{"id":1724,"date":"2015-03-16T15:04:23","date_gmt":"2015-03-16T14:04:23","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=1724"},"modified":"2024-09-23T11:12:25","modified_gmt":"2024-09-23T09:12:25","slug":"triton","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=1724","title":{"rendered":"Triton"},"content":{"rendered":"

Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii<\/a>. Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori:<\/a> Liso (zakladate\u013e, oprava preklepov), Wizzard (defin\u00edcia, doplnenie, obr\u00e1zok), Adrian (\u010das\u0165 textu pod\u013ea \u010deskej Wikip\u00e9die), Sisua (oprava preklepov, \u00faprava formul\u00e1ci\u00ed), MisoH (\u00faprava formul\u00e1cie), IP 62.197.192.242 (doplnenie).
\n<\/em><\/p>\n

Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0<\/a> a GFDL<\/a>.<\/em><\/p>\n

$\"Triton$ <\/a>
Triton na mozaike z\u00e1berov sondy Voyager 2<\/p><\/div>\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n
Elementy dr\u00e1hy<\/strong>
\n(Epocha 2000,0)<\/small><\/caption>\n
\n
Objavite\u013e<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
William Lassell<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
D\u00e1tum objavu<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
10. okt\u00f3ber 1846<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Ve\u013ek\u00e1 polos<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
354\u00a0800\u00a0km
\n(0,0024 AU)<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Excentricita (e)<\/i><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
0,0000<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Doba obehu (P)<\/i><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
-5,877 d (retrogr\u00e1dna)<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Sklon dr\u00e1hy (i)<\/i><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
130,267\u00b0 (k ekliptike)<\/p>\n
157,340\u00b0 (k Nept\u00fanovmu rovn\u00edku)<\/p>\n
130,063\u00b0 (k Nept\u00fanovej orbite)<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Mesiac
\n<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
plan\u00e9ty Nept\u00fan<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n
Fyzik\u00e1lne vlastnosti
\n<\/span><\/strong><\/caption>\n
\n
Stredn\u00fd priemer<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
2 706,8\u00b11,8 km
\n(0,212 Zeme)<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Povrch<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
23 018 000 km\u00b2
\n(0,045 Zeme)<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Objem<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
10 384 000 000 km\u00b3
\n(0,010 Zeme)<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Hmotnos\u0165<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
2,147\u00d7 10^{22<\/sup> kg
\n(0,0036 Zeme)<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n}
\n
Priemern\u00e1 hustota (\u03c1)<\/i><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
2,05 g\/cm\u00b3<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Gravit\u00e1cia na rovn\u00edku<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
0,782\u00a0m\/s\u00b2 (0,080 g)<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\u00danikov\u00e1 r\u00fdchlos\u0165<\/td>\n 1,455 km\/s<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Rota\u010dn\u00e1 peri\u00f3da<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
5 d 21 h 2 min 28 s
\n(synchr\u00f3nna)<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Vych\u00fdlenie osi
\nk orbite mesiaca<\/span><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
0,0\u00b0<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Albedo<\/span><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
0,76<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Povrchov\u00e1 teplota<\/span><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
34,5 K (-238,65 \u00b0C)<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n\n\n\n\n\n
Atmosf\u00e9ra<\/span><\/strong><\/caption>\n
\n
Zlo\u017eenie atmosf\u00e9ry<\/span><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
Dus\u00edk 99,9 %<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
<\/td>\n \n
Met\u00e1n 0,1 %<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Atmosf\u00e9rick\u00fd tlak<\/span><\/span><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
0,001 kPa<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n
\n
\u00a0<\/strong><\/p>\n
Triton<\/strong> (zriedkavo Trit\u00f3n<\/strong>, ozna\u010denie Neptun I<\/strong>) je prirodzen\u00fd a najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed satelit plan\u00e9ty<\/a> Nept\u00fan, siedmy najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed mesiac<\/a> slne\u010dnej s\u00fastavy<\/a>. S\u00fa\u010dasne je to jedno z najchladnej\u0161\u00edch ve\u013ek\u00fdch telies v slne\u010dnej s\u00fastave, najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed retrogr\u00e1dne obiehaj\u00faci mesiac v slne\u010dnej s\u00fastave a najv\u00e4\u010d\u0161ie teleso v slne\u010dnej s\u00fastave s retrogr\u00e1dnym pohybom v\u00f4bec.<\/p>\n
Objavil ho v roku 1846 britsk\u00fd astron\u00f3m William Lassell iba 17 dn\u00ed po objave samotn\u00e9ho Nept\u00fana. Pomenovan\u00fd bol po synovi Poseid\u00f3na (Nept\u00fana), vl\u00e1dcu mor\u00ed, Trit\u00f3novi. Zatia\u013e bol presk\u00faman\u00fd iba jedinou sondou, a to Voyagerom 2 v roku 1989. Tieto pozorovania priniesli prekvapiv\u00e9 \u00fadaje: povrch mesiaca je ve\u013emi mlad\u00fd a mesiac je s\u00e1m teda zrejme ve\u013emi (kryovulkanicky) akt\u00edvny.<\/p>\n
Fyzik\u00e1lne charakteristiky<\/h2>\n
Triton m\u00e1 asi o 40\u00a0% v\u00e4\u010d\u0161iu hmotnos\u0165 ako Pluto<\/a>, najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed objekt Kuiperovho p\u00e1su. Aj jeho vlastnosti s\u00fa prekvapivo podobn\u00e9 vlastnostiam Pluta \u2013 predpoklad\u00e1 sa, \u017ee zhruba 25\u00a0% tvor\u00ed \u013ead a zvy\u0161ok hornina s v\u00fdrazn\u00fdm podielom kovov. Jadro Tritona tvor\u00ed a\u017e 2\/3 jeho celkovej hmotnosti, \u010do je najviac zo v\u0161etk\u00fdch satelitov s v\u00fdnimkou Io<\/a> a Eur\u00f3py<\/a>. Na povrchu sa nach\u00e1dza mno\u017estvo zamrznut\u00e9ho dus\u00edka a asi aj vodn\u00e9ho \u013eadu; je pravdepodobn\u00e9, \u017ee mnoho kilometrov hrub\u00fd pl\u00e1\u0161\u0165 mesiaca je tvoren\u00fd pr\u00e1ve z \u013eadu. Existencia oce\u00e1nu ukryt\u00e9ho pod n\u00edm je diskutabiln\u00e1, ale ak by doch\u00e1dzalo napr. k slapov\u00e9mu zahrievaniu gravit\u00e1ciou Nept\u00fana, nemo\u017eno ju vyl\u00fa\u010di\u0165. Oce\u00e1n by potom mohol by\u0165 hostite\u013eom teoretick\u00fdch primit\u00edvnych foriem \u017eivota.<\/p>\n
Triton je s\u00edce men\u0161\u00ed ako Mesiac Zeme<\/a>, napriek tomu si dok\u00e1\u017ee udr\u017ea\u0165 atmosf\u00e9ru<\/a>. To je sp\u00f4soben\u00e9 hlavne t\u00fdm, \u017ee teploty na Tritone s\u00fa ve\u013emi n\u00edzke a tepeln\u00fd pohyb molek\u00fal neprekon\u00e1 \u00fanikov\u00fa r\u00fdchlos\u0165. T\u00e1 je 1,455\u00a0km\/s. Triton je jedin\u00fd Nept\u00fanov mesiac ktor\u00fd bol dostato\u010dne hmotn\u00fd na to, aby ho jeho gravit\u00e1cia sformovala do tvaru gule.<\/p>\n
Dr\u00e1ha a rot\u00e1cia<\/h2>\n
$\"Nept\u00fan$ <\/a>
Nept\u00fan (hore) s Tritonom (dole), ako ich zachytila sonda Voyager 2<\/p><\/div>\n
Tritonova obe\u017en\u00e1 dr\u00e1ha le\u017e\u00ed medzi skupinou mal\u00fdch vn\u00fatorn\u00fdch progr\u00e1dne obiehaj\u00facich mesiacov a vonkaj\u0161\u00edch mal\u00fdch progr\u00e1dne aj retrogr\u00e1dne obiehaj\u00facich dru\u017e\u00edc. Neoby\u010dajn\u00fd retrogr\u00e1dny pohyb mesiaca viedol k \u0161pekul\u00e1ci\u00e1m, \u017ee Triton nevznikol na orbite Nept\u00fana, ale bol plan\u00e9tou iba zachyten\u00fd. V s\u00fa\u010dasnosti obieha po takmer kruhovej dr\u00e1he, \u010do je na retrogr\u00e1dne obiehaj\u00faci mesiac ve\u013emi nezvy\u010dajn\u00e9. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee p\u00f4vodn\u00e1 dr\u00e1ha bola ove\u013ea v\u00fdstrednej\u0161ia. V s\u00fa\u010dasnosti je excentricita dr\u00e1hy tak\u00e1 n\u00edzka, \u017ee sa prejavuje a\u017e na 16.-tom desatinnom mieste. V teraj\u0161ej vzdialenosti 354\u00a0800\u00a0km od centra plan\u00e9ty Triton obieha asi miliardu rokov. Ide o relat\u00edvne n\u00edzku dr\u00e1hu, kv\u00f4li ktorej je mesiac vystaven\u00fd p\u00f4sobeniu slapov\u00fdch s\u00edl plan\u00e9ty. Tie v \u0148om vytv\u00e1raj\u00fa teplo potrebn\u00e9 pre vulkanizmus. Triton sa po \u0161pir\u00e1le pomaly bl\u00ed\u017ei k plan\u00e9te, do ktorej by mal pod\u013ea v\u00fdpo\u010dtov narazi\u0165 v priebehu nasleduj\u00facich 100 mili\u00f3nov rokov.<\/p>\n
Sklon dr\u00e1hy Tritona k rovine Nept\u00fanovho rovn\u00edka je 157,35\u00b0, \u010do potvrdzuje te\u00f3riu, \u017ee Triton bol zachytenou plan\u00e9tkou. Rot\u00e1cia Tritona je viazan\u00e1, to znamen\u00e1, \u017ee plan\u00e9ta sa oto\u010d\u00ed okolo svojej osi za rovnak\u00fa dobu, za ak\u00fa obehne okolo plan\u00e9ty, \u010do je necel\u00fdch 6 dn\u00ed.<\/p>\n
Vznik<\/h2>\n
Te\u00f3ria zachytenia<\/h3>\n
Triton je jedin\u00e1 ve\u013ek\u00e1 dru\u017eica v slne\u010dnej s\u00fastave, ktor\u00e1 m\u00e1 retrogr\u00e1dnu dr\u00e1hu. Tento fakt spolu s vysok\u00fdm sklonom dr\u00e1hy priviedol vedcov na my\u0161lienku, \u017ee Triton bol p\u00f4vodne transnept\u00fanskym objektom obiehaj\u00facim okolo Slnka, ktor\u00fd Nept\u00fan gravita\u010dne zachytil. Niektor\u00ed autori dokonca usudzuj\u00fa, \u017ee Triton obiehal Slnko s hmotnostne porovnate\u013en\u00fdm spolo\u010dn\u00edkom, s ktor\u00fdm utv\u00e1ral bin\u00e1rnu plan\u00e9tku. Dve alebo viacer\u00e9 teles\u00e1 obiehaj\u00face spolo\u010dn\u00e9 \u0165a\u017eisko nie s\u00fa v slne\u010dnej s\u00fastave ve\u013ekou vz\u00e1cnos\u0165ou. V Kuiperovom p\u00e1se je v dvoj- alebo viacn\u00e1sobn\u00fdch syst\u00e9moch gravita\u010dne viazan\u00fdch minim\u00e1lne 11\u00a0% objektov. Zn\u00e1mou dvojplan\u00e9tkou je napr\u00edklad trpasli\u010dia plan\u00e9ta Pluto a jeho ve\u013ek\u00fd mesiac Charon spolu s men\u0161\u00edmi mesiacmi Nix, Hydra, Styx a Kerberos.<\/p>\n
Pri tesnom prelete okolo Nept\u00fana vo vzdialenosti asi 8 polomerov Nept\u00fana sa p\u00f4soben\u00edm slapov\u00fdch s\u00edl plan\u00e9ty t\u00e1to dvojica rozpadla. Nept\u00fan zachytil t\u00fa z dvoch plan\u00e9tok, ktor\u00e1 sa v \u010dase najv\u00e4\u010d\u0161ieho pribl\u00ed\u017eenia pohybovala v protismere pohybu \u0165a\u017eiska p\u00e1ru – Triton. Druh\u00e1 zlo\u017eka unikla do priestoru. N\u00edzka vz\u00e1jomn\u00e1 r\u00fdchlos\u0165 po\u010das stretnutia zabr\u00e1nila rozbitiu Trit\u00f3na. Tento scen\u00e1r je mo\u017en\u00e9 roz\u0161\u00edri\u0165 na viacero mesiacov ve\u013ek\u00fdch plan\u00e9t s retrogr\u00e1dnou dr\u00e1hou.<\/p>\n
In\u00e9 te\u00f3rie<\/h3>\n
Te\u00f3rii o zachyten\u00ed jedn\u00e9ho \u010dlena syst\u00e9mu dvojplan\u00e9tky predch\u00e1dzali scen\u00e1re zachytenia Tritona na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu ako samostatn\u00e9ho telesa. Pod\u013ea prv\u00fdch predst\u00e1v bol Triton na obe\u017enej dr\u00e1he zachyten\u00fd p\u00f4vodn\u00fdm prstencom Nept\u00fana, resp. prachoplynov\u00fdm diskom Nept\u00fana, ktor\u00fd sa stihol rozplyn\u00fa\u0165 sk\u00f4r, ne\u017e do\u0161lo k p\u00e1du mesiaca na plan\u00e9tu. \u010eal\u0161\u00ed scen\u00e1r predpokladal zabrzdenie Tritona a jeho zachytenie na obe\u017enej dr\u00e1he zr\u00e1\u017ekou s in\u00fdm p\u00f4vodn\u00fdm mesiacom. T\u00e1to te\u00f3ria v\u0161ak vy\u017eaduje druh\u00fd mesiac s hmotnos\u0165ou dostato\u010dnou na zabrzdenie Tritona, ktor\u00e1 ale nesmie by\u0165 prive\u013ek\u00e1, preto\u017ee v tom pr\u00edpade by bol Triton zni\u010den\u00fd.<\/p>\n
Magnetosf\u00e9ra<\/h2>\n
Mesiac nem\u00e1 vlastn\u00e9 magnetick\u00e9 pole. Prech\u00e1dza radia\u010dn\u00fdmi p\u00e1smi Nept\u00fana, v ktor\u00fdch sa nach\u00e1dzaj\u00fa elektricky nabit\u00e9 \u010dastice. Tie pri kontakte s horn\u00fdmi vrstvami atmosf\u00e9ry vyvol\u00e1vaj\u00fa pol\u00e1rnu \u017eiaru.<\/p>\n
Atmosf\u00e9ra<\/h3>\n
$\"Oblak$ <\/a>
Oblak nad pokrajom disku Tritona<\/p><\/div>\n
Triton je od Slnka<\/a> najvzdialenej\u0161\u00ed mesiac s atmosf\u00e9rou. T\u00e1 je riedka a zlo\u017een\u00e1 hlavne z dus\u00edka a met\u00e1nu. Preto\u017ee je povrchov\u00e1 teplota (-235\u00a0\u00b0C) Slnkom o\u017earovanej pologule ni\u017e\u0161ia ako teplota topenia t\u00fdchto dvoch plynov (dus\u00edk -210\u00a0\u00b0C a met\u00e1n -182\u00a0\u00b0C pri pozemskom tlaku), vyparovanie a pr\u00edsun dvoch najz\u00e1kladnej\u0161\u00edch zlo\u017eiek atmosf\u00e9ry z povrchu je nepatrn\u00fd. Atmosf\u00e9rick\u00fd tlak preto dosahuje len stotis\u00edcinu (pod\u013ea in\u00e9ho zdroja sedemdesiattis\u00edcinu) pozemsk\u00e9ho tlaku. Vo\u013en\u00fd dus\u00edk vznik\u00e1 z amoniaku, ktor\u00fd na povrch mesiaca prenik\u00e1 zvn\u00fatra a tam sa rozklad\u00e1 tak r\u00fdchlo, \u017ee v atmosf\u00e9re tvor\u00ed amoniak u\u017e len nepatrn\u00fa \u010das\u0165. Dus\u00edk po uvo\u013enen\u00ed v chladnej\u0161\u00edch vrstv\u00e1ch atmosf\u00e9ry op\u00e4\u0165 zam\u0155za a pad\u00e1 na povrch mesiaca v podobe snehu. Pozorovania z Hubbleovho \u010falekoh\u013eadu (HST)<\/a> v 90-tych rokoch ukazuj\u00fa, \u017ee Triton sa postupne otep\u013euje. To vedie k sublim\u00e1cii zmrznut\u00e9ho dus\u00edka a postupn\u00e9mu zahus\u0165ovaniu atmosf\u00e9ry. Z meran\u00ed HST vyplynulo, \u017ee atmosf\u00e9rick\u00fd tlak sa od preletu sondy Voyager 2 v roku 1989 minim\u00e1lne zdvojn\u00e1sobil, v roku 2010 bol u\u017e dokonca \u0161tvorn\u00e1sobn\u00fd od \u010dias preletu Voyageru 2. Z kry\u0161talick\u00e9ho zmrznut\u00e9ho dus\u00edka sa v atmosf\u00e9re tvoria tie\u017e mraky<\/a>.<\/p>\n
Merania v ultrafialovej oblasti spektra uk\u00e1zali v atmosf\u00e9re tie\u017e pr\u00edtomnos\u0165 vod\u00edka. Ten sa v\u0161ak postupne z atmosf\u00e9ry vytr\u00e1ca, preto\u017ee teleso nem\u00e1 dostato\u010dn\u00fa gravit\u00e1ciu na jeho udr\u017eanie. Vod\u00edk vznik\u00e1 ako produkt rozkladu amoniaku. \u010eal\u0161\u00ed sp\u00f4sob vzniku molekul\u00e1rneho vod\u00edka je rozklad met\u00e1nu na uh\u013eovod\u00edkov\u00e9 zl\u00fa\u010deniny. Tie potom vytv\u00e1raj\u00fa v atmosf\u00e9re mraky a smog. Slab\u00fd z\u00e1kal atmosf\u00e9ry je sp\u00f4soben\u00fd \u010dasticami s ve\u013ekos\u0165ou 0,1\u00a0mikrometra, ktor\u00e9 vznikaj\u00fa p\u00f4soben\u00edm ultrafialov\u00e9ho \u017eiarenia na met\u00e1n.<\/p>\n
Vyparovanie pol\u00e1rneho \u013eadu sp\u00f4sobuje, \u017ee v lete vznikaj\u00fa v atmosf\u00e9re vetry, ktor\u00e9 van\u00fa r\u00fdchlos\u0165ami 30\u00a0\u2013\u00a050\u00a0km\/h. Nie s\u00fa v\u0161ak dostato\u010dne siln\u00e9, aby dok\u00e1zali z povrchu zdvihn\u00fa\u0165 mal\u00e9 \u010diasto\u010dky.<\/p>\n
Ro\u010dn\u00e9 obdobia<\/h3>\n
U plan\u00e9t s\u00fa ro\u010dn\u00e9 obdobia vyvol\u00e1van\u00e9 sklonom ich osi, v\u010faka ktor\u00e9mu nastavuj\u00fa pri svojom obehu Slnku striedavo severn\u00fa a ju\u017en\u00fa pologu\u013eu. Pri mesiacoch je striedanie ro\u010dn\u00fdch obdob\u00ed komplikovan\u00e9 t\u00fdm, \u017ee okrem obehu okolo Slnka obiehaj\u00fa e\u0161te aj okolo plan\u00e9ty a rovina dr\u00e1hy sa m\u00f4\u017ee pod vplyvom precesie meni\u0165. Triton je extr\u00e9mnym pr\u00edpadom zmien dr\u00e1hy, preto\u017ee jeho dr\u00e1ha men\u00ed v peri\u00f3de 650 rokov sklon od 5,8\u00b0 do 47,8\u00b0 k rovine ekliptiky. Sklon jeho dr\u00e1hy vo\u010di rovn\u00edku plan\u00e9ty je v\u0161ak nemenn\u00fd. Ro\u010dn\u00e9 obdobia na Tritone sa s\u00edce striedaj\u00fa s peri\u00f3dou jedn\u00e9ho obehu Nept\u00fana okolo Slnka (164 rokov), ich intenzita sa ale po\u010das spom\u00ednanej 650-ro\u010dnej peri\u00f3dy zna\u010dne men\u00ed. V roku 2007 vrcholilo na Tritone tzv. superleto, \u010di\u017ee leto ktor\u00e9 nastalo v \u010dase maxima 650-ro\u010dnej peri\u00f3dy.<\/p>\n
Povrch<\/h2>\n
Uh\u013eovod\u00edky na povrchu mesiaca sp\u00f4sobuj\u00fa, \u017ee jeho farba je bledoru\u017eov\u00e1. Merania 3,9 metrov\u00e9ho Infra\u010derven\u00e9ho teleskopu UKIRT na Mauna Kea uk\u00e1zali, \u017ee sa tam nach\u00e1dza tie\u017e \u013ead oxidu uho\u013enat\u00e9ho a oxidu uhli\u010dit\u00e9ho. Na povrchu Tritonu s\u00fa pravdepodobne dve svetlej\u0161ie oblasti umiestnen\u00e9 oproti sebe a sp\u00f4sobuj\u00fa periodick\u00e9 kol\u00edsanie jeho jasnosti. Tmav\u00e9 pruhy v bl\u00edzkosti ju\u017en\u00e9ho p\u00f3lu sved\u010dia o s\u00fa\u010dasnej geologickej aktivite mesiaca. Na sn\u00edmkach sondy Voyager 2 s\u00fa vidite\u013en\u00e9 tie\u017e ve\u013ek\u00e9 praskliny a kruhov\u00e9 prepadliny s rozmerom 30\u00a0\u2013\u00a040\u00a0km.<\/p>\n
$\"\u010eal\u0161\u00ed$ <\/a>
\u010eal\u0161\u00ed z\u00e1ber z Voyageru 2 ukazuje detaily povrchu Tritona<\/p><\/div>\n
Z\u00e1bery zo sondy Voyager 2 uk\u00e1zali, \u017ee cel\u00e1 ju\u017en\u00e1 pologu\u013ea m\u00e1 ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ie albedo ako sa predpokladalo. Pokr\u00fdva ju obrovsk\u00e1 pol\u00e1rna \u010diapo\u010dka, najv\u00e4\u010d\u0161ia zn\u00e1ma v slne\u010dnej s\u00fastave. Na v\u00fdchodnom okraji siahala a\u017e po 30. stupe\u0148 ju\u017enej \u0161\u00edrky, na z\u00e1padnom okraji dokonca po rovn\u00edk. Na pol\u00e1rnej \u010diapo\u010dke objavil Voyager 2 stovky popreh\u00fdban\u00fdch p\u00e1sov, ktor\u00e9 smeruj\u00fa na severov\u00fdchod. Tieto p\u00e1sy s\u00fa pravdepodobne ve\u013emi mlad\u00e9.<\/p>\n
Povrchov\u00e1 teplota mesiaca dosahuje len 38 K (-235\u00a0\u00b0C). Za tak\u00fdchto n\u00edzkych tepl\u00f4t je vodn\u00fd \u013ead neoby\u010dajne pevn\u00fd, porovnate\u013en\u00fd s oce\u013eou. Celkov\u00e9 albedo je 0,7, z \u010doho vypl\u00fdva, \u017ee jeho povrch odr\u00e1\u017ea dvakr\u00e1t viac slne\u010dn\u00e9ho svetla ako povrch Zeme. To sa prejavuje aj na zdanlivej magnit\u00fade mesiaca, ktor\u00e1 m\u00e1 hodnotu 13,6. Napriek omnoho v\u00e4\u010d\u0161ej vzdialenosti od Slnka je Triton jasnej\u0161\u00ed ne\u017e ktor\u00fdko\u013evek mesiac Ur\u00e1na.<\/p>\n
Hustota impaktn\u00fdch kr\u00e1terov je men\u0161ia ako na in\u00fdch \u013eadov\u00fdch mesiacoch a v\u00e4\u010d\u0161inu z nich sp\u00f4sobili dopady kom\u00e9t. Z toho mo\u017eno usudzova\u0165, \u017ee povrch je pomerne mlad\u00fd. Jeho vek sa odhaduje na 600 mili\u00f3nov rokov. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm prekvapen\u00edm, ktor\u00e9 priniesli sn\u00edmky z Voyagera 2, v\u0161ak boli akt\u00edvne gejz\u00edry. Tie vyvrhuj\u00fa plynn\u00fd dus\u00edk a prachov\u00e9 \u010dastice do v\u00fd\u0161ky a\u017e 8\u00a0km. Dus\u00edkov\u00fd \u013ead potrebuje na zahriatie a premenu na plyn iba ve\u013emi m\u00e1lo tepla, preto je mo\u017en\u00e1 jeho existencia v plynnom skupenstve aj na takom chladnom telese ako je Triton. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee s pr\u00edchodom leta sa sublim\u00e1cia povrchov\u00e9ho \u013eadu zosil\u0148uje, p\u00f4da tmavne a t\u00fdm umo\u017e\u0148uje postupn\u00e9 prehrievanie povrchu a\u017e po bod topenia dus\u00edka. Vedci s istotou identifikovali 4 gejz\u00edry a aktivita mnoh\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch sa predpoklad\u00e1. Triton sa stal po Zemi a mesiaci Io tret\u00edm zn\u00e1mym telesom so sope\u010dnou aktivitou. \u010eal\u0161ie prejavy geologickej aktivity s\u00fa tmav\u00e9 pruhy v bl\u00edzkosti ju\u017en\u00e9ho p\u00f3lu podobn\u00e9 l\u00e1ve vytekaj\u00facej z praskl\u00edn v zemskej k\u00f4re. Vulkanizmus na Tritone je celkom nov\u00e9ho typu a jeho objav sa pova\u017euje za jeden z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch objavov v dejin\u00e1ch planetol\u00f3gie.<\/p>\n
Vn\u00fatorn\u00e9 zlo\u017eenie<\/h2>\n
Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee mesiac m\u00e1 ve\u013ek\u00e9 kremi\u010ditanov\u00e9 jadro s priemerom asi 2\u00a0000\u00a0km. Okolo neho je pl\u00e1\u0161\u0165 hrub\u00fd 350\u00a0km tvoren\u00fd predov\u0161etk\u00fdm vodn\u00fdm \u013eadom. Sope\u010dn\u00e9 \u00fatvary na povrchu sved\u010dia o tom, \u017ee mesiac pre\u0161iel diferenci\u00e1ciou, to znamen\u00e1, \u017ee v ur\u010ditej f\u00e1ze svojho v\u00fdvoja bol \u00faplne roztaven\u00fd. \u0164a\u017e\u0161ie prvky klesali do stredu, kde utvorili jadro, \u013eah\u0161ie st\u00fapali hore a z nich vznikol pl\u00e1\u0161\u0165, k\u00f4ra a riedka atmosf\u00e9ra. \u013dady jednotliv\u00fdch prvkov by mali by\u0165 oddelen\u00e9 pod\u013ea podlo\u017e\u00ed s r\u00f4znou \u0161pecifickou v\u00e1hou. Doteraz v\u0161ak nie je jasn\u00fd p\u00f4vod tepla, ktor\u00fd mohol proces diferenci\u00e1cie spusti\u0165.<\/p>\n
Pozorovanie zo Zeme<\/h2>\n
Triton je viac ne\u017e tridsa\u0165kr\u00e1t vzdialenej\u0161\u00ed od Slnka ne\u017e Zem, preto \u0161t\u00fadium procesov, ktor\u00e9 na \u0148om prebiehaj\u00fa, nie je pre astron\u00f3mov \u013eahk\u00e1 \u00faloha. V 80. rokoch, pred preletom jedinej sondy Voyager 2 okolo mesiaca, sa objavili prv\u00e9 teoretick\u00e9 modely jeho atmosf\u00e9ry. Tieto modely predpokladali, \u017ee atmosf\u00e9rick\u00fd tlak na Tritone bude porovnate\u013en\u00fd s tlakom na Marse (tento \u00fadaj sa uk\u00e1zal po prieskume sondou Voyager 2 ako zna\u010dne nadhodnoten\u00fd).<\/p>\n
Pozorovania z\u00e1krytov hviezd Tritonom v nasleduj\u00facich rokoch vedci dok\u00e1zali, \u017ee tlak v atmosf\u00e9re postupne narast\u00e1. Detailnej\u0161\u00ed v\u00fdskum umo\u017enilo a\u017e pozorovanie spektrografom CRIRES (Cryogenic High-Resolution Infrared Echelle Spectrograph) na VLT (Very Large Telescope). U\u017e prv\u00e9 anal\u00fdzy \u00fadajov, ktor\u00e9 spektrograf z\u00edskal v roku 2010, uk\u00e1zali, \u017ee atmosf\u00e9ra obsahuje oxid uho\u013enat\u00fd. Z\u00e1rove\u0148 sa podarilo po prv\u00fdkr\u00e1t zo Zeme detegova\u0165 na tomto mesiaci met\u00e1n. Pod\u013ea t\u00fdchto meran\u00ed st\u00fapol tlak na Tritone od preletu sondy Voyager 2 asi \u0161tyrikr\u00e1t, \u010do je sp\u00f4soben\u00e9 pr\u00edchodom leta a postupnou sublim\u00e1ciou prchav\u00fdch prvkov z povrchu mesiaca do jeho atmosf\u00e9ry. Aktu\u00e1lny atmosf\u00e9rick\u00fd tlak sa pohybuje medzi 40 \u2013 65 mikrobarmi, \u010do je asi 20 000-kr\u00e1t ni\u017e\u0161\u00ed tlak ne\u017e na povrchu Zeme.<\/p>\n
Referencie<\/h2>\n
\n
Thomas (2000): The Shape of Triton from Limb Profiles, Icarus 148, 587-588. (abstrakt)<\/a><\/li>\n
Nept\u00fan \u2013 encyklopedick\u00e9 heslo [online]. [Cit. 2009-05-09]. Dostupn\u00e9 online.<\/li>\n
http:\/\/www.oknavesmiru.cz\/index.php?option=com_content&task=view&id=164&Itemid=63<\/a><\/li>\n
Hv\u011bzd\u00e1rna Uhersk\u00fd Brod. Nov\u00fd sc\u00e9n\u00e1\u0159 p\u016fvodu Neptunova m\u011bs\u00edce Triton [online]. 2006-05-22, [cit. 2009-05-09]. Dostupn\u00e9 online. (\u010desky)<\/li>\n
Roman Miku\u0161inec. Bol Triton uloven\u00fd? [online]. 2006-05-16, [cit. 2009-05-13]. Dostupn\u00e9 online.<\/li>\n
Triton pri\u0161iel len na n\u00e1v\u0161tevu, ale pre\u010do tu zostal? [online]. 2006-05-12, [cit. 2009-05-09]. Dostupn\u00e9 online.<\/a><\/li>\n
http:\/\/cygnus.astro.sk\/zne\/zneXLI2006A.html#1<\/a><\/li>\n
Anton\u00edn Havl\u00ed\u010dek. Z\u00e1hada ob\u011b\u017en\u00e9 dr\u00e1hy Tritonu [online]. 2006-05-13, [cit. 2009-07-14]. D ostupn\u00e9 online. <\/a>(\u010desky)<\/li>\n
http:\/\/planety.astro.cz\/neptun\/11\/<\/a><\/li>\n
HST Press Release (1998). „Trit\u00f3n sa otep\u013euje“. Kozmos: 22.<\/li>\n
Letn\u00ed metanov\u00e1 obloha na Tritonu [online]. Tla\u010dov\u00e1 spr\u00e1va ESO, 2006-04-08, [cit. 2010-04-20]. Dostupn\u00e9 online. (\u010desky)<\/li>\n
Josip Klezcek (2002). Velk\u00e1 encyklopedie vesm\u00edru. Academia, 507. ISBN 80-200-0906-X.<\/li>\n
Caesare Guatia (1992). „Trit\u00f3n – \u010fal\u0161ia Vulk\u00e1nov\u00e1 diel\u0148a“. Kozmos: 16-17.<\/li>\n
R\u00f3bert \u010ceman, Eduard Pittich (2002). Vesm\u00edr 1: Slne\u010dn\u00e1 s\u00fastava. Slovensk\u00e1 Grafia, Bratislava, 316. ISBN 80-8067-071-4.<\/li>\n<\/ol>\n
Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n
Zauj\u00edmavosti o Ur\u00e1ne a Nept\u00fane<\/a><\/li>\n
Zauj\u00edmavosti o Plute a Kuiperovom p\u00e1se<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii. Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori: Liso (zakladate\u013e, oprava preklepov), Wizzard (defin\u00edcia, doplnenie, obr\u00e1zok), Adrian (\u010das\u0165 textu pod\u013ea \u010deskej Wikip\u00e9die), Sisua (oprava preklepov, \u00faprava formul\u00e1ci\u00ed), MisoH (\u00faprava formul\u00e1cie), IP 62.197.192.242 (doplnenie). Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0 a GFDL. Elementy dr\u00e1hy (Epocha 2000,0) Objavite\u013e William Lassell (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":677,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1724"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=1724"}],"version-history":[{"count":23,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1724\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":8770,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1724\/revisions\/8770"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/677"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=1724"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}