Zdroj: Pixabay

Mám k registráciám na webových stránkach odpor. A veľký. Nie preto, že by sa mi nechcelo vypĺňať tie otravné formuláre s hromadou povinných údajov. Preto, že nechcem servery zaťažovať kontom, ktoré použijem iba raz, prípadne zopárkrát, kým nezabudnem heslo alebo dokonca celú existenciu tej stránky. Preto si vytváram kontá iba na stránkach, ktoré sledujem už dlhšiu dobu, ako-tak ich poznám a viem, že moja registrácia tam bude mať ďalekosiahlejší zmysel. Kvôli jedinej reakcii na článok či komentár, nech je chuť na reakciu akákoľvek, radšej zatnem zuby.

No dobre, nie som svätá. Existuje presne jedna stránka, kde som si vytvorila účet a neprispela. Ale v čase registrácie som bola pevne odhodlaná prispieť. Len s pôvodným príspevkom som si to rozmyslela. Potom mi prišiel na um iný, no ale aj ten som si rozmyslela. Teraz, už sú to pomaly štyri roky od založenia konta, uvažujem nad tretím. Tento snáď už naozaj pridám.

A opäť raz nevychádzam z údivu, aké je premýšľanie množstva ľudí iné. Ostatní zrejme naopak milujú vypĺňanie registračných formulárov (i keď spravidla len povinných kolóniek), vyžívajú sa v zapĺňaní serverov a prznení štatistík. Kade idú, tadiaľ musia zanechať svoju stopu v podobe užívateľského konta, ktoré nikdy v živote nepoužijú. Nevynechali ani Wikipédiu, kde ich zanechalo svoje konto rovných 132 633. Z nich za posledný mesiac aktívne prispelo 436, čo je menej ako štyri promile. Pravda, medzi neaktívnych zaraďujú tieto štatistiky aj užívateľov, ktorí mohli mať hoci desaťtisíce editov, no potom sa navždy odmlčali. Oboje je pre mňa škandiózne a absolútne nepochopiteľné. O to viac, že na druhej strane stoja užívatelia, ktorí úpravy vykonávajú neregistrovane. Jeden taký mimoriadne aktívny registrácii odolával celé roky a dohováraniu mnohých redaktorov. Napokon sa podvolil, zaregistroval… a krátko na to prestal prispievať. Úplne.

Zopár kont založili „pomenovávací vandali“. Sú ľudia (hoci neviem, či je správne zaradiť ich do tohto druhu), ktorí sa neštítia vôbec ničoho – ani vandalizovať prostredníctvom neprístojných redaktorských mien. Veľa ráz som bola svedkom toho, ako si ktosi založil účet s názvom nesúcim sa v duchu „ten sa ten je debil“, ba aj oveľa horšie. Čo na tom, že takéto konto je správcami hneď zablokované a účet premenovaný. Urážlivá správa v posledných úpravách a ďalších záznamoch zostane, čoho si je opakovaný pomenovávací vandal zrejme vedomý. Našťastie, pomenovávací vandali tvoria len malý zlomok všetkých kont.

Podobným prípadom ako pomenovávací vandali sú kontá s menami len nepatrne, často až neviditeľne, odlišnými od mien už existujúcich a poväčšine aktívnych redaktorov. Jeho tvorca sa zrejme chystá páchať zlo v nádeji, že bude pripísané redaktorovi, ktorého identitu predstiera. Hovorím zrejme, lebo som našťastie ešte nevidela, aby sa niekto k páchaniu toho zla dostal. Takéto kontá bývajú včas zablokované. Jeden takýto vandal si vzal na mušku aj mňa. A tuším, kto to bol. No znova, ide len o drobný zlomok všetkých kont.

Na druhej strane sú zase bábkovské účty už aktívnych redaktorov, ktorí sa pre zmenu snažia zakryť akúkoľvek spojitosť medzi nimi a ktorýmkoľvek iným kontom, a hlavne svojím prvým kontom. Ide spravidla o redaktorov, ktorých prvé konto bolo zablokované. No keďže štýl komunikácie a editácie sa zmeniť neunúvajú alebo nevedia, aj oni sú rýchlo odhaľovaní a blokovaní. Aj v tomto prípade ide len o pár mien. A navyše, títo k užívateľom bez jediného príspevku už nepatria.

No ak odhliadneme od škodcov a predpokladáme u väčšiny registrujúcich dobrú vôľu, čo môže rozumnú bytosť viesť k tomu, aby sa zaregistrovala a nikdy svoje konto nepoužila? Ťažká otázka a ešte ťažšie odpovede. Moja vlastná registrácia prebehla už tak dávno, že neruším za to, že dnes je to náročnejšie – sú servery, ktoré z aktivácie účtu spravia celú odyseu, počas ktorej môže užívateľ stratiť nervy. Ak je však všetko po starom, potom novoregistrovaný Wikipédista nepotrebuje nič aktivovať cez e-mail, na nič čakať, po registrácii zostane prihlásený a smie realizovať úmysel, ktorý ho k registrácii podnietil, pravda, ak nejaký mal. Noví užívatelia síce majú len právomoci neregistrovaných, ale aj tak im na realizáciu zostáva široký priestor. Žeby tak ako v prípade mojej registrácie opisovanej vyššie zasiahla na poslednú chvíľu pochybnosť, zháčenie sa, či je zverejnenie príspevku to pravé? Možno úľak nad hromadou pravidiel a návodov, ktorou každého nováčika zavalia?

Pochybujem. Keď človek vidí, čo ľudia vešajú na web, Wikipédiu nevynímajúc, zdá sa, že sebareflexia je to posledné, čím by trpeli. A čítanie návodov tiež nepatrí k rozšíreným „chorobám“. Keď majú dotyční istotu, že ich nik nemôže preplesnúť, vedia predsa sami všetko najlepšie.

Tak potom zásah „vyššej sily“, prerušenie editácie nečakanými okolnosťami ako je výpadok internetu, požiar v dome, útok mimozemšťanov a iné, a po opätovnom návrate k počítaču zabudnutie hesla, prípadne prihlasovacieho mena? Ani na tento motív neodhadujem viac ako nejaké mizivé promile.

Ďalšia možnosť je, že autorovi sa hneď po registrácii akútne a nezvratne znepáči jeho prihlasovacie meno, prípadne v ňom zbadá preklep. A neznalý možnosti premenovania – alebo možno pohodlný? – si radšej vytvorí nové konto. Túto tiež dosť nepravdepodobnú hypotézu potvrdzujú tesne za sebou prebiehajúce tvorby účtov pod veľmi podobnými užívateľskými menami. Úplne sa vylúčiť nedajú ani technické problémy počas registrácie, kde systém síce účet zaznamená, ale nedá sa do neho dostať.

No ani jedna z týchto možností, ba ani všetky dohromady, mi nepripadajú dostačujúce na vysvetlenie toho závratného množstva zbytočných kont. Túto záhadu by mi vedeli objasniť iba samotní tvorcovia prázdnych kont. Má to však jeden háčik – komunikovať sa s nimi nedá. Tvrdohlavo mlčia. A pridávajú sa tak hromade internetových záhadotvorcov žhavých do akcie, ale ignorujúcich našu túžbu o pochopenie ich správania.