{"id":1775,"date":"2015-04-02T16:47:14","date_gmt":"2015-04-02T14:47:14","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=1775"},"modified":"2020-04-01T13:48:04","modified_gmt":"2020-04-01T11:48:04","slug":"viete-ze-astronauti-vo-vesmire-nelietaju-v-raketach","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=1775","title":{"rendered":"Viete, \u017ee astronauti vo vesm\u00edre nelietaj\u00fa v raket\u00e1ch?"},"content":{"rendered":"

Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 pravdepodobne v roku 2005 v \u0161kolskom \u010dasopise Gymn\u00e1zia A. Sl\u00e1dkovi\u010da<\/em><\/p>\n

\"Na<\/a>

Na obr\u00e1zku hore vid\u00edme raketu Saturn V. T\u00e1to\u00a0vy\u0161e 110 metrov vysok\u00e1 raketa bola najv\u00e4\u010d\u0161ou raketou, ak\u00e1 bola kedy postaven\u00e1. Na svojom vrchole niesla vesm\u00edrnu lo\u010f Apollo po\u010das prvej f\u00e1zy letu k Mesiacu. Z cel\u00e9ho tohto mon\u0161tra sa v\u0161ak na Zem vr\u00e1til len ten mali\u010dk\u00fd ku\u017ee\u013e na vrchole.
Autor: NASA<\/a>, orezan\u00e9<\/p><\/div>\n

A keby sa o to pok\u00fasili, ve\u013emi zle by pochodili. Raketa toti\u017e nie je nijak\u00fd dopravn\u00fd prostriedok pre \u013eud\u00ed. Je to iba pohonn\u00e9 zariadenie, ktor\u00e9 umo\u017e\u0148uje teles\u00e1m dosta\u0165 sa na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu alebo na in\u00e9 miesto v Slne\u010dnej s\u00fastave<\/a>. Raketa sa sklad\u00e1 z palivov\u00fdch n\u00e1dr\u017e\u00ed, ktor\u00e9 \u010dasto obsahuj\u00fa palivo s teplotou ni\u017e\u0161ou ako -100\u00b0C a z reakt\u00edvnych motorov, v ktor\u00fdch dosahuje teplota r\u00e1dovo stovky \u00b0C. Tak\u017ee, do ktorej z t\u00fdchto \u010dast\u00ed by ste umiestnili t\u00fdch \u00faboh\u00fdch astronautov!?<\/p>\n

Ako m\u00e1me teda hovori\u0165 strojom, ktor\u00e9 lietaj\u00fa vo vesm\u00edre?<\/h4>\n

Ur\u010dite nie rakety. Poveda\u0165 \u201evo vesm\u00edre let\u00ed raketa\u201c je rovnak\u00e1 hl\u00fapos\u0165, ako keby ste povedali \u201epo ceste ide motor auta\u201c namiesto \u201epo ceste ide auto\u201c. A rakety sa vo v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov ani do vesm\u00edru nedostan\u00fa. Po vyhoren\u00ed paliva sa oddelia od svojho n\u00e1kladu a spadn\u00fa na Zem alebo zhoria v zemskej atmosf\u00e9re. To, \u010do ost\u00e1va vo vesm\u00edre, m\u00f4\u017ee by\u0165 bu\u010f dru\u017eica, sonda, alebo vesm\u00edrna lo\u010f<\/a>.<\/p>\n

Ak\u00fd je medzi t\u00fdm rozdiel?<\/h4>\n

Ve\u013emi ve\u013ek\u00fd. Dru\u017eica je toti\u017e nepilotovan\u00e9 teleso, ktor\u00e9 obieha okolo Zeme. Sonda je nepilotovan\u00e9 teleso, ktor\u00e9 pracuje niekde inde v Slne\u010dnej s\u00fastave. Vesm\u00edrna lo\u010f je pilotovan\u00e9 teleso s \u013eudskou pos\u00e1dkou. Sondy u\u017e prist\u00e1li na r\u00f4znych plan\u00e9tach Slne\u010dnej s\u00fastavy, ale vesm\u00edrne lode e\u0161te nikdy na nijakej plan\u00e9te neprist\u00e1li! (Okrem Zeme, samozrejme.)<\/p>\n

Neexistuje pre vesm\u00edrne lode nejak\u00fd in\u00fd, krat\u0161\u00ed n\u00e1zov? Dos\u0165 zle sa to toti\u017e vyslovuje.<\/h4>\n

To je s\u00edce fakt, ale nie je to nijak\u00fd d\u00f4vod na to, aby sme namiesto \u201evesm\u00edrna lo\u010f\u201c hovorili nespr\u00e1vne \u201eraketa\u201c len preto, \u017ee sa to zle vyslovuje.<\/p>\n

Americk\u00e9 vesm\u00edrne lode, ktor\u00e9 lietaj\u00fa do vesm\u00edru od roku 1981 do s\u00fa\u010dasnosti, sa naz\u00fdvaj\u00fa raketopl\u00e1ny<\/a>. Pozor, je to len n\u00e1zov pre tieto konkr\u00e9tne vesm\u00edrne lode. Prv\u00e9 vesm\u00edrne lode sa tak nevolali a \u010fal\u0161ie vesm\u00edrne lode, ktor\u00e9 pr\u00eddu po raketopl\u00e1noch, sa tak tie\u017e nebud\u00fa vola\u0165.<\/p>\n

Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n