{"id":1506,"date":"2015-01-12T12:31:09","date_gmt":"2015-01-12T11:31:09","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=1506"},"modified":"2022-02-07T00:00:03","modified_gmt":"2022-02-06T23:00:03","slug":"vlasy-bereniky","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=1506","title":{"rendered":"S\u00fahvezdie Vlasy Bereniky"},"content":{"rendered":"

Uk\u00e1\u017eka s\u00fahvezdia, kapitoly z knihy S\u00fahvezdia od Androm\u00e9dy po \u017dirafu<\/a><\/p>\n

Slovn\u00ed\u010dek<\/a><\/p>\n

Coma Berenices, genit\u00edv Comae Berenices, skratka Com<\/em><\/h2>\n

Legenda o vzniku Vlasov Bereniky poch\u00e1dza z \u010dias okolo roku 300 pred n. l. Kr\u00e1savica Berenika bola egyptsk\u00e1 kr\u00e1\u013eovn\u00e1. Jej man\u017eelom sa stal kr\u00e1\u013e Ptolemaios Euergetes alebo tie\u017e Ptolemaios III., menovec zn\u00e1meho astron\u00f3ma Ptolemaia, ktor\u00fd s n\u00edm ale nebol nijako spriaznen\u00fd. Raz sa kr\u00e1\u013e vydal na nebezpe\u010dn\u00fa vojnov\u00fa v\u00fdpravu proti As\u00fdr\u010danom. Berenika s\u013e\u00fabila bohyni Venu\u0161i ako dar svoje kr\u00e1sne zlat\u00e9 vlasy, ak sa jej man\u017eel vr\u00e1ti z boja \u017eiv\u00fd a zdrav\u00fd. Ke\u010f sa tak stalo, Berenika dodr\u017eala svoje slovo. Odstrihla si n\u00e1dhern\u00e9 ku\u010dery a ulo\u017eila ich do Venu\u0161inho chr\u00e1mu. Na druh\u00fd de\u0148 sa v\u0161ak kr\u00e1\u013eovnine vlasy stratili. Str\u00e1\u017ecovia chr\u00e1mu mali by\u0165 pr\u00edsne potrestan\u00ed za nedbal\u00fa slu\u017ebu. Zachr\u00e1nil ich dvorn\u00fd matematik a hvezd\u00e1r Gr\u00e9k Konon (Conon) z ostrova Samu, ktor\u00fd uk\u00e1zal rozhnevan\u00e9mu kr\u00e1\u013eovi straten\u00e9 ku\u010dery na oblohe v podobe obl\u00e1\u010dika hviezd<\/a>. Bohy\u0148a Venu\u0161a vraj bola darom tak\u00e1 pote\u0161en\u00e1, \u017ee ho prijala a sama umiestnila medzi hviezdy. Polichoten\u00fd a pochab\u00fd kr\u00e1\u013e s kr\u00e1\u013eovnou tomu uverili a chr\u00e1mov\u00fdm str\u00e1\u017ecom ich nedbalos\u0165 odpustili. Astron\u00f3mom tak pribudlo na oblohe \u010fal\u0161ie s\u00fahvezdie \u2013 Vlasy Bereniky. Napriek starovek\u00e9mu p\u00f4vodu v\u0161ak bolo pod t\u00fdmto menom prv\u00fdkr\u00e1t ozna\u010den\u00e9 a\u017e v roku 1536 Casparom Vopelom, pod\u013ea in\u00e9ho zdroja v polovici 16. storo\u010dia fl\u00e1mskym kartografom Gerhardom Mercatorom.<\/p>\n

V tro\u0161ku odli\u0161nej verzii legendy si Berenika odstrihla dlh\u00fd prame\u0148 vlasov, ktor\u00fd zaniesla do chr\u00e1mu e\u0161te pred man\u017eelov\u00fdm n\u00e1vratom. Eratostenes v 2. storo\u010d\u00ed pred n. l. naz\u00fdval toto s\u00fahvezdie Vlasy Ariadny. Zoskupenie hviezd m\u00f4\u017ee predstavova\u0165 aj strapec chlpov na konci chvosta Leva. P\u00f4vodne sa dokonca zakres\u013eovalo ako koniec vyto\u010den\u00e9ho levieho chvosta.<\/p>\n

Hviezdy a objekty<\/h3>\n

Hviezda \u03b1 Comae Berenices<\/strong> sa naz\u00fdva Diad\u00e9m<\/strong> a m\u00e1 jasnos\u0165 len 4,32 mag. Jej meno ozna\u010duj\u00face korunu vo vlasoch je nezn\u00e1meho p\u00f4vodu, ale vie sa, \u017ee nepoch\u00e1dza zo staroveku. Je to dvojhviezda pozost\u00e1vaj\u00faca zo zlo\u017eiek podobnej jasnosti, ktor\u00e9 sa navz\u00e1jom obehn\u00fa za 25,85 roka. Pre mal\u00fa vz\u00e1jomn\u00fa vzdialenos\u0165, priemerne 12 au, \u010do je len o trochu viac ako vzdialenos\u0165 Saturna<\/a> od Slnka<\/a>, ich nemo\u017eno mal\u00fdm \u010falekoh\u013eadom rozl\u00ed\u0161i\u0165. Obe\u017en\u00e1 dr\u00e1ha zlo\u017eiek m\u00e1 tvar v\u00fdraznej elipsy a ich vz\u00e1jomn\u00e1 vzdialenos\u0165 sa pohybuje od 6 au po 19 au. Aj pri najv\u00e4\u010d\u0161om rozstupe, ak\u00fd m\u00f4\u017eu dosiahnu\u0165, st\u00e1le od seba nie s\u00fa vzdialen\u00e9 ani len jedin\u00fa cel\u00fa obl\u00fakov\u00fa sekundu. Rovina ich dr\u00e1hy je bl\u00edzka rovine zorn\u00e9ho smeru, ale nele\u017e\u00ed v nej, tak\u017ee hviezdy pri poh\u013eade zo Zeme pri svojom obehu okolo spolo\u010dn\u00e9ho \u0165a\u017eiska neprech\u00e1dzaj\u00fa jedna popred druh\u00fa. Kv\u00f4li ich vz\u00e1jomnej bl\u00edzkosti mala sonda Hipparcos probl\u00e9m zmera\u0165 paralaxu p\u00e1ru. Jedna zlo\u017eka m\u00e1 5,22 mag, druh\u00e1 5,24 mag. Obe s\u00fa tie\u017e rovnakej spektr\u00e1lnej triedy, F5 V, ka\u017ed\u00e1 z nich je asi o 25 % hmotnej\u0161ia a 2,5-kr\u00e1t jasnej\u0161ia ako Slnko. Teplota ich povrchov dosahuje 6 500 K.<\/p>\n

Najjasnej\u0161ia hviezda s\u00fahvezdia je \u03b2 Comae Berenices<\/strong> alebo 43 Com s jasnos\u0165ou len 4,23 mag. Nenesie \u017eiadne vlastn\u00e9 meno. Je len o trochu hor\u00facej\u0161ia a o 37 % \u017eiarivej\u0161ia ne\u017e na\u0161e Slnko. Tomu zodpoved\u00e1 aj jej o \u010dosi v\u00e4\u010d\u0161ia hmotnos\u0165 (110 % hmotnosti Slnka) a rozmery (110 % priemeru Slnka). Podobne ako na\u0161e Slnko aj ona vykazuje zmenu aktivity v ur\u010ditom cykle. Ten jej v\u0161ak m\u00e1 peri\u00f3du 16,6 roka, \u010di\u017ee je dlh\u0161\u00ed ako slne\u010dn\u00fd. Objavil sa aj n\u00e1znak druh\u00e9ho, 9,6 roka trvaj\u00faceho cyklu. Existuj\u00fa ist\u00e9 zn\u00e1mky spektroskopick\u00e9ho sprievodcu, no nie s\u00fa potvrden\u00e9, a v s\u00fa\u010dasnosti sa nezd\u00e1 ve\u013emi pravdepodobn\u00e9, \u017ee by \u03b2 Com mala spolo\u010dn\u00edka. Pri tejto hviezde sa nena\u0161li ani \u017eiadne stopy po plan\u00e9tach<\/a>, \u010di aspo\u0148 po pra\u0161nom disku.<\/p>\n

\u010eal\u0161ie dvojhviezdy s\u00fa 2, 12, 17, 24, 32+33 a 35 Comae Berenices. 2 Comae Berenices<\/strong> rozl\u00ed\u0161i aj mal\u00fd amat\u00e9rsky \u010falekoh\u013ead s dostato\u010dn\u00fdm zv\u00e4\u010d\u0161en\u00edm. Jej zlo\u017eky jasn\u00e9 6,1 a 7,5 mag del\u00ed uhlov\u00e1 vzdialenos\u0165 3,7\u2033.<\/p>\n

\u010cleny 12 Comae Berenices<\/strong> maj\u00fa s\u00edce v\u00e4\u010d\u0161\u00ed odstup (66,1\u2033), ale slab\u0161ia zlo\u017eka dosahuje jasnos\u0165 len 8,5 magnit\u00fad, a preto na ich rozl\u00ed\u0161enie mus\u00edme pou\u017ei\u0165 \u010falekoh\u013ead so vstupnou pupilou aspo\u0148 6 cm. Jasnej\u0161ia zlo\u017eka m\u00e1 4,7 mag.<\/p>\n

17 Comae Berenices<\/strong> tvoria dve hviezdy s jasnos\u0165ami 5,4 a 6,7 mag v odstupe 145\u2033, \u010do je u\u017e objekt vhodn\u00fd pre po\u013en\u00fd \u010falekoh\u013ead.<\/p>\n

24 Comae Berenices<\/strong> m\u00e1 zlo\u017eky jasn\u00e9 5,2 a 6,7 magnit\u00fad v odstupe 20,3\u2033. Mali by sa da\u0165 rozl\u00ed\u0161i\u0165 lep\u0161\u00edm po\u013en\u00fdm \u010falekoh\u013eadom. Zlo\u017eky s\u00fa farebne kontrastn\u00e9, jasnej\u0161ia je oran\u017eov\u00e1, slab\u0161ia modrast\u00e1.<\/p>\n

32 Comae Berenices<\/strong> a 33 Comae Berenices<\/strong> tvoria iba zdanliv\u00fa dvojicu. S uhlov\u00fdm rozstupom 196\u2033 s\u00fa tie\u017e vhodn\u00fdm objektom pre po\u013en\u00fd \u010falekoh\u013ead. Ich skuto\u010dn\u00e1 priestorov\u00e1 vzdialenos\u0165 pravdepodobne presahuje 1 000 ly.<\/p>\n

Zlo\u017eky dvojhviezdy 35 Comae Berenices<\/strong> maj\u00fa rozstup iba 1,1\u2033. Vo vzdialenosti 29\u2033 od \u00fastredn\u00e9ho p\u00e1ru sa nach\u00e1dza tretia zlo\u017eka s magnit\u00fadou 10. \u00dastredn\u00fd p\u00e1r dosahuje jasnos\u0165 5,0 a 7,2 mag.<\/p>\n

R Comae Berenices<\/strong> (\u03b1 = 12h 4m, \u03b4 = +18\u00b0 47\u2032) je premenn\u00e1 hviezda typu Mira Ceti s kol\u00edsan\u00edm jasnosti od 7,1 do 14,6 mag s peri\u00f3dou 363 dn\u00ed a spektr\u00e1lnym typom M.<\/p>\n

V tomto s\u00fahvezd\u00ed sa nach\u00e1dza aj miesto, do ktor\u00e9ho smeruje galaktick\u00e1 rota\u010dn\u00e1 os, \u010di\u017ee severn\u00fd galaktick\u00fd p\u00f3l<\/strong>. Je to bod s\u00faradnicami \u03b1 = 12h 51m 25s, \u03b4 = +27\u00b0 04\u2032 48\u2033. Iba 0,4\u00b0 od galaktick\u00e9ho p\u00f3lu le\u017e\u00ed 31 Comae Berenices<\/strong>, hviezda s jasnos\u0165ou 4,94 mag, ktor\u00e1 si zasl\u00fa\u017ei ozna\u010denie \u201esevern\u00e1 galaktick\u00e1 pol\u00e1rka\u201c (\u201ePolaris Galacticus Borealis\u201c). Patr\u00ed do pomerne zriedkavej skupiny \u017elt\u00fdch obrov, pri\u010dom m\u00e1 hmotnos\u0165 2,55 hmotnost\u00ed Slnka a je 82-kr\u00e1t svietivej\u0161ia ne\u017e Slnko. Pravdepodobne je to hviezda v \u0161t\u00e1diu premeny na \u010derven\u00e9ho obra, ktor\u00e1 bude (z kozmologick\u00e9ho h\u013eadiska) r\u00fdchlo r\u00e1s\u0165 a \u010dervenie\u0165.<\/p>\n

\"Mel<\/a>S\u00fahvezdie neobsahuje \u017eiadne jasn\u00e9 hviezdy. Niektor\u00e9 slab\u0161ie hviezdi\u010dky v\u0161ak tvoria riedku otvoren\u00fa hviezdokopu (obr. v\u013eavo). T\u00e1to kopa sa ozna\u010duje ako Coma alebo, pod\u013ea Melottovho katal\u00f3gu, Mel 111<\/strong>. D\u00e1 sa stretn\u00fa\u0165 aj s n\u00e1zvom Coma Star Cluster. Hviezdokopa m\u00e1 priemer asi 5 stup\u0148ov (desa\u0165 priemerov Mesiaca), preto\u017ee sa nach\u00e1dza bl\u00edzko k n\u00e1m. Od Zeme je Mel 111 vzdialen\u00e1 pribli\u017ene 260 \u2013 283 sveteln\u00fdch rokov, tak\u017ee patr\u00ed medzi na\u0161e najbli\u017e\u0161ie otvoren\u00e9 hviezdokopy. Obsahuje asi 273 hviezd, z ktor\u00fdch je mo\u017en\u00e9 za vynikaj\u00facich podmienok vo\u013en\u00fdm okom uvidie\u0165 20. Preto je podivn\u00e9, ako slabo je t\u00e1to kopa medzi amat\u00e9rskymi astron\u00f3mami zn\u00e1ma. Najlep\u0161ie sa pozoruje tri\u00e9drom s dobrou svetelnos\u0165ou. Vo hvezd\u00e1rskom \u010falekoh\u013eade je u\u017e pr\u00edli\u0161 roztr\u00fasen\u00e1 a presahuje zorn\u00e9 pole. Vek jej hviezd sa odhaduje na zhruba 400 mili\u00f3nov rokov. Jej najjasnej\u0161ia hviezda je 12 Comae Berenices s jasnos\u0165ou 4,8 magnit\u00fad, najslab\u0161ie \u010dleny dosahuj\u00fa 10. magnit\u00fadu. Do kopy sa premieta aj hviezda \u03b3 Com, ale fyzicky do nej nepatr\u00ed. Ako hviezdny pr\u00fad sa Mel 111 pohybuje vo\u010di Slnku r\u00fdchlos\u0165ou 8 km\/s smerom k s\u00fahvezdiu Plachty.<\/p>\n

Hoci je toto s\u00fahvezdie m\u00e1lo plo\u0161ne rozlo\u017eit\u00e9, d\u00e1 sa v \u0148om pozorova\u0165 mnoho galaxi\u00ed<\/a>, preto\u017ee le\u017e\u00ed kolmo k rovine Galaxie a zatie\u0148uje ich len minimum hmoty na\u0161ej Galaxie. Okrem galaxi\u00ed obsahuje aj gu\u013eov\u00e9 hviezdokopy. Najjasnej\u0161ia z nich, M 53<\/strong> (NGC 5024), je stredne hust\u00e1. Le\u017e\u00ed v bl\u00edzkosti hviezdy Diad\u00e9m. S po\u013en\u00fdm \u010falekoh\u013eadom s dobrou svetelnos\u0165ou ju uvid\u00edme iba ako hmlist\u00fa \u0161kvrnu, ktorej skuto\u010dn\u00fd priemer je 295 ly. Hviezdy v nej rozl\u00ed\u0161ime \u010falekoh\u013eadom s priemerom objekt\u00edvu 15 cm. Uhlov\u00fd priemer sa ud\u00e1va rozli\u010dne, ako 12,6\u2032, ale aj 19\u2032. Patr\u00ed k najvzdialenej\u0161\u00edm gu\u013eov\u00fdm hviezdokop\u00e1m od stredu Galaxie. Ako viacero gu\u013eov\u00fdch hviezdok\u00f4p, aj t\u00e1to m\u00e1 medzi star\u00fdmi \u017elt\u00fdmi \u010dlenmi typick\u00fdmi pre tento typ objektu aj zop\u00e1r mlad\u00fdch, modr\u00fdch hviezd. T\u00fdchto hviezd naz\u00fdvan\u00fdch modr\u00ed tul\u00e1ci nach\u00e1dzame v M 53 neobvykle ve\u013ea. Pod\u013ea jednej hypot\u00e9zy s\u00fa to v skuto\u010dnosti star\u00e9 hviezdy, ktor\u00e9 \u201eomladli\u201c v\u010faka v\u00e1rke plynu pritiahnutej od druhej zlo\u017eky ich dvojhviezdnych syst\u00e9mov.<\/p>\n

Len dva mesa\u010dn\u00e9 priemery smerom na juh od M 53 sa nach\u00e1dza \u010fal\u0161ia gu\u013eov\u00e1 hviezdokopa, NGC 5053<\/strong>. Pravdepodobne je k M 53 relat\u00edvne bl\u00edzko aj fyzicky. M\u00e1 podobn\u00fd uhlov\u00fd priemer ako M 53, ale vy\u0161\u0161iu magnit\u00fadu a slab\u00fa plo\u0161n\u00fa jasnos\u0165. Na poh\u013ead pripom\u00edna sk\u00f4r otvoren\u00fa hviezdokopu. Pri\u0161la toti\u017e o \u010das\u0165 svojich hviezd, ke\u010f prelietala rovinou na\u0161ej Galaxie. Astron\u00f3movia odhaduj\u00fa, \u017ee po p\u00e1r obehoch okolo jadra Galaxie sa NGC 5053 rozpadne \u00faplne. Skuto\u010dn\u00fd priemer kopy odhaduj\u00fa na viac ne\u017e 150 ly.<\/p>\n

NGC 4147<\/strong> je tie\u017e gu\u013eov\u00e1 hviezdokopa, ale jej jasnos\u0165 dosahuje e\u0161te ni\u017e\u0161iu hodnotu, iba 10 magnit\u00fad. Potrebujeme na \u0148u aspo\u0148 stredne ve\u013ek\u00fd \u010falekoh\u013ead. Vzdialenos\u0165 sa uv\u00e1dza medzi 60 000 ly a\u017e 85 000 ly.<\/p>\n

V tomto s\u00fahvezd\u00ed sa nach\u00e1dza tzv. Kopa galaxi\u00ed vo Vlasoch Bereniky alebo Kopa galaxi\u00ed Coma<\/strong>. Je to obrovsk\u00e9 zoskupenie galaxi\u00ed vo vzdialenosti asi 320 \u2013 350 mili\u00f3nov ly, \u010d\u00edm je najbli\u017e\u0161ou na galaxie bohatou pravidelnou kopou k Zemi. Naprie\u010d meria medzi 10 a\u017e 20 mili\u00f3nov ly. M\u00e1 desiatky tis\u00edc \u010dlenov, ale aj ve\u013ek\u00fdmi \u010falekoh\u013eadmi ich vid\u00edme len nie\u010do vy\u0161e tis\u00edc.<\/p>\n

\"M<\/a>Najzn\u00e1mej\u0161ia galaxia s\u00fahvezdia je M 64<\/strong> (NGC 4826) \u010ciernook\u00e1 galaxia<\/strong> (obr\u00e1zok vpravo), ve\u013emi mohutn\u00fd syst\u00e9m vo vzdialenosti najmenej 12 mili\u00f3nov sveteln\u00fdch rokov (no uv\u00e1dzaj\u00fa sa hodnoty a\u017e po vy\u0161e dvojn\u00e1sobok). \u010eal\u0161ie, menej pou\u017e\u00edvan\u00e9 men\u00e1 s\u00fa galaxia \u010cierne oko alebo \u0160\u00edpov\u00e1 Ru\u017eenka. N\u00e1zov dostala pod\u013ea tmavej oblasti na sever od stredu tejto \u0161pir\u00e1lovej galaxie. T\u00fa oblas\u0165 v\u0161ak nem\u00f4\u017eeme vidie\u0165 \u010falekoh\u013eadom s men\u0161\u00edm priemerom objekt\u00edvu ako 20 a\u017e 25 cm. T\u00e1to tmav\u00e1 z\u00f3na je v skuto\u010dnosti prstenec obkolesuj\u00faci jadro, rozsiahly komplex tmav\u00fdch hmlov\u00edn, ktor\u00e9 zacl\u00e1\u0148aj\u00fa jednak hviezdy v jadre, jednak hviezdy v dobre vyvinut\u00fdch \u0161pir\u00e1lov\u00fdch ramen\u00e1ch. Pomedzi neprieh\u013eadn\u00e9 mra\u010dn\u00e1 presvit\u00e1 \u010dervenkast\u00e1 \u017eiara hviezdotvorn\u00fdch oblast\u00ed. Mra\u010dn\u00e1 dod\u00e1vaj\u00fa galaxii vzh\u013ead privret\u00e9ho oka a najlep\u0161ie sa uk\u00e1\u017eu na fotografick\u00fdch sn\u00edmkach. Okrem nich v\u0161ak M 64 obsahuje pomerne m\u00e1lo medzihviezdnej hmoty. Je zvl\u00e1\u0161tne, \u017ee tmav\u00fd prachov\u00fd prstenec neobieha jadro v rovine rot\u00e1cie zvy\u0161ku galaxie. Zna\u010d\u00ed to, \u017ee vznikol ned\u00e1vno, napr. pohlten\u00edm men\u0161ej galaxie v\u00e4\u010d\u0161ou.<\/p>\n

\u010ciernook\u00fa galaxiu prv\u00fdkr\u00e1t op\u00edsal J. E. Bode v roku 1779. Je zdrojom r\u00f6ntgenov\u00e9ho, infra\u010derven\u00e9ho a r\u00e1diov\u00e9ho \u017eiarenia. \u010eal\u0161ou zvl\u00e1\u0161tnos\u0165ou tejto galaxie je jej rot\u00e1cia. Vn\u00fatorn\u00e1 \u010das\u0165 galaxie s priemerom asi 3 000 ly rotuje opa\u010dn\u00fdm smerom ne\u017e vonkaj\u0161ia s priemerom 40 000 ly. Je to pravdepodobne tie\u017e n\u00e1sledok splynutia dvoch galaxi\u00ed s opa\u010dnou rot\u00e1ciou, pri\u010dom si obe galaxie svoju p\u00f4vodn\u00fa rot\u00e1ciu zachovali. To je vz\u00e1cny \u00fakaz \u2013 doteraz s\u00fa zn\u00e1me len tri tak\u00e9to galaxie. Na styku oboch rozdielnych rota\u010dn\u00fdch oblast\u00ed sa plyn a prach v galaxii zr\u00e1\u017ea. To vedie k vzniku ru\u017eov\u00fdch emisn\u00fdch hmlov\u00edn a tvorbe nov\u00fdch hviezd.<\/p>\n

\u010ciernook\u00e1 galaxia je so svoj\u00edm priemerom 160 000 ly a absol\u00fatnou jasnos\u0165ou \u201322,3 mag druhou najv\u00e4\u010d\u0161ou galaxiou v Messierovom katal\u00f3gu. Jeden zdroj v\u0161ak ud\u00e1va len sotva tretinov\u00fd priemer \u2013 52 000 ly. M 64 sa premieta do kopy galaxi\u00ed vo Vlasoch Bereniky, ale v skuto\u010dnosti patr\u00ed do Kopy galaxi\u00ed v s\u00fahvezd\u00ed Panny. Aj ke\u010f sa \u00fadaje o jej vzdialenosti zna\u010dne rozch\u00e1dzaj\u00fa, je v ka\u017edom pr\u00edpade ove\u013ea bli\u017e\u0161ie ne\u017e kopa Coma. Samotn\u00e1 galaxia bez \u010dierneho prstenca sa d\u00e1 vidie\u0165 u\u017e mal\u00fdm \u010falekoh\u013eadom ako eliptick\u00fd flia\u010dik svetla.<\/p>\n

Do s\u00fahvezdia zasahuje aj severn\u00e1 \u010das\u0165 kopy galaxi\u00ed v Panne. Patr\u00ed do nej \u0161es\u0165 galaxi\u00ed Messierovho katal\u00f3gu, a to M 85, M 88, M 91, M 98, M 99 a M 100.<\/p>\n

Okrajov\u00fdm \u010dlenom kopy Virgo je M 85<\/strong> (NGC 4382), \u0161o\u0161ovkovit\u00e1 galaxia pozorovate\u013en\u00e1 u\u017e mal\u00fdm \u010falekoh\u013eadom. M\u00e1 uhlov\u00e9 rozmery minim\u00e1lne 4,0 \u00d7 2,5\u2032, no niektor\u00e9 zdroje ud\u00e1vaj\u00fa viac, a\u017e po dvojn\u00e1sobok. Skuto\u010dn\u00fd priemer tejto galaxie presahuje 100 000 ly.<\/p>\n

M 88<\/strong> (NGC 4501) je \u0161pir\u00e1lov\u00e1 galaxia so slab\u0161\u00edm jadrom, ale dobre rozvinut\u00fdmi ramenami. Messier ju nazval \u0161pir\u00e1lovou hmlovinou bez hviezd. Sn\u00edmky ukazuj\u00fa jej tesne navinut\u00e9 \u0161pir\u00e1lov\u00e9 ramen\u00e1, ktor\u00fdmi prech\u00e1dzaj\u00fa temn\u00e9 prachov\u00e9 p\u00e1sy. Jej vzdialenos\u0165 sa uv\u00e1dza v rozsahu 50 mili\u00f3nov \u2013 60 mili\u00f3nov ly. M 85 aj M 88 maj\u00fa priemer vy\u0161e 100 000 ly.<\/p>\n

Podobne s\u00fa na tom M 98 (NGC 4192) a M 99 (NGC 4254). M 98<\/strong> pozorujeme takmer z boku v podobe malej a slabej podlhovastej \u0161kvrny. Naproti tomu M 99<\/strong> je k n\u00e1m oto\u010den\u00e1 tak, \u017ee sa pozer\u00e1me na jej disk takmer kolmo, a vo ve\u013ekom \u010falekoh\u013eade preto uvid\u00edme jej \u0161pir\u00e1lov\u00e9 ramen\u00e1. Bola jednou z prv\u00fdch galaxi\u00ed, v ktor\u00fdch bola rozoznan\u00e1 \u0161pir\u00e1lov\u00e1 \u0161trukt\u00fara, pri\u010dom je v\u0161ak ve\u013emi asymetrick\u00e1. V minulom storo\u010d\u00ed v nej boli zaznamenan\u00e9 tri supernovy. Jej vzdialenos\u0165 odhadujeme medzi 44,7 a\u017e 55,7 mili\u00f3na sveteln\u00fdch rokov.<\/p>\n

Taktie\u017e \u0161pir\u00e1lov\u00e1 je M 91<\/strong> (NGC 4571), t\u00e1 u\u017e ale patr\u00ed k objektom pre v\u00e4\u010d\u0161ie \u010falekoh\u013eady. Jej \u0161iroko roztvoren\u00e9 \u0161pir\u00e1lov\u00e9 ramen\u00e1 vych\u00e1dzaj\u00fa z mohutnej prie\u010dky.<\/p>\n

\"NGC<\/a>Posledn\u00e1 jasnej\u0161ia galaxia, M 100<\/strong> (NGC 4321), m\u00e1 tie\u017e dobre vyvinut\u00e9 ramen\u00e1 a slab\u0161ie jadro. Na jej pozorovanie posta\u010d\u00ed aj men\u0161\u00ed \u010falekoh\u013ead. Podob\u00e1 sa na\u0161ej Galaxii. Aj ona je k n\u00e1m nato\u010den\u00e1 \u010delne. Jej \u0161pir\u00e1lov\u00e9 ramen\u00e1 s\u00fa v\u00fdrazn\u00e9, a preto mo\u017eno M 100 pova\u017eova\u0165 za vzor \u0161pir\u00e1lov\u00fdch galaxi\u00ed. Obsahuje najmenej 100 mili\u00e1rd hviezd. Sk\u00famanie tejto galaxie pomohlo pri ur\u010dovan\u00ed ve\u013ekosti a veku vesm\u00edru. V roku 2006 bola v M 100 pozorovan\u00e1 supernova s ozna\u010den\u00edm SN 2006X. Vznikla expl\u00f3ziou bieleho trpasl\u00edka. Hoci je jej galaxia od n\u00e1s 50 \u2013 56 mili\u00f3nov ly vzdialen\u00e1, aj tak sa tak\u00e9to supernovy ozna\u010duj\u00fa ako \u201ebl\u00edzke\u201c.<\/p>\n

NGC 4565<\/strong> (obr. vpravo) je zase jednou z najkraj\u0161\u00edch ihlicovit\u00fdch galaxi\u00ed na oblohe, \u010di\u017ee \u0161pir\u00e1lov\u00fdch galaxi\u00ed, na ktor\u00e9 sa d\u00edvame z boku. Ob\u010das sa jej preto hovor\u00ed aj Ihlicovit\u00e1 galaxia. Napriek tomu, \u017ee je \u00fazka, a teda \u0165a\u017eko pozorovate\u013en\u00e1, vidie\u0165 ju u\u017e pr\u00edstrojom s priemerom objekt\u00edvu 10 cm. Jej rozp\u00e4tie \u0161irok\u00e9 14 obl\u00fakov\u00fdch min\u00fat dok\u00e1\u017ee zabra\u0165 cel\u00e9 zorn\u00e9 pole \u010falekoh\u013eadu. Re\u00e1lny priemer galaxie dosahuje pribli\u017ene 100 000 ly. V jej strede uvid\u00edme aj mal\u00e9, gu\u013eat\u00e9 jadro, ktor\u00e9 preru\u0161uje prach nach\u00e1dzaj\u00faci sa pred n\u00edm v rovine disku galaxie. Tento p\u00e1s mo\u017eno najlep\u0161ie odhali\u0165 na fotografi\u00e1ch s dlhou expozi\u010dnou dobou. Mnoho pozorovate\u013eov je z tejto galaxie nad\u0161en\u00fdch a je trochu zvl\u00e1\u0161tne, \u017ee ju nezaznamenal u\u017e Charles Messier. NGC 4565 le\u017e\u00ed bli\u017e\u0161ie k Zemi ako Kopa galaxi\u00ed v Panne. \u00dadaje o jej vzdialenosti sa ve\u013emi l\u00ed\u0161ia, od 20 000 000 ly po 41 000 000 ly.<\/p>\n

\"NGC<\/a>NGC 4725<\/strong> (obr. v\u013eavo) je \u0161peci\u00e1lnym pr\u00edpadom \u0161pir\u00e1lovej galaxie, preto\u017ee m\u00e1 len jedno rameno na rozdiel od dvoch, \u010di viacer\u00fdch ramien, ktor\u00e9 pozorujeme v in\u00fdch galaxi\u00e1ch. Toto rameno m\u00e1 v\u0161ak rozp\u00e4tie v\u00e4\u010d\u0161ie ne\u017e cel\u00e1 na\u0161a Galaxia \u2013 140 000 ly. Stredom NGC 4725 prech\u00e1dza \u017elt\u00e1 prie\u010dka. Rameno samotn\u00e9 vych\u00e1dza z v\u00fdrazn\u00e9ho prstenca mlad\u00fdch, modr\u00fdch hviezdok\u00f4p, a \u010dervenkast\u00fdch hviezdotvorn\u00fdch oblast\u00ed. Po\u010d\u00edta\u010dov\u00e9 simul\u00e1cie ukazuj\u00fa, \u017ee pri rot\u00e1cii NGC 4725 sa rameno m\u00f4\u017ee bu\u010f postupne odv\u00edja\u0165 od jadra, alebo sa na\u0148 namot\u00e1va\u0165.<\/p>\n

\u0160pir\u00e1lov\u00e1 galaxia s prie\u010dkou NGC 4921<\/strong> s viac ne\u017e 12. magnit\u00fadou je prechodom k objektom, ktor\u00e9 u\u017e spom\u00edname sk\u00f4r len pre zauj\u00edmavos\u0165. T\u00e1to \u010delne viden\u00e1 galaxia, \u010dlen kopy galaxi\u00ed vo Vlasoch Bereniky, m\u00e1 n\u00edzku povrchov\u00fa jasnos\u0165. Z tohto d\u00f4vodu a tie\u017e kv\u00f4li n\u00edzkemu po\u010dtu vznikaj\u00facich hviezd sa o nej hovor\u00ed ako o chudokrvnej alebo o anemickej. Hubblov vesm\u00edrny \u010falekoh\u013ead<\/a> zhotovil nieko\u013eko jej sn\u00edmok s cie\u013eom zisti\u0165 prostredn\u00edctvom nej vzdialenos\u0165 celej kopy galaxi\u00ed vo Vlasoch Bereniky.<\/p>\n

\"\"<\/a>Objekt s jedin\u00fdm katal\u00f3gov\u00fdm \u010d\u00edslom \u2013 NGC 4676<\/strong> \u2013 s\u00fa v skuto\u010dnosti dve koliduj\u00face galaxie. Maj\u00fa meno My\u0161i<\/strong> pod\u013ea ich ov\u00e1lnych \u201etiel\u201c a dlh\u00fdch bielych chvostov hviezd (obr. vpravo). Chvosty boli p\u00f4vodne \u0161pir\u00e1lov\u00e9 ramen\u00e1 galaxi\u00ed, ktor\u00e9 sa n\u00e1sledkom zr\u00e1\u017eky rozvinuli. K\u00fdm chvost jednej z My\u0161\u00ed sa jav\u00ed ako dlh\u00fd a rovn\u00fd, preto\u017ee sa na\u0148 d\u00edvame v jeho rovine, druh\u00fd vid\u00edme ako zakriven\u00fd, hoci v skuto\u010dnosti s\u00fa zakriven\u00e9 oba. Na\u0165ahovanie pr\u00fadu hviezd do chvosta vznik\u00e1 d\u00f4sledkom gravita\u010dn\u00e9ho p\u00f4sobenia, ktor\u00e9 je v bl\u00edzkych \u010dastiach galaxi\u00ed silnej\u0161ie ako vo vzdialen\u00fdch. Najv\u00e4\u010d\u0161ie pribl\u00ed\u017eenie dvojice nastalo pod\u013ea po\u010d\u00edta\u010dov\u00fdch simul\u00e1ci\u00ed pred 160 mili\u00f3nmi rokov. Malo za n\u00e1sledok tvorbu mno\u017estva nov\u00fdch hviezd, ktor\u00e9 vytv\u00e1raj\u00fa modr\u00e9 uzly. Galaxie sa moment\u00e1lne od seba s\u00edce vz\u010fa\u013euj\u00fa, ale po \u010dase sa aj tak znova zrazia a napokon spoja. Pod\u013ea predpokladov z nich pravdepodobne vznikne obria eliptick\u00e1 galaxia. Ich spolo\u010dn\u00fd priemer je 300 000 ly a pravdepodobne s\u00fa \u010dlenmi Kopy galaxi\u00ed vo Vlasoch Bereniky. Ich zdanliv\u00e1 hviezdna ve\u013ekos\u0165 sa uv\u00e1dza medzi 14 a\u017e 14,7 mag.<\/p>\n

NGC 4651<\/strong> je zvl\u00e1\u0161tna \u0161pir\u00e1lov\u00e1 galaxia s priemerom 50 000 ly. Na dlhoexponovan\u00fdch sn\u00edmkach sa uk\u00e1zala slab\u00e1 \u0161trukt\u00fara v tvare d\u00e1\u017ednika vych\u00e1dzaj\u00faca z galaxie a s d\u013a\u017ekou rovnakou, ak\u00fa m\u00e1 samotn\u00e1 galaxia. Zasl\u00fa\u017eila sa o jej meno \u2013 Galaxia D\u00e1\u017ednik. Sklad\u00e1 sa zo slapov\u00e9ho pr\u00fadu hviezd, pozostatku po satelitnej a rozpadnutej galaxii, ktor\u00fa v\u00e4\u010d\u0161ia NGC 4651 pohltila. Podobn\u00e9 slapov\u00e9 pr\u00fady s\u00fa be\u017en\u00e9 dokonca aj v na\u0161ich okolit\u00fdch galaxi\u00e1ch.<\/p>\n

Malin 1<\/strong> s povrchovou jasnos\u0165ou len pribli\u017ene 25,7 mag je extr\u00e9mne slab\u00e1 \u0161pir\u00e1lov\u00e1 galaxia v ju\u017enej \u010dasti s\u00fahvezdia. O jej n\u00edzku jasnos\u0165 sa pri\u010dinila nielen jej ve\u013ek\u00e1 vzdialenos\u0165 od n\u00e1s, okolo jednej miliardy ly, ale aj skuto\u010dnos\u0165, \u017ee z nezn\u00e1mych pr\u00ed\u010din sa v nej tvor\u00ed m\u00e1lo hviezd. Podobn\u00e9 galaxie s n\u00edzkym povrchov\u00fdm jasom by v\u0161ak pod\u013ea jednej hypot\u00e9zy mohli tvori\u0165 a\u017e polovicu v\u0161etk\u00fdch galaxi\u00ed vo vesm\u00edre. Malin 1 bola objaven\u00e1 n\u00e1hodou v roku 1987. Je to jedna z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch \u0161pir\u00e1lov\u00fdch galaxi\u00ed, ak\u00e9 pozn\u00e1me \u2013 m\u00e1 priemer a\u017e 600 000 ly.<\/p>\n

V bl\u00edzkosti galaktick\u00e9ho p\u00f3lu sa nach\u00e1dza ve\u013emi vzdialen\u00e1 kopa galaxi\u00ed A1659<\/strong> pln\u00e1 obr\u00edch eliptick\u00fdch galaxi\u00ed. Bola d\u00f4le\u017eit\u00fdm vz\u0165a\u017en\u00fdm bodom pri prv\u00fdch meraniach rozp\u00ednania sa vesm\u00edru. Obsahuje nieko\u013eko podk\u00f4p. Hor\u00faca plazma medzi galaxiami sa a\u017e z 10 % podie\u013ea na celkovom vy\u017earovan\u00ed kopy.<\/p>\n

Poloha<\/h3>\n

Vlasy Bereniky s\u00fa nen\u00e1padn\u00e9 mal\u00e9 jarn\u00e9 s\u00fahvezdie. Rozprestiera sa medzi Denebolou z Leva a Arkt\u00farom v Pastierovi. Jeho hviezdy s\u00fa slab\u00e9, aj najjasnej\u0161ie z nich maj\u00fa iba okolo 4 mag. Netvoria nijak\u00fd v\u00fdrazn\u00fd obrazec. V\u00e4\u010d\u0161inou sa do hviezdnych m\u00e1p zakres\u013euje ako pravouhlo sa sp\u00e1jaj\u00face \u00fase\u010dky z troch najjasnej\u0161\u00edch hviezd s \u03b2 Com na vrchole prav\u00e9ho uhla. Za jasnej noci si pri hviezde \u03b3 m\u00f4\u017eeme v\u0161imn\u00fa\u0165 nieko\u013eko hviezd hviezdokopy Mel 111, ktor\u00e9 sa smerom na juh od seba rozbiehaj\u00fa a vytv\u00e1raj\u00fa tvar obr\u00e1ten\u00e9ho Y. Diad\u00e9m n\u00e1jdeme asi v tretine vzdialenosti medzi Arkt\u00farom a Denebolou. \u03b3 zase le\u017e\u00ed takmer v strede spojnice hviezd Cor Caroli a Denebola. S\u00fahvezdie m\u00f4\u017eeme pozorova\u0165 v zime nadr\u00e1nom, na jar cel\u00fa noc a v lete ve\u010der.<\/p>\n

Rozloha v \u0161tvorcov\u00fdch stup\u0148och <\/strong><\/h3>\n

386<\/p>\n

Hrani\u010diace s\u00fahvezdia<\/h3>\n

Lev, Panna, Pastier, Po\u013eovn\u00e9 psy, Ve\u013ek\u00e1 medvedica<\/p>\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n
\n

Hviezda<\/b><\/p>\n<\/td>\n

\n

\u03b1\u00a0<\/b>(RA)<\/b><\/p>\n<\/td>\n

\n

\u03b4\u00a0(<\/b>DEC)<\/b><\/p>\n<\/td>\n

\n

Vzdialenos\u0165<\/b><\/p>\n

(ly)<\/b><\/p>\n<\/td>\n

\n

R\u00fdchlos\u0165<\/b><\/p>\n

(km\/s)<\/b><\/p>\n<\/td>\n

\n

Mv<\/sub><\/b><\/p>\n<\/td>\n

\n

spektr\u00e1lny typ<\/b><\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n

\n

\u03b1 Diad\u00e9m<\/p>\n<\/td>\n

\n

13h 09\u2032 59\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

+17\u00b0 31\u2032 46\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

47<\/p>\n<\/td>\n

\n

\u201318<\/p>\n<\/td>\n

\n

4,3<\/p>\n<\/td>\n

\n

F5 V<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n

\n

\u03b2<\/p>\n<\/td>\n

\n

13h 11\u2032 52\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

+27\u00b0 52\u2032 41\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

30<\/p>\n<\/td>\n

\n

+6<\/p>\n<\/td>\n

\n

4,3<\/p>\n<\/td>\n

\n

G0 V<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n

\n

\u03b3<\/p>\n<\/td>\n

\n

12h 26\u2032 56\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

+28\u00b0 16\u2032 06\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

170<\/p>\n<\/td>\n

\n

+4<\/p>\n<\/td>\n

\n

4,4<\/p>\n<\/td>\n

\n

K2 III<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n

\n

12<\/p>\n<\/td>\n

\n

12h 22\u2032 30\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

+25\u00b0 50\u2032 46\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

273<\/p>\n<\/td>\n

\n

+1<\/p>\n<\/td>\n

\n

4,8<\/p>\n<\/td>\n

\n

F6 III+A3 V<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n

\n

17<\/p>\n<\/td>\n

\n

12h 28\u2032 55\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

+25\u00b0 49\u2032 35\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

270<\/p>\n<\/td>\n

\u00a0\u20131<\/td>\n\n

5,3<\/p>\n<\/td>\n

\n

A0p<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n

\n

24<\/p>\n<\/td>\n

\n

12h 35\u2032 08\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

+18\u00b0 22\u2032 37\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

614<\/p>\n<\/td>\n

\u00a0+3<\/td>\n\n

5,0<\/p>\n<\/td>\n

\n

K0 II-III<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n

\n

31<\/p>\n<\/td>\n

\n

12h 51\u2032 42\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

+27\u00b0 32\u2032 27\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

307<\/p>\n<\/td>\n

\u00a0\u20131<\/td>\n\n

4,9<\/p>\n<\/td>\n

\n

G0 III<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n

\"Vlasy<\/a><\/p>\n