header image

 
 

Tri minirecenzie scifi/fantasy kníh

Metro 2033

Typický prípad, kde danú knihu všetci tak chvália, až mám pocit, že ja som asi čítala nejakú úplne inú, ktorá má náhodou rovnaký názov aj autora. Čiže mňa neoslovila. Štylisticky to bolo veľmi slabé, priam hrozné, a dejovo nie oveľa lepšie. Namiesto zručne poskladaného príbehu, kde všetko do všetkého zapadá, mi toto pripadalo len ako prehliadka autorovej fantázie, ktorú nenechal obmedzovať niečím takým prízemným, ako je realita. A tiež prehliadka všetkých staníc moskovského metra budúcnosti. Obetaví dobrodinci, ktorí hlavného hrdinu vždy vytiahli z kaše, mi liezli na nervy (i keď na konci sa zjavilo aké-také vysvetlenie týchto podivuhodných záchran). Kniha bola síce pretkávaná svetlými momentmi – dobrými nápadmi, zábleskami atmosféry, tajomna, až mrazenia, pocitmi, že ma to už-už konečne vtiahne do deja, no tie zakaždým rýchlo čosi rozbilo a zanechalo vo mne pocit veľkej nespokojnosti. Nikdy sa to nevyvíjalo tak, ako by som si ako čitateľ želala. K tomu hromada neuzavretých záležitostí a chatrný vedecký základ… Skrátka zle napísané (či preložené?) dielo.

  • Názov: Metro 2033
  • Autor: Dmitry Glukhovsky
  • Vydavateľstvo: Ikar
  • Počet strán: 352 strán
  • Jazyk: slovenský jazyk
  • ISBN: 978-80-551-2140-6
  • Dátum vydania: 2010

Hry o život: Skúška ohňom

Ani druhý diel trilógie nesklamal. Je podobne pútavý, čítavý ako prvý, dopĺňajúci ho a pritom sa neopakujúci. Svet, v ktorom sa to odohráva, sa mi páči. Možno začiatok bol trošku pomalý, ale to mi nevadilo, aspoň sme sa dozvedeli viac aj o Katnissinom živote pred Hrami, na čo v prvom dieli akosi nebolo miesto. Prekážala mi však Katnissina veľká sebaobetavosť. Jej dychtivosť obetovať sa za chlapca, ktorého podľa vlastného presvedčenia ani nemiluje (hoci všetko nasvedčuje tomu, že skutočnosť je už niekde inde) nie je dosť presvedčivá. Mal byť viac zdôrazňovaný fakt, že sa tak rozhodla aj preto, lebo si myslí, že Sídlo ju ďalšie Hry nenechá prežiť, nielen z vrúcnej nezištnosti a zmyslu pre spravodlivosť – to mi pripadá priveľmi americké. Jej túžba nechať sa zabiť a dokonca predtým “zbaviť utrpenia” aj svojich priateľov ma najviac iritovala ku koncu, keď všetko nasvedčovalo tomu, že je už v bezpečí. A čo sa týka jej predstieraného tehotenstva, spočiatku to bol senzačný nápad, no pochybujem, že v Aréne nikto z divákov nezapochyboval, či je naozaj v druhom stave – veď potom, čo tam prežila, mala potratiť aj trikrát… Inak ale zaujímavý príbeh na voľné chvíle.

  • Názov: Skúška ohňom
  • Autor: Suzanne Collinsová
  • Vydavateľstvo: Ikar
  • Počet strán: 288 strán
  • Jazyk: slovenský jazyk
  • ISBN: 978-80-551-2172-7
  • Dátum vydania: 2010

Nech vojde ten pravý

Táto kniha rozhodne nie je pre slabšie povahy. King v porovnaní s nechutnosťou a drastickosťou tu ukázanou vyzerá ako rozprávka pre deti. Atmosféra je nielen temná, strašidelná, ale do značnej miery aj odporná. Možno to niekomu vyhovuje – na mňa to bolo dosť. Neľutujem, že som si ju prečítala, ale nalepil sa na mňa určitý pocit hnusu. No to k dobrej upírskej literatúre asi patrí. Trochu mi prekážala nezmyselná ignorácia ľudských zvykov zo strany upírskej postavy, takže všetci už na prvý pohľad videli, že je iná, divná. Neviem, ako sa dá počas dvesto rokov života medzi ľuďmi nevšimnúť si, že nosia topánky a v zime sa teplo obliekajú. Potom nech sa nečuduje, že kade chodí, tade budí rozruch. S jej motiváciou som mala trochu problém aj v iných záležitostiach a tiež jej vzťah s hlavným predstaviteľom sa vyvíjal neprirodzene rýchlo a vzhľadom na okolité prostredie ružovo. Taktiež s mojím pocitom z hlavného hrdinu to mávalo. Najprv vyzerá ako šikanovaný poľutovaniahodný slušný chudáčik s nepríjemným zdravotným problémom, potom sa zrazu zmení na zlodeja a dobreže nie psychopata a napokon v sebe ukáže neprirodzenú obetavosť pre dievča, čo videl len párkrát v živote a aj to od prvého pohľadu videl, že nie je normálna. Môže mať všetky takéto zložky osobnosti, no boli zlepené tak, že pôsobili veľmi nekonzistentne. Napriek tomu všetkému – dalo sa. Keď sa to rozbehlo, bolo to veľmi pútavé, až som chvíľami nevedela knihu odložiť. Tiež oceňujem autorovu snahu o “nečiernobielosť” postáv až do tej miery, že kladné a záporné sa v podstate nedali odlíšiť. Len u Oskara sa tento zámer, myslím, celkom nevydaril.

  • Názov: Nech vojde ten pravý
  • Autor: John Ajvide Lindqvist
  • Vydavateľstvo: Marenčin PT
  • Počet strán: 448 strán
  • Jazyk: slovenský jazyk
  • ISBN: 978-80-8114-029-7
  • Dátum vydania: 2010


Knižné recenzie


Napísať odpoveď

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.

Komentárov: 2     Upozornenia: 0

Autor Erika Jarkovská So júl 16th 2016 at 7:57 pm  

Vyjadrím sa len k Metru 2033, lebo ostatné knihy som nečítala. Súhlasím s tvojimi pocitmi ohľadom tejto knihy, ja som nemala chuť prehrýzť sa až do konca, lebo veď načo sa siliť, keď ma dej nezaujal ani na 50 strane. Asi tam niekde som to vzdala, Glukhovsky, neGlukhovsky. Samé kecanie dookola o ničom, dialógy nudné a zdĺhavé alebo naopak odbočky, ktoré možno aj niekam viedli, ale k čomu?, zo všetkých tých staníc som mala akurát v hlave chaos, navyše mi bolo jedno, kde je aká stanica, dej to nikam neposúvalo. Takže tak. Škoda, lebo som po knihe siahla na základe chválospevov, ale už nemám chuť siahať ani po 2034, ani po 2035. Ak by som mohla na tomto mieste odporučiť pre mňa vynikajúce a majstrovsky napísané dielo, potom dávam do pozornosti Priechod a jeho druhé pokračovanie Dvanástka od Justina Cronina. Skvelá postapokalyptická mňamka s vynikajúco vykreslenými charaktermi postáv (dokonca som sa pristihla pri tom, že súcitím aj so zápornými netvormi), napätím, dejom a výbornou štylistikou.

Autor Adhara So júl 16th 2016 at 8:34 pm  

Na Metro som počula aj ďalšie ponosy, napríklad tu, takže asi nie sme divné. :-) Ďakujem za tip, pozriem v knižnici.


 

© 2014 – 2018 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.