header image

 
 

Nech žijú prebytočné údaje

Prvýkrát zverejnené na www.enigma.sk 14. 2. 2012

 

Prebytočné údaje. S týmto pojmom sa stretáva veľa začínajúcich autorov. Máte tam prebytočné údaje, hovoria skúsenejší. Je to rozvláčne. Škrtať!

Majú pravdu? Skúsme na to prísť. Ja chápem argumenty oboch strán. Aj mladého autora, ktorého desí pomyslenie, že slová, ktoré s takou láskou, námahou, premýšľaním, premáhaním a pod. položil na papier, by mali ísť zase preč. Aj čitateľa či hodnotiteľa, ktorému sa pri prehrýzaní cez tú kopu slov podarilo už tretíkrát v danom odseku zabudnúť, o čo vlastne ide.

Predovšetkým treba podotknúť, že nie sú prebytočné slová ako prebytočné slová. Rozoznávame dve kategórie prebytočných slov. Prvá sú rozvláčne vyjadrenia, ktoré je možné napísať v skrátenej podobe a, čo je najdôležitejšie, bez straty informačnej hodnoty. Príklad:

 

Vedela, že nemalo zmysel povedať čokoľvek na protest proti takému šokujúcemu vyhláseniu. Jej priateľ už bol pevne rozhodnutý, spoznala to na jeho hlase. Keď zložil telefón, spočiatku nemala pocit, že by bola nahnevaná ani nejako veľmi nešťastná. Existovalo len jediné slovo, ktoré bezpochyby v plnej miere vystihovalo jej pocity, a to slovo znelo otrasená.

 

Po preškrtaní dostaneme:

 

Nemalo zmysel protestovať. Už bol rozhodnutý, spoznala mu to na hlase. Keď zložil, nebola nahnevaná ani nešťastná. Jej pocity vystihovalo len slovo otrasená.

(Použitý úryvok pochádza z románu Večnosť omylov)

 

Zo štyroch riadkov máme dva a pritom sa nestratilo nič z obsahu. Prvý a druhý úryvok je významovo rovnaký. Takéto škrtanie môžem bez akýchkoľvek výhrad podporovať.

Lenže mnohokrát sa stretávam aj s nabádaním k škrtaniu, ktoré uberá textu z informačnej hodnoty, hoci sa nenarúša zmysluplnosť deja. Jeden príklad za všetky. Poznáte Odviate vetrom? Ten rozsiahly román o občianskej vojne v USA? Trochu som ho zoškrtala:

 

Scarlett milovala Ashleyho. Povedala mu to. Ashley povedal, že on ju ale nemiluje a oženil sa s Melanie. Začala sa vojna. Scarlett nenávidela Melanie, ale z lásky k Ashleymu jej pomáhala prežiť. Skončila sa vojna. Ashley sa vrátil z frontu a odolával Scarlettinmu zvádzaniu. Melanie umierala. Scarlett si pri jej smrteľnej posteli uvedomila, že má Melanie rada a Ashleyho v skutočnosti nemiluje. Miluje svojho aktuálneho manžela Rhetta. Povedala to Rhettovi, ale on povedal, že už Scarlett nemiluje.

 

Počkať, poviete si možno. A čo Scarlettine prvé dve manželstvá? Čo jej deti? Čo útek z Atlanty, čo vykreslenie atmosféry Tary, čo ponor do celej južanskej civilizácie, ktorá občianskou vojnou celkom zanikla? No ale to predsa boli prebytočné informácie. Nepodstatné pre dej. Toto je verzia, v ktorej sa neplytvá slovami. Mohli to vydať v tejto podobe a zabaliť ako príbalové letáky k nejakému tovaru. Aspoň by sa ušetril papier a s ním aj stromy…

Tento extrémny príklad má demonštrovať môj odmietavý postoj k druhému typu škrtania. Škrtania, ktoré odnáša z knihy podstatné veci, pričom podstatnými vecami sa nemyslí len hlavná dejová línia. Sú to údaje, ktoré dotvárajú charakter postáv, vykresľujú prostredie, atmosféru a všetko, čo robí autorov vysnený svet skutočným. Samozrejme, aby tieto informácie plnili svoj účel, musia byť dobre podané. U „prebytočných“ údajov je pekná štylistika hádam ešte dôležitejšia ako u hlavnej dejovej línie, pretože tieto veci nebudú čitateľa zaujímať až tak veľmi ako hlavná dejová línia – o to väčšia by mala byť autorova snaha zaujať ho. Ale hlavne prepisovaním. Nie škrtaním.

Občas sa samozrejme škrtaniu nevyhneme. Aj dobre podané „prebytočné“ informácie je niekedy nutné vyškrtnúť: ak odporujú iným údajom, ak otrepávajú čitateľovi o hlavu jeden a ten istý fakt s takou frekvenciou, že má z toho otras mozgu, alebo ak odvádzajú pozornosť od niečoho, čo čitateľ nemá prehliadnuť. Ale zostávam v tom, že škrtanie je len možnosť poslednej záchrany. Pretože každý údaj autor do textu vložil s nejakým zámerom. A keď mu ten zámer nevyjde, neznamená to hneď, že by sa ho mal vzdať.

Mohlo by vás zaujímať



Literárne zamyslenia


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.

Komentár: 1     Upozornenia: 0

Autor Ivana Nováková Po aug 17th 2020 at 10:13 am  

Jako obvykle bych článek podepsala vlastní krví. Taky škrtám. Ale opravdu v nejnutnějším případě, kdy věta narušuje tok textu či poskytuje duplicitní informace. V jiných případech ne. A naopak – u jedné mé knihy jsem výrazně zvýšila její kvalitu nikoli škrtáním, nýbrž dopisováním právě onoho balastního textu, který ale vysvětlil chování postav, vytvořil atmosféru, zdůraznil nějaký prvek v ději.
Hlavně škrtejte! je zavádějící rada, kterou si zjednodušují život špatní učitelé tvůrčího psaní.


 

© 2014 – 2024 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz. Stránky archivované Národnou knižnicou SR.