$\"Nebesk\u00e1$ <\/a>

Nebesk\u00e1 sf\u00e9ra s najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edmi bodmi: Z – zenit, Z\u00b4 – nadir, H – severn\u00fd bod horizontu, H\u00b4 – ju\u017en\u00fd bod horizontu, P – severn\u00fd svetov\u00fd p\u00f3l, P\u00b4- ju\u017en\u00fd svetov\u00fd p\u00f3l, E – z\u00e1padn\u00fd bod horizontu, W – v\u00fdchodn\u00fd bod horizontu. Svetlohned\u00e1 farba ozna\u010duje rovinu horizontu, zelen\u00e1 cirkumpol\u00e1rne (nikdy nezapadaj\u00face) s\u00fahvezdia, \u017elt\u00e1 nikdy nevych\u00e1dzaj\u00face s\u00fahvezdia pre dan\u00e9ho pozorovate\u013ea.<\/p><\/div>\n

Nebesk\u00e1 sf\u00e9ra<\/strong> alebo nebesk\u00e1 gu\u013ea<\/strong> zriedkavo svetov\u00e1 sf\u00e9ra<\/strong> alebo svetov\u00e1 gu\u013ea<\/strong> je myslen\u00e1 gu\u013ea s \u013eubovo\u013en\u00fdm polomerom, na ktor\u00fa premietame polohy nebesk\u00fdch telies. Jej stred je bu\u010f v strede Zeme, v strede Slnka<\/a>, alebo na stanovisku pozorovate\u013ea.<\/p>\n

Pozorovate\u013e na Zemi vid\u00ed pri ide\u00e1lnom horizonte v\u017edy iba polovicu nebeskej sf\u00e9ry. Druh\u00e1 polovica je zaclonen\u00e1 Zemou. Poloha telesa na nebeskej sf\u00e9re sa ur\u010duje pomocou niektorej s\u00faradnicovej s\u00fastavy. Pozn\u00e1me horizont\u00e1lnu s\u00fastavu s\u00faradn\u00edc, ekliptik\u00e1lnu s\u00fastavu, ekvatori\u00e1lnu s\u00fastavu a galaktick\u00fa s\u00fastavu. Ur\u010den\u00e1 poloha telesa ud\u00e1va len jeho smer, nie vzdialenos\u0165.<\/p>\n

Denn\u00fd pohyb oblohy<\/h2>\n
Rota\u010dn\u00fd pohyb Zeme zo z\u00e1padu na v\u00fdchod sp\u00f4sobuje zdanliv\u00fd pohyb telies na nebeskej sf\u00e9re z v\u00fdchodu na z\u00e1pad. Nebesk\u00e1 sf\u00e9ra teda zdanlivo rotuje okolo osi, ktor\u00e1 je toto\u017en\u00e1 s rota\u010dnou osou Zeme. Os pret\u00edna nebesk\u00fa sf\u00e9ru v dvoch bodoch, ktor\u00e9 vol\u00e1me severn\u00fd a ju\u017en\u00fd svetov\u00fd (niekedy nebesk\u00fd) p\u00f3l a ktor\u00e9 le\u017eia presne nad severn\u00fdm a ju\u017en\u00fdm zemepisn\u00fdm p\u00f3lom. Hviezdy<\/a> a ostatn\u00e9 teles\u00e1 na oblohe opisuj\u00fa kru\u017enice okolo t\u00fdchto p\u00f3lov. Hviezdy maj\u00fa na sf\u00e9re prakticky st\u00e1le polohy, preto je mo\u017en\u00e9 ich posp\u00e1ja\u0165 do myslen\u00fdch obrazcov \u2013 s\u00fahvezd\u00ed. Nebesk\u00e1 sf\u00e9ra sa oto\u010d\u00ed okolo svojej osi raz za siderick\u00fd (hviezdny) de\u0148, ktor\u00fd trv\u00e1 pribli\u017ene 23 hod\u00edn 56 min\u00fat. Znamen\u00e1 to, \u017ee medzi dvoma v\u00fdchodmi tej istej hviezdy uplynie \u010dasov\u00fd interval 23 hod\u00edn 56 min\u00fat.<\/p>\n
Teles\u00e1 slne\u010dnej s\u00fastavy<\/h3>\n
Pre teles\u00e1 patriace do slne\u010dnej s\u00fastavy<\/a> je charakteristick\u00fd ich vlastn\u00fd pohyb na nebeskej sf\u00e9re, preto medzi ich dvoma v\u00fdchodmi uplynie trochu in\u00fd \u010das, ako je jeden hviezdny de\u0148. V pr\u00edpade Slnka sa tento \u010dasov\u00fd interval naz\u00fdva slne\u010dn\u00fd de\u0148 a trv\u00e1 24 hod\u00edn. Slnko teda na nebeskej sf\u00e9re zdanlivo zaost\u00e1va za hviezdnym pozad\u00edm, \u010do je sp\u00f4soben\u00e9 obehom Zeme okolo Slnka. Za rok sa Slnko ocitne v rovnakom bode na hviezdnom pozad\u00ed. Po\u010das tej doby zdanlivo op\u00ed\u0161e kru\u017enicu, ktor\u00fa naz\u00fdvame ekliptika. Je to jedna z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch kru\u017en\u00edc na nebeskej sf\u00e9re.<\/p>\n
$\"Na$ <\/a>
Na dlho exponovanej sn\u00edmke zanechali hviezdy kruhov\u00e9 stopy okolo severn\u00e9ho svetov\u00e9ho p\u00f3lu. Jasn\u00e1 hviezda opisuj\u00faca kru\u017enicu s najmen\u0161\u00edm polomerom je Pol\u00e1rka – najbli\u017e\u0161ia jasn\u00e1 hviezda k severn\u00e9mu svetov\u00e9mu p\u00f3lu.<\/p><\/div>\n
Ro\u010dn\u00fd pohyb oblohy<\/h2>\n
V d\u00f4sledku obehu Zeme okolo Slnka sa Slnko zdanlivo pohybuje proti denn\u00e9mu pohybu oblohy, \u010do sp\u00f4sobuje jeho zaost\u00e1vanie na hviezdnom pozad\u00ed. Ke\u010f\u017ee Slnko je najjasnej\u0161ie teleso na oblohe a kv\u00f4li rozptylu jeho svetla nevid\u00edme cez de\u0148 v\u00e4\u010d\u0161inu objektov, st\u00e1vaj\u00fa sa tieto objekty pre n\u00e1s nepozorovate\u013en\u00e9 po cel\u00fa dobu, ako s\u00fa na oblohe spolu so Slnkom. Slnko sa v\u0161ak na oblohe neust\u00e1le zdanlivo pohybuje. Vz\u010fa\u013euje sa od hviezd, ktor\u00e9 boli predt\u00fdm v jeho bl\u00edzkosti, a\u017e napokon je mo\u017en\u00e9 tieto hviezdy vidie\u0165 pred v\u00fdchodom Slnka, k\u00fdm je e\u0161te obloha dostato\u010dne tmav\u00e1. Tento okamih sa naz\u00fdva heliaktick\u00fd v\u00fdchod objektu. Jeho opakom je heliaktick\u00fd z\u00e1pad, \u010das, kedy teles\u00e1 mizn\u00fa pod horizontom e\u0161te za skor\u00e9ho s\u00famraku. Medzi heliaktick\u00fdm v\u00fdchodom a heliaktick\u00fdm z\u00e1padom mo\u017eno objekty v ur\u010ditej \u010dasti noci pozorova\u0165. Naopak, medzi heliaktick\u00fdm z\u00e1padom a heliaktick\u00fdm v\u00fdchodom s\u00fa hviezdy a in\u00e9 objekty na dennej oblohe spolu so Slnkom, \u010di\u017ee nepozorovate\u013en\u00e9. Pozorovate\u013en\u00e9 \u010dasti no\u010dnej oblohy napr\u00edklad v marci a v septembri s\u00fa zna\u010dne odli\u0161n\u00e9. Po uplynut\u00ed jedn\u00e9ho siderick\u00e9ho roka, ke\u010f sa Slnko nach\u00e1dza op\u00e4\u0165 v rovnakom bode nebeskej sf\u00e9ry, je v\u0161ak obloha rovnak\u00e1 ako pred rokom. V\u00fdnimku tvoria Mesiac, plan\u00e9ty<\/a> a \u010fal\u0161ie objekty slne\u010dnej s\u00fastavy, ktor\u00e9 sa okrem denn\u00e9ho pohybu oblohy e\u0161te nez\u00e1visle pohybuj\u00fa po nebeskej sf\u00e9re, spravidla v bl\u00edzkosti ekliptiky.<\/p>\n
D\u00f4le\u017eit\u00e9 pojmy<\/h2>\n
Rovnako v\u00fdznamnou kru\u017enicou na nebeskej sf\u00e9re, akou je ekliptika, je svetov\u00fd rovn\u00edk. Je to priemet pozemsk\u00e9ho rovn\u00edka na oblohu. Rozde\u013euje nebesk\u00fa sf\u00e9ru na severn\u00fa a ju\u017en\u00fa. Svetov\u00fd rovn\u00edk pret\u00edna ekliptiku v dvoch bodoch, ktor\u00e9 naz\u00fdvame jarn\u00fd a jesenn\u00fd bod. Ich n\u00e1zov poch\u00e1dza z toho, \u017ee v t\u00fdchto bodoch sa nach\u00e1dza Slnko v okamihu jarnej a jesennej rovnodennosti. Na svetov\u00fd rovn\u00edk je kolm\u00e1 priamka naz\u00fdvan\u00e1 svetov\u00e1 os, ktor\u00e1 sp\u00e1ja severn\u00fd a ju\u017en\u00fd svetov\u00fd p\u00f3l.<\/p>\n
Rovn\u00edkov\u00e1 s\u00fastava s\u00faradn\u00edc<\/h3>\n
Svetov\u00fd rovn\u00edk a svetov\u00e1 os s\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00e9 pre ekvatori\u00e1lnu alebo rovn\u00edkov\u00fa s\u00fastavu s\u00faradn\u00edc 2. druhu. T\u00e1to s\u00fastava je najpou\u017e\u00edvanej\u0161ou s\u00faradnicovou s\u00fastavou v hviezdnych map\u00e1ch, preto\u017ee je pohybliv\u00e1 a ot\u00e1\u010da sa spolu s oblohou. Polohu telesa na nebeskej sf\u00e9re ud\u00e1vaj\u00fa dve s\u00faradnice: Rektascenzia a deklin\u00e1cia. Rekatascenzia je obdobou zemepisnej d\u013a\u017eky, zatia\u013e \u010do deklin\u00e1cia je podobn\u00e1 zemepisnej \u0161\u00edrke.<\/p>\n
Rektascenia (RA) sa meria na svetovom rovn\u00edku smerom na v\u00fdchod v hodinovej miere od 0 do 24 hod\u00edn. Deklin\u00e1cia (DEC) sa meria od svetov\u00e9ho rovn\u00edka po svetov\u00fd p\u00f3l od 0\u00b0 do 90\u00b0 kladne na sever, z\u00e1porne na juh.<\/p>\n
Obzorn\u00edkov\u00e1 s\u00fastava s\u00faradn\u00edc<\/h3>\n
Zatia\u013e \u010do rovn\u00edkov\u00e9 s\u00faradnice 2. druhu hviezdy sa nemenia v z\u00e1vislosti od toho, kde stoj\u00ed pozorovate\u013e, u horizont\u00e1lnych s\u00faradn\u00edc to tak nie je. Z\u00e1kladnou rovinou horizont\u00e1lnych s\u00faradn\u00edc je rovina horizontu \u2013 obzoru, ktor\u00e1 je pre ka\u017ed\u00e9ho pozorovate\u013ea in\u00e1. Na t\u00fato rovinu je kolm\u00e1 priamka, ktor\u00e1 nebesk\u00fa sf\u00e9ru pret\u00edna v dvoch bodoch \u2013 v zenite a nadire. Zenit je bod priamo nad hlavou pozorovate\u013ea, nadir je bod priamo pod jeho nohami. Na horizonte sa nach\u00e1dzaj\u00fa \u0161tyri v\u00fdznamn\u00e9 body: severn\u00fd, ju\u017en\u00fd, v\u00fdchodn\u00fd a z\u00e1padn\u00fd bod horizontu, pri\u010dom na severnej pologuli severn\u00fd bod horizontu le\u017e\u00ed kolmo pod severn\u00fdm svetov\u00fdm p\u00f3lom. Ak prenesieme poludn\u00edk, ktor\u00fd prech\u00e1dza pozorovate\u013eom, na oblohu, dostaneme meridi\u00e1n \u2013 kru\u017enicu, resp. polkru\u017enicu, ktor\u00e1 prech\u00e1dza severn\u00fdm bodom horizontu, severn\u00fdm svetov\u00fdm p\u00f3lom, zenitom, ju\u017en\u00fdm bodom obzoru a po pred\u013a\u017een\u00ed pod horizont aj nadirom.<\/p>\n
$\"Z\u00e1kladn\u00e9$ <\/a>
Z\u00e1kladn\u00e9 pojmy pri horizont\u00e1lnej s\u00fastave s\u00faradn\u00edc: Pozorovate\u013e sa nach\u00e1dza v strede nebeskej sf\u00e9ry, bode ozna\u010denom O. Z ozna\u010duje zenit, Z\u00b4 nadir. Zenit a nadir sp\u00e1ja \u0165a\u017enica. P je severn\u00fd svetov\u00fd p\u00f3l (v pr\u00edpade, \u017ee sa nach\u00e1dzame na severnej pologuli), P\u00b4 je ju\u017en\u00fd svetov\u00fd p\u00f3l. Sp\u00e1ja ich svetov\u00e1 os. Oran\u017eov\u00e1 kru\u017enica je meridi\u00e1n a sp\u00e1ja severn\u00fd bod horizontu (H) s ju\u017en\u00fdm bodom horizontu (H\u00b4).<\/p><\/div>\n
Kru\u017enice kolm\u00e9 na horizont sa ozna\u010duj\u00fa ako vertik\u00e1ly \u2013 v\u00fd\u0161kov\u00e9 kru\u017enice. V\u00fdznamn\u00fd je prv\u00fd vertik\u00e1l, ktor\u00fd sp\u00e1ja v\u00fdchodn\u00fd a z\u00e1padn\u00fd bod horizontu, pri\u010dom prech\u00e1dza zenitom. Kru\u017enice rovnobe\u017en\u00e9 s horizontom a zmen\u0161uj\u00face sa smerom k zenitu s\u00fa almukantar\u00e1ty.<\/p>\n
V horizont\u00e1lnej s\u00fastave s\u00faradn\u00edc polohu telesa ud\u00e1vaj\u00fa dve s\u00faradnice: azimut a v\u00fd\u0161ka. Azimut sa meria od severn\u00e9ho alebo od ju\u017en\u00e9ho bodu horizontu v z\u00e1pornom smere (v smere hodinov\u00fdch ru\u010di\u010diek) v stup\u0148och od 0 do 360. V\u00fd\u0161ka sa meria v stup\u0148och od 0 do 90 od horizontu smerom k zenitu, pr\u00edpadne od 0 do -90 smerom k nadiru. Nako\u013eko sa z\u00e1kladn\u00e9 body a roviny tejto s\u00fastavy pohybuj\u00fa spolu s pozorovate\u013eom, je azimut a v\u00fd\u0161ka hviezdy v inom \u010dase alebo na inom mieste in\u00e1. Preto sa tieto s\u00faradnice nepou\u017e\u00edvaj\u00fa vo hviezdnych map\u00e1ch.<\/p>\n
$\"rovn\u00edk$ <\/a>
rovn\u00edk – 0\u00b0 zemepisnej \u0161\u00edrky<\/p><\/div>\n
$\"20-ty$ <\/a>
20-ty stupe\u0148 zemepisnej \u0161\u00edrky<\/p><\/div>\n
$\"50-ty$ <\/a>
50-ty stupe\u0148 zemepisnej \u0161\u00edrky<\/p><\/div>\n
$\"90-ty$ <\/a>
90-ty stupe\u0148 zemepisnej \u0161\u00edrky<\/p><\/div>\n
Vplyv zemepisnej \u0161\u00edrky<\/h2>\n
Na to, ktor\u00fa \u010das\u0165 nebeskej sf\u00e9ry m\u00f4\u017eeme v noci pozorova\u0165, nem\u00e1 vplyv len ro\u010dn\u00e9 obdobie, ale aj zemepisn\u00e1 \u0161\u00edrka. Od zemepisnej \u0161\u00edrky z\u00e1vis\u00ed v\u00fd\u0161ka severn\u00e9ho svetov\u00e9ho p\u00f3lu nad horizontom. Jeho v\u00fd\u0161ka sa v\u017edy presne rovn\u00e1 zemepisnej \u0161\u00edrke pozorovacieho miesta. Ke\u010f pozorovate\u013e postupuje smerom k p\u00f3lu, zv\u00e4\u010d\u0161uje sa v\u00fd\u0161ka svetov\u00e9ho p\u00f3lu nad horizontom. \u010c\u00edm je v\u00fd\u0161ka p\u00f3lu v\u00e4\u010d\u0161ia, t\u00fdm viac hviezd je pre dan\u00e9ho pozorovate\u013ea cirkumpol\u00e1rnych \u2013 nikdy nezapadaj\u00facich. Z\u00e1rove\u0148 v\u0161ak rastie po\u010det hviezd, ktor\u00e9 pozorovate\u013e z dan\u00e9ho miesta nikdy neuvid\u00ed, preto\u017ee sa nikdy nedostan\u00fa nad jeho horizont \u2013 s\u00fa pre neho nevych\u00e1dzaj\u00face.<\/p>\n
Pozorovate\u013e stojaci na zemskom rovn\u00edku (prv\u00fd obr\u00e1zok) m\u00e1 zemepisn\u00fa \u0161\u00edrku nula. To znamen\u00e1, \u017ee v\u00fd\u0161ka severn\u00e9ho svetov\u00e9ho p\u00f3lu bude tie\u017e nula stup\u0148ov. Severn\u00fd a ju\u017en\u00fd svetov\u00fd p\u00f3l le\u017eia na horizonte. Ke\u010f\u017ee cirkumpol\u00e1rne hviezdy s\u00fa tie, ktor\u00e9 pri op\u00edsan\u00ed svojej kru\u017enice okolo p\u00f3lu nikdy nezapadn\u00fa pod horizont, na rovn\u00edku nem\u00f4\u017ee by\u0165 \u017eiadna hviezda cirkumpol\u00e1rna. Pozorovate\u013e na rovn\u00edku preto postupne v priebehu roka uvid\u00ed v\u0161etky s\u00fahvezdia severnej aj ju\u017enej oblohy. V\u0161etky teles\u00e1 vych\u00e1dzaj\u00fa a zapadaj\u00fa kolmo. Z tohto d\u00f4vodu je na rovn\u00edku s\u00famrak ve\u013emi kr\u00e1tky, preto\u017ee hoci r\u00fdchlos\u0165 klesania Slnka je rovnak\u00e1 ako vo vy\u0161\u0161\u00edch zemepisn\u00fdch \u0161\u00edrkach (r\u00fdchlos\u0165 rot\u00e1cie Zeme sa nemen\u00ed), Slnko kles\u00e1 pod v\u00e4\u010d\u0161\u00edm uhlom ako vo vy\u0161\u0161\u00edch zemepisn\u00fdch \u0161\u00edrkach a sk\u00f4r sa ponor\u00ed dostato\u010dne hlboko pod horizont na to, aby obloha stmavla.<\/p>\n
Druh\u00fd obr\u00e1zok zn\u00e1zor\u0148uje situ\u00e1ciu na 20. stupni severnej (alebo ju\u017enej) zemepisnej \u0161\u00edrky. Svetov\u00fd p\u00f3l sa zdvihol od severn\u00e9ho bodu horizontu o 20\u00b0. \u010cas\u0165 hviezd, t\u00fdch, ktor\u00fdch uhlov\u00e1 vzdialenos\u0165 od p\u00f3lu je men\u0161ia ako 20\u00b0 sa stalo cirkumpol\u00e1rnymi. Rovnak\u00e1 \u010das\u0165 oblohy okolo opa\u010dn\u00e9ho svetov\u00e9ho p\u00f3lu je nevych\u00e1dzaj\u00faca. Zvy\u0161n\u00e9 s\u00fahvezdia pozorovate\u013e postupne vid\u00ed v r\u00f4znych ro\u010dn\u00fdch obdobiach. S\u00famrak a svitanie trvaj\u00fa dlh\u0161ie.<\/p>\n
Na 50\u00b0 zemepisnej \u0161\u00edrky (tret\u00ed obr\u00e1zok) je u\u017e cirkumpol\u00e1rnych a nevych\u00e1dzaj\u00facich viac hviezd ako na 20. stupni. Po\u010det vych\u00e1dzaj\u00facich s\u00fahvezd\u00ed sa smerom k p\u00f3lu zmen\u0161uje. Hviezdy a Slnko vych\u00e1dzaj\u00fa pod men\u0161\u00edm uhlom, s\u00famrak a svitanie trvaj\u00fa e\u0161te dlh\u0161ie.<\/p>\n
Posledn\u00fd obr\u00e1zok zn\u00e1zor\u0148uje situ\u00e1ciu na zemskom p\u00f3le. Zodpovedaj\u00faci svetov\u00fd p\u00f3l je priamo nad hlavou pozorovate\u013ea. Pozorovate\u013e vid\u00ed po\u010das pol\u00e1rnej noci v\u017edy rovnak\u00e9 s\u00fahvezdia, preto\u017ee nijak\u00e9 pre neho s\u00fahvezdia nie s\u00fa vych\u00e1dzaj\u00face a zapadaj\u00face. V\u0161etky hviezdy opisuj\u00fa kru\u017enice okolo p\u00f3lov rovnobe\u017en\u00e9 s horizontom. V\u00fdnimkou je len Slnko, ktor\u00e9 sa v\u010faka pohybu po ekliptike na 6 mesiacov dost\u00e1va nad horizont a 6 mesiacov je pod n\u00edm. S\u00famrak a \u00fasvit tu maj\u00fa najdlh\u0161ie trvanie.<\/p>\n
Javy ovplyv\u0148uj\u00face polohu telesa na nebeskej sf\u00e9re<\/h2>\n
Poloha telesa na nebeskej sf\u00e9re nie je toto\u017en\u00e1 s re\u00e1lnou polohou telesa v danom okamihu. Tieto odch\u00fdlky sp\u00f4sobuj\u00fa najm\u00e4 r\u00f4zne pohyby Zeme a zemsk\u00e1 atmosf\u00e9ra<\/a>. Medzi javy sp\u00f4soben\u00e9 pohybom Zeme patr\u00ed aber\u00e1cia a paralaxa. Jav sp\u00f4soben\u00fd atmosf\u00e9rou sa naz\u00fdva refrakcia. Aber\u00e1cia je zdanliv\u00e1 odch\u00fdlka polohy telesa od jeho skuto\u010dnej polohy zapr\u00ed\u010dinen\u00e1 kone\u010dnou r\u00fdchlos\u0165ou svetla a pohybom pozorovate\u013ea. Rozli\u0161ujeme denn\u00fa aber\u00e1ciu, ktor\u00e1 je sp\u00f4soben\u00e1 rot\u00e1ciou Zeme, a ro\u010dn\u00fa aber\u00e1ciu, ktor\u00fa zapr\u00ed\u010di\u0148uje obeh Zeme okolo Slnka. Paralaxa je uhol, ktor\u00fd zvieraj\u00fa smery veden\u00e9 z dvoch r\u00f4znych miest priestoru k pozorovan\u00e9mu telesu, resp. uhol o ktor\u00fd sa pozorovan\u00e9 teleso posunie pri pozorovan\u00ed z dvoch r\u00f4znych miest. Refrakcia je odch\u00fdlka sveteln\u00e9ho l\u00fa\u010da od priameho smeru vznikaj\u00faca lomom svetla v atmosf\u00e9re. Kv\u00f4li refrakcii je pozorovan\u00e1 zenitov\u00e1 vzdialenos\u0165 zdroja v\u017edy men\u0161ia ne\u017e jeho skuto\u010dn\u00e1 zenitov\u00e1 vzdialenos\u0165. V\u010faka refrakcii sme tie\u017e schopn\u00ed vidie\u0165 mierne pod horizont.<\/p>\n
Pozri aj<\/h2>\n
\n
Obloha<\/a><\/li>\n
Rovn\u00edkov\u00e9 s\u00faradnice<\/a><\/li>\n
Nebesk\u00e1 mechanika<\/a><\/li>\n
Sf\u00e9rick\u00e1 astron\u00f3mia<\/a><\/li>\n<\/ul>\n
Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n
S\u00fahvezdia od Androm\u00e9dy po \u017dirafu<\/a><\/li>\n
Slovn\u00edk pojmov<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii. Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori: Wizzard (zakladate\u013e, defin\u00edcia), Adrian (doplnenie, formul\u00e1cia), IP 158.193.85.22 (oprava preklepu) Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0 a GFDL. Nebesk\u00e1 sf\u00e9ra alebo nebesk\u00e1 gu\u013ea zriedkavo svetov\u00e1 sf\u00e9ra alebo svetov\u00e1 gu\u013ea je myslen\u00e1 gu\u013ea s \u013eubovo\u013en\u00fdm polomerom, na ktor\u00fa premietame polohy (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":677,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1619"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=1619"}],"version-history":[{"count":8,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1619\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":8254,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1619\/revisions\/8254"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/677"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=1619"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}