$\"\"$ <\/a>
Bodeho galaxia (M 81) a Cigareta (M 82)<\/p><\/div>\n
Hviezdy zadn\u00fdch n\u00f4h sa zase naz\u00fdvaj\u00fa Tania, \u010do poch\u00e1dza z arabsk\u00e9ho al-qafza al-tanija, v preklade \u201edruh\u00fd skok gazely\u201c. Tania Australis<\/strong> (ju\u017en\u00e1),\u00a0\u03bc UMa<\/strong>, ktor\u00e1 je od n\u00e1s dvakr\u00e1t \u010falej ako Tania Borealis, tvor\u00ed spektroskopick\u00fa dvojhviezdu. Obe\u017en\u00e1 doba jej zlo\u017eiek je 230 dn\u00ed. Hlavn\u00e1 zlo\u017eka je \u010derven\u00fd obor, ktor\u00e9ho povrch s teplotou 3 950 K vy\u017eiari 850-kr\u00e1t viac \u017eiarenia ako povrch Slnka. Jej nerozl\u00ed\u0161ite\u013en\u00fd sprievodca ju obieha v rozstupe najmenej 1,5 AU.<\/p>\n
N\u00e1zov\u00a0\u03bf UMa<\/strong>, Muscida<\/strong>, zase poch\u00e1dza z latin\u010diny a znamen\u00e1 \u0148uf\u00e1k. Muscida m\u00e1 trochu ni\u017e\u0161iu teplotu ne\u017e Slnko, ale je to obrovsk\u00e1 hviezda s jasnos\u0165ou 140 S\u013ank a priemerom 15 S\u013ank. Hmotnos\u0165 sa odhaduje na 3 hmotnosti Slnka a vek na 360 mili\u00f3nov rokov. Je to bli\u017e\u0161ie neklasifikovan\u00e1 premenn\u00e1 hviezda s peri\u00f3dou zmien jasnosti za pribli\u017ene jeden rok medzi 3,3 a 3,8 mag. M\u00e1 aj spolo\u010dn\u00edka, \u010derven\u00e9ho trpasl\u00edka 15. magnit\u00fady, vzdialen\u00e9ho od hlavnej zlo\u017eky najmenej 400 AU (\u010do je desa\u0165kr\u00e1t viac ako vzdialenos\u0165 Pluta<\/a> od Slnka). Jeden obeh hlavnej zlo\u017eky mu pri takejto dia\u013eke mus\u00ed trva\u0165 najmenej 4 100 rokov a preto na nebeskej sf\u00e9re<\/a> zatia\u013e nebol pozorovan\u00fd vz\u00e1jomn\u00fd posuv t\u00fdchto dvoch zlo\u017eiek vo\u010di sebe.<\/p>\n
Dvojhviezdy s\u00fa aj obe hviezdy s menom Alula, ktor\u00e9 vzniklo skr\u00e1ten\u00edm arabsk\u00e9ho v\u00fdrazu pre prv\u00fd skok gazely.\u00a0\u03c7 UMa<\/strong>, alebo Alula Australis<\/strong>, ktorej svetlo k n\u00e1m putuje 25 rokov, je tvoren\u00e1 dvoma zlo\u017ekami magnit\u00fady 4,4 a 4,9 (in\u00fd zdroj ud\u00e1va hodnoty 4,3 a 4,8). Hviezdy maj\u00fa vz\u00e1jomn\u00fa obe\u017en\u00fa dobu 59,74 roka, \u010do je na \u010falekoh\u013eadom rozl\u00ed\u0161ite\u013en\u00fa dvojicu r\u00fdchly obeh, a od seba s\u00fa vzdialen\u00e9 asi 3 miliardy kilometrov (20,17 AU). Ich odstup sa od roku 1992, ke\u010f dosiahol minimum \u2013 0,8 obl\u00fakovej sekundy \u2013 op\u00e4\u0165 zv\u00e4\u010d\u0161il. V roku 2000 predstavoval 1,8\u2033 a bol teda rozl\u00ed\u0161ite\u013en\u00fd 7 \u2013 8-centimetrov\u00fdm objekt\u00edvom. V roku 2010 v\u0161ak dosahoval u\u017e len 1,6\u2033. Obe hviezdy s\u00fa zlato\u017eltej farby, preto sa ob\u010das naz\u00fdvaj\u00fa aj \u201enebesk\u00e9 diamanty\u201c. Je to jedna z prv\u00fdch dvojhviezd, u ktor\u00fdch bola dok\u00e1zan\u00e1 ich fyzick\u00e1 s\u00favislos\u0165. Ka\u017ed\u00e1 zo zlo\u017eiek je tie\u017e spektroskopick\u00e1 dvojhviezda. Jasnej\u0161\u00ed p\u00e1r sa vz\u00e1jomne obehne za 669 dn\u00ed, slab\u0161\u00ed p\u00e1r m\u00e1 peri\u00f3du obehu iba 4 dni.<\/p>\n
Alula Borealis<\/strong>,\u00a0\u03bd UMa<\/strong>, je dvojhviezda s hlavnou zlo\u017ekou jasnosti 3,71 mag. a sprievodcom 10,1 magnit\u00fady v uhlovej vzdialenosti 7,2\u2033. Sprievodca patr\u00ed k typu G1 a pravdepodobne k hlavnej zlo\u017eke fyzicky patr\u00ed, no jeho obe\u017en\u00e1 doba okolo hlavnej zlo\u017eky je ve\u013emi dlh\u00e1, r\u00e1dovo tis\u00edcky rokov. Preto\u017ee je ove\u013ea slab\u0161\u00ed ne\u017e hlavn\u00e1 zlo\u017eka, t\u00e1to dvojhviezda sa ned\u00e1 \u013eahko rozl\u00ed\u0161i\u0165.<\/p>\n
Za pozornos\u0165 stoj\u00ed aj 47 Ursae Maioris<\/strong>. T\u00e1to slab\u00e1 \u017elt\u00e1 hviezda jasnosti 5,1 mag. je od n\u00e1s vzdialen\u00e1 asi 45,9 sveteln\u00e9ho roka. Jej hmotnos\u0165, povrchov\u00e1 teplota aj rota\u010dn\u00e1 peri\u00f3da s\u00fa ve\u013emi podobn\u00e9 Slnku. Stala sa zn\u00e1mou ako tretia hviezda v\u00f4bec, pri ktorej bola objaven\u00e1 plan\u00e9ta. Objavili ju Geoffrey W. Marcy a Paul Butler v roku 1996. Plan\u00e9ta, ktor\u00fa pre ve\u013ek\u00fa vzdialenos\u0165 od Zeme nemo\u017eno priamo pozorova\u0165, obehne svoju hviezdu za 2,96 roka vo vzdialenosti asi 316 mili\u00f3nov kilometrov. V Slne\u010dnej s\u00fastave<\/a> by teda obiehala medzi Marsom a Jupiterom<\/a>. Jej obe\u017en\u00e1 dr\u00e1ha je takmer kruhov\u00e1 s excentricitou iba 0,096. T\u00e1to plan\u00e9ta m\u00e1 890 hmotnost\u00ed Zeme, \u010do s\u00fa presne 2,4 hmotnosti Jupitera. Vek materskej hviezdy sa odhaduje na 7 mili\u00e1rd rokov.<\/p>\n
W Ursae Maioris<\/strong> je tesn\u00e1 z\u00e1krytov\u00e1 dvojhviezda. Jej zlo\u017eky s\u00fa pri sebe tak bl\u00edzko, \u017ee ich vz\u00e1jomn\u00e1 pr\u00ed\u0165a\u017elivos\u0165 v\u00fdrazne zdeformovala. Ich obe\u017en\u00e1 doba je ve\u013emi kr\u00e1tka, iba nieko\u013eko hod\u00edn. W UMa je prototypom z\u00e1krytov\u00fdch premenn\u00fdch dvojhviezd, ktor\u00fdch obidve minim\u00e1 jasnost\u00ed s\u00fa rovnak\u00e9.<\/p>\n
TX UMa<\/strong> je z\u00e1krytov\u00e1 premenn\u00e1 hviezda so zlo\u017ekami spektr\u00e1lnych typov B8 a G0. Nach\u00e1dza sa na s\u00faradniciach \u03b1 = 10h 45\u2032 21\u2033, \u03b4 = +45\u00b0 34\u2032 0\u2033, v maxime dosahuje 7,06 magnit\u00fad, v minime 8,8 mag. Peri\u00f3da zmien jasnosti je 3 dni.<\/p>\n
\u010eal\u0161ou premennou hviezdou je UX Ursae Maioris<\/strong>, ktor\u00e1 predstavuje prototyp zvl\u00e1\u0161tnej, m\u00e1lo zn\u00e1mej skupiny nov\u00e1m podobn\u00fdch premenn\u00fdch hviezd naz\u00fdvan\u00fdch pod\u013ea nej.<\/p>\n
R UMa<\/strong> na s\u00faradniciach AR = 10h 41\u2032 08\u2033, DEC = +69\u00b0 02\u2032 18\u2033 je dlhoperiodick\u00e1 premenn\u00e1 typu Mira Ceti s rozsahom magnit\u00fad 6,5-6,7 \u2013 13,4-13,7 a peri\u00f3dou necel\u00fdch 302 dn\u00ed. Jej svetlo let\u00ed na Zem pribli\u017ene 1 000 rokov.<\/p>\n
S nepatrne men\u0161\u00edm rozsahom magnit\u00fad patr\u00ed medzi dlhoperiodick\u00e9 premenn\u00e9 aj T UMa<\/strong> (AR = 12h 34\u2032 07\u2033, DEC = +59\u00b0 45\u2032 42\u2033). Jej magnit\u00fada sa v priebehu 256,6 dn\u00ed zmen\u00ed od 6,6 po 13,5. A napokon je tu taktie\u017e dlhoperiodick\u00e1 S UMa (AR = 12h 41\u2032 46\u2033, DEC = +61\u00b0 22\u2032 00\u2033). Jej jasnos\u0165 kol\u00ed\u0161e od 7,1 po 12,7 v priebehu takmer 226-dennej peri\u00f3dy.<\/p>\n
Nen\u00e1padn\u00e1 hviezdi\u010dka 7,5 magnit\u00fady ozna\u010den\u00e1 ako Lalande 21185<\/strong> je najjasnej\u0161\u00edm \u010derven\u00fdm trpasl\u00edkom severnej hviezdnej oblohy a z\u00e1rove\u0148 je to n\u00e1\u0161 piaty najbli\u017e\u0161\u00ed hviezdny syst\u00e9m. Jeho vzdialenos\u0165 od Slnka dosiahla iba 8,31 sveteln\u00e9ho roka, \u010do je o nie\u010do menej ne\u017e vzdialenos\u0165 najjasnej\u0161ej hviezdy no\u010dnej oblohy \u2013 S\u00edria. D\u00e1 sa pozorova\u0165 u\u017e tri\u00e9drom a nach\u00e1dza sa v zadnej nohe Ve\u013ekej medvedice. Svietivos\u0165 m\u00e1 800-kr\u00e1t men\u0161iu ne\u017e Slnko. Jeho hmotnos\u0165 predstavuje iba 46 % hmotnosti Slnka a jeho priemer 46 % slne\u010dn\u00e9ho priemeru. Pohybuje sa kolmo na galaktick\u00fa rovinu r\u00fdchlos\u0165ou 47 km\/s. Pri svojom pohybe sa k Slne\u010dnej s\u00fastave pribli\u017euje a najbli\u017e\u0161ie k n\u00e1m bude o 20 00 rokov \u2013 iba asi 4,6 sveteln\u00e9ho roka.<\/p>\n
V roku 1996 ozn\u00e1mil t\u00edm Georgea Gatewooda objav extrasol\u00e1rnej plan\u00e9ty sprev\u00e1dzaj\u00facej t\u00fato hviezdu. Plan\u00e9ta m\u00e1 asi 90 % hmotnosti Jupitera a obieha zhruba v dvojn\u00e1sobnej vzdialenosti ako Zem okolo Slnka. Druh\u00e1 pravdepodobn\u00e1 plan\u00e9ta m\u00e1 asi 1,6 hmotnost\u00ed Jupitera a obieha vo vzdialenosti 11 AU s peri\u00f3dou 30 rokov. Je mo\u017en\u00e9, \u017ee v tejto s\u00fastave sa ukr\u00fdva e\u0161te tretia plan\u00e9ta ve\u013ekos\u0165ou podobn\u00e1 Jupiteru. V septembri 2002 pri\u0161la v s\u00favislosti so syst\u00e9mom Lalande 21185 \u010fal\u0161ia zauj\u00edmav\u00e1 spr\u00e1va. Pomocou 32-metrov\u00e9ho r\u00e1dioteleskopu bolo detegovan\u00e9 mikrovlnn\u00e9 \u017eiarenie, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu generova\u0165 molekuly vody. Je preto mo\u017en\u00e9, \u017ee minim\u00e1lne na jednej jej plan\u00e9te sa voda skuto\u010dne nach\u00e1dza.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>S\u00fahvezdie obsahuje osem objektov Messierovho katal\u00f3gu a viac ne\u017e 150 objektov NGC katal\u00f3gu. Na v\u00fdchod od Meraka, bli\u017e\u0161ie k stredu s\u00fahvezdia, n\u00e1jdeme ve\u013ek\u00fa planet\u00e1rnu Soviu hmlovinu M 97<\/strong> (NGC 3587, obr. v\u013eavo) zvan\u00fa tie\u017e jednoducho Sova. Pomenovanie dostala v\u010faka svojmu okr\u00fahlemu tvaru s dvoma tmav\u0161\u00edmi \u0161kvrnami, akoby o\u010dami sovy, ktor\u00e9 s\u00fa ale rozoznate\u013en\u00e9 a\u017e 20-centimetrov\u00fdm \u010falekoh\u013eadom. Jej uhlov\u00e1 ve\u013ekos\u0165 je 194\u2033 (3,4 uhlovej min\u00faty), vy\u0161e trojn\u00e1sobok zdanliv\u00e9ho priemeru Jupitera. Zaber\u00e1 priestor s priemerom 2 sveteln\u00e9 roky, je teda pribli\u017ene 2 000-kr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161ia ako planet\u00e1rna \u010das\u0165 Slne\u010dnej s\u00fastavy. Pod\u013ea in\u00e9ho zdroja je priemer hmloviny a\u017e 7,3 ly a hmotnos\u0165 dve hmotnosti Slnka. Jej centr\u00e1lna hviezda le\u017eiaca medzi \u201eo\u010dami\u201c m\u00e1 jasnos\u0165 nanajv\u00fd\u0161 14 mag., pod\u013ea in\u00e9ho zdroja je dokonca hlboko pod 15. magnit\u00fadou a d\u00e1 sa pozorova\u0165 a\u017e \u010falekoh\u013eadom s priemerom objekt\u00edvu 30 cm. Jej povrchov\u00e1 teplota v\u0161ak dosahuje 55 000 K. Hmlovina celkove patr\u00ed medzi jeden z najslab\u0161\u00edch objektov Messierovho katal\u00f3gu. Je na hraniciach mo\u017enost\u00ed \u010falekoh\u013eadu s priemerom objekt\u00edvu 6 cm, in\u00fd zdroj ud\u00e1va, \u017ee rozl\u00ed\u0161i\u0165 jej zelenomodr\u00fd disk dok\u00e1\u017ee a\u017e \u010falekoh\u013ead s priemerom objekt\u00edvu okolo 7,5 cm, pod\u013ea \u010fal\u0161ieho je to mo\u017en\u00e9 a\u017e 10-centimetrov\u00fdm \u010falekoh\u013eadom. Sovia hmlovina m\u00e1 aj svojho vizu\u00e1lneho \u201edvojn\u00edka\u201c, takzvan\u00fa Ju\u017en\u00fa Soviu hmlovinu v s\u00fahvezd\u00ed Hydry.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>\u0160pir\u00e1lov\u00fa Galaxiu Vetern\u00edk M 101<\/strong> (NGC 5457, obr. v\u013eavo) pozorujeme takmer kolmo na rovinu jej disku, \u010di\u017ee \u010delne. S priemerom 170 000 ly je skoro dvakr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161ia ako na\u0161a Galaxia, a patr\u00ed k najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm zn\u00e1mym \u0161pir\u00e1lov\u00fdm galaxi\u00e1m<\/a>. Aj preto je na oblohe uhlovo ve\u013emi ve\u013ek\u00e1, s priemerom 22 obl\u00fakov\u00fdch min\u00fat. Bola to z\u00e1rove\u0148 jedna z prv\u00fdch \u201e\u0161pir\u00e1lov\u00fdch hmlov\u00edn\u201c, ktor\u00e9 pozoroval lord Rosse z Parsontownu Leviathanom, svoj\u00edm ve\u013ek\u00fdm \u010falekoh\u013eadom 19. storo\u010dia. Vetern\u00edk m\u00e1 n\u00edzku plo\u0161n\u00fa jasnos\u0165, ve\u013emi rozvinut\u00e9 ramen\u00e1 a hmotnos\u0165 asi 180 mili\u00e1rd hmotnost\u00ed Slnka. Syst\u00e9m sa na detailn\u00fdch sn\u00edmkach jav\u00ed trochu asymetrick\u00fd, akoby sa jadro nach\u00e1dzalo mimo centra galaxie. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee je to n\u00e1sledok nerovnomern\u00e9ho rozlo\u017eenia hmoty v disku. V tejto galaxii boli ako v prvej objaven\u00e9 hypernovy, v roku 2011 sa v jej \u0161pir\u00e1lov\u00fdch ramen\u00e1ch zase objavila supernova. Napriek tomu, \u017ee explodovala v inej galaxii, ide o jednu z najbli\u017e\u0161\u00edch supernov pozorovan\u00fdch v posledn\u00fdch desa\u0165ro\u010diach.<\/p>\n
Vetern\u00edk le\u017e\u00ed vo v\u00fdchodnej \u010dasti s\u00fahvezdia, takmer na rozhran\u00ed so s\u00fahvezd\u00edm Draka, bl\u00edzko oja Ve\u013ek\u00e9ho voza. Pozorova\u0165 sa d\u00e1 len \u010falekoh\u013eadom s priemerom objekt\u00edvu 8 a viac centimetrov. Sk\u00fasen\u00ed pozorovatelia ju \u00fadajne dok\u00e1\u017eu zachyti\u0165 u\u017e aj 6-centimetrov\u00fdm \u0161o\u0161ovkov\u00fdm \u010falekoh\u013eadom. Ako prv\u00e9 vystupuje pri pozorovan\u00ed z tmy jej jasn\u00e9 jadro. 20-centimetrov\u00fdm \u010falekoh\u013eadom sa d\u00e1 za vhodnej noci pozorova\u0165 severn\u00e9 \u0161pir\u00e1lov\u00e9 rameno, tri uzly \u2013 emisn\u00e9 hmloviny, a tie\u017e tri \u010fal\u0161ie bl\u00edzke galaxie. Jedna z nich, NGC 5474, je jej satelitnou galaxiou. \u010ealekoh\u013eady s v\u00e4\u010d\u0161ou svetelnos\u0165ou uk\u00e1\u017eu viac ramien a uzlov. Nieko\u013eko oblast\u00ed vo Vetern\u00edku je nato\u013eko jasn\u00fdch, \u017ee maj\u00fa svoje vlastn\u00e9 NGC ozna\u010denia, napr. NGC 5447.
\n\u0160pir\u00e1lov\u00e1 galaxia NGC 5474, satelit Vetern\u00edka, le\u017e\u00ed necel\u00fd stupe\u0148 juhojuhov\u00fdchodne od jej jadra. T\u00e1to pl\u00f4\u0161ka s ve\u013ekos\u0165ou asi 5 uhlov\u00fdch min\u00fat dosahuje zhruba 11. magnit\u00fadu. Stredne ve\u013ek\u00fdmi amat\u00e9rskymi \u010falekoh\u013eadmi ju mo\u017eno vidie\u0165 ako hmlist\u00fa \u0161kvrnku. V men\u0161\u00edch \u010falekoh\u013eadoch je zrete\u013en\u00e9 iba jej jadro, vo v\u00e4\u010d\u0161\u00edch pr\u00edstrojoch sa k nemu prid\u00e1 slab\u00e1 \u010das\u0165 ju\u017enej strany galaxie. Jej skuto\u010dn\u00fd priemer odhadujeme na zhruba 30 000 ly. Na sn\u00edmkach vykazuje podivuhodn\u00fa asymetrick\u00fa \u0161trukt\u00faru. \u0160pir\u00e1lov\u00e9 ramen\u00e1 s\u00fa nev\u00fdrazn\u00e9 a s\u00fastreden\u00e9 len na jednej strane jadra. Pr\u00ed\u010dinou tohto neobvykl\u00e9ho tvaru je pravdepodobne bl\u00edzke stretnutie s M 101 v astronomicky ned\u00e1vnej minulosti. Siln\u00e9 slapov\u00e9 sily tejto obrej galaxie zdeformovali NGC 5474.<\/p>\n
V najsevernej\u0161ej \u010dasti s\u00fahvezdia, na raz pred\u013a\u017eenej spojnici hviezd Phekda a Dubhe, sa nach\u00e1dza mal\u00e1 skupina galaxi\u00ed. Najjasnej\u0161ia z nich je Bodeho galaxia M 81<\/strong> (NGC 3031). Naz\u00fdva sa tak pod\u013ea svojho objavite\u013ea, berl\u00ednskeho hvezd\u00e1ra Johanna Elerta Bodeho, ktor\u00fd ju objavil 31. decembra roku 1774. Po\u010das jasnej tmavej noci sa d\u00e1 uvidie\u0165 i v malom \u010falekoh\u013eade ako pozd\u013a\u017eny flia\u010dik svetla. \u00dadajne je za ide\u00e1lnych podmienok \u2013 ale to zrejme len s trochou fant\u00e1zie \u2013 vidite\u013en\u00e1 aj vo\u013en\u00fdm okom. Je to jedna z najjasnej\u0161\u00edch (magnit\u00fada 6,9) a najlep\u0161ie vidite\u013en\u00fdch galaxi\u00ed na oblohe. Hoci m\u00e1 men\u0161\u00ed priemer ako Vetern\u00edk, je lep\u0161ie pozorovate\u013en\u00e1, preto\u017ee je jasnej\u0161ia. Za dobr\u00fdch pozorovac\u00edch podmienok sa d\u00e1 objavi\u0165 \u010falekoh\u013eadom s priemerom objekt\u00edvu 5 cm alebo ve\u013emi siln\u00fdm tri\u00e9drom.<\/p>\n
Ve\u013ekos\u0165ou (priemer 70 000 \u2013 95 000 ly) sa podob\u00e1 na\u0161ej Galaxii. Je to typick\u00e1 \u0161pir\u00e1lov\u00e1 galaxia (s prie\u010dkou) s ramenami pln\u00fdmi mlad\u00fdch, modr\u00fdch hviezd, so \u017elt\u00fdm jadrom s nahusten\u00fdmi star\u00fdmi hviezdami a supermas\u00edvnou \u010diernou dierou s hmotnos\u0165ou viac ne\u017e 70 mili\u00f3nov slne\u010dn\u00fdch hmotnost\u00ed v strede. Jej jadro obsahuje nieko\u013eko siln\u00fdch r\u00f6ntgenov\u00fdch zdrojov. Meran\u00edm r\u00fdchlosti rot\u00e1cie galaxie astron\u00f3movia zistili, \u017ee vonkaj\u0161ie \u010dasti M 81 rotuj\u00fa pomal\u0161ie ako u in\u00fdch galaxi\u00ed, \u010do nazna\u010duje, \u017ee v tejto galaxii sa ukr\u00fdva m\u00e1lo tmavej hmoty. Tmav\u00e1 hmota toti\u017e r\u00fdchlos\u0165 rot\u00e1cie galaxi\u00ed zvy\u0161uje. Na podrobn\u00fdch fotografick\u00fdch sn\u00edmkach galaxie je tie\u017e vidite\u013en\u00fd slab\u00fd obl\u00fak hmoty vych\u00e1dzaj\u00faci zdanlivo z jej jadra. M\u00e1 n\u00e1zov Arpova slu\u010dka. Spo\u010diatku bola pova\u017eovan\u00e1 za materi\u00e1l vytrhnut\u00fd z M 81 susednou galaxiou M 82. Ned\u00e1vny v\u00fdskum v\u0161ak uk\u00e1zal, \u017ee slu\u010dka sa nach\u00e1dza v popred\u00ed a je pravdepodobne s\u00fa\u010das\u0165ou na\u0161ej Galaxie. Sn\u00edmky s dlhou expoz\u00edciou uk\u00e1\u017eu ne\u010faleko Bodeho galaxie aj trpasli\u010diu galaxiu Holmberg IX s ve\u013ekou ru\u017eovo sfarbenou hviezdotvornou oblas\u0165ou.<\/p>\n
M 81 svojou gravita\u010dnou pr\u00ed\u0165a\u017elivos\u0165ou zdeformovala aj bl\u00edzku galaxiu M 82<\/strong> (NGC 3034). T\u00e1 je zn\u00e1ma aj ako Cigara<\/strong> \u010di Cigareta, \u010desky Doutn\u00edk alebo Doutn\u00edkov\u00e1 galaxie. Mohutn\u00fd v\u00fdtrysk z jadra M 82, ktor\u00fd poh\u00e1\u0148a hviezdny vietor ve\u013ek\u00e9ho mno\u017estva hviezd (galaktick\u00fd supervietor), je miestom n\u00e1hleho zrodu hviezd. Je to najbli\u017e\u0161ia galaxia k na\u0161ej vlastnej Galaxii, v ktorej prebieha b\u00farliv\u00e1 tvorba hviezd. V priestore s priemerom len nieko\u013eko tis\u00edc sveteln\u00fdch rokov vznikaj\u00fa s\u00fa\u010dasne cel\u00e9 hviezdokopy. Na z\u00e1klade t\u00fdchto mlad\u00fdch modr\u00fdch gu\u013eov\u00fdch hviezdok\u00f4p sa astron\u00f3movia sna\u017eia zisti\u0165, kedy do\u0161lo k bl\u00edzkemu stretu M 81 s M 82. Pod\u013ea jedn\u00e9ho odhadu sa tak stalo pred pribli\u017ene 300 mili\u00f3nmi rokov, in\u00fd zdroj uv\u00e1dza stret galaxi\u00ed len pred 50 \u2013 100 mili\u00f3nmi rokov.<\/p>\n
Pod\u013ea \u010fal\u0161ieho zdroja v\u0161ak hviezdotvorbu mohla spusti\u0165 aj mohutn\u00e1 expl\u00f3zia v jadre M 82 pred 1,5 mili\u00f3nmi rokov. Expl\u00f3zia uvo\u013enila energiu 1049 \u2013 1051 J. R\u00fdchlos\u0165 pr\u00fadov plynov vo v\u00fdtrysku je pod\u013ea rozli\u010dn\u00fdch zdrojov 1 000 km\/s a\u017e 2 700 km\/s. Hmotnos\u0165 pohybuj\u00facich sa plynov dosahuje asi 6 mili\u00f3nov hmotnost\u00ed Slnka. Dru\u017eica Fermi zaznamenala aj tok vysokoenergetick\u00e9ho gama \u017eiarenia z tejto hviezdotvornej oblasti. Toto \u017eiarenie pravdepodobne vznik\u00e1 zr\u00e1\u017ekami \u010dast\u00edc energetick\u00e9ho kozmick\u00e9ho \u017eiarenia s jadrami at\u00f3mov relat\u00edvne hust\u00e9ho medzihviezdneho plynu, z ktor\u00e9ho sa rodia hviezdy. \u010cast\u00e9 v\u00fdbuchy supernov a intenz\u00edvne magnetick\u00e9 polia vo hviezdotvorn\u00fdch oblastiach maj\u00fa za n\u00e1sledok, \u017ee M 82 prevy\u0161uje v intenzite toku kozmick\u00e9ho \u017eiarenia na\u0161u Galaxiu asi 500-kr\u00e1t.<\/p>\n
V infra\u010dervenom spektre v M 82 mo\u017eno vidie\u0165 obrovsk\u00e9 prachov\u00e9 \u00fatvary pripom\u00ednaj\u00face dym z cigarety. Tieto mra\u010dn\u00e1 pravdepodobne vznikaj\u00fa pri intenz\u00edvnej tvorbe hviezd. Ich vl\u00e1kna a v\u00fdbe\u017eky siahaj\u00fa a\u017e 14 000 ly od jadra, pod\u013ea in\u00e9ho zdroja sa prachov\u00e9 a plynn\u00e9 \u0161trukt\u00fary rozpty\u013eovan\u00e9 hviezdnymi vetrami \u0165ahaj\u00fa do vzdialenosti a\u017e stoviek tis\u00edc sveteln\u00fdch rokov od galaktick\u00e9ho jadra. R\u00fdchlos\u0165 \u010dast\u00edc v t\u00fdchto hviezdnych vetroch dosahuje a\u017e 800 000 km\/h.<\/p>\n
Priemer galaxie je asi 40 000 ly. Odhadn\u00fa\u0165 po\u010det jej hviezd sa zatia\u013e nepodarilo. V infra\u010dervenom spektre je to jedna z najjasnej\u0161\u00edch galaxi\u00ed na oblohe alebo dokonca a\u017e najjasnej\u0161ia. V\u010fa\u010d\u00ed za to \u017eiareniu mili\u00e1rd jasn\u00fdch hviezd. Zr\u00e1\u017eaj\u00face sa mra\u010dn\u00e1 plynu \u017eiaria dokonca a\u017e v r\u00f6ntgenovom spektre a galaxia je tie\u017e siln\u00fdm r\u00e1diov\u00fdm zdrojom. R\u00e1diov\u00e9 vlny vy\u017earuje ionizovan\u00fd vod\u00edk sformovan\u00fd do obrovskej ob\u00e1lky plynu nad a pod jadrom, ktor\u00fd do t\u00fdchto kon\u010d\u00edn vyvrhlo v dlh\u00fdch pr\u00fadoch siln\u00e9 \u017eiarenie z centr\u00e1lnych hviezdok\u00f4p.<\/p>\n
Z n\u00e1\u0161ho poh\u013eadu m\u00e1 M 82 pozd\u013a\u017eny tvar a v 20-centimetrovom \u010falekoh\u013eade sa objav\u00ed prie\u010dny prachov\u00fd pruh pret\u00ednaj\u00faci dlh\u0161iu os. Obloha na dlani uv\u00e1dza jej tvar ako nepravideln\u00fd. 60-centimetrov\u00fd \u010falekoh\u013ead uk\u00e1\u017ee aj druh\u00fd temn\u00fd p\u00e1s s piatimi zahusteniami. Vizu\u00e1lne je t\u00e1to galaxia slab\u0161ia ako M 81, so svojou magnit\u00fadou 9 sa v \u010falekoh\u013eadoch hor\u0161ie rozozn\u00e1va. Od M 81 je M 82 vzdialen\u00e1 o m\u00e1lo viac ne\u017e o d\u013a\u017eku priemeru Mesiaca \u2013 37\u2032. V kozmickom priestore ich del\u00ed odhadom nanajv\u00fd\u0161 nieko\u013eko stotis\u00edc sveteln\u00fdch rokov. Na predch\u00e1dzaj\u00facej strane m\u00f4\u017eete vidie\u0165 galaxie M 81 (v\u013eavo) a M 82 (vpravo). Ich dne\u0161n\u00fd vzh\u013ead je n\u00e1sledok ich neust\u00e1leho gravita\u010dn\u00e9ho p\u00f4sobenia. O nieko\u013eko mili\u00e1rd rokov splyn\u00fa do jednej galaxie.<\/p>\n
V 20-centimetrovom \u010falekoh\u013eade m\u00f4\u017eeme v bl\u00edzkosti M 82 pozorova\u0165 aj \u010fal\u0161\u00edch dvoch men\u0161\u00edch \u010dlenov kopy: NGC 2976 a NGC 3077. NGC 3077 le\u017e\u00ed len tri\u0161tvrte stup\u0148a juhov\u00fdchodne od jadra M 82. M 82 vytvorila plynn\u00fa ob\u00e1lku, ktor\u00e1 zaha\u013euje M 81 aj t\u00fato trpasli\u010diu galaxiu. S magnit\u00fadou okolo 10 je od M 81 ove\u013ea slab\u0161ia. Zaber\u00e1 na oblohe pl\u00f4\u0161ku ve\u013ekosti 4,6 x 3,6 uhlovej min\u00faty. Lokalizova\u0165 ju mo\u017eno pod\u013ea bl\u00edzkej hviezdy magnit\u00fady 7,9. Za ve\u013emi dobr\u00fdch pozorovac\u00edch podmienok sa jej n\u00e1znak d\u00e1 vidie\u0165 u\u017e men\u0161\u00edmi amat\u00e9rskymi pr\u00edstrojmi. V stredne ve\u013ek\u00fdch \u010falekoh\u013eadoch sa jav\u00ed ako mierne eliptick\u00e1 hmlist\u00e1 \u0161kvrnka s jasnej\u0161\u00edm stredom. Hoci NGC 3077 vyzer\u00e1 na prv\u00fd poh\u013ead ako eliptick\u00e1 galaxia, zara\u010fuje sa k nepravideln\u00fdm galaxi\u00e1m. Jej vzh\u013ead hmlistej hviezdi\u010dky je tie\u017e ve\u013emi podobn\u00fd trz. Seyfertov\u00fdm galaxi\u00e1m a ist\u00fa dobu preto tie\u017e figurovala na zozname t\u00fdchto objektov. A\u017e v\u00fdskum jej spektra uk\u00e1zal, \u017ee medzi Seyfertove galaxie nepatr\u00ed. NGC 3077 je od n\u00e1s pribli\u017ene rovnako vzdialen\u00e1 ako M81 a M 82 a jej skuto\u010dn\u00fd priemer dosahuje zhruba 15 000 sveteln\u00fdch rokov.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>NGC 2976<\/strong> (obr. vpravo) n\u00e1jdeme 1,3 stup\u0148a juhoz\u00e1padne od M 81. Podobne ako ne\u010falek\u00e1 NGC 3077, aj ona sa d\u00e1 zahliadnu\u0165 u\u017e amatersk\u00fdmi pr\u00edstrojmi. Dosahuje magnit\u00fadu asi 10,5 a rozklad\u00e1 sa na pl\u00f4\u0161ke s ve\u013ekos\u0165ou zhruba 4,9 kr\u00e1t 2,5 uhlovej min\u00faty. V\u010faka uhlu, pod ktor\u00fdm ju vid\u00edme, sa jav\u00ed by\u0165 eliptickej\u0161ia ne\u017e NGC 3077. V stredne ve\u013ek\u00fdch amat\u00e9rskych \u010falekoh\u013eadoch sa prezentuje ako n\u00e1padne eliptick\u00e1 hmlist\u00e1 \u0161kvrnka bez stredov\u00e9ho zjasnenia, \u010do je sk\u00f4r rarita. V skuto\u010dnosti je to v\u0161ak \u0161pir\u00e1lov\u00e1 galaxia \u2013 mal\u00e1, trochu zvl\u00e1\u0161tna, so zauj\u00edmavou vn\u00fatornou \u0161trukt\u00farou. Dosahuje len zhruba 1\/5 ve\u013ekosti na\u0161ej Galaxie, \u010do predstavuje asi 20 000 sveteln\u00fdch rokov. Jej \u0161pir\u00e1lov\u00e1 \u0161trukt\u00fara nep\u00f4sob\u00ed ve\u013emi zrete\u013ene. Na rozdiel od v\u00e4\u010d\u0161iny in\u00fdch \u0161pir\u00e1lov\u00fdch galaxi\u00ed, ktor\u00e9 maj\u00fa jasnej\u0161\u00ed stred, jas NGC 2976 je rozlo\u017een\u00fd zhruba rovnomerne po celom povrchu. Jej jadro vyzer\u00e1 ako hviezda. Na detailn\u00fdch sn\u00edmkach astrofotografov vynikne mno\u017estvo prachov\u00fdch p\u00e1sov.<\/p>\n
Do zmienenej skupiny patr\u00ed i trpasli\u010dia galaxia IC 2574<\/strong> s priemerom 50 000 ly, ktor\u00e1 vykazuje znaky b\u00farlivej hviezdotvorby. Galaxiu objavil v roku 1898 americk\u00fd astron\u00f3m Edwin Coddington, preto je zn\u00e1ma aj ako Coddingtonova hmlovina.<\/p>\n
Skupina galaxi\u00ed obsahuj\u00faca M 81, M 82 a \u010fal\u0161ie galaxie je od na\u0161ej Miestnej skupiny galaxi\u00ed pomerne dobre izolovan\u00e1. Cel\u00e1 t\u00e1to skupina dohromady deviatich galaxi\u00ed na \u0161irokouhl\u00fdch dlh\u00fdch expoz\u00edci\u00e1ch vyzer\u00e1 by\u0165 zdanlivo zahalen\u00e1 do slabej hmloviny. V skuto\u010dnosti sa v\u0161ak t\u00e1to medzihviezdna hmota nach\u00e1dza \u010faleko pred kopou a vid\u00edme ju v\u010faka tomu, \u017ee je o\u017earovan\u00e1 spolo\u010dn\u00fdm svetlom hviezd na\u0161ej Galaxie, do ktorej patr\u00ed. Nach\u00e1dza sa pravdepodobne cel\u00e9 stovky sveteln\u00fdch rokov nad rovinou n\u00e1\u0161ho galaktick\u00e9ho disku.<\/p>\n
M 108 (NGC 3556) a M 109 (NGC 3992) predstavuj\u00fa dvojicu slab\u0161\u00edch galaxi\u00ed pribli\u017ene jeden\u00e1stej magnit\u00fady, ktor\u00e9 v dobrom binokul\u00e1rnom \u010falekoh\u013eade mo\u017eno vidie\u0165 naraz. M 108<\/strong> je \u0161pir\u00e1lov\u00e1 galaxia nato\u010den\u00e1 k n\u00e1m bokom s hmotnos\u0165ou 14 mili\u00e1rd hmotnost\u00ed Slnka. M\u00e1 \u0161kvrnit\u00fd vzh\u013ead a le\u017e\u00ed v rovnakom zornom poli ako M 97. Hoci sa t\u00e1to \u201ehmlovina\u201c zjavila u\u017e v rukopise Messierovho katal\u00f3gu, do jeho definit\u00edvnej verzie pribudla spolu s galaxiou M 109 a\u017e v roku 1953. M 109<\/strong> je \u0161pir\u00e1lov\u00e1 galaxia s prie\u010dkou. Sklad\u00e1 sa zo slab\u00e9ho jadra a ve\u013emi rozvinut\u00fdch ramien. V \u010falekoh\u013eade sa jav\u00ed ako hmlist\u00fd obl\u00e1\u010dik v bl\u00edzkosti hviezdy Phekda. T\u00e1to galaxia spolu so \u0161tyrmi \u010fal\u0161\u00edmi tvor\u00ed mal\u00fa skupinku vo vn\u00fatri v\u00e4\u010d\u0161ej kopy.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>V severnej \u010dasti s\u00fahvezdia le\u017e\u00ed pomerne m\u00e1lo jasn\u00e1 galaxia NGC 2787<\/strong> (obr. v\u013eavo). Je zaraden\u00e1 medzi \u0161o\u0161ovkovit\u00e9 galaxie, ktor\u00e9 s\u00fa prechodn\u00fdm typom medzi \u0161pir\u00e1lov\u00fdmi a eliptick\u00fdmi galaxiami. Na jasnom jadre m\u00e1 tesne navinut\u00e9, takmer s\u00famern\u00e9 ramen\u00e1 tmav\u00e9ho prachu.<\/p>\n
\u0160pir\u00e1lov\u00e1 galaxia NGC 2841<\/strong> m\u00e1 takisto jemn\u00e9, pevne navinut\u00e9 ramen\u00e1, v ktor\u00fdch astron\u00f3movia zaznamenali ve\u013ea expl\u00f3zi\u00ed supernov.<\/p>\n
\u010eal\u0161iu \u0161pir\u00e1lov\u00fa galaxiu, NGC 3079<\/strong>, tentoraz vid\u00edme \u00faplne zboku. Z jej akt\u00edvnej centr\u00e1lnej oblasti vych\u00e1dza zvlnen\u00e1, chuchvalcovit\u00e1 bublina hor\u00faceho plynu so \u0161\u00edrkou 3 500 ly, za ktorou nasleduje oblas\u0165 hviezdotvorby. Galaxia je vzdialen\u00e1 50 mili\u00f3nov ly.<\/p>\n
NGC 2207<\/strong> a IC 2163<\/strong> s\u00fa dvojica interaguj\u00facich, zr\u00e1\u017eaj\u00facich sa galaxi\u00ed. V\u00e4\u010d\u0161ia, NGC 2207, pravdepodobne \u010dasom men\u0161iu IC 2163 \u00faplne pohlt\u00ed. Ich pomal\u00e9 sp\u00e1janie sa vytv\u00e1ra v hmote vlny, vrstvy r\u00e1zov\u00e9ho plynu, p\u00e1sy tmav\u00e9ho prachu, pr\u00fady vytrhnut\u00fdch hviezd a oblasti r\u00fdchleho zrodu nov\u00fdch hviezd. K samotn\u00fdm zr\u00e1\u017ekam hviezd v\u0161ak pre ich ve\u013ek\u00fa vz\u00e1jomn\u00fa vzdialenos\u0165 nedoch\u00e1dza. Men\u0161ia galaxia je z n\u00e1\u0161ho poh\u013eadu trochu vsunut\u00e1 za v\u00e4\u010d\u0161iu a ot\u00e1\u010da sa v protismere ot\u00e1\u010dania hodinov\u00fdch ru\u010di\u010diek, \u010do je protismer rot\u00e1cie v\u00e4\u010d\u0161ej galaxie. \u0160pir\u00e1lov\u00e9 ramen\u00e1 oboch galaxi\u00ed s\u00fa teda navz\u00e1jom opa\u010dne orientovan\u00e9.<\/p>\n
Tesne nad Megrezom, asi 16\u2032 severne od hviezdy 70 UMa (5,7 mag), sa nach\u00e1dza objekt Messierovho katal\u00f3gu M 40<\/strong> s magnit\u00fadou 8,4. Nie je to v\u0161ak \u017eiadna hmlovina, hviezdokopa ani galaxia. M 40 sa dostala do Messierovho katal\u00f3gu omylom, preto\u017ee je to oby\u010dajn\u00e1 dvojhviezda, navy\u0161e iba zdanliv\u00e1 \u2013 skuto\u010dn\u00e1 vzdialenos\u0165 oboch zlo\u017eiek od Zeme sa zna\u010dne l\u00ed\u0161i. Jedna z nich je vzdialen\u00e1 550 ly, druh\u00e1 a\u017e 1 900 ly. Magnit\u00fady zlo\u017eiek s\u00fa 9,0 a 9,3 a ich uhlov\u00e1 vzdialenos\u0165 49\u2033. Ako k tejto chybe do\u0161lo? Messier sa riadil inform\u00e1ciou od Hevelia, pod\u013ea ktorej by sa v t\u00fdchto miestach mal nach\u00e1dza\u0165 hmlist\u00fd objekt. Poloha objektu v\u0161ak bola udan\u00e1 chybne a Messier ho nena\u0161iel. Ke\u010f si v\u0161ak nesk\u00f4r prech\u00e1dzal svoje pozn\u00e1mky a zostavoval z nich katal\u00f3g, pom\u00fdlil sa a objekt pova\u017eoval za n\u00e1jden\u00fd.<\/p>\n
Bl\u00edzko le\u017e\u00ed slab\u00e1 \u0161pir\u00e1lov\u00e1 galaxia s prie\u010dkou, NGC 4290<\/strong>. M\u00e1 magnit\u00fadu 12,5 a spolu s M 40 a 70 UMa tvor\u00ed mal\u00fd pravouhl\u00fd trojuholn\u00edk.<\/p>\n
Dvojit\u00fd kvazar QSO 0957+561A\/B<\/strong> je zosilnen\u00fd efektom gravita\u010dnej \u0161o\u0161ovky, ale aj tak ho mo\u017eno vidie\u0165 a\u017e prostredn\u00edctvom 40-centimetrov\u00e9ho \u010falekoh\u013eadu. Jeho svetlo toti\u017e na ceste k n\u00e1m prekonalo cel\u00fa polovicu pozorovate\u013en\u00e9ho vesm\u00edru \u2013 7 mili\u00e1rd sveteln\u00fdch rokov.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>Len pre zauj\u00edmavos\u0165 \u2013 v tomto s\u00fahvezd\u00ed vznikol zn\u00e1my z\u00e1ber z Hubblovho vesm\u00edrneho teleskopu<\/a> nazvan\u00fd Hubblova vesm\u00edrna hlbina<\/strong>, alebo Hubblovo hlbok\u00e9 pole (Hubble Deep Field, obr. v\u013eavo). Je to sn\u00edmka \u010dasti oblohy s ve\u013ekos\u0165ou jednej p\u00e4tn\u00e1stiny priemeru Mesiaca. T\u00e1to pl\u00f4\u0161ka sa nach\u00e1dza nad spojnicou hviezd Alioth \u2013 Megrez. Z\u00e1ber vznikol spojen\u00edm 342 sn\u00edmok s celkovou expozi\u010dnou dobou 5 dn\u00ed. Jeho oblas\u0165 bola vybran\u00e1 relat\u00edvne n\u00e1hodne, musela v\u0161ak sp\u013a\u0148a\u0165 ur\u010dit\u00e9 podmienky: musela by\u0165 st\u00e1le v doh\u013eade Hubblovho \u010falekoh\u013eadu, vzdialen\u00e1 viac ne\u017e 2\u00b0 od hviezd jasnej\u0161\u00edch ne\u017e 2. magnit\u00fada, bez bl\u00edzkych galaxi\u00ed a hviezdok\u00f4p, bez medzihviezdneho prachu a s \u010do najmen\u0161ou hustotou medzihviezdneho prostredia. Stred po\u013ea m\u00e1 s\u00faradnice \u03b1 = 12h 36\u2032 49,4\u2033, \u03b4 = 62\u00b0 12\u2032 58\u2033. Na v\u00fdslednom z\u00e1bere je viac ne\u017e 3 000 galaxi\u00ed r\u00f4znych typov jasnej\u0161\u00edch ne\u017e 29 mag. Je to vlastne poh\u013ead do minulosti na mlad\u00e9 galaxie, ako vyzerali asi miliardu rokov po Ve\u013ekom tresku. Po\u010det galaxi\u00ed, ktor\u00e9 by Hubblov \u010falekoh\u013ead mohol takto vidie\u0165 na celej oblohe, je okolo 100 mili\u00e1rd. Na tejto sn\u00edmke bola objaven\u00e1 aj najvzdialenej\u0161ia zn\u00e1ma supernova. M\u00e1 ozna\u010denie 1997 ff a vybuchla asi pred desiatimi miliardami rokov.<\/p>\n
Poloha<\/h2>\n
Nijak\u00fd obrazec nie je na oblohe \u013eah\u0161ie n\u00e1js\u0165, ako pr\u00e1ve asterizmus Ve\u013ek\u00fd voz. Jeho sedem jasn\u00fdch hviezd je neprehliadnute\u013en\u00fdch. Pr\u00e1ve preto sl\u00fa\u017ei Ve\u013ek\u00fd voz ako orient\u00e1cia pri h\u013eadan\u00ed menej v\u00fdrazn\u00fdch hviezd a s\u00fahvezd\u00ed. Okrem in\u00e9ho aj pri h\u013eadan\u00ed zvy\u0161ku obrazca medvedice, ktor\u00fd je tvoren\u00fd len slab\u0161\u00edmi hviezdami. Uvidie\u0165 cel\u00fa Ve\u013ek\u00fa medvedicu m\u00f4\u017eeme za dobrej vidite\u013enosti alebo mimo mestsk\u00e9ho osvetlenia.<\/p>\n
S v\u00fdnimkou jeho najju\u017enej\u0161ej \u010dasti, ktor\u00e1 v\u0161ak u\u017e neobsahuje ani \u010das\u0165 obrazca medvedice, je Ve\u013ek\u00e1 Medvedica cirkumpol\u00e1rne s\u00fahvezdie, to znamen\u00e1, \u017ee ho na oblohe vid\u00edme ka\u017ed\u00fa noc bez oh\u013eadu na ro\u010dn\u00e9 obdobie \u010di hodinu. Pozorujeme ho v\u017edy na severe, no jeho poloha sa men\u00ed. V priebehu noci aj ro\u010dn\u00fdch obdob\u00ed nebesk\u00e1 medvedica \u201ekr\u00e1\u010da\u201c okolo p\u00f3lu hlavou napred. Ak ho sledujeme ako Ve\u013ek\u00fd voz, ten zase oblohou c\u00fava. Najni\u017e\u0161ie na oblohe ho vid\u00edme v lete r\u00e1no a na jese\u0148 ve\u010der. Najvy\u0161\u0161ie vyst\u00fapi v zime r\u00e1no a na jar ve\u010der.<\/p>\n
Rozloha v\u00a0\u0161tvorcov\u00fdch stup\u0148och:<\/strong><\/h2>\n
1\u00a0280<\/p>\n
Hrani\u010diace s\u00fahvezdia:<\/strong><\/h2>\n
Drak, \u017dirafa, Rys, Mal\u00fd lev, Lev, Vlasy Bereniky, Po\u013eovn\u00e9 psy, Pastier<\/p>\n
<\/p>\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n
\n
Hviezda<\/b><\/p>\n<\/td>\n
\n
\u03b1 <\/b>(RA)<\/b><\/p>\n<\/td>\n
\n
\u03b4 (<\/b>DEC)<\/b><\/p>\n<\/td>\n
\n
Vzdialenos\u0165<\/b><\/p>\n
(ly)<\/b><\/p>\n<\/td>\n
\n
R\u00fdchlos\u0165<\/b><\/p>\n
(km\/s)<\/b><\/p>\n<\/td>\n
\n
M_{v<\/sub><\/b><\/p>\n<\/td>\n}
\n
spektr\u00e1lny typ<\/b><\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
\u03b1 Dubhe<\/p>\n<\/td>\n
\n
11h 04\u2032<\/p>\n<\/td>\n
\n
+61,8\u00b0<\/p>\n<\/td>\n
\n
123<\/p>\n<\/td>\n
\n
\u20139<\/p>\n<\/td>\n
\n
1,8<\/p>\n<\/td>\n
\n
K0 IIIa<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
\u03b2 Merak<\/p>\n<\/td>\n
\n
11h 54\u2032<\/p>\n<\/td>\n
\n
+56,4\u00b0<\/p>\n<\/td>\n
\n
79<\/p>\n<\/td>\n
\n
\u201312<\/p>\n<\/td>\n
\n
2,4<\/p>\n<\/td>\n
\n
AI V<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
\u03b3 Phekda (Phacd)<\/p>\n<\/td>\n
\n
11h 54\u2032<\/p>\n<\/td>\n
\n
+53,7\u00b0<\/p>\n<\/td>\n
\n
84<\/p>\n<\/td>\n
\n
\u201313<\/p>\n<\/td>\n
\n
2,4<\/p>\n<\/td>\n
\n
A0 V<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
\u03b4 Megrez<\/p>\n<\/td>\n
\n
12h 15\u2032<\/p>\n<\/td>\n
\n
+57,0\u00b0<\/p>\n<\/td>\n
\n
81<\/p>\n<\/td>\n
\n
\u201313<\/p>\n<\/td>\n
\n
3,3<\/p>\n<\/td>\n
\n
A3 V<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
\u03b5 Alioth<\/p>\n<\/td>\n
\n
12h 54\u2032<\/p>\n<\/td>\n
\n
+56,0\u00b0<\/p>\n<\/td>\n
\n
81<\/p>\n<\/td>\n
\n
\u20139<\/p>\n<\/td>\n
\n
1,8<\/p>\n<\/td>\n
\n
A0pCr<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
\u03b6^{1<\/sup> Mizar A<\/p>\n<\/td>\n}
\n
13h 24\u2032<\/p>\n<\/td>\n
\n
+54,9\u00b0<\/p>\n<\/td>\n
\n
78<\/p>\n<\/td>\n
\n
\u20139<\/p>\n<\/td>\n
\n
2,4<\/p>\n<\/td>\n
\n
A1 Vp<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
\u03b6^{2<\/sup> Mizar B<\/p>\n<\/td>\n}
\n
13h 24\u2032<\/p>\n<\/td>\n
\n
+54,9\u00b0<\/p>\n<\/td>\n
\n
78<\/p>\n<\/td>\n
\n
\u20139<\/p>\n<\/td>\n
\n
3,96<\/p>\n<\/td>\n
\n
A1m<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
\u03b7 Alkaid<\/p>\n<\/td>\n
\n
13h 48\u2032<\/p>\n<\/td>\n
\n
+49,3\u00b0<\/p>\n<\/td>\n
\n
100<\/p>\n<\/td>\n
\n
\u201311<\/p>\n<\/td>\n
\n
1,9<\/p>\n<\/td>\n
\n
B3 V<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n
$\"Ursa$ <\/a>
\nP\u00f4vod obr\u00e1zkov:<\/strong><\/p>\n
\n
\n
\n
M81 a M82: N\u00e1zov: AnttlersM81M82, Anttler<\/a><\/li>\n
M97: N\u00e1zov: M97, Fryns<\/a><\/li>\n
Hubblovo hlbok\u00e9 pole: R. Williams (STScI), the Hubble Deep Field Team and NASA<\/a><\/li>\n
M 101: N\u00e1zov: Hubble’s Largest Galaxy Portrait Offers a New High-Definition View, NASA, ESA, K. Kuntz (JHU), F. Bresolin (University of Hawaii), J. Trauger (Jet Propulsion Lab), J. Mould (NOAO), Y.-H. Chu (University of Illinois, Urbana), and STScI<\/a><\/li>\n
NGC 2787: Tightly Wound Arms of Dust Encircle Nucleus of Galaxy NGC 2787: NASA and The Hubble Heritage Team (STScI\/AURA) <\/a><\/li>\n
NGC 2976: Star-Birth Party Almost Over in NGC 2976: NASA, ESA, and J. Dalcanton and B. Williams (University of Washington, Seattle)<\/a><\/li>\n<\/ul>\n<\/li>\n<\/ul>\n
<\/p>\n
Uk\u00e1\u017eky \u010fal\u0161\u00edch s\u00fahvezd\u00ed n\u00e1jdete tu<\/a>.<\/em><\/p>\n
<\/p>\n
\n
Na z\u00e1klade tohto textu vznikli nasledovn\u00e9 \u010dl\u00e1nky:<\/p>\n
\n
Ve\u013ek\u00e1 medvedica na Wikip\u00e9dii v krat\u0161ej<\/a> aj dlh\u0161ej<\/a> verzii<\/li>\n
Collinder 285<\/a><\/li>\n
\u010co mo\u017eno neviete o Ve\u013ekej medvedici<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Uk\u00e1\u017eka s\u00fahvezdia, druhej kapitoly z knihy S\u00fahvezdia od Androm\u00e9dy po \u017dirafu Slovn\u00ed\u010dek Ursa Maior, genit\u00edv Ursae Maioris, skratka UMa Pod\u013ea gr\u00e9ckej povesti bola Ve\u013ek\u00e1 medvedica p\u00f4vodne arkadsk\u00e1 princezn\u00e1 Kallisto, dc\u00e9ra kr\u00e1\u013ea Lyka\u00f3na. Bola zn\u00e1ma svojou kr\u00e1sou, a\u017e vzbudila \u017eiarlivos\u0165 H\u00e9ry, man\u017eelky najvy\u0161\u0161ieho boha Dia. Zeus splodil s Kallisto syna Arkada. Rozhnevan\u00e1 H\u00e9ra preto premenila Kallisto (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":141,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1232"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=1232"}],"version-history":[{"count":17,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1232\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5038,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1232\/revisions\/5038"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/141"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=1232"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}

\n Hviezda<\/b><\/p>\n<\/td>\n	\n \u03b1 <\/b>(RA)<\/b><\/p>\n<\/td>\n	\n \u03b4 (<\/b>DEC)<\/b><\/p>\n<\/td>\n	\n Vzdialenos\u0165<\/b><\/p>\n (ly)<\/b><\/p>\n<\/td>\n	\n R\u00fdchlos\u0165<\/b><\/p>\n (km\/s)<\/b><\/p>\n<\/td>\n	\n M_{v<\/sub><\/b><\/p>\n<\/td>\n}	\n spektr\u00e1lny typ<\/b><\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n \u03b1 Dubhe<\/p>\n<\/td>\n	\n 11h 04\u2032<\/p>\n<\/td>\n	\n +61,8\u00b0<\/p>\n<\/td>\n	\n 123<\/p>\n<\/td>\n	\n \u20139<\/p>\n<\/td>\n	\n 1,8<\/p>\n<\/td>\n	\n K0 IIIa<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n \u03b2 Merak<\/p>\n<\/td>\n	\n 11h 54\u2032<\/p>\n<\/td>\n	\n +56,4\u00b0<\/p>\n<\/td>\n	\n 79<\/p>\n<\/td>\n	\n \u201312<\/p>\n<\/td>\n	\n 2,4<\/p>\n<\/td>\n	\n AI V<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n \u03b3 Phekda (Phacd)<\/p>\n<\/td>\n	\n 11h 54\u2032<\/p>\n<\/td>\n	\n +53,7\u00b0<\/p>\n<\/td>\n	\n 84<\/p>\n<\/td>\n	\n \u201313<\/p>\n<\/td>\n	\n 2,4<\/p>\n<\/td>\n	\n A0 V<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n \u03b4 Megrez<\/p>\n<\/td>\n	\n 12h 15\u2032<\/p>\n<\/td>\n	\n +57,0\u00b0<\/p>\n<\/td>\n	\n 81<\/p>\n<\/td>\n	\n \u201313<\/p>\n<\/td>\n	\n 3,3<\/p>\n<\/td>\n	\n A3 V<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n \u03b5 Alioth<\/p>\n<\/td>\n	\n 12h 54\u2032<\/p>\n<\/td>\n	\n +56,0\u00b0<\/p>\n<\/td>\n	\n 81<\/p>\n<\/td>\n	\n \u20139<\/p>\n<\/td>\n	\n 1,8<\/p>\n<\/td>\n	\n A0pCr<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n \u03b6^{1<\/sup> Mizar A<\/p>\n<\/td>\n}	\n 13h 24\u2032<\/p>\n<\/td>\n	\n +54,9\u00b0<\/p>\n<\/td>\n	\n 78<\/p>\n<\/td>\n	\n \u20139<\/p>\n<\/td>\n	\n 2,4<\/p>\n<\/td>\n	\n A1 Vp<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n \u03b6^{2<\/sup> Mizar B<\/p>\n<\/td>\n}	\n 13h 24\u2032<\/p>\n<\/td>\n	\n +54,9\u00b0<\/p>\n<\/td>\n	\n 78<\/p>\n<\/td>\n	\n \u20139<\/p>\n<\/td>\n	\n 3,96<\/p>\n<\/td>\n	\n A1m<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n \u03b7 Alkaid<\/p>\n<\/td>\n	\n 13h 48\u2032<\/p>\n<\/td>\n	\n +49,3\u00b0<\/p>\n<\/td>\n	\n 100<\/p>\n<\/td>\n	\n \u201311<\/p>\n<\/td>\n	\n 1,9<\/p>\n<\/td>\n	\n B3 V<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n $\"Ursa$ <\/a> \nP\u00f4vod obr\u00e1zkov:<\/strong><\/p>\n \n \n \n M81 a M82: N\u00e1zov: AnttlersM81M82, Anttler<\/a><\/li>\n M97: N\u00e1zov: M97, Fryns<\/a><\/li>\n Hubblovo hlbok\u00e9 pole: R. Williams (STScI), the Hubble Deep Field Team and NASA<\/a><\/li>\n M 101: N\u00e1zov: Hubble’s Largest Galaxy Portrait Offers a New High-Definition View, NASA, ESA, K. Kuntz (JHU), F. Bresolin (University of Hawaii), J. Trauger (Jet Propulsion Lab), J. Mould (NOAO), Y.-H. Chu (University of Illinois, Urbana), and STScI<\/a><\/li>\n NGC 2787: Tightly Wound Arms of Dust Encircle Nucleus of Galaxy NGC 2787: NASA and The Hubble Heritage Team (STScI\/AURA) <\/a><\/li>\n NGC 2976: Star-Birth Party Almost Over in NGC 2976: NASA, ESA, and J. Dalcanton and B. Williams (University of Washington, Seattle)<\/a><\/li>\n<\/ul>\n<\/li>\n<\/ul>\n <\/p>\n Uk\u00e1\u017eky \u010fal\u0161\u00edch s\u00fahvezd\u00ed n\u00e1jdete tu<\/a>.<\/em><\/p>\n <\/p>\n \n Na z\u00e1klade tohto textu vznikli nasledovn\u00e9 \u010dl\u00e1nky:<\/p>\n \n Ve\u013ek\u00e1 medvedica na Wikip\u00e9dii v krat\u0161ej<\/a> aj dlh\u0161ej<\/a> verzii<\/li>\n Collinder 285<\/a><\/li>\n \u010co mo\u017eno neviete o Ve\u013ekej medvedici<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Uk\u00e1\u017eka s\u00fahvezdia, druhej kapitoly z knihy S\u00fahvezdia od Androm\u00e9dy po \u017dirafu Slovn\u00ed\u010dek Ursa Maior, genit\u00edv Ursae Maioris, skratka UMa Pod\u013ea gr\u00e9ckej povesti bola Ve\u013ek\u00e1 medvedica p\u00f4vodne arkadsk\u00e1 princezn\u00e1 Kallisto, dc\u00e9ra kr\u00e1\u013ea Lyka\u00f3na. Bola zn\u00e1ma svojou kr\u00e1sou, a\u017e vzbudila \u017eiarlivos\u0165 H\u00e9ry, man\u017eelky najvy\u0161\u0161ieho boha Dia. Zeus splodil s Kallisto syna Arkada. Rozhnevan\u00e1 H\u00e9ra preto premenila Kallisto (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":141,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1232"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=1232"}],"version-history":[{"count":17,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1232\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5038,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1232\/revisions\/5038"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/141"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=1232"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}