header image

 
 

Prečo druhá planéta?

Venuša v ultrafialovom spektre

Venuša v ultrafialovom spektre

Drsný povrch Venuše

Drsný povrch Venuše

Prečo je vlastne dobré napísať knihu o Venuši, keď literatúru o letoch do vesmíru aj reálny výskum jednoznačne valcuje Mars? Nuž – práve pre toto. Ako čitateľ mám ojedinelú „schopnosť“ nechať sa prekŕmiť určitou témou (napríklad aj milostnými vzťahmi). Mars mi preto už od detstva liezol hore krkom tak po odbornej, ako aj po beletristickej stránke. Motívom na napísanie Druhej planéty však zďaleka nebola len pomsta tomu preceňovanému červenému šutru a snaha o zavedenie rovnováhy. Venuša – hoci pre život absolútne nevhodná, to mi bolo vždy jasné – je totiž nepochybne veľmi fascinujúca. Tu, ak dovolíte, nechám za seba hovoriť Eda Waltmana:

Skôr sa čudujem, ako môže dať niekto prednosť Marsu. Ten je v porovnaní s Venušou zúfalo nudná planéta. Mars má len tretinovú gravitáciu v porovnaní so Zemou. Nemá nijakú atmosféru, ktorá by stála za reč. Nemá roztavené jadro. Nemá tektoniku. Nemá vulkanickú aktivitu. Venuša toto všetko má. Venuša je v mnohom podobná Zemi. Hovorí sa, že Venuša je dvojča Zeme.

S výnimkou tektonickej a vulkanickej aktivity, ktorá sa zatiaľ nepotvrdila (no ani nevylúčila) je všetko v tejto replike pravdivé. Venuša má zo všetkých planét najpodobnejšiu veľkosť, hmotnosť a teda aj gravitáciu Zemi. Pri pohľade z vesmíru sa jej najviac podobá vďaka výraznej vrstve mrakov.

A viac. To Venuša – nie Mars – je planéta, ktorá sa vie dostať najbližšie k Zemi. Preto Zem a Venuša ako jediné dve planéty Slnečnej sústavy vykazujú známky vzájomnej dráhovej rezonancie! Zároveň je Venuša – ako sa ostatne dá dočítať aj v románe – najjasnejším bodovým zdrojom svetla na pozemskej oblohe už oddávna pútajúcim pohľady ľudí.

Vo svetle týchto faktov je priam na neuverenie, ako si ju spoločnosť po odbornej stránke i stránke fantastiky takmer nevšíma. Tento nezáujem je v románe zvýraznený a nadsadený, pretože je zdôvodnený aj inou okolnosťou ako všeobecne známym faktom, že podmienky na Venuši sú drsné. Hŕstka nadšencov, ktorá sa nedala strhnúť davovou psychózou rozruchu okolo Marsu, sa tiesni na polorozpadnutej stanici krúžiacej okolo Venuše. Hoci Venuša podáva dôkazy, že ide o najtajomnejšie a najfascinujúcejšie teleso, výskumníci stále zápasia s nedostatkom peňazí a záujmu. Až v závere sa mladému astronautovi podarí dokázať, že Venuša si zaslúži viac pozornosti ako celý zvyšok Slnečnej sústavy dohromady, s jedinou výnimkou – Zem. Pretože práve na ňu v konečnom dôsledku odkazuje aj samotný názov Druhá planéta…

Myšlienka knihy okrem súčasného skutočného pohľadu ľudí na Venušu zároveň naráža i na román Planúce lesy Venuše od Tonke Dragtovej, jediný román odohrávajúci sa celý na Venuši, aký som kedy čítala. Napriek výraznej naivite Planúcich lesov, veľkej už aj na dobu, v ktorej bola napísaná (šesťdesiate roky), sú posolstvá oboch príbehov prekvapivo podobné. Druhá planéta na ňu naráža nielen myšlienkovo, ale i dejovo a postavovo. Kniha sa dokonca v románe priamo spomína:

Spomenul si na vedecko-fantastický príbeh, ktorý kedysi veľmi dávno čítal. Nejaký dobrodruh tiež sám pristál na povrchu Venuše, Glennovi sa dokonca zdalo, že to pristátie prebehlo v akýchsi tajomných lesoch.

Okrem tejto knihy nesie Druhá planéta stopy po inšpirácii v dvoch filmoch. Jedným z nich je dokument Vesmírna Odyssea – pozor, nie ten známy starý Kubrickov film, ale dvojdielna televízna séria z roku 2004. Hoci samotná myšlienka Druhej planéty je staršia a má aj staršie pôsobiť, tento dokumentárny film pomohol niektoré nápady vyladiť. Druhým inšpiračným filmom – inšpiračným opäť len v náznakoch a dolaďovaní myšlienok – je film Priepasť (The Abbyss) od Camerona s premiérou v roku 1989. Ďalšie detaily zase pomáhal dolaďovať kozmický simulátor Orbiter.

Zvyšok inšpirácie už bola takpovediac čistá realita. Druhá planéta je poznačená udalosťami ako činnosť kozmickej stanice Mir, Apollo 13, havária raketoplánu Challenger, prvé pristátie ľudí na Mesiaci, začiatky letov raketoplánov, a výskum Slnečnej sústavy kozmickými sondami.



Zóna Druhej planéty


Napísať odpoveď

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.


 

© 2014 – 2018 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.