{"id":1787,"date":"2015-04-07T09:37:35","date_gmt":"2015-04-07T07:37:35","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=1787"},"modified":"2025-12-28T17:14:39","modified_gmt":"2025-12-28T16:14:39","slug":"derek-watson","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=1787","title":{"rendered":"Derek Watson"},"content":{"rendered":"

Pozor, prezr\u00e1dza d\u00f4le\u017eit\u00e9 momenty deja z kn\u00edh Ve\u010dnos\u0165 omylov a Pr\u00edbeh Padaj\u00facich Hviezd!<\/strong><\/p>\n

Inform\u00e1cie uveden\u00e9 v tomto \u010dl\u00e1nku maj\u00fa p\u00f4vod jednak (a najm\u00e4) v inform\u00e1ci\u00e1ch uveden\u00fdch vo vydanej verzii rom\u00e1nov Ve\u010dnos\u0165 omylov, jednak v jeho star\u0161\u00edch verzi\u00e1ch a jednak v pl\u00e1novanom pokra\u010dovan\u00ed tril\u00f3gie s n\u00e1zvom V\u00e4zenie Bajkonur.<\/p>\n

\n

 <\/p>\n

\""Ofici\u00e1lna<\/a>

„Ofici\u00e1lna NASA fotografia“ Dereka Watsona<\/p><\/div>\n

\"\"<\/a>

Embl\u00e9m univerza, kam patr\u00ed aj Pr\u00edbeh Padaj\u00facich Hviezd, vytvoren\u00fd v roku 2005<\/p><\/div>\n

Derek Nelson Watson<\/strong> (* 8. janu\u00e1r 1964 East Kingston, New Hampshire \u2013 \u2020 30. 6. nezn\u00e1meho roka na nezn\u00e1mej plan\u00e9te) je fikt\u00edvna a \u00fastredn\u00e1 postava z rom\u00e1nu Ve\u010dnos\u0165 omylov, americk\u00fd astronaut<\/a>. Do vesm\u00edru letel celkove trikr\u00e1t, pri\u010dom pri poslednom lete sa stal jedn\u00fdm z dvojice prv\u00fdch extrasol\u00e1rnych cestovate\u013eov. T\u00e1to posledn\u00e1 misia mu z\u00e1rove\u0148 bola osudnou.<\/p>\n

\u017divotopis<\/h2>\n

Narodil sa 8. janu\u00e1ra 1964 v meste East Kingston, New Hampshire. Jeho matka Evelyn Watsonov\u00e1, roden\u00e1 Corriganov\u00e1, pracovala ako stredo\u0161kolsk\u00e1 u\u010dite\u013eka, otec Aidan Watson bol leteck\u00fdm kon\u0161trukt\u00e9rom. Mal jednu sestru, Dahliu, ktor\u00e1 bola od neho o \u0161tyri roky mlad\u0161ia, a v dospelosti b\u00fdvala so svojou rodinou, man\u017eelom a tromi de\u0165mi, na z\u00e1padnom pobre\u017e\u00ed. Ke\u010f mal Derek dvan\u00e1s\u0165 rokov, jeho rodina sa pres\u0165ahovala do mesta Austin v Texase, kde \u017eil a\u017e do roku 1982. Vy\u0161tudoval Texask\u00fa technick\u00fa univerzitu, v roku 1986 nast\u00fapil k Vojensk\u00e9mu letectvu Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov.<\/p>\n

Popri zamestnan\u00ed v arm\u00e1de \u0161tudoval geol\u00f3giu so zameran\u00edm na geomagnetizmus. V priebehu \u0161t\u00fadia bol na exped\u00edcii na Alja\u0161ke. Doktor\u00e1t z geofyziky obh\u00e1jil v roku 1991.<\/p>\n

Nalietal vy\u0161e 3 000 hod\u00edn na strojoch r\u00f4zneho typu, k\u00fdm v roku 1992 pre\u0161iel konkurzom na astronauta. Nasleduj\u00faceho roku za\u010dal so z\u00e1kladn\u00fdm v\u00fdcvikom v Johnsonovom kozmickom stredisku. Svoj prv\u00fd let do vesm\u00edru<\/a> absolvoval v roku 1996 v raketopl\u00e1ne<\/a> Columbia<\/a>, kde letel vo funkcii druh\u00e9ho pilota. Druh\u00fd let sa uskuto\u010dnil v roku 1999 na palube raketopl\u00e1nu Endeavour, kde bol prv\u00fdm letov\u00fdm \u0161pecialistom a velite\u013eom u\u017eito\u010dn\u00e9ho za\u0165a\u017eenia. Bola to vedeck\u00e1 misia so Spacelabom v n\u00e1kladovom priestore. V roku 2000 odi\u0161iel z t\u00edmu astronautov a zostal pracova\u0165 na mana\u017e\u00e9rskom poste v NASA. Okrem in\u00e9ho sa venoval aj pr\u00edprave pozorovan\u00ed geomagnetick\u00e9ho po\u013ea z ISS<\/a>.<\/p>\n

O nieko\u013eko rokov nesk\u00f4r sa stal priamym svedkom hav\u00e1rie raketopl\u00e1nu Discovery<\/a>, pri ktorej zahynuli jeho kolegovia a priatelia. N\u00e1sledne bol menovan\u00fd ako \u010dlen vy\u0161etrovacej komisie. Asi mesiac po tejto udalosti prijal ponuku vedenia tajn\u00e9ho Projektu z Ruska a odcestoval na kozmodr\u00f3m Pleseck pripravova\u0165 sa na prv\u00fa pilotovan\u00fa extrasol\u00e1rnu misiu v dejin\u00e1ch. Po komplik\u00e1ci\u00e1ch napokon doletel na nepresk\u00faman\u00fa Bielu plan\u00e9tu<\/a>, kde zahynul, k\u00fdm jeho kolega, Fiodor Poljakov, sa vr\u00e1til na Zem \u017eiv\u00fd.<\/p>\n

Je dvakr\u00e1t rozveden\u00fd a bezdetn\u00fd. Jeho druh\u00e1 man\u017eelka sa volala Cynthia Millerov\u00e1.<\/p>\n

Opis<\/h2>\n

Derek Watson meral 178 cm, len o necel\u00fd centimeter menej ako Poljakov, \u010do im umo\u017enilo po\u010das pr\u00edpravy na let nosi\u0165 rovnak\u00fd skafander. Aj jeho hmotnos\u0165 a telesn\u00e1 kon\u0161tit\u00facia boli ve\u013emi podobn\u00e9 Poljakovov\u00fdm parametrom. Na rozdiel od rusk\u00e9ho kolegu v\u0161ak mal Watson vlasy ve\u013emi tmav\u00e9ho hned\u00e9ho odtie\u0148a, tak\u017ee sa javili takmer \u010dierne, a tie\u017e tmav\u00e9 o\u010di.<\/p>\n

Osobnostn\u00e1 charakteristika<\/h2>\n

Derek Watson bol ambivertn\u00e1 osobnos\u0165 mierne priklonen\u00e1 na stranu introverzie. Racionalista stojaci nohami pevne na zemi, ateista. Vyzna\u010doval sa nezlomnou v\u00f4\u013eou a a\u017e nezdravo vysokou mierou zodpovednosti, starostlivosti a obetavosti. Ch\u00fdbala mu naopak fant\u00e1zia a vo vyp\u00e4t\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch mal sklony kona\u0165 impulz\u00edvne \u010di dokonca podlieha\u0165 hnevu, pri\u010dom nemyslel na n\u00e1sledky. Such\u00fdm humorom, \u010di snahou o\u0148, a cynizmom maskoval zranite\u013en\u00e9 vn\u00fatro.<\/p>\n

K\u00fdm prv\u00e9 man\u017eelstvo uzavret\u00e9 kr\u00e1tko po ukon\u010den\u00ed vysokej \u0161koly bolo v\u00fdsledkom nezrel\u00e9ho citov\u00e9ho vzplanutia, druh\u00e9 stroskotalo na skuto\u010dnosti, \u017ee Watson sa stal a\u017e pr\u00edli\u0161 pohlten\u00fd pr\u00e1cou a s man\u017eelkou nastalo postupn\u00e9 odcudzenie.<\/p>\n

V univerze Padaj\u00facich Hviezd predstavuje typick\u00e9ho z\u00e1stupcu archetypu Hrdinu, podtypu Star\u0161\u00ed mu\u017e<\/a>.<\/p>\n

Gen\u00e9za postavy<\/h2>\n

Po prv\u00fd raz som sa s nejasn\u00fdmi n\u00e1znakmi Dereka Watsona stretla koncom jari 2003. V priebehu leta 2003 dostal meno spolu s \u010fal\u0161\u00edmi postavami rom\u00e1nu – Davidom Briggsom, Nathanielom Fordom a Mary Fordovou. Predstavovali prv\u00fa skupinu pomenovan\u00fdch post\u00e1v tejto knihy.<\/p>\n

Postave Dereka Watsona predch\u00e1dzalo nieko\u013eko fikt\u00edvnych post\u00e1v, ktor\u00fdch \u010drty a do istej miery i osud nesie. V Pr\u00edbehu Padaj\u00facich Hviezd<\/a>, ktor\u00fd sa vyvinul z rovnak\u00e9ho z\u00e1kladu ako t\u00e1to kniha, mo\u017eno jeho osobnos\u0165 rozpozna\u0165 a\u017e v piatich postav\u00e1ch: v \u010diernovlasom astronautovi Paulovi Reinhardovi<\/a>, ktor\u00fd c\u00edti \u0165archu zodpovednosti nad in\u00fdmi astronautmi (a aj l\u00e1sku k \u017eene Mary); v \u010diernovlasom astronautovi Raymondovi Connerym<\/a>, ktor\u00e9mu sa rozpadli dve man\u017eelstv\u00e1 a druh\u00e9 so \u017eenou menom Cindy; v taktie\u017e \u010diernovlasom Rickovi Stillerovi, ktor\u00fd je n\u00faten\u00fd bl\u00fadi\u0165 po pust\u00fdch planin\u00e1ch tejto plan\u00e9ty a napokon sa do nej v pohnut\u00ed rozbehne h\u013eada\u0165 trosky raketopl\u00e1nu; v bezmennom starcovi, ktor\u00fd c\u00edti potrebu chr\u00e1ni\u0165 ove\u013ea mlad\u0161ieho mu\u017ea; v plan\u00e9\u0165anovi Syonesovi, ktor\u00fd trpel ne\u0161\u0165astnou l\u00e1skou k \u017eene druh\u00e9ho, tie\u017e sa ujal mentorstva nad mlad\u0161\u00edm mu\u017eom a napokon odch\u00e1dza na dobrovo\u013en\u00fa smr\u0165.<\/p>\n

V samotnej Ve\u010dnosti omylov mu predch\u00e1dzal charakter Clydea Richardsa. M\u00e1 tie\u017e nieko\u013eko nasledovn\u00edkov s podobn\u00fdmi \u010drtami aj osudom, v r\u00e1mci samotn\u00e9ho rom\u00e1nu napr. u\u017e aj Johna Higginsa. Je tie\u017e in\u0161pirovan\u00fd nieko\u013ek\u00fdmi re\u00e1lnymi postavami, najm\u00e4 postavou Dekea Slaytona, astronauta a riadite\u013ea v\u00fdcviku pos\u00e1dok. Z\u00e1rove\u0148 m\u00e1 Watsonov osud do ur\u010ditej miery i autobiografick\u00e9 \u010drty.<\/p>\n

Mohlo by v\u00e1s zaj\u00edma\u0165<\/h2>\n