header image

 
 

Súhvezdie Malý medveď

Ukážka súhvezdia, prvej kapitoly z knihy Súhvezdia od Andromédy po Žirafu

Slovníček

Ursa Minor, genitív Ursae Minoris, skratka UMi

Existuje niekoľko rozličných mýtov vysvetľujúcich pôvod súhvezdí Veľká medvedica a Malý medveď. Podľa gréckej báje bol na malého medveďa premenený Arkas, pätnásťročný syn arkadskej princeznej Kallisto (Kalisto alebo Kalistó) a najvyššieho boha Dia. Premenil ho jeho otec v okamihu, keď na love vrhal oštep na svoju matku s podobou veľkej medvedice. Arkas stretol medvedicu pri love v lese. Nevedel, že je jeho matkou, hoci sa správala podivne a dívala sa mu priamo do očí. Preto Zeus premenil na medveďa aj syna, aby matkovražde zabránil, a oboch ich premiestnil na oblohu.

Bohyňa Héra, Diova manželka, bola veľmi pohoršená, že sa jej sokyni so synom dostalo takej cti. Preto sa rozhodla pomstiť sa. Zaprisahala boha morí Poseidóna, aby ich nikdy nenechal odpočinúť s inými súhvezdiami v morských vlnách. Z tohto dôvodu obidva medvede nikdy nezapadajú a musia stále obiehať okolo pólu zavesené za chvosty ako cirkumpolárne súhvezdia. Pri pozorovaní zo severnejších zemepisných šírok tieto súhvezdia nezapadli pod obzor už tisíce rokov. Dlhodobé visenie Malého medveďa za chvost vraj spôsobilo jeho neprirodzené natiahnutie do dĺžky dosahujúcej dĺžku celého zvyšku tela.

Podľa inej báje to boli medvede, ktoré sa starali o malého Dia, keď sa ukrýval na Kréte pred svojím otcom Chronom (Kronom). Chronos vládol na Olympe a prinášal záhubu všetkému živému. Podľa veštby ho jedno z jeho detí malo pripraviť o vládu nad svetom. Preto ich požieral. Ako božské bytosti však žili v jeho bruchu ďalej. Jeho manželka Rhea v obave, že i práve narodený syn Zeus skončí rovnako, ukryla novorodenca do jaskyne na ostrove, kde ho zverila starostlivosti dvoch medveďov, v inej verzii medvedíc – nýmf. Malá medvedica sa volala Ida. Keď Zeus vyrástol, v súlade s veštbou zbavil Krona vlády, oslobodil svojich požratých súrodencov a dva medvede z vďačnosti urobil nesmrteľnými tým, že ich umiestnil na oblohu. Preto sa niekedy pri tomto súhvezdí stretneme aj s názvom Malá medvedica.

Obyvatelia Mezopotámie a Perzie si pod týmto súhvezdím predstavovali obyčajného medveďa. V Severnej Amerike je zase toto súhvezdie známe ako Malá naberačka (angl. Little Dipper). Starí Slovania vo hviezdach Veľkej medvedice a Malého medveďa videli krčah. Alternatívny názov – Malý voz pochádza od Homéra, ktorému, podobne ako Číňanom, sedem hlavných hviezd pripomínalo koč.

Hviezdy a objekty:

Najdôležitejšou a najznámejšou hviezdou súhvezdia je Polárka, nazývaná tiež Severka. Táto hviezda druhej magnitúdy nie je nijako zvlášť výrazná. Ak by sme zoradili všetky hviezdy na oblohe podľa jasnosti, Polárka by bola zhruba štyridsiata šiesta. Je však veľmi dôležitá pre orientáciu, pretože je blízko severného svetového pólu. Bývala označovaná ako „vedúca hviezda na oblohe“, keďže spoľahlivo ukazuje smer k severu. Na mori, pustinách a na púšťach bola v starých dobách jeho jediným ukazovateľom. Je od pólu vzdialená len o niečo menej ako 1°, presnejšie 40′ (rok 2017). Preto je jedinou hviezdou, ktorej poloha na oblohe sa dôsledkom denného pohybu takmer nemení. Nájdeme ju na rovnakom mieste v ktoromkoľvek ročnom období a v ktorejkoľvek hodine. Jej uhlová výška nad obzorom v stupňoch sa rovná zemepisnej šírke pozorovaného miesta. Pozrieť sa na sever do výšky rovnej zemepisnej šírke je preto jeden zo spôsobov, ako Polárku možno vyhľadať. A naopak, závislosť výšky Polárky od zemepisnej šírky môže slúžiť na určenie zemepisnej šírky pozorovateľa.

Ani pól neostáva stále na tom istom mieste. Opisuje na oblohe kružnicu asi raz za 25 800 rokov (platónsky rok). Vzdialenosť Polárky od pólu sa teda mení. V súčasnosti sa pól k Polárke približuje a najbližšie k nej bude na pol stupňa v roku 2102. Iný zdroj udáva vzdialenosť 14′ v roku 2115. Potom sa bude zase od pólu vzďaľovať. Keď sa o 25 000 rokov pól vráti na svoje terajšie miesto, Severka bude vďaka vlastnému pohybu od neho ďalej ako dnes.Polarka

Polárka má prinajmenšom dvanásť názvov. Celkove má pravdepodobne viac mien než ktorákoľvek iná hviezda na oblohe okrem Slnka. Polárka (Polaris) je v súčasnosti najpoužívanejšie. V arabčine sa nazýva Alrucaba alebo Alrukaba, z arabského Kaukab Al-Rakaba, v preklade hviezda jazdcov. Podľa iného zdroja tento názov znamená „koleno“. Arabský mýtus hovorí, že Polárka zabila veľkého nebeského bojovníka, ktorý po smrti spočíva na chvoste medveďa. Takto by sme ju pravdepodobne nazývali, ak by nebola polárnou hviezdou.

Číňania jej dali meno Tou Mu, bohyňa Severnej hviezdy. V latinčine sa zase nazýva Cynosura. V indickej literatúre z roku okolo 500 n. l. sa môžeme stretnúť s názvom Dhruva – severný pól. Indológovia zistili, že bola pozorovaná už v roku 2780 p. n. l. a určujú pomocou nej vek véd. Starí Gréci ju zase nazývali Phoenice a bola pre nich pekným svetlom severnej oblohy. Mongoli ju nazvali Zlatým kolíkom, ktorý drží svet pokope. Podľa severskej mytológie je Polárka klenotom v hlavičke bodca, ktorý bohovia zaťali do vesmíru. Jej oficiálny názov je Alfa Ursae Minoris (α UMi). Flamsteedovo označenie je 1 Ursae Minoris a jej číslo v katalógu SAO je SAO 308. V katalógu HD má číslo 8890.

Je to šesťnásobná hviezda. Voľným okom vidíme len najväčšieho a najjasnejšieho člena šestice – žltého nadobra (Polárka A). Má 45-krát väčší priemer ako Slnko, hmotnosť 6 Sĺnk a žiarivosť podľa rozličných zdrojov 1 800 až 2 500 Sĺnk. Staršie odhady hovorili dokonca o hmotnosti rovnej 8 hmotností Slnka, objeme miliónnásobku objemu Slnka a svietivosti rovnej 5000 až 12 000-násobku svietivosti Slnka. Jej absolútna magnitúda je -5,1. Keby sme Slnko umiestnili do takej vzdialenosti ako Polárka, nevideli by sme ho ani ďalekohľadom. Teplota na jej povrchu dosahuje 6 000 – 6 300 K.

Je to slabo pulzujúca premenná hviezda, čiže cefeida. Zhodou okolností najbližšia cefeida k Zemi a zároveň najjasnejšia cefeida, dokonca jasnejšia ako samotný prototyp d Cephei. Jasnosť kolíše s periódou 3,97 dňa. Zmeny jasnosti sú však príliš malé na to, aby sa dali pozorovať voľným okom. Okolo roku 1980 to bolo od 2,12 do 2,26 mag. Amplitúda pulzov sa v posledných rokoch stále zmenšovala a bolo možné ich zistiť už len fotometrom. V súčasnosti predstavujú tieto zmeny okolo 0,03 magnitúdy.

Okolo hlavnej zložky obieha v tesnej blízkosti slabý sprievodca. Nedá sa vidieť oddelene v pozemskom ďalekohľade, ale prejavuje sa posunom čiar v spektre Polárky. Periodický posun spektrálnych čiar vpred a vzad v intervale 30,5 roka znamená, že Polárka sa k nám pravidelne približuje a zase sa od nás vzďaľuje, čo je spôsobené tým, že obieha okolo spoločného ťažiska s iným telesom. Hubblov vesmírny ďalekohľad však tieto dve hviezdy dokázal rozlíšiť (na obrázku), takže nie je celkom namieste označiť tento hviezdny pár za spektroskopický. Sprievodca má spektrálny typ F7 hlavnej postupnosti a obieha po veľmi excentrickej dráhe, pričom jeho vzdialenosť sa mení v rozsahu 6,7 – 27 AU. Jeden obeh okolo hlavnej hviezdy mu trvá 29,6 roka. Hlavná zložka (označená A) je teda dvojhviezda zložená z obrej cefeidy a menšieho, matnejšieho sprievodcu.

Vo veľkej vzdialenosti obiehajú hlavnú zložku ďalší traja sprievodcovia B, C, D, ktorí sú dostatočne vzdialení na to, aby ich pozemské ďalekohľady rozlíšili. Zložka B je hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy F3 V jasná 8,8 – 9,1 mag. Dá sa vidieť pomocou menšieho amatérskeho ďalekohľadu (aspoň 6 – 7,5 cm) vo vzdialenosti 18″ (iné zdroje: 18,3″ alebo 18,6″) od hlavnej zložky. Prvýkrát ju pozoroval William Herschel v roku 1780. Je to spektroskopická dvojhviezda s periódami zmien v spektre 3,97 dňa a 29,6 roka. S A zložkou tvorí pravdepodobne len optickú dvojhviezdu. Ak sú to reálni spoločníci v priestore, musia byť od seba vzdialení najmenej 2 400 AU, čo je okolo 360 miliárd kilometrov. Silným ďalekohľadom je možné uvidieť dve ďalšie slabšie zložky, C (13 mag, vzdialenosť 43″) a D (12 mag, vzdialenú 83″). Celá sústava je vo vzdialenosti 432 ly a približuje sa k nám rýchlosťou 17 km/s. Na obrázku na predošlej strane je snímka Polárky z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Nad žiarivým nadobrom Polárkou A možno vidieť jej najbližšieho sprievodcu označeného ako Ab vzdialeného od hlavnej hviezdy menej než dve desatiny uhlovej sekundy. Vyššie je druhý sprievodca známy ako Polárka B.

Polárka je tiež členom málo známeho asterizmu Snubný prsteň, v ktorom predstavuje diamant. Zvyšné hviezdy asterizmu ležia južne od nej a majú jasnosť 7 – 8 magnitúd.

Kým hviezda s označením 1 UMi je veľmi známa, hviezda 2 UMi neexistuje – hviezda s týmto pôvodným označením bola totiž pri vytýčení hraníc súhvezdí zaradená do Cefea a dostala iné označenie.

β Ursae Minoris sa nazýva aj Kochab, čo znamená jednoducho „hviezda“, podľa iného zdroja je to v arabčine pravdepodobne „cap“. Je to žltý, podľa iných skôr oranžový obor asi 50-krát väčší a 500-krát svietivejší ako Slnko. Pri pohľade zo Zeme má však podobnú jasnosť ako Polárka, za čo vďačí svojej menšej vzdialenosti – 126 ly a nižšej povrchovej teplote – 4 000 K. Je známy ako okrajová báriová hviezda, hoci tento prvok je tu rozšírený len v trochu väčšej miere než na Slnku. V asterizme Malý voz predstavuje jedno zadné koleso. Spolu s druhým kolesom (Pherkad) tvoria dvojicu nazývanú Strážci pólu. Kochab je v súčasnosti od pólu vzdialený asi 15°, ale okolo roku 1100 p. n. l. bol vplyvom precesie k pólu bližšie ako Polárka.

Tretiu najjasnejšiu hviezdu Malého medveďa, Pherkad (γ Ursae Minoris) tvoria dve hviezdy, ktoré ešte Arabi považovali za jednu. Nazývali ju Alifa al Farkadain, v preklade „tmavšie z dvoch teliat“, podľa iného zdroja len „dve teľce“. Neskôr začali rozoznávať Pherkad Maior (13 UMi) a Pherkad Minor (11 UMi). Ich vzájomná uhlová vzdialenosť je 17′ a možno ich rozpoznať aj voľným okom, istejšie však triédrom. Tvoria ale iba optickú dvojhviezdu. Pherkad Maior je spektroskopická dvojhviezda, ktorej zložky obiehajú okolo spoločného ťažiska raz za 2,592 hodiny. Hlavná zložka je biely obor s teplotou 8 280 K, na najlepšej ceste stať sa cefeidou. Jej svietivosť je dvakrát vyššia ako svietivosť Kochabu. Z teploty a svietivosti bola jej hmotnosť vypočítaná na 4,8 Sĺnk a jej vek na vyše 100 miliónov rokov.

δ UMi má meno Yildun, prípadne Vildiur. Ide o prvú jasnejšiu hviezdu pri Polárke, druhú hviezdu oja Malého voza. Jej meno má nezvyčajný pôvod – turecký. Pochádza zo slova označujúceho hviezdu. Yildun nie je štvrtá najjasnejšia hviezda Malého medveďa, ako naznačuje jej Bayerovo označenie, ale až šiesta. Od pólu je vzdialená len 3,5 stupňa. Je to hviezda triedy A s teplotou 9 000 K, priemerom 2,8-priemeru Slnka a svietivosťou 47-krát väčšou ako Slnko. Má veľmi rýchlu rotáciu, 87-krát rýchlejšiu ako Slnko, a jedna otočka jej trvá len 19 hodín.

ε UMi je tretia hviezda chvosta Malého medveďa alebo oja Malého voza, vzdialená 8° od severného svetového pólu. Je to obor triedy G5 o čosi chladnejší než Slnko. Má spektroskopického sprievodcu, ktorý ju zakrýva v perióde 39,5 dňa. Zmeny jasnosti počas zákrytu však nie sú voľným okom pozorovateľné. Vzdialenosť tohto sprievodcu od hlavnej zložky je porovnateľná so vzdialenosťou Merkúra od Slnka. Oveľa ďalej, vo vzdialenosti najmenej 8 100 AU, leží ďalší sprievodca jedenástej magnitúdy. Ani pri pohľade z hypotetickej planéty obiehajúcej vzdialenejšieho sprievodcu by sme bez ďalekohľadu od seba nerozlíšili vnútorný pár hviezd.

ζ UMi sa v minulosti označovala zdĺhavým menom Alifa al Farkadain, čo je ten istý názov, v ktorom má pôvod aj Pherkad. Keď sa však meno Pherkad stalo pre gama UMi zaužívaným, pôvodné meno sa omylom prenieslo na zétu. Na hviezdu hlavnej postupnosti typu A má dosť vysokú žiarivosť – dvestonásobok žiarivosti Slnka. Život začala pred 280 miliónmi rokov ako hviezda typu B7, teraz jej už dohárajú posledné zvyšky vodíka v jadre. Je to osamotená hviezda a existujú nepotvrdené náznaky, že by mohla byť slabo premenná. Ak by Alifa al Farkadain mala planétu, Polárka by sa z jej oblohy javila taká jasná ako Sírius z našej oblohy.

Aj η, najslabšia hviezda základného obrazca, má sprievodcu. Je ním 19 UMi s magnitúdou 5,5. Dobre ho vidieť pomocou triédra. Podobne ako Pherkad aj η je iba optická dvojhviezda. Má nepoužívané meno Anwar al Farkadain prípadne Nair al Farkadain, v preklade „jasnejšie z dvoch teliat“. Toto meno pôvodne niesla hviezda Kochab, ktorá bola spolu s Pherkadom mienená ako „dve teľce“ – neskôr sa ich pôvodné názvy Alifa al Farkadain a Anwar al Farkadain preniesli na druhý pár hviezd tvoriacich káru voza, na zétu a étu. Napriek označeniu „jasnejšia“ je však éta slabšia ako zéta.

ngc6217_hst_big

Nevýraznou dvojhviezdou je π UMi. Jej zložky jasné 6,6 a 7,6 (7,3) mag. ležia vo vzdialenosti 31,3″ a obehnú sa raz za 150 rokov.

RS UMi je premenná hviezda na súradniciach AR = 15h 50′ 49″, DEC = +72° 12′ 41″. Jej maximálna jasnosť dosahuje iba 10,81 mag., v minime klesá na 11,4 mag. Perióda zmien je 6,17 dňa.

V súhvezdí nie je veľa zaujímavých objektov. Obsahuje niekoľko veľmi slabých galaxií. Tá najjasnejšia z nich je NGC 6217 a má iba 11,2 mag. Ide o špirálovú galaxiu s výraznou priečkou, ktorá na podrobnom zábere z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu (obrázok vpravo) ukazuje jasné aktívne jadro pravdepodobne so superhmotnou čiernou dierou, tmavé prachové pásy, mladé kopy jasných modrých hviezd a červené emisné hmloviny tvorené žiariacim vodíkom. Priemer galaxie je 30 000 ly a nachádza sa na súradniciach AR = 16h 31′ 54″, DEC = +78° 10′ 08″ vo vzdialenosti 60 miliónov ly. Viditeľná je v ďalekohľade s priemerom objektívu 15 cm.

Ďalej možno z objektov spomenúť NGC 3172 nazývanú Polarissima Borealis, čo je najbližšia katalogizovaná galaxia k Severnému svetovému pólu. Jej uhlová vzdialenosť od pólu predstavuje iba 53 uhlových minút. Je však veľmi malá, s uhlovým rozmerom len 0,7′, slabá (magnitúda 13,6) a dá sa vidieť až ďalekohľadom s priemerom objektívu 25 cm a väčším v polohe AR = 11h 52′ 13″, DEC = +89° 02′ 22″.

NGC 6251 je obria eliptická galaxia 14. magnitúdy vzdialená 300 miliónov ly (AR = 16h 31′ 04″, DEC = +82° 31′ 07″).

Abell 2125 je až 3 miliardy svetelných rokov vzdialené zoskupenie vyše tisícky galaxií, z ktorých najjasnejšia má magnitúdu 17. Výskumy prostredníctvom röntgenového observatória Chandra ukázali, že táto kopa sa formuje spájaním niekoľkých menších kôp. Najintenzívnejším zdrojom röntgenového žiarenia v tejto kope je oblak vykazujúci „zhlukovitosť“, čo znamená, že sa dal dohromady iba nedávno. Do oblaku prúdi plyn z galaxií, napríklad z C153. Tento plyn obsahuje atómy ťažkých kovov uvoľnených pri výbuchoch supernov, napríklad železa. Vedľa neho sa nachádza druhý oblak, oveľa slabší a mladší, ale skoro rovnako veľký. Tento oblak obaľuje stovky galaxií. Infračervené pozorovania kopy odhalili ďalšie zaujímavosti, napríklad enormné vzplanutia tvorby hviezd v galaxiách ďaleko od centra kopy. Zdá sa, že slapové sily centra kopy sú ešte aj vo vzdialenosti jedného milióna ly dostatočne intenzívne na to, aby rozrušovali galaxie a spúšťali v nich tvorbu nových hviezd.

V súhvezdí leží tiež radiant slabého meteorického roja Ursidy. Objavili ho astronómovia zo Skalnatého plesa v roku 1945. Roj vytvorila periodická kométa Tuttle prvý raz pozorovaná v roku 1790. V čase dvojdňového maxima aktivity roja, ktoré nastáva okolo 22. decembra, možno uvidieť asi 5 meteorov za hodinu.

Poloha:

Súhvezdie Malý medveď sa nazýva aj Malý voz, niekde sa dokonca udáva pod názvom Malý voz ako hlavným názvom súhvezdia, napriek tomu, že latinský názov súhvezdia je v preklade Malá medvedica. Jeho tvar skutočne pripomína viac voz ako medveďa. Na rozdiel od Veľkej medvedice sa však spojnice asterizmu Malý voz zhodujú so spojnicami Malého medveďa. Oba vozy sú dosť podobné, zložené z rovnakého počtu hviezd, no oje Malého voza je obrátené opačným smerom ako oje Veľkého. Ľahko ho nájdeme pomocou Veľkého voza a to tak, že päťnásobne predĺžime vzdialenosť medzi zadnými kolesami Veľkého voza (Merak a Dubhe). Tak sa dostaneme k Polárke, ktorá žiari na konci oja Malého voza. Zvyšok obrazca nie je ťažké nájsť. Výrazne žltý Kochab a o niečo slabší Pherkad sú jedinými jasnými hviezdami nad ojom Veľkého voza. Rozoznáme aj retiazku troch oveľa slabších hviezd tiahnucich sa v oblúku od Kochaba k Polárke. Hornú kulmináciu má večer v máji až v júli.

Niekedy sa Malý medveď používa ako test priezračnosti oblohy. Ak nie je viditeľná hviezda δ alebo ζ, viditeľnosť je dosť úbohá. Ak nie je viditeľná iba najslabšia hviezda η, viditeľnosť je dobrá, ale na pozorovanie slabších objektov je stále nevhodná. Ak je z miesta s veľkým svetelným znečistením viditeľná η, a z tmavých miest θ a 19 Ursae Minoris, potom je priezračnosť atmosféry veľmi dobrá. Iný spôsob zisťovania priezračnosti atmosféry pomocou Malého medveďa je určenie najslabšej hviezdy viditeľnej voľným okom v blízkosti Polárky. Súhvezdie obsahuje 20 hviezd do 6. magnitúdy.

Rozloha v štvorcových stupňoch: 

256

Hraničiace súhvezdia:

Cefeus, Drak, Žirafa

 

Hviezda

α (RA)

δ (DEC)

Vzdialenosť

(ly)

Rýchlosť

(km/s)

Mv

spektrálny typ

α Polárka

02h 32′

+89,3°

432

–17

2,0

F7 Ib

β Kochab

14h 51′

+74,2°

126

+17

2,1

K4 IIIBa

γ Pherkad

15h 21′

+71,8°

481

–4

3,0

A3 II

δ Yildun

17h 32′

+86,6°

183

–8

4,4

A1 V

ε

16h 45′

+82,0°

345

4,2

G5 III

ζ Alifa al Farkadain

15h 44′

+77,7°

375

4,3

A3 Vn

η Anwar al Farkadain

16h 17′

+75,7°

97

5,0

F5 V

Ursa Minor

Pôvod obrázkov:

  • Polárka: NASA, ESA, G. Bacon (STScI)
  • Galaxia NGC 6217: NASA,ESA, and theHubble SM4ERO Team

Ukážky ďalších súhvezdí nájdete tu.

 


Na základe tohto textu vznikli nasledovné články:



Súhvezdia od Andromédy po Žirafu Populárna veda


Napísať odpoveď

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.


 

© 2014 – 2019 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.