header image

 
 

Zápory sú relatívne

Zdroj: Pixabay

Zdroj: Pixabay

Tieto myšlienky som vyjadrila už pred mnohými rokmi v dielku Nechajte ma prejsť. Teraz však píšem túto úvahu, lebo sa mi zdá, že tento názor si zaslúži byť napísaný aj oveľa viac po lopate.

Už mnoho rokov s mužmi komunikujem o partnerských vzťahoch. A vždy, bez ohľadu na vek a vzdelanie, narážam stále na rovnaké základné bludné presvedčenie, ktoré im v týchto vzťahoch spôsobuje problémy. Na presvedčenie o univerzálnych kladných a univerzálnych záporných ľudských vlastnostiach. Ako tomu preboha niekto môže veriť a takto sa tým oberať o možnosť nájsť vo vzťahu šťastie?

Mnoho mužov si myslí, že aby si našlo partnerku, musia isté svoje vlastnosti spočiatku skrývať. A v horšom prípade sa dokonca nazdávajú, že iné vlastnosti musia predstierať. Toto presvedčenie je absurdné už v dvoch bodoch: po prvé, ktorá žena by chcela muža, ktorý pred ňou niečo tajil a predstieral? Ja určite nie, hoci by to bolo aj „s dobrým úmyslom“ na mňa zapôsobiť. Lebo nikdy by som si nemohla byť istá, čo mi „s dobrým úmyslom“ ma neraniť zatají najbližšie. Neveru? Spreneverenie peňazí?

Ale viac sa zameriam na druhý bod: na otázku, prečo je nejaký muž tak silno presvedčený, že istá jeho vlastnosť sa žiadnej žene vo vesmíre určite, ale že naozaj určite nebude páčiť. A je úplne jedno, aká vlastnosť to je, od chovania korytnačiek až po chýbajúcu končatinu.

Muži si napríklad vzali do hlavy, že ženy chcú iba chlapov, ktorí sú:

Vysokí, športovci, sexuálne skúsení, túžiaci po deťoch, obľúbení, bohatí

 

Ale aká je pravda?

Pravda je taká, že z dobrej polovice týchto vlastností je mi – prepáčte za výraz – úplne na grc. S mužom s týmito vlastnosťami by som si ani nezačínala.

Čo sa týka druhej polovice vymenovaných vlastností, tie by som mužovi blahosklonne tolerovala. Ale to neznamená, že by mal vďaka nim nejakú výhodu oproti tým, čo ich nemajú. Tie vlastnosti sú mi totiž ľahostajné. Napríklad je mi fuk, či meria 170 alebo 190 cm. Ja mám priority inde.

A nielen ja. Páni, asi to bude pre vás novinka, ale všetky ženy na svete nemajú rovnaký vkus a rovnaké preferencie. Nie sme armádou klonov, takisto, ako ňou nie ste vy. A umelým delením vašich výrazných charakteristík na dobré a zlé sa okrádate o možnosť spoznať skutočne spriaznenú osobu do vášho života, s ktorou by ste práve vďaka jej raritnej záľube vo vašej „zlej“ vlastnosti mohli mať oveľa stabilnejší vzťah než s povrchnou blbkou, ktorá si nechá druhými diktovať, čo sa jej má páčiť.

Aj keď sa niečo páči väčšine, nemusí – a ani nebude – sa to páčiť každému. Len skutočne malý zlomok možných ľudských vlastností, či už výzorových, povahových, vzťahových alebo návykov možno označiť za určite dobré alebo určité zlé. A dokonca aj na tie určite zlé, ako je napríklad závislosť od omamných látok či záľuba v týraní živých tvorov by sa nejaká partnerka v princípe vedela namotať. Akurát z jej strany už ide o patológiu, rovnako ako z vašej.

Ale čo návyky, záľuby a koníčky, ktoré nikomu neubližujú? U ktorých si len niekto na základe neviem čoho – v lepšom prípade to bola aspoň skúsenosť – vzal do hlavy, že toto sa nebude páčiť absolútne nijakej? A tak to radšej treba zahrabať pod zem… dokedy vlastne? Dovtedy, kým ženu svojím šarmom neoblbne natoľko, že mu prepáči aj jeho akože zlé vlastnosti? Alebo v horšom prípade si povie, že s takouto vlastnosťou nemá absolútne význam hľadať si partnerku a sedí doma sám. Že by za tým nejaká žena mohla šalieť, mu nepríde na um ani v najbláznivejšom sne. A či dokonca – a to je prípad najtragickejší – prestiera, že má inú vlastnosť. Hoci žene, ktorá by sa k nemu perfektne hodila, môže byť práve z tejto jeho vlastnosti zle.

Zdroj: Pixabay

Zdroj: Pixabay

Príklad: muž nosí deravé ponožky. Hanbí sa za to a tají to pred svojím najnovším objavom v presvedčení, že pre všetky ženy vo vesmíre je uhladenosť a elegancia to prvé a posledné.

Lenže čo ak vysvitne, že tá žena tiež nosí deravé ponožky? Obom sa im určite veľmi uľaví, pretože ak nie sú pokrytci, značí to, že to budú svojej polovičke bez problémov tolerovať a budú radi, že ten druhý to toleruje im. Navyše sú radi, že stretli niekoho so zriedkavým ekologickým myslením, kto nemusí mať kúpené nové ponožky každý mesiac. Táto spoločná vlastnosť ich zblíži. A zároveň, ak sú čo i len trochu hĺbaví, určite im dôjde, že aj pre toto by si partnera mali vážiť – lebo ľudí, čo odsudzujú deravé ponožky, je väčšina, a ak o tohto prídu, ďalšieho s rovnakým názorom už ťažko nájdu.

Samozrejme, deravé ponožky sú iba hlúpy príklad, ale dá sa aplikovať aj na omnoho zásadnejšie veci.
Často krútim hlavou, keď počujem, ako si muži želajú nájsť partnerku, ktorá bude tolerovať ich chyby a nedostatky. Prečo tak málo sebavedomia? Prečo radšej nehľadajú rovno partnerku, ktorá ich práve kvôli takzvaným „chybám“ a „nedostatkom“ bude zbožňovať?

Iste, platí to aj opačne. Čo väčšina považuje za klad, môže byť akurát pre tú pravú nedostatok. Sotva ohúrite svojou mimoriadnou popularitou osôbku, ktorá hľadá niekoho, kto s ňou bude chcieť po večeroch sedávať doma a na večierky má alergiu.

A je tiež jasné, že nejaké nekompatibility sa nájdu v každom vzťahu. Práve počet a rozsah kompatibilít však rozhoduje o tom, či pretrvá a či bude viac šťastný ako nešťastný.

Takže páni (a dámy), smelo do ukazovania svojich výrazných vlastností. Napíšte si ich do profilov v zoznamkách a buďte na nich pyšní. A nech vás netrápi, že časť ľudí nimi odradíte. S takými by ste nemohli mať spokojný vzťah tak či tak. Radšej si hľadajte niekoho, kto vás práve vďaka tej vlastnosti ocení, práve vďaka nej pre neho budete vzácni (ako aj on pre vás) a bude sa vás držať aj napriek možno iným odlišnostiam.

A mimochodom, tiež nosievam deravé ponožky.

Mohlo by vás zaujímať



Všeobecný blog


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.

Komentárov: 6     Upozornenia: 0

Autor Tomi Lee TRNíK Ut feb 14th 2017 at 1:11 pm  

Ono je to asi tým, že (muži i niektoré ženy) vidia, kto je úspešný lovec, a podla toho upravujú svoju stratégie lovu.

Keby šlo len o to mať hocijakého partnera, tak by to asi prebiehalo, tak ako píšeš, že by to malo prebiehať:) ale bohužiaľ počet „kostí“ je na oboch brehoch obmedzený, a tak prichádza eskalácia mimikry.

Ženy: podpätky, implantáty, diéty, fitnes, šaty atď.

Muži: sebavedomie, úspech, peniaze, vernosť a oddanosť (vravia, že chcú mať deti), atď.

Ale inak súhlasím, že pokiaľ nejde len o zárez, či splnenie si sna, tak treba už na prvom rande povedať všetky svoje zlé vlastnosti. Dokonca som o tom videl jeden krátky film (+-10min), fakt super som sa pobavil, ale nenašiel som ho na webe:(

Prvý problém bude možno aj v tom, že čo sú to tie „zlé vlastnosti“ a druhý, že ak poviem (A), tak si ona môže myslieť, že ak doteraz muži o (A) nehovorili, ale potom sa ukázalo, aké majú smradľavé ponožky, tak potom tento, keď to spomína, musí byť čistý bezdomovec:)

inak povedané, sme tak komplikovaný, že premýšlame o tom, ako myslia iný, napríklad: ja som si myslel, že keď poviem (A) ona si bude myslieť (A+++), a tak som radšej povedal (A- -), lebo som si myslel, že keď bude počuť (A- -), tak si bude myslieť (A).

Autor Adhara Ut feb 14th 2017 at 2:43 pm  

Budem za blbú, ale zase nejako nerozumiem. :-)

Môj článok práveže nebol o love hocijakého partnera (čo zahŕňa aj klamára), ale práveže toho najlepšieho. Subjektívne najlepšieho. Lebo sme subjektívni. Teda aspoň ja. :-)

Ale posledné dva odstavce azda trochu chápem…

Autor Tomi Lee TRNíK St feb 15th 2017 at 11:07 am  

néé nebuď:)

„“Ono je to asi tým, že (muži i niektoré ženy) vidia, kto je úspešný lovec, a podla toho upravujú svoju stratégie lovu.““

– filmové hviezdy, speváci, nastavujú „laťku“ vysoko, lebo sú prezentovaný – vyretušovaný tak, že sa celkovo javia dokonale, takže pre ostatných je potom nutné klamať, ak si myslia, že toho o koho majú záujem, má takéto požiadavky. Hlavne, keď vidia, že všetci to robia – robia sa lepšími ako sú v skutočnosti.


„“Keby šlo len o to mať hocijakého partnera, tak by to asi prebiehalo, tak ako píšeš, že by to malo prebiehať:) ale bohužiaľ počet „kostí“ je na oboch brehoch obmedzený, a tak prichádza eskalácia mimikry.““

– To znamená, že na začiatku ako dieťa vraví pravdu, ak zistí, že pravda nevonia, tak pridáva – prikrášľuje pravdu.

ZHRNUTiE: Pokiaľ je úspešný, tak vraví len pravdu, pokiaľ nie, tak sa „eskaluje“ jeho baliaci arzenál:)

Autor Luboš Ut mar 21st 2017 at 8:02 am  

Hmm, zajímavé zamyšlení, takhle jsem nad tím nepřemýšlel, no člověk se stále učí, byl by z Vás dobrý „burcovatel“ davů.

Ty vlastnosti ale beru jinak, každý má možnost volby, pokud má někdo vlastnost, která se mu vážně nelíbí, není přeci zlem, že se rozhodne s ní bojovat a potlačit jí (+ skrývat, aby mu s ní okolí nemlátilo o hlavu), např.: (půjčím si tvůj příkald) mám-li zálibu v týrání, to přeci neznamená, že to musím dělat, jde o to jak se rozhodnu, jestli se podvolím, nebo nikoliv, jen to pak chce víc koncentrování a sebeovládání, je třeba se sebezdokonalovat a pilování vlastností je jednou z forem, když selžež, vstaneš a zkusíš to znova, a nebo ne, záleží opět na tvé volbě.

ps.: A já je jak blbec zašívám. (Ponožky)

Autor Adhara Ut mar 21st 2017 at 10:52 am  

Ďakujem, obávam sa však, že na burcovanie davov mi chýba dôležitý predpoklad – aby ma ľudia počúvali. :-)

Toto zamyslenie bolo mierené skôr na ľudí, ktorí by si zo svojich vlastností nič nerobili, ale kultúra im vtláča do hlavy, že sú zlé a že s nimi si partnera nenájdu. Ak má ale človek nejaký problém, ktorého sa chce zbaviť – ale sám od seba, bez ohľadu na odsudzovanie okolím alebo vyhliadok na nájdenie partnera – tak je samozrejme úplne v poriadku, keď na sebe začne pracovať. Myslím však, že partner ešte môže jeho pohľad na tento „problém“ zmeniť.

Autor Peter Molnár Ne jún 21st 2020 at 1:44 am  

Tak ako sú tieto veci subjektívne, sú podľa mňa aj o nuansách. Ľudia, ktorí si nechávajú svoj život diktovať spoločenskými tlakmi alebo rôznymi narcismi, ktorí majú potrebu každého kontrolovať, sa budú donekonečna len obmedzovať. Zásadnejšie než obavy o povrchné veci, povrchné dojmy a o čiernobiele hodnoty („toto je len dobrá vlastnosť“, „toto je len zlá vlastnosť“), je potrebné spoznať samého seba. Naučiť sa akceptovať vlastnú osobu, utvoriť si svoje zásady a zdravé ideály, naučiť sa mať rád aj seba a vedieť odpúšťať aj sebe (v rozumnej miere, samozrejme nie sebecky).
Jedna moja mladšia kamarátka sa dlhé roky naháňala za tým, aby vždy pôsobila vzorne, usilovne, rádoby-perfektne, alebo sa snažila nájsť únik vo workoholizme, a urobilo ju to len nešťastnou. Bála sa aj konfrontovať vlastné rany a zlé skúseností a po čase ju to dohnalo k chaosu vo vlastnej duši. V uplynulých rokoch si však uvedomila, čo ju toľko ťažilo a ako sa k tomu nevhodne stavala, a tak svoj život začala obracať na lepší kurz. Má to ešte ťažké, ale pozitívne posuny tam nastali už dávno a našťastie pokračujú. Aj v uplynulom mesiaci spravila rozhodnutie, ako sa ďalej posunúť v živote, a ukončila jednu potrebnú etapu budovania si zdravého vzťahu k sebe samej. Nedávno som ju za to pochválil. Nebolo to ľahké rozhodnutie, lebo zanecháva jednu vec, ktorej sa rada venovala, ale myslí si, že teraz ju to už skôr obmedzovalo a držalo príliš zahľadenú aj do vlastnej minulosti, takže zmena bola potrebná. Verí, že jej tá zmena prospeje a bude si ďalej budovať láskavý vzťah aj k sebe ako človeku, nielen mať stále nutkanie byť „people-pleaser“, prehnane obetavá, prehnane vo všetkom zodpovedná. Teším sa, že sa učí byť sama k sebe milšia a nie zbytočne prísna. Je povahovo skromný a veľmi milý človek, a minule sa hanblivo zasmiala, keď som pochválil jej zmysel pre humor. Občas u nej ešte vídam ten podvedomý strach typu „Ach, som ja ale nemehlo, som asi najtrápnejší človek pod slnkom, som určite strašný egoista“ a iné seba-zhadzovanie, ale v tomto bode už do veľkej miery toto seba-bičovanie už prekonala. Veľmi ma to teší. Dokonca mám z nej dojem, že hoci bola vždy pekná (má taký skromný, nenútený, prirodzený pôvab), so zlepšovaním jej pohľadu na vlastný život akosi ďalej opeknela. :-) Keď som ju dávnejšie kamarátsky pochválil, s úsmevom a v dobrej nálade, zvykla sa hanblivo poďakovať a mala prístup á la „Fíha, ďakujem, to je od teba milé… Ale veď ma toľko nechváľ.“. Teraz už ochotnejšie prijme aj pochvalu a nerobí si z toho takú ťažkú hlavu. Začala akceptovať, že sú aj ľudia, ktorí ju budú akceptovať bez rozpitvávania jej života, slov a správania do najmenších detailov. Som rád. Takto by to medzi ľuďmi mohlo byť častejšie. Uvoľnenosť, úprimnosť, vecnosť, láskavé priateľstvo.
Ja, tak ako každý muž (a žena) som tiež v minulosti mal všelijaké blbé uvažovanie o medziľudských vzťahoch, vrátane priateľských a romantických, ale roky skúseností a opatrnosti boli pre mňa poučné. Teraz som už aj v bývalých medzerách omnoho prezieravejší, ešte menej ma zaujíma, čo si o mne myslia iní, a začal som sa vyhýbať ľuďom, ktorí žijú len povrchnosťou a negativitou. Všetci máme nejakých kostlivcov v skrini, mindráky, a veci, ktoré nás hnevajú… Ale s dostatočným množstvom času, trpezlivosti a ľudskosti sa s nimi dá vyrovnať a dajú sa aj prekonať. Nie všetky naše strachy o sebe a nie všetky minulé rany sa dajú úplne vyliečiť, ale s mnohými je možné sa popasovať.
Také tie otrepané mačovské a sexistické axiómy typu „musíš si niekoho uloviť“, „musíš sa na niekoho nalepiť“, „musíš s každým flirtovať, aj keď je to vlezlé a trápne“, „Čo povie skupina XY, ak nebudeš mať 7 rôznych frajeriek/frajerov/sexuálnych partnerov každý jeden týždeň ?“, nepomáhajú ani mužom, ani ženám. Myslím si, že je dôležitejšie učiť jednotlivcov vedieť akceptovať seba a zároveň nebyť sebcami a nevnímať všetko len cez tú optiku „ak do XY roku života nestihnem toto a hento, som nula“. Také čosi je nezmyselne sebadeštruktívne. Napodobne aj ľútosť. Je dobré mať so sebou a inými súcit. Je naopak nekonštruktívne neustále sa ľutovať alebo len lacne ľutovať iných.
Prepáč, že takto výrečne, ale o tejto téme by sa dalo ešte dlho rozprávať, z viacerých uhlov…


 

© 2014 – 2024 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz. Stránky archivované Národnou knižnicou SR.