$\"Fotografia$ <\/a>

Fotografia zhotoven\u00e1 sondou Cassini po\u010das \u201ezatmenia slnka\u201c plan\u00e9tou Saturn, pri\u010dom vyniklo mno\u017estvo jemn\u00fdch prstencov<\/p><\/div>\n

$\"Hlavn\u00e9$ <\/a>

Hlavn\u00e9 prstence Saturna<\/p><\/div>\n

$\"Poh\u013ead$ <\/a>

Poh\u013ead na Saturnove prstence \u201ezhora\u201c. Z\u00e1ber urobila sonda Cassini v roku 2007.<\/p><\/div>\n

Prstence Saturna<\/strong> s\u00fa ve\u013emi tenk\u00e1 a ve\u013emi \u0161irok\u00e1 vrstva \u010dast\u00edc, ktor\u00e1 obieha plan\u00e9tu Saturn<\/a>. \u010castice maj\u00fa ve\u013ekos\u0165 od jedn\u00e9ho mikrometra a\u017e po nieko\u013eko metrov a s\u00fa zhroma\u017eden\u00e9 v rovine Saturnovho rovn\u00edka. Ka\u017ed\u00e1 \u010dastica obieha plan\u00e9tu samostatne. Pri obehu sa riadia Keplerov\u00fdmi z\u00e1konmi. Znamen\u00e1 to, \u017ee najbli\u017e\u0161ie \u010dastice obiehaj\u00fa Saturn najr\u00fdchlej\u0161ie (raz za 4,9 hodiny) a najvzdialenej\u0161ie najpomal\u0161ie (raz za 2 dni).<\/p>\n

Z v\u00e4\u010d\u0161ej vzdialenosti vyzeraj\u00fa prstence ako nieko\u013eko s\u00fastredn\u00fdch medzikru\u017e\u00ed oddelen\u00fdch medzerami. V skuto\u010dnosti sa ka\u017ed\u00fd z v\u00e4\u010d\u0161\u00edch prstencov sklad\u00e1 z ve\u013ek\u00e9ho mno\u017estva men\u0161\u00edch prstencov oddelen\u00fdch tmav\u00fdmi ryhami – miestami relat\u00edvne bez \u010dast\u00edc. V r\u00f4znej vzdialenosti od Saturna maj\u00fa prstence r\u00f4zne zafarbenie. \u010castice prstenca s\u00fa zlo\u017een\u00e9 pravdepodobne z \u013eadu s pr\u00edmesami kremi\u010ditanov, oxidov \u017eeleza a pravdepodobne aj z organick\u00fdch l\u00e1tok. Najvn\u00fatornej\u0161ie Saturnove mesiace obiehaj\u00fa vo vn\u00fatri s\u00fastavy prstencov.<\/p>\n

P\u00f4vod prstencov dodnes nie je celkom zn\u00e1my. Pod\u013ea jednej te\u00f3rie sa sformovali prirodzene z p\u00f4vodn\u00e9ho materi\u00e1lu protoplanet\u00e1rneho disku<\/a>, pod\u013ea inej ide o rozpadnut\u00fd mesiac.<\/p>\n

Pozorovanie prstencov<\/h2>\n
Hoci prstence vo\u013en\u00fdm okom nie s\u00fa vidite\u013en\u00e9, hlavn\u00e9 prstence A a B sa zobrazia u\u017e v men\u0161om \u010falekoh\u013eade, ale len za predpokladu, \u017ee plan\u00e9ta je vhodne naklonen\u00e1. Dvakr\u00e1t za svoj obeh toti\u017e rovina Saturnov\u00fdch prstencov prech\u00e1dza Zemou. Vtedy sa prstence zdanlivo stratia, preto\u017ee s\u00fa k n\u00e1m nato\u010den\u00e9 hranou. Nato\u010denie prstenca vo\u010di Zemi zohr\u00e1va aj svoju \u00falohu v jasnosti plan\u00e9ty, ktor\u00e1 je najv\u00e4\u010d\u0161ia pri najv\u00e4\u010d\u0161om n\u00e1klone prstencov.<\/p>\n
Hist\u00f3ria pozorovania<\/h2>\n
Po prv\u00fdkr\u00e1t pozoroval zvl\u00e1\u0161tny \u00fatvar okolo plan\u00e9ty Saturn u\u017e Galileo Galilei v roku 1610. Kv\u00f4li nedokonalosti svojho \u010falekoh\u013eadu v\u0161ak nevedel, o \u010do ide. Najprv predpokladal, \u017ee s\u00fa to dve mal\u00e9 plan\u00e9ty. Ke\u010f zrazu \u201eplan\u00e9ty\u201c zmizli a o nieko\u013eko rokov sa op\u00e4\u0165 objavili, domnieval sa, \u017ee s\u00fa to ramen\u00e1 alebo \u010dosi ako \u201eu\u0161i na \u0161\u00e1lke\u201c, ktor\u00e9 z nezn\u00e1mych pr\u00ed\u010din periodicky rast\u00fa a mizn\u00fa. Galilei si t\u00fato z\u00e1hadu nevedel do konca svojho \u017eivota vysvetli\u0165. Dnes vieme, \u017ee prstence zdanlivo mizn\u00fa a op\u00e4\u0165 sa objavuj\u00fa pod\u013ea toho, ako sa men\u00ed ich sklon vo\u010di Zemi v priebehu obehu Saturna okolo Slnka.<\/p>\n
$\"Kresba$ <\/a>
Kresba Saturna z roku 1666<\/p><\/div>\n
\u010eal\u0161\u00ed pokrok v pochopen\u00ed prstencov urobil a\u017e v roku 1659 Holan\u010fan Christiaan Huygens. Predpokladal, \u017ee prstence s\u00fa pevn\u00e9, tenk\u00e9 a ploch\u00e9. St\u00e1le v\u0161ak nebolo jasn\u00e9, ako sa prstenec m\u00f4\u017ee okolo plan\u00e9ty udr\u017ea\u0165.<\/p>\n
V roku 1676 Giovanni Cassini objavil v prstenci medzeru, ktor\u00e1 bola pomenovan\u00e1 po \u0148om. Matematik a astron\u00f3m Pierre Simon mark\u00edz de Laplace, zakladate\u013e nebeskej mechaniky, presved\u010divo dok\u00e1zal, \u017ee tak\u00fd \u00fatvar nem\u00f4\u017ee by\u0165 jednoliate tuh\u00e9 teleso. Pod\u013ea Laplacea je prstenec tvoren\u00fd s\u00fastavou do seba zapadaj\u00facich obru\u010d\u00ed, ale James Clerk Maxwell v roku 1857 dok\u00e1zal, \u017ee prstenec je obrovsk\u00e1 s\u00fastava samostatne obiehaj\u00facich telies. V roku 1848 bol objaven\u00fd prstenec C, ktor\u00fd je pozorovate\u013en\u00fd len v\u00e4\u010d\u0161\u00edmi \u010falekoh\u013eadmi.<\/p>\n
Mno\u017estvo poznatkov o s\u00fastave prstencov Saturna priniesli prelety kozmick\u00fdch sond Pioneer a Voyager okolo Saturna v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch a hlavne sondy Cassini, ktor\u00e1 Saturn \u0161tuduje zbl\u00edzka od roku 2004 a\u017e do s\u00fa\u010dasnosti. Okrem toho sa Saturnove prstence sleduj\u00fa tie\u017e pr\u00edstrojmi umiestnen\u00fdmi na povrchu Zeme, ako aj vo vesm\u00edre. U\u017e v roku 1973 vysielal r\u00e1dioteleskop Arecibo k prstencom impulzy a zachyt\u00e1van\u00edm ich ozvien bolo mo\u017en\u00e9 \u0161tudova\u0165 \u0161trukt\u00faru prstencov. Ant\u00e9na r\u00e1dioteleskopu Arecibo je v\u0161ak nepohybliv\u00e1 a Saturn sa \u010dasto dost\u00e1va mimo jej pozorovacieho dosahu. Arecibo tak m\u00f4\u017ee sledova\u0165 prstence Saturna len v pomerne kr\u00e1tkych obdobiach, tzv. okn\u00e1ch, pri\u010dom posledn\u00e9 okno sa otvorilo v rokoch 1999 \u2013 2008. Pozorovania Areciba pomohli napr\u00edklad spresni\u0165 hr\u00fabku prstenca, ako aj ve\u013ekos\u0165 jeho \u010dast\u00edc. Spitzerov vesm\u00edrny \u010falekoh\u013ead zase v roku 2009 umo\u017enil objavi\u0165 najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed prstenec Saturna (pozri ni\u017e\u0161ie).<\/p>\n
V\u00fdskum zbl\u00edzka<\/h3>\n
$\"Umelcova$ <\/a>
Umelcova predstava sondy Cassini nad prstencami Saturna<\/p><\/div>\n
V\u00fdsledky v\u00fdskumu sondami Pionner a Voayger uk\u00e1zali, \u017ee prstence s\u00fa tvoren\u00e9 hlavne vodn\u00fdm \u013eadom. Ich materi\u00e1l nie je homog\u00e9nny, ale vo vn\u00fatri prstencov A a B je roztrieden\u00fd. Sonda Voyager 2 zistila, \u017ee prstence A, B a C tvoria stovky a\u017e tis\u00edcky men\u0161\u00edch prstencov.<\/p>\n
Najnov\u0161ie poznatky o prstencoch Saturna n\u00e1m priamo z miesta sprostredkuje sonda Cassini. U\u017e pred naveden\u00edm na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo Saturna sk\u00famala plan\u00e9tu a jej prstence a rovinou prstencov dokonca preletela. Pri druhom prelete cez prstence (1. j\u00fala 2004) zaznamenala 100 000 jednotliv\u00fdch n\u00e1razov zrnie\u010dok prachu na sondu, ale \u017eiadny z nich ju nepo\u0161kodil. Kr\u00e1tko po 12:30 UT za\u010dali do riadiaceho strediska prich\u00e1dza\u0165 prv\u00e9 sn\u00edmky, ktor\u00e9 boli uroben\u00e9 z bezprostrednej bl\u00edzkosti prstencov. Sn\u00edmky z Cassini spolo\u010dne s \u00fadajmi ostatn\u00fdch vedeck\u00fdch pr\u00edstrojov by mali da\u0165 odborn\u00edkom n\u00e1vod, ako stanovi\u0165 zlo\u017eenie r\u00f4znych \u010dast\u00ed s\u00fastavy prstencov. Sonda Cassini je doteraz (k novembru 2014) funk\u010dn\u00e1 a pokra\u010duje vo v\u00fdskume s\u00fastavy Saturnov\u00fdch prstencov.<\/p>\n
Zn\u00e1mou sa stala unik\u00e1tna sn\u00edmka Saturna z okt\u00f3bra roku 2006, kedy nastalo z poh\u013eadu sondy zatmenie Slnka<\/a> Saturnom. Priazniv\u00e1 poloha sondy v \u010dase expoz\u00edcie umo\u017enila, \u017ee slne\u010dn\u00e9 svetlo zvidite\u013enilo aj nepatrn\u00e9 mikroskopick\u00e9 \u010dastice dvoch novoobjaven\u00fdch prstencov, ktor\u00fdch existencia v\u0161ak dovtedy nebola dok\u00e1zan\u00e1. Sonda v priebehu troch hod\u00edn urobila 165 sn\u00edmok, z ktor\u00fdch sa zlo\u017eila v\u00fdsledn\u00e1 fotografia. \u00dadaje z optick\u00e9ho a infra\u010derven\u00e9ho spektrometra Cassini zvidite\u013enili zna\u010dn\u00e9 rozdiely v sfarben\u00ed prstencov. Tieto rozdiely s\u00fa sp\u00f4soben\u00e9 jednak rozdielnym chemick\u00fdm zlo\u017een\u00edm materi\u00e1lu prstencov, jednak r\u00f4znou ve\u013ekos\u0165ou ich \u010dast\u00edc.<\/p>\n
\u010castice prstencov<\/h2>\n
$\"Umeleck\u00e1$ <\/a>
Umeleck\u00e1 predstava o \u010dasticiach prstencov zbl\u00edzka<\/p><\/div>\n
Prstence sa skladaj\u00fa z \u010dast\u00edc r\u00f4znych rozmerov. Z pozorovan\u00ed r\u00e1dioteleskopu Arecibo vyplynulo, \u017ee najv\u00e4\u010d\u0161ie \u010dastice maj\u00fa rozmer 10 metrov. Ka\u017ed\u00e1 z \u010dast\u00edc okrem toho, \u017ee obieha matersk\u00fa plan\u00e9tu, tie\u017e samostatne rotuje. Zatia\u013e \u010do ve\u013ek\u00e9 \u010dastice (nad 100 mm) maj\u00fa osi rot\u00e1cie namieren\u00e9 k Slnku, men\u0161ie \u010dastice ich maj\u00fa pribli\u017ene kolm\u00e9 na obe\u017en\u00fa rovinu, ako je to aj u mesiacov. Tieto mal\u00e9 \u010dastice z\u00e1rove\u0148 rotuj\u00fa o jeden a\u017e dva r\u00e1dy r\u00fdchlej\u0161ie, ako obiehaj\u00fa okolo plan\u00e9ty.<\/p>\n
\u0160trukt\u00fara prstencov<\/h2>\n
Celkovo sa prstence delia smerom od plan\u00e9ty na D, C, B, A, F, G, a E. Jednotliv\u00e9 prstence od seba odde\u013euj\u00fa medzery, ktor\u00e9 vznikli gravita\u010dn\u00fdmi silami Saturna a jeho mesiacov. Ani v medzer\u00e1ch v\u0161ak nie je pr\u00e1zdny priestor, vyp\u013a\u0148a ich mno\u017estvo tenk\u00fdch riedkych prstencov. Komplex tvoren\u00fd prstencami je \u0161irok\u00fd pribli\u017ene 250 000 km, ale jeho hr\u00fabka je maxim\u00e1lne 3 km, v\u00e4\u010d\u0161inou e\u0161te ove\u013ea men\u0161ia. Ich hmotnos\u0165 predstavuje len 1 % hmotnosti Mesiaca, pod\u013ea in\u00e9ho zdroja 1\/70 (1,429 %) hmotnosti Mesiaca.<\/p>\n
Zoznam prv\u00fdch 15 pomenovan\u00fdch prstencov Saturna<\/strong><\/p>\n
\n
Prstenec D<\/li>\n
Prstenec C<\/li>\n
Columbova medzera<\/li>\n
Maxwellova medzera<\/li>\n
Prstenec B<\/li>\n
Cassiniho medzera<\/li>\n
Huygensova medzera<\/li>\n
Prstenec A<\/li>\n
Enckeho medzera<\/li>\n
Keelerova medzera<\/li>\n
R\/2004 S 1<\/li>\n
R\/2004 S 2<\/li>\n
Prstenec F<\/li>\n
Prstenec G<\/li>\n
Prstenec E<\/li>\n<\/ul>\n
Najbli\u017e\u0161ie mesiace Saturna obiehaj\u00fa vo vn\u00fatri Saturnov\u00fdch prstencov, napr\u00edklad obe\u017en\u00e1 dr\u00e1ha mesiaca Pan je situovan\u00e1 v Enckeho medzere. Jeho pr\u00edtomnos\u0165 v prstencoch je d\u00f4vodom st\u00e1leho otvorenia Enckeho medzery. Aj niektor\u00e9 \u010fal\u0161ie mesiace sa vo ve\u013ekej miere podie\u013eaj\u00fa na rozlo\u017een\u00ed prstencov a medzier. Napr\u00edklad dva mal\u00e9 mesia\u010diky Prometheus a Pandora vymedzuj\u00fa tenk\u00fd vonkaj\u0161\u00ed prstenec F a niekedy sa ozna\u010duj\u00fa ako \u201epastierske mesiace\u201c. Prstenec E je zase z\u00e1visl\u00fd od mesiaca Enceladus, ktor\u00fd poskytuje \u010dastice na jeho neust\u00e1lu obnovu.<\/p>\n
Najvn\u00fatornej\u0161\u00ed prstenec D siaha od obla\u010dnej vrstvy plan\u00e9ty do vzdialenosti 1,21 RS (polomerov Saturna, pri\u010dom 1 RS = 60 268 km). Je tvoren\u00fd len \u010dasticami mikroskopick\u00fdch rozmerov. Prstenec C le\u017e\u00ed vo vzdialenosti 1,21 a\u017e 1,53 RS a jeho \u010dastice maj\u00fa rozmer a\u017e do 10 metrov. Prstenec A je tvoren\u00fd zhruba 5-kr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161\u00edmi \u010dasticami, ako s\u00fa \u010dastice prstenca B a rozprestiera sa vo vzdialenosti 2,01 a\u017e 2,26 RS. Prstence F a G s\u00fa tenk\u00e9, tvoren\u00e9 mikroskopick\u00fdmi \u010dasticami. Najvzdialenej\u0161\u00ed \u013eahko pozorovate\u013en\u00fd prstenec, prstenec E, kon\u010d\u00ed vo v\u00e4\u010d\u0161ej vzdialenosti od plan\u00e9ty, ako je vzdialenos\u0165 Mesiaca od Zeme, \u010do je zhruba 8 polomerov Saturna.<\/p>\n
$\"Prstence$ <\/a>
Prstence Saturna v pr\u00edrodn\u00fdch farb\u00e1ch s vysok\u00fdm rozl\u00ed\u0161en\u00edm<\/p><\/div>\n
<\/p>\n
Prstenec A<\/h3>\n
Prstenec A je najvzdialenej\u0161\u00ed z ve\u013ek\u00fdch svetl\u00fdch prstencov Saturna. Z jeho vn\u00fatornej strany sa nach\u00e1dza zdanlivo vo\u013en\u00fd priestor, Cassiniho delenie, v ktorom sa v\u0161ak v skuto\u010dnosti nach\u00e1dza 5 \u010fal\u0161\u00edch prstencov. Vonkaj\u0161ia hrana prstenca A je bl\u00edzko obe\u017enej dr\u00e1hy mesiaca Atlas. Prstenec je preru\u0161en\u00fd Enckeho medzerou so \u0161\u00edrkou 22 % \u0161\u00edrky prstenca. U\u017e\u0161ia Keelerova medzera so \u0161\u00edrkou 2 % prstenca sa nach\u00e1dza pri vonkaj\u0161om okraji prstenca.<\/p>\n
Prstenec B<\/h3>\n
Prstenec B sa rozprestiera vo vzdialenostiach medzi 1,53 a\u017e 1,95 RS a od prstenca A ho odde\u013euje Cassiniho delenie. \u010castice v prstenci maj\u00fa ve\u013ekos\u0165 asi 1 cm a\u017e 5 m. Saturn obehn\u00fa za pribli\u017ene 7,9 hod\u00edn pri vn\u00fatornom okraji. Vo v\u00e4\u010d\u0161\u00edch vzdialenostiach od plan\u00e9ty obe\u017en\u00e1 doba \u010dast\u00edc vzrast\u00e1 a\u017e po 11,14 hodiny pri vonkaj\u0161om okraji. Celkov\u00e1 hmotnos\u0165 \u010dast\u00edc v tomto prstenci sa odhaduje na 3 x 1018 kg.<\/p>\n
$\"Detail$ <\/a>
Detail prstenca B s tmav\u00fdmi \u0161kvrnami<\/p><\/div>\n
L\u00fa\u010de<\/h4>\n
V prstenci B sa nach\u00e1dzaj\u00fa tmav\u00e9 l\u00fa\u010dovit\u00e9 \u0161kvrny (angl. spokes), ktor\u00e9 rotuj\u00fa ako spice na koles\u00e1ch, \u010do na prv\u00fd poh\u013ead odporuje z\u00e1konom nebeskej mechaniky. Pravdepodobne ide o \u010dastice podliehaj\u00face vplyvu magnetick\u00e9ho po\u013ea plan\u00e9ty. Objaven\u00e9 boli na sn\u00edmkach zo sond Voyager, ale pravdepodobne s\u00fa pozorovate\u013en\u00e9 aj zo Zeme \u010falekoh\u013eadom s minim\u00e1lne 50 cm objekt\u00edvom. Na prv\u00fdch z\u00e1beroch sondy Cassini v\u0161ak tieto l\u00fa\u010de z doteraz nezn\u00e1mych pr\u00ed\u010din ch\u00fdbali. Anal\u00fdza sn\u00edmok sondy Voyager priviedla vedcov k z\u00e1veru, \u017ee l\u00fa\u010de s\u00fa len prechodn\u00fdm javom z elektricky nabit\u00fdch vrstiev mal\u00fdch prachov\u00fdch \u010dast\u00edc.<\/p>\n
Prstenec C<\/h3>\n
C je \u0161irok\u00fd, no tenk\u00fd prstenec le\u017eiaci z vn\u00fatornej strany prstenca B. Bol objaven\u00fd v roku 1850 Williamom Cranchom Bondom a Georgom Phillipsom Bondom. Vo vn\u00fatri prstenca C sa nach\u00e1dzaj\u00fa Colombova medzera a Maxwellova medzera. Colombova medzera obsahuje \u00fazky, ale svetl\u00fd Colombov prstenec, ktor\u00fd le\u017e\u00ed vo vzdialenosti 77 883 km od Saturna.<\/p>\n
Prstenec G<\/h3>\n
Prstenec G je \u0165a\u017eko pozorovate\u013en\u00fd a pomerne \u00fazky prstenec, ktor\u00fd objavila a\u017e sonda Voyager. Nem\u00e1 nijak\u00fd \u201epastiersky mesiac\u201c, ale merania uk\u00e1zali, \u017ee na\u0148 vpl\u00fdva vzdialen\u00fd mesiac Mimas. V prstenci sa toti\u017e nach\u00e1dza jasn\u00fd obl\u00fak, ktor\u00e9ho obe\u017en\u00e1 doba je v rezonancii s obe\u017enou dobou Mimasu.<\/p>\n
Prstenec E<\/h3>\n
Prstenec E je ve\u013emi tenk\u00fd, najvzdialenej\u0161\u00ed s\u00favisl\u00fd optick\u00fdm \u010falekoh\u013eadom pozorovate\u013en\u00fd prstenec Saturnu. Na rozdiel od ostatn\u00fdch prstencov sa sklad\u00e1 viac z mikroskopick\u00fdch ako z makroskopick\u00fdch \u010dast\u00edc. V roku 2005 boli za zdroj materi\u00e1lu tohto prstenca ur\u010den\u00e9 kryovulk\u00e1ny nach\u00e1dzaj\u00face sa v ju\u017enej pol\u00e1rnej oblasti mesiaca Enceladus. Sonda Cassini vo febru\u00e1ri roku 2007 zistila, \u017ee prstenec je v skuto\u010dnosti dvojit\u00fd, ale pravdepodobne len v ur\u010ditej sekcii.<\/p>\n
Prstenec F<\/h3>\n
F je vzdialen\u00fdm preru\u0161ovan\u00fdm prstencom Saturnu. Nach\u00e1dza sa 3 000 km za vonkaj\u0161\u00edm okrajom prstenca A. Bol objaven\u00fd v roku 1979 t\u00edmom sondy Pioneer 11. Je ve\u013emi tenk\u00fd, iba 150 kilometrov \u0161irok\u00fd, a pohromade je udr\u017eiavan\u00fd dvoma mesiacmi, Prometheus a Pandora, ktor\u00e9 ho obiehaj\u00fa z vn\u00fatornej a vonkaj\u0161ej strany. Gravit\u00e1cia t\u00fdchto dvoch mesia\u010dikov p\u00f4sob\u00ed na \u010dastice v prstenci tak, \u017ee vytv\u00e1raj\u00fa r\u00f4zne zauzlen\u00e9 \u0161trukt\u00fary.<\/p>\n
Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed vonkaj\u0161\u00ed prstenec<\/h3>\n
$\"Obrovsk\u00fd$ <\/a>
Obrovsk\u00fd vonkaj\u0161\u00ed prachov\u00fd prstenec v neprav\u00fdch farb\u00e1ch<\/p><\/div>\n
V jeseni 2009 Spitzerov vesm\u00edrny \u010falekoh\u013ead, ktor\u00fd pozoruje kozmick\u00e9 objekty v infra\u010dervenom spektre, objavil nov\u00fd prstenec okolo Saturna. Tento prstenec je ve\u013emi riedky a vo vidite\u013enom svetle takmer nepozorovate\u013en\u00fd. Rozprestiera sa vo vzdialenostiach 6 a\u017e 12 mili\u00f3nov kilometrov od Saturna a ide z\u010faleka o najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed zn\u00e1my prstenec okolo plynnej plan\u00e9ty. Je 50-kr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161\u00ed ako najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed dovtedy zn\u00e1my Saturnov prstenec, prstenec E. Odkl\u00e1\u0148a sa od roviny jasnej\u0161\u00edch prstencov o 27\u00b0 a rotuje retrogr\u00e1dnym smerom. Vo vn\u00fatri prstenca obieha (tie\u017e retrogr\u00e1dnym smerom) mesiac Phoebe, ktor\u00fd je pravdepodobne zdrojom materi\u00e1lu na jeho tvorbu. Je tie\u017e mo\u017en\u00e9, \u017ee tento prachov\u00fd prstenec poskytuje tajomn\u00fd materi\u00e1l, ktor\u00fd pokr\u00fdva \u010das\u0165 Saturnovho mesiaca Japetus obiehaj\u00faceho bl\u00edzko vn\u00fatorn\u00e9ho okraja tohto prachov\u00e9ho prstenca.<\/p>\n
P\u00f4vod<\/h2>\n
Nie je celkom zn\u00e1me, ako prstence vznikli. P\u00f4vodne vedci predpokladali, \u017ee prstence sa sformovali spolu s plan\u00e9tou asi pred 4,5 miliardami rokov. Ke\u010f\u017ee \u010dastice prstenca le\u017eia vo vn\u00fatri Rocheovej medze, spodnej hranice priestoru okolo plan\u00e9ty, pod ktorou u\u017e slapov\u00e9 sily Saturna roztrhaj\u00fa ka\u017ed\u00e9 v\u00e4\u010d\u0161ie teleso na kusy, \u010dastice prstencov sa nikdy nemohli sformova\u0165 do mesiaca. Taktie\u017e m\u00f4\u017ee \u00eds\u0165 o pozostatky mesiaca alebo viacer\u00fdch mesiacov, ktor\u00e9 najprv obiehali vo v\u00e4\u010d\u0161\u00edch vzdialenostiach od plan\u00e9ty, ale \u0161pir\u00e1lovite sa k nej pribli\u017eovali nato\u013eko, a\u017e prekro\u010dili Rocheovu medzu a boli roztrhan\u00e9. Ak by v\u0161ak bol vek prstencov skuto\u010dne porovnate\u013en\u00fd s vekom plan\u00e9ty, boli by ve\u013emi tmav\u00e9 v d\u00f4sledku postupn\u00e9ho usadzovania kozmick\u00e9ho prachu. Prstence s\u00fa v\u0161ak svetl\u00e9 a preto sa ich vek v s\u00fa\u010dasnosti odhaduje len na 100 mili\u00f3nov rokov.<\/p>\n
Gal\u00e9ria<\/h2>\n
<\/p>\n\n\t\t