$\"Saturn$ <\/a>

Saturn na z\u00e1bere zo sondy Voyager 2, ktor\u00fd urobila zo vzdialenosti 21 mili\u00f3nov kilometrov<\/p><\/div>\n

Fyzik\u00e1lne vlastnosti<\/h2>\n
V\u010faka n\u00edzkej hustote a ve\u013ekej r\u00fdchlosti rot\u00e1cie je najv\u00fdraznej\u0161ie splo\u0161tenou plan\u00e9tou. Jeho rovn\u00edkov\u00fd priemer je asi o 10 % v\u00e4\u010d\u0161\u00ed ako pol\u00e1rny priemer (rovn\u00edkov\u00fd priemer je 120 660 km, pol\u00e1rny priemer je 108 000 km). Mo\u017en\u00fdm vysvetlen\u00edm tohto javu je r\u00fdchla rot\u00e1cia a sk\u00f4r tekut\u00e1 ako pevn\u00e1 f\u00e1za vod\u00edka v jadre, ktor\u00e1 sa p\u00f4soben\u00edm vn\u00fatorn\u00fdch tlakov nezmen\u00ed a\u017e do teploty 6 727 \u00b0C. (7 000 K). Podobne ako Jupiter<\/a>, aj Saturn vy\u017earuje v\u00e4\u010d\u0161ie mno\u017estvo energie, ako dost\u00e1va od Slnka.<\/p>\n
Zlo\u017eenie<\/h3>\n
Plan\u00e9ta sa, podobne ako Jupiter, sklad\u00e1 zo 75 % vod\u00edka a 25 % h\u00e9lia so stopami met\u00e1nu, vody a amoniaku, podobne ako p\u00f4vodn\u00e1 hmlovina, z ktorej vznikli v\u0161etky plan\u00e9ty. Jadro je pravdepodobne z kovov\u00e9ho vod\u00edka (je tu tak ve\u013ek\u00fd tlak, \u017ee inak plynn\u00fd vod\u00edk sa spr\u00e1va ako kov) a m\u00e1 teplotu asi 11 727 \u00b0C (12 000 K). Pod\u013ea \u00fadajov zo sondy Voyager 1 je pomer vod\u00edka k h\u00e9liu v Saturnovej atmosf\u00e9re 9:1.<\/p>\n
Dr\u00e1ha a rot\u00e1cia<\/h3>\n
Saturn obieha Slnko v strednej vzdialenosti 1 426,9 mili\u00f3na km, \u010do je pribli\u017ene dvojn\u00e1sobok vzdialenosti Jupitera od Slnka a takmer desa\u0165n\u00e1sobok vzdialenosti Zeme od Slnka. Odklon jeho osi od kolmice na ekliptiku je 26,7\u00b0, zhruba o 4 stupne viac, ako sklon Zeme. Sklon osi rot\u00e1cie vo\u010di obe\u017enej dr\u00e1he m\u00e1 ve\u013ek\u00fd v\u00fdznam z h\u013eadiska vidite\u013enosti Saturnovho prstenca. Dr\u00e1ha Saturna je eliptick\u00e1, bl\u00edzka kruhovej. Jeho obe\u017en\u00e1 r\u00fdchlos\u0165 je 9,66 km\/s (34 703 km\/h), v\u010faka \u010domu je tre\u0165ou najpomal\u0161ie obiehaj\u00facou plan\u00e9tou (po Ur\u00e1ne a Nept\u00fane).<\/p>\n
Jedna oto\u010dka Saturna okolo svojej osi trv\u00e1 10,66 hod\u00edn, \u010d\u00edm sa rad\u00ed medzi plan\u00e9ty s najkrat\u0161\u00edm d\u0148om. R\u00fdchlej\u0161iu rot\u00e1ciu m\u00e1 u\u017e len Jupiter. Rot\u00e1cia je diferenci\u00e1lna a jej r\u00fdchlos\u0165 kles\u00e1 od rovn\u00edka smerom k p\u00f3lom. Na 57\u00b0 \u0161\u00edrky trv\u00e1 jedna oto\u010dka okolo osi 11 hod\u00edn 7,5 min\u00fat.<\/p>\n
Vznik a v\u00fdvoj<\/h2>\n
Bli\u017e\u0161ie inform\u00e1cie v hlavnom \u010dl\u00e1nku:\u00a0Vznik a v\u00fdvoj slne\u010dnej s\u00fastavy<\/a><\/i><\/p>\n
Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee Saturn vznikal rovnak\u00fdm procesom ako Jupiter v protoplanet\u00e1rnom disku pred 4,6 a\u017e 4,7 miliardami rokov. Existuj\u00fa dve hlavn\u00e9 te\u00f3rie, ako sa mohli ve\u013ek\u00e9 plynn\u00e9 plan\u00e9ty sformova\u0165: Te\u00f3ria akr\u00e9cie a te\u00f3ria gravita\u010dn\u00e9ho kolapsu. Te\u00f3ria akr\u00e9cie hovor\u00ed, \u017ee v protoplanet\u00e1rnom disku sa postupne zliepali prachov\u00e9 \u010dastice do \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161\u00edch celkov, a\u017e sa nabalili do ve\u013ekosti nieko\u013eko tis\u00edc kilometrov. Tieto \u017eeleznokamenn\u00e9 z\u00e1rodky plan\u00e9t sa tvorili aj v miestach obr\u00edch plan\u00e9t a je mo\u017en\u00e9, \u017ee k ich vzniku do\u0161lo e\u0161te sk\u00f4r ne\u017e k vzniku z\u00e1rodkov terestrick\u00fdch plan\u00e9t. Preto\u017ee mali ve\u013ek\u00fa gravit\u00e1ciu, za\u010dali strh\u00e1va\u0165 zo svojho okolia plyn a prach, ktor\u00fd sa postupne naba\u013eoval na pevn\u00e9 jadr\u00e1, a\u017e dor\u00e1stli do dne\u0161nej ve\u013ekosti. Najpodrobnej\u0161ie v\u00fdpo\u010dty ukazuj\u00fa, \u017ee Saturn sa sformoval o nie\u010do bli\u017e\u0161ie k Slnku, vo vzdialenosti asi 7,3 AU. Vplyvom gravita\u010dn\u00fdch por\u00fach Jupitera sa postupne vzdialil (migroval) na dne\u0161n\u00fdch 9,5 AU.<\/p>\n
\u00danikov\u00e1 r\u00fdchlos\u0165 35,49 km\/s \u010faleko prevy\u0161uje tepeln\u00fa r\u00fdchlos\u0165 molek\u00fal, preto si Saturn ponechal p\u00f4vodn\u00e9 zlo\u017eenie atmosf\u00e9ry, ktor\u00e9 nadobudol u\u017e pri svojom vzniku z protoplanet\u00e1rneho disku.<\/p>\n
Pod\u013ea te\u00f3rie gravita\u010dn\u00e9ho kolapsu ve\u013ek\u00e9 plan\u00e9ty nevznikli postupn\u00fdm zliepan\u00edm, ale pomerne r\u00fdchlym zmr\u0161ten\u00edm sa zhluku v z\u00e1rodo\u010dnom disku podobn\u00fdm sp\u00f4sobom, ak\u00fdm vznikaj\u00fa hviezdy. Pod\u013ea te\u00f3rie nieko\u013ek\u00fdch gravita\u010dn\u00fdch kolapsov, ktorej autorom je Alan Boss z Carnegie Institution of Washington bol vznik jovi\u00e1lnych plan\u00e9t kr\u00e1tky proces a v pr\u00edpade Saturna trval len nieko\u013eko storo\u010d\u00ed.<\/p>\n
Vznik ve\u013ek\u00fdch Saturnov\u00fdch mesiacov prebiehal pravdepodobne rovnak\u00fdm sp\u00f4sobom, ako vznik kamenn\u00fdch plan\u00e9t. Ke\u010f\u017ee Saturn je od Slnka dos\u0165 vzdialen\u00fd, pod\u013ea modelov\u00fdch v\u00fdpo\u010dtov v nijakej f\u00e1ze jeho vzniku teplota nest\u00fapla na tak\u00e9 vysok\u00e9 hodnoty, ako teplota Jupitera. N\u00e1sledkom toho sa ani \u013eahko tavite\u013en\u00e9 l\u00e1tky z p\u00f4vodn\u00e9ho disku okolo vznikaj\u00facej plan\u00e9ty nemohli vypari\u0165. Preto je podstatnou zlo\u017ekou jeho mesiacov \u013ead a voda vo forme \u013eadu sa mohla uchova\u0165 aj u najbli\u017e\u0161ie obiehaj\u00facich mesiacov. Men\u0161ie a retrogr\u00e1dne obiehaj\u00face mesiace m\u00f4\u017eu by\u0165 zachyten\u00fdmi planetezim\u00e1lami.<\/p>\n
Magnetosf\u00e9ra<\/h2>\n
Magnetick\u00e9 pole Saturna objavila sonda Pioneer 11 v roku 1979. M\u00e1 ove\u013ea men\u0161iu intenzitu ako magnetick\u00e9 pole Jupitera a je najslab\u0161ie zo v\u0161etk\u00fdch magnetick\u00fdch pol\u00ed plynn\u00fdch obrov. Na rovn\u00edku m\u00e1 hodnotu 21 \u03bcT a je len o m\u00e1lo silnej\u0161ie ne\u017e magnetick\u00e9 pole Zeme. M\u00e1 v\u0161ak v porovnan\u00ed so Zemou v\u00fdraznej\u0161\u00ed dvojp\u00f3lov\u00fd charakter a magnetick\u00e1 os je takmer rovnobe\u017en\u00e1 s rota\u010dnou osou. Orient\u00e1cia magnetick\u00e9ho po\u013ea je rovnak\u00e1 ako u Jupitera. Magnetick\u00e9 pole je generovan\u00e9 pravdepodobne hydromagnetick\u00fdm dynamom, ktor\u00e9 je o nie\u010do hlb\u0161ie pod povrchom ako u Jupitera. Magnetosf\u00e9ra siaha \u010faleko do priestoru (na strane privr\u00e1tenej k Slnku do vzdialenosti 1,5 mili\u00f3na km, na odvr\u00e1tenej strane je natiahnut\u00e1 do chvosta s nezn\u00e1mou d\u013a\u017ekou) a pohybuj\u00fa sa v nej v\u0161etky v\u00e4\u010d\u0161ie mesiace aj \u010dastice prstencov. Tvar magnetosf\u00e9ry pravdepodobne s\u00favis\u00ed s pr\u00edtomnos\u0165ou prstencov. Magnetosf\u00e9ra, resp. nabit\u00e9 \u010dastice v nej, obiehaj\u00fa plan\u00e9tu podobnou r\u00fdchlos\u0165ou, akou ona rotuje okolo svojej osi. V oblasti dr\u00e1hy Titanu je to a\u017e 193 km\/s, tak\u017ee \u010dastice mesiac pri jeho obehu dokonca predbiehaj\u00fa. At\u00f3my vod\u00edka v prstenci v\u0161ak nie s\u00fa ionizovan\u00e9 a preto sa nez\u00fa\u010dast\u0148uj\u00fa pohybu \u010dast\u00edc magnetosf\u00e9ry.<\/p>\n
$\"Pol\u00e1rna$ <\/a>
Pol\u00e1rna \u017eiara na Saturne. Trojica sn\u00edmok vznikla kombin\u00e1ciou sn\u00edmok v ultrafialovom a vidite\u013enom spektre, pri\u010dom ultrafialov\u00e9 z\u00e1bery urobil Hubbleov vesm\u00edrny \u010falekoh\u013ead<\/a> v janu\u00e1ri 2004 a z\u00e1bery vo vidite\u013enom spektre vznikli v marci 2004.<\/p><\/div>\n
V\u010faka existencii magnetosf\u00e9ry sa v pr\u00edtomnosti p\u00f3lov pr\u00edle\u017eitostne vyskytuj\u00fa pol\u00e1rne \u017eiary, ktor\u00e9 s\u00fa vidite\u013en\u00e9 v ultrafialovej \u010dasti spektra. V optickej oblasti spektra zatia\u013e neboli pozorovan\u00e9, \u010do m\u00f4\u017ee s\u00favisie\u0165 s t\u00fdm, \u017ee s\u00fa slab\u0161ie ako u Jupitera a ich pozorovanie ru\u0161\u00ed odrazen\u00e9 a rozpt\u00fdlen\u00e9 svetlo na prstencoch. Siahaj\u00fa a\u017e do v\u00fd\u0161ky 1 600 km nad obla\u010dn\u00fa vrstvu. Chemici sa domnievaj\u00fa, \u017ee energia pol\u00e1rnych \u017eiar napom\u00e1ha vzniku zlo\u017eit\u00fdch uh\u013eovod\u00edkov, ktor\u00e9 potom sp\u00f4sobuj\u00fa r\u00f4znofarebn\u00e9 odtiene. Sledovan\u00edm zmen\u0161ovania sa a zv\u00e4\u010d\u0161ovania sa pol\u00e1rnej \u017eiary m\u00f4\u017eu astron\u00f3movia na dia\u013eku sledova\u0165 atmosf\u00e9ru plan\u00e9ty a jej magnetick\u00e9 pole. Nov\u0161ie \u0161t\u00fadie pol\u00e1rnej \u017eiary opieraj\u00face sa o pozorovania sondou Cassini a Hubbleov\u00fdm \u010falekoh\u013eadom uk\u00e1zali, \u017ee pol\u00e1rna \u017eiara Saturna je odli\u0161n\u00e1 od pol\u00e1rnych \u017eiar in\u00fdch plan\u00e9t. Pol\u00e1rny prstenec \u010dasto nie je spojen\u00fd (m\u00e1 tvar ne\u00fapln\u00e9ho kruhu) a udr\u017e\u00ed sa dlh\u0161ie ako na Zemi. V\u00fdskyt pol\u00e1rnych \u017eiar v stredn\u00fdch \u0161\u00edrkach na osvetlenej pologuli je zatia\u013e nevysvetlen\u00fd.<\/p>\n
Z pr\u00edtomnosti magnetosf\u00e9ry logicky vypl\u00fdva pr\u00edtomnos\u0165 radia\u010dn\u00fdch p\u00e1sov plan\u00e9ty, \u010di\u017ee oblast\u00ed okolo rovn\u00edka, v ktor\u00fdch sa zachyt\u00e1vaj\u00fa \u010dastice slne\u010dn\u00e9ho vetra. \u017diarenie z radia\u010dn\u00fdch p\u00e1sov je tak\u00e9 slab\u00e9, \u017ee na rozdiel od \u017eiarenia z p\u00e1sov Jupitera nie je merate\u013en\u00e9 zo Zeme. V bl\u00edzkosti prstencov a mesiacov radia\u010dn\u00e9 p\u00e1sy nie s\u00fa spojit\u00e9, preto\u017ee ich \u010dastice dokonale pohlcuj\u00fa elektricky nabit\u00e9 \u010dastice slne\u010dn\u00e9ho vetra. Najmen\u0161ie \u010diasto\u010dky prstenca v\u0161ak po zr\u00e1\u017eke s nabitou \u010dasticou radia\u010dn\u00e9ho p\u00e1su op\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa prstenec a prid\u00e1vaj\u00fa sa k stacion\u00e1rne rotuj\u00facim \u010dasticiam magnetosf\u00e9ry.<\/p>\n
Atmosf\u00e9ra<\/h2>\n
Atmosf\u00e9ra Saturna pozost\u00e1va takmer v\u00fdlu\u010dne z vod\u00edka a h\u00e9lia. Najv\u00e4\u010d\u0161ie zast\u00fapenie m\u00e1 molekul\u00e1rny vod\u00edk (89 %), nasleduje h\u00e9lium (11 %). Mal\u00fd obsah h\u00e9lia sa vysvet\u013euje t\u00fdm, \u017ee \u0165a\u017e\u0161ie h\u00e9lium kles\u00e1 cez vod\u00edkov\u00fa vrstvu bli\u017e\u0161ie k jadru. V jej horn\u00fdch vrstv\u00e1ch sa nach\u00e1dza aj kry\u0161talick\u00fd amoniak. Okrem toho atmosf\u00e9ra obsahuje aj mal\u00e9 mno\u017estvo met\u00e1nu a \u010fal\u0161ie uh\u013eovod\u00edky. Ke\u010f\u017ee atmosf\u00e9ra Saturna je chladnej\u0161ia ako atmosf\u00e9ra Jupitera, nach\u00e1dzaj\u00fa sa v nej komplexnej\u0161ie molekuly ako v Jupiterovej atmosf\u00e9re. S\u00fa to napr\u00edklad et\u00e1n a in\u00e9 deriv\u00e1ty met\u00e1nu.<\/p>\n
Ionosf\u00e9ra, extr\u00e9mne riedka ionizovan\u00e1 vrstva atmosf\u00e9ry Saturna, siaha a\u017e po prstenec C. Najvrchnej\u0161ia vrstva atmosf\u00e9ry absorbuje ultrafialov\u00e9 \u017eiarenie, \u010do vedie k vzniku hmlist\u00e9ho oparu. Hmla vznik\u00e1 na pologuli, ktor\u00e1 je pr\u00e1ve priklonen\u00e1 k Slnku. V horn\u00fdm mrakoch dosahuje teplota pribli\u017ene \u2212140 \u00b0C (133 K). S h\u013abkou postupne rastie, \u010do ovplyv\u0148uje skupenstvo r\u00f4znych chemick\u00fdch zl\u00fa\u010den\u00edn v atmosf\u00e9re a m\u00e1 za n\u00e1sledok vznik mrakov r\u00f4zneho zlo\u017eenia v r\u00f4znych v\u00fd\u0161kov\u00fdch hladin\u00e1ch. Najvy\u0161\u0161iu vrstvu tvoria kry\u0161t\u00e1liky \u010dpavkov\u00e9ho \u013eadu. Pod nimi sa nach\u00e1dza vrstva mrakov zo siri\u010ditanu am\u00f3nneho. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee najni\u017e\u0161iu vrstvu tvoria mraky z vodn\u00e9ho \u013eadu. K jadru plan\u00e9ty padaj\u00fa kvapky h\u00e9liov\u00e9ho da\u017e\u010fa. Premena ich pohybovej energie na tepeln\u00fa m\u00e1 za n\u00e1sledok, \u017ee Saturn vy\u017earuje pribli\u017ene dvojn\u00e1sobn\u00e9 mno\u017estvo energie, ak\u00e9 dost\u00e1va od Slnka.<\/p>\n
$\"Poh\u013ead$ <\/a>
Poh\u013ead zo sondy Cassini na severn\u00fa pologu\u013eu Saturna, kde je zrete\u013en\u00e1 modr\u00e1 farba plan\u00e9ty sp\u00f4soben\u00e1 rozptylom slne\u010dn\u00e9ho svetla v horn\u00fdch vrstv\u00e1ch atmosf\u00e9ry. Tmav\u00e9 pruhy s\u00fa tiene prstencov, mesiac na okraji fotografie je Mimas.<\/p><\/div>\n
Vy\u017earovaniu energie do okolia pravdepodobne pom\u00e1ha e\u0161te aj in\u00fd mechanizmus, gravita\u010dn\u00fd kolaps, (tzv. Kelvinov-Helmhotzov mechanizmus), podobne ako v pr\u00edpade Jupitera. Najchladnej\u0161ou \u010das\u0165ou atmosf\u00e9ry s\u00fa p\u00f3ly, ale Voyagery prekvapivo namerali n\u00edzke teploty aj v strede rovn\u00edkov\u00e9ho p\u00e1su.<\/p>\n
\u017dlt\u00e1 farba plan\u00e9ty je sp\u00f4soben\u00e1 odrazom slne\u010dn\u00e9ho svetla od vrchn\u00fdch mrakov. Na podrobn\u00fdch z\u00e1beroch zo sondy Cassini sa v\u0161ak atmosf\u00e9ra zobrazuje ako modr\u00e1. Bob West z Jet propulsion laboratory, \u010dlen zobrazovacieho t\u00edmu Cassini, prehl\u00e1sil: \u201eBoli sme ve\u013emi prekvapen\u00ed. Saturn by mal by\u0165 \u017elt\u00fd.\u201c Pri pozorovan\u00ed z ni\u017e\u0161\u00edch vrstiev atmosf\u00e9ry by sa obloha Saturnu javila ako modr\u00e1. Modr\u00e1 farba je pravdepodobne sp\u00f4soben\u00e1 rozptylom slne\u010dn\u00e9ho svetla, tzv. Rayleighov\u00fdm rozptylom na molekul\u00e1ch atmosf\u00e9ry podobne ako v pr\u00edpade Zeme. Zatia\u013e \u010do v pr\u00edpade Zeme sa svetlo rozpty\u013euje na molekul\u00e1rnom dus\u00edku a kysl\u00edku, v atmosf\u00e9re Saturna sa rozpty\u013euje na molekul\u00e1rnom vod\u00edku. St\u00e1le v\u0161ak zost\u00e1va nejasn\u00e9, pre\u010do je severnej\u0161ia pologu\u013ea ove\u013ea v\u00fdraznej\u0161ie modr\u00e1 ne\u017e ju\u017en\u00e1. Pod\u013ea jednej hypot\u00e9zy je to sp\u00f4soben\u00e9 t\u00fdm, \u017ee ju\u017en\u00e1 pologu\u013ea obsahuje ove\u013ea viac mrakov, ktor\u00e9 sa podie\u013eaj\u00fa na \u017eltej farbe plan\u00e9ty.<\/p>\n
Po\u010dasie a atmosf\u00e9rick\u00e9 \u00fatvary<\/h3>\n
V Saturnovej atmosf\u00e9re van\u00fa v z\u00f3ne okolo rovn\u00edka vetry r\u00fdchlos\u0165ami a\u017e 480 m\/s, v porovnan\u00ed so 150 m\/s na Jupiteri. Vo v\u00e4\u010d\u0161\u00edch v\u00fd\u0161kach r\u00fdchlos\u0165 pr\u00fadenia vetrov neprekro\u010d\u00ed 160 m\/s. Preva\u017en\u00e1 \u010das\u0165 vetrov veje v\u00fdchodn\u00fdm smerom a predbieha rot\u00e1ciu jadra. V z\u00e1padnom smere van\u00fa len slab\u0161ie vetry v severn\u00fdch \u0161\u00edrkach. Vetry sa prejavuj\u00fa pohybom mrakov a vytv\u00e1ran\u00edm tmav\u0161\u00edch p\u00e1siem oblakov<\/a> rovnobe\u017en\u00fdch s rovn\u00edkom a svetlej\u0161\u00edch p\u00e1siem medzi nimi. V d\u00f4sledku met\u00e1nov\u00e9ho z\u00e1kalu vo ve\u013ek\u00fdch v\u00fd\u0161kach v\u0161ak nie s\u00fa tak\u00e9 kontrastn\u00e9 ako na Jupiteri.<\/p>\n
Pol\u00e1rne splo\u0161tenie sp\u00f4sobilo vznik striedavo svetlej\u0161\u00edch a tmav\u0161\u00edch pruhov v atmosf\u00e9re, ktor\u00e9 obiehaj\u00fa rovnobe\u017ene s rovn\u00edkom. R\u00f4zne sfarbenie pruhov je sp\u00f4soben\u00e9 rozdielmi v ich chemickom zlo\u017een\u00ed a rozdielnou hr\u00fabkou obla\u010dnosti. Atmosf\u00e9rick\u00e9 p\u00e1sy s\u00fa menej v\u00fdrazn\u00e9 ako u Jupitera a v oblasti rovn\u00edka s\u00fa tie\u017e \u0161ir\u0161ie. Pod\u013ea in\u00e9ho zdroja s\u00fa p\u00e1sy naopak ten\u0161ie a maj\u00fa zlo\u017eitej\u0161iu, i ke\u010f nev\u00fdraznej\u0161iu \u0161trukt\u00faru ako p\u00e1sy Jupitera.<\/p>\n
V\u00fdrazn\u00fdmi atmosf\u00e9rick\u00fdmi \u00fatvarmi s\u00fa svetl\u00e9 \u0161kvrny podobn\u00e9 tlakov\u00fdm n\u00ed\u017eam na Zemi, ale tie\u017e s\u00fa omnoho v\u00e4\u010d\u0161ie. Utv\u00e1raj\u00fa ich konvekt\u00edvne pr\u00fady v atmosf\u00e9re Saturna. R\u00fdchlo menia tvar a po \u010dase mizn\u00fa. Biele \u0161kvrny s\u00fa pravdepodobne ve\u013ek\u00e9 v\u00fdbuchy plynov zvn\u00fatra plan\u00e9ty. \u010eal\u0161ie prejavy konvekcie s\u00fa vlnov\u00e9 re\u0165azce.<\/p>\n
V decembri roku 1994 objavil Hubbleov vesm\u00edrny \u010falekoh\u013ead biely b\u00farkov\u00fd v\u00edr v tvare klinu, jeden z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch pozorovan\u00fdch b\u00farkov\u00fdch \u00fatvarov v atmosf\u00e9re Saturna. B\u00farka sa nach\u00e1dzala tesne nad jeho rovn\u00edkom a sp\u00f4soboval ju pr\u00fad prehriateho vzduchu st\u00fapaj\u00faceho z ni\u017e\u0161\u00edch vrstiev atmosf\u00e9ry. Nov\u0161ie sn\u00edmky zobrazili jej pohyb a detailn\u00e9 zmeny prebiehaj\u00face v \u00fatvare. Biele b\u00farkov\u00e9 mraky boli vytvoren\u00e9 z kry\u0161t\u00e1likov amoniaku.<\/p>\n
$\"Ju\u017en\u00fd$ <\/a>
Ju\u017en\u00fd pol\u00e1rny v\u00edr na Saturne<\/p><\/div>\n
V j\u00fali a\u017e septembri 2004 vedci pozorovali intenz\u00edvne r\u00e1diov\u00e9 emisie z \u00fatvaru, ktor\u00fd dostal meno Dra\u010dia b\u00farka. Gener\u00e1torom r\u00e1diov\u00e9ho \u017eiarenia boli siln\u00e9 v\u00fdboje statickej energie. Tento gigantick\u00fd hurik\u00e1n bol poh\u00e1\u0148an\u00fd energiou, ktor\u00fa produkovali dynamick\u00e9 procesy v hlb\u0161\u00edch vrstv\u00e1ch atmosf\u00e9ry. Dra\u010dia b\u00farka sa nach\u00e1dza v p\u00e1se naz\u00fdvanom Alej b\u00farok.<\/p>\n
Pol\u00e1rne \u00fatvary<\/h3>\n
4. febru\u00e1ra 2004 objavili Glenn S. Orton a Padma Yanamandra-Fisherov\u00e1 pomocou pr\u00edstroja Long Wavelength Spectrometer na Keckovom observat\u00f3riu \u017eerav\u00fd pol\u00e1rny v\u00edr \u2013 prv\u00fd pr\u00edpad \u017eeravej pol\u00e1rnej \u010diapo\u010dky v slne\u010dnej s\u00fastave. Ide o najteplej\u0161ie miesto na plan\u00e9te. Pol\u00e1rne v\u00edry na Zemi, Jupiteri, Marse a Venu\u0161i s\u00fa chladnej\u0161ie ne\u017e ich okolie, pol\u00e1rny v\u00edr v ju\u017en\u00fdch \u0161\u00edrkach Saturna je v\u0161ak ove\u013ea teplej\u0161\u00ed ne\u017e okolie. Neobvykl\u00e1 je cel\u00e1 teplej\u0161ia kompaktn\u00e1 oblas\u0165 na p\u00f3le plan\u00e9ty. Na Zemi je tento efekt len ve\u013emi kr\u00e1tkodob\u00fd, ale na Saturne ide o dlhodob\u00fd jav. Z pozorovan\u00ed sa zistilo, \u017ee teplota v\u00fdrazne st\u00fapa na 70\u00b0 ju\u017enej \u0161\u00edrky a op\u00e4\u0165 na 87\u00b0. Toto n\u00e1hle zv\u00fd\u0161enie teploty bude pravdepodobne sp\u00f4sobova\u0165 koncentr\u00e1cia \u010dast\u00edc v okol\u00ed ju\u017en\u00e9ho p\u00f3lu, ktor\u00e9 absorbuj\u00fa slne\u010dn\u00e9 svetlo a teplo.<\/p>\n
$\"Anim\u00e1cia$ <\/a>
Anim\u00e1cia rot\u00e1cie pol\u00e1rneho \u0161es\u0165uholn\u00edka<\/p><\/div>\n
Okolo severn\u00e9ho p\u00f3lu Saturna obieha z\u00e1hadn\u00e1 \u0161trukt\u00fara v tvare \u0161es\u0165uholn\u00edka (ang. hexagonal cloud). Nasn\u00edmali ju u\u017e sondy Voyager 1 a 2, podrobnej\u0161ie sn\u00edmky pri\u0161li zo sondy Cassini. Z \u010dasovo ve\u013emi vzdialen\u00fdch pozorovan\u00ed vypl\u00fdva, \u017ee \u0161es\u0165uholn\u00edk s priemerom 25 000 km je stabiln\u00fd. Jeho strany a uhly s\u00fa pravideln\u00e9. Tento \u00fatvar do istej miery pripom\u00edna atmosf\u00e9rick\u00e9 kr\u00fat\u0148avy nad zemsk\u00fdmi p\u00f3lmi, plan\u00e9tol\u00f3gov v\u0161ak zar\u00e1\u017ea, \u017ee nem\u00e1 okr\u00fahly tvar. \u0160es\u0165uholn\u00edk je vnoren\u00fd 100 km do atmosf\u00e9ry a zachov\u00e1va si svoj tvar minim\u00e1lne do 75 km h\u013abky. V s\u00fa\u010dasnosti je tento \u00fatvar zahalen\u00fd do tmy pol\u00e1rnej noci, preto ho sonda Cassini nesk\u00fama opticky, ale infra\u010derven\u00fdm mapovac\u00edm spektrometrom.<\/p>\n
Ro\u010dn\u00e9 obdobia<\/h3>\n
Na Saturne nast\u00e1va leto, ke\u010f je naklonen\u00fd k Slnku tak, \u017ee je Slnko v rovine s prstencami Saturnu a l\u00fa\u010de dopadaj\u00fa na povrch pod men\u0161\u00edm uhlom ako v zime. Tieto dve ro\u010dn\u00e9 obdobia sa na Saturne striedaj\u00fa pribli\u017ene raz za 15 rokov. Na plan\u00e9te sa v\u0161ak ro\u010dn\u00e9 obdobia nijako neprejavuj\u00fa, \u010do je sp\u00f4soben\u00e9 vplyvom atmosf\u00e9ry a p\u00f4soben\u00edm vn\u00fatra Saturnu. Vo v\u00fdskyte mohutn\u00fdch b\u00farkov\u00fdch \u00fatvarov sa v\u0161ak prejavuje ist\u00e1 periodicita. Medzi v\u00fdskytom troch najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch doteraz pozorovan\u00fdch \u00fatvarov uplynulo v\u017edy pribli\u017ene 57 rokov, \u010do s\u00fa 2 obehy Saturna okolo Slnka. Pozorovan\u00ed je v\u0161ak zatia\u013e pr\u00edli\u0161 m\u00e1lo na to, aby mohli vedci tvrdi\u0165, \u017ee v\u00fdskyt ve\u013ek\u00fdch b\u00farok je pravideln\u00fd a s\u00favis\u00ed s pr\u00edchodom leta na severnej pologuli plan\u00e9ty.<\/p>\n
Vn\u00fatro plan\u00e9ty<\/h2>\n
So vzrastaj\u00facou h\u013abkou teplota aj tlak vo vn\u00fatri Saturna rastie. Medzi atmosf\u00e9rou, povrchom, pl\u00e1\u0161\u0165om a jadrom nie s\u00fa zrete\u013en\u00e9 hranice. U\u017e 500 km pod vrcholkami mrakov vod\u00edk prech\u00e1dza do kvapaln\u00e9ho skupenstva a vytv\u00e1ra glob\u00e1lny oce\u00e1n vod\u00edka. Bli\u017e\u0161ie ku stredu plan\u00e9ty nadob\u00fada \u010doraz viac vlastnost\u00ed kovu. Asi 25 000 \u2013 33 000 km pod vrchn\u00fdmi mrakmi za\u010d\u00edna vrstva tekut\u00e9ho kovov\u00e9ho vod\u00edka, ktor\u00e1 m\u00e1 hr\u00fabku pribli\u017ene 20 000 km. Kovov\u00fd vod\u00edk je tekut\u00e1 molekul\u00e1rna l\u00e1tka so zvl\u00e1\u0161tnymi vlastnos\u0165ami, medzi ktor\u00e9 patr\u00ed aj dobr\u00e1 elektrick\u00e1 vodivos\u0165. V tomto rozsiahlom objeme kovov\u00e9ho vod\u00edka sa vytv\u00e1ra magnetick\u00e9 pole. Jadro plan\u00e9ty m\u00e1 priemer pod 20 000 km a tvor\u00ed ho pravdepodobne nielen skalnat\u00fd materi\u00e1l, ale aj \u013ead. Teplota vo vn\u00fatri jadra je pod\u013ea odhadov 12 000 \u00b0C. Jadro je asi 2,5-kr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161ie ako Zem, a jeho hmotnos\u0165 je 25-n\u00e1sobkom hmotnosti Zeme.<\/p>\n
$\"mesiac$ <\/a>
mesiac Enceladus<\/a><\/p><\/div>\n
Mesiace<\/h2>\n
Saturn m\u00e1 k septembru 2023 objaven\u00fdch celkom 146 mesiacov, z toho pomenovan\u00fdch je 63 mesiacov. Pred letmi Voyagerov ich bolo zn\u00e1mych iba 9. Najbli\u017e\u0161\u00ed objaven\u00fd mesiac Saturna Pan obieha vo vzdialenosti 133 583 km od plan\u00e9ty, najvzdialenej\u0161\u00ed pomenovan\u00fd Ymir vo vzdialenosti 23 100 000 km. Len 4, pr\u00edpadne 6 najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch z nich m\u00e1 gu\u013eat\u00fd tvar, ostatn\u00e9 s\u00fa nepravideln\u00e9. So zdokona\u013eovan\u00edm pr\u00edstrojov a pozorovac\u00edch techn\u00edk po\u010det zn\u00e1mych mesiacov neust\u00e1le prib\u00fada. Po\u010das posledn\u00fdch 20 rokov sa viac ako zdvojn\u00e1sobil.<\/p>\n
Najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm, najzn\u00e1mej\u0161\u00edm a prv\u00fdm objaven\u00fdm mesiacom Saturna je Titan. Jeho polomer je 2 575 km, \u010do je viac, ako polomer Merk\u00fara<\/a>, a je obklopen\u00fd vlastnou ve\u013emi hustou atmosf\u00e9rou zlo\u017eenou hlavne z molekul\u00e1rneho dus\u00edka a met\u00e1nu. Po Ganymede<\/a> je to druh\u00fd najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed mesiac slne\u010dnej s\u00fastavy. Jeho povrch je pevn\u00fd, ale na jeho povrchu je u\u017e potvrden\u00e9 minim\u00e1lne jedno jazero z tekut\u00fdch uh\u013eovod\u00edkov. Povrchov\u00e9 teploty na Titane dosahuj\u00fa asi \u2212178 \u00b0C a tlak 160 kPa. Titan bol prv\u00fdm mesiacom, mimo n\u00e1\u0161ho Mesiaca<\/a>, na ktor\u00e9ho povrchu prist\u00e1la sonda \u2013 Huygens.<\/p>\n
Druh\u00fd najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed mesiac Saturna je Rhea a najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed zn\u00e1my mesiac bez atmosf\u00e9ry. Sklad\u00e1 sa zo zmesi vodn\u00e9ho \u013eadu a kremi\u010ditanov. Je mo\u017en\u00e9, \u017ee m\u00e1 mal\u00e9 kamenn\u00e9 jadro. Spolu s mesiacom Japetus s\u00fa vidite\u013en\u00e9 aj mal\u00fdmi \u010falekoh\u013eadmi. Japetus je zvl\u00e1\u0161tny t\u00fdm, \u017ee m\u00e1 jednu pologu\u013eu svetl\u00fa a druh\u00fa tmav\u00fa. Podobn\u00fd zvl\u00e1\u0161tny jav vykazuje aj \u010fal\u0161\u00ed ve\u013ek\u00fd mesiac Dione, u ktor\u00e9ho je odrazivos\u0165 pologule v smere jeho pohybu a\u017e o 30 \u2013 40 % v\u00e4\u010d\u0161ia ako odrazivos\u0165 opa\u010dnej pologule. Na povrchu mesiaca Mimas sa nach\u00e1dza obrovsk\u00fd kr\u00e1ter Herschel, ktor\u00fd sa rad\u00ed k najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm impaktn\u00fdm kr\u00e1terom v pomere k ve\u013ekosti telesa.<\/p>\n
Enceladus<\/a> s priemerom 512 km m\u00e1 najv\u00e4\u010d\u0161ie albedo zo v\u0161etk\u00fdch mesiacov slne\u010dnej s\u00fastavy. Je to mesiac so sope\u010dnou aktivitou, pri\u010dom sopky namiesto magmy chrlia vodu. Teplo potrebn\u00e9 na vulkanizmus mu dod\u00e1vaj\u00fa slapov\u00e9 sily okolit\u00fdch mesiacov a Saturna. Okolo mesiaca je tie\u017e ve\u013emi riedka atmosf\u00e9ra. Pozoruhodn\u00fd mesiac je tie\u017e Tethys, ktor\u00fd zdie\u013ea dr\u00e1hu s \u010fal\u0161\u00edmi dvoma mal\u00fdmi mesiacmi Telesto a Calypso. Tieto mesia\u010diky obiehaj\u00fa v libra\u010dn\u00fdch bodoch Tethysu, v 60\u00b0 vzdialenostiach od neho. Podobne aj mesiace Helene a Dione maj\u00fa spolo\u010dn\u00fa obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu. Dvojica mesiacov Prometeus a Pandora obieha z opa\u010dn\u00fdch str\u00e1n prstenca F a ich gravita\u010dn\u00e9 p\u00f4sobenie udr\u017euje \u010dastice v prstenci, preto sa im hovor\u00ed aj \u201epastierske mesiace\u201c.<\/p>\n
Saturnove najv\u00e4\u010d\u0161ie mesiace, porovn\u00e1van\u00e9 s Mesiacom Zeme.<\/strong><\/p>\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n
\n
Meno<\/strong><\/p>\n<\/td>\n
\n
D\u00e1tum objavu<\/strong><\/p>\n<\/td>\n
\n
Priemer<\/strong>
\n (km)<\/strong><\/p>\n<\/td>\n
\n
Hmotnos\u0165<\/strong>
\n (kg)<\/strong><\/p>\n<\/td>\n
\n
Stredn\u00e1 obe\u017en\u00e1 vzdialenos\u0165 (km)<\/strong><\/p>\n<\/td>\n
\n
Peri\u00f3da obehu (dni)<\/strong><\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Mimas<\/p>\n<\/td>\n
\n
17. september 1789<\/p>\n<\/td>\n
\n
400
\n(10 % Mesiaca)<\/p>\n<\/td>\n
\n
0,4\u00d710^{20<\/sup>
\n(0,05 % Mesiaca)<\/p>\n<\/td>\n}
\n
185 000
\n(50 % Mesiaca)<\/p>\n<\/td>\n
\n
0,9
\n(3 % Mesiaca)<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Enceladus<\/p>\n<\/td>\n
\n
28. august 1789<\/p>\n<\/td>\n
\n
500
\n(15 % Mesiaca)<\/p>\n<\/td>\n
\n
1,1\u00d710^{20<\/sup>
\n(0,2 % Mesiaca)<\/p>\n<\/td>\n}
\n
238 000
\n(60 % Mesiaca)<\/p>\n<\/td>\n
\n
1,4
\n(5 % Mesiaca)<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Tethys<\/p>\n<\/td>\n
\n
21. marec 1684<\/p>\n<\/td>\n
\n
1 060
\n(30 % Mesiaca)<\/p>\n<\/td>\n
\n
6,2\u00d710^{20<\/sup>
\n(0,8 % Mesiaca)<\/p>\n<\/td>\n}
\n
295 000
\n(80 % Mesiaca)<\/p>\n<\/td>\n
\n
1,9
\n(7 % Mesiaca)<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Dione<\/p>\n<\/td>\n
\n
21. marec 1684<\/p>\n<\/td>\n
1 120
\n(30 % Mesiaca)<\/td>\n 11\u00d710^{20<\/sup>
\n(1,5 % Mesiaca)<\/td>\n} 377 000
\n(100 % Mesiaca)<\/td>\n 2,7
\n(10 % Mesiaca)<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Rhea<\/p>\n<\/td>\n
\n
23. december 1672<\/p>\n<\/td>\n
\n
1 530
\n(45 % Mesiaca)<\/p>\n<\/td>\n
\n
23\u00d710^{20<\/sup>
\n(3 % Mesiaca)<\/p>\n<\/td>\n}
\n
527 000
\n(140 % Mesiaca)<\/p>\n<\/td>\n
\n
4,5
\n(20 % Mesiaca)<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Titan<\/strong><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
25. marec 1655<\/strong><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
5 150<\/strong><\/span>
\n (150 % Mesiaca)<\/strong><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
1 350\u00d710^{20<\/sup><\/strong><\/span>
\n (180 % Mesiaca)<\/strong><\/span><\/p>\n<\/td>\n}
\n
1 222 000<\/strong><\/span>
\n (320 % Mesiaca)<\/strong><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
16<\/strong><\/span>
\n (60 % Mesiaca)<\/strong><\/span><\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Iapetus<\/p>\n<\/td>\n
\n
25. okt\u00f3ber 1671<\/p>\n<\/td>\n
\n
1 440
\n(40 % Mesiaca)<\/p>\n<\/td>\n
\n
20\u00d710^{20<\/sup>
\n(3 % Mesiaca)<\/p>\n<\/td>\n}
\n
3 560 000
\n(930 % Mesiaca)<\/p>\n<\/td>\n
\n
79
\n(290 % Mesiaca)<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n
<\/p>\n
Prstence<\/h2>\n
Bli\u017e\u0161ie inform\u00e1cie v hlavnom \u010dl\u00e1nku: Prstence Saturna<\/a><\/em><\/p>\n
$\"Prstence$ <\/a>
Prstence Saturna zbl\u00edzka, umeleck\u00e1 predstava. Prstence nie s\u00fa jednoliatym telesom, ale skladaj\u00fa sa z mno\u017estva samostatne obiehaj\u00facich \u010dast\u00edc r\u00f4znej ve\u013ekosti<\/p><\/div>\n
Saturn m\u00e1 najv\u00fdraznej\u0161iu s\u00fastavu prstencov zo v\u0161etk\u00fdch plan\u00e9t. P\u00f4vodne boli zn\u00e1me jedine Saturnove prstence a plan\u00e9ta Saturn bola t\u00fdmito prstencami v\u00fdzna\u010dn\u00e1. A\u017e v roku 1977 boli objaven\u00e9 nev\u00fdrazn\u00e9 prstence aj okolo plan\u00e9ty Ur\u00e1n a n\u00e1sledne aj pri Jupiteri a Nept\u00fane. Prstence Saturna s\u00fa v\u0161ak v\u00fdrazne jasnej\u0161ie.<\/p>\n
Prstence s\u00fa tvoren\u00e9 mno\u017estvom drobn\u00fdch \u010diasto\u010diek (ve\u013ekosti prachu, \u010di v\u00e4\u010d\u0161ie s rozmermi desiatok metrov). Pravdepodobne s\u00fa to k\u00fasky horn\u00edn obalen\u00e9 \u013eadom. Ka\u017ed\u00e1 \u010dastica obieha plan\u00e9tu samostatne okolo rovn\u00edka a pri obehu sa riadia Keplerov\u00fdmi z\u00e1konmi. Znamen\u00e1 to, \u017ee najbli\u017e\u0161ie \u010dastice obiehaj\u00fa Saturn najr\u00fdchlej\u0161ie (raz za 4,9 hodiny) a najvzdialenej\u0161ie najpomal\u0161ie (raz za 2 dni). Prelety sond uk\u00e1zali, \u017ee hlavn\u00e9 prstence s\u00fa tvoren\u00e9 mno\u017estvom mal\u00fdch, jemn\u00fdch prstencov. P\u00f4vod prstencov dodnes nie je celkom zn\u00e1my. Pod\u013ea jednej te\u00f3rie sa sformovali prirodzene z p\u00f4vodn\u00e9ho materi\u00e1lu protoplanet\u00e1rneho disku, pod\u013ea inej ide o rozpadnut\u00fd mesiac.<\/p>\n
Celkovo sa prstence delia smerom od plan\u00e9ty na D C B A F G E. Jednotliv\u00e9 prstence od seba odde\u013euj\u00fa medzery. Ani v medzer\u00e1ch v\u0161ak nie je pr\u00e1zdny priestor, vyp\u013a\u0148a ich mno\u017estvo tenk\u00fdch riedkych prstencov. Komplex tvoren\u00fd prstencami je \u0161irok\u00fd pribli\u017ene 250 000 km, ale jeho hr\u00fabka je maxim\u00e1lne 3 km, v\u00e4\u010d\u0161inou e\u0161te ove\u013ea men\u0161ia. Ich hmotnos\u0165 predstavuje len 1 % hmotnosti Mesiaca. Medzera medzi najv\u00fdraznej\u0161\u00edmi prstencami A a B vidite\u013en\u00fdmi aj zo Zeme sa naz\u00fdva Cassiniho delenie. Najbli\u017e\u0161ie mesiace Saturna obiehaj\u00fa vo vn\u00fatri Saturnovych prstencov, napr\u00edklad obe\u017en\u00e1 dr\u00e1ha mesiaca Pan je situovan\u00e1 v Enckeho medzere. Najvn\u00fatornej\u0161\u00ed prstenec D siaha od obla\u010dnej vrstvy plan\u00e9ty do vzdialenosti 1,21 RS (polomerov Saturna, pri\u010dom 1 RS = 60 268 km). Je tvoren\u00fd len \u010dasticami mikroskopick\u00fdch rozmerov. Prstenec C le\u017e\u00ed vo vzdialenosti 1,21 a\u017e 1,53 RS a jeho \u010dastice maj\u00fa rozmer a\u017e do 10 metrov.<\/p>\n
Prstenec B sa rozprestiera vo vzdialenostiach medzi 1,53 a\u017e 1,95 RS a od prstenca A ho odde\u013euje Cassiniho delenie. \u010castice v prstenci maj\u00fa ve\u013ekos\u0165 asi 1 cm a\u017e 5 m. V tomto prstenci sa nach\u00e1dzaj\u00fa tmav\u00e9 l\u00fa\u010dovit\u00e9 \u0161kvrny (angl. spokes), ktor\u00e9 rotuj\u00fa ako spice na koles\u00e1ch, \u010do na prv\u00fd poh\u013ead odporuje z\u00e1konom nebeskej mechaniky. Pravdepodobne ide o \u010dastice podliehaj\u00face vplyvu magnetick\u00e9ho po\u013ea plan\u00e9ty. Objaven\u00e9 boli na sn\u00edmkach zo sond Voyager, ale pravdepodobne s\u00fa pozorovate\u013en\u00e9 aj zo Zeme \u010falekoh\u013eadom s minim\u00e1lne 50 cm objekt\u00edvom.<\/p>\n
Prstenec A je tvoren\u00fd zhruba 5-kr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161\u00edmi \u010dasticami, ako s\u00fa \u010dastice prstenca B a rozprestiera sa vo vzdialenosti 2,01 a\u017e 2,26 RS. Prstence F a G s\u00fa tenk\u00e9, tvoren\u00e9 mikroskopick\u00fdmi \u010dasticami. Najvzdialenej\u0161\u00ed prstenec E kon\u010d\u00ed vo v\u00e4\u010d\u0161ej vzdialenosti od plan\u00e9ty, ako je vzdialenos\u0165 Mesiaca od Zeme, \u010do je zhruba 8 polomerov Saturna.<\/p>\n
$\"Panoramatick\u00fd$ <\/a>
Panoramatick\u00fd poh\u013ead na prstence Saturna. \u0160ir\u0161\u00ed, vonkaj\u0161\u00ed \u0161ed\u00fd prstenec je prstenec A. Z vn\u00fatornej strany ho vymedzuje Cassiniho delenie, najv\u00e4\u010d\u0161ia medzera v Saturnov\u00fdch prstencoch. Za \u0148ou sa nach\u00e1dza \u0161irok\u00fd, hnedobiely prstenec B, potom ten\u0161\u00ed a tmav\u0161\u00ed prstenec C a najvn\u00fatornej\u0161\u00ed je prstenec D.<\/p><\/div>\n
<\/p>\n
Pozorovanie<\/h2>\n
Hist\u00f3ria pozorovan\u00ed<\/h3>\n
Ke\u010f\u017ee Saturn je \u013eahko vidite\u013en\u00fd vo\u013en\u00fdm okom, bol zn\u00e1my od nepam\u00e4ti. Prv\u00e9 historicky dolo\u017een\u00e9 pozorovanie plan\u00e9ty spad\u00e1 do obdobia okolo roku 650 pred Kr. a poch\u00e1dza z oblasti Mezopot\u00e1mie. V zachovanom texte sa spom\u00edna z\u00e1kryt plan\u00e9ty Mesiacom. V najstar\u0161\u00edch modeloch nebeskej sf\u00e9ry<\/a>, ktor\u00e9 boli geocentrick\u00e9, bol najvzdialenej\u0161ou plan\u00e9tou od Zeme, a obiehal ju medzi obe\u017enou dr\u00e1hou Jupitera a kone\u010dnou sf\u00e9rou hviezd.<\/p>\n
Galileo Galilei ako prv\u00fd spozoroval neobvykl\u00fd tvar plan\u00e9ty. Nedok\u00e1zal v\u0161ak rozl\u00ed\u0161i\u0165, \u017ee ide o prstence a predpokladal, \u017ee ide o trojplan\u00e9tu preto\u017ee jeho \u010falekoh\u013ead s 32-n\u00e1sobn\u00fdm zv\u00e4\u010d\u0161en\u00edm a nedokonal\u00fdmi \u0161o\u0161ovkami zobrazoval prstence ako men\u0161ie kot\u00fa\u010diky po jeho bokoch. Pri \u010fal\u0161\u00edch pozorovaniach si v\u0161imol ich pravideln\u00e9 \u201emiznutie\u201c. Sp\u00f4sobil to meniaci sa sklon prstencov vo\u010di rovine zorn\u00e9ho uhla, Galilei si v\u0161ak t\u00fato z\u00e1hadu nevedel do konca \u017eivota vysvetli\u0165.<\/p>\n
$\"Galileove$ <\/a>
Galileove kresby Saturna. Galileo p\u00f4vodne pova\u017eoval prstence za ve\u013ek\u00e9 mesiace.<\/p><\/div>\n
K z\u00e1veru, \u017ee ide o prstence okolo plan\u00e9ty pri\u0161iel a\u017e Christian Huygens (1656). Saturn za\u010dal pozorova\u0165 \u010falekoh\u013eadom vlastnej v\u00fdroby s 50-n\u00e1sobn\u00fdm zv\u00e4\u010d\u0161en\u00edm v roku 1655. V apr\u00edli toho ist\u00e9ho roku objavil Saturnov najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed mesiac Titan a podarilo sa mu pomerne presne ur\u010di\u0165 aj jeho obe\u017en\u00fa dobu. V 70. a 80. rokoch 17. storo\u010dia boli objaven\u00e9 4 mesiace Saturna (Japetus, Rhea, Tethys a Dione). V roku 1675 Giovanni Domenico Cassini objavil tmav\u00fa medzeru v prstenci, ktor\u00fa na jeho po\u010des\u0165 pomenovali Cassiniho delenie. Pierre Simone de Laplace predpokladal, \u017ee prstenec je tvoren\u00fd s\u00fastavou do seba zapadaj\u00facich obru\u010d\u00ed, ale James Clerk Maxwell v roku 1857 dok\u00e1zal, \u017ee prstenec je obrovsk\u00e1 s\u00fastava samostatne obiehaj\u00facich telies.<\/p>\n
V roku 1789 zmeral William Herschel splo\u0161tenie plan\u00e9ty. Pomer rovn\u00edkov\u00e9ho priemeru k pol\u00e1rnemu odhadol na 11:10. Od 18. storo\u010dia boli v atmosf\u00e9re pozorovan\u00e9 biele \u0161kvrny. V roku 1796 si ich v\u0161imli Johann Hieronymus Schr\u00f6ter a jeho asistent Karl Ludwig Harding na observat\u00f3riu v bl\u00edzkosti Br\u00e9m, preto\u017ee boli ve\u013emi n\u00e1padn\u00e9. \u0160kvrny sa vyskytovali pr\u00edle\u017eitostne aj v 19. a 20. storo\u010d\u00ed (v rokoch 1876, 1903, 1930, 1960 a 1990). Z neskor\u0161\u00edch pozorovan\u00ed vypl\u00fdva, \u017ee sa objavuj\u00fa ka\u017ed\u00fdch 27 \u2013 30 rokov, \u010do kore\u0161ponduje s obe\u017enou dobou Saturnu (pribli\u017ene 29 a pol roka).<\/p>\n
S\u00fa\u010dasn\u00e9 pozorovania<\/h3>\n
Saturn b\u00fdva na no\u010dnej oblohe ve\u013emi dobre pozorovate\u013en\u00fd aj vo\u013en\u00fdm okom, je takmer tak\u00fd jasn\u00fd ako Jupiter a m\u00e1 \u017elt\u00fa farbu. Jeho zdanliv\u00e1 hviezdna ve\u013ekos\u0165 sa pohybuje, v z\u00e1vislosti od aspektu, od 1,5 do -0,5 magnit\u00fad, \u010d\u00edm je porovnate\u013en\u00fd s jasnej\u0161\u00edmi hviezdami. Na rozdiel od hviezd Saturn, rovnako ako in\u00e9 plan\u00e9ty, neblik\u00e1. Ist\u00fa \u00falohu v jeho jasnosti zohr\u00e1va aj nato\u010denie prstenca vo\u010di Zemi. Saturn sa od ekliptiky nikdy nevz\u010fa\u013euje viac ako o 2,5\u00b0, z \u010doho vypl\u00fdva, \u017ee v s\u00fa\u010dasnosti na 48. rovnobe\u017eke (zemepisn\u00e1 \u0161\u00edrka ju\u017en\u00e9ho Slovenska), pri hornej kulmin\u00e1cii nikdy nem\u00f4\u017ee st\u00fapnu\u0165 viac ako 68\u00b0 a klesn\u00fa\u0165 menej ako 16\u00b0 nad obzor. Za jeden de\u0148 sa na oblohe priemerne posunie o uhol 0,0333\u00b0.<\/p>\n
Pova\u017euje sa za posledn\u00fa plan\u00e9tu, ktor\u00fa mo\u017eno pozorova\u0165 vo\u013en\u00fdm okom. Jasnos\u0165 Ur\u00e1na sa v\u0161ak pohybuje na hranici pozorovate\u013enosti a za ve\u013emi vhodn\u00fdch podmienok je mo\u017eno teda vidie\u0165 aj vzdialenej\u0161\u00ed Ur\u00e1n. Prstence vo\u013en\u00fdm okom nie s\u00fa vidite\u013en\u00e9, zobrazia sa v\u0161ak u\u017e v men\u0161om \u010falekoh\u013eade (za predpokladu, \u017ee je plan\u00e9ta vhodne naklonen\u00e1) spolu s jeho najjasnej\u0161\u00edm mesiacom Titanom. Dobre vidite\u013en\u00fd je pri vhodnom sklone aj tie\u0148 prstencov na plan\u00e9te. Na samotnom povrchu Saturna mo\u017eno pozorova\u0165 atmosf\u00e9rick\u00e9 p\u00e1sy a zriedkavo biele jasn\u00e9 \u0161kvrny, ktor\u00e9 sa objavili napr\u00edklad v rokoch 1933 a 1990. Medzi amat\u00e9rskymi pozorovate\u013emi s\u00fa ve\u013emi ob\u013e\u00faben\u00e9 z\u00e1kryty Saturna Mesiacom.<\/p>\n
Plan\u00e9ta sa pohybuje po oblohe najpomal\u0161ie zo v\u0161etk\u00fdch plan\u00e9t vidite\u013en\u00fdch vo\u013en\u00fdm okom, \u010do vypl\u00fdva z tretieho Keplerovho z\u00e1kona. Ako v\u0161etky ostatn\u00e9 plan\u00e9ty, aj Saturn niekedy pri svojom pohybe na hviezdnom pozad\u00ed \u201espoma\u013euje\u201c, \u201ezastane\u201c a ist\u00fd \u010das sa dokonca pohybuje sp\u00e4tne. Tieto nerovnomernosti v pohybe s\u00fa sp\u00f4soben\u00e9 pridan\u00edm pohybu Zeme k Saturnovmu takmer rovnomern\u00e9mu obehu okolo Slnka. Za jeden siderick\u00fd obeh Saturn vykresl\u00ed na oblohe 28,5 slu\u010diek. Moment\u00e1lne (j\u00fal 2022) sa Saturn nach\u00e1dza v s\u00fahvezd\u00ed Kozoro\u017eec]] a zostane v \u0148om do febru\u00e1ra 2023, kedy prekro\u010d\u00ed hranicu so susedn\u00fdm s\u00fahvezd\u00edm Vodn\u00e1r.\u00a0Priemerne sa v jednom s\u00fahvezd\u00ed zdr\u017euje viac ne\u017e 2 roky. Pozorovate\u013en\u00fd je ka\u017ed\u00fd rok v\u017edy v tom obdob\u00ed, v ktorom je vidite\u013en\u00e9 aj „jeho moment\u00e1lne“ s\u00fahvezdie.<\/p>\n
Okrem amat\u00e9rskych a profesion\u00e1lnych astron\u00f3mov vykon\u00e1va pozorovania Saturna aj Hubbleov vesm\u00edrny \u010falekoh\u013ead (HST)<\/a> z obe\u017enej dr\u00e1hy Zeme. Predmetom jeho pozorovan\u00ed s\u00fa hlavne atmosf\u00e9rick\u00e9 zmeny, ale aj pol\u00e1rne \u017eiary. \u010ealekoh\u013ead objavil tie\u017e nieko\u013eko nov\u00fdch mesiacov a pomohol ur\u010di\u0165 maxim\u00e1lnu hr\u00fabku jeho prstencov. Pri z\u00e1kryte hviezdy GSCC5249-01240 20-21. novembra 1995 ur\u010dil podrobnej\u0161iu \u0161trukt\u00faru prstencov. Pri maxim\u00e1lnom sklone prstencov v roku 2003 urobila kamera Wide Field Planetary Camera 2 s pou\u017eit\u00edm 30 filtrov v \u0161irokom p\u00e1sme vlnov\u00fdch d\u013a\u017eok sn\u00edmky Saturna, na ktor\u00fdch sa dosiahlo doteraz najlep\u0161ie spektr\u00e1lne pokrytie Saturna v dejin\u00e1ch jeho pozorovania. Fotografie v r\u00f4znych spektr\u00e1ch umo\u017e\u0148uj\u00fa vedcom lep\u0161ie \u0161tudova\u0165 dynamick\u00e9 procesy odohr\u00e1vaj\u00face sa v atmosf\u00e9re a pr\u00edpadne aj modely sez\u00f3nnych zmien.<\/p>\n
Z pozemsk\u00fdch observat\u00f3ri\u00ed pozoruj\u00fa Saturn napr\u00edklad Eur\u00f3pske ju\u017en\u00e9 observat\u00f3rium (ESO) a observat\u00f3rium na Mauna Kea, ktor\u00e9 v rokoch 2000 a\u017e 2003 objavili nieko\u013eko mal\u00fdch, retrogr\u00e1dne obiehaj\u00facich mesiacov.<\/p>\n
V\u00fdskum sondami<\/h2>\n
$\"Saturn$ <\/a>
Saturn zo sondy Voyager 1<\/p><\/div>\n
Ako prv\u00e1 nav\u0161t\u00edvila plan\u00e9tu kozmick\u00e1 sonda Pioneer 11 v roku 1979. K Saturnu dorazila po \u0161tyriapolro\u010dnom prelete medziplanet\u00e1rnym priestorom. \u0160t\u00fadium tejto plan\u00e9ty a jej okolia sa za\u010dalo 2. augusta 1979. Po riskantnom, ale \u00faspe\u0161nom prelete rovinou Saturnov\u00fdch prstencov 1. septembra 1979 (hrozilo mo\u017en\u00e9 nebezpe\u010denstvo zr\u00e1\u017eky s \u010dasticami t\u00fdchto prstencov, ktor\u00e9 mohli sondu \u0165a\u017eko po\u0161kodi\u0165) sonda v ten ist\u00fd de\u0148 preletela pericentrom saturnocentrickej dr\u00e1hy vo v\u00fd\u0161ke 21 400 km nad hladinou mrakov. Sledovanie plan\u00e9ty sonda ukon\u010dila 15. septembra 1979 a pokra\u010dovala v lete do vonkaj\u0161\u00edch \u010dast\u00ed slne\u010dnej s\u00fastavy.<\/p>\n
V novembri 1980 preletel nad Saturnom Voyager 1. Najv\u00e4\u010d\u0161ie pribl\u00ed\u017eenie nastalo 13. novembra 1980, ale u\u017e tri mesiace predt\u00fdm za\u010dala s jeho fotografovan\u00edm. Vzniknut\u00e9 fotografie priniesli mnoho nov\u00fdch poznatkov. Urobila tie\u017e sn\u00edmky mesiacov Mimas, Tethys, Dione, Enceladus, Rhea a Titan. Okolo Titanu preletela 12. novembra 1980 vo vzdialenosti 6 500 km. Po\u010das preletu nazbierala mno\u017estvo \u00fadajov o zlo\u017een\u00ed atmosf\u00e9ry a teplote. Mimo in\u00e9ho zistila, \u017ee 7 % objemu hornej atmosf\u00e9ry tvor\u00ed h\u00e9lium a takmer cel\u00fd zvy\u0161ok pripad\u00e1 na vod\u00edk.<\/p>\n
O necel\u00fd rok nesk\u00f4r potom nasledoval prelet sondy Voyager 2. Najbli\u017e\u0161ie pribl\u00ed\u017eenie k Saturnu nastalo 25. augusta 1981. Po\u010das preletu okolo Saturnu za\u010dala sonda s v\u00fdskumom horn\u00fdch vrstiev atmosf\u00e9ry plan\u00e9ty pomocou radaru. Radarov\u00e9 merania priniesli poznatky o teplote a hustote atmosf\u00e9ry. Na ich z\u00e1klade sa zistilo, \u017ee v najvy\u0161\u0161\u00edch oblastiach je tlak okolo 7 kilopascalov s teplotou \u2212203 \u00b0C a v najni\u017e\u0161\u00edch sk\u00faman\u00fdch oblastiach doch\u00e1dza k n\u00e1rastu tlaku a teploty a\u017e na 120 kilopascalov a \u2212130 \u00b0C. Severn\u00fd p\u00f3l vykazoval s\u00fa\u010dasne rozdielnu teplotu ako obdobn\u00e9 oblasti na juhu. Severn\u00e9 oblasti boli o 10 \u00b0C chladnej\u0161ie, \u010do sa n\u00e1sledne interpretovalo ako n\u00e1sledok sez\u00f3nnych javov. Po\u010das pribl\u00ed\u017eenia sondy k plan\u00e9te bolo vyhotoven\u00fdch a odoslan\u00fdch na Zem okolo 16 000 fotografi\u00ed.<\/p>\n
Cassini-Huygens<\/h3>\n
$\"Umelcova$ <\/a>
Umelcova predstava sondy Cassini nad prstencami Saturna<\/p><\/div>\n
V\u0161etky predch\u00e1dzaj\u00face misie v\u0161ak boli iba prelety, \u010di\u017ee sondy neboli naveden\u00e9 na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu plan\u00e9ty. A\u017e v roku 1997 od\u0161tartovala k Saturnu sonda Cassini vyvinut\u00e1 NASA, ktor\u00e1 sa stala prvou umelou dru\u017eicou Saturna. Na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu bola naveden\u00e1 1. j\u00fala 2004. 25. decembra sa od sondy oddelil prist\u00e1vac\u00ed modul Huygens, navrhnut\u00fd a vyroben\u00fd Eur\u00f3pskou kozmickou agent\u00farou. Modul po oddelen\u00ed za\u010dal trojt\u00fd\u017ed\u0148ov\u00fa samostatn\u00fa cestu. 14. janu\u00e1ra 2005, po\u010das tretieho obehu sondy Cassini okolo Saturna, modul Huygens \u00faspe\u0161ne prist\u00e1l na mesiaci Titan. Po\u010das jeho prist\u00e1vania sl\u00fa\u017eila sonda Cassini ako retransla\u010dn\u00e1 stanica pre pred\u00e1vanie vedeck\u00fdch a technick\u00fdch d\u00e1t zo sondy Huygens na Zem. Huygens prist\u00e1l na zmrznutom titanovom \u201ebahne\u201c tvorenom zmesou kremi\u010ditanov\u00fdch horn\u00edn a tuh\u00e9ho met\u00e1nu. Nad o\u010dak\u00e1vania vedcov pre\u017eil prist\u00e1tie o viac ako 4 hodiny a spojenie medzi n\u00edm a materskou sondou Cassini preposielaj\u00facou sign\u00e1l na Zem bolo preru\u0161en\u00e9 a\u017e 2 hodiny po prist\u00e1t\u00ed, ke\u010f sa Cassini stratila za obzorom.<\/p>\n
Sonda Cassini pokra\u010duje z obe\u017enej dr\u00e1hy v sk\u00faman\u00ed Saturnu rovnako ako aj jeho mesiacov. Na jej palube je 12 vedeck\u00fdch pr\u00edstrojov na sn\u00edmkovanie, mapovanie, meranie chemick\u00e9ho zlo\u017eenia, teploty, magnetick\u00e9ho po\u013ea a \u0161t\u00fadia zlo\u017eenia telies. V s\u00fa\u010dasnosti (j\u00fan 2010) je sonda st\u00e1le v skvelej kond\u00edcii a v\u0161etky subsyst\u00e9my pracuj\u00fa pod\u013ea predpokladov. Misia Cassini-Huygens je spolo\u010dn\u00fd projekt americkej organiz\u00e1cie NASA, z\u00e1padoeur\u00f3pskej organiz\u00e1cie ESA a talianskej kozmickej agent\u00fary ASI. Medzi hlavn\u00e9 \u00faspechy tejto misie patr\u00ed objav uh\u013eovod\u00edkov\u00e9ho jazera Ontario a impaktn\u00fdch kr\u00e1terov na povrchu Titanu, potvrdenie atmosf\u00e9ry okolo mesiaca Enceladus, bl\u00edzke sn\u00edmky vzdialen\u00e9ho a retrogr\u00e1dne obiehaj\u00faceho mesiaca Phoebe, objav nov\u00fdch mesiacov a \u010fal\u0161ie.<\/p>\n
Mo\u017enos\u0165 \u017eivota<\/h2>\n
Plynn\u00ed obri, medzi ktor\u00fdch zara\u010fujeme aj Saturn, nemaj\u00fa pevn\u00fd povrch a preto by sa \u017eivot mohol vyv\u00edja\u0165 len v jeho atmosf\u00e9re, v oblastiach, kde s\u00fa kvap\u00f4\u010dky vody a dostatok slne\u010dn\u00e9ho \u017eiarenia. Objavili sa \u0161pekul\u00e1cie, v ktor\u00fdch sa tvrdilo, \u017ee by v takomto prostred\u00ed dok\u00e1zali \u017ei\u0165 dokonca i viacbunkov\u00e9 organizmy. Na Zemi sa v\u0161ak nena\u0161li \u017eiadne organizmy adaptovan\u00e9 v\u00fdhradne na \u017eivot v mrakoch, dokonca ani na miestach, kde s\u00fa mraky pr\u00edtomn\u00e9 fakticky neust\u00e1le. Analogicky m\u00f4\u017eeme rovnak\u00fa situ\u00e1ciu predpoklada\u0165 pre v\u0161etky teles\u00e1 Slne\u010dnej s\u00fastavy s atmosf\u00e9rou a teda i pre Saturn. Naopak, za najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch kandid\u00e1tov pre mimozemsk\u00fd \u017eivot v slne\u010dnej s\u00fastave sa pova\u017euj\u00fa (popri Marse a Jupiterov\u00fdch mesiacoch Eur\u00f3pa a Ganymedes) jeho mesiace Titan a Enceladus. Zlo\u017eenie atmosf\u00e9ry Titanu pripom\u00edna zlo\u017eenie atmosf\u00e9ry Zeme v ran\u00fdch \u0161t\u00e1di\u00e1ch jej v\u00fdvoja. Uva\u017euje sa tie\u017e o mo\u017enosti vzniku jednobunkov\u00fdch organizmov. Po prist\u00e1t\u00ed sondy Huygens v\u0161ak Francois Raulin, jeden z expertov projektu, vyslovil domnienku, \u017ee \u017eivot na Titane je ve\u013emi nepravdepodobn\u00fd z d\u00f4vodu nepr\u00edtomnosti vody na povrchu mesiaca.<\/p>\n
Mesiac Enceladus zase vedcov prekvapil pr\u00edtomnos\u0165ou vody v kvapalnom skupenstve, ktor\u00fa chrlia gejz\u00edry na jeho povrchu. T\u00fdm sa zaradil medzi teles\u00e1, na ktor\u00fdch sa bud\u00fa pravdepodobne v bud\u00facnosti h\u013eada\u0165 stopy primit\u00edvneho \u017eivota.<\/p>\n
Plan\u00e9ta v kult\u00farnych dejin\u00e1ch<\/h2>\n
$\"Zobrazenie$ <\/a>
Zobrazenie boha Saturna na reli\u00e9fe na stredovekom hrade Edzell Castle v \u0160k\u00f3tsku<\/p><\/div>\n
Mytol\u00f3gia<\/h3>\n
Saturnus, po ktorom je plan\u00e9ta pomenovan\u00e1, bol star\u00fd r\u00edmsky boh ro\u013en\u00edctva. Nesk\u00f4r ho za\u010dali stoto\u017e\u0148ova\u0165 s gr\u00e9ckym Kronom, bohom \u010dasu. Na rozdiel od Krona, ktor\u00fd kv\u00f4li po\u017eieraniu vlastn\u00fdch det\u00ed nemal ve\u013ek\u00fa ob\u013eubu medzi star\u00fdmi Gr\u00e9kmi, Saturnos mal u Rimanov ve\u013ek\u00fa v\u00e1\u017enos\u0165 a \u00factu. Pod\u013ea m\u00fdtov nau\u010dil \u013eud\u00ed obr\u00e1ba\u0165 p\u00f4du, pestova\u0165 rastliny a stava\u0165 obydlia. O dobe jeho \u00fadajn\u00e9ho panovania sa hovorilo ako o \u201eZlatom veku \u013eudstva\u201c a na pamiatku jeho vl\u00e1dy sa konali sl\u00e1vnosti zvan\u00e9 saturn\u00e1lie. V \u010dase t\u00fdchto sl\u00e1vnost\u00ed dost\u00e1vali otroci na kr\u00e1tky \u010das slobodu, preto\u017ee v zlatom veku neboli p\u00e1ni ani otroci. Saturnovi sa po stoto\u017enen\u00ed s Kronom za\u010dali pripisova\u0165 Kronove deti, medzi nimi aj Zeus, Rimanmi naz\u00fdvan\u00fd Jupiter, ktor\u00fd ho nakoniec zvrhol z tr\u00f3nu.<\/p>\n
Astrol\u00f3gia<\/h3>\n
V astrol\u00f3gii je Saturn pokladan\u00fd za nepriazniv\u00fa plan\u00e9tu, kv\u00f4li tomu, \u017ee jeho pohyb je najpomal\u0161\u00ed zo v\u0161etk\u00fdch vo\u013en\u00fdm okom vidite\u013en\u00fdch telies (okrem Ur\u00e1na). M\u00e1 symbolizova\u0165 formovanie a istotu; z\u00e1kony \u010dasu a priestoru; \u0161trukt\u00faru, poriadok, pravidl\u00e1 a hranice; starobu, nepriaze\u0148 a smr\u0165. Za kladn\u00e9 vlastnosti pripisovan\u00e9 \u00fa\u010dinkom Saturna sa pokladaj\u00fa st\u00e1los\u0165, praktickos\u0165, hospod\u00e1rnos\u0165, vytrvalos\u0165 a systematickos\u0165, k nepriazniv\u00fdm patr\u00ed chlad, up\u00e4tos\u0165 a izol\u00e1cia, ned\u00f4vera a pesimizmus, frustr\u00e1cie a depresie. Klasick\u00e1 astrol\u00f3gia sa na neho d\u00edva ako na \u201eOtca \u010dasu\u201c, preto\u017ee \u013eudsk\u00fd \u017eivot je \u00fadajne po troch obehoch tejto plan\u00e9ty zverokruhom naplnen\u00fd. S\u00fa\u010dasne ho pova\u017euje za \u017eivotn\u00e9ho u\u010dite\u013ea, a symbol otca, preto je tie\u017e symbolom sk\u00fasenosti a zodpovednosti.<\/p>\n
Plan\u00e9ta v s\u00fa\u010dasnej kult\u00fare<\/h2>\n
Sci-fi<\/h3>\n
Saturn sa stal podobne ako \u010fal\u0161ie plan\u00e9ty slne\u010dnej s\u00fastave n\u00e1metom niektor\u00fdch sci-fi kn\u00edh. Okrem samotn\u00e9ho Saturnu je dej \u010dasto situovan\u00fd na jeho mesiac Titan, ktor\u00fd sa \u010dasto popisuje ako \u201e\u010derpacia stanica\u201c pre bud\u00face kozmick\u00e9 lety \u010di ako surovinov\u00e1 z\u00e1klad\u0148a pre dob\u00fdvanie vzdialen\u00fdch \u010dast\u00ed slne\u010dnej s\u00fastavy. Saturn sa objavil napr\u00edklad v diele bratov Strugack\u00fdch v roku 1962, ktor\u00ed publikovali svoju knihu Tachmasib let\u00ed k Saturnu. \u010eal\u0161ou knihou, v ktorej je oblas\u0165 okolo Saturna hlavn\u00fdm mot\u00edvom, je rom\u00e1n Arthura C. Clarka 2001: Vesm\u00edrna odysea. Pr\u00edbeh rozpr\u00e1va o prvej \u013eudskej v\u00fdprave k Saturnu, presnej\u0161ie k jeho mesiacu Japetus. Absolvovala ju p\u00e4\u0165\u010dlenn\u00e1 pos\u00e1dka ma kozmickej lodi Discovery. Ke\u010f sa napokon posledn\u00fd pre\u017eiv\u0161\u00ed \u00fa\u010dastn\u00edk v\u00fdpravy dostane na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo Japeta, objav\u00ed na jeho povrchu tajomn\u00fd \u010dierny monolit, ktor\u00fd je v skuto\u010dnosti hviezdnou br\u00e1nou. V pokra\u010dovan\u00ed tejto knihy (2010: Druh\u00e1 vesm\u00edrna odysea) sa v\u0161ak u\u017e nijak\u00e1 v\u00fdprava k Saturnu nespom\u00edna a misia lode Discovery bola pozmenen\u00e1 na cestu k Jupiteru. Mesiac Titan sa spom\u00edna napr\u00edklad v knihe \u010desk\u00e9ho autora Ji\u0159\u00edho Kulh\u00e1nka Stroncium.<\/p>\n
Okrem liter\u00e1rneho spracovania sa Saturn st\u00e1va aj n\u00e1metom filmu Saturn 3, ktor\u00fd rozpr\u00e1va pr\u00edbeh o malej vedeckej stanici na povrchu mesiaca Titan, kde sa dvojica vedcov dost\u00e1va do kontaktu s \u010fal\u0161ou osobou a jej robotom.<\/p>\n
Referencie<\/h2>\n
\n
Length of Saturn’s Day Revised [online]. 2007. Dostupn\u00e9 online. (po anglicky)<\/li>\n
Brainerd, Jerome James (October 6, 2004). Solar System Planets Compared to Earth. The Astrophysics Spectator. pr\u00edstup: 2010-07-05.<\/li>\n
Saturn [online] . Dostupn\u00e9 online. (po \u010desky)<\/li>\n
Vladim\u00edr Poh\u00e1nka (1981). „Stretnutie so Saturnom“. Kozmos XII (3): strany: 75-80.<\/li>\n
Zden\u011bk Pokorn\u00fd (2007). Exoplanety. Academia, Praha, strany: 62. ISBN 978-80-200-1510-5.<\/li>\n
(2003). „Jupiter sa (mo\u017eno) sformoval za 300 rokov“. Kozmos XXXIV (1): strany: 2.<\/li>\n
Zden\u011bk Pokorn\u00fd (2007). Exoplanety. Academia, Praha, strany: 75. ISBN 978-80-200-1510-5.<\/li>\n
Ji\u0159\u00ed Grygar (2005). „\u017de\u0148 objev\u016f 2003 (kapitola 1,3, Planet\u00e1rn\u00ed sostava kdysi a dnes)“. Kozmos XXXVI (4): strany: 12-13.<\/li>\n
Josip Klezcek (2002). Velk\u00e1 encyklopedie vesm\u00edru. Academia, strany: 437. ISBN 80-200-0906-X.<\/li>\n
Zden\u011bk Pokorn\u00fd (2007). Exoplanety. Academia, Praha, strany: 78-79. ISBN 978-80-200-1510-5.<\/li>\n
Nitro [online]. . Dostupn\u00e9 online. (po \u010desky)<\/li>\n
Petr Kulh\u00e1nek (2007). „Magnetick\u00e1 pole v slune\u010dn\u00ed soustav\u011b III“. Astropis (1): strany: 15.<\/li>\n
Bohuslav Luk\u00e1\u010d, Teodor Pint\u00e9r, Milan Rybansk\u00fd, Mari\u00e1n Vidovenec (2005). Astronomick\u00e9 minimum. Slovensk\u00e1 \u00fastredn\u00e1 hvezd\u00e1re\u0148 Hurbanovo, strany: 58. ISBN 80-85221-48-9.<\/li>\n
(2005). „Saturn“. Kozmos XXXVI (2): strany: 12.<\/li>\n
R\u00f3bert \u010ceman, Eduard Pittich (2002). Vesm\u00edr 1: Slne\u010dn\u00e1 s\u00fastava. Slovensk\u00e1 Grafia, Bratislava, strany: 266-267. ISBN 80-8067-071-4.<\/li>\n
Martin Rees (2006). Vesm\u00edr. Ikar, strany: 187. ISBN 80-551-1233-9.<\/li>\n
Saturnove prstence [online]. Katedra fyziky, Fakulta pr\u00edrodn\u00fdch vied, Univerzita Kon\u0161tant\u00edna Filozofa v Nitre. Dostupn\u00e9 online.<\/li>\n
Saturn m\u00e1 modr\u00fa oblohu [online]. 2006. Dostupn\u00e9 online.<\/li>\n
(2006) Ilustrovan\u00fd atlas vesm\u00edru. Nakladate\u013estvo SUN s. r. o., strany: 174. ISBN 80-7371-144-3.<\/li>\n
Vojtech Ru\u0161in (1995). „Hubble pozoruje nov\u00e9 oko Saturna“. Kozmos XXVI (2): strany: 12.<\/li>\n
Saturn’s Strange Hot Spot [online]. [Cit. 2008-08-19]. Dostupn\u00e9 online. (po anglicky)<\/li>\n
SONG, Jaymes. Astronomers Find ‚Hot Spot‘ on Saturn [online]. www.nebulaawards.com, 2005-2-4, [cit. 2008-08-19]. Dostupn\u00e9 online. (po anglicky)<\/li>\n
Jet Propulsion Laboratory (2007). „Z\u00e1hadn\u00fd \u0161es\u0165uholn\u00edk na Saturne“. Kozmos XXXVIII (3): strany: 9.<\/li>\n
(2005). „Maj\u00fa obrie plan\u00e9ty pevn\u00e9 jadr\u00e1? Ak \u00e1no, \u010do ich tvor\u00ed?“. Kozmos XXXVI (2): strany: 15.<\/li>\n
(2004). „Cassini u\u017e obieha Saturn“. Kozmos XXXV (4): strany: 5.<\/li>\n
Ji\u0159\u00ed Grygar (2005). „\u017de\u0148 Objev\u016f 2003“. Kozmos XXXVI (2): strany: 7.<\/li>\n
Moore, Patrick: The Databook of Astronomy. Bristol – Philadelphia : Institute of Physics Publishing. 2000, s. 171<\/li>\n
Moore, Patrick: The Databook of Astronomy. Bristol – Philadelphia : Institute of Physics Publishing. 2000, s. 172<\/li>\n
McFadden, Lucy-Ann – Weismann, Paul R. – Johnson, Torrence V.: Encyclopedia of Solar System. 2. ed. San Diego – London – Amsterdam – Burlington : Elsevier. 2007, s. 57<\/li>\n
O’CONNOR, J. J.; ROBERTSON, E. F.. James Clerk Maxwell – biografia [online]. School of Mathematical and Computational Sciences, University of St Andrews, 1997, [cit. 2010-10-19]. Dostupn\u00e9 online. (po anglicky)<\/li>\n
Drossart, Pierre: Saturn, s. 1. In:Murdin, Paul et al.: Encyclopedia of Astronomy and Astrophysics. Institute of Physics Publishing : Bristol – Philadelphia; Nature Publishing Group : London – New York – Tokyo. 2001.<\/li>\n
Moore, Patrick: The Databook of Astronomy. Bristol – Philadelphia : Institute of Physics Publishing. 2000, s. 173<\/li>\n
Peter Ivan. Slnko, plan\u00e9ty a mesiace slne\u010dnej s\u00fastavy v \u010d\u00edslach. pr\u00edstup: 18. november 2008.<\/li>\n
Patrick Moore. Hviezdy a plan\u00e9ty. Vydavate\u013estvo Slovart, strany: 68. ISBN 80-7145-341-2.<\/li>\n
Peter Zimnikoval (2002). „Slu\u010dky“. Kozmos XXXI (1): strany: 30.<\/li>\n
Ji\u0159\u00ed Du\u0161ek (1995). „Saturn bez prstence – live III“. Kozmos XXVI (6): strany: 20-21.<\/li>\n
NASA Press Release (2003). „Saturnove prstence v najv\u00e4\u010d\u0161om sklone“. Kozmos XXXIV (5): strany: 12.<\/li>\n
V\u00cdTEK, Anton\u00edn. 1973-019A – Pioneer 11 [online]. 2007-03-25, [cit. 2010-07-02]. Dostupn\u00e9 online. (po \u010desky)<\/li>\n
Cassini Significant Events 06\/23\/10 – 06\/29\/10 [online]. Jet Propulsion Laboratory, 2010-6-30, [cit. 2010-07-02]. Dostupn\u00e9 online. (po anglicky)<\/li>\n
McKay, Christopher P. – Davis, Wanda L.: Astrobiology. In:McFadden, Lucy-Ann – Weismann, Paul R. – Johnson, Torrence V.: Encyclopedia of Solar System. 2. ed. San Diego – London – Amsterdam – Burlington : Elsevier. 2007, s. 864<\/li>\n
Life in the Solar System? [online]. BBC, [cit. 2010-07-02]. Dostupn\u00e9 online. (po anglicky)<\/li>\n
\u017divot na Titane je nepravdepodobn\u00fd [online]. Astron\u00f3mia On-Line, 2006-1-13, [cit. 2010-07-02]. Dostupn\u00e9 online.<\/li>\n
Na m\u011bs\u00edci Enceladus planety Saturn je voda [online]. vesmir.info, [cit. 2010-07-02]. Dostupn\u00e9 online. (po \u010desky)<\/li>\n
Vojtech Zamarovsk\u00fd. Bohovia a hrdinovia antick\u00fdch b\u00e1j\u00ed. Perfekt, Bratislava, strany: 403-404. ISBN 80-8046-203-8.<\/li>\n
GRUML\u00cdK, Ji\u0159\u00ed. Pohled do taj\u016f astrologie. Brno : Fenix – Schneider, 1991. ISBN 80-900349-1-8. S. 36.<\/li>\n
Ladislav -Knedle- \u0160evc\u016fj. Tachmasib let\u00ed k Saturnu. www.legie.info. pr\u00edstup: 2008-12-25.<\/li>\n
KOPE\u010cEK, Jarom\u00edr. Kulh\u00e1nek, Ji\u0159\u00ed – Stroncium [online]. knihovnice.cz, 2006-12-05, [cit. 2010-07-02]. Dostupn\u00e9 online. (po anglicky)<\/li>\n
Saturn 3. Csfd.cz. pr\u00edstup: 2008-12-25.<\/li>\n
Planetary Satellite Discovery Circumstances<\/i>\u00a0[online]. ssd.jpl.nasa.gov, [cit. 2023-09-04]<\/li>\n<\/ol>\nMohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n
Zauj\u00edmavosti o Jupiteri a Saturne<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii. Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori: Zvedavec (zakladate\u013e, \u010das\u0165 textu), IP 195.98.8.241 (dop\u013a\u0148anie, formul\u00e1cia), Atomique (preklepy, typografia), IP 62.168.79.73 (aktualiz\u00e1cia, oprava chyby), MisoH (oprava gramatickej chyby), IP 62.152.84.67 (pridan\u00fd obr\u00e1zok), Janbedna (formul\u00e1cia), IP 195.98.9.81 (prepis \u010desky p\u00edsan\u00e9ho textu), Wizzard (\u00faprava tabu\u013eky, dop\u013a\u0148anie \u00fadajov, oprava \u010desky p\u00edsan\u00e9ho textu), IP 80.87.208.18 (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":677,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1125"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=1125"}],"version-history":[{"count":46,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1125\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":9010,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1125\/revisions\/9010"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/677"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=1125"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}