$\"Ve\u013ek\u00e1$ <\/a>

Ve\u013ek\u00e1 ribozom\u00e1lna podjednotka archebakt\u00e9rie Haloarcula marismortui<\/em><\/p><\/div>\n

Ve\u013ek\u00e1 podjednotka sl\u00fa\u017ei po\u010das transl\u00e1cie na katalyzovanie vzniku peptidovej v\u00e4zby medzi aminokyselinou a vznikaj\u00facim re\u0165azcom. Ve\u013ek\u00e1 podjednotka riboz\u00f3mu je u prokaryotov 50S, u eukaryotov 60S. Ve\u013ek\u00e1 podjednotka sa prip\u00e1ja na tzv. predinicia\u010dn\u00fd komplex zlo\u017een\u00fd z inicia\u010dn\u00fdch faktorov, RNA a malej podjednotky. Spojen\u00edm ve\u013ekej a malej podjednotky sa riboz\u00f3m kompletizuje a vznik\u00e1 tzv. inicia\u010dn\u00fd komplex, ktor\u00fd prech\u00e1dza v transl\u00e1cii do f\u00e1zy elong\u00e1cie. Podjednotky sa sp\u00e1jaj\u00fa v bl\u00edzkosti 5\u00b4 konca mRNA. Vo ve\u013ekej podjednotke je ak\u00fdsi \u201etunel\u201c, v ktorom zost\u00e1va skryt\u00fd rast\u00faci peptidov\u00fd re\u0165azec, a\u017e k\u00fdm nedosiahne d\u013a\u017eku pribli\u017ene 70 aminokysel\u00edn. A\u017e vtedy sa jeho N-koniec vyn\u00e1ra von z riboz\u00f3mu.<\/p>\n

V\u00e4zobn\u00e9 miesta<\/h3>\n
V riboz\u00f3me sa nach\u00e1dzaj\u00fa celkove 4 v\u00e4zobn\u00e9 miesta pre molekuly RNA: jedno pre mRNA a tri pre aktivovan\u00e9 formy tRNA (aminoacyl-tRNA, skr\u00e1tene aa-tRNA). V\u00e4zobn\u00e9 miesto pre mRNA sa nach\u00e1dza na malej podjednotke, komplexy aminoacyl-tRNA sa z ve\u013ekej \u010dasti via\u017eu na sty\u010dnom mieste oboch podjednotiek. T\u00e1to sty\u010dn\u00e1 plocha je bohat\u0161ia na rRNA a chudobnej\u0161ia na riboz\u00f3mov\u00e9 bielkoviny ako ostatn\u00e9 \u010dasti riboz\u00f3mu. Miesta pre tRNA s\u00fa ozna\u010den\u00e9 ako aminoacylov\u00e9 (A), peptidylov\u00e9 (P) a v\u00fdstupn\u00e9 (E) miesto. Aminoacylov\u00e9 miesto sa nach\u00e1dza z men\u0161ej \u010dasti na malej podjednotke, z v\u00e4\u010d\u0161ej \u010dasti na v\u00e4\u010d\u0161ej podjednotke a vstupuj\u00fa do\u0148 aa-tRNA. Odtia\u013e sa presun\u00fa na pepitdylov\u00e9 miesto, ktor\u00e9 je, podobne ako A miesto, lokalizovan\u00e9 z men\u0161ej \u010dasti na men\u0161ej podjednotke a z v\u00e4\u010d\u0161ej \u010dasti na v\u00e4\u010d\u0161ej podjednotke. Na toto miesto sa via\u017ee tRNA, ktorej aminokyselina je u\u017e spojen\u00e1 so vznikaj\u00facim peptidov\u00fdm re\u0165azcom, ale st\u00e1le pretrv\u00e1va aj esterov\u00e1 v\u00e4zba medzi 3\u00b4 tRNA, ktor\u00e1 najnov\u0161iu aminokyselinu doniesla. Po oddelen\u00ed sa tRNA od aminokyseliny tRNA postupuje na E miesto, ktor\u00e9ho n\u00e1zov je odvoden\u00fd z anglick\u00e9ho slova exit (v\u00fdchod), preto\u017ee ceze\u0148 deacetylovan\u00e1 tRNA op\u00fa\u0161\u0165a riboz\u00f3m. Vznik peptidovej v\u00e4zby medzi prich\u00e1dzaj\u00facimi aminokyselinami sa uskuto\u010d\u0148uje na peptidyltransfer\u00e1zovom mieste.<\/p>\n
\u010ealej sa na riboz\u00f3me nach\u00e1dzaj\u00fa v\u00e4zobn\u00e9 miesta pre \u010fal\u0161ie nevyhnutn\u00e9 s\u00fa\u010dasti transl\u00e1cie \u2013 inicia\u010dn\u00e9 a elonga\u010dn\u00e9 faktory. Vn\u00fatorn\u00e1 hmota riboz\u00f3mu sa ozna\u010duje ako dre\u0148 (core).<\/p>\n
rRNA<\/h3>\n
Ribozom\u00e1lna RNA je esenci\u00e1lnou zlo\u017ekou riboz\u00f3mov. Zistilo sa, \u017ee pr\u00e1ve rRNA je zodpovedn\u00e1 za funk\u010dnos\u0165 riboz\u00f3mu, \u010di\u017ee jeho schopnos\u0165 prepisova\u0165 mRNA do prote\u00ednov. Z tohto poh\u013eadu je ribozom\u00e1lna RNA vlastne enz\u00fdm a preto sa naz\u00fdva riboz\u00fdm. Objav tejto funkcie bol spo\u010diatku prekvapiv\u00fd, preto\u017ee sa myslelo, \u017ee enzymatickej aktivity s\u00fa schopn\u00e9 len prote\u00edny. Ribozom\u00e1lna RNA v\u0161ak tvor\u00ed priestorov\u00e9 \u0161trukt\u00fary, podobn\u00e9 akt\u00edvnym miestam prote\u00ednov funguj\u00facich ako enz\u00fdmy. V\u010faka tomu je schopn\u00e1 napr\u00edklad spr\u00e1vne nadviaza\u0165 aa-tRNA a taktie\u017e zais\u0165uje vznik peptidov\u00fdch v\u00e4zieb medzi aminokyselinami vznikaj\u00faceho re\u0165azca (druh\u00fa z menovan\u00fdch ovl\u00e1da u prokaryotov predov\u0161etk\u00fdm 23S rRNA).<\/p>\n
$\"Zjednodu\u0161en\u00e1$ <\/a>
Zjednodu\u0161en\u00e1 sch\u00e9ma priebehu transl\u00e1cie v riboz\u00f3me: mRNA (\u010dierna line\u00e1rna \u0161trukt\u00fara) sa stret\u00e1va s malou podjednotkou (\u017elt\u00e1 \u0161trukt\u00fara). N\u00e1sledne sa prid\u00e1va ve\u013ek\u00e1 podjednotka (zelen\u00e1 \u0161trukt\u00fara) a aminoacyltRNA, ktor\u00e9 prin\u00e1\u0161aj\u00fa aminokyseliny pre postupne budovan\u00fd prote\u00ednov\u00fd re\u0165azec. Na riboz\u00f3me prisadnutom na membr\u00e1ne endoplazmatick\u00e9ho retikula (pokra\u010dovanie anim\u00e1cie) sa novovytv\u00e1ran\u00fd peptidov\u00fd re\u0165azec zan\u00e1ra rovno dovn\u00fatra endoplazmatick\u00e9ho retikula, aby v \u0148om podst\u00fapil \u010fal\u0161ie \u00fapravy.<\/p><\/div>\n
Prokaryotick\u00fd a eukaryotick\u00fd riboz\u00f3m sa v\u0161ak v obsahu rRNA l\u00ed\u0161ia. Zatia\u013e \u010do prokaryotick\u00fd obsahuje v malej podjednotke 16S rRNA (1540 nukleotidov) a vo ve\u013ekej podjednotke 5S rRNA (120 nukleotidov) a 23S rRNA (2900 nukleotidov), eukaryotick\u00fd obsahuje v malej podjednotke 18S rRNA (1 900 nukleotidov) a vo ve\u013ekej podjednotke 5S rRNA (120 nukleotidov), 5,8S rRNA (160 nukleotidov) a 28S rRNA (4 700 nukleotidov). 16S rRNA je zlo\u017ekou A miesta riboz\u00f3mu.<\/p>\n
Prote\u00edny<\/h3>\n
Riboz\u00f3my sa skladaj\u00fa tie\u017e z prote\u00ednov. Prokaryotick\u00e9 riboz\u00f3my obsahuj\u00fa 55 prote\u00ednov (21 v malej a 34 vo ve\u013ekej podjednotke), eukaryotick\u00e9 maj\u00fa dokonca 82 prote\u00ednov (33 v malej a 49 vo ve\u013ekej podjednotke). Bielkoviny riboz\u00f3mov maj\u00fa preva\u017ene kladn\u00fd n\u00e1boj, ale nie s\u00fa bl\u00edzke hist\u00f3nom. Obsahuj\u00fa ve\u013ek\u00fd po\u010det lyz\u00ednov\u00fdch a argin\u00ednov\u00fdch zvy\u0161kov. Mnoh\u00e9 z nich maj\u00fa dos\u0165 neobvykl\u00fa \u0161trukt\u00faru s dlh\u00fdmi roztiahnut\u00fdmi ramenami obohaten\u00fdmi o b\u00e1zick\u00e9 bielkoviny. Tie pravdepodobne umo\u017e\u0148uj\u00fa zvinutie negat\u00edvne nabitej fosf\u00e1tovej kostry rRNA do kompaktnej priestorovej \u0161trukt\u00fary.<\/p>\n
Ribozom\u00e1lne prote\u00edny mo\u017eno rozdeli\u0165 na<\/p>\n
\n
jednotkov\u00e9 \u2013 vyskytuj\u00fa sa v ka\u017edom riboz\u00f3me v jednej a\u017e dvoch k\u00f3pi\u00e1ch. Maj\u00fa hlavne \u0161trukt\u00farnu funkciu \u2013 tvoria kostru obidvoch podjednotiek.<\/li>\n
okrajov\u00e9 \u2013 nevyskytuj\u00fa sa v ka\u017edom riboz\u00f3me, frekvencia ich v\u00fdskytu je 0,5 a\u017e 0,8 molekuly na jeden riboz\u00f3m<\/li>\n
zlomkov\u00e9 \u2013 frekvencia ich v\u00fdskytu je men\u0161ia ako 0,5<\/li>\n<\/ul>\n
Niektor\u00e9 ribozom\u00e1lne prote\u00edny s\u00fa asociovan\u00e9 so \u0161pecifick\u00fdmi v\u00e4zobn\u00fdmi miestami:<\/p>\n
\n
A miesto \u2013 jeho s\u00fa\u010das\u0165ou s\u00fa prote\u00edny L1, L5, L7, L12, L30, L33<\/li>\n
P miesto \u2013 jeho s\u00fa\u010das\u0165ou s\u00fa prote\u00edny L7, L12, L14, L18, L24, L33<\/li>\n<\/ul>\n
Polyz\u00f3my<\/h2>\n
U prokaryotov aj eukaryotov sa na jednej mRNA obvykle nach\u00e1dza nieko\u013eko riboz\u00f3mov, \u010d\u00edm sa synt\u00e9za prote\u00ednov zna\u010dne ur\u00fdch\u013euje. Hne\u010f, ako sa riboz\u00f3m posunie po mRNA nato\u013eko, \u017ee celkom uvo\u013en\u00ed v\u00e4zobn\u00e9 miesto, na toto miesto sa navia\u017ee \u010fal\u0161\u00ed riboz\u00f3m. Jednotliv\u00e9 riboz\u00f3my s\u00fa na mRNA vzdialen\u00e9 od seba pribli\u017ene 80 b\u00e1z. Riboz\u00f3my pokra\u010duj\u00fa v synt\u00e9ze prote\u00ednu a\u017e k\u00fdm mRNA nie je degradovan\u00e1, \u010do sa st\u00e1va po nieko\u013ek\u00fdch min\u00fatach (prokaryotick\u00e1 mRNA) a\u017e po viac ako 10 hodin\u00e1ch (eukaryotick\u00e9 mRNA pre prote\u00edny potrebn\u00e9 vo ve\u013ek\u00fdch mno\u017estv\u00e1ch).<\/p>\n
Referencie<\/h2>\n
\n
ROZSYPAL, Stanislav. \u00davod do molekul\u00e1rn\u00ed biologie. Zv\u00e4zok 1. Brno : [s.n.], 1998. 3 zv. (\u010desky)<\/li>\n
MI\u0160\u00daROV\u00c1, Eva; SOL\u00c1R, Peter. Molekulov\u00e1 biol\u00f3gia. [s.l.] : Univerzita Pavla Jozefa \u0160af\u00e1rika v Ko\u0161iciach, 2007. ISBN 978-80-7097-671-5.<\/li>\n
\u0160K\u00c1RKA, Bohumil; FEREN\u010c\u00cdK, Miroslav. Bioch\u00e9mia. Bratislava : Alfa\/Vydavate\u013estvo technickej a ekonomickej literat\u00fary, 1983. Kapitola 8.2. Riboz\u00f3my, s. 225.<\/li>\n
ALBERTS, Bruce; BRAY, Dennis; JOHNSON, Alexander, Julian Lewis, Martin Raff, Keith Roberts, Peter Walter Z\u00e1klady bun\u011b\u010dn\u00e9 biologie<\/a>. Redakcia Miranda Brownov\u00e1, Eleanor Lawrenceov\u00e1, Valerie Nealov\u00e1, Anne Vinnicombeov\u00e1; preklad Arno\u0161t Kotyk, Bohumil Bouzek, Pavel Hoz\u00e1k; ilustr\u00e1cie Nigel Orme. 2. vyd. \u00dast\u00ed nad Labem : Espero Publishing, \u00a9 1998. ISBN 80-902906-2-0. Kapitola Od DNA k proteinu, s. 223 \u2013 232. (\u010desky)<\/li>\n
BRESLER, S. J.. Molekul\u00e1rn\u00ed biologie. Preklad Stanislav Zadra\u017eil. Praha : ACADEMIA, 1979. (\u010desky)<\/li>\n
Bruce Alberts et al (2004). Essential Cell Biology. Garland Science.<\/li>\n
Bruce Alberts, Alexander Johnson, Julian Lewis, Martin Raff, Keith Roberts, Peter Walter. Molecular Biology of the Cell, 4rd edition [online]. Dostupn\u00e9 online.<\/li>\n
MANGIAROTTI G., SCHESSINGER D.: J. mol. Biol. 20, 123 (1965)<\/li>\n
KAEMPFERVR., MESELSON M.: J. Mol. Biol. 31,277 (1968)<\/li>\n<\/ol>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii. Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori: FILIT \u2013 zdroj, z ktor\u00e9ho p\u00f4vodne \u010derpal z\u00e1klad \u010dl\u00e1nku, Vojt\u011bch Dost\u00e1l (\u010das\u0165 textu, \u010desk\u00e1 Wikip\u00e9dia), IP 89.102.219.85 (\u010das\u0165 textu, \u010desk\u00e1 Wikip\u00e9dia), IP 84.245.71.66 (oprava gramatiky), Abyss (doplnenie inform\u00e1ci\u00ed), Improbus (\u00faprava formul\u00e1cie a oprava preklepov), IP 193.87.105.213 (oprava preklepu) Text je dostupn\u00fd pod Creative (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":677,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1796"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=1796"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1796\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3616,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1796\/revisions\/3616"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/677"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=1796"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}