{"id":1104,"date":"2014-10-31T13:25:00","date_gmt":"2014-10-31T12:25:00","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=1104"},"modified":"2018-11-26T14:58:16","modified_gmt":"2018-11-26T13:58:16","slug":"cintorin-zivych","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=1104","title":{"rendered":"Cintor\u00edn \u017eiv\u00fdch"},"content":{"rendered":"

Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na www.enigma.sk 30. 10. 2014<\/a><\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>V\u00a0tie pr\u00e1zdniny ni\u010d neprekvapilo Maxa viac, ako ke\u010f sa star\u00fd otec rozhodol polo\u017ei\u0165 kvety na hrob starej mamy.<\/p>\n

Star\u00e1 mama umrela pred piatimi rokmi, ale dedko zatia\u013e nepriniesol veniec na jej n\u00e1hrobok ani raz. Ani Maxov otec sa v\u00a0tomto smere nemal ve\u013emi k\u00a0\u010dinu. Boli s\u00a0\u0148ou rozh\u00e1dan\u00ed. D\u00f4vody Max vo svojom veku e\u0161te nemal \u0161ancu pochopi\u0165. Spom\u00ednala sa nevera… oddelen\u00e9 spolu\u017eitie… ods\u0165ahovala sa k\u00a0milencovi… ni\u010d str\u00e1vite\u013en\u00e9 rozumom mal\u00e9ho chlapca.<\/p>\n

Rovnako netu\u0161il, pre\u010do dedko teraz zmenil n\u00e1zor. Odpustil jej? Tak zrazu? Ke\u010f teda navrhol, \u017ee si z\u00e1jdu na cintor\u00edn, Max vy\u0165ahoval svoj bicykel z\u00a0k\u00f4lne s\u00a0n\u00e1dejou a\u00a0zvedavos\u0165ou.<\/p>\n

Na krajnici, kde Max usilovne \u0161liapal do ped\u00e1lov v\u00a0tesnom z\u00e1vese za bicyklom star\u00e9ho otca, ako toto leto u\u017e mnohokr\u00e1t, v\u0161ak pri\u0161lo druh\u00e9 prekvapenie. Star\u00fd otec nepokra\u010doval po hlavnej ceste, ceste s\u00a0dvoma radmi domov po bokoch a s kostolnou ve\u017eou t\u00fd\u010diacou sa v dia\u013eke. Odbo\u010dil na neudr\u017eiavan\u00fa jednopruhov\u00fa asfaltku.<\/p>\n

\u201eDedko,\u201c zvolal Max zozadu, \u201eale ve\u010f cintor\u00edn je tam!\u201c<\/p>\n

\u201eIdeme na in\u00fd cintor\u00edn,\u201c odvetil star\u00fd otec bez toho, aby oto\u010dil hlavu.<\/p>\n

Ak\u00fd in\u00fd cintor\u00edn? Max nevedel o\u00a0\u017eiadnom. Pripadalo mu to o\u00a0to zvl\u00e1\u0161tnej\u0161ie, \u017ee domy \u010doskoro nechali za sebou a\u00a0\u00fazku cestu obklopila l\u00faka s\u00a0lesom na doh\u013ead. Vzduch bol \u0165a\u017ek\u00fd ar\u00f3mou tr\u00e1v, medovky a\u00a0\u010fal\u0161\u00edch kvet\u00edn \u2013 r\u00e1stli po oboch stran\u00e1ch cesty takmer zarovno s\u00a0chlapcovou hlavou. Do toho ospanliv\u00e9 hu\u010danie hmyzu. Max sa c\u00edtil zababu\u0161en\u00fd do slne\u010dn\u00fdch l\u00fa\u010dov a\u00a0v\u00f4n\u00ed. E\u0161te\u017ee mu v\u00e1nok vznikaj\u00faci pohybom ovla\u017eoval \u010delo.<\/p>\n

I\u0161li tak dlho, a\u017e sa Max chystal namietnu\u0165, \u017ee tu ur\u010dite \u017eiadny cintor\u00edn nie je, ke\u010f vtom star\u00fd otec zastal a\u00a0zosadol z\u00a0bicykla. Max spravil to ist\u00e9. Dedko mu uk\u00e1zal pe\u0161inku \u00fastiacu z\u00a0cesty k\u00a0ne\u010falek\u00fdm stromom.<\/p>\n

\u201eTo je \u010dudn\u00e9,\u201c povedal Max. \u201eU\u017e sme p\u00e1rkr\u00e1t i\u0161li touto cestou, ale nikdy som si t\u00fato cesti\u010dku nev\u0161imol.\u201c<\/p>\n

\u201eNen\u00e1jde\u0161 ju \u013eahko,\u201c vysvetlil dedko. \u201eMus\u00ed\u0161 na \u0148u pozera\u0165 priamo spredu, inak ju nezbad\u00e1\u0161.\u201c<\/p>\n

Naozaj, sta\u010dilo urobi\u0165 len krok na\u013eavo \u010di napravo, a\u00a0hust\u00e9 stebl\u00e1 chodn\u00ed\u010dek skryli pred \u013eudsk\u00fdmi o\u010dami.<\/p>\n

Star\u00fd otec zdvihol svoj bicykel. \u201ePo\u010f, d\u00e1me ich \u010falej od cesty.\u201c<\/p>\n

Max ho, ako v\u017edy, nasledoval. Pe\u0161inka bola tak\u00e1 \u00fazka, \u017ee vysok\u00e9 tr\u00e1vy sa obtierali o\u00a0oba ped\u00e1le, nehovoriac o\u00a0Maxov\u00fdch chud\u00fdch, kom\u00e1rmi do\u0161t\u00edpan\u00fdch l\u00fdtkach.<\/p>\n

Ukryli bicykle, aby ich z\u00a0asfaltky nebolo vidie\u0165, a\u00a0pokra\u010dovali \u010falej. Cesta sa mi v\u010faka hust\u00e9mu porastu stratila z\u00a0doh\u013eadu a\u00a0rovnako nevideli, \u010do je pred nimi. Len hmyz hu\u010dal celkom bl\u00edzko a\u00a0nad kvetmi a\u00a0klasmi Max h\u013eadel na pomaly sa pribli\u017euj\u00face vrcholky listn\u00e1\u010dov.<\/p>\n

Nekosen\u00e1 tr\u00e1va n\u00e1hle ust\u00fapila. Pred Maxov\u00fdmi o\u010dami sa vynoril plot s br\u00e1ni\u010dkou. Lemovali ho topole, to boli tie stromy, ktor\u00e9 zbadal u\u017e z\u00a0dia\u013eky. A\u00a0za br\u00e1ni\u010dkou…<\/p>\n

\u201eVau!\u201c vyh\u0155kol. H\u00fa\u0161tina tak \u010faleko od obydl\u00ed bola t\u00fdm posledn\u00fdm miestom, kde by h\u013eadal ukryt\u00fd pekne udr\u017eiavan\u00fd cintor\u00edn.<\/p>\n

Pre\u0161li cez v\u0155zgaj\u00facu br\u00e1ni\u010dku, no v\u00a0lese n\u00e1hrobkov nevidel Max prech\u00e1dza\u0165 sa nikoho. Boli tu so star\u00fdm otcom sami. Maxovi sa n\u00e1hle rozochveli \u00fatroby. Uvedomil si, \u017ee je tro\u0161i\u010dku tmav\u0161ie a\u00a0chladnej\u0161ie. Nikde nepozoroval ostr\u00e9 tiene. Za\u0161lo slnko za mrak, alebo za tie vysok\u00e1nske topole? Max sa neodv\u00e1\u017eil zdvihn\u00fa\u0165 zrak k oblohe. Teta mu pred p\u00e1r mesiacmi povedala, \u017ee sa nikdy nesmie pozrie\u0165 na slnko, lebo oslepne \u2013 a\u00a0odvtedy sa zo strachu pred n\u00e1hodn\u00fdm poh\u013eadom na slnko poh\u013eadu nahor vyh\u00fdbal.<\/p>\n

\"\"<\/a>Star\u00fd otec vykro\u010dil pomedzi pomn\u00edky a\u00a0jeho vnuk na\u0161\u013eapoval za n\u00edm. Zdalo sa mu, \u017ee aj hukot hmyzu ut\u00edchol \u2013 len topole si vo v\u00e1nku smutne \u0161epkali. Obracal hlavy k\u00a0n\u00e1hrobn\u00fdm kame\u0148om ozdoben\u00fdm \u010derstvo vyzeraj\u00facimi kvetinami. Niekto ich sem musel nosi\u0165 napriek tomu, \u017ee na cintor\u00edne teraz nebolo ani \u017eiv\u00e1\u010dika. Skoro ka\u017ed\u00fd pomn\u00edk mal na sebe podobize\u0148 zosnul\u00e9ho. A\u00a0Max si so vzrastaj\u00facim nepokojom uvedomil, \u017ee medzi nimi takmer ch\u00fdbaj\u00fa star\u00ed \u013eudia. Za\u010dal sa zh\u00fdba\u0165 k\u00a0n\u00e1hrobkom a\u00a0l\u00fa\u0161ti\u0165 d\u00e1tumy na nich. Umierali tak\u00ed mlad\u00ed, nanajv\u00fd\u0161 v\u00a0dvadsiatich, v\u00a0tridsiatich rokoch… a\u00a0najviac zosnul\u00fdch tvorili deti v\u00a0jeden\u00e1stom-dvan\u00e1stom roku \u017eivota. Maxa obostrela hr\u00f4za. To\u013eko rokov bude ma\u0165 za chv\u00ed\u013eu aj on!<\/p>\n

Chcel zavola\u0165 na dedka, ktor\u00fd ne\u00fanavne a\u00a0bez slova postupoval vpred, sp\u00fdta\u0165 sa ho, \u010do je toto za stra\u0161n\u00e9 miesto. No neodv\u00e1\u017eil sa vyda\u0165 hl\u00e1ska, tak, ako sa ho neodv\u00e1\u017eili vyda\u0165 ani cvr\u010dky \u2013 len stuhnut\u00fd kr\u00e1\u010dal \u010falej a\u00a0poh\u013eadom prech\u00e1dzal \u010fal\u0161ie kamene. Zrazu mu v\u0161ak nedalo nezasta\u0165. Na mramore uvidel zn\u00e1mu tv\u00e1r.<\/p>\n

\u201eDedko!\u201c skr\u00edkol pri\u0161krtene.<\/p>\n

Star\u00fd otec sa obr\u00e1til.<\/p>\n

\u201eTo nie je mo\u017en\u00e9!\u201c pi\u0161\u0165al chlapec, \u201eve\u010f to je Alex!\u201c<\/p>\n

\u201eKto?\u201c<\/p>\n

\u201eBitk\u00e1r Alex.\u201c Max ledva zadr\u017eiaval slzy. \u201eChod\u00ed do na\u0161ej \u0161koly, ale do vy\u0161\u0161ieho ro\u010dn\u00edka.\u201c<\/p>\n

\u201eKamar\u00e1til si sa s\u00a0n\u00edm?\u201c<\/p>\n

Max so smrknut\u00edm pokr\u00fatil hlavou. \u201eOn… ml\u00e1til men\u0161ie deti. Ale nemohol umrie\u0165. Tu je nap\u00edsan\u00e9, \u017ee ke\u010f zomrel, mal dvan\u00e1s\u0165 rokov. No on u\u017e m\u00e1 trin\u00e1s\u0165, tiahne mu na \u0161trn\u00e1sty.\u201c<\/p>\n

Chlapec na fotografii zodpovedal uveden\u00e9mu veku svojho skonu. Vyzeral mlad\u0161ie. A\u00a0nejako… pr\u00edjemnej\u0161ie. Jeho \u010drty neboli tak\u00e9 krut\u00e9, \u00fasmev \u0161\u0165astn\u00fd, poh\u013ead bez stopy zlomyse\u013enosti.<\/p>\n

Star\u00fd otec polo\u017eil Maxovi ruku na plece. \u201eToto nie je ten Alex, ktor\u00e9ho pozn\u00e1\u0161.\u201c<\/p>\n

\u201eAle je!\u201c tvrdil Max. \u201eT\u00e1 fotka… aj to priezvisko…\u201c<\/p>\n

\u201eNie, Max,\u201c trval na svojom dedko. \u201eToto nie je hocijak\u00fd cintor\u00edn. \u013dudia, ktor\u00ed tu maj\u00fa pomn\u00edky…\u201c<\/p>\n

\u201eNikdy nezomreli?\u201c rozjasnilo sa chlapcovi v\u00a0hlave. Netu\u0161il, na \u010do by bol komu tak\u00fd cintor\u00edn, ale vysvet\u013eovalo by to mnoh\u00e9 \u2013 napr\u00edklad to, \u017ee v\u00a0posledn\u00fd j\u00fanov\u00fd de\u0148 e\u0161te videl Alexa v\u00a0\u0161kole.<\/p>\n

\u201eNie. Nikdy ne\u017eili.\u201c<\/p>\n

Max na neho pozrel, neschopn\u00fd slova ohromen\u00edm.<\/p>\n

Star\u00fd otec pre\u0161iel o\u00a0p\u00e1r pomn\u00edkov \u010falej a\u00a0jeho vnuk ho zdr\u00e1havo nasledoval.<\/p>\n

\u201ePozri,\u201c uk\u00e1zal dedko na n\u00e1hrobn\u00fd kame\u0148 s\u00a0fotkou usmievaj\u00faceho sa, asi \u0161trn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e9ho diev\u010da\u0165a. \u201eToto je tvoja sesternica z\u00a0druh\u00e9ho kolena, Eliza. Bola mil\u00e1, slu\u0161n\u00e1, v\u017edy ochotn\u00e1 pom\u00f4c\u0165. Ale potom…\u201c<\/p>\n

\u201e\u010co potom?\u201c<\/p>\n

\u201eVie\u0161, \u010do s\u00fa drogy?\u201c<\/p>\n

Max zachm\u00farene prik\u00fdvol.<\/p>\n

Star\u00fd otec sklonil hlavu. \u201eSt\u00e1le ich berie. A\u00a0ako p\u00e4tn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e1 i\u0161la na potrat.\u201c<\/p>\n

\u010co je potrat, to u\u017e chlapec nevedel, no z\u00a0v\u00fdrazu star\u00e9ho otca pochopil, \u017ee ni\u010d dobr\u00e9. Ani trochu.<\/p>\n

\u201eV puberte umieraj\u00fa \u010dasto,\u201c povzdychol si star\u00fd otec.<\/p>\n

\u201eOna neumrela,\u201c pok\u00fasil sa protestova\u0165 Max. \u201eLen sa zmenila. Pokazila sa.\u201c<\/p>\n

\u201ePokaz\u00ed sa jogurt, ke\u010f ho nech\u00e1\u0161 na slnku,\u201c usmial sa smutne dedko. \u201eAle nikdy nie \u010dlovek. Ak za\u010dne kona\u0165 zlo, bol zl\u00fd u\u017e v\u00a0jadre. Odjak\u017eiva. Tam,\u201c uk\u00e1zal na pomn\u00edk z\u00a0druhej strany, \u201em\u00e1 svoj kame\u0148 m\u00f4j brat Peter. Pripravil n\u00e1s o\u00a0dom.\u201c Max pri\u0161iel k hrobu \u2013 z\u00a0pomn\u00edka sa na neho usmieval asi \u0161tyridsa\u0165ro\u010dn\u00fd mu\u017e. St\u00e1le ni\u010domu nerozumel. Alex, Eliza, ujo Peter… \u201eV\u0161etci e\u0161te \u017eij\u00fa.\u201c<\/p>\n

\u201e\u017dij\u00fa osoby s\u00a0ich menami,\u201c opravil ho star\u00fd otec.<\/p>\n

\u201eKto je teda pochovan\u00fd tu?\u201c pozrel na dedka.<\/p>\n

\u201eIl\u00fazie.\u201c<\/p>\n

\u201e\u010co s\u00fa to il\u00fazie?\u201c<\/p>\n

Stark\u00fd vzdychol. \u201eTo je… je to, ke\u010f si mysl\u00ed\u0161, \u017ee niekoho pozn\u00e1\u0161. A\u00a0potom sa jedn\u00e9ho d\u0148a uk\u00e1\u017ee, ak\u00fd je naozaj. \u017de je in\u00fd, ako si si ho vysn\u00edval, ak\u00fd si d\u00fafal, \u017ee je. Hor\u0161\u00ed. A\u00a0v\u00a0ten de\u0148 pre teba umrie.\u201c<\/p>\n

Odml\u010dal sa. \u201eAsi som \u0165a sem nemal vodi\u0165,\u201c prehovoril napokon. \u201eNem\u00f4\u017ee\u0161 tomu porozumie\u0165. Si pr\u00edli\u0161 mal\u00fd…\u201c<\/p>\n

\u201eNie som a\u017e tak\u00fd mal\u00fd,\u201c naf\u00fakol sa Max. Znova sa rozhliadol po cintor\u00edne plnom \u2013 pokia\u013e vedel \u2013 sam\u00fdch \u017eij\u00facich \u013eud\u00ed. \u201eTie hroby tu zostan\u00fa aj potom, ako naozaj umr\u00fa?\u201c<\/p>\n

Star\u00fd otec prik\u00fdvol. \u201eV\u00e4\u010d\u0161inou.\u201c<\/p>\n

\u201eDokedy?\u201c<\/p>\n

\u201eK\u00fdm ich m\u00e1 kto udr\u017eiava\u0165. K\u00fdm si m\u00e1 kto pam\u00e4ta\u0165 na to, za ak\u00fdch svojich priate\u013eov \u010di pr\u00edbuzn\u00fdch pokladal. K\u00fdm im m\u00e1 kto na hrob nosi\u0165 kvety.\u201c<\/p>\n

\u201eKde je babka?\u201c op\u00fdtal sa Max ticho.<\/p>\n

Star\u00fd otec ho doviedol k\u00a0jej pomn\u00edku.<\/p>\n

Nebola tak\u00e1 mlad\u00e1 ako v\u00e4\u010d\u0161ina, ale nevyzerala ani ako \u010derstv\u00e1 p\u00e4\u0165desiatni\u010dka, \u010do bol vek jej smrti na tomto zvl\u00e1\u0161tnom mieste. Tu umrela viac ako desa\u0165 rokov predt\u00fdm, ne\u017e boli Maxovi rodi\u010dia s n\u00edm, vtedy drobn\u00fdm chlap\u010dekom, na jej skuto\u010dnom pohrebe. Usmievala sa na Maxa z\u00a0fotky, tak\u00e1 pr\u00edvetiv\u00e1, tak\u00e1 \u010dist\u00e1 vo svojom zm\u00fd\u0161\u013ean\u00ed. Max nevdojak natiahol ruku a\u00a0z\u00a0n\u00e1hleho popudu pohladil okr\u00fahly r\u00e1mik.<\/p>\n

Star\u00fd otec kl\u00e1dol kyticu pred pomn\u00edk ve\u013emi ticho a\u00a0ve\u013emi, ve\u013emi pomaly. Akoby sa b\u00e1l, \u017ee ke\u010f sa lupene dotkn\u00fa podkladu, babkina smr\u0165 do seba vezme nie\u010do definit\u00edvne. \u201eTakto si ju pam\u00e4t\u00e1m,\u201c povedal hlasom, ktor\u00fd jeho vnuk nespozn\u00e1val. \u201eToto je \u017eena, ktor\u00fa som si bral. Vlastne, o\u00a0ktorej som d\u00fafal, \u017ee si ju beriem.\u201c<\/p>\n

Max si spomenul na opusten\u00fd hrob pri kostole, na ten, kde si najprv myslel, \u017ee p\u00f4jdu. \u201eNeodpustil si jej?\u201c<\/p>\n

Stark\u00fd si utrel slzu z\u00a0k\u00fatika oka. \u201eOdpustil som \u017eene, ktor\u00e1 niesla jej meno. Ale rad\u0161ej spom\u00ednam na t\u00fato ako na t\u00fa druh\u00fa. Nehnevajte sa za to na m\u0148a.\u201c<\/p>\n

\u201eNikto sa na teba nehnev\u00e1, star\u00fd otec,\u201c vyh\u0155kol Max.<\/p>\n

Dedko zdvihol zrak. \u201eAle aj tak bude tento v\u00fdlet na\u0161\u00edm mal\u00fdm tajomstvom, dobre?\u201c<\/p>\n

 <\/p>\n

***<\/p>\n

 <\/p>\n

Star\u00fd otec sa o\u00a0cintor\u00edne il\u00fazi\u00ed u\u017e nikdy nezmienil. Nasleduj\u00face leto, ke\u010f u\u017e bol Max v\u00e4\u010d\u0161\u00ed a\u00a0povolili mu bicyklova\u0165 sa sam\u00e9mu, z\u00e1merne nieko\u013ekokr\u00e1t pre\u0161iel po jednosmernej asfaltke, no nikdy nezbadal t\u00fa uzu\u010dk\u00fa cesti\u010dku. Pomyslel si, \u017ee by asi mal cel\u00fa asfaltku prejs\u0165 pomali\u010dky, krok po kroku a\u00a0d\u00e1va\u0165 pozor, kedy sa z\u00a0priameho poh\u013eadu uk\u00e1\u017ee chodn\u00ed\u010dek cez nekosen\u00fa l\u00faku… len\u017ee to sa mu v\u00a0letn\u00fdch p\u00e1\u013eav\u00e1ch nechcelo. Napokon za\u010dal na \u010dudn\u00fd cintor\u00edn zab\u00fada\u0165.<\/p>\n

 <\/p>\n

***<\/p>\n

 <\/p>\n

Jedn\u00e9ho d\u0148a, podve\u010der, no so slnkom st\u00e1le na oblohe, uh\u00e1\u0148ala po jednosmerke hlu\u010dn\u00e1 motorka. Naraz jazdec nie\u010do zbadal. Obl\u00fakom zabrzdil, zastal a\u00a0zlo\u017eil si prilbu.<\/p>\n

H\u013eadel priamo na pe\u0161inku, tak\u00fa uzu\u010dk\u00fa, \u017ee sta\u010dilo skloni\u0165 hlavu na\u013eavo \u010di napravo a\u00a0stratila sa.<\/p>\n

Ako vo sne polo\u017eil prilbu na sedadlo motocykla a\u00a0\u010falej sa o\u0148 nestaral. Vykro\u010dil medzi vysok\u00e9 stebl\u00e1. Leto ho zababu\u0161ilo do svojich zn\u00e1mych v\u00f4n\u00ed. Medovka, \u010fatelina a\u00a0zlatoby\u013e sa mu pri ka\u017edom kroku obtierali o\u00a0ko\u017een\u00fa bundu. Mechanicky ich trhal a\u00a0k\u00fdm do\u0161iel k\u00a0br\u00e1ni\u010dke, mal v\u00a0ruke skromn\u00fa kyti\u010dku.<\/p>\n

Ubehlo u\u017e dev\u00e4\u0165 rokov, ale mlad\u00edkovi sa zdalo, akoby so star\u00fdm otcom nav\u0161t\u00edvili cintor\u00edn len v\u010dera.<\/p>\n

V\u0161etko mu pripadalo navlas rovnak\u00e9. Slnko, hoci pred chv\u00ed\u013eou e\u0161te svietilo, teraz nevidel \u2013 ni\u010d nevrhalo tiene. Trilkovanie hmyzu ostalo za plotom, jeho u\u0161i zachyt\u00e1vali iba \u0161umenie topo\u013eov a\u00a0vlastn\u00e9 kroky.<\/p>\n

Max, veden\u00fd nezn\u00e1mym poznan\u00edm, kr\u00e1\u010dal vpred, a\u017e napokon pok\u013eakol, aby polo\u017eil kvety na vlastn\u00fd hrob.<\/p>\n

 <\/p>\n

Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n