Do tejto knižky som sa pustila z úprimnej zvedavosti. Mala som ju totiž zafixovanú ako najznámejšiu napodobeninu Harryho Pottera, tak ma zaujímalo, ako takéto knihy vezúce sa na jednej módnej vlne (ktoré inak nesledujem) vyzerajú. A mám pre vás správu, o ktorej neviem, či je dobrá: veľká podobnosť s Harrym tu nie je.
Keď už sme začali porovnávaním, pokračujme v ňom: v oboch príbehoch vystupujú zhruba rovnako starí chlapci, ale úplne odlišní. Kým Harry je čarodejník, Artemis je… terorista. Aj tak sa dá jeho činnosť charakterizovať. Tento že si má získať srdcia detí? Neznie to však až tak absurdne, ak pridáme fakt, že Arty ako detský záporňák nie je príliš drastický a nie je ani jediným hlavným hrdinom – druhou hrdinkou je jeho rukojemníčka, elfka Hela Krátka. Tá pôsobí ako dôležitejšia, centrálnejšia postava, lebo jej pocity a myšlienky sú rozoberané viac než Artemisove. A keď už je dej sústredený na Artemisovu líniu, viac sa zameriava na pohľady jeho dvoch parťákov: Úlohu Rona a Hermiony zastupujú vo Fowlovi súrodenci Butler a Juliet, formálne jeho sluhovia.
Ideme ďalej: Kým Harry je sirota, Artemis je pravdepodobne polosirota, lebo jeho otec je dlhodobo nezvestný. Alebo skôr trištvrtesirota? Artemisova matka totiž po zmiznutí svojho muža stráca príčetnosť, niekedy ani nespoznáva vlastného syna. Kým Harry bojoval čarami, Artemis na to používa technológie. Opäť neobvyklý nápad pre detskú knižku. Kým Harry je šťastlivec, ktorý prišiel k čarodejníctvu ako slepá kura k zrnu, Artemis je génius (vraj).
A teraz tieto podivné informácie skĺbiť do náčrtu deja: Artemis Fowl je najmladším potomkom známej zločineckej rodiny. Jeho osobným strážcom a v podstate aj priateľom je komorník Butler, pracuje u nich aj Butlerova sestra Juliet. Artemis je počítačový maniak, ktorý vie, že pod zemou žijú magické bytosti, a vynakladá veľkú snahu na stretnutie s nimi. Prečo? Lebo po stratení sa jeho otca sa Fowlovci dostali do neveľmi dobrej finančnej situácie, a je predsa známe, že škriatkovia majú veľa zlata. Artemisovi spočiatku všetko hrá do kariet: podarí sa mu zajať elfku Helu a začať vyjednávať so Spoločenstvom podzemných tvorov zahŕňajúcich aj trpaslíkov, goblinov a podobnú háveď. Hlavnou prioritou pre toto Spoločenstvo je, podobne ako pre spoločenstvo čarodejníkov v Potterovi, aby nebolo prezradené nám, obyčajným ľuďom, takzvaným bahniakom (obdoba muklov). A presne týmto sa im Artemis vyhráža. Oba znepriatelené tábory používajú najmodernejšiu (v tej dobe, predsa len tá kniha vyšla už pred asi 15 rokmi) techniku a Spoločenstvo navyše ešte mágiu. Oba sa tvária strašne drsne. A oba sa rozličnými spôsobmi snažia prejsť tomu druhému cez rozum…
Môj prvý dojem po začítaní sa? Bože, to je ale guláš. Technológia s mágiou je vždy nebezpečná kombinácia, podozrivo sa blížiaca k princípu deux ex machina. Nestačí technológia? Pomôže mágia. Mágia je v koncoch? Na to máme technológiu. A tak dookola. Nevraviac o tom, že samotná tá technológia tak ako je popísaná, neraz pôsobí skôr magicky. O to menej je jasné, kde má tento svet svoje hranice. Ale najväčší problém napodiv neplynul z tohto princípu. Kniha je napísaná pomerne čítavo, svižne (na rozdiel od podobnej ságy Podzemí) a zdá sa, že aj na ten chaos sa bude dať zvyknúť. Čítavosť a prepracovanosť Pottera síce zďaleka nedosahuje, ale to asi nič. Lenže ono sa to začalo ďalej kaziť.
Tak v prvom rade – drsnosť. Obe bojujúce strany, Artemis aj Spoločenstvo, sú po zuby ozbrojené, a zastrájajú sa, že sa neštítia použiť žiadne taktiky. Vo svetle týchto silných rečí je však skutočná ujma na niečijom zdraví smiešna. Jedinými obeťmi sa stáva zopár zvieratiek a aj tie sú danými „drsňákmi“ spolu s rozprávačom horlivo oplakané. Nevyhnutné ľudské obete – posádka veľrybárskej lode, ktorú Artemis ako demonštráciu sily vyhodí do povetria – sú dôkladne zamietnuté pod koberec. A kedykoľvek dôjde k potýčke medzi humanoidnými bytosťami, nikto z nej nevyviazne horšie ako s pár škrabancami a boľačkami. A, samozrejme, výstrahou, že nabudúce to už bude nemilosrdné.
Možno si poviete, však knižka pre deti. Chápem, že nie je žiaduce, aby striekala krv a lietali vnútornosti. Ale stačí sa pozrieť práve na porovnávaného Harryho Pottera, aby autor vedel, ako sa dá vzbudiť pocit ohrozenia a napätia bez mŕtvol. Pri Artemisovi bolo to obchádzanie násilia až príliš okaté, príliš obkecávané a príliš umelé. S deťmi netreba jednať ako s debilmi. Iróniu však je, že ako sa autor strašne sústredil na to, aby si nikto z tohto krváku neodniesol trvalé následky, pravdepodobne mu uniklo niečo iné – a to použitie prvkov, ktoré do detskej literatúry patria podľa mojej mienky oveľa menej než okaté sa vyhýbanie násiliu. Napríklad trpaslíci sú charakterizovaní ako bytosti, čo si vedia vykĺbiť čeľusť, hltať obrovské množstvá zeminy a na druhom konci ju okamžite vylučovať. Vábivá predstava? Čo viac, to vylučovanie zeminy vedia používať ako zbraň. Čítate dobre, postavy na seba útočili okrem iného aj streľbou výkalov zo zadkov. Viem si predstaviť, že veľa detí sa na tom bude smiať. Už menej si ale viem predstaviť, že tie isté deti by zároveň aj čítali knihy. Aby som nezabudla, trpaslíci s vykĺbenou čeľusťou vedia protivníka aj prehltnúť a obaleného slizom zase vyvrátiť. Naozaj pre deti?
Humor je ďalšou slabinou príbehu. Ako sa dá tušiť, jeho veľkú časť tvoria práve srandy súvisiace s produktmi trávenia obohatené o pár rádoby vtipných dialógov a autorských rečí. Autorská reč je však nepríjemná, rozprávač pôsobí ako chytrolín a cenzor v jednom. Kým v Potterovi plynul humor prirodzene, situačne, tu mi pripadal väčšinou práve taký násilný ako snaha o nenásilnosť. Úroveň príbehu dosť zrazil aj veľmi nelogický koniec.
Je dosť možné, že táto kniha sa bude mnohým páčiť, netuším však, kto by tí mnohí mali byť. Pretože tento príbeh má síce svoje kvality, ale šliape na kurie oká v primnohých oblastiach. Moje dojmy zostali aj po týždňoch od jeho dočítania silne zmätené a chuť čítať ďalšie diely neprišla. Čo napokon hovorí za všetko.
• Názov: Artemis Fowl – Eoin Colfer
• Autor: Eoin Colfer
• Vydavateľstvo: Ikar
• Počet strán: 280 strán
• Jazyk: slovenský jazyk
• ISBN: 8055102090
• Dátum vydania: 2002
Napísať odpoveď