Oznámenie o mieste a čase konania „pohrebu“ Pluta, ktoré sme v roku 2006 vyvesili na astronomickom krúžku v Centre voľného času, Banská Bystrica
To je ona! Eris, teleso, ktoré „zabilo Pluto“ – v skutočnosti teleso, ktoré po svojom objave rozpútalo debatu ohľadom pojmu planéta, čo o rok neskôr viedlo k vyradeniu Pluta spomedzi planét. Kredit: ESO/L. Calçada and Nick Risinger (skysurvey.org)
Pomaly sa nám blíži ôsme výročie (ne)slávnej konferencie Medzinárodnej astronomickej únie. Tej, ktorá sa zapísala do histórie najmä tým, že na nej vyradili Pluto spomedzi planét Slnečnej sústavy. Na prvý pohľad sa nezdá, že je to už tak dávno, čo sme na astrokrúžku so smiechom vešali „pohrebné oznámenie“ o smrti Pluta. Ale fakty nepustia. Do veku záujmu o vesmír a získavania prvých poznatkov o ňom už dorastajú generácie detí, ktoré Pluto ako planétu nezažili. Ako teda vyzerá budovanie povedomia o novej podobe Slnečnej sústavy?
Jedným slovom: zle. Kult Pluta je aj po ôsmich rokoch stále silný. Takmer všetky deti o Plute počuli aj napriek tomu, že v čase jeho vyradenia vôbec nejestvovali, alebo boli prinajlepšom kojencami neschopnými akéhokoľvek sprostredkovaného vnímania. Darmo, astronomické obrazové knižky sú Pluta plné a hoci jeho vyradenie využili obchodníci na to, aby nás zaplavili vlnou publikácií s novým roztriedením telies Slnečnej sústavy (kde ale okrem zavedenia pojmu trpasličia planéta nie je spravidla nič ďalšieho, čo by stálo za kúpu), na policiach mnohých rodín sú stále (aj) staršie knižky. Nezbavíme sa ich ešte niekoľko desaťročí. Čo by, ovšem, samo osebe nebola katastrofa – nie je nič zlé na tom, že deti stále poznajú Pluto. No toto je klasický príklad prípadu, kedy neúplná vedomosť býva horšia ako žiadna vedomosť. A keď pri exkurziách dôjde na pretras otázka, prečo Pluto už nie je planétou, neraz si želám, aby deti v živote o takom telese nepočuli. To, čo sa stalo s Plutom, je totiž evidentne príliš náročné na intuitívne pochopenie – a detská fantázia našla tejto otázke oveľa jednoduchšie „riešenia“.
Týždeň čo týždeň sa od detí dozvedám, že vraj Pluto vybuchlo, spadlo do čiernej diery, spadlo na Slnko, vyletelo von zo Slnečnej sústavy, premenilo sa na hviezdu či astronómovia zistili, že v skutočnosti do Slnečnej sústavy nepatrí, a preto ho z nej vyradili. Hlavne starší žiaci na tom síce väčšinou bývajú o poznanie lepšie – častokrát už vedia, že Plutu sa nič nestalo, že si naďalej veselo obieha za Neptúnom, len sme ho zaradili z kategórie planét do kategórie trpasličích planét. Avšak ani jedno JEDINÉ dieťa do veku povedzme desať rokov, s ktorým som sa stretla, netuší skutočný dôvod tohto činu. Najčastejšie sa dozvedám, že Pluto vyradili preto, lebo bolo príliš malé – tomuto mýtu veľmi napomáha aj neveľmi šťastný názov „trpasličia planéta“. Iní si zase myslia, že to bolo preto, lebo je príliš ďaleko od Slnka. Tí chytrejší špekulujú aj o jeho výraznej excentricite či vysokom sklone dráhy voči rovine ekliptiky, hoci ešte nevedia, ako tieto skutočnosti správne vyjadriť.
To je všetko pravda, prikyvujem, ale toto astronómovia vedeli už dávno a napriek tomu sa Pluto stále považovalo za planétu. To ich dostane – vtedy je jasné, že niekto im povedal A, ale nepovedal im B a takáto znalosť je preto nanič, len ich zbytočne mätie. A tak musím kol dokola vysvetľovať, že všetkému je na vine Eris a menšou mierou aj jej menej rozmerní bratranci – Haumea, Makemake, Orcus, Sedna a ďalšie kujperáky. Deti sa po prvýkrát stretávajú s faktom, že planéta je vlastne umelý pojem, ktorý bol dlho chápaný intuitívne, a problém nastal až keď sa začali objavovať objekty vymykajúce sa všetkým doteraz používaným označeniam. A astronómovia mali len dve možnosti: buď dať spravodlivosti zadosť a menovať planétami aj menšie kujperáky (s rizikom, že s postupnými objavmi by nám počet planét narástol na desiatky), alebo vyriešiť negatíva rozmachu pozorovacej techniky tým, že Pluto elegantne spomedzi planét vyprevadíme, aby sa Eris nemohla „sťažovať“, prečo ona nie je planétou, keď menej hmotné Pluto je. IAU si zvolila druhú možnosť. Nanešťastie. Pretože predstavovať deťom v skratke pozorovaciu históriu Kuiperovho pásu a relativitu pojmu planéta je oveľa zložitejšie ako by bolo konštatovanie, že v roku 2005 astronómovia objavili ďalšiu planétu Slnečnej sústavy. Bodka. Veď keď raz bola objavená deviata planéta, už sa predsa v očiach verejnosti nemôže len tak „odobjaviť“.
Až po rokoch sa ukazuje, akú medvediu službu nám IAU urobila tým, že odmietla uznať Eris za planétu a namiesto toho „zrušila“ Pluto. Koniec Pluta sa postupne zaraďuje medzi najrozšírenejšie astronomické mýty podobne ako ten, že Polárka je najjasnejšia hviezda oblohy, alebo že ročné obdobia sa na Zemi striedajú v závislosti meniacej sa vzdialenosti Zeme od Slnka. Nuž a pracovníci hvezdární čoraz viac a viac výkladového času venujú nie tomu, aby učili, ale tomu, aby preúčali.
Autor Eltamin Št nov 20th 2014 at 11:19 pm
Autor Eltamin Št nov 20th 2014 at 11:20 pm
ech, táto citácia mi nevyšla: „Pluto vybuchlo, spadlo do čiernej diery, spadlo na Slnko, vyletelo von zo Slnečnej sústavy, premenilo sa na hviezdu“.
Autor Adhara Pi nov 21st 2014 at 12:30 pm
Veď im ani všetko nevysvetľujeme. :-) A z „nehôd“, ktoré Pluto postihli, štatisticky vedie premena Pluta na hviezdu. Zaujímalo by ma, kde na to chodia.
Autor Kája Št júl 9th 2015 at 1:14 pm
děkuji za článek :))
Za Neptunem ale i před Neptunem, Pluto nesmí stát, nebo nebudu hrát. Není Pluto gigantická kometa? ;-) Já bych jim to vysvětlil tak, že bylo planetou omylem a takových kusů ledu je tam hodně a basta fidli.
A není argument gravitační dominance a vyčištění trochu účelový a umělý? Co kdyby místo Jupiterových trojanu obíhaly dva Marsové? Tím by nebyly planetou? Nebo byla Ceres ještě větší?
Autor Adhara Št júl 9th 2015 at 2:42 pm
Tak to v podstate vysvetľujem aj ja, len trochu okľukou. Závisí aj od vekovej kategórie, čo všetko im k tomu poviem.
Je, lenže na druhej strane, podobný argument spôsobil, že nikto za planétu nepovažuje Ganymedes, pretože je v gravitačnom zajatí omnoho väčšej planéty. A Ceres bola tiež dlho považovaná za planétu. Našťastie (alebo nanešťastie?) v tých dobách o astronómii skoro nikto okrem odborníkov nič nevedel, takže okolo jej preradenia do novej kategórie neboli také rozruchy. Ale keby bola väčšia, mala by to určite ťažšie. A keby dosiahla rozmery Merkúra (pričom v páse asteroidov by bolo všetko po starom), tipujem, že planéta by sa musela zadefinovať inak. Alebo by bola skrátka medzi planéty prijatá, nakoľko na rozdiel od Pluta sedí aj v Titius-Bodeho pravidle. Ťažko s týmto ľudským názvoslovím… :-)
Autor Martin5 Št júl 9th 2015 at 9:21 pm
Čítal som dobrý argument, prečo vyradenie bola chyba. Triedenie podľa vyčistenia dráhy totiž pokrivkáva a nehovrí nič o telese ako takom. Konkrétne – čím je teleso bližšie, tým menšiu dráhu musí vyčistiť, a tak rovnaké teleso čo by si označila za planétu bližšie pri Slnku pri posunutí trocha ďalej zrazu za planétu neoznačíš, lebo dráhu vyčistiť nestihlo. A o miliardu rokov ho zrazu za planétu označíš, lebo čistenie dokončí. Takiež keď nájdeš teleso veľké ako jupiter obiehajúce v Krupierovom páse, pravdepodone ho za planétu neoznačíš, lebo to nestihlo vyčistiť, a to je blbosť – okrem toho označenie trpazličia planéta bude pri tak veľkom telese komické. Tiež čo si pamätám na prvú fotku exoplanéty, tá sa tiež nevyskytovala vo vyčistenej oblasti, takže to celé pokrivkáva. Inak podľa toho čo som čítal, tak trpazličia planéta sa nepovažuje za planétu (t.j. nejde len o rozširovací prívlastok, ako by jazyk naznačoval).
Údajne chcú i Cháronu odobrať štatút mesiaca, hoci ním zatiaľ oficiálne je, pretože spoločné ťažsiko je mimo Pluto. Toto je opäť dosť blbé kritérium, dôležitejšia by mala byť gravitácia ako polomer (napr. keď sa Mesiac od nás vzdiali zrazu prestane byť Mesiacom? Teraz je ťažisko tak v 2/3 polomeru Zeme, prípadne keby Zem bola rovnako hmotná ale hustejšia – s polovičným polomerom, tak Mesiac by zrazu nebol mesiacom?). Prosto vymýšľajú sprostosti klasifikáciami miesto toho, aby robili dačo užitočné…
Autor Adhara Po júl 13th 2015 at 1:14 pm
Začnem od konca – klasifikácia je v porovnaní s venovaním sa skutočným vedeckým problémom naozaj len hlúposť, lenže má obrovský dopad na vnímanie verejnosťou. Vídam to v planetáriu denne. To, ako teleso označia, rozhoduje o tom, či sa o ňom deti v škole budú alebo nebudú učiť. Je to umelé, nezmyselné, ale zase uznávam, že niekde tú hranicu medzi tým, čo by mal vedieť každý a čo je už nadštandardná vedomosť, treba dať. Mňa viac irituje to, že trpasličia planéta by mala byť v jadre veci tiež planéta, rovnako ako je trpasličia hviezda tiež hviezdou a trpasličia galaxia tiež galaxiou. Tak prečo sa trpasličie planéty nepovažujú za podskupinu planét a ako planéty sa neučia? Touto novou klasifikáciou vlastne deťom jedna planéta odbudla, hurá, budeme sa toho v škole učiť menej. To by sa ešte dalo prehltnúť – čo sa už prehltnúť nedá je, že skoro každý napriek tomu pozná Pluto a Eris nepozná skoro nikto (o zvyšných troch už ani nehovorím). Keď im už teda niekto (učiteľka?) dal tú námahu povedať o Plute, mal by spomenúť aj Eris. No a čo, že ju objavili len pred 10 rokmi (čo už nie je žiadne „len“), kým Pluto je známe už 85 rokov. To je ako povedať deckám, že existujú ryby, ale nespomenúť, že existujú aj obojživelníky. V rámci jednej kategórie rovnakého významu by malo byť povedané všetko a jedným z obrovských problémov dnešného školstva je, že takto učivo zostavované nie je. Ďalším obrovským problémom sú, že ešte aj to málinko, čo sa deti o vesmíre učia, sa učia zle, s chybami, ale to už je iná téma.
K vyčisteniu dráhy: iste, nemá sa to aplikovať počas formovania Slnečnej sústavy. Veľkosť dráhy má dačo do seba, ale problém je v tom, že Pluto by dráhu nevyčistilo, ani keby na to malo ďalších pár miliárd rokov, lebo na to nie je dosť hmotné. Sú proste miesta v slnečnej sústave, kde sa planéty nesformujú. Nie je tam – respektíve nebolo v kritických momentoch formovania – dosť hmoty, a tak zostali zafixované ako prstence obiehajúcich planetezimál. Úvahy, čo by bolo keby – keby sme našli Jupiter v Kuiperovom páse alebo Mars v libračnom bode Jupitera – slúžia na myšlienkové podlomenie definície planéty, lenže pravdepodobne z fyzikálneho princípu nie je sformovanie takých telies na takých miestach možné, čiže tá definícia nemusí byť až taká zlá, ako sa zdá. Čím nevravím, že je dobrá. Počas kauzy Pluto som bola za to, aby sa Pluto ponechalo planétou a Eris sa ňou stala tiež. A ešte pred objavom Eris, kedy sa už pozícia Pluta ako planéty tiež spochybňovala, som dúfala, že žiadny väčší kujperák nenájdu a pozícia Pluta medzi planétami nebude ohrozená. :-) Nestalo sa, čo už. Objavom nastal problém a bolo ho treba riešiť. Nejako ho vyriešili, k nespokojnosti a zmätku väčšiny. Lenže frflanie a zmätok by boli z každého riešenia. Prípad Ceres a spol. nám ukazuje, že za pár storočí si nikto na tieto trable okolo klasifikácie ani nespomenie. To je útecha. :-)