$\"Z\u013eava$ <\/a>

Z\u013eava doprava (vzadu): David Brown, Laurel Clarkov\u00e1, Michael Anderson a Ilan Ramon
Z\u013eava doprava (vpredu): Rick Husband, Kalpana Chawlaov\u00e1 a William McCool<\/p><\/div>\n

STS-107<\/strong> bola poslednou misiou raketopl\u00e1nu Columbia<\/a>. Cie\u013eom letu boli predov\u0161etk\u00fdm vedeck\u00e9 biologick\u00e9 experimenty v mikrogravit\u00e1cii<\/a>. 1. febru\u00e1ra 2003, po\u010das pokusu o prist\u00e1tie, ke\u010f kv\u00f4li po\u0161kodeniu tepelnej ochrany na kr\u00eddle do raketopl\u00e1nu vnikla \u017eerav\u00e1 plazma a sp\u00f4sobila jeho de\u0161trukciu, zahynuli v\u0161etci siedmi \u010dlenovia pos\u00e1dky. Pr\u00ed\u010dinou po\u0161kodenia tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu bol kus izola\u010dnej peny, ktor\u00fd odpadol z externej palivovej n\u00e1dr\u017ee po\u010das \u0161tartu raketopl\u00e1nu. (viac inform\u00e1ci\u00ed v hlavnom \u010dl\u00e1nku Hav\u00e1ria raketopl\u00e1nu Columbia<\/a>).<\/p>\n

Pos\u00e1dka<\/a><\/h2>\n
\n
Rick D. Husband<\/strong> (velite\u013e) \u2013 \u0161tyridsa\u0165p\u00e4\u0165ro\u010dn\u00fd plukovn\u00edk vojensk\u00e9ho letectva naroden\u00fd v Amarille v Texase. B\u00fdval\u00fd testovac\u00ed pilot sa astronautom stal a\u017e na \u0161tvrt\u00fd pokus v roku 1994. Nalietal viac ne\u017e 3\u00a0800 hod\u00edn so 40 r\u00f4znymi druhmi lietadiel. Sl\u00fa\u017eil ako pilot-in\u0161truktor.<\/li>\n
William C. McCool<\/strong> (pilot) \u2013 \u0161tyridsa\u0165jedenro\u010dn\u00fd pilot naroden\u00fd v San Diegu (\u0161t\u00e1t Kalifornia). V Texase absolvoval v roku 1983 ako druh\u00fd najlep\u0161\u00ed \u0161tudent svojej triedy n\u00e1morn\u00fa akad\u00e9miu. Bol americk\u00fd n\u00e1morn\u00fd velite\u013e, v roku 1986 za\u010dal svoju kari\u00e9ru pilota lietan\u00edm s Navy. Pilotoval 24 r\u00f4znych druhov lietadiel vr\u00e1tane EA-6B Prowler. V roku 1992 sa stal sk\u00fa\u0161obn\u00fdm pilotom a v roku 1996 astronautom. Bol to jeho v\u00f4bec prv\u00fd let.<\/li>\n
David M. Brown<\/strong> (prv\u00fd letov\u00fd \u0161pecialista) \u2013 \u0161tyridsa\u0165\u0161es\u0165ro\u010dn\u00fd pilot a lek\u00e1r naroden\u00fd v Alingtone vo Virg\u00ednii. V roku 1990 sa stal n\u00e1morn\u00fdm pilotom, nalietal celkove 1 700 hod\u00edn. Stal sa prv\u00fdm lek\u00e1rom po desiatich rokoch, ktor\u00fd bol v n\u00e1morn\u00edctve vybran\u00fd do pilotn\u00e9ho v\u00fdcviku. Pre neho to bol prv\u00fd let do vesm\u00edru.<\/li>\n
Kalpana Chawlaov\u00e1<\/strong> (druh\u00fd letov\u00fd \u0161pecialista) \u2013 \u0161tyridsa\u0165jedenro\u010dn\u00e1 Indka, ktor\u00e1 do USA emigrovala v roku 1980, nebola vo vesm\u00edre \u017eiadnym nov\u00e1\u010dikom. Astronautkou sa stala v roku 1994. Pri lete STS-87<\/a> v roku 1996 zavinila chybu, ktor\u00e1 sp\u00f4sobila uvo\u013enenie vedeck\u00e9ho satelitu. Ostatn\u00ed \u010dlenovia pos\u00e1dky potom museli vyst\u00fapi\u0165 do vesm\u00edrneho priestoru a zachyti\u0165 ho.<\/li>\n
Michael P. Anderson<\/strong> (tret\u00ed letov\u00fd \u0161pecialista \u2013 velite\u013e u\u017eito\u010dn\u00e9ho za\u0165a\u017eenia) \u2013 \u0161tyridsa\u0165triro\u010dn\u00fd podplukovn\u00edk zodpovedn\u00fd za vedeck\u00e9 experimenty. Narodil sa v Plattsburghu v \u0161t\u00e1te New York. Na Creighton univerzity v Omahe z\u00edskal magistersk\u00fd titul. Vojensk\u00fd pilot, nalietal 3\u00a0000 hod\u00edn a stal sa tie\u017e pilotom-in\u0161truktorom. NASA ho vybrala v roku 1994 ako jedn\u00e9ho z m\u00e1la astronautov tmavej farby pleti. U\u017e raz letel do vesm\u00edru ako \u010dlen pos\u00e1dky misie STS-89.<\/li>\n
Laurel B. Clarkov\u00e1<\/strong> (\u0161tvrt\u00fd letov\u00fd \u0161pecialista) \u2013 \u0161tyridsa\u0165jedenro\u010dn\u00e1 lek\u00e1rka s praxou na ponork\u00e1ch sa stala astronautkou v roku 1996. Na palube Columbie asistovala pri vedeck\u00fdch experimentoch.<\/li>\n
Ilan Ramon<\/strong> (\u0161pecialista pre u\u017eito\u010dn\u00e9 za\u0165a\u017eenie) \u2013 \u0161tyridsa\u0165osemro\u010dn\u00fd plukovn\u00edk izraelsk\u00e9ho letectva a prv\u00fd Izrael\u010dan vo vesm\u00edre. Jeho matka a babi\u010dka pre\u017eili Osvien\u010dim. Ramon bojoval v dvoch vojn\u00e1ch a z\u00fa\u010dastnil sa n\u00e1letu na irack\u00fd jadrov\u00fd reaktor Ossirak za\u010diatkom 80. rokov. Po\u010das nasleduj\u00facich 9 rokov z\u00edskal prax v lietan\u00ed s A-4 Skyhawk, F-16 a Mirage III-C a tie\u017e absolvoval tr\u00e9ning v Hill Air Force Base v Utahu. Nalietal 4\u00a0000 hod\u00edn.<\/li>\n<\/ul>\n
Pos\u00e1dka tr\u00e9novala na t\u00fato misiu celkove 4 811 hod\u00edn a tr\u00e9ning prebiehal v 16 odli\u0161n\u00fdch simul\u00e1toroch. 23. apr\u00edla 2002 sa k tr\u00e9ningu pos\u00e1dky pridal Orbiter Flight Control team (doslova kontroln\u00fd t\u00edm letu orbitera) a 22. okt\u00f3bra aj Ascent\/Entry Flight Control Team (v\u00fdstupn\u00fd\/n\u00e1vratov\u00fd kontroln\u00fd t\u00edm).<\/p>\n
Embl\u00e9m misie<\/h2>\n
$\"640px-STS-107_Flight_Insignia.svg\"$ <\/a>Ako ka\u017ed\u00e1 misia, aj STS-107 mala svoj embl\u00e9m. Mal tvar p\u00f4dorysu kozmick\u00e9ho raketopl\u00e1nu, pri\u010dom v jeho strede bolo ozna\u010denie mikrogravit\u00e1cie (bezv\u00e1hov\u00e9ho stavu) – \u03bcg. Ten smerom nahor prech\u00e1dzal do symbolu astronautov<\/a> – hviezdy<\/a> s troma pruhmi obopnut\u00fdmi kruhom. Na pravej strane je symbolicky zn\u00e1zornen\u00e1 Zem, nad ktorou vych\u00e1dza Slnko<\/a>. V\u00fdchod Slnka symbolizuje \u00fasvit novej \u00e9ry mikrogravita\u010dn\u00e9ho v\u00fdskumu. Povrch Zeme zviera so znakom astronautov uhol 39\u00b0, lebo Columbia obiehala Zem po dr\u00e1he so sklonom 39\u00b0 k rovn\u00edku. Na \u013eavej strane je s\u00fahvezdie Holubica (po latinsky Columba). Jeho sedem hviezd symbolizuje sedem astronautov, cel\u00e9 s\u00fahvezdie z\u00e1rove\u0148 symbolizuje mier na Zemi. Po obvode embl\u00e9mu s\u00fa men\u00e1 \u010dlenov pos\u00e1dky a pri mene Ilana Ramona je navy\u0161e mal\u00e1 vlajka \u0161t\u00e1tu Izrael.<\/p>\n
Cie\u013e letu<\/h2>\n
Cie\u013eom letu boli predov\u0161etk\u00fdm vedeck\u00e9 biologick\u00e9 experimenty v mikrogravit\u00e1cii. D\u00f4raz sa kl\u00e1dol na lek\u00e1rske experimenty, ale realizovan\u00e9 boli aj pokusy z oblasti technologick\u00e9ho a materi\u00e1lov\u00e9ho v\u00fdskumu. V n\u00e1kladovom priestore raketopl\u00e1nu sa nach\u00e1dzalo laborat\u00f3rium Spacehab, model RDM (Double Research Module – doslova dvojit\u00fd v\u00fdskumn\u00fd modul) sl\u00fa\u017eiace na experimenty v mikrogravit\u00e1cii a extern\u00e1 pr\u00edstrojov\u00e1 plo\u0161ina FREESTAR (Fast Reaction Experiments Enabling Science Technology Applications and Research).<\/p>\n
Probl\u00e9my pred \u0161tartom<\/h2>\n
STS-107 bola jedin\u00e1 vedeck\u00e1 misia, ktor\u00e1 \u201epre\u017eila\u201c \u0161krty v rozpo\u010dte NASA. P\u00f4vodn\u00e9 pl\u00e1ny toti\u017e hovorili o jednej vedeckej misii ka\u017ed\u00fd rok od roku 2001. Postupn\u00fdm zni\u017eovan\u00edm rozpo\u010dtu v\u0161ak z cel\u00e9ho pl\u00e1novan\u00e9ho radu misi\u00ed zostala len misia Columbia STS-107. Aj t\u00e1 v\u0161ak bola postupne odkladan\u00e1, preto\u017ee prednos\u0165 malo z\u00e1sobovanie a v\u00fdmena pos\u00e1dok ISS<\/a>. Do hry vst\u00fapili aj technick\u00e9 probl\u00e9my. Columbia u\u017e od roku 1999 prech\u00e1dzala rozsiahlou \u00fapravou (Orbiter Maintenance Down Period), ktor\u00e1 zah\u0155\u0148ala d\u00f4kladn\u00fa \u00fadr\u017ebu, kontrolu a moderniz\u00e1ciu raketopl\u00e1nu. T\u00e1to kontrola sa v\u0161ak pred\u013a\u017eila a tak sa prv\u00fd term\u00edn \u0161tartu (11. janu\u00e1r 2001) stal nere\u00e1lnym. Po\u010das nasleduj\u00facich dvoch rokov do\u0161lo k 13 \u010fal\u0161\u00edm odkladom. Ke\u010f bol raketopl\u00e1n kone\u010dne v letuschopnom stave, bolo prijat\u00e9 rozhodnutie, \u017ee najprv sa uskuto\u010dn\u00ed misia STS-109<\/a> – servisn\u00e1 misia k Hubblovmu vesm\u00edrnemu \u010falekoh\u013eadu<\/a>. \u0160tart misie STS-107 bol pl\u00e1novan\u00fd na j\u00fal 2002, ale z d\u00f4vodu \u010fal\u0161\u00edch technick\u00fdch probl\u00e9mov bol op\u00e4\u0165 odlo\u017een\u00fd.<\/p>\n
Lety raketopl\u00e1nov nie s\u00fa ozna\u010dovan\u00e9 pod\u013ea poradia, v akom \u0161tartuj\u00fa, ale pod\u013ea poradia, v akom boli napl\u00e1novan\u00e9. Poradie ich \u0161tartu sa m\u00f4\u017ee meni\u0165 z finan\u010dn\u00fdch, technick\u00fdch a in\u00fdch d\u00f4vodov. Z tohto d\u00f4vodu mala misia ozna\u010denie STS-107, hoci nasledovala po misii STS-113 a v skuto\u010dnosti bola 113.-tym letom raketopl\u00e1nu a 28. \u0161tartom orbitera Columbia.<\/p>\n
Priebeh letu<\/h2>\n
\u0160tart<\/h3>\n
$\"STS-107-launch2\"$ <\/a>Cesta Columbie za\u010dala 12. marca 2002, kedy bol raketopl\u00e1n<\/a> presunut\u00fd do pr\u00edpravn\u00e9ho hang\u00e1ru OPF (Orbiter Processing Facility). Tam bola do jej n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru vlo\u017een\u00e1 najprv pr\u00edstrojov\u00e1 paleta EDO (25. apr\u00edla 2002). 6. j\u00fana ju nasledovali Spacehab a FREESTAR a 31. okt\u00f3bra boli dvere do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru orbitera uzavret\u00e9. 18. novembra 2002 bola Columbia presunut\u00e1 do mont\u00e1\u017enej haly VAB, kde bola o dva dni nesk\u00f4r pripojen\u00e1 k hlavnej palivovej n\u00e1dr\u017ei ET a pomocn\u00fdm motorom SRB. 9. decembra 2002 sa za\u010dala premiest\u0148ova\u0165 na odpa\u013eovaciu rampu 39-A. Odpo\u010d\u00edtavanie bolo zah\u00e1jen\u00e9 13. janu\u00e1ra 2003 v stave T-43 hod\u00edn. Pr\u00edpravu na \u0161tart a samotn\u00fd \u0161tart sprev\u00e1dzali zvl\u00e1\u0161tne bezpe\u010dnostn\u00e9 opatrenia, hlavne kv\u00f4li pr\u00edtomnosti izraelsk\u00e9ho astronauta na palube. 7 hod\u00edn 20 min\u00fat pred \u0161tartom za\u010dal pozemn\u00fd person\u00e1l plni\u0165 n\u00e1dr\u017e ET pohonn\u00fdmi hmotami. Pos\u00e1dka za\u010dala do orbitera nastupova\u0165 o 8:30 UT. Prv\u00fd nast\u00fapil velite\u013e Rick Husband, posledn\u00e1 (v \u010dase 13:45) Kalpana Chawlaov\u00e1. Vstupn\u00fd prielez bol uzavret\u00fd o 14:17.<\/p>\n
\u0160tart prebehol \u00faspe\u0161ne vo \u0161tvrtok 16. janu\u00e1ra 2003 o 15:39:00 UT. I\u0161lo celkove o 113. \u0161tart v programe Space Shuttle<\/a> a celkove tret\u00ed kozmick\u00fd \u0161tart v roku 2003. V \u010dase 15:40:21 UT dia\u013ekov\u00e9 kamery zistili odtrhnutie \u010dasti tepelnej izol\u00e1cie n\u00e1dr\u017ee ET a jeho z\u00e1sah do \u013eav\u00e9ho kr\u00eddla orbitera. R\u00fdchlos\u0165 kol\u00edzie bola vypo\u010d\u00edtan\u00e1 na 190\u00a0m\/s, hmotnos\u0165 \u00falomku na 1,2\u00a0kg. Pod\u013ea vtedaj\u0161ieho \u00fasudku technikov to nemohlo sp\u00f4sobi\u0165 v\u00e1\u017enej\u0161ie po\u0161kodenie kr\u00eddla ani jeho tepelnej ochrany. Pr\u00e1ve tento n\u00e1raz \u00falomku izola\u010dnej peny do kr\u00eddla sa v\u0161ak stal raketopl\u00e1nu osudn\u00fdm. \u0160tart pokra\u010doval \u010falej bez probl\u00e9mov. 2 min\u00faty a 7 sek\u00fand po \u0161tarte sa od n\u00e1dr\u017ee ET oddelili pomocn\u00e9 motory SRB a prist\u00e1li v Atlantickom oce\u00e1ne. O 15:47:30 UT boli vypnut\u00e9 hlavn\u00e9 motory SSME (Space Shuttle Main Engines), a o 16:23 UT bol raketopl\u00e1n Columbia naveden\u00fd na opera\u010dn\u00fa obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu dvojmin\u00fatov\u00fdm z\u00e1\u017eihom motorov OMS (Orbital Maneuvering System).<\/p>\n
Po dosiahnut\u00ed obe\u017enej dr\u00e1hy misia dostala medzin\u00e1rodn\u00e9 ozna\u010denie 2003-003A. Columbia sa dostala na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu 273\u00a0\u2013\u00a0290\u00a0km a jeden obeh okolo Zeme jej trval 90,14 min\u00fat. Sklon dr\u00e1hy Columbie k rovn\u00edku bol 39\u00b0. Dve hodiny po \u0161tarte boli otvoren\u00e9 dvere do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru a o \u010fal\u0161iu hodinu bolo zah\u00e1jen\u00e9 o\u017eivovanie Spacehabu a aktiv\u00e1cia s\u00fapravy EDO. U\u017e v prv\u00fd de\u0148 letu sa uskuto\u010dnilo prv\u00e9 pozorovanie – meranie slne\u010dnej kon\u0161tanty.<\/p>\n
Oper\u00e1cie na obe\u017enej dr\u00e1he<\/h3>\n
Orbit\u00e1lne parametre:<\/strong><\/p>\n\n\n\n\n\n\n\n\n
\n
D\u00e1tum<\/strong><\/p>\n<\/td>\n
\n
Orbit\u00e1lna inklin\u00e1cia<\/strong>
\n (sklon dr\u00e1hy k rovn\u00edku)<\/strong><\/p>\n<\/td>\n
\n
Doba obehu (min) <\/b><\/p>\n<\/td>\n
\n
V\u00fd\u0161ka apogea <\/strong><\/p>\n<\/td>\n
\n
V\u00fd\u0161ka perigea<\/strong><\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
16. janu\u00e1r 2003<\/p>\n<\/td>\n
\n
39,01\u00b0<\/p>\n<\/td>\n
\n
90,14<\/p>\n<\/td>\n
\n
290\u00a0km<\/p>\n<\/td>\n
\n
273\u00a0km<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
20. janu\u00e1r 2003<\/p>\n<\/td>\n
\n
39,02\u00b0<\/p>\n<\/td>\n
\n
90,09<\/p>\n<\/td>\n
\n
287\u00a0km<\/p>\n<\/td>\n
\n
271\u00a0km<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
23. janu\u00e1r 2003<\/p>\n<\/td>\n
\n
39,02\u00b0<\/p>\n<\/td>\n
\n
90,03<\/p>\n<\/td>\n
\n
283\u00a0km<\/p>\n<\/td>\n
\n
269\u00a0km<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
26. janu\u00e1r 2003<\/p>\n<\/td>\n
\n
39,02\u00b0<\/p>\n<\/td>\n
\n
89,97<\/p>\n<\/td>\n
\n
279\u00a0km<\/p>\n<\/td>\n
\n
267\u00a0km<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
31. janu\u00e1r 2003<\/p>\n<\/td>\n
\n
39,02\u00b0<\/p>\n<\/td>\n
\n
89,92<\/p>\n<\/td>\n
\n
277\u00a0km<\/p>\n<\/td>\n
\n
264\u00a0km<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n
Let STS-107 prebiehal takmer bez probl\u00e9mov. Z\u00e1kladn\u00e1 n\u00e1pl\u0148 experimentov bola dokon\u010den\u00e1 s dvojdenn\u00fdm predstihom. Misiu naru\u0161ili len dva mal\u00e9 technick\u00e9 probl\u00e9my. Prv\u00fdm bola porucha separ\u00e1torov kondenzovanej vzdu\u0161nej vlhkosti klimatiza\u010dn\u00e9ho syst\u00e9mu, ktor\u00e1 nastala 18. janu\u00e1ra. Druh\u00fdm probl\u00e9mom bol skrat na jednom z dvojice separ\u00e1torov kondenzovanej vody, ku ktor\u00e9mu do\u0161lo nasleduj\u00faceho d\u0148a. Z tohto d\u00f4vodu muselo by\u0165 obmedzen\u00e9 chladenie vzduchu, aby bolo mo\u017en\u00e9 udr\u017eiava\u0165 na prijate\u013enej \u00farovni chladenie elektroniky. T\u00fdm v\u0161ak za\u010dala st\u00fapa\u0165 teplota na palube Spacehabu. Obidva probl\u00e9my sa v\u0161ak pos\u00e1dke podarilo \u00faspe\u0161ne odstr\u00e1ni\u0165. Po zv\u00fd\u0161en\u00ed klimatiza\u010dn\u00e9ho v\u00fdkonu na obytnej palube Columbie sa podarilo teplotu na palube Spacehabu udr\u017ea\u0165 v rozp\u00e4t\u00ed 24 a\u017e 25\u00a0\u00b0C.<\/p>\n
$\"Poh\u013ead$ <\/a>
Poh\u013ead cez spojovac\u00ed tunel do Spacehabu. V z\u00e1bere je astronaut Michael Anderson<\/p><\/div>\n
Celkove bolo \u00faspe\u0161ne vykonan\u00fdch viac ne\u017e 80 experimentov. Pos\u00e1dka pracovala nepretr\u017eite v dvoch dvan\u00e1s\u0165hodinov\u00fdch zmen\u00e1ch (tzv. \u010derven\u00e1 a modr\u00e1 zmena). Modr\u00fa zmenu tvorili Brown, McCool a Anderson, \u010derven\u00fa Chawlaov\u00e1, Husband, Clarkov\u00e1 a Ramon. 27. janu\u00e1ra o 17:36 UT sa podarilo \u010dervenej zmene nadviaza\u0165 spojenie s pos\u00e1dkou Medzin\u00e1rodnej vesm\u00edrnej stanice<\/a>. V priebehu letu sa uskuto\u010dnili celkove \u0161tyri tla\u010dov\u00e9 konferencie. T\u00e1 hlavn\u00e1 za \u00fa\u010dasti v\u0161etk\u00fdch \u010dlenov pos\u00e1dky prebehla 29. janu\u00e1ra. Najv\u00e4\u010d\u0161iu pozornos\u0165 na palube p\u00fatal prv\u00fd izraelsk\u00fd astronaut Ilan Ramon, kv\u00f4li ktor\u00e9mu sa uskuto\u010dnila samostatn\u00e1 tla\u010dov\u00e1 konferencia 20. janu\u00e1ra. Ramonov brat po hav\u00e1rii povedal: \u201cHovoril, \u017ee je tak\u00fd \u0161\u0165astn\u00fd, \u017ee sa ani nechce vr\u00e1ti\u0165 sp\u00e4\u0165 na Zem\u2026 a nevr\u00e1til sa.\u201d<\/p>\n
Zauj\u00edmavos\u0165ou je kresba \u0161trn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e9ho chlapca Petra Ginza, ktor\u00fa si so sebou do vesm\u00edru vzal Ilan Ramon. Kresba zn\u00e1zor\u0148uje poh\u013ead z Mesiaca na Zem. Petr Ginz ju nakreslil za br\u00e1nami koncentra\u010dn\u00e9ho t\u00e1bora Terez\u00edn. Nesk\u00f4r zahynul v plynovej komore Osvien\u010dimu. Okrem toho mal Ramon so sebou napr. t\u00f3ru, \u017eidovsk\u00fd n\u00e1bo\u017eensk\u00fd text, ktor\u00fd pre\u0161iel nemeck\u00fdm koncentra\u010dn\u00fdm t\u00e1borom a \u201eko\u0161er\u201c potraviny \u0161peci\u00e1lne balen\u00e9 pre pou\u017eitie vo vesm\u00edre.<\/p>\n
Pr\u00edstrojov\u00e9 vybavenie a experimenty<\/h4>\n
Ako u\u017e bolo spom\u00ednan\u00e9, STS-107 bola vedeck\u00e1 misia. V n\u00e1kladovom priestore raketopl\u00e1nu sa nach\u00e1dzalo laborat\u00f3rium Spacehab sl\u00fa\u017eiace na experimenty v mikrogravit\u00e1cii. Ozna\u010denie dvojit\u00fd v\u00fdskumn\u00fd modul (DRM) znamen\u00e1, \u017ee tento exempl\u00e1r vznikol spojen\u00edm dvoch men\u0161\u00edch modulov do jedn\u00e9ho v\u00e4\u010d\u0161ieho. Spacehab a orbiter sp\u00e1jal \u0161es\u0165metrov\u00fd tunel, na ktor\u00fd bola napojen\u00e1 tie\u017e komora EAL (External Airlock) pre v\u00fdstup do otvoren\u00e9ho priestoru. V prechodovej komore boli dva skafandre a p\u00fatacie lan\u00e1, napriek tomu, \u017ee nebol pl\u00e1novan\u00fd a ani neprebehol nijak\u00fd v\u00fdstup do otvoren\u00e9ho priestoru. Vesm\u00edrne laborat\u00f3rium Spacehab malo tvar le\u017eat\u00e9ho zrezan\u00e9ho valca s d\u013a\u017ekou 6 metrov a vn\u00fatorn\u00fdm objemom objem 60\u00a0m\u00b3. Na palube Spacehabu bolo umiestnen\u00fdch 3375 kilogramov n\u00e1kladu (pr\u00edstroje, vzorky, manu\u00e1ly\u2026) a \u010fal\u0161\u00edch 360\u00a0kg sa nach\u00e1dzalo na obytnej palube orbitera. V zadnej \u010dasti raketopl\u00e1nu bola umiestnen\u00e1 plo\u0161ina EDO (Extended Duration Orbiter), ktor\u00e1 z\u00e1sobovala energetick\u00e9 \u010dl\u00e1nky PRSD (Power Reactant Storage and Distribution – syst\u00e9m ulo\u017eenia a distrib\u00facie energie), \u010d\u00edm umo\u017enila pred\u013a\u017eenie letu vo vesm\u00edre na \u0161estn\u00e1s\u0165 dn\u00ed s trojdennou rezervou. Medzi Spacehabom a plo\u0161inou EDO sa nach\u00e1dzala \u010fal\u0161ia plo\u0161ina nazvan\u00e1 FREESTAR, ktor\u00e1 niesla nieko\u013eko vedeck\u00fdch pr\u00edstrojov, konkr\u00e9tne:<\/p>\n
\n
spektrometer na \u0161t\u00fadium oz\u00f3novej vrstvy v zemskej atmosf\u00e9re<\/a> SOLSE-2 (Shuttle Ozone Limb Sounding Experiment)<\/li>\n
r\u00e1diometer pre meranie slne\u010dnej kon\u0161tanty SOLCON-3<\/li>\n
r\u00e1diometrick\u00e1 kamera Cybion IMC-201<\/li>\n
zariadenie pre meranie kritickej viskozity xen\u00f3nu, CVX-2<\/li>\n
prototyp n\u00edzkov\u00fdkonov\u00e9ho vysiela\u010da s prij\u00edma\u010dom LPT (Low-Power Transceiver)<\/li>\n<\/ul>\n
Pr\u00edstroje a experimenty na plo\u0161ine FREESTAR fungovali bu\u010f automaticky, pas\u00edvne, alebo ich astronauti ovl\u00e1dali na dia\u013eku.<\/p>\n
V k\u00fdlovej \u010dasti sa nach\u00e1dzal mikroakcelerometer OARE (Orbiter Acceleration Research Experiment), ktor\u00fd meral kv\u00e1zikon\u0161tantn\u00e9 zr\u00fdchlenie. Okrem OARE meral mikrogravit\u00e1ciu a chvenie prostredia akcelerometer SAMS-FF (Space Acceleration Measurement System for Free Flyers).<\/p>\n
$\"N\u00e1kladov\u00fd$ <\/a>
N\u00e1kladov\u00fd priestor<\/p><\/div>\n
$\"Detail$ <\/a>
Detail n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru. \u010cerven\u00fd ov\u00e1l ukazuje polohu pr\u00edstroja OARE<\/p><\/div>\n
P\u00f4vodne sa uva\u017eovalo o tom, \u017ee v n\u00e1kladovom priestore vynesie Columbia namiesto FREESTAR dru\u017eicu Triana s ur\u00fdch\u013eovac\u00edm stup\u0148om, ktor\u00e1 bude potom naveden\u00e1 na vy\u0161\u0161iu obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu a bude fotografova\u0165 zemsk\u00fd povrch. Projekt v\u0161ak bol pozastaven\u00e1 a n\u00e1sledne zru\u0161en\u00fd z d\u00f4vodu nezh\u00f4d medzi Kongresom a Bielym domom.<\/p>\n
Biologick\u00e9 experimenty<\/h4>\n
Na palube Columbie boli tie\u017e sklen\u00edky, akv\u00e1ri\u00e1 a ter\u00e1ri\u00e1, aby sa mohlo \u0161tudova\u0165 vplyv mikrogravit\u00e1cie na \u017eiv\u00e9 organizmy. Zop\u00e1r t\u00fdchto \u017eivo\u010d\u00edchov dokonca hav\u00e1riu pre\u017eilo. I\u0161lo o \u010dervy Caenorhabditis elegans<\/em>. \u010eal\u0161ie organizmy, ktor\u00e9 pre\u017eili v kanistry p\u00e1d r\u00fdchlos\u0165ou a\u017e 9\u00a0700\u00a0km\/h pri teplot\u00e1ch dosahuj\u00facich 175\u00a0\u00b0C, boli bakt\u00e9rie kme\u0148a Microbispora<\/em>. Tieto mikroorganizmy s\u00edce neboli s\u00fa\u010das\u0165ou experimentov (tri experiment\u00e1lne kmene hav\u00e1riu nepre\u017eili), ale dostali sa do kanistra zrejme e\u0161te pred \u0161tartom. Tieto objavy podporili mo\u017enos\u0165, \u017ee niektor\u00e9 organizmy dok\u00e1\u017eu pre\u017ei\u0165 prelet zemskou atmosf\u00e9rou a n\u00e1sledn\u00fd dopad. Mohli by teda teoreticky by\u0165 pren\u00e1\u0161an\u00e9 v meteoritoch z jedn\u00e9ho telesa slne\u010dnej s\u00fastavy na druh\u00e9.<\/p>\n
Astronauti sledovali napr\u00edklad spr\u00e1vanie sa mravcov (rod Pogonomyrmex<\/em>), pav\u00fakov (Eriophora<\/em>) a v\u010diel (Xylocopa<\/em>) v bezv\u00e1hovom stave, \u0161tudovali ikry a embry\u00e1 r\u00fdb Oryzias latipes<\/em>, prisp\u00f4sobenie sa krvn\u00e9ho obehov\u00e9ho syst\u00e9mu kr\u00fds na mikrogravit\u00e1ciu, vplyv podmienok kozmick\u00e9ho letu na rast plesn\u00ed, ich metabolizmus a citlivos\u0165 na fungic\u00eddne prostriedky a vplyv mikrogravit\u00e1cie na fyziol\u00f3giu mikroorganizmov. Vykon\u00e1vali sa imunologick\u00e9 a embryologick\u00e9 \u0161t\u00fadie na rybke Xiphophorus helleri<\/em>, fyziologick\u00e9 \u0161t\u00fadie na vodnej rastline Ceratophyllum demersum<\/em>, pozoroval sa v\u00fdvoj rastlinn\u00fdch buniek citliv\u00fdch na gravit\u00e1ciu u machu Ceratodon purpureum<\/em> v mikrogravit\u00e1cii a in\u00e9.<\/p>\n
Experimenty pripravovali v\u00fdskumn\u00edci najm\u00e4 z USA a Izraela, ale tie\u017e z \u010fal\u0161\u00edch \u0161t\u00e1tov: z Kanady, eur\u00f3pskych \u0161t\u00e1tov zdru\u017een\u00fdch v ESA, Japonska, Austr\u00e1lie, \u010c\u00edny, … medzi experimenty bol tie\u017e zaraden\u00fd projekt vytvoren\u00fd \u0161tudentmi. Po trag\u00e9dii jeden z nich uviedol pre New York Times: \u201cBolo by to znev\u00e1\u017eenie astronautov, ak by sme v\u00fdskum zastavili. Mus\u00edme pokra\u010dova\u0165.\u201d<\/p>\n
Lek\u00e1rske experimenty<\/h4>\n
D\u00f4raz sa kl\u00e1dol na lek\u00e1rske experimenty, pri\u010dom astronauti sl\u00fa\u017eili nielen ako v\u00fdskumn\u00edci, ale aj ako pokusn\u00e9 objekty. Uskuto\u010dnili sa napr\u00edklad tieto lek\u00e1rske experimenty (nasleduj\u00face menovan\u00e9 boli pripraven\u00e9 vesm\u00edrnou agent\u00farou ESA):<\/p>\n
\n
vplyv mikrogravit\u00e1cie na celkov\u00fd odpor perif\u00e9rnych ciev u \u010dloveka<\/li>\n
regula\u010dn\u00e9 mechanizmy krvn\u00e9ho tlaku pri cvi\u010den\u00ed v mikrogravit\u00e1cii<\/li>\n
vplyv beztia\u017ee na regul\u00e1ciu srdcov\u00e9ho tepu a krvn\u00e9ho tlaku<\/li>\n
spont\u00e1nne prisp\u00f4sobenie krvn\u00e9ho tlaku na mikrogravit\u00e1ciu<\/li>\n
\u00faloha kostn\u00fdch buniek pri adapt\u00e1cii svaloviny na mikrogravit\u00e1ciu<\/li>\n
adapt\u00e1cia kardiopulmon\u00e1rneho a svalov\u00e9ho syst\u00e9mu v priebehu kozmick\u00e9ho letu a po jeho ukon\u010den\u00ed<\/li>\n
vplyv pri\u013enavosti na vlastnosti spojivov\u00e9ho tkaniva v mikrogravit\u00e1cii<\/li>\n
mnohoparametrov\u00e9 vyhodnotenie zvl\u00e1dania stresu astronautov v priebehu letu<\/li>\n
fyziologick\u00e9 parametre ovplyv\u0148uj\u00face ortostatick\u00e9 probl\u00e9my po kozmickom lete<\/li>\n<\/ul>\n
Niektor\u00e9 lek\u00e1rske experimenty agent\u00fary NASA:<\/p>\n
\n
metabolizmus bielkov\u00edn v priebehu kozmick\u00e9ho letu<\/li>\n
kinetika metabolizmu v\u00e1pnika v priebehu kozmick\u00e9ho letu<\/li>\n
prenos latentn\u00fdch v\u00edrusov HSV1 (Herpes Simplex Virus, typ 1) medzi \u010dlenmi pos\u00e1dky v priebehu letu<\/li>\n<\/ul>\n
Lek\u00e1rske experimenty Kanadskej kozmickej agent\u00fary (CSA)<\/p>\n
\n
\u0161t\u00fadium osteopor\u00f3zy v mikrogravit\u00e1cii, vplyv horm\u00f3nov a g\u00e9nov\u00e1<\/a> regul\u00e1cia<\/li>\n
vplyv sp\u00e1nku a imunitn\u00fdch funkci\u00ed na osteopor\u00f3zu<\/li>\n<\/ul>\n
\u010eal\u0161ie experimenty boli zameran\u00e9 napr\u00edklad na sk\u00famanie vplyvu osvetlenia na h\u013abku sp\u00e1nku astronautov, \u0161t\u00fadium kostn\u00e9ho a svalov\u00e9ho syst\u00e9mu v mikrogravit\u00e1cii, zmeny imunitn\u00e9ho syst\u00e9mu vyvolan\u00e9 kozmick\u00fdm letom, vyhodnotenie zvl\u00e1dania stresu po\u010das letu a pod. Na tieto \u00fa\u010dely bola pos\u00e1dka vybaven\u00e1 pr\u00edpravkami pre odber sl\u00edn, krvi a mo\u010du, automatick\u00fdm analyz\u00e1torom krvi PCBA (Portable Clinical Blood Analyser) a ergometrom a pokro\u010dil\u00fdm syst\u00e9mom pre monitorovanie dychu ARMS (Advanced Respiratory Monitoring System).<\/p>\n
$\"Pos\u00e1dka$ <\/a>
Pos\u00e1dka raketopl\u00e1nu Columbia STS-107 na orbite v bezv\u00e1hovom stave. V hornom rade (modr\u00e1 zmena, \u013d-P): Brown, McCool, Anderson. V dolnom rade (\u010derven\u00e1 zmena \u013d-P): Chawlaov\u00e1, Husband, Clarkov\u00e1 a Ramon<\/p><\/div>\n
Technologick\u00fd a materi\u00e1lov\u00fd v\u00fdskum<\/h4>\n
Realizovan\u00e9 boli aj pokusy z oblasti technologick\u00e9ho a materi\u00e1lov\u00e9ho v\u00fdskumu. I\u0161lo napr\u00edklad o \u0161t\u00fadium procesu horenia, sk\u00fa\u0161anie hasiaceho zariadenia s vodnou hmlou a \u0161t\u00fadium mechaniky zrnit\u00fdch materi\u00e1lov. Z oblast\u00ed fyziky sa realizovali pokusy kry\u0161talografie a molekul\u00e1rnej fyziky, napr\u00edklad tvorba vl\u00e1knit\u00fdch kry\u0161t\u00e1lov v zmesi chloridu kobaltnat\u00e9ho a chloridu v\u00e1penat\u00e9ho v roztoku kremi\u010ditanu sodn\u00e9ho v bezv\u00e1hovom stave. \u0160tudovali sa r\u00f4zne fyzik\u00e1lne procesy, napr\u00edklad vlastnosti rozhrania dvoch kvapal\u00edn, \u0161t\u00fadium gu\u013eat\u00fdch plame\u0148ov, tvorba sadz\u00ed v bezv\u00e1hovom stave, at\u010f. Experimenty a pozorovania boli tie\u017e z oblasti kozmickej v\u00fdroby, napr\u00edklad pr\u00edprava kry\u0161t\u00e1lov bielkov\u00edn, v\u00fdroba lie\u010div a podobne.<\/p>\n
Na plo\u0161ine FREESTAR boli tie\u017e pr\u00edstroje sleduj\u00face a sk\u00famaj\u00face zemsk\u00fa atmosf\u00e9ru (spektrometer, r\u00e1diometrick\u00e1 kamera,…) a tie\u017e vplyv kozmick\u00e9ho prostredia na r\u00f4zne materi\u00e1ly (guma, \u017eelezo, magnety, krieda,…). Tieto materi\u00e1ly boli umiestnen\u00e9 na module SEM-14 (Space Experiment Module) a experimenty s nimi spojen\u00e9 poch\u00e1dzali z 11 americk\u00fdch \u0161k\u00f4l. R\u00e1diometer SOLCON-3 umiestnen\u00fd na plo\u0161ine FREESTAR zase meral hodnotu slne\u010dnej kon\u0161tanty. Na letovej palube raketopl\u00e1nu sa uskuto\u010d\u0148oval experiment testovanie naviga\u010dn\u00e9ho syst\u00e9mu vyu\u017e\u00edvaj\u00faceho dru\u017eice GPS a pri prist\u00e1vacom man\u00e9vri malo tie\u017e d\u00f4js\u0165 k testovaniu vplyvu bo\u010dn\u00e9ho vetra na dynamiku prist\u00e1vacieho man\u00e9vru. Mimo raketopl\u00e1nu sa sledoval \u00fa\u010dinok z\u00e1\u017eihu motorov raketopl\u00e1nu na ionosf\u00e9ru a tie\u017e pozorovanie z\u00e1\u017eihu motorov z dru\u017eice USAF.<\/p>\n
Pr\u00edpravy na prist\u00e1tie<\/h3>\n
E\u0161te v priebehu letu technici analyzovali mo\u017en\u00e9 d\u00f4sledky n\u00e1razu \u010dasti tepelnej izol\u00e1cie z n\u00e1dr\u017ee ET na \u013eav\u00e9 kr\u00eddlo raketopl\u00e1nu. 28. janu\u00e1ra pri\u0161li k z\u00e1veru, \u017ee ani rozsiahle po\u0161kodenie dla\u017ed\u00edc tepelnej ochrany, ktor\u00e9 mohol tento n\u00e1raz sp\u00f4sobi\u0165, by nemalo ma\u0165 za n\u00e1sledok de\u0161trukciu raketopl\u00e1nu. Ani z\u00e1bery zo stanice AMOS (U. S. Air Force Maui Optical and Supercomputing Site) neuk\u00e1zali nijak\u00e9 po\u0161kodenie, av\u0161ak sn\u00edmky nezaberali spodn\u00fa stranu orbitera. 30. a 31. janu\u00e1ra piloti Columbie a Chawlaov\u00e1 zah\u00e1jili n\u00e1cvik prist\u00e1vacieho man\u00e9vru na simul\u00e1tore PILOT. N\u00e1cvik prebehol bez ak\u00fdchko\u013evek probl\u00e9mov. 31. janu\u00e1ra zah\u00e1jila pos\u00e1dka previerky Columbie pred prist\u00e1t\u00edm a tie\u017e upratovanie predmetov na obytnej palube a v laborat\u00f3riu.<\/p>\n
Hav\u00e1ria raketopl\u00e1nu<\/h2>\n
Bli\u017e\u0161ie inform\u00e1cie v hlavnom \u010dl\u00e1nku: Hav\u00e1ria raketopl\u00e1nu Columbia<\/a><\/p>\n
$\"Z\u00e1ber$ <\/a>
Z\u00e1ber z kokpitu v za\u010diato\u010dn\u00fdch f\u00e1zach prist\u00e1vania<\/p><\/div>\n
Pokus o prist\u00e1tie prebehol 1. febru\u00e1ra 2003. O 14:03 SE\u010c zah\u00e1jila ni\u010d netu\u0161iaca pos\u00e1dka prist\u00e1vac\u00ed man\u00e9ver. V \u010dase 14:10:39 bola zapojen\u00e1 prv\u00e1 jednotka hydrauliky. Raketopl\u00e1n bol oto\u010den\u00fd motormi dopredu a o 14: 15: 30 bol preveden\u00fd stop\u00e4\u0165desiatosemsekundov\u00fd z\u00e1\u017eih motorov OME (Orbital Maneuvering Engine – motor pre man\u00e9vrovanie na obe\u017enej dr\u00e1he). Potom piloti oto\u010dili Columbiu sp\u00e4\u0165 do p\u00f4vodnej polohy, \u010di\u017ee „nosom“ dopredu. Z blokov FRCS (Foward Reaction Control System, doslova predn\u00fd reakt\u00edvny kontroln\u00fd syst\u00e9m – skupina motorov RCS umiestnen\u00fdch v prednej \u010dasti raketopl\u00e1nu) boli vypusten\u00e9 zvy\u0161ky pohonn\u00fdch hm\u00f4t. Raketopl\u00e1n vst\u00fapil do vrchn\u00fdch vrstiev atmosf\u00e9ry, kde ho za\u010dala postupne obklopova\u0165 \u017eerav\u00e1 plazma. T\u00e1to plazma s teplotou presahuj\u00facou 1000\u00a0\u00b0C vznik\u00e1 tren\u00edm riedkych vrstiev vzduchu o povrch raketopl\u00e1nu. Raketopl\u00e1n (presnej\u0161ie orbiter) je v\u0161ak proti nej chr\u00e1nen\u00fd vrstvou izola\u010dn\u00fdch do\u0161ti\u010diek. Za ofici\u00e1lny \u010das vstupu do atmosf\u00e9ry sa pova\u017euje \u010das 14:44 SE\u010c. Zatia\u013e v\u0161etko prebiehalo pod\u013ea pl\u00e1nu. S dosadnut\u00edm stroja na prist\u00e1vaciu dr\u00e1hu Kennedyho kozmick\u00e9ho strediska sa po\u010d\u00edtalo o 15:16 SE\u010c.<\/p>\n
O 14:49 Columbia zah\u00e1jila pravoto\u010div\u00fa ot\u00e1\u010dku – man\u00e9ver na zn\u00ed\u017eenie r\u00fdchlosti. V \u010dase 14:49 nieko\u013eko sn\u00edma\u010dov zaregistrovalo slab\u00fd n\u00e1rast teploty. O 14:52 zaregistrovali mierny n\u00e1rast teploty aj sn\u00edma\u010de v hydraulickom syst\u00e9me b\u0155zd \u013eav\u00e9ho podvozku. V nasleduj\u00facich chv\u00ed\u013each do\u0161lo k strate \u00fadajov zo sn\u00edma\u010dov. Teplota r\u00e1stla v celom kr\u00eddle a v celej podvozkovej \u0161achte. Tieto \u00fadaje riadiace stredisko zaregistrovalo, ale nevenovalo im zvl\u00e1\u0161tnu pozornos\u0165. Potom do\u0161lo k strate \u00fadajov o tlaku aj v pneumatik\u00e1ch \u013eav\u00e9ho podvozku. T\u00fato skuto\u010dnos\u0165 u\u017e mohla znamena\u0165 v\u00e1\u017enu poruchu, st\u00e1le v\u0161ak mohlo \u00eds\u0165 len o poruchu komunik\u00e1cie. Riadiace stredisko si to v\u0161ak chcelo overi\u0165: \u201eColumbia, tu je Houston\u201c, povedal capcom riadiaceho strediska Charles Hobaugh, \u201epozer\u00e1me sa tu na hodnoty tlaku v pneumatik\u00e1ch a posledn\u00e9 sme nedostali.\u201c \u201eRozumiem…\u201c stihol e\u0161te poveda\u0165 velite\u013e Rick Husband a vyslovil e\u0161te za\u010diatok \u010fal\u0161ieho slova. Ak\u00e9ho, to sa u\u017e nikto nikdy nedozvedel, preto\u017ee v tej chv\u00edli bolo s raketopl\u00e1nom preru\u0161en\u00e9 v\u0161etko spojenie. O nieko\u013eko sek\u00fand sa stroj pod\u013ea radarov\u00fdch hl\u00e1sen\u00ed rozpadol. Tesne pred rozpadom do\u0161lo k odtrhnutiu \u013eav\u00e9ho kr\u00eddla. V okamihu rozpadu sa Columbia nach\u00e1dzala vo v\u00fd\u0161ke 63 kilometrov a pohybovala sa r\u00fdchlos\u0165ou 5,5\u00a0km\/s. V trase raketopl\u00e1nu na\u010falej leteli u\u017e len \u017eerav\u00e9 trosky, ktor\u00e9 sa rozpt\u00fdlili a dopadli na \u00fazemie troch americk\u00fdch \u0161t\u00e1tov, najviac v\u0161ak na Texas. Okam\u017eite sa rozbehli z\u00e1chrann\u00e9 akcie. Nikto zo sedem\u010dlennej pos\u00e1dky v\u0161ak nepre\u017eil.<\/p>\n
$\"Kvety$ <\/a>
Kvety a pam\u00e4tn\u00e9 predmety pri vstupe do Johnsonovho vesm\u00edrneho strediska na pamiatku obetiam hav\u00e1rie Columbie<\/p><\/div>\n
Po katastrofe bola zostaven\u00e1 vy\u0161etrovacia komisia CAIB (Columbia Accident Investigation Board)<\/a>. CAIB dospela k z\u00e1veru, \u017ee pr\u00ed\u010dinou ne\u0161\u0165astia bola po\u0161koden\u00e1 tepeln\u00e1 izol\u00e1cia na n\u00e1be\u017enej hrane \u013eav\u00e9ho kr\u00eddla. K tomuto po\u0161kodeniu do\u0161lo e\u0161te pri \u0161tarte. Sp\u00f4sobil ho ve\u013ek\u00fd kus penovej izol\u00e1cie, ktor\u00fd odpadol z n\u00e1dr\u017ee ET a dopadol na n\u00e1be\u017en\u00fa hranu kr\u00eddla, kde po\u0161kodil panely RCC. Miesto dopadu bolo naozaj ne\u0161\u0165astn\u00e9 – keby tento kus dopadol na in\u00e9 miesto, pravdepodobne by sa aj napriek po\u0161kodeniu podarilo Columbii bezpe\u010dne prist\u00e1\u0165. Na n\u00e1be\u017enej hrane kr\u00eddla je v\u0161ak teplota plazmy najvy\u0161\u0161ia a celistvos\u0165 panelov RCC je pre bezpe\u010dn\u00e9 prist\u00e1tie nevyhnutn\u00e1. Vzniknutou trhlinou sa plazma dostala do kr\u00eddla, kde postupne prepa\u013eovala priehradky tvoriace jeho vn\u00fatorn\u00fa kon\u0161trukciu. Nakoniec do\u0161lo k odtrhnutiu kr\u00eddla a de\u0161trukcii cel\u00e9ho raketopl\u00e1nu.<\/p>\n
Zoznam piesn\u00ed na zob\u00fadzanie pos\u00e1dky<\/h2>\n
U\u017e od \u010dias programu Gemini NASA tradi\u010dne na zob\u00fadzanie astronautov pou\u017e\u00edva piesne. Toto je zoznam piesn\u00ed, ktor\u00e9 zob\u00fadzali pos\u00e1dku Columbie pri misii STS-107.<\/p>\n
\n
De\u0148 2: Modr\u00e1 zmena – \u201eEMA EMA\u201c<\/li>\n
De\u0148 2: \u010cerven\u00e1 zmena – \u201eAmerica, the Beautiful\u201c od Texas Elementary Honors Choir<\/li>\n
De\u0148 3: Modr\u00e1 zmena – \u201eComing Back to Life\u201c od Pink Floyd<\/li>\n
De\u0148 3: \u010cerven\u00e1 zmena – \u201eSpace Truckin’\u201c od Deep Purple<\/li>\n
De\u0148 4: Modr\u00e1 zmena – \u201eCultural Exchange\u201c<\/li>\n
De\u0148 4: \u010cerven\u00e1 zmena – \u201eHatishma Koli\u201c od Hachalonot Hgvohim<\/li>\n
De\u0148 5: Modr\u00e1 zmena – \u201eFake Plastic Trees\u201c od Radiohead<\/li>\n
De\u0148 5: \u010cerven\u00e1 zmena – \u201eAmazing Grace\u201c od Black Watch a 51 Band of Highland Brigade<\/li>\n
De\u0148 6: Modr\u00e1 zmena – \u201eTexan 60\u201c<\/li>\n
De\u0148 6: \u010cerven\u00e1 zmena – \u201eGod of Wonders\u201c Stevea Greena<\/li>\n
De\u0148 7: Modr\u00e1 zmena – \u201eThe Wedding Song\u201c od Paula Stookeyho pre pilota Willieho McCoola<\/li>\n
De\u0148 7: \u010cerven\u00e1 zmena – \u201ePrabhati\u201c od Ravi Shankara<\/li>\n
De\u0148 8: Modr\u00e1 zmena – \u201eHakuna Matata\u201c od The Baha Men pre Michaela Andersona od jeho dvoch det\u00ed (z filmu Lev\u00ed kr\u00e1\u013e)<\/li>\n
De\u0148 8: \u010cerven\u00e1 zmena – \u201eMa ata osheh kesheata kam baboker?\u201c od Arika Einsteina<\/li>\n
De\u0148 9: Modr\u00e1 zmena – \u201eBurning Down the House\u201c od Talking Heads na po\u010des\u0165 experimentov s horen\u00edm pri tomto lete<\/li>\n
De\u0148 9: \u010cerven\u00e1 zmena – \u201eKung Fu Fighting\u201c od Carla Douglasa. Pos\u00e1dka mala hra\u010dku, ktor\u00e1 hrala t\u00fato piese\u0148. Bol to ich maskot a br\u00e1vali ho so sebou v\u0161ade po\u010das tr\u00e9ningu<\/li>\n
De\u0148 10: Modr\u00e1 zmena – \u201eHotel California\u201c hran\u00e1 rodinou a priate\u013emi pilota Willieho McCoola. (Josie McCool, Shawn McCool, Sean McCool, Josee Julian (b\u00fdval\u00e1 priate\u013eka), a Joseein otec Frank)<\/li>\n
De\u0148 10: \u010cerven\u00e1 zmena – \u201eThe Prayer\u201c od Celine Dion.<\/li>\n
De\u0148 11: Modr\u00e1 zmena – \u201eI Say a Little Prayer\u201c od Dionne Warwickovej hran\u00e1 pre Andersona od jeho man\u017eelky.<\/li>\n
De\u0148 11: \u010cerven\u00e1 zmena – \u201eDrops of Jupiter\u201c od Train.<\/li>\n
De\u0148 12: Modr\u00e1 zmena – \u201eWhen Day is Done\u201c od Django Reinhardt a Stephane Grappelli.<\/li>\n
De\u0148 12: \u010cerven\u00e1 zmena – \u201eLove of My Life\u201c od Queen. Nahr\u00e1vka rann\u00fdch aktiv\u00edt po\u010das tejto piesne pre\u017eila hav\u00e1riu<\/li>\n
De\u0148 13: Modr\u00e1 zmena – \u201eSlow Boat to Rio\u201c by Earla Klugha.<\/li>\n
De\u0148 13: \u010cerven\u00e1 zmena – \u201eRunning to the Light\u201c od Runrig.<\/li>\n
De\u0148 14: Modr\u00e1 zmena: – \u201eI Get Around\u201c od The Beach Boys.<\/li>\n
De\u0148 14: \u010cerven\u00e1 zmena – \u201eUp on the Roof\u201c od Jamesa Taylora.<\/li>\n
De\u0148 15: Modr\u00e1 zmena – \u201eImagine\u201c od Johna Lennona.<\/li>\n
De\u0148 15: \u010cerven\u00e1 zmena – \u201eYaar ko hamne ja ba ja dekha\u201c od Abita Parveen. Nahr\u00e1vka rann\u00fdch aktiv\u00edt po\u010das tejto piesne pre\u017eila hav\u00e1riu.<\/li>\n
De\u0148 16: Modr\u00e1 zmena – \u201eSilver Inches\u201c od Enya.<\/li>\n
De\u0148 16: \u010cerven\u00e1 zmena – \u201eShalom lach eretz nehederet\u201c od Yehorama Gaona.<\/li>\n
De\u0148 17: Modr\u00e1 zmena – \u201eIf You’ve Been Delivered\u201c od Kirka Franklina.<\/li>\n
De\u0148 17: \u010cerven\u00e1 zmena – \u201eScotland the Brave\u201c od The Black Watch a skupiny 51st Highland Brigade.<\/li>\n<\/ul>\n
Zdroje<\/h2>\n
\n
Podrobn\u00fd priebeh letu a opis experimentov na str\u00e1nkach Anton\u00edna V\u00edtka<\/a><\/li>\n
Spr\u00e1va vy\u0161etrovacej komisie CAIB<\/a><\/li>\n
V\u00fdber spr\u00e1v z \u010deskej tla\u010de o hav\u00e1rii raketopl\u00e1nu Columbia<\/a><\/li>\n
Ofici\u00e1lne zhrnutie misie STS-107<\/li>\n
Tom\u00e1\u0161 P\u0159ibyl: Den, kdy se nevr\u00e1tila Columbia (JUNIOR, 2003)<\/li>\n
Pavel Toufar: Krut\u00fd vesm\u00edr (Akcent, 2003)<\/li>\n<\/ul>\n
Referencie<\/h2>\n
\n
V\u00cdTEK, Anton\u00edn. 2003-003A – STS 107 [online]. 2004-12-07, [cit. 2010-02-09]. Dostupn\u00e9 online. (po \u010desky)<\/li>\n
Worms survived Columbia disaster [online]. BBC News, 2003-05-01, [cit. 2010-02-09]. Dostupn\u00e9 online. (po anglicky)<\/li>\n
GRYGAR, Ji\u0159\u00ed. \u017de\u0148 objev\u016f 2006: 7. \u017divot ve vesm\u00edru. Kozmos, 2009, ro\u010d.\u00a0XL, \u010d\u00eds.\u00a01, s.\u00a044.<\/li>\n
DISMUKES, Kim; PETTY, John Ira. STS-107 Wake-up Calls [online]. NASA, 2003-02-01, [cit. 2010-02-09]. Dostupn\u00e9 online. (po anglicky)<\/li>\n
FRIES, Colin. Chronology of Wakeup Calls [online]. NASA, 2009-11-30, [cit. 2010-02-09]. Dostupn\u00e9 online. (po anglicky)<\/li>\n<\/ol>\n
Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n
Columbia STS-107 \u2013 tragick\u00e1 jednosmern\u00e1 letenka 1\/2<\/a><\/li>\n
Columbia STS-107 \u2013 tragick\u00e1 jednosmern\u00e1 letenka 2\/2<\/a><\/li>\n
Posledn\u00fd v\u00fdchod slnka na svete<\/a><\/li>\n
Univerzum Padaj\u00facich hviezd<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii. Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori: IP 213.215.88.109 (oprava tabu\u013eky), Adrian (formul\u00e1cia, opravy preklepov), Mz (formul\u00e1cia), Kandy Talbot (opravy preklepov), Kresadlo (oprava preklepu), Kelovy (oprava preklepov), 94andrej94 (oprava preklepu), Vegetator (pravopis), Pescan (pravopis) Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0 a GFDL. STS-107 bola poslednou misiou (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":677,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1300"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=1300"}],"version-history":[{"count":16,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1300\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":8961,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1300\/revisions\/8961"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/677"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=1300"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}