväčšie priblíženie dvojice nastalo podľa počítačových simulácií pred 160 miliónmi rokov. Malo za následok tvorbu množstva nových hviezd, ktoré vytvárajú modré uzly. Galaxie sa momentálne od seba síce vzďaľujú, ale po čase sa aj tak znova zrazia a napokon spoja. Podľa predpokladov z nich pravdepodobne vznikne obria eliptická galaxia. Ich spoločný priemer je 300 000 ly a pravdepodobne sú členmi Kopy galaxií vo Vlasoch Bereniky. Ich zdanlivá hviezdna veľkosť sa uvádza medzi 14 až 14,7 mag.

NGC 4651 je zvláštna špirálová galaxia s priemerom 50 000 ly. Na dlhoexponovaných snímkach sa ukázala slabá štruktúra v tvare dáždnika vychádzajúca z galaxie a s dĺžkou rovnakou, akú má samotná galaxia. Zaslúžila sa o jej meno – Galaxia Dáždnik. Skladá sa zo slapového prúdu hviezd, pozostatku po satelitnej a rozpadnutej galaxii, ktorú väčšia NGC 4651 pohltila. Podobné slapové prúdy sú bežné dokonca aj v našich okolitých galaxiách.

Malin 1 s povrchovou jasnosťou len približne 25,7 mag je extrémne slabá špirálová galaxia v južnej časti súhvezdia. O jej nízku jasnosť sa pričinila nielen jej veľká vzdialenosť od nás, okolo jednej miliardy ly, ale aj skutočnosť, že z neznámych príčin sa v nej tvorí málo hviezd. Podobné galaxie s nízkym povrchovým jasom by však podľa jednej hypotézy mohli tvoriť až polovicu všetkých galaxií vo vesmíre. Malin 1 bola objavená náhodou v roku 1987. Je to jedna z najväčších špirálových galaxií, aké poznáme – má priemer až 600 000 ly.

V blízkosti galaktického pólu sa nachádza veľmi vzdialená kopa galaxií A1659 plná obrích eliptických galaxií. Bola dôležitým vzťažným bodom pri prvých meraniach rozpínania sa vesmíru. Obsahuje niekoľko podkôp. Horúca plazma medzi galaxiami sa až z 10 % podieľa na celkovom vyžarovaní kopy.

Poloha

Vlasy Bereniky sú nenápadné malé jarné súhvezdie. Rozprestiera sa medzi Denebolou z Leva a Arktúrom v Pastierovi. Jeho hviezdy sú slabé, aj najjasnejšie z nich majú iba okolo 4 mag. Netvoria nijaký výrazný obrazec. Väčšinou sa do hviezdnych máp zakresľuje ako pravouhlo sa spájajúce úsečky z troch najjasnejších hviezd s β Com na vrchole pravého uhla. Za jasnej noci si pri hviezde γ môžeme všimnúť niekoľko hviezd hviezdokopy Mel 111, ktoré sa smerom na juh od seba rozbiehajú a vytvárajú tvar obráteného Y. Diadém nájdeme asi v tretine vzdialenosti medzi Arktúrom a Denebolou. γ zase leží takmer v strede spojnice hviezd Cor Caroli a Denebola. Súhvezdie môžeme pozorovať v zime nadránom, na jar celú noc a v lete večer.

Rozloha v štvorcových stupňoch

386

Hraničiace súhvezdia

Lev, Panna, Pastier, Poľovné psy, Veľká medvedica

• Mel 111: http://spaceflight.nasa.gov/gallery/images/station/crew-6/html/iss006e40537.html
• M 64: http://hubblesite.org/newscenter/archive/releases/2004/04/image/a/
• NGC 4725: http://www.caelumobservatory.com/gallery/n4725.shtml
• NGC 4565: http://www.eso.org/public/images/eso0525a/
• Galaxie Myši: https://www.spacetelescope.org/images/heic0206b/

Ukážky ďalších súhvezdí nájdete tu.

Na základe tohto textu vznikli nasledovné články:

• Vlasy Bereniky
  
• Čo možno neviete o Vlasoch Bereniky

Mohlo by vás zaujímať

• Prvý pohľad na oblohu
• Malý medveď
• Veľká medvedica
• Labuť
• Androméda
• Povozník
• Južný kríž