$\"Kol\u00f3nia$ <\/a>

Kol\u00f3nia pl\u00e1\u0161\u0165ovcov. Pl\u00e1\u0161\u0165ovce s\u00fa prisadnut\u00e9 \u017eivo\u010d\u00edchy, ktor\u00e9 sa v dospelosti nepremiest\u0148uj\u00fa. Ich larv\u00e1lne \u0161t\u00e1di\u00e1 s\u00fa v\u0161ak pohybliv\u00e9.<\/p><\/div>\n

\u017divo\u010d\u00edchy ako jedin\u00e1 skupina \u017eiv\u00fdch organizmov maj\u00fa mo\u017enos\u0165 akt\u00edvne premiest\u0148ova\u0165 cel\u00e9 svoje mnohobunkov\u00e9 telo v priestore a to nielen vo vodnom, ale aj v suchozemskom prostred\u00ed a tie\u017e vo vzduchu. Hoci aj rastliny a huby (resp. ich semen\u00e1 a sp\u00f3ry) sa m\u00f4\u017eu premiest\u0148ova\u0165, mimo vodn\u00e9ho prostredia ide v\u017edy len o pas\u00edvny pohyb, na ktor\u00fd m\u00f4\u017eu by\u0165 nanajv\u00fd\u0161 prisp\u00f4soben\u00e9 vhodn\u00fdm tvarom pohybuj\u00facich sa \u010dast\u00ed. Niektor\u00e9 tax\u00f3ny \u017eivo\u010d\u00edchov naproti tomu akt\u00edvne prekon\u00e1vaj\u00fa v\u00f4bec najv\u00e4\u010d\u0161ie vzdialenosti medzi \u017eiv\u00fdmi organizmami (migr\u00e1cie). Mo\u017eno ich teda ozna\u010di\u0165 za najpohyblivej\u0161iu skupinu organizmov v\u00f4bec. Pre zv\u00e4\u010d\u0161enie schopnosti pohybu sa v priebehu evol\u00facie \u017eivo\u010d\u00edchom vyv\u00edjali \u010doraz dokonalej\u0161ie tkaniv\u00e1: obrven\u00fd epitel (primit\u00edvne vodn\u00e9 skupiny) a svalovina (v\u00fdvojovo pokro\u010dilej\u0161ie vodn\u00e9 aj suchozemsk\u00e9 \u017eivo\u010d\u00edchy). Rozvoj svaloviny vy\u00fastil do tvorby kon\u010dat\u00edn (plutvy r\u00fdb, kr\u00eddla vt\u00e1kov, nohy hmyzu\u2026), vysoko \u0161pecializovan\u00fdch ko\u017en\u00fdch \u00fatvarov (kr\u00eddla hmyzu), ako aj pomocn\u00fdch ko\u017en\u00fdch \u00fatvarov (lietacie blany). Mimo vodn\u00e9ho prostredia sa objavila potreba opory tela, na ktor\u00fa by sa svalovina up\u00ednala, a preto sa vyvinula vonkaj\u0161ia (ektoskelet) a vn\u00fatorn\u00e1 (endoskelet) kostra. Nielen cel\u00e9 ich tel\u00e1, ale aj tekutiny v ich vn\u00fatri s\u00fa v neust\u00e1lom pohybe. Jednoduch\u00e9 prenikanie vody a l\u00e1tok z bunky do bunky nahradili \u0161pecializovanej\u0161ie tkaniv\u00e1 a org\u00e1ny ur\u010den\u00e9 na transport. Tekutiny s\u00fa do tela vh\u00e1\u0148an\u00e9 a vo vn\u00fatri tela poh\u00e1\u0148an\u00e9 bu\u010f brvami alebo rytmick\u00fdmi s\u0165ahmi svaloviny.<\/p>\n

Fyziol\u00f3gia<\/h2>\n
\u017divo\u010d\u00ed\u0161ne bunky s\u00fa vysoko organizovan\u00e9 a diferencovan\u00e9 na plnenie najr\u00f4znej\u0161\u00edch \u00faloh. Z toho vypl\u00fdva, \u017ee po ukon\u010den\u00ed embryon\u00e1lneho \u0161t\u00e1dia maj\u00fa \u017eivo\u010d\u00edchy relat\u00edvne n\u00edzku regenera\u010dn\u00fa schopnos\u0165. Vo v\u0161eobecnosti \u010d\u00edm vy\u0161\u0161ie stoj\u00ed \u017eivo\u010d\u00ed\u0161ny druh vo fylogenetickom strome, t\u00fdm je jeho schopnos\u0165 nahr\u00e1dza\u0165 straten\u00e9 \u010dasti tela men\u0161ia. Obmedzen\u00e1 regener\u00e1cia je nahraden\u00e1 vysokou pohyblivos\u0165ou a t\u00fdm mo\u017enos\u0165ou unikn\u00fa\u0165 od zdroja po\u0161kodenia. Najlep\u0161iu regenera\u010dn\u00fa schopnos\u0165 maj\u00fa teda logicky prisadnut\u00e9 \u017eivo\u010d\u00edchy, ktor\u00e9 nem\u00f4\u017eu unika\u0165 (hubky, polypovce\u2026). Tie z\u00e1rove\u0148 vyu\u017e\u00edvaj\u00fa t\u00fato schopnos\u0165 na nepohlavn\u00e9 rozmno\u017eovanie od\u0161tiepen\u00fdmi \u010das\u0165ami svojho tela podobne ako rastliny alebo huby.<\/p>\n
U dvoch v\u00fdvojovo najmlad\u0161\u00edch tried \u017eivo\u010d\u00edchov \u2013 vt\u00e1kov (Aves<\/em>) a cicavcov (Mammalia<\/em>) navy\u0161e vznikla jedine\u010dn\u00e1 schopnos\u0165 regulova\u0165 teplotu svojho tela v ur\u010ditom \u00fazkom tepelnom rozsahu.<\/p>\n

Fyziologick\u00e9 procesy<\/h3>\nD\u00fdchanie<\/h4>\n
$\"Dobre$ <\/a>
Dobre vidite\u013en\u00e9 \u017eiabrov\u00e9 \u0161trbiny u raje<\/p><\/div>\n
V \u017eivo\u010d\u00ed\u0161nych bunk\u00e1ch tak ako aj v bunk\u00e1ch v\u0161etk\u00fdch \u017eiv\u00fdch organizmov, prebieha neust\u00e1le proces d\u00fdchania. Drviv\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina \u017eivo\u010d\u00edchov d\u00fdcha kysl\u00edk, \u010di\u017ee s\u00fa aer\u00f3bne. Pri aer\u00f3bnom d\u00fdchan\u00ed organizmus prijme z prostredia kysl\u00edk a vyl\u00fa\u010di oxid uhli\u010dit\u00fd a vodu. Len nieko\u013eko m\u00e1lo skup\u00edn \u017eivo\u010d\u00edchov, napr\u00edklad vn\u00fatrotelov\u00e9 parazity, je prisp\u00f4soben\u00fdch na anaer\u00f3bny sp\u00f4sob \u017eivota.<\/p>\n
\u017divo\u010d\u00edchy s\u00fa jedinou r\u00ed\u0161ou organizmov, u ktorej sa na d\u00fdchanie vyvinuli vysoko \u0161pecializovan\u00e9 org\u00e1ny ako vzdu\u0161nice, \u017eiabre, p\u013e\u00facne vaky a p\u013e\u00faca. Nieko\u013eko tax\u00f3nov, napr\u00edklad ploskavce (Plathelminthes<\/em>), obr\u00fa\u010dkavce (Annelida<\/em>) a in\u00e9 v\u0161ak prij\u00edmaj\u00fa kysl\u00edk cel\u00fdm povrchom tela (podobne ako rastliny a huby) a d\u00fdchacia s\u00fastava u nich nie je vyvinut\u00e1. Na d\u00fdchaciu s\u00fastavu nadv\u00e4zuje u chord\u00e1tov (Chordata<\/em>) rozvoj obehovej s\u00fastavy, ktor\u00e1 rozv\u00e1dza d\u00fdchacie plyny ku v\u0161etk\u00fdm tkaniv\u00e1m. Aj mnoh\u00e9 bezchord\u00e1ty maj\u00fa s\u00edce obehov\u00fa s\u00fastavu, ale jej v\u00e4zby na d\u00fdchaciu s\u00fastavu b\u00fdvaj\u00fa niekedy slab\u00e9 (napr. hmyz \u2013 Insecta<\/em>).<\/p>\n
Tr\u00e1venie<\/h4>\n
Ke\u010f\u017ee \u017eivo\u010d\u00edchy s\u00fa heterotrofn\u00e9, potrebuj\u00fa na svoje pre\u017eitie prij\u00edma\u0165 l\u00e1tky z okolit\u00e9ho prostredia. L\u00e1tky prij\u00edman\u00e9 \u017eivo\u010d\u00edchmi ozna\u010dujeme slovom potrava. Potrava prijat\u00e1 do vn\u00fatra tela \u017eivo\u010d\u00edcha sa v\u0161ak takmer v\u017edy potrebuje e\u0161te chemicky a \u010dasto najprv mechanicky spracova\u0165, aby mohla by\u0165 posunut\u00e1 \u010fal\u0161\u00edm metabolick\u00fdm procesom. Proces spracovania potravy \u017eivo\u010d\u00edchom ozna\u010dujeme ako tr\u00e1venie a kv\u00f4li nemu existuj\u00fa u \u017eivo\u010d\u00edchov r\u00f4zne typy tr\u00e1viacej s\u00fastavy. Len ve\u013emi \u0161pecializovan\u00e9 vn\u00fatrotelov\u00e9 parazity nepotrebuj\u00fa ma\u0165 tr\u00e1viacu s\u00fastavu, preto\u017ee prij\u00edmaj\u00fa u\u017e hotov\u00e9 l\u00e1tky, ktor\u00e9 namiesto nich str\u00e1vil hostite\u013e.<\/p>\n
$\"Pav\u00faky$ <\/a>
Pav\u00faky s\u00fa \u017eivo\u010d\u00edchy so zriedkav\u00fdm mimotelov\u00fdm tr\u00e1ven\u00edm<\/p><\/div>\n
Najjednoduch\u0161\u00ed sp\u00f4sob tr\u00e1venia je vn\u00fatrobunkov\u00fd (intracelul\u00e1rny). \u017divo\u010d\u00ed\u0161na bunka pri \u0148om pohlt\u00ed \u010dasticu potravy a spracuje ju, pri\u010dom nespracovan\u00e9 zvy\u0161ky m\u00f4\u017ee op\u00e4\u0165 vyl\u00fa\u010di\u0165. Vn\u00fatrobunkov\u00e9 tr\u00e1venie je charakteristick\u00e9 pre prvoky a nieko\u013eko jednoduch\u00fdch mnohobunkovcov. \u010castej\u0161ie je v\u0161ak mimobunkov\u00e9 (extracelul\u00e1rne) tr\u00e1venie, pri ktorom sa potrava zhroma\u017e\u010fuje v uzavretom priestore ohrani\u010denom bunkami tzv. tr\u00e1viaceho epitelu a tam s\u00fa na \u0148u p\u00fa\u0161\u0165an\u00e9 tr\u00e1viace enz\u00fdmy. Hotov\u00fd produkt potom vstreb\u00e1 resorb\u010dn\u00fd epitel a pos\u00fava ho do \u010fal\u0161\u00edch okolit\u00fdch buniek, alebo odovzd\u00e1 do obehovej s\u00fastavy. Zriedkav\u00e9 je zvl\u00e1\u0161tne mimotelov\u00e9 tr\u00e1venie, pri ktorom \u017eivo\u010d\u00edch vstrekne tr\u00e1viace enz\u00fdmy do potravy mimo svojho tela a po ur\u010ditom \u010dase jej chemicky spracovan\u00fd obsah vysaje.<\/p>\n
Z\u00e1kladom tr\u00e1viacej s\u00fastavy je tr\u00e1viaca r\u00fara, ktor\u00e1 je jedn\u00fdm alebo dvoma otvormi spojen\u00e1 s okolit\u00fdm prostred\u00edm. Stavba a usporiadanie tr\u00e1viacej r\u00fary je ve\u013emi r\u00f4zna a z\u00e1vis\u00ed od druhu potravy, ktorou sa \u017eivo\u010d\u00edch \u017eiv\u00ed (pozri kapitolu V\u00fd\u017eiva). Niektor\u00e9 \u017eivo\u010d\u00edchy maj\u00fa vo vn\u00fatri tr\u00e1viacej r\u00fary symbiotick\u00e9 mikroskopick\u00e9 organizmy, ktor\u00e9 im pom\u00e1haj\u00fa so \u0161tiepen\u00edm zlo\u017eit\u00fdch makromolekul\u00e1rnych l\u00e1tok, napr. celul\u00f3zy. Nestr\u00e1ven\u00e9 zvy\u0161ky potravy sa odstra\u0148uj\u00fa an\u00e1lnym otvorom, ktor\u00fd je niekedy toto\u017en\u00fd s \u00fastnym otvorom. Splodiny metabolizmu zachyt\u00e1va a odv\u00e1dza z tela vylu\u010dovacia s\u00fastava.<\/p>\n
Okrem prisadnut\u00fdch organizmov \u017eiviacich sa plankt\u00f3nom s\u00fa \u017eivo\u010d\u00edchy celo\u017eivotne, alebo aspo\u0148 v ur\u010dit\u00fdch \u0161t\u00e1di\u00e1ch \u017eivota odk\u00e1zan\u00e9 na h\u013eadanie potravy. S t\u00fdm s\u00favis\u00ed rozvoj nielen pohybov\u00e9ho \u00fastrojenstva, ale aj zmyslov. Pre pr\u00edpad nedostatku potravy sa \u017eiviny m\u00f4\u017eu uklada\u0165 v tele \u017eivo\u010d\u00edcha vo forme lipidov, ktor\u00e9 sa ukladaj\u00fa vo vn\u00fatri buniek ako tukov\u00e9 kvap\u00f4\u010dky. T\u00fdm sa l\u00ed\u0161ia od rastl\u00edn, ktor\u00fdch z\u00e1sobn\u00e9 l\u00e1tky s\u00fa polysacharidy. Schopnos\u0165 robi\u0165 si rozsiahle z\u00e1soby tuku je charakteristick\u00e1 pre stavovce. Okrem toho si niektor\u00e9 \u017eivo\u010d\u00edchy s dobre rozvinut\u00fdmi zmyslami a spr\u00e1van\u00edm m\u00f4\u017eu hromadi\u0165 potravu v svojej bl\u00edzkosti, aby ju mali v \u010dase n\u00fadze \u013eahko dostupn\u00fa (napr. veveri\u010dka – Sciurus<\/em>).<\/p>\n
Spolo\u010denstv\u00e1<\/h2>\n $\"V$ <\/a>
V niektor\u00fdch hmyz\u00edch spolo\u010denstv\u00e1ch (na obr\u00e1zku v\u010delie) nie s\u00fa v\u0161etky jedince schopn\u00e9 rozmno\u017eovania<\/p><\/div>\n
Ve\u013ea \u017eivo\u010d\u00edchov \u017eije v spolo\u010denstv\u00e1ch a to bu\u010f v pomerne vo\u013en\u00fdch kol\u00f3ni\u00e1ch alebo v hierarchicky usporiadan\u00fdch societ\u00e1ch (svorky, \u010driedy,…). Spolo\u010denstv\u00e1 zvy\u0161uj\u00fa bezpe\u010dnos\u0165 \u017eivo\u010d\u00edchov, u\u013eah\u010duj\u00fa im z\u00edskavanie potravy alebo sexu\u00e1lnych partnerov. Medzi \u010dlenmi spolo\u010denstiev s\u00fa \u010dasto pr\u00edbuzensk\u00e9 v\u00e4zby. Extr\u00e9mne \u00fazko \u0161pecializovan\u00e9 society s\u00fa tzv. hmyzie \u0161t\u00e1ty, v ktor\u00fdch v\u00e4\u010d\u0161ina \u010dlenov dokonca nem\u00e1 schopnos\u0165 rozmno\u017eovania (mravenisk\u00e1, \u00fale\u2026). Snaha v\u0161etk\u00fdch \u010dlenov hmyz\u00edch \u0161t\u00e1tov vedie k starostlivosti o nemnoh\u00fdch rozmno\u017eovania schopn\u00fdch jedincov. Naproti tomu s\u00fa in\u00e9 \u017eivo\u010d\u00edchy samot\u00e1rske a po dosiahnut\u00ed dospelosti vyh\u013ead\u00e1vaj\u00fa jedincov svojho druhu len v obdob\u00ed rozmno\u017eovania. Mimo tohto obdobia s\u00fa k jedincom vlastn\u00e9ho druhu \u013eahostajn\u00e9 a\u017e agres\u00edvne (napr. bojovnica \u2013 Betta<\/em>).<\/p>\n
V\u00fd\u017eiva<\/h2>\n
V\u0161etky mnohobunkov\u00e9 \u017eivo\u010d\u00edchy s\u00fa prim\u00e1rne heterotrofn\u00e9, \u010do znamen\u00e1, \u017ee organick\u00e9 l\u00e1tky musia prij\u00edma\u0165 v potrave a nedok\u00e1\u017eu si ich (na rozdiel od rastl\u00edn) sami vytv\u00e1ra\u0165. Ve\u013emi vz\u00e1cne v symbi\u00f3ze s autotrofn\u00fdmi organizmami dok\u00e1\u017eu by\u0165 zdanlivo autotrofn\u00e9 (pogonof\u00f3ry). Pod\u013ea potravnej ekol\u00f3gie ich mo\u017eno rozdeli\u0165 na herbivory (= fytof\u00e1gy, rastlino\u017erav\u00e9 \u017eivo\u010d\u00edchy, nepresne bylino\u017eravce), karnivory (m\u00e4so\u017eravce alebo zoof\u00e1gy), mycetof\u00e1gy (hubo\u017eravce) a saprof\u00e1gy (po\u017eiera\u010di odumretej hmoty). Pokia\u013e sa \u017eivo\u010d\u00edch \u017eiv\u00ed (s\u010dasti) odumretou rastlinnou a \u017eivo\u010d\u00ed\u0161nou hmotou a mikroorganizmami v nej, je detritof\u00e1g. \u017divo\u010d\u00edchy \u017eiviace sa mikroorgnaizmami vo\u013ene sa vzn\u00e1\u0161aj\u00facimi vo vode (plankt\u00f3nom) s\u00fa plankt\u00f3nof\u00e1gy.<\/p>\n
Kombin\u00e1cii viacer\u00fdch z\u00e1kladn\u00fdch potravinov\u00fdch hovor\u00edme omnivoria (v\u0161e\u017eravos\u0165). V r\u00e1mci z\u00e1kladnej potravnej \u0161pecializ\u00e1cie mo\u017eno rozli\u0161ova\u0165 e\u0161te presnej\u0161ie \u0161pecializ\u00e1cie. M\u00e4so\u017eravce mo\u017eno napr. deli\u0165 na insektivorn\u00e9 – hmyzo\u017erav\u00e9, piscivorn\u00e9 – rybo\u017erav\u00e9 a pod.<\/p>\n
Rozdelenie \u017eivo\u010d\u00edchov<\/h2>\n
Pod\u013ea telesnej stavby<\/h3>\n
$\"Morsk\u00e1$ <\/a>
Morsk\u00e1 hviezdica – pr\u00edklad druho\u00fastovca<\/p><\/div>\n
$\"Rebrovka$ <\/a>
Rebrovka Bolinopsis infundibulum<\/em> – pr\u00edklad prvo\u00fastovca<\/p><\/div>\n
\u010cast\u00fd sp\u00f4sob triedenia \u017eivo\u010d\u00edchov, ktor\u00fd nes\u00favis\u00ed s ich systematikou, je na bezchord\u00e1ty a chord\u00e1ty, \u010di na bezstavovce a stavovce. Bezchord\u00e1ty, ktor\u00e9 po\u010dtom druhov v\u00fdrazne dominuj\u00fa nad chord\u00e1tmi, nemaj\u00fa pevn\u00fa oporu tela – chordu, ani chrbticu. V minulosti k nim patrili aj prvoky (Protozoa<\/em>). Bezchord\u00e1ty zah\u0155\u0148aj\u00fa ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo kme\u0148ov. Naproti tomu samostatn\u00fd kme\u0148 chord\u00e1ty (Chordata<\/em>) je druhovo ove\u013ea menej po\u010detnej\u0161\u00ed, ale patr\u00ed do neho mno\u017estvo \u00fa\u017eitkov\u00fdch \u017eivo\u010d\u00edchov vr\u00e1tane cicavcov a tie\u017e \u010dlovek.
\n\u010eal\u0161ia mo\u017enos\u0165 delenia \u017eivo\u010d\u00edchov je na prvo\u00fastovce a druho\u00fastovce:<\/p>\n
\n
Prvo\u00fastovce<\/strong> s\u00fa organizmy, pri ktor\u00fdch sa \u00fastny otvor vyv\u00edja v embryon\u00e1lnej f\u00e1ze z prvo\u00fast. Je pre ne charakteristick\u00e9, \u017ee hlavn\u00fd nervov\u00fd kan\u00e1l (ak ho maj\u00fa) prech\u00e1dza bru\u0161nou stranou tela a hlavn\u00e1 cieva chrbtovou stranou.<\/li>\n
U druho\u00fastovcov<\/strong> sa prvo\u00fasta po\u010das embryon\u00e1lneho v\u00fdvoja uzavr\u00fa a druhotn\u00e9 \u00fasta sa vytvoria na opa\u010dnej strane tela. Prototypom druho\u00fastneho organizmu je preto zjednodu\u0161ene v\u00fd\u0161kovo aj stranovo obr\u00e1ten\u00fd prvo\u00fasty \u017eivo\u010d\u00edch. Jeho hlavn\u00fd nervov\u00fd kan\u00e1l vedie chrbtovou a hlavn\u00e1 cieva bru\u0161nou stranou tela. Pod druho\u00fastovce patria \u0161tyri kmene \u017eivo\u010d\u00edchov vr\u00e1tane chord\u00e1tov.<\/li>\n<\/ul>\n
Systematika<\/h2>\n
R\u00ed\u0161a Animalia<\/em> zahr\u0148uje dnes v\u00fdhradne mnohobunkov\u00e9 \u017eivo\u010d\u00edchy \u2013 je identick\u00e1 s b\u00fdvalou podr\u00ed\u0161ou Metazoa<\/em> (= Polycytozoa<\/em>). Existuje nieko\u013eko sp\u00f4sobov rozdelenia r\u00ed\u0161e Animalia<\/em>. E\u0161te v ned\u00e1vnej minulosti bol vo vysoko\u0161kolskej v\u00fduke zool\u00f3gie roz\u0161\u00edren\u00fd modern\u00fd syst\u00e9m, pou\u017e\u00edvan\u00fd u\u017e v u\u010debnici Nov\u00e1ka a kol. (1969). Tento syst\u00e9m rozde\u013eoval \u017eivo\u010d\u00edchy na 4 v\u00fdvojov\u00e9 stupne: Mesozoa, Porifera, Coelenterata<\/em> a Bilateralia<\/em> (v\u00fdvojov\u00fd stupe\u0148 Placozoa<\/em> e\u0161te nebol pop\u00edsan\u00fd). Nesk\u00f4r (najm\u00e4 v druhej polovici 80-tych a v 90-tych rokoch) bol roz\u0161\u00edren\u00fd syst\u00e9m Matisa a Vil\u010deka (1986, 1987) a Majzlana (1998). Pod\u013ea tejto verzie je rozdelenie \u017eivo\u010d\u00ed\u0161nej r\u00ed\u0161e na najvy\u0161\u0161\u00edch \u00farovniach v podstate rovnak\u00e9, a\u017e na jednu zmenu: Coelenterata<\/em> a Bilateralia<\/em> boli prekategorizovan\u00e9 na pododdelenia a zl\u00fa\u010den\u00e9 do jedn\u00e9ho spolo\u010dn\u00e9ho v\u00fdvojov\u00e9ho stup\u0148a Eumetazoa<\/em>. Takto sa \u017eivo\u010d\u00edchy rozde\u013euj\u00fa na 4 v\u00fdvojov\u00e9 stupne: Placozoa, Mesozoa, Parazoa<\/em> (= Porifera<\/em>) a Eumetazoa<\/em>. V jednom z najnov\u0161\u00edch syst\u00e9mov (Matis et al., 2002) s\u00fa Mesozoa<\/em> zrejme opr\u00e1vnene (?) priraden\u00e9 \u00faplne na za\u010diatok Bilater\u00e1li\u00ed, tak\u017ee pod\u013ea tejto koncepcie sa mnohobunkov\u00e9 \u017eivo\u010d\u00edchy delia na tri v\u00fdvojov\u00e9 stupne (oddelenia): Placozoa<\/em>, Parazoa<\/em> a Eumetazoa<\/em>.<\/p>\n
Extern\u00e9 odkazy<\/h2>\n\n
PaedDr. Valeri\u00e1n Franc CSc.: Syst\u00e9m a fylogen\u00e9za \u017eivo\u010d\u00edchov – bezchord\u00e1ty<\/a> \u2013 zdroj, z ktor\u00e9ho \u010diasto\u010dne \u010derpal tento \u010dl\u00e1nok.<\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii. Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori: Dudo (zakladate\u013e, \u010das\u0165 textu), Bronto (\u010das\u0165 textu, vecn\u00e9 \u00fapravy), Adrian (\u010das\u0165 textu z\u00a0uveden\u00e9ho zdroja), IP 87.197.186.237 (doplnenie), Tvrd\u00fd orech (oprava preklepu), 195.91.79.189 (oprava preklepu), Archaeodontosaurus (zmena obr\u00e1zka) Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0 a GFDL. \u017divo\u010d\u00edchy (Animalia) alebo star\u0161ie (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":677,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1676"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=1676"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1676\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":6482,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1676\/revisions\/6482"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/677"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=1676"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}