header image

 
 

Šesť mýtov o Wikipédii, ktoré treba vyvrátiť

1. Do Wikipédie si hocikto môže napísať hocičo a preto je krajne nespoľahlivá

Dobre, buďme úprimní. Do Wikipédie si každý užívateľ (aj neregistrovaný), ktorý práve nie je zablokovaný, na každú stránku, ktorá nie je momentálne uzamknutá, môže naozaj napísať hocičo. Ale jedným dychom treba dodať, že ak to článku uškodí, spravidla sa tam dlho jeho zásah neohreje. Keby to nebola pravda, vzhľadom na „kultúru“ vyjadrovania na internete by celá Wikipédia bola len spŕškou nezmyslov, vulgárností, sebapropagácie a spamu.

Ochrana pred zásahmi poškodzovačov obsahu Wikipédie – vandalov – je u drvivej väčšiny článkov dvojitá. V prvom rade, všetky zmeny, ktoré sa udiali na určitej jazykovej mutácii Wikipédie, sa dajú v reálnom čase sledovať na tejto stránke. Tento zoznam takmer neustále sledujú nejakí redaktori, a akonáhle uvidia škodlivý zásah, úpravu zrušia a výtržník dostane napomenutie. Obnovenie pôvodného obsahu článku je bez ohľadu na veľkosť zásahu doň veľmi jednoduché – stačí pár klikov. Oprava tak prebehne veľmi rýchlo – článok sa „uzdraví“ z atentátu často už v priebehu pár sekúnd. Kontrola posledných úprav je posilnená aj tým, že server sám vie vytipovať podozrivé úpravy, ktorým redaktori venujú zvýšenú kontrolu.

Občas sa ale stane, že tento prvý filter, Posledné zmeny, vandala nezachytí. Buď preto, že nie je online žiadny redaktor, ktorý by spravil s článkom poriadok, alebo sú zásahy zákernejšie (čiže nejde o najčastejšie poškodenia typu nadávky, nezmyselné reťazce znakov, či vymazávanie textu) a znalosti aktuálnych online redaktorov na ich odhalenie nestačia. Vtedy je ešte šanca pristihnúť záškodníka prostredníctvom Sledovaných stránok, ktoré slúžia na tématicky špecializovanú kontrolu. Sledované stránky sú stránky daného konkrétneho redaktora, ktorých posledné zmeny si redaktor môže vygenerovať. Každý registrovaný zakladateľ stránky sa stáva automaticky jej sledovačom, a tiež si môže pridať do zoznamu stránok, ktoré sleduje, ľubovoľné ďalšie. Väčšinou ide o stránky, ktoré redaktori sami výrazne upravovali a teda ich téme rozumejú. Pravidelnou kontrolou ich zoznamu môžu odhaliť a zrušiť škodlivý zásah, i keď to občas potrvá aj pár dní (ak redaktor medzitým nebol online).

Úpravy neregistrovaných a novoregistrovaných redaktorov bývajú navyše všeobecne prísnejšie kontrolované ako úpravy starých znalcov. Až po mnohých kvalitných úpravách si nováčik získa dostatočnú dôveru na to, aby ho skúsenejší redaktori prestali sledovať „na každom kroku“. Niektorí redaktori si tiež generujú a kontrolujú všetky novozaložené stránky na Slovenskej Wikipédii a vykonajú ich ďalšiu kontrolu. Iný spôsob kontroly nových článkov podľa tém predstavujú zoznamy nových článkov na tematicky zameraných portáloch.

Občas sa, samozrejme, stane, že nejaká chybička, často urobená aj v dobrej viere, všetkými týmito kontrolami prekĺzne. Napriek tomu si nemyslím, že by Wikipédia bola výrazne nepresnejšia, než iné informačné, a najmä len jediným autorom vytvárané články. Jediný autor, hoc aj odborník, môže bez dodatočnej kontroly spraviť z nepozornosti viac chýb, než ich ponechajú redaktori ustavične bojujúci proti poškodzovateľom Wikipédie.

2. Na slovenskej Wikipédii nič nie je

Slovenská Wikipédia má v súčasnosti takmer 200 000 článkov – to je dosť vzdialené od môjho chápania pojmu „nič“. Ale áno, rozumiem. Beriem, že množstvo článkov je krátkych, neraz iba jednovetových, neobsahujú informácie do patričnej hĺbky a navyše tých dvestotisíc článkov nepokrýva dvestotisíc objektívne najdôležitejších – a ani najhľadanejších – tém. Často chýbajú významnejšie články než tie, čo sú už založené. Na druhej strane ale existuje obrovské množstvo článkov pokrývajúcich tému do hĺbky, niekedy do konca do väčšej hĺbky ako na anglickej Wikipédii. A pozor, nie sú to (len) články o „typicky slovenských“ témach, ale aj články, o ktorých by mali Američania vedieť viac než Slováci. Kvalitu viacerých našich článkov potvrdzuje aj to, že niektoré z nich sú vyberané na preklady do iných jazykov, najčastejšie češtiny. A každým dňom je to lepšie a lepšie.

3. Keďže Wikipédia je slobodná encyklopédia, môžem si z nej skopírovať, čo sa mi zapáči, a podpísať sa pod to

Jedným slovom: Nie. Viacerými slovami: Nie, to je protizákonné. Aj keby ti to samotný autor povolil, zákony slovenskej republiky nedovoľujú sa vzdať autorstva, a za nijakých okolností sa nesmieš podpísať pod cudziu prácu. Navyše, autori Wikipédie sa autorstva nikdy nevzdávajú a ty si povinný ich ako autora uviesť. Môžeš prevziať texty z Wikipédie a použiť ich, ako uznáš za vhodné, ale autora musíš uviesť vždy. A akým spôsobom? Na to sú presné normy. To isté samozrejme platí aj o obrázkoch a ďalších médiách.

4. Celá slovenská Wikipédia je iba prekladom anglickej a českej

To ani zďaleka nie je pravda. O tom, že boli preložené z cudzieho jazyka, nás informuje len necelých 15 500 článkov slovenskej wiki. Občas sa síce stane, že sa informácia o preklade stratí, ale odhadujem, že celkový počet preložených článkov nebude vyšší než 20 000, čo je stále iba desatina z celkového množstva článkov na slovenskej Wikipédii. Navyše, ani tieto články nie sú vždy preložené odslova-doslova. Často má pôvod v cudzojazyčnom článku iba časť, niekedy dokonca len jeden z množstva odstavcov, a zvyšok je pôvodnou prácou našich redaktorov. Pôvodných článkov, aj dlhých a kvalitných, označených za najlepšie a Dobré články, je na wiki hromada, a naopak, často bývajú ony prekladané do cudzích jazykov.

5. Redaktori slovenskej Wikipédie sú tajným sprisahaním vlády, puristov, boľševikov, nacistov, atď (nehodiace sa škrtnite)

Ide o klasický scenár, ktorý sa na Wikipédii v miernych obmenách opakuje: zaregistruje sa nový užívateľ veľmi zapálený pre nejakú tému či názor a začne vytvárať a upravovať články tak, aby jeho názor obsahovali. Úpravy sú však vracané a články vymazávané, až napokon po opakovaných búrlivých diskusiách dôjde k dlhodobému bloku daného redaktora. A ten v diskusiách či na svojom blogu hneď začne viesť reči o sprisahaní. Nie, nie je to tak. Nakoľko ja našťastie prispievam len v témach, na ktorých veľa sporného nie je, podobné prípady sledujem vždy ako nezaujatý pozorovateľ. A po ôsmich rokoch sledovania diania na slovenskej Wikipédii môžem zodpovedne vyhlásiť, že nijaké tajné sprisahania a manipulácie obsahu sa tam nekonajú. Áno, redaktori môžu zastávať opačné názory než ten, čo sa cíti ukrivdene, ale kvôli tomu nikoho nešikanujú. Samozvaní „bojovníci za pravdu“ si nevedia uvedomiť, že svoju „pravdu“ väčšinou nevedia podporiť hodnovernými zdrojmi, a že existuje aj možnosť, že oni sami pravdu nemajú. Nechápu, že Wikipédia má byť nestranná, názory vyvážené, a o citlivých témach typu náboženstvo, politika, drogy a podobne treba písať nanajvýš uvážlivo a nestranne. Na Wikipédii nikdy nie ste blokovaní za svoje presvedčenia, ale za spôsob ich prezentácie. Bez ohľadu na to, že vám urazení bývalí nadšenci neschopní pokojnej, slušnej komunikácie a spolupráce budú tvrdiť opak.

6. Prispievanie do Wikipédie je iba strata času a nič mi to nedá

Veľa ľudí pri návrhu, že by prispievali do Wikipédie, vyhŕkne: „Načo? Je to len strata času“. Prípadne „je to boj s veternými mlynmi, stav slovenskej Wikipédie sa zmeniť nedá“. Ani to nie je pravda. Teda, bola by to pravda iba v prípade, že strata času je pre vás akákoľvek činnosť, za ktorú nedostávate peniaze. Potom ale strácate čas väčšinu života.

Wikipédia je úžasný vzdelávací projekt nielen pre jej čitateľov, ale – a možno najmä! – pre jej autorov. Aj písanie o témach, ktoré poznáte, výrazne pomáha utriediť si a upevniť poznatky a pri citáciách a pomáhaním si odbornými textami dopĺňa aj medzery v nich. Sledovaním opráv vašich článkov inými redaktormi získate predstavu o svojich pravopisných, štylistických a ďalších chybách, dostávate spätnú väzbu a korektúru zdarma, zlepšujete si encyklopedický štýl aj gramatiku. Naučíte sa správne citovať vedecké práce, čo sa vám na VŠ dosť zíde. A dostanete sa k rozličným zaujímavým článkom a informáciám, ktoré by vám ako radovému čitateľovi ani nenapadlo čítať. Ako prispievateľ, aktívny tvorca si tiež – pokiaľ máte aspoň kúsok empatie – naučíte vážiť si prácu iných ľudí. Keď zistíte, koľko práce stojí dať dohromady kvalitný článok či obrázok, už vám nenapadne kradnúť podobné veci z internetu druhým. Začnete sa riadiť podľa hesla „cituj, aby si bol citovaný“, nebudete robiť druhým to, čo, ako zistíte, je pri spolupráci na wiki nepríjemné vám. Naučíte sa tímovej práci. A tiež zistíte, že voľný čas sa dá využívať aj zmysluplne.

Áno, všetkého veľa škodí, a aj od wiki sa dá získať závislosť – na túto tému už oddávna vznikajú humorné články. No to je vec prístupu, ostatne ako v každej čisto psychicky návykovej záležitosti. V tomto wiki nie je o nič horšia, než milióny iných počítačových aktivít, ovšem s jedným bonusom – je to jedna z mála aktivít, z ktorých profituje mnoho ľudí. A to dokonca aj vtedy, keď vy už nie. No ktorá počítačová hra toto môže o sebe povedať? :-)



Wikipédia


Napísať odpoveď

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.

Komentárov: 3     Upozornenia: 0

Autor Eltamin Št nov 20th 2014 at 10:50 pm  

Ahoj Adara, ako bývalý prispievateľ do Wiki si dovolím polemizovať s piatym bodom. Vo všeobecnosti máš pravdu, ale ja mám z tých niekoľkých rokov písania viacero skúseností, kedy si dvaja-traja starí redaktori presadili svoju verziu článku proti väčšine. Nepomohli ani silné argumenty, ani kvalitné zdroje. Stroskotalo to na tom, že ostatným wiki-veteránom jednoducho nestálo za to púšťať sa do zdĺhavého konfliktu, hoci svoj názor viac-menej vyjadrili. Občas skrátka vyhráva ten, kto má najväčšie právomoci (správca) a veľmi veľa času. Asi máš šťastie, že sa venuješ tak nekonfliktnej téme, ako je astronómia. A veľká vďaka Ti za to, pokiaľ ide o vesmír, neváham si doplniť vedomosti z Tvojich článkov.

Autor Adhara Pi nov 21st 2014 at 12:29 pm  

Ahoj,
Je pravda, že tieto kontroverzné diskusie sledujem len okrajovo, takže beriem, že je to možné. Ten bod som spísala skôr na základe sledovania zopár krikľúňov, čo robili krížové výpravy s cieľom zaviesť do Wikipédie napr. článok o niečom, čo vytvorili, bez poňatia o tom, čo je to zdroj alebo slušná a vecná argumentácia. Ale je fakt, že nikto nie je dokonalý, ani správca, a nováčikovia sú v nevýhode už len tým, že sú noví, takže bývajú skúsenejšími redaktormi trochu utláčaní.
A smiem sa spýtať, prečo si už len bývalým prispievateľom?
Vďaka za kompliment. Len s tým dopĺňaním vedomostí opatrne, je to predsa Wikipédia ;-) a sama som si po sebe už našla v článkoch zopár chýb a nie iba pravopisných…

Autor Eltamin Pi nov 21st 2014 at 11:47 pm  

No skončil som práve preto… :) Aj mne osobne sa stalo, že nejaký redaktor vložil do článku jednostranný názor, ktorý je aj medzi odborníkmi iba okrajový (zato je „politicky korektný“). Napriek tomu si tento redaktor svoju úpravu presadil revertovaním a ostatní mi iba mlčky dávali za pravdu… Bol som aj svedkom veľkej diskusie, kde si slušne diskutujúci nováčikovia s dobrými argumentami nepresadili takmer nič – naopak, výsledkom bolo, že článku plnému POV iba obrúsili hrany, takže pôsobil trochu vierohodnejšie, ale podstata zostala rovnaká. Iba čo premrhali kvantum času. A ako bonus dostali nálepku dobre že nie neonacistov (nie priamo, to by bol osobný útok, iba tak – medzi riadkami) a takto sa s wikipédiou aj rozlúčili. Neboli prví ani poslední, ktorých odtiaľ takto vyprevadili. Takéto veci som našiel na diskusných stránkach článkov viackrát, tak som radšej odišiel.
PS1: Krikľúni boli aj budú, tí sú veční :)
PS2: Neboj sa, preklep alebo nejaká tá nula navyše ma v astronómii len tak nerozhádže. Aj by som to opravil, ale 1) na wiki držím bobríka mlčanlivosti a 2) už dlho som v astronómii žiadnu chybu nenašiel.


 

© 2014 – 2019 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.