\u00davod<\/h1>\n
V\u00a0ka\u017edej \u017eivej s\u00fastave je mo\u017en\u00e9 zlep\u0161ovanie efekt\u00edvnosti \u017eivotn\u00fdch pochodov a\u00a0preto ka\u017ed\u00e1 \u017eiv\u00e1 s\u00fastava podlieha pomal\u00e9mu v\u00fdvoju \u2013 evol\u00facii. Z\u00e1kladom evol\u00facie s\u00fa postupn\u00e9 zmeny v\u00a0DNA<\/a>, ktor\u00e9 s\u00fa o\u00a0to pomal\u0161ie, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina n\u00e1hodn\u00fdch zmien v\u00a0DNA je opravovan\u00e1 bunkou samotnou. V\u00fdvoj \u00faplne nov\u00e9ho g\u00e9nu je preto nesmierne pomal\u00fd proces, ktor\u00fd zah\u0155\u0148a tis\u00edce, stotis\u00edce a\u017e mili\u00f3ny n\u00e1hodn\u00fdch mut\u00e1ci\u00ed<\/a> na ur\u010dit\u00fdch miestach. Tieto mut\u00e1cie musia vytvori\u0165 nielen k\u00f3d pre zapojenie aminokysel\u00edn do funk\u010dn\u00e9ho celku, ale aj regula\u010dn\u00e9 sekvencie pre expresiu<\/a> tohto g\u00e9nu. Z\u00a0tohto poh\u013eadu je retrotransl\u00e1cia \u00fa\u017easnou evolu\u010dnou skratkou. Jej v\u00fdsledkom by bol toti\u017e vznik plne funk\u010dn\u00e9ho g\u00e9nu so spr\u00e1vnym porad\u00edm b\u00e1z vytv\u00e1raj\u00facim kod\u00f3ny<\/a>, so v\u0161etk\u00fdmi regula\u010dn\u00fdmi sekvenciami, v\u00a0priebehu nieko\u013ek\u00fdch hod\u00edn. Samozrejme, tak\u00fdto g\u00e9n by potom tie\u017e podliehal evol\u00facii a\u00a0postupn\u00e9mu pomal\u00e9mu zlep\u0161ovaniu.<\/p>\n Sp\u00fa\u0161\u0165a\u010dom retrotransl\u00e1cie by bola pr\u00edtomnos\u0165 nov\u00e9ho prote\u00ednu v\u00a0bunke, prote\u00ednu, pre ktor\u00fd bunka nem\u00e1 (funk\u010dn\u00fd) g\u00e9n, ale ktor\u00fd pln\u00ed svoju funkciu lep\u0161ie ako vlastn\u00e9 prote\u00edny bunky, pr\u00edpadne m\u00e1 celkom nov\u00fa, ale oso\u017en\u00fa funkciu. Sp\u00f4sob rozpoznania tak\u00e9hoto prote\u00ednu bunkou a\u00a0zhodnotenie jeho u\u017eito\u010dnosti pre bunku u\u017e le\u017e\u00ed mimo tejto \u00favahy \u2013 nepochybne by to vy\u017eadovalo zlo\u017eit\u00fa sign\u00e1lnu dr\u00e1hu navy\u0161e komplikovan\u00fa t\u00fdm, \u017ee bunka sa prote\u00ednov, ktor\u00e9 nie s\u00fa jej vlastn\u00e9, sna\u017e\u00ed v\u00a0prvom rade zbavi\u0165. Moja \u00favaha za\u010d\u00edna v\u00a0bode, kedy bunka cudz\u00ed prote\u00edn u\u017e vyhodnotila ako v\u00fdhodn\u00fd pre \u0148u a\u00a0rozhodla sa vytvori\u0165 si jeho g\u00e9n \u2013 \u010di\u017ee nastalo spustenie procesu retrotransl\u00e1cie, po ktorom nasleduje proces retrotranskripcie.<\/p>\n Na retrotransl\u00e1ciu s\u00fa potrebn\u00e9 organely retroz\u00f3my. V\u00fdsledkom retrotransl\u00e1cie je kod\u00f3nov\u00e1 RNA (cRNA) pripraven\u00e1 na reverzn\u00fa transkripciu do DNA. Proces retrotransl\u00e1cie si vy\u017eaduje dva druhy RNA, ktor\u00e9 budeme naz\u00fdva\u0165 kyselina retrotransferov\u00e1 (rtRNA) \u2013 t\u00e1 je anal\u00f3giou tRNA, a\u00a0kyselinu prekod\u00f3nov\u00fa (pcRNA), ktor\u00e1 je predchodcom bud\u00facej cRNA. Tieto dva druhy molek\u00fal by sa pohybovali vo\u013ene v\u00a0cytoplazme. Nemo\u017eno opomen\u00fa\u0165 \u010fal\u0161ie \u0161tyri hlavn\u00e9 skupiny enz\u00fdmov retrotransl\u00e1cie: exoprote\u00e1za schopn\u00e1 od\u0161tepova\u0165 v\u017edy len koncov\u00fa aminokyselinu z\u00a0C- konca peptidu, aminoacyl tRNA syntet\u00e1zy, RNA-lig\u00e1za, a\u00a0restrik\u010dn\u00e1 endonukle\u00e1za<\/a>, ktorej cel\u00e1 rozpozn\u00e1vacia sekvencia le\u017e\u00ed na 5\u00b4 konci od \u0161tiepiaceho miesta. V\u0161etky tieto komponenty by boli k\u00f3dovan\u00e9 gen\u00f3mom bunky.<\/p>\n <\/p>\n Retrotransl\u00e1cia by prebiehala v\u00a0bunkov\u00fdch organel\u00e1ch zvan\u00fdch retroz\u00f3my, ktor\u00fdch by, vzh\u013eadom na zriedkav\u00fa potrebu, bunka obsahovala omnoho menej ako riboz\u00f3mov. Retroz\u00f3m by bol, podobne ako riboz\u00f3m, komplex zlo\u017een\u00fd z\u00a0prote\u00ednov a\u00a0RNA, ktor\u00fd sa v\u0161ak od riboz\u00f3mu odli\u0161uje nevyhnutn\u00fdm napojen\u00edm na membr\u00e1nov\u00fa organelu. Pri malom rozl\u00ed\u0161en\u00ed v\u00a0elektr\u00f3novom mikroskope by retroz\u00f3my mohli pripom\u00edna\u0165 riboz\u00f3my prisadnut\u00e9 na membr\u00e1ne endoplazmatick\u00e9ho retikula. Membr\u00e1nou uzavret\u00fd priestor potrebn\u00fd pre retroz\u00f3m by v\u0161ak bol podstatne men\u0161\u00ed, ako v\u00a0pr\u00edpade prav\u00e9ho ER a\u00a0mohol by sa pribli\u017eova\u0165 k\u00a0limitnej hodnote, ak\u00fa membr\u00e1nov\u00e1 organela vzh\u013eadom na usporiadanie svojich stavebn\u00fdch zlo\u017eiek m\u00f4\u017ee ma\u0165, nako\u013eko na retrotransl\u00e1ciu je potrebn\u00e9 len ve\u013emi mal\u00e9 mno\u017estvo cie\u013eov\u00e9ho prote\u00ednu (sta\u010d\u00ed jedna molekula s\u00a0kompletn\u00fdm neporu\u0161en\u00fdm p\u00f4vodn\u00fdm aminokyselinov\u00fdm re\u0165azcom). Nukleoprote\u00ednov\u00fd komplex retroz\u00f3mu by obsahoval dutinu, v\u00a0ktorej by prebiehal vlastn\u00fd proces retrotransl\u00e1cie. Dutina by bola spojen\u00e1 s\u00a0cytoplazmou. Nepostr\u00e1date\u013enou s\u00fa\u010das\u0165ou retroz\u00f3mu je tie\u017e z\u00e1klad cRNA. T\u00fdm z\u00e1kladom je RNA, ktor\u00e1 nie je nedelite\u013enou s\u00fa\u010das\u0165ou nukleoprote\u00ednov\u00e9ho komplexu retroz\u00f3mu a\u00a0ktorej 5\u00b4 koniec je zasunut\u00fd v\u00a0dutine retroz\u00f3mu, k\u00fdm 3\u00b4 koniec pre\u010dnieva vo\u013ene von mimo retrozom\u00e1lneho komplexu. T\u00e1to RNA je bud\u00faci 3\u00b4 koniec cRNA.<\/p>\n <\/p>\n Podobne ako v\u00a0procese transl\u00e1cie, aj pri retrotransl\u00e1cii m\u00e1 k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa \u00falohu adaptorov\u00e1 molekula RNA, ktor\u00e1 je sprostredkovate\u013eom inform\u00e1cie medzi aminokyselinou a\u00a0pr\u00edslu\u0161n\u00fdm kod\u00f3nom. RNA, ktor\u00e1 m\u00e1 t\u00fato \u00falohu v\u00a0procese transl\u00e1cie, budem naz\u00fdva\u0165 retrotransferov\u00e1 ribonukleov\u00e1 kyselina, skr\u00e1tene rtRNA. Po\u010det verzi\u00ed rtRNA v\u00a0bunke je rovnak\u00fd ako po\u010det verzi\u00ed tRNA a\u00a03\u00b4 konce ka\u017ed\u00e9ho druhu rtRNA maj\u00fa svoj identick\u00fd n\u00e1protivok v\u00a03\u00b4 koncoch tRNA. 5\u00b4 koniec rtRNA sa v\u0161ak od 5\u00b4 konca tRNA zna\u010dne l\u00ed\u0161i. 5\u00b4 konce rtRNA nie s\u00fa oto\u010den\u00e9 nasp\u00e4\u0165 a\u00a0nep\u00e1ruj\u00fa sa s\u00a0nijakou sekvenciou v\u00a0r\u00e1mci jednej rtRNA ani medzi r\u00f4znymi rtRNA navz\u00e1jom. Ide o\u00a0rozdielne, pre ka\u017ed\u00fa rtRNA \u0161pecifick\u00e9 sekvencie, ktor\u00e9 obsahuj\u00fa v\u00fdlu\u010dne alebo takmer v\u00fdlu\u010dne guan\u00edn a cytoz\u00edn.<\/p>\n Druhou, nemenej v\u00fdznamnou RNA v\u00a0procese retrotransl\u00e1cie je takzvan\u00e1 prekod\u00f3nov\u00e1 RNA, v\u00a0skratke pcRNA. Ak m\u00e1me h\u013eada\u0165 jej anal\u00f3g v\u00a0procese transl\u00e1cie, tak je n\u00edm samotn\u00e1 mRNA. pcRNA toti\u017e u\u017e nes\u00fa kod\u00f3ny, ktor\u00e9 sa stan\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou RNA, ka\u017ed\u00e1 pcRNA jeden a\u00a0s\u00fa to posledn\u00e9 tri nukleotidy jej 3\u00b4 konca. Za touto trojicou nukleotidou smerom k\u00a05\u00b4 koncu sa nach\u00e1dza sekvencia, ktor\u00fa maj\u00fa v\u0161etku druhy pcRNA identick\u00fa, preto\u017ee sl\u00fa\u017ei ako rozpozn\u00e1vacie miesto pre restrik\u010dn\u00fa endonukle\u00e1zu. Za touto identickou sekvenciou le\u017e\u00ed oblas\u0165 bohat\u00e1 na guan\u00edn a cytoz\u00edn, ktorou sa ka\u017ed\u00e1 jedna pcRNA presne a\u00a0pevne p\u00e1ruje s\u00a0pr\u00edslu\u0161nou rtRNA, ktor\u00e1 k\u00a0nej sekven\u010dne pasuje a\u00a0ktorej 3\u00b4 koniec via\u017euci aminokyselinu zodpoved\u00e1 spr\u00e1vnemu kod\u00f3nu na 3\u00b4 konci pcRNA. Ka\u017ed\u00e1 pcRNA m\u00e1 teda tri d\u00f4le\u017eit\u00e9 \u00faseky: smerom od 3\u00b4 konca s\u00fa to kod\u00f3n, identick\u00e1 sekvencia pre restrikt\u00e1zu a\u00a0oblas\u0165 guan\u00ednu a cytoz\u00ednu sl\u00fa\u017eiaca na naviazanie sa na pr\u00edslu\u0161n\u00fa rtRNA. Sekvencie pcRNA s\u00fa z\u00e1rove\u0148 stavan\u00e9 tak, \u017ee molekule neumo\u017e\u0148uj\u00fa zauja\u0165 nijak\u00fa stabiln\u00fa sekund\u00e1rnu \u0161trukt\u00faru \u2013 v\u00a0cytoplazme sa teda pohybuje \u201evystret\u00e1\u201c.<\/p>\n Prote\u00edn ur\u010den\u00fd na retrotransl\u00e1ciu mus\u00ed by\u0165 zlo\u017een\u00fd iba z jedn\u00e9ho peptidov\u00e9ho re\u0165azca \u2013 viacero re\u0165azcov m\u00f4\u017ee by\u0165 za\u010dlenen\u00fdch do gen\u00f3mu viacer\u00fdmi procesmi retrotransl\u00e1cie. Na za\u010diatku procesu je cie\u013eov\u00fd prote\u00edn transportovan\u00fd do membr\u00e1novej \u010dasti retroz\u00f3mu. V tomto prostred\u00ed je postupne zbaven\u00fd v\u0161etk\u00fdch naviazan\u00fdch komponentov (kovov a i.) a je tie\u017e odstr\u00e1nen\u00e1 jeho terci\u00e1lna aj sekund\u00e1rna \u0161trukt\u00fara, pri\u010dom ale nesmie by\u0165 naru\u0161en\u00e1 prim\u00e1rna \u0161trukt\u00fara. Tento proces m\u00f4\u017ee prebieha\u0165 postupne aj v niektor\u00fdch navz\u00e1jom oddelen\u00fdch membr\u00e1nov\u00fdch v\u00e1\u010dkoch, medzi ktor\u00fdmi s\u00fa \u010diastkov\u00e9 produkty premiest\u0148ovan\u00e9 vo vezikul\u00e1ch podobne ako v Golgiho apar\u00e1te. V\u00fdsledkom cel\u00e9ho procesu je odstrojen\u00fd neposkladan\u00fd line\u00e1rny peptidov\u00fd re\u0165azec. Pokia\u013e ho u\u017e jeho prim\u00e1rna \u0161trukt\u00fara predur\u010duje k ur\u010ditej sekund\u00e1rnej \u0161trukt\u00fare neodstr\u00e1nite\u013enej ani in\u00fdm chemick\u00fdm zlo\u017een\u00edm a pH vo vn\u00fatri membr\u00e1novej organely, na peptide musia by\u0165 naviazan\u00e9 ur\u010dit\u00e9 prote\u00edny, ktor\u00e9 br\u00e1nia vytvoreniu v\u00e4zieb potrebn\u00fdch napr\u00edklad pre \u0161trukt\u00faru alfa helixu. Tieto prote\u00edny v\u0161ak nemusia by\u0165 umiestnen\u00e9 s\u00fa\u010dasne po celej d\u013a\u017eke peptidov\u00e9ho re\u0165azca \u2013 sta\u010d\u00ed, aby \u201evyrovnan\u00fd\u201c zostal jeho C- koniec a s postupuj\u00facou retrotransl\u00e1ciou sa bud\u00fa vyrovn\u00e1vacie prote\u00edny pos\u00fava\u0165 \u010falej smerom k N- koncu.<\/p>\n Do retrotransl\u00e1cie vstupuje v\u017edy najdlh\u0161\u00ed peptidov\u00fd re\u0165azec cie\u013eov\u00e9ho prote\u00ednu, preto\u017ee ten sa pova\u017euje za najmenej (respekt\u00edve v\u00f4bec) degradovan\u00fd. Ostatn\u00e9, krat\u0161ie re\u0165azce s rovnak\u00fdmi \u00fasekmi aminokyselinov\u00fdch sekvenci\u00ed s\u00fa nepotrebn\u00e9, po ukon\u010den\u00ed retrotransla\u010dn\u00e9ho procesu s\u00fa degradovan\u00e9 a\u00a0ich stavebn\u00e9 komponenty s\u00fa transportovan\u00e9 pre\u010d z\u00a0membr\u00e1nov\u00e9ho priestoru retroz\u00f3mu.<\/p>\n <\/p>\n Vo\u013en\u00fd C- koniec cie\u013eov\u00e9ho peptidu sa vs\u00fava do tunela nukleoprote\u00ednovej \u010dasti retroz\u00f3mu podobne, ako sa po transl\u00e1cii koniec vznikaj\u00faceho prote\u00ednu vys\u00faval z\u00a0riboz\u00f3mu. Proces retrotransl\u00e1cie je v\u0161ak oto\u010den\u00fdm procesom transl\u00e1cie a\u00a0namiesto vzniku d\u00f4jde postupne k\u00a0\u00faplnej degrad\u00e1cii peptidov\u00e9ho re\u0165azca za s\u00fa\u010dasn\u00e9ho vzniku cRNA. Na z\u00e1klade\u00a0jedn\u00e9ho peptidov\u00e9ho re\u0165azca je preto mo\u017en\u00e9 utvori\u0165 len jednu cRNA, \u010d\u00edm sa tento proces l\u00ed\u0161i od transl\u00e1cie, lebo pri transl\u00e1cii mo\u017eno pod\u013ea\u00a0jednej mRNA vytvori\u0165 nieko\u013eko peptidov\u00fdch re\u0165azcov. Syst\u00e9m jeden peptid \u2013 jedna cRNA je v\u0161ak v\u00fdhodn\u00fd z\u00a0toho h\u013eadiska, aby nedoch\u00e1dzalo k\u00a0tvorbe nadbyto\u010dn\u00fdch k\u00f3pi\u00ed dan\u00e9ho g\u00e9nu.<\/p>\n C koniec peptidu je teda vsunut\u00fd do tunelu retroz\u00f3mu. Tam na neho \u010dak\u00e1 prote\u00e1za kovalentne naviazan\u00e1 k retroz\u00f3mu a\u00a0od\u0161tepuj\u00faca v\u00fdhradne koncov\u00e9 aminokyseliny. T\u00e1to prote\u00e1za od\u0161tiepi z\u00a0C- konca prv\u00fa aminokyselinu. Vo\u013en\u00e1 aminokyselina sa pohybuje v\u00a0malej dutine, do ktorej z\u00a0cytoplazmy pr\u00fadia komplexy zlo\u017een\u00e9 z\u00a0dvoch RNA: rtRNA s pcRNA a\u00a0enz\u00fdmov aminoacyl tRNA-syntet\u00e1z.<\/p>\n Pr\u00edslu\u0161n\u00e1 aminoacyl tRNA syntet\u00e1za rozpozn\u00e1 trojb\u00e1zov\u00fa sekvenciu na 3\u00b4 konci spr\u00e1vnej rtRNA a\u00a0pripoj\u00ed k\u00a0tomuto koncu aminokyselinu. rtRNA sl\u00fa\u017ei ako adaptor a\u00a0nosi\u010d pcRNA. Najd\u00f4le\u017eitej\u0161ou \u010das\u0165ou pcRNA s\u00fa tri b\u00e1zy na jej 3\u00b4 konci \u2013 kod\u00f3n. Ke\u010f d\u00f4jde k\u00a0naviazaniu aminokyseliny na 3\u00b4 koniec rtRNA, cel\u00fd komplex aminokyselina-rtRNA-pcRNA prejde konforma\u010dn\u00fdmi zmenami, ktor\u00e9 umo\u017enia pcRNA spoji\u0165 sa kod\u00f3nom s\u00a05\u00b4 koncom z\u00e1kladu cRNA.<\/p>\n RNA z\u00e1klad cRNA je v\u00a0retroz\u00f3me u\u017e od inici\u00e1cie retrotransl\u00e1cie. Obsahuje sekvencie, ktor\u00e9 po prepise do DNA bud\u00fa sl\u00fa\u017ei\u0165 ako regula\u010dn\u00e9 sekvencie pre transkripciu. Ke\u010f\u017ee cRNA sa bude sklada\u0165 od 3\u00b4 konca smerom k\u00a05\u00b4 koncu, za\u010diato\u010dn\u00fd \u00fasek cRNA obsahuje sekvencie, ktor\u00e9 po prepise reverznou transkript\u00e1zou bud\u00fa zodpoveda\u0165 termin\u00e1toru. Na tento z\u00e1klad sa navia\u017ee vo\u013en\u00fd, \u010di\u017ee 3\u00b4 koniec pcRNA. Molekuly spoj\u00ed RNA-lig\u00e1za. Tak sme dostali na spr\u00e1vne miesto prv\u00fa trojicu b\u00e1z tvoriacu posledn\u00fd kod\u00f3n bud\u00faceho g\u00e9nu. Av\u0161ak za n\u00edm sa st\u00e1le nach\u00e1dza teraz u\u017e neu\u017eito\u010dn\u00e1 sekvencia pcRNA, navy\u0161e st\u00e1le sp\u00e1rovan\u00e1 s\u00a0rtRNA. Tento probl\u00e9m vyrie\u0161i restrik\u010dn\u00e1 endonukle\u00e1za, ktor\u00e1 roz\u0161tiepi pcRNA hne\u010f za kod\u00f3nom v\u010faka sekvencii, ktor\u00e1 jej d\u00e1va na \u0161tiepenie sign\u00e1l. Kod\u00f3n je teda \u00faspe\u0161ne pripojen\u00fd, zvy\u0161ok komplexu pcRNA-rtRNA-aminokyselina op\u00fa\u0161\u0165a dutinu retroz\u00f3mu.<\/p>\n <\/p>\n Obr\u00e1zok 2: Priebeh retrotransl\u00e1cie:<\/p>\n <\/p>\n Z\u00a0C- konca peptidu je od\u0161tiepen\u00e1 \u010fal\u0161ia aminokyselina. T\u00e1 si po\u010dk\u00e1 na pr\u00edslu\u0161n\u00fa rtRNA, na ktorej 3\u00b4 koniec sa navia\u017ee a\u00a0cel\u00fd proces sa opakuje, a\u017e k\u00fdm nie je peptidov\u00fd re\u0165azec \u00faplne degradovan\u00fd a\u00a0v\u0161etky kod\u00f3ny skompletizovan\u00e9. N\u00e1sledne sa k\u00a0novovznikaj\u00facej cRNA pripoj\u00ed RNA obsahuj\u00faca regula\u010dn\u00e9 sekvencie na jej 5\u00b4 konci, \u010di\u017ee negat\u00edv prom\u00f3tora. Tak\u00e1to RNA je pripraven\u00e1 na transport do jadra, kde bude reverznou transkript\u00e1zou prep\u00edsan\u00e1 do formy DNA. Samozrejme, g\u00e9n vzniknut\u00fd t\u00fdmto sp\u00f4sobom sa bude st\u00e1le v\u00a0mnohom odli\u0161ova\u0165 od g\u00e9nov vzniknut\u00fdch pomalou evol\u00faciou \u2013 nebude obsahova\u0165 \u017eiadne intr\u00f3ny. Ani t\u00e1to odli\u0161nos\u0165 v\u0161ak v\u00a0princ\u00edpe nie je neprekonate\u013en\u00e1. Pred reverznou transkripciou m\u00f4\u017ee cRNA v\u00a0jadre podst\u00fapi\u0165 e\u0161te \u201epredtranskrip\u010dn\u00e9 modifik\u00e1cie\u201c, medzi ktor\u00e9 by patril aj insert \u2013 opak splicingu. V\u00a0priebehu insertu by hypotetick\u00fd enz\u00fdm intr\u00e1za s\u00a0vlastnos\u0165ami rekombin\u00e1zy vs\u00faval do k\u00f3duj\u00facej oblasti intr\u00f3ny. Vlo\u017een\u00e9 intr\u00f3ny by boli RNA \u00faseky k\u00f3dovan\u00e9 gen\u00f3mom bunky so sekvenciami zabezpe\u010duj\u00facimi bud\u00facemu g\u00e9nu \u00faspe\u0161n\u00fd splicing.<\/p>\n <\/p>\n Nesmieme zab\u00fada\u0165 na fakt, \u017ee okrem regula\u010dn\u00fdch sekvenci\u00ed je pre \u00faspe\u0161n\u00fa transl\u00e1ciu k\u013e\u00fa\u010dov\u00fd aj prv\u00fd kod\u00f3n na 5\u00b4 konci mRNA, tzv. \u0161tart kod\u00f3n. Vieme, \u017ee \u0161tart kod\u00f3n zodpoved\u00e1 aminokyseline metion\u00ednu. Probl\u00e9m je v\u0161ak v\u00a0tom, \u017ee v\u00a0mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch bol metion\u00edn v\u00a0priebehu posttransla\u010dn\u00fdch modifik\u00e1ci\u00ed od\u0161tiepen\u00fd. Metion\u00edn bude preto ch\u00fdba\u0165, pri retrotransl\u00e1cii sa nebude m\u00f4c\u0165 naviaza\u0165 na pr\u00edslu\u0161n\u00fa rtRNA a\u00a0nebude m\u00f4c\u0165 prida\u0165 posledn\u00fd kod\u00f3n \u2013 inicia\u010dn\u00fd. To s\u00edce retrotransl\u00e1ciu nijako neovplyvn\u00ed, ale omnoho nesk\u00f4r, po vytvoren\u00ed transkriptu z\u00a0g\u00e9nu vzniknut\u00e9ho v\u010faka retrotransl\u00e1cii nebude mo\u017en\u00e9 tak\u00fdto g\u00e9n translatova\u0165 \u2013 cel\u00fd proces retrotransl\u00e1cie by bol teda zbyto\u010dn\u00fd.<\/p>\n Tento probl\u00e9m m\u00f4\u017ee by\u0165 vyrie\u0161en\u00fd tak, \u017ee v\u00a0u\u017e predpripravenej sekvencii tvoriacej bud\u00faci 5\u00b4 koniec cRNA sa bude inicia\u010dn\u00fd kod\u00f3n nach\u00e1dza\u0165. Bud\u00faca transl\u00e1cia preto u\u017e nebude z\u00e1visl\u00e1 od pr\u00edtomnosti metion\u00ednu na N- konci peptidov\u00e9ho re\u0165azca. Pokia\u013e sa n\u00e1hodou metion\u00edn na N- konci vzorov\u00e9ho peptidov\u00e9ho re\u0165azca e\u0161te nach\u00e1dzal aj v\u00a0\u010dase retrotransl\u00e1cie, nie je to prek\u00e1\u017ekou \u2013 v\u00a0re\u0165azci cRNA tak bud\u00fa dva inicia\u010dn\u00e9 kod\u00f3ny (AUG) za sebou, \u010do transl\u00e1cii v\u00a0bud\u00facnosti nezabr\u00e1ni. Pri posttransla\u010dn\u00fdch modifik\u00e1ci\u00e1ch peptidu v\u0161ak bude potrebn\u00e9 nadbyto\u010dn\u00fd metion\u00edn od\u0161tiepi\u0165.<\/p>\n Podobn\u00fdm sp\u00f4sobom by sa dal vyrie\u0161i\u0165 aj probl\u00e9m ch\u00fdbaj\u00faceho stop kod\u00f3nu, ktor\u00fd, ke\u010f\u017ee mu nepripad\u00e1 nijak\u00e1 aminokyselina, nem\u00f4\u017ee by\u0165 prinesen\u00fd na vznikaj\u00faci cRNA re\u0165azec prostredn\u00edctvom adaptorovej molekuly rtRNA. Z\u00e1klad cRNA, 3\u00b4 koniec, teda v\u00a0sebe u\u017e stop kod\u00f3n mus\u00ed obsahova\u0165.<\/p>\n <\/p>\n K\u00fdm pri transl\u00e1cii ku ka\u017edej matrici-kod\u00f3nu m\u00f4\u017ee by\u0165 priraden\u00e1 iba jedna aminokyselina, pri retrotransl\u00e1cii je kv\u00f4li degener\u00e1cii genetick\u00e9ho k\u00f3du mo\u017en\u00e9 priradi\u0165 k\u00a0niektor\u00fdm aminokyselin\u00e1m nieko\u013eko kod\u00f3nov. To sa d\u00e1 vyrie\u0161i\u0165 t\u00fdm, \u017ee pcRNA pri retrotransl\u00e1cii m\u00f4\u017eu obsahova\u0165 n\u00e1hodn\u00e9 synonymn\u00e9 kod\u00f3ny, alebo bud\u00fa preferova\u0165 \u010di obsahova\u0165 v\u00fdlu\u010dne len jeden kod\u00f3n, ktor\u00fd je dan\u00fdm organizmom najpou\u017e\u00edvanej\u0161\u00ed.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Abstrakt Centr\u00e1lna dogma genetiky hovor\u00ed, \u017ee prenos inform\u00e1cie v\u00a0\u017eivej bunke je mo\u017en\u00fd len jedin\u00fdm smerom: z\u00a0DNA cez RNA do prote\u00ednu. Objav enz\u00fdmov reverzn\u00fdch transkript\u00e1z v\u0161ak dok\u00e1zal, \u017ee z\u00a0RNA je mo\u017en\u00fd sp\u00e4tn\u00fd z\u00e1pis do DNA. Ja som sa pok\u00fasila t\u00fato sp\u00e4tn\u00fa cestu prenosu inform\u00e1cie skompletizova\u0165 a\u00a0to n\u00e1vrhom teoretick\u00e9ho rie\u0161enia prenosu inform\u00e1cie z\u00a0prote\u00ednu do RNA, \u010di\u017ee reverznej (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":132,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1033"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=1033"}],"version-history":[{"count":5,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1033\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7059,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1033\/revisions\/7059"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/132"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=1033"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}Komponenty<\/h1>\n
Retroz\u00f3m<\/h2>\n
Retrotransferov\u00e1 ribonukleov\u00e1 kyselina<\/h2>\n
<\/h2>\n
Prekod\u00f3nov\u00e1 ribonukleov\u00e1 kyselina<\/h2>\n
![\"retrotranslacia1\"](\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2014\/10\/retrotranslacia1.png\")
<\/a>
\nObr\u00e1zok 1: topol\u00f3gia rtRNA (\u010derven\u00e1) a\u00a0pcRNA (modr\u00e1). Po\u010det tu zn\u00e1zornen\u00fdch b\u00e1z nezodpoved\u00e1 skuto\u010dnosti.<\/p>\nPr\u00edpravn\u00e1 f\u00e1za<\/h1>\n
Priebeh retrotransl\u00e1cie<\/h1>\n
![\"retrotranslacia3\"](\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2014\/10\/retrotranslacia3.png\")
<\/a>![\"retrotranslacia2\"](\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2014\/10\/retrotranslacia2.png\")
<\/a><\/p>\n\n
Probl\u00e9my<\/h1>\n
Probl\u00e9m \u0161tart a\u00a0stop kod\u00f3nu<\/h2>\n
Probl\u00e9m degener\u00e1cie genetick\u00e9ho k\u00f3du<\/h2>\n