{"id":1375,"date":"2014-12-16T17:00:23","date_gmt":"2014-12-16T16:00:23","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=1375"},"modified":"2024-05-27T16:09:10","modified_gmt":"2024-05-27T14:09:10","slug":"merkur-kratka-verzia","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=1375","title":{"rendered":"Merk\u00far – kr\u00e1tka verzia"},"content":{"rendered":"

Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii<\/a>. Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori<\/a>: Zvedavec (zakladate\u013e, \u010das\u0165 textu), IP 195.98.8.241 (formul\u00e1cia, \u010das\u0165 textu), Atomique (formul\u00e1cia), Liso (obr\u00e1zky, formul\u00e1cia, vecn\u00e1 oprava), MisoH (formul\u00e1cia, pravopis), Petak (formul\u00e1cia), Helix84 (pravopis), Sisua (aktualiz\u00e1cia, spresnenie, formul\u00e1cia, oprava preklepov, \u010das\u0165 textu), Wizzard (extern\u00e9 odkazy, obr\u00e1zok), Wwooter (doplnen\u00fd symbol Merk\u00fara), IP 92.19.58.9 (oprava preklepu), IP 87.197.11.169 (oprava preklepu), Martin88 (oprava preklepov), P 213.151.218.132 (vecn\u00e1 oprava), IP 213.160.169.14 (vecn\u00e1 oprava)
\n<\/em><\/p>\n

Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0<\/a> a GFDL<\/a>.<\/em><\/p>\n

M\u00e1me tu aj \u010dl\u00e1nok na rovnak\u00fa t\u00e9mu, ale\u00a0dlh\u0161\u00ed!<\/a><\/em><\/span><\/p>\n

\n
$\"Mercury_in_color_-_Prockter07_centered\"$ <\/a><\/strong><\/p>\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n
Elementy dr\u00e1hy<\/strong>
\n(Epocha 2000,0)<\/small><\/caption>\n
\n
Ve\u013ek\u00e1 polos<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
57\u00a0909\u00a0176\u00a0km (0,387 098 93 AU)<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Obvod dr\u00e1hy<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
360 mili\u00f3nov km<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Excentricita (e)<\/i><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
0,205 630 69<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Doba obehu (P)<\/i><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
87,969 34 d<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Synodick\u00e1 doba obehu<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
115,8776 d<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Priemern\u00e1 obe\u017en\u00e1 r\u00fdchlos\u0165<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
47,36\u00a0km\/s<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Maxim\u00e1lna obe\u017en\u00e1 r\u00fdchlos\u0165<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
58,98\u00a0km\/s<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Minim\u00e1lna r\u00fdchlos\u0165<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
38,86\u00a0km\/s<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Sklon dr\u00e1hy (i)<\/i><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
7,004 87\u00b0<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
D\u013a\u017eka v\u00fdstupn\u00e9ho uzla (\u03a9)<\/i><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
48,331 67\u00b0<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Argument perih\u00e9lia (\u03c9)<\/i><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
29,124 78\u00b0<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Stredn\u00e1 anom\u00e1lia (M)<\/i><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
?<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Po\u010det satelitov<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
0<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n
\u00a0<\/span><\/span><\/p>\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n
Fyzik\u00e1lne charakteristiky<\/span><\/strong><\/caption>\n
\n
Rovn\u00edkov\u00fd priemer<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
4 879,4 km<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Povrch<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
7,5\u00d710^{7 <\/sup>km\u00b2<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n}
\n
Objem<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
6,083\u00d710^{10<\/sup> km\u00b3<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n}
\n
Hmotnos\u0165<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
3,3022\u00d710^{23<\/sup> kg<<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n}
\n
Hustota (\u03c1)<\/i><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
5,427 g\/cm\u00b3<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Gravit\u00e1cia na rovn\u00edku<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
3,701\u00a0m\/s\u00b2<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
\u00danikov\u00e1 r\u00fdchlos\u0165<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
4,435 km\/s<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Rota\u010dn\u00e1 peri\u00f3da<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
58,6462 d
\n(58 d 15,5088 h)<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
R\u00fdchlos\u0165 rot\u00e1cie<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
10\u00a0892\u00a0km\/h<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Sklon osi rot\u00e1cie<\/span><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
~0,01\u00b0<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n\n\n\n\n\n\n\n\n
Atmosf\u00e9ra<\/span><\/strong><\/caption>\n
\n
Zlo\u017eenie atmosf\u00e9ry<\/span><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
kysl\u00edk 42 %<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
<\/td>\n \n
sod\u00edk 29\u00a0%<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
<\/td>\n \n
vod\u00edk 22\u00a0%<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
<\/td>\n \n
h\u00e9lium 6\u00a0%<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
<\/td>\n \n
drasl\u00edk 0,5\u00a0%<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Atmosf\u00e9rick\u00fd tlak<\/span><\/span><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
2,10^{-7<\/sup> Pa<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n}
Merk\u00far<\/strong> je najbli\u017e\u0161ia plan\u00e9ta slne\u010dnej s\u00fastavy<\/a> k Slnku<\/a> a najmen\u0161ia plan\u00e9ta slne\u010dnej s\u00fastavy.<\/p>\n
Merk\u00far je mal\u00e1 kamenn\u00e1 plan\u00e9ta<\/a> s povrchom posiatym impaktn\u00fdmi kr\u00e1termi. Merk\u00far nem\u00e1 hust\u00fa atmosf\u00e9ru, ktor\u00e1 by dok\u00e1zala regulova\u0165 povrchov\u00fa teplotu. Z toho d\u00f4vodu jej rozdiel kol\u00ed\u0161e v rozmedz\u00ed +440\u00b0C po\u010das d\u0148a a \u2212180\u00b0C v noci. Napriek tomu, \u017ee je Merk\u00far najbli\u017e\u0161ie k Slnku, nedr\u017e\u00ed teplotn\u00fd rekord medzi plan\u00e9tami slne\u010dnej s\u00fastavy. Ten patr\u00ed Venu\u0161i<\/a>, ktor\u00e1 je od Slnka s\u00edce \u010falej, ale panuje na nej siln\u00fd sklen\u00edkov\u00fd efekt.<\/p>\n
Jeho priemer je 38 % priemeru Zeme, \u010do je 1,4-kr\u00e1t viac, ako priemer Mesiac<\/a>a. Merk\u00far m\u00e1 vysok\u00fa hustotu a slab\u00e9, no predsa pr\u00edtomn\u00e9 magnetick\u00e9 pole. Vytv\u00e1ra ho mas\u00edvne kovov\u00e9 jadro plan\u00e9ty vo vn\u00fatri plan\u00e9ty. Merk\u00far obieha okolo Slnka najr\u00fdchlej\u0161ie zo v\u0161etk\u00fdch plan\u00e9t, no jeho rot\u00e1cia je, naopak, ve\u013emi pomal\u00e1. Nem\u00e1 \u017eiadny mesiac<\/a>.<\/p>\n
Pre svoj najr\u00fdchlej\u0161\u00ed pohyb po oblohe zo v\u0161etk\u00fdch plan\u00e9t bol pomenovan\u00fd pod\u013ea r\u00edmskeho posla bohov Merk\u00fara. Plan\u00e9ta je zn\u00e1ma u\u017e od staroveku, hoci sa vo\u013en\u00fdm okom \u0165a\u017e\u0161ie pozoruje. Ke\u010f\u017ee sa jeho dr\u00e1ha nach\u00e1dza vo vn\u00fatri dr\u00e1hy Zeme, nikdy sa na oblohe nevzdiali od Slnka o viac ako 28\u00b0, a preto ho mo\u017eno pozorova\u0165 len r\u00e1no, kr\u00e1tko pred v\u00fdchodom, alebo ve\u010der, kr\u00e1tko po z\u00e1pade Slnka. Aj tak m\u00f4\u017ee by\u0165 niekedy pomerne n\u00e1padn\u00fdm objektom na ve\u010dernej alebo rannej oblohe.<\/p>\n
Kozmick\u00e1 sonda, Mariner 10 v rokoch 1974 \u2013 75 ako prv\u00e1 sonda v\u00f4bec trikr\u00e1t preletela okolo Merk\u00fara. Sonda MESSENGER, takisto po troch preletoch, bola v marci 2011 naveden\u00e1 na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo plan\u00e9ty.<\/p>\n
<\/p>\n
Fyzik\u00e1lne vlastnosti<\/h2>\n
Zvl\u00e1\u0161tnos\u0165ou Merk\u00fara je jeho zna\u010dne vysok\u00e1 hustota (asi 5 400 kg\/m^{3<\/sup>). Je vy\u0161\u0161ia ako hustota Mesiaca Zeme, hoci povrch t\u00fdchto dvoch telies sa na seba ve\u013emi podob\u00e1. Tento fakt sa vysvet\u013euje vysok\u00fdm zast\u00fapen\u00edm \u017eeleza a niklu vo vn\u00fatri plan\u00e9ty, \u010domu nasved\u010duje aj pr\u00edtomnos\u0165 magnetick\u00e9ho po\u013ea. Hmotnos\u0165 Merk\u00fara je 3,302×1023 kg. Hmotnos\u0165 sa ur\u010dovala pomerne \u0165a\u017eko, preto\u017ee t\u00e1to plan\u00e9ta nem\u00e1 \u017eiadneho sprievodcu, a navy\u0161e sa nach\u00e1dza pr\u00edli\u0161 bl\u00edzko Slnka. Na zmeranie hmotnosti vyu\u017eil G. Sitarski gravita\u010dn\u00e9 p\u00f4sobenie Merk\u00fara na 5 plan\u00e9tok. Z toho vypo\u010d\u00edtal, \u017ee doteraz uzn\u00e1van\u00e1 hmotnos\u0165 Merk\u00fara 1\/308 523,71 hmotnosti Slnka by mala by\u0165 zv\u00fd\u0161en\u00e1 o 0,0021 promile. A\u017e 60 % hmotnosti Merk\u00fara pritom pripad\u00e1 na jadro, \u010do je zhruba dvakr\u00e1t viac, ako je tomu v pr\u00edpade Zeme.<\/p>\n}
Merk\u00far je takmer dokonal\u00e1 gu\u013ea, preto\u017ee rozdiel medzi jeho rovn\u00edkov\u00fdm a pol\u00e1rnym priemerom nepresahuje 1 km \u2013 v oboch osiach meria zhodne 4 880 km. Splo\u0161tenie plan\u00e9ty je menej ako 0,0006.<\/p>\n
Dr\u00e1ha a rot\u00e1cia<\/h2>\n
Obe\u017en\u00e1 dr\u00e1ha<\/h3>\n
Merk\u00farova obe\u017en\u00e1 dr\u00e1ha je zo v\u0161etk\u00fdch plan\u00e9t najbli\u017e\u0161ia k Slnku. V\u010faka tomu je neust\u00e1le bombardovan\u00fd fot\u00f3nmi a slne\u010dn\u00fdm vetrom \u2013 pr\u00fadom elektricky nabit\u00fdch \u010dast\u00edc smeruj\u00facich vysokou r\u00fdchlos\u0165ou od Slnka. Slne\u010dn\u00fd vietor a slab\u00e1 gravit\u00e1cia plan\u00e9ty sp\u00f4sobuj\u00fa, \u017ee m\u00e1 len ve\u013emi riedku atmosf\u00e9ru. Okrem toho m\u00e1 jeho obe\u017en\u00e1 dr\u00e1ha aj najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed sklon a najv\u00e4\u010d\u0161iu excentricitu zo v\u0161etk\u00fdch plan\u00e9t. V najbli\u017e\u0161om bode svojej dr\u00e1hy, v perih\u00e9liu je k Slnku o 24 mili\u00f3nov kilometrov bli\u017e\u0161ie ako v najvzdialenej\u0161om bode (af\u00e9liu). Zvl\u00e1\u0161tnos\u0165ou jeho obe\u017enej dr\u00e1hy je v\u00fdrazn\u00e9 st\u00e1\u010danie perih\u00e9lia r\u00fdchlos\u0165ou a\u017e 1,55\u00b0 za storo\u010die, \u010do je viac, ako predpokladali Newtonove pohybov\u00e9 z\u00e1kony. Toto st\u00e1\u010danie sa vedci pok\u00fa\u0161ali vysvetli\u0165 h\u013eadan\u00edm hypotetickej plan\u00e9ty Vulk\u00e1n vo vn\u00fatri obe\u017enej dr\u00e1hy Merk\u00fara, ktor\u00e1 by na Merk\u00far gravita\u010dne p\u00f4sobila. Nesk\u00f4r v\u0161ak bolo st\u00e1\u010danie perih\u00e9lia vysvetlen\u00e9 pomocou te\u00f3rie relativity.<\/p>\n
V \u010dasovej \u0161k\u00e1le mili\u00f3nov a\u017e mili\u00e1rd rokov sa pod\u013ea J. Laskara a M. Gastineaua obe\u017en\u00e1 dr\u00e1ha Merk\u00fara jav\u00ed ako najmenej stabiln\u00e1 spomedzi obe\u017en\u00fdch dr\u00e1h v\u0161etk\u00fdch plan\u00e9t. V priebehu nasleduj\u00facich mili\u00e1rd rokov sa m\u00f4\u017ee excentricita jeho dr\u00e1hy nato\u013eko zv\u00fd\u0161i\u0165, \u017ee pretne obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu Venu\u0161e, \u010do by viedlo k chaosu v dr\u00e1hach v\u0161etk\u00fdch terestrick\u00fdch plan\u00e9t.<\/p>\n
$\"Porovnanie$ <\/a>
Porovnanie ve\u013ekosti Merk\u00fara a Zeme<\/p><\/div>\n
Rot\u00e1cia<\/h3>\n
Pre \u0165a\u017ek\u00fa pozorovate\u013enos\u0165 Merk\u00fara nebolo dlho mo\u017en\u00e9 ur\u010di\u0165 d\u013a\u017eku jeho d\u0148a. Pozorovate\u013eov navy\u0161e miatla n\u00e1hoda, \u017ee obdobie, ktor\u00e9 trv\u00e1 plan\u00e9te od prechodu z v\u00fdchodnej elong\u00e1cie do z\u00e1padnej je pribli\u017ene rovn\u00e9 d\u013a\u017eke jednej ot\u00e1\u010dky (40 \u2013 50 dn\u00ed) a preto astron\u00f3movia videli Merk\u00far st\u00e1le z tej istej strany. Do roku 1962 sa predpokladalo, \u017ee plan\u00e9ta m\u00e1 viazan\u00fd obeh okolo Slnka, tak\u017ee jej de\u0148 mal by\u0165 rovnako dlh\u00fd ako rok. A\u017e v roku 1965 sa podarilo spo\u013eahlivo ur\u010di\u0165 dobu rot\u00e1cie a to pomocou nov\u00fdch v\u00fdkonn\u00fdch r\u00e1dioteleskopov odrazom radarov\u00fdch sign\u00e1lov od povrchu Merk\u00fara. Siderick\u00e1 doba rot\u00e1cie je 58,65 pozemsk\u00e9ho d\u0148a.<\/p>\n
Sklon rota\u010dnej osi k rovine obehu plan\u00e9ty je takmer 90\u00b0. Z toho d\u00f4vodu de\u0148 na ktorejko\u013evek \u010dasti plan\u00e9ty trv\u00e1 rovnako dlho a Merk\u00far nem\u00e1 ro\u010dn\u00e9 obdobia. Pre r\u00fdchly obeh plan\u00e9ty okolo Slnka sa v\u0161ak Slnko zdanlivo pos\u00fava po Merk\u00farovej oblohe tak r\u00fdchlo, \u017ee medzi dvomi nasleduj\u00facimi v\u00fdchodmi Slnka uplynie 176 pozemsk\u00fdch dn\u00ed. Pozorovate\u013e na povrchu Merk\u00fara by v \u010dase prechodu plan\u00e9ty perih\u00e9liom videl Slnko vyjs\u0165 na v\u00fdchode a norm\u00e1lne sa pohybova\u0165 smerom na z\u00e1pad. Potom by Slnko postupne zastavilo a za\u010dalo sa pohybova\u0165 opa\u010dne, zo z\u00e1padu na v\u00fdchod. Po 8 d\u0148och by sa zdanliv\u00fd pohyb Slnka vr\u00e1til op\u00e4\u0165 do norm\u00e1lu. V bl\u00edzkosti perih\u00e9lia je obe\u017en\u00e1 r\u00fdchlos\u0165 8 dn\u00ed vy\u0161\u0161ia ako rota\u010dn\u00e1 r\u00fdchlos\u0165 plan\u00e9ty.<\/p>\n\n\t\t