{"id":1545,"date":"2015-01-23T15:54:11","date_gmt":"2015-01-23T14:54:11","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=1545"},"modified":"2024-08-24T22:47:59","modified_gmt":"2024-08-24T20:47:59","slug":"mir","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=1545","title":{"rendered":"Mir"},"content":{"rendered":"

Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii<\/a>. Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori<\/a>: Adrian (zakladate\u013e, \u010das\u0165 textu, oprava preklepov), Bronto (oprava formul\u00e1cie), IP 91.127.134.80 (oprava preklepu), Helix84 (pravopis), Pelex (oprava preklepov), IP 78.141.154.178 (oprava preklepu), Kelovy (oprava prepisu mien), Vegetator (oprava \u010dechizmov a\u00a0preklepov), Luk\u00e1\u0161 (oprava formul\u00e1cie), Ivob (oprava preklepu), Saddam Hu (oprava prepisu mien), Magy357 (oprava formul\u00e1cie a\u00a0preklepov)<\/em><\/p>\n

Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0<\/a> a GFDL<\/a>.<\/em><\/p>\n

\n

 <\/p>\n

\"Znak<\/a>

Znak Miru<\/p><\/div>\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n
Mir<\/strong>
\n\u00dadaje o misii
\n<\/small><\/caption>\n
\n

N\u00e1zov misie<\/b><\/span><\/p>\n<\/td>\n

\n

Mir (1986-017A)<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n

\n

Volac\u00ed znak<\/b><\/span><\/p>\n<\/td>\n

\n

Mir<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n

\n

\u0160tart<\/b><\/span><\/p>\n<\/td>\n

\n

19. febru\u00e1r, 1986
\n21:28:23 UTC
\nBajkonur, ZSSR<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n

\n

N\u00e1vrat<\/b><\/span><\/p>\n<\/td>\n

\n

23. marec, 2001
\n05:50:00 UTC<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n

\n

Pos\u00e1dky<\/b><\/span><\/p>\n<\/td>\n

\n

28 st\u00e1lych pos\u00e1dok<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n

\n

Ob\u00fdvan\u00e1<\/b><\/span><\/p>\n<\/td>\n

\n

4 594 dn\u00ed<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n

\n

Na obe\u017enej dr\u00e1he<\/b><\/span><\/p>\n<\/td>\n

\n

5 511 dn\u00ed<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n

\n

Po\u010det obletov Zeme
\n<\/b><\/span><\/p>\n<\/td>\n

\n

89 067<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n

\n

Apogeum<\/b><\/span><\/p>\n<\/td>\n

\n

393 km<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n

\n

Perigeum<\/b><\/span><\/p>\n<\/td>\n

\n

385 km<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n

\n

Obe\u017en\u00e1 doba<\/b><\/span><\/p>\n<\/td>\n

\n

89,1 min<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n

\n

Sklon dr\u00e1hy<\/b><\/span><\/p>\n<\/td>\n

\n

51,6\u00b0<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n

\n

Preleten\u00e1
\nvzdialenos\u0165<\/b><\/span><\/p>\n<\/td>\n

\n

3 638 470 307 km<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n

\n

Celkov\u00e1 hmotnos\u0165<\/b><\/span><\/p>\n<\/td>\n

\n

124 340 kg<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n

\"Pl\u00e1n\"<\/a>

Pl\u00e1n<\/p><\/div>\n

Mir<\/strong> (\u041c\u0438\u0440, \u010di\u017ee svet alebo mier) bola prv\u00e1 rusk\u00e1 permanentne ob\u00fdvan\u00e1 vesm\u00edrna stanica. Bola vybudovan\u00e1 na obe\u017enej dr\u00e1he prepojen\u00edm modulov Mir (Z\u00e1kladn\u00fd blok), Kvant-1 (typov\u00fd rad 37), Kvant-2, Kristal, Spektrum, Priroda a DM, ktor\u00e9 do vesm\u00edru \u0161tartovali oddelene v rokoch 1986\u00a0\u2013\u00a01996. Mir bol zalo\u017een\u00fd na z\u00e1kladoch vesm\u00edrnych stan\u00edc Sa\u013eut, sk\u00f4r vypusten\u00fdch a prev\u00e1dzkovan\u00fdch Sovietskym zv\u00e4zom. Po\u010das programu Shuttle-Mir spojil rusk\u00fd Mir svoje sk\u00fasenosti s raketopl\u00e1nmi Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch<\/a>.<\/p>\n

T\u00e1to vesm\u00edrna stanica predstavovala ve\u013ek\u00e9 a \u017eiv\u00e9 kozmick\u00e9 vedeck\u00e9 laborat\u00f3rium, ktor\u00e9 obsluhovali pilotovan\u00e9 transportn\u00e9 kozmick\u00e9 lode<\/a> Sojuz a automatick\u00e9 n\u00e1kladn\u00e9 lode Progress. Z\u00e1soby dod\u00e1vali aj nav\u0161tevuj\u00face raketopl\u00e1ny, ktor\u00e9 tie\u017e do\u010dasne zv\u00e4\u010d\u0161ovali obytn\u00e9 a pracovn\u00e9 priestory. Po pripojen\u00e9 raketopl\u00e1nu vzniklo v tej dobe najv\u00e4\u010d\u0161ie umel\u00e9 kozmick\u00e9 teleso s celkovou hmotnos\u0165ou 250 ton. Celkov\u00fd po\u010det experimentov a pozorovan\u00ed vykonan\u00fdch na jeho palube bol vy\u0161e 23 000.<\/p>\n

Mir bol ve\u013ek\u00fd ako \u0161es\u0165 \u0161kolsk\u00fdch autobusov. Vo vn\u00fatri vyzeral ako labyrint pln\u00fd had\u00edc, dr\u00f4tov a vedeck\u00fdch n\u00e1strojov, ako aj ka\u017edodenn\u00fdch predmetov ako s\u00fa fotografie, detsk\u00e9 kresby, kni\u017eky a gitara. Be\u017ene v \u0148om \u017eili traja \u013eudia, ale niekedy poskytol \u00fato\u010disko a\u017e \u0161iestim osob\u00e1m, vr\u00e1tane prv\u00e9ho afgansk\u00e9ho kozmonauta menom Abdul Ahad Mohmand. Okrem troch kr\u00e1tkych obdob\u00ed bol Mir nepretr\u017eite ob\u00fdvan\u00fd do okt\u00f3bra 1999. Na palube Miru sa celkove vystriedalo 104 kozmonautov<\/a>, z toho 62 cudzincov (inej, ako ruskej n\u00e1rodnosti). Riadiace stredisko Miru, CUP (Centr upravlenija kazmi\u0161eskymi poljotami), s\u00eddlilo v Kaliningrade (Koroljove).<\/p>\n

Cesta 15 rokov starej ruskej vesm\u00edrnej stanice skon\u010dila 23. marca 2001, ke\u010f bol Mir cielene naveden\u00fd do zemskej atmosf\u00e9ry<\/a>. V nej z v\u00e4\u010d\u0161ej \u010dasti v nej zhorel a jeho zvy\u0161ky dopadli bl\u00edzko Nadi (Fid\u017ei) do Pacifiku. Na konci jeho \u017eivotnosti sa objavili n\u00e1vrhy preda\u0165 ho s\u00fakromn\u00fdm spolo\u010dnostiam ako prv\u00e9 mimozemsk\u00e9 telev\u00edzne a filmov\u00e9 \u0161t\u00fadio, ale vybavenie sa spr\u00e1valo pr\u00edli\u0161 nespo\u013eahlivo, aby bolo \u010falej pou\u017eite\u013en\u00e9.<\/p>\n

Pl\u00e1novanie a v\u00fdvoj<\/h2>\n

Mir nadv\u00e4zoval na prv\u00e9 sovietske orbit\u00e1lne stanice Sa\u013eut. P\u00f4vodne sa uva\u017eovalo o vypusten\u00ed novej stanice ozna\u010dovanej ako Sa\u013eut 8, ktor\u00e1 bude s\u00edce dokonalej\u0161ia, ale ve\u013emi podobn\u00e1 predch\u00e1dzaj\u00facim Sa\u013eutom. Niektor\u00ed odborn\u00edci uva\u017eovali aj o spojen\u00ed viacer\u00fdch Sa\u013eutov, ku ktor\u00fdm by boli postupne prid\u00e1van\u00e9 laborat\u00f3ri\u00e1 a z\u00e1sobovacie lode. Stanica Mir sa napokon stala \u00faplne inou, samostatnou stanicou, aj ke\u010f vych\u00e1dzala z kon\u0161trukcie Sa\u013eutov. Kon\u0161trukt\u00e9ri zvolili modulov\u00fa koncepciu s jedn\u00fdm hlavn\u00fdm blokom, ku ktor\u00e9mu sa dal pomocou spojovac\u00edch uzlov pripoji\u0165 minim\u00e1lne rovnak\u00fd po\u010det \u010fal\u0161\u00edch laborat\u00f3ri\u00ed. Toto rie\u0161enie malo jednu obrovsk\u00fa v\u00fdhodu \u2013 konfigur\u00e1ciu z\u00e1kladne bolo mo\u017en\u00e9 pod\u013ea potreby meni\u0165 \u010di dop\u013a\u0148a\u0165 o \u010fal\u0161ie \u010dasti.<\/p>\n

Prv\u00fd n\u00e1vrh viacmodulovej orbit\u00e1lnej stanice vytvoril v 70. rokoch kon\u0161trukt\u00e9r Valentin P. Glu\u0161ko. V roku 1976 padlo rozhodnutie vyv\u00edja\u0165 raketu RLA-135, z ktorej sa nesk\u00f4r stala nosn\u00e1 raketa Energija a dvojicu orbit\u00e1lnych stan\u00edc predbe\u017ene ozna\u010dovan\u00fdch ako DOS-7 a DOS-8 (Dolgovremennaja Orbitalnaja Stancija \u2013 dlhodob\u00e1 orbit\u00e1lna stanica). Prv\u00e1 z nich sa nesk\u00f4r stala Mirom, druh\u00e1 mala by\u0165 pl\u00e1novan\u00fd Mir-2, ktor\u00fd bol napokon zl\u00fa\u010den\u00fd s americk\u00fdm projektom Freedom a viedol k v\u00fdstavbe Medzin\u00e1rodnej vesm\u00edrnej stanice<\/a>. Na rozdiel od stan\u00edc Sa\u013eut, ktor\u00e9 mali len dva spojovacie uzly, DOS-7 mala ma\u0165 a\u017e \u0161tyri uzly, \u010do zna\u010dne roz\u0161irovalo mo\u017enosti jej vyu\u017eitia. Nesk\u00f4r kon\u0161trukt\u00e9ri pridali e\u0161te \u010fal\u0161ie dva uzly, tak\u017ee stanica mohla s\u00fa\u010dasne prija\u0165 a\u017e 6 nez\u00e1visl\u00fdch lod\u00ed. V tom istom roku padlo rozhodnutie o in\u0161tal\u00e1cii \u0161tyroch bo\u010dn\u00fdch blokov na miesta \u0161tyroch uzlov.<\/p>\n

\"Replika<\/a>

Replika z\u00e1kladn\u00e9ho bloku stanice Mir vystaven\u00e1 v Toulouse vo Franc\u00fazsku<\/p><\/div>\n

Kon\u0161trukcia<\/h3>\n

Z\u00e1kladn\u00fd blok<\/h4>\n

Re\u00e1lne pr\u00e1ce na kon\u0161trukcii stanice e\u0161te st\u00e1le ozna\u010dovanej ako DOS-7 za\u010dala kon\u0161truk\u010dn\u00e1 kancel\u00e1ria NPO Sa\u013eut v j\u00fali 1979. Oproti predch\u00e1dzaj\u00facim typom sa po\u010d\u00edtalo napr\u00edklad s nov\u00fdmi a v\u00e4\u010d\u0161\u00edmi sol\u00e1rnymi panelmi \u010di s nov\u00fdm naviga\u010dn\u00fdm syst\u00e9mom Kurs. Pre Mir bol vyvinut\u00fd nov\u00fd pr\u00edstroj na z\u00edskavanie kysl\u00edka z odpadovej vody \u2013 Elektron a tie\u017e syst\u00e9m na odfiltrovanie oxidu uhli\u010dit\u00e9ho z atmosf\u00e9ry stanice, ktor\u00fd bol pomenovan\u00fd Vozduch. 21. okt\u00f3bra 1980 boli stavebn\u00e9 pr\u00e1ce pozastaven\u00e9 a n\u00e1sledn\u00e1 rev\u00edzia uk\u00e1zala, \u017ee DOS-7 bude v\u00fdrazne \u0165a\u017e\u0161\u00ed, ne\u017e sa o\u010dak\u00e1valo. To viedlo k rozhodnutiu umiestni\u0165 \u010do najviac vybavenia do pr\u00eddavn\u00fdch modulov.<\/p>\n

Pr\u00e1ce na v\u00fdstavbe stanice sa obnovili v janu\u00e1ri 1982, ale pribli\u017ene o rok boli preru\u0161en\u00e1, preto\u017ee paralelne be\u017eiace projekty stavby rusk\u00e9ho raketopl\u00e1nu Buranu a jeho nosnej rakety Energije sa uk\u00e1zali by\u0165 finan\u010dne pr\u00edli\u0161 n\u00e1ro\u010dn\u00e9. Po vyrie\u0161en\u00ed probl\u00e9mov s peniazmi rev\u00edzia op\u00e4\u0165 uk\u00e1zala pre\u0165a\u017eenie stanice, tentoraz a\u017e o 100 a\u017e 4\u00a0500\u00a0kg. Okrem \u010fal\u0161\u00edch presunov zariadenia na in\u00e9 moduly sa zmenila predpokladan\u00e1 dr\u00e1ha stanice na energeticky menej n\u00e1ro\u010dn\u00fa, aby bola raketa Proton schopn\u00e1 na \u0148u n\u00e1klad dosta\u0165. V priebehu v\u00fdvojov\u00fdch pr\u00e1c sa vykon\u00e1vali testy na celkove \u0161trn\u00e1stich prototypoch stanice.<\/p>\n

Z\u00e1kladn\u00fd modul DOS-7 dokon\u010dili v decembri 1984 a 6. m\u00e1ja 1985 previezli na kozmodr\u00f3m Bajkonur, kde sa mali realizova\u0165 z\u00e1vere\u010dn\u00e9 testy. Prv\u00fd d\u00e1tum \u0161tartu z\u00e1kladn\u00e9ho bloku stanovili na 16. febru\u00e1ra 1986. Nieko\u013eko desiatok sek\u00fand pred \u0161tartom v\u0161ak riadiace stredisko stratilo spojenie s modulom a preto sa \u0161tart odvolal. Modul \u00faspe\u0161ne od\u0161tartoval o \u0161tyri dni nesk\u00f4r s nosnou raketou Proton K.<\/p>\n

V\u00fdvoj ostatn\u00fdch modulov<\/h4>\n
\"Sn\u00edmka<\/a>

Sn\u00edmka zachyt\u00e1va dva satelity Zeme: prirodzen\u00fd \u2013 Mesiac<\/a> (vpravo) a umel\u00fd \u2013 Mir (v\u013eavo)<\/p><\/div>\n

Pod\u013ea p\u00f4vodn\u00fdch predst\u00e1v firmy NPO Energija sa mali k z\u00e1kladn\u00e9mu bloku pripoji\u0165 sedemtonov\u00e9 moduly, ktor\u00e9 by boli vyn\u00e1\u0161an\u00e9 raketou Sojuz a \u010dasom pravidelne obmie\u0148an\u00e9. Tento n\u00e1vrh bol nesk\u00f4r nahraden\u00fd n\u00e1vrhom dvadsa\u0165tonov\u00fdch modulov s ozna\u010den\u00edm 37K. Prv\u00fd z t\u00fdchto modulov, 37KE, mal by\u0165 p\u00f4vodne vyslan\u00fd k stanici Sa\u013eut 7, ktor\u00e1 ist\u00fd \u010das obiehala Zem z\u00e1rove\u0148 s Mirom, no vzh\u013eadom na \u010dasov\u00fd sklz sovietski predstavitelia prijali rozhodnutie posla\u0165 modul rad\u0161ej na Mir. Podobne ako z\u00e1kladn\u00fd blok, aj 37KE najprv prekra\u010doval svojou hmotnos\u0165ou nosnos\u0165 rakety Proton. Po redukcii vybavenia a paliva sa jeho \u0161tartovacia hmotnos\u0165 ust\u00e1lila na 22\u00a0797\u00a0kg. Po technick\u00fdch probl\u00e9moch napokon modul 37KE pomenovan\u00fd Kvant od\u0161tartoval v marci roku 1987. K Miru ho doviedol \u0165aha\u010d, ale kv\u00f4li predch\u00e1dzaj\u00facim ne\u00faspe\u0161n\u00fdm pokusom o pripojenie spotreboval prive\u013ea paliva a nebol riadene naveden\u00fd do atmosf\u00e9ry.<\/p>\n

\u010eal\u0161ie moduly sa podobne ako Kvant mali sklada\u0165 z dvoch \u010dast\u00ed \u2013 z vlastn\u00e9ho modulu a z kozmick\u00e9ho \u0165aha\u010da, ktor\u00fd sa po pripojen\u00ed modulu k stanici mal od neho oddeli\u0165 a zhorie\u0165 v atmosf\u00e9re. Tento pl\u00e1n bol nakoniec zamietnut\u00fd ako neekonomick\u00fd. Po odstr\u00e1nen\u00ed \u0165aha\u010da z tretieho vyv\u00edjan\u00e9ho modulu 37KD vzr\u00e1stli mo\u017enosti jeho vyu\u017eitia a\u017e o dve tony vybavenia. U\u017e vyroben\u00e9 \u0165aha\u010de boli rozobran\u00e9 a zakomponovan\u00e9 do nov\u00fdch modulov. V okt\u00f3bri 1984 bola schv\u00e1len\u00e1 v\u00fdroba \u0161tyroch ve\u013ek\u00fdch modulov s ozna\u010den\u00edm 77KSD. Tie boli nesk\u00f4r pomenovan\u00e9 ako Kvant-2, Kristall, Spektr a Priroda. Ich \u0161tarty mali nasledova\u0165 kr\u00e1tko po \u0161tarte modulu Kvant, ale postupne sa ome\u0161k\u00e1vali za term\u00ednmi. Niektor\u00e9 moduly sa dostali do vesm\u00edru a\u017e s nieko\u013ekoro\u010dn\u00fdm oneskoren\u00edm. Na ich v\u00fdstavbu, sk\u00fa\u0161ky a vypustenie doliehali predov\u0161etk\u00fdm vtedaj\u0161ie finan\u010dn\u00e9 a technologick\u00e9 podmienky.<\/p>\n

Napriek p\u00f4vodn\u00e9mu predpokladu, \u017ee v\u0161etky moduly stanice bud\u00fa vypusten\u00e9 v priebehu dvoch rokov a celkov\u00e1 doba \u010dinnosti stanice dosiahne 6 rokov, posledn\u00fd modul od\u0161tartoval do vesm\u00edru a\u017e desa\u0165 rokov po vypusten\u00ed prvej \u010dasti stanice.<\/p>\n

Moduly<\/h2>\n

Vesm\u00edrna stanica Mir sa skladala z t\u00fdchto modulov:<\/p>\n

Z\u00e1kladn\u00fd blok<\/strong><\/p>\n

Obytn\u00fd a riadiaci modul, prv\u00fd modul stanice. Kon\u0161truk\u010dne sa skladal zo \u0161tyroch z\u00e1kladn\u00fdch \u010dast\u00ed: prechodov\u00e9ho \u00faseku, pracovn\u00e9ho \u00faseku, pr\u00edstrojov\u00e9ho \u00faseku a z prechodovej komory. Bol dlh\u00fd 13,13\u00a0m, jeho maxim\u00e1lny priemer bol 4,15\u00a0m, a pri \u0161tarte v\u00e1\u017eil pribli\u017ene 21 ton. Gu\u013eovit\u00fd modul s p\u00e4ticou vo\u013en\u00fdch uzlov sl\u00fa\u017eil z\u00e1rove\u0148 ako prechodov\u00e1 komora pre v\u00fdstup kozmonautov do otvoren\u00e9ho vesm\u00edru. Z modulu vych\u00e1dzali dve kr\u00eddla sol\u00e1rnych panelov s celkov\u00fdm rozp\u00e4t\u00edm 75\u00a0m\u00b2, ku ktor\u00fdm sa v roku 1987 pridalo \u010fal\u0161\u00edch 22\u00a0m\u00b2.<\/p>\n

Kvant (niekedy Kvant 1)<\/strong><\/p>\n

Astrofyzik\u00e1lny modul pozost\u00e1vaj\u00faci z laborat\u00f3rneho \u00faseku, prechodovej komory a extern\u00e9ho \u00faseku pr\u00edstrojov. Laborat\u00f3rny \u00fasek mal tvar valca a vpredu prech\u00e1dzal do k\u00f3nickej \u010dasti s akt\u00edvnym spojovac\u00edm uzlom. Z opa\u010dnej strany bol potom ohrani\u010den\u00fd gu\u013eov\u00fdm dnom. Hlavn\u00fa \u010das\u0165 vedeck\u00e9ho vybavenia modulu Kvant predstavovalo medzin\u00e1rodn\u00e9 observat\u00f3rium R\u00f6ntgen s celkovou hmotnos\u0165ou 800\u00a0kg. D\u013a\u017eka cel\u00e9ho modulu bola 5,8 metra a jeho hmotnos\u0165 11\u00a0050\u00a0kg.<\/p>\n

\"Modul<\/a>

Modul Kvant 2 ako s\u00fa\u010das\u0165 Miru<\/p><\/div>\n

Kvant 2<\/strong><\/p>\n

Modul ur\u010den\u00fd na vybavenie palivom, spotrebn\u00fdmi l\u00e1tkami, a dovybavenie Miru zariaden\u00edm, ktor\u00e9 pre prive\u013ek\u00fa hmotnos\u0165 nemohlo od\u0161tartova\u0165 v Z\u00e1kladnom bloku. Jeho kon\u0161trukcia je odvoden\u00e1 od transportnej kab\u00edny p\u00f4vodne ur\u010denej pre vojensk\u00e9 stanice Almaz. Modul sa skladal z troch hermetizovan\u00fdch \u010dast\u00ed: z n\u00e1kladnej s pr\u00edstrojmi, pozorovacej vedeckej a \u0161peci\u00e1lnej prechodovej kab\u00edny. Nach\u00e1dzali sa v \u0148om aj komora pre v\u00fdstup do otvoren\u00e9ho priestoru, syst\u00e9m regener\u00e1cie pitnej vody a sprchovac\u00ed k\u00fat. Modul bol dlh\u00fd 12,4\u00a0m, \u0161irok\u00fd 4,35 metra (v maxim\u00e1lnom priemere) a v\u00e1\u017eil 18,5 tony. Niesol dve kr\u00eddla sol\u00e1rnych panelov s celkovou plochou 53\u00a0m\u00b2.<\/p>\n

Kristall<\/strong><\/p>\n

Technologick\u00fd modul. Bol ur\u010den\u00fd na vedeck\u00e9 a technologick\u00e9 pokusy, ako aj na spojenie s raketopl\u00e1nom Buran, ku ktor\u00e9mu v\u0161ak nikdy nedo\u0161lo. Skladal sa z dvoch hermetizovan\u00fdch \u010dast\u00ed a mal d\u013a\u017eku 11,9 metra. Jeho maxim\u00e1lny priemer bol 4,35 metra a v\u00e1\u017eil 19\u00a0640\u00a0kg. Nach\u00e1dzali sa v \u0148om tie\u017e schr\u00e1nky s pr\u00edstrojmi a potravinami. Niesol dve kr\u00eddla sol\u00e1rnych panelov s plochou 70\u00a0m\u00b2. Okrem uzlu na pripojenie k Miru a uzlu na spojenie s raketopl\u00e1nom mal e\u0161te tret\u00ed uzol, ku ktor\u00e9mu sa mal pripoji\u0165 modul vykon\u00e1vaj\u00faci astronomick\u00e9 pozorovania.<\/p>\n

Spektr<\/strong><\/p>\n

Modul sl\u00fa\u017eiaci na pozorovanie Zeme, najm\u00e4 pr\u00edrodn\u00fdch zdrojov a atmosf\u00e9ry. Bol vybaven\u00fd rusk\u00fdmi aj americk\u00fdmi pr\u00edstrojmi. V okamihu \u0161tartu mal hmotnos\u0165 23\u00a0500\u00a0kg, z \u010doho na samotn\u00fd modul bez z\u00e1sob a pohonn\u00fdch hm\u00f4t pripadlo 19\u00a0640\u00a0kg. Obsahoval vybavenie pre atmosf\u00e9rick\u00fd prieskum, technologick\u00e9 experimenty, monitorovanie a sledovanie atmosf\u00e9ry Zeme a monitorovanie r\u00f6ntgenov\u00e9ho a gama \u017eiarenia. Mal d\u013a\u017eku 12 metrov a maxim\u00e1lny priemer 4,35\u00a0m. Niesol a\u017e \u0161tyri slne\u010dn\u00e9 panely.<\/p>\n

Docking Module (DM)<\/strong><\/p>\n

Modul zais\u0165uj\u00faci spojenie s americk\u00fdm raketopl\u00e1nom, preto\u017ee spojenie cez modul Kristall bolo komplikovan\u00e9. Cez DM sa mohla s Mirom spoji\u0165 aj lo\u010f Sojuz. Jeho vedeck\u00e9 vybavenie bolo minim\u00e1lne. Modul dosahoval d\u013a\u017eku 4,7 metra a prip\u00e1jali sa k nemu dva sol\u00e1rne panely, z toho jeden \u010disto ruskej v\u00fdroby, druh\u00fd bol v\u00fdsledkom americko-ruskej spolupr\u00e1ce.<\/p>\n

Priroda<\/strong><\/p>\n

Modul pre dia\u013ekov\u00fd prieskum Zeme. Prebiehalo na \u0148om meranie pr\u00edmes\u00ed r\u00f4znych l\u00e1tok v atmosf\u00e9re, sledovanie glob\u00e1lnej tepelnej v\u00fdmeny, pozorovanie cirkul\u00e1cie mrakov, meranie er\u00f3zie, r\u00e1dioaktivity, monitorovanie ekologickej situ\u00e1cie a i. Jeho d\u013a\u017eka bola 12\u00a0m, priemer 4,35\u00a0m a hmotnos\u0165 19\u00a0700\u00a0kg. Modul niesol tie\u017e v\u00e4\u010d\u0161ie mno\u017estvo americk\u00fdch pr\u00edstrojov. Nebol vybaven\u00fd sol\u00e1rnymi panelmi a do pr\u00edletu k Miru mu elektrick\u00fa energiu zais\u0165ovalo 168 bat\u00e9ri\u00ed. Po spojen\u00ed s Mirom sa pripojil na jeho energetick\u00e9 zdroje a bat\u00e9rie sa nalo\u017eili do lode Progress, v ktorej spolu s ostatn\u00fdm odpadom zhoreli v atmosf\u00e9re.<\/p>\n

Prielezy medzi modulmi mali jednotn\u00fd priemer 0,8 metra. Man\u00e9vrovanie ka\u017ed\u00e9ho modulu na dr\u00e1he, jeho pribl\u00ed\u017eenie a spojenie s orbit\u00e1lnym komplexom Mir zais\u0165oval syst\u00e9m slu\u017eobnej a motorovej sekcie. Sp\u00e1janie trvalo 22 min\u00fat a uskuto\u010d\u0148ovalo sa na vysokej obe\u017enej dr\u00e1he. Pri\u0165ahovanie modulov k stanici a hermetiz\u00e1ciu zabezpe\u010dili spojovacie s\u00fastavy.<\/p>\n

Palubn\u00e9 syst\u00e9my<\/h2>\n

Kontroln\u00fd a riadiaci syst\u00e9m:<\/strong> Jeho z\u00e1klad predstavovalo 7 po\u010d\u00edta\u010dov, ktor\u00e9 umo\u017enili maxim\u00e1lne automatizova\u0165 riadenie letu, \u010dinnos\u0165 palubn\u00fdch syst\u00e9mov a vedeck\u00e9 aparat\u00fary. S palubnou automatikou boli spojen\u00e9 tie\u017e pulty povelovej a v\u00fdstrahovej signaliz\u00e1cie, riadenie motorov\u00fdch jednotiek, syst\u00e9mov elektrick\u00e9ho z\u00e1sobovania, regener\u00e1cie vody, termoregul\u00e1cie a zaistenie v\u00fdstupu kozmonautov do otvoren\u00e9ho priestoru.<\/p>\n

Syst\u00e9m riadenia letu:<\/strong> \u00dalohou tohoto syst\u00e9mu bolo udr\u017eiava\u0165 stanicu v po\u017eadovanej polohe a orient\u00e1cii. Syst\u00e9m prij\u00edmal \u00fadaje zo sn\u00edma\u010dov uhlov\u00fdch r\u00fdchlost\u00ed (akcelerometrov), slne\u010dn\u00fdch a astronaviga\u010dn\u00fdch sn\u00edma\u010dov, infra\u010derven\u00fdch sn\u00edma\u010dov a optick\u00fdch zameriava\u010dov. V\u00fdznamnou novinkou v syst\u00e9me orient\u00e1cie bolo pou\u017eitie gyroskopick\u00fdch stabiliz\u00e1torov.<\/p>\n

Motorov\u00fd syst\u00e9m:<\/strong> Vlastn\u00fd motorov\u00fd syst\u00e9m tvorili dva hlavn\u00e9 motory s \u0165ahom 2943 N. Pou\u017e\u00edvali sa pri korekci\u00e1ch obe\u017enej dr\u00e1hy. Okrem toho stanica obsahovala e\u0161te 32 mal\u00fdch reakt\u00edvnych motorov s \u0165ahom 137,3 N. V\u0161etky motory spa\u013eovali jednotn\u00fa pohonn\u00fa zmes so spolo\u010dnej n\u00e1dr\u017ee. Motory boli umiestnen\u00e9 na \u010dastiach modulov naz\u00fdvan\u00fdch pr\u00edstrojov\u00e9 \u00faseky.<\/p>\n

Energetick\u00e9 syst\u00e9my:<\/strong> Prim\u00e1rnym zdrojom elektrickej energie boli sol\u00e1rne panely pracuj\u00face na b\u00e1ze arzenidu g\u00e1lia. V\u010faka sn\u00edma\u010dom polohy Slnka boli v\u017edy automaticky orientovan\u00e9 na Slnko. Tento prim\u00e1rny zdroj sa nap\u00e1jal na syst\u00e9m paralelne pripojen\u00fdch akumul\u00e1torov\u00fdch bat\u00e9ri\u00ed, ktor\u00e9 bezprostredne nap\u00e1jali palubn\u00fa rozvodn\u00fa sie\u0165 s jednosmern\u00fdm nap\u00e4t\u00edm 28,5 V. Ak bolo treba zv\u00fd\u0161i\u0165 v\u00fdkon elektrickej siete, zap\u00e1jali sa aj z\u00e1lo\u017en\u00e9 bat\u00e9rie.<\/p>\n

\"Poh\u013ead<\/a>

Poh\u013ead na kompletn\u00fd Mir z paluby raketopl\u00e1nu Discovery pri misii STS-91<\/p><\/div>\n

Syst\u00e9m termoregul\u00e1cie:<\/strong> Rovnak\u00fa teplotu a vlhkos\u0165 vzduchu na Mire udr\u017eiavali citliv\u00e9 kontroln\u00e9 sn\u00edma\u010de, bloky syst\u00e9mu automatickej a ru\u010dnej regul\u00e1cie, v\u00fdkonn\u00e9 pr\u00edstroje a zariadenie odv\u00e1dzaj\u00face do kozmick\u00e9ho priestoru odpadov\u00e9 teplo. Teplota sa mohla meni\u0165 v rozsahu 18 a\u017e 28 \u00b0C, relat\u00edvna vlhkos\u0165 vzduchu v rozsahu 30 a\u017e 70\u00a0% a atmosf\u00e9rick\u00fd tlak 1066,4 hPa a\u017e 1293 hPa.<\/p>\n

Syst\u00e9m zabezpe\u010denia \u017eivotn\u00fdch podmienok:<\/strong> Hlavn\u00fa z\u00e1sobu vody predstavovala voda privezen\u00e1 zo Zeme zakonzervovan\u00e1 pomocou i\u00f3nov striebra a uskladnen\u00e1 v desa\u0165litrov\u00fdch n\u00e1dr\u017eiach. \u010eal\u0161ia voda sa z\u00edskavala z atmosf\u00e9rickej vlhkosti. Denn\u00fd pr\u00edjem vody na kozmonauta bol 2 litre. Dehydrovan\u00e9 potraviny sa skladovali v mrazni\u010dke pri teplote a\u017e \u221210\u00a0\u00b0C. Dr\u017ealo sa v nej asi 40\u00a0kg r\u00f4znych produktov vr\u00e1tane chleba, ovocia, zeleniny, \u010daju a k\u00e1vy. Na palube existovalo tie\u017e \u201eum\u00fdvadlo\u201c tvoren\u00e9 gu\u013eov\u00fdm pl\u00e1\u0161\u0165om s v\u00fdrezmi pre ruky a tv\u00e1r. Pr\u00eddel vody na um\u00fdvanie na osobu bol len 0,3 litra denne, ako um\u00fdvac\u00ed prostriedok sa v\u00e4\u010d\u0161inou pou\u017e\u00edvali navlh\u010den\u00e9 \u0161pongie. Na \u00fadr\u017ebu \u010distoty stanice sl\u00fa\u017eil vys\u00e1va\u010d a vlhk\u00e9 prachovky. Toaleta pripom\u00ednala pozemsk\u00fa toaletu, kv\u00f4li mikrogravit\u00e1cii pracovala na podtlakovom princ\u00edpe. Tento koncept sa vyu\u017e\u00edva aj dnes na Medzin\u00e1rodnej vesm\u00edrnej stanici.<\/p>\n

Pos\u00e1dka<\/h2>\n

Na palube Miru mohlo spolo\u010dne pracova\u0165 a\u017e \u0161es\u0165 kozmonautov, v\u00e4\u010d\u0161inou v\u0161ak ich po\u010det nebol vy\u0161\u0161\u00ed ako traja. Dopravu im zabezpe\u010dovali kozmick\u00e9 lode Sojuz-TM alebo Sojuz-T, materi\u00e1l n\u00e1kladn\u00e9 lode Progress a Progress M. Nesk\u00f4r zais\u0165ovali z\u00e1sobovanie a v\u00fdmenu \u010dlena pos\u00e1dky aj americk\u00e9 raketopl\u00e1ny. Prv\u00e1, dvoj\u010dlenn\u00e1 pos\u00e1dka vst\u00fapila na Mir 15. marca 1986, posledn\u00e1 ho opustila 15. j\u00fana 2000.<\/p>\n

Typick\u00fd denn\u00fd program pos\u00e1dky<\/h3>\n

Kozmonauti sa riadili moskovsk\u00fdm \u010dasom s t\u00fdm rozdielom, \u017ee sa neprech\u00e1dzalo na letn\u00fd \u010das.<\/p>\n