header image

 
 

Druhá planéta – 3.

3.

 

„Naozaj. Myslím to úplne vážne. Áno, ja viem, že je sobota popoludní. Ako to nazvať… no, počula si už niekedy o situácii s názvom životne dôležité? Čože? Nie, ja nepreháňam. Hovorím nie, April. Naozaj sem musíš prísť. Obvolal som celý tím. Všetci povedali, že prídu. Nemôžeš predsa… April? Čože? Ach výborne, si poklad.“

Mason zložil a vyčerpane sa oprel v kresle. Po polhodine vstal a otočil sa k Susan. „Idem ich čakať na parkovisko.“

Susan neodtrhla zrak z obrazovky a aj Masonovi to robilo ťažkosti. Keď sa tam zadíval, musel sa opäť ubezpečovať, že ho neklame zrak. Aj tak to bude len bláznivý omyl, pomyslel si. Ale ani mikroskopicky malá šanca na to, že ide o skutočný objav, nebránila tomu, aby ním prelietavali vlny nadšenia.

Vybehol von a videl, že si skutočne pohli, tak, ako im prízvukoval. Adam Becket práve zatváral dvere na svojom volve. O pár minút neskôr zaparkovali svoje vozidlá aj ďalší dvaja členovia tímu. A z taxíku obďaleč vystúpila April Montgomeryová s malou dcérkou Sam na rukách.

„Výborne,“ povedal Mason. Toto slovo mu počas poslednej hodiny vychádzalo z úst často, ale nemohol si pomôcť. Zdalo sa mu nepochopiteľné, že jeho kolegovia sa netvárili nadšene, dokonca vyzerali otrávene. April na neho už z diaľky kričala, že ak to nebol poriadne dobrý dôvod, tak Jerry má problém.

Lepší dôvod si už ani neviem predstaviť, pomyslel si a musel potlačiť bláznivé chichotanie. Potom, čo sa stalo, mal veľmi neprimerané reakcie. Ale kto by ich mal na jeho mieste primerané? Viedol svojich spolupracovníkov do hlavnej sály. Susan a Tommy tam sedeli bok po boku pred obrovskou obrazovkou, tak nehybne, ako by sa dívali na napínavý film. Lenže na rozdiel od filmu tento obraz bol statický.

„Pozrite,“ ukázal Jerry šťastne. Viac nemusel. Videl, ako April Montgomeryová zvraštila tvár a posunula sa bližšie. Adam Becket sa tiež mračil rovnako ako ďalší dvaja muži. Nikto na sebe neukázal ani stopu po radosti.

Po chvíli absolútneho ticha Adam pristúpil bližšie k obrazovke. Kontroloval parametre. April mechanicky položila svoju dvojročnú dcérku na zem. „No čo?“ spýtal sa Jerry, keď to už nevedel vydržať.

„Jerry, hádam si nemyslíš, že…,“ začala April a zmĺkla.

„Nedá sa tomu uveriť, však? Ale je to skutočne tak. Záber povrchu. Sonda funguje perfektne, porucha je vylúčená.“

April pozrela na neho, z jej pohľadu sa nedalo nič vyčítať. „Jerry, vieš, okolo ktorej planéty obieha táto sonda?“

„To má byť chyták?“ zasmial sa Jerry. April však nevyzerala, že má chuť na žarty.

„Okolo Venuše,“ odvetil napokon Jerry.

„A vieš, aká je tam povrchová teplota?“

„April, prosím. Ja viem, že to vyzerá bláznivo, ale…“

„Odpovedz na otázku.“

„Necelých päťsto stupňov Celzia. Štyristoosemdesiat. April…“

„A čo robí živá hmota pri takýchto teplotách?“

„Voda sa odparuje a bielkoviny koagulujú. Ale…“

„A tlak, Jerry. Aký je na povrchu Venuše tlak?“

„Deväťdesiat atmosfér. April, toto jednoznačne dokazuje – teda, ak sa potvrdí, že to nie je chyba programu alebo niečo –, že podmienky pre život tak, ako sme ho chápali…“

„Niekto sa nám nahackoval do systému,“ zašomral Adam. „Niekto s veľmi slabým zmyslom pre humor.“

„Čože?“ Ale Masonovo nadšenie začalo chladnúť. Adam bol odborník na softwérové vybavenie sondy a vedel, čo hovorí. Navyše, to, čo vyslovil, bola pravdepodobná možnosť, ktorá Jerrymu nenapadla.

„Toto určite nie je záber povrchu Venuše,“ povedala April chladne.

„Prečo?“

„Veď sa na to pozri, Jerry.“ April pristúpila k obrazovke. „Jednoznačne pozemské mesto. Všimni si pravouhlé predely ulíc, zošikmené alebo rovné strechy, parkoviská. A tento kanál. To je vyschnuté riečisko.“

„Podľa mňa ide o mesto na Arabskom polostrove,“ prehodil ďalší člen tímu.

„Niekto sa nabúral do systému a vložil tam túto snímku,“ zopakoval Adam.

„Nie.“ Jerry sa nechcel vzdať svojich nádejí. „Pozrite sa na toto,“ ukázal na budovy s nerovnými okrajmi.

„Sú poškodené. Určite sú už dlhšiu dobu neobývané. A čo ten kruh dookola? Ktoré pozemské mesto má okolo seba kruh?“

Zdalo sa, že argument zabral, aspoň na chvíľu.

„Je to senzácia,“ vyhlásil Jerry. „Dôkaz mimozemskej civilizácie na najnepravdepodobnejšej planéte Slnečnej sústavy. Absolútna senzácia.“

„Hlavne nerobme unáhlené závery,“ ozval sa štvrtý člen tímu.

April sa odtiahla od obrazovky a po prvýkrát sa na jej tvári zjavil úžas. „Sonda je podľa všetkého v poriadku a jej ostatné zábery sú normálne. Navyše nadväzujú na tento.“

Jerry sa priblížil k zmenšenej snímke a videl na nej pokračovanie vyschnutého riečneho kanálu prechádzajúceho mestom. Inak nebol záber ničím pozoruhodný a vyzeral presne tak, ako sa od snímky neobývateľnej krajiny dá očakávať. Kanály samy osebe nepredstavovali nič zvláštne. Na Venuši ich bolo známych veľa. Predpokladalo sa, že ich vyhĺbila láva.

„Niekto sa nahackoval a všetko to tam vložil,“ trval na svojom Adam.

Keď však Jerry prešiel pohľadom po tvárach ostatných, videl, že si tým už vôbec nie sú istí.

 

Predchádzajúca stránka

Pokračovanie diela nájdete tu



Zóna Druhej planéty


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.


 

© 2014 – 2019 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.