{"id":183,"date":"2014-03-31T15:08:49","date_gmt":"2014-03-31T13:08:49","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=183"},"modified":"2024-01-12T14:30:38","modified_gmt":"2024-01-12T13:30:38","slug":"suhvezdia-od-andromedy-po-zirafu-slovnik","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=183","title":{"rendered":"S\u00fahvezdia od Androm\u00e9dy po \u017dirafu: Slovn\u00edk"},"content":{"rendered":"

A<\/strong>: 1. Spektr\u00e1lny typ hviezd<\/a>. Ozna\u010denie pre biele hviezdy s povrchovou teplotou od 7 500 do 10 000 kelvinov.
\n2. Ozna\u010denie hlavnej zlo\u017eky.<\/p>\n

Abell<\/strong>: Ozna\u010denie objektov katal\u00f3gu, ktor\u00fd v roku 1958 publikoval George O. Abell. Katal\u00f3g obsahuje kopy galaxi\u00ed<\/a>.<\/p>\n

Absol\u00fatna magnit\u00fada<\/strong>: Pri hviezdach hviezd magnit\u00fada objektu, ktor\u00fa by mal, keby sme ho pozorovali zo vzdialenosti 32,6 sveteln\u00e9ho roka (10 pc).<\/p>\n

Absorp\u010dn\u00e1 \u010diara<\/strong>: \u010ciara v spektre tmav\u0161ia ne\u017e jej pozadie.<\/p>\n

Akt\u00edvna galaxia<\/strong>: Galaxia, ktor\u00e1 uvo\u013e\u0148uje 100-kr\u00e1t a\u017e 1 000-kr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161ie mno\u017estvo energie, ako je \u017eiarivos\u0165 v\u0161etk\u00fdch jej hviezd. Toto nesmierne mno\u017estvo elektromagnetick\u00e9ho \u017eiarenia nevych\u00e1dza z celej galaxie, ale len z malej oblasti jej jadra. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee t\u00fato energiu uvo\u013e\u0148uje hmota padaj\u00faca do centr\u00e1lnej supermas\u00edvnej \u010diernej diery.<\/p>\n

Asterizmus<\/strong>: V\u00fdrazn\u00e1 skupina hviezd, ktor\u00e1 nie je nijak\u00fdm z 88 ofici\u00e1lnych s\u00fahvezd\u00ed. Predstavuje iba obrazec, na rozdiel od s\u00fahvezdia nie je plo\u0161n\u00fdm objektom. Najzn\u00e1mej\u0161\u00ed asterizmus je Ve\u013ek\u00fd voz<\/a>.<\/p>\n

Astronomick\u00e1 jednotka (au)<\/strong>: Hodnota priemernej vzdialenosti Zeme od Slnka<\/a>, \u010do je 149 597 870 700 m.<\/p>\n

au<\/strong>: Skratka pre astronomick\u00fa jednotku.<\/p>\n

B<\/strong>: 1. Spektr\u00e1lny typ hviezd. Ozna\u010denie pre modrobiele hviezdy s povrchovou teplotou od 10 000 do 30 000 kelvinov.
\n2. Ozna\u010denie spravidla najbli\u017e\u0161ieho vizu\u00e1lne pozorovate\u013en\u00e9ho sprievodcu k hlavnej zlo\u017eke.<\/p>\n

Bayerovo ozna\u010denie<\/strong>: Ozna\u010denie hviezd v s\u00fahvezdiach, ktor\u00e9 zaviedol v r. 1603 nemeck\u00fd astron\u00f3m Johann Bayer, najpou\u017e\u00edvanej\u0161ie ozna\u010dovanie jasn\u00fdch hviezd. Hviezdy v r\u00e1mci jedn\u00e9ho s\u00fahvezdia dostali od Bayera p\u00edsmeno gr\u00e9ckej abecedy v\u00e4\u010d\u0161inou od najjasnej\u0161ej (\u03b1) po najslab\u0161iu (\u03c9). Za gr\u00e9ckym p\u00edsmenom nasleduje genit\u00edv mena s\u00fahvezdia alebo jeho skratka.<\/p>\n

Be hviezda<\/strong>: B-emisn\u00e1 hviezda. Hviezda spektr\u00e1lneho typu B, ktorej spektrum obsahuje jasn\u00e9 emisn\u00e9 \u010diary. Je to hviezda s vysokou rota\u010dnou r\u00fdchlos\u0165ou a siln\u00fdm hviezdnym vetrom vytv\u00e1raj\u00facim okolo jej rovn\u00edka disk hmoty.<\/p>\n

Biely trpasl\u00edk<\/strong>: Degenerovan\u00e1 hviezda, ktor\u00e1 m\u00e1 ve\u013emi mal\u00e9 rozmery. V skuto\u010dnosti je to len jadro kedysi ove\u013ea hmotnej\u0161ej a v\u00e4\u010d\u0161ej hviezdy, ktorej vonkaj\u0161ie vrstvy skon\u010dili ako planet\u00e1rna hmlovina. Hmota bieleho trpasl\u00edka je ve\u013emi hust\u00e1.<\/p>\n

C<\/strong>: 1. Ozna\u010denie pre zriedkav\u00fd ved\u013eaj\u0161\u00ed spektr\u00e1lny typ hviezdy, uhl\u00edkat\u00fa hviezdu.
\n2. Ozna\u010denie spravidla druh\u00e9ho najbli\u017e\u0161ieho vizu\u00e1lne pozorovate\u013en\u00e9ho sprievodcu k hlavnej zlo\u017eke vo viacn\u00e1sobnej hviezde.<\/p>\n

Cefeida<\/strong>: Premenn\u00e1 hviezda pomenovan\u00e1 pod\u013ea jej hlavnej predstavite\u013eky \u03b4 Cephei. Pr\u00ed\u010dinou zmeny jej jasnosti s\u00fa nieko\u013eko dn\u00ed trvaj\u00face pulzy jej atmosf\u00e9ry.<\/p>\n

Cirkumpol\u00e1rny objek<\/strong>t: Objekt, ktor\u00fd v na\u0161ich zemepisn\u00fdch \u0161\u00edrkach nikdy nezapad\u00e1 pod obzor. Jeho uhlov\u00e1 vzdialenos\u0165 od severn\u00e9ho svetov\u00e9ho p\u00f3lu je v zemepisn\u00fdch \u0161\u00edrkach Slovenska men\u0161ia ako 49\u00b0.<\/p>\n

\u010cerven\u00fd trpasl\u00edk<\/strong>: M\u00e1lo hmotn\u00e1 hviezda spektr\u00e1lneho typu M.<\/p>\n

\u010cierna diera<\/strong>: Nevidite\u013en\u00fd objekt s ve\u013ekou hmotnos\u0165ou. M\u00f4\u017ee to by\u0165 degenerovan\u00e1 hviezda, ktorej gravit\u00e1cia je tak\u00e1 ve\u013ek\u00e1, \u017ee nevy\u017earuje svetlo ani in\u00e9 elektromagnetick\u00e9 \u017eiarenie. Z toho d\u00f4vodu ju nedok\u00e1\u017eeme vidie\u0165. Je to z\u00e1vere\u010dn\u00e9 \u0161t\u00e1dium v\u00fdvoja najhmotnej\u0161\u00edch hviezd a vznik\u00e1 po v\u00fdbuchu supernovy. In\u00fd p\u00f4vod maj\u00fa supermas\u00edvne \u010dierne diery.<\/p>\n

D<\/strong>: Ozna\u010denie spravidla tretieho najbli\u017e\u0161ieho vizu\u00e1lne pozorovate\u013en\u00e9ho sprievodcu k hlavnej zlo\u017eke vo viacn\u00e1sobnej hviezde.<\/p>\n

DEC<\/strong>: Skratka pre deklin\u00e1ciu.<\/p>\n

Degenerovan\u00e1 hviezda<\/strong>: Hviezda, ktorej vn\u00fatro vyp\u013a\u0148a extr\u00e9mne hust\u00e1 l\u00e1tka. Je to z\u00e1vere\u010dn\u00e9 \u0161t\u00e1dium v\u00fdvoja hviezdy. V jej strede neprebiehaj\u00fa termojadrov\u00e9 reakcie a pokia\u013e svieti, svieti iba z na\u017eiaren\u00fdch z\u00e1sob. Opak plazmovej hviezdy.<\/p>\n

Deklin\u00e1cia (\u03b4, DEC)<\/strong>: Jedna z dvoch ekvatori\u00e1lnych s\u00faradn\u00edc. Je to kolm\u00e1 uhlov\u00e1 vzdialenos\u0165 telesa od svetov\u00e9ho rovn\u00edka. Mo\u017eno si ju predstavi\u0165 ako obdobu geografickej \u0161\u00edrky. Na sever od svetov\u00e9ho rovn\u00edka nadob\u00fada kladn\u00e9 hodnoty, na juh z\u00e1porn\u00e9.
\nUd\u00e1va sa v obl\u00fakov\u00fdch stup\u0148och\u00b0, min\u00fatach\u2032 a sekund\u00e1ch\u2033.<\/p>\n

Doln\u00e1 kulmin\u00e1cia<\/strong>: Prechod telesa meridi\u00e1nom, ktor\u00fd sa uskuto\u010dn\u00ed bli\u017e\u0161ie k nadiru. Teleso pri dolnej kulmin\u00e1cii dosiahne na oblohe svoju najmen\u0161iu v\u00fd\u0161ku. Ak teleso nie je cirkumpol\u00e1rne, tak sa jeho doln\u00e1 kulmin\u00e1cia uskuto\u010dn\u00ed pod horizontom.<\/p>\n

Dvojhviezda<\/strong>: Dvojica hviezd, ktor\u00e9 sa na oblohe pri poh\u013eade vo\u013en\u00fdm okom alebo \u010falekoh\u013eadom zdaj\u00fa by\u0165 tesne pri sebe. Pokia\u013e je ich bl\u00edzkos\u0165 iba zdanliv\u00e1, \u010di\u017ee jedna z hviezd le\u017e\u00ed od n\u00e1s v skuto\u010dnosti ove\u013ea \u010falej ne\u017e druh\u00e1, hovor\u00edme o optickej dvojhviezde. Ak s\u00fa v\u0161ak hviezdy naozaj bl\u00edzko pri sebe a navz\u00e1jom sa obiehaj\u00fa, hovor\u00edme o fyzickej dvojhviezde.<\/p>\n

e<\/strong>: Za ozna\u010den\u00edm spektr\u00e1lnej triedy ozna\u010duje emisn\u00e9 \u010diary v spektre hviezdy.<\/p>\n

Ekliptika<\/strong>: 1. Rovina dr\u00e1hy, v ktorej obieha Zem okolo Slnka.
\n2. Zdanliv\u00e1 dr\u00e1ha Slnka po oblohe. Je to jedna z hlavn\u00fdch kru\u017en\u00edc na nebeskej sf\u00e9re. Prech\u00e1dza cez 13 s\u00fahvezd\u00ed, z ktor\u00fdch 12 vol\u00e1me zvieratn\u00edkov\u00e9 s\u00fahvezdia.<\/p>\n

Ekvatori\u00e1lne s\u00faradnice<\/strong>: Syst\u00e9m s\u00faradn\u00edc, ktor\u00fdch z\u00e1kladnou rovinou je rovina svetov\u00e9ho rovn\u00edka. Rozozn\u00e1vame dva druhy ekvatori\u00e1lnych s\u00faradn\u00edc, pri\u010dom ekvatori\u00e1lne s\u00faradnice II. druhu s\u00fa najpou\u017e\u00edvanej\u0161\u00edmi s\u00faradnicami vo hviezdnych map\u00e1ch. Poloha telesa sa v nich ud\u00e1va dvoma s\u00faradnicami: deklin\u00e1ciou a rektascenziou.<\/p>\n

Ekvinokcium<\/strong>: V tomto zmysle okamih, pre ktor\u00fd s\u00fa udan\u00e9 s\u00faradnice hviezd, elementy dr\u00e1h alebo s\u00faradnice telies slne\u010dnej s\u00fastavy<\/a>. Ke\u010f\u017ee sa poloha s\u00faradn\u00edc aj samotn\u00fdch nebesk\u00fdch objektov s \u010dasom pomaly men\u00ed, musia by\u0165 hviezdne mapy ka\u017ed\u00fdch 50 rokov prer\u00e1ban\u00e9 pre nov\u00e9 ekvinokcium. Ekvinokcium je uv\u00e1dzan\u00e9 v tvare roka s presnos\u0165ou na jedno desatinn\u00e9 miesto. S\u00fa\u010dasn\u00e9 hviezdne mapy maj\u00fa ekvinokcium 2000,0.<\/p>\n

Elektromagnetick\u00e9 \u017eiarenie<\/strong>: \u017diarenie, ktor\u00e9 vy\u017earuj\u00fa v\u0161etky \u017eiariv\u00e9 vesm\u00edrne teles\u00e1. Je prejavom elektromagnetickej interakcie a pren\u00e1\u0161aj\u00fa ho \u010dastice naz\u00fdvan\u00e9 fot\u00f3ny. M\u00e1 obrovsk\u00fd rozsah vlnov\u00fdch d\u013a\u017eok. Pod\u013ea vzrastaj\u00facej vlnovej d\u013a\u017eky ho del\u00edme na r\u00e1diov\u00e9, mikrovlnn\u00e9, infra\u010derven\u00e9 (tepeln\u00e9), vidite\u013en\u00e9 (svetlo), ultrafialov\u00e9, r\u00f6ntgenov\u00e9 a gama \u017eiarenie.<\/p>\n

Emisn\u00e1 \u010diara<\/strong>: \u010ciara v spektre, ktor\u00e1 je jasnej\u0161ia ne\u017e jej pozadie. Je typick\u00e1 napr\u00edklad pre Be hviezdy.<\/p>\n

Emisn\u00e1 hmlovina<\/strong>: Hor\u00faca hmlovina, ktor\u00e1 vy\u017earuje vlastn\u00e9 svetlo. V\u00e4\u010d\u0161inou m\u00e1 \u010derven\u00fa farbu.<\/p>\n

ESO<\/strong>: 1. Eur\u00f3pske ju\u017en\u00e9 observat\u00f3rium. Je to n\u00e1rodn\u00e1 eur\u00f3pska organiz\u00e1cia zdru\u017euj\u00faca 16 \u0161t\u00e1tov, ktorej observat\u00f3ri\u00e1 sa nach\u00e1dzaj\u00fa v \u010cile.
\n2. Ozna\u010denie objektov katal\u00f3gu Eur\u00f3pskeho ju\u017en\u00e9ho observat\u00f3ria.<\/p>\n

Excentricita<\/strong>: V\u00fdstrednos\u0165, v tomto pr\u00edpade obe\u017enej dr\u00e1hy telesa. \u010c\u00edm bli\u017e\u0161ia je hodnota excentricity \u010d\u00edslu 1, t\u00fdm je dr\u00e1ha pretiahnutej\u0161ou elipsou.<\/p>\n

Extrasol\u00e1rna plan\u00e9ta (exoplan\u00e9ta)<\/strong>: Plan\u00e9ta<\/a>, ktor\u00e1 neobieha okolo Slnka, ale okolo inej hviezdy, pr\u00edpadne putuje vesm\u00edrom samostatne. V\u00e4\u010d\u0161inou ju nem\u00f4\u017eeme vidie\u0165, no prejavuje sa gravita\u010dn\u00fdm p\u00f4soben\u00edm na matersk\u00fa hviezdu alebo (pokia\u013e obieha v rovine n\u00e1\u0161ho zorn\u00e9ho uhla) sp\u00f4sobuje pokles jasnosti hviezdy podobne ako sprievodca v z\u00e1krytovej dvojhviezde. Doteraz (2019) bolo potvrden\u00fdch vy\u0161e \u0161tyritis\u00edc extrasol\u00e1rnych plan\u00e9t.<\/p>\n

F<\/strong>: Spektr\u00e1lny typ hviezd. Ozna\u010denie pre \u017eltobiele hviezdy s povrchovou teplotou od 6 000 do 7 500 kelvinov.<\/p>\n

Flamsteedovo ozna\u010denie<\/strong>: Ozna\u010denie hviezd v s\u00fahvezdiach, ktor\u00e9 v r. 1725 zaviedol anglick\u00fd astron\u00f3m John Flamsteed. Hviezdy s\u00fa ozna\u010den\u00e9 v r\u00e1mci ka\u017ed\u00e9ho s\u00fahvezdia \u010d\u00edslami vzrastaj\u00facimi postupne od z\u00e1padu smerom na v\u00fdchod. Za \u010d\u00edslom nasleduje genit\u00edv mena s\u00fahvezdia alebo jeho skratka.<\/p>\n

Fotosf\u00e9ra<\/strong>: Najhustej\u0161ia a najhlb\u0161ia \u010das\u0165 hviezdnej atmosf\u00e9ry, z ktorej poch\u00e1dza v\u00e4\u010d\u0161ina \u017eiarenia hviezd. Zjednodu\u0161ene sa pova\u017euje za povrch hviezdy.<\/p>\n

Fyzick\u00e1 vzdialenos\u0165<\/strong>: To ist\u00e9, \u010do priestorov\u00e1 vzdialenos\u0165.<\/p>\n

Fyzick\u00fd sprievodca<\/strong>: Sprievodca, ktor\u00e9ho re\u00e1lna (priestorov\u00e1) vzdialenos\u0165 od hlavnej zlo\u017eky je n\u00edzka, do nieko\u013ek\u00fdch sveteln\u00fdch mesiacov, a obieha okolo hlavnej zlo\u017eky, alebo spolu s \u0148ou obieha spolo\u010dn\u00e9 \u0165a\u017eisko.<\/p>\n

G<\/strong>: Spektr\u00e1lny typ hviezd. Ozna\u010denie pre \u017elt\u00e9 hviezdy s povrchovou teplotou od 5 200 do 6 000 kelvinov.<\/p>\n

Galaktick\u00e9 halo<\/strong>: Pozri halo.<\/p>\n

Galaxia<\/strong>: 1. Obrovsk\u00fd syst\u00e9m hviezd, medzihviezdnej hmoty a ne\u017eiarivej hmoty, ktor\u00fd je udr\u017eiavan\u00fd pokope gravit\u00e1ciou. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee takmer v\u0161etky hviezdy vo vesm\u00edre patria do nejakej galaxie. Pre medzihviezdnu a ne\u017eiariv\u00fa hmotu to neplat\u00ed.
\n2. N\u00e1zov galaxie, v ktorej sa nach\u00e1dza slne\u010dn\u00e1 s\u00fastava. Slnko a jeho plan\u00e9ty sa nach\u00e1dzaj\u00fa v okrajovej \u010dasti ve\u013ekej Galaxie, ktor\u00e1 spolu s desiatkami \u010fal\u0161\u00edch galaxi\u00ed patr\u00ed do tzv. Miestnej skupiny galaxi\u00ed.<\/p>\n

Genit\u00edv<\/strong> (privlast\u0148ovac\u00ed genit\u00edv): P\u00e1d v latin\u010dine, ktor\u00fd sl\u00fa\u017ei na ozna\u010dovanie hviezd v s\u00fahvezdiach. Zvy\u010dajne sa d\u00e1va za n\u00e1zov, gr\u00e9cke p\u00edsmeno alebo katal\u00f3gov\u00e9 \u010d\u00edslo hviezdy a ozna\u010duje pr\u00edslu\u0161nos\u0165 k dan\u00e9mu s\u00fahvezdiu. Napr. \u03b1 Ursae Minoris znamen\u00e1 \u201ealfa patriaca Mal\u00e9mu medve\u010fovi\u201c.<\/p>\n

Globula:<\/strong> Mal\u00e1, hust\u00e1 a tmav\u00e1 hmlovina pribli\u017ene gu\u013eat\u00e9ho tvaru.<\/p>\n

Gravita\u010dn\u00e1 \u0161o\u0161ovka<\/strong>: Ohyb sveteln\u00fdch l\u00fa\u010dov d\u00f4sledkom gravit\u00e1cie ve\u013emi hmotn\u00e9ho telesa. Tento ohyb sp\u00f4sobuje, \u017ee objekt, ktor\u00fd svetlo vyd\u00e1va, sa na oblohe jav\u00ed posunut\u00fd, zdeformovan\u00fd a\/alebo zn\u00e1soben\u00fd. Gravita\u010dn\u00fa \u0161o\u0161ovku vytv\u00e1raj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inou kopy galaxi\u00ed a tmav\u00e1 hmota, ale v men\u0161ej miere ju m\u00f4\u017ee sp\u00f4sobi\u0165 ak\u00fdko\u013evek kozmick\u00fd objekt.<\/p>\n

Gu\u013eov\u00e1 hviezdokopa<\/strong>: Ve\u013ek\u00e1, spravidla star\u00e1 hviezdokopa obsahuj\u00faca st\u00e1tis\u00edce a\u017e mili\u00f3ny hviezd.<\/p>\n

Halo<\/strong>: Vonkaj\u0161ia, rozpt\u00fdlen\u00e1 oblas\u0165 galaxie alebo gu\u013eovej hviezdokopy. M\u00e1 gu\u013eat\u00fd tvar a \u017eiari z cel\u00e9ho objektu najslab\u0161ie. Hviezdy hala \u0161pir\u00e1lov\u00fdch galaxi\u00ed sa l\u00ed\u0161ia pohybom, vekom aj zlo\u017een\u00edm od hviezd galaktick\u00e9ho disku.<\/p>\n

Heliaktick\u00fd v\u00fdchod<\/strong>: De\u0148 v roku, v ktorom sa teleso po prv\u00fdkr\u00e1t objav\u00ed na oblohe v rannom s\u00famraku kr\u00e1tko pred v\u00fdchodom Slnka.<\/p>\n

Heliaktick\u00fd z\u00e1pad<\/strong>: De\u0148, ke\u010f mo\u017eno objekt naposledy pozorova\u0165 vo ve\u010dernom s\u00famraku. V obdob\u00ed medzi heliaktick\u00fdm z\u00e1padom a heliaktick\u00fdm v\u00fdchodom je objekt na dennej oblohe a preto je nevidite\u013en\u00fd.<\/p>\n

Hlavn\u00e1 postupnos\u0165:<\/strong> Pozri hviezda hlavnej postupnosti.<\/p>\n

Hlavn\u00e1 zlo\u017eka<\/strong> (A): Hmotnej\u0161ia a spravidla aj jasnej\u0161ia hviezda v dvojhviezde alebo vo viacn\u00e1sobnej hviezde. \u010eal\u0161ie zlo\u017eky sa naz\u00fdvaj\u00fa sprievodcovia.<\/p>\n

Hlavn\u00e9 minimum<\/strong>: Pri z\u00e1krytovej premennej hviezde je to najni\u017e\u0161ie minimum v periodickej zmene jej jasnosti.<\/p>\n

Hmlovina<\/strong>: Vidite\u013en\u00e1 \u010das\u0165 medzihviezdnej hmoty. Ve\u013ek\u00fd oblak ve\u013emi riedkeho plynu a prachu. Hmloviny del\u00edme na svietiace a tmav\u00e9. Svietiace hmloviny mo\u017eno rozdeli\u0165 na reflexn\u00e9, emisn\u00e9, planet\u00e1rne a pozostatky supernov. Tmav\u00e9 hmloviny vid\u00edme len vtedy, ke\u010f sa premietaj\u00fa na svetl\u00e9 pozadie. Z hmlov\u00edn m\u00f4\u017eu vznika\u0165 nov\u00e9 hviezdy, s\u00fa ich prv\u00fdm v\u00fdvojov\u00fdm \u0161t\u00e1diom.<\/p>\n

Hmotnos\u0165 Slnka<\/strong>: Hodnota rovn\u00e1 pribli\u017ene 1 989 100 000 000 000 000 000 000 000 000 kg (1 kvintili\u00f3n, 989 kvadrili\u00e1rd kg).<\/p>\n

Hned\u00fd trpasl\u00edk<\/strong>: Teleso, ktor\u00e9 tvor\u00ed prechod medzi plan\u00e9tou a hviezdou. V jeho strede neprebiehaj\u00fa prot\u00f3n-prot\u00f3nov\u00e9 termojadrov\u00e9 reakcie, iba zlu\u010dovanie \u0165a\u017ek\u00e9ho vod\u00edka \u2013 deut\u00e9ria na h\u00e9lium. Hned\u00fd trpasl\u00edk vy\u017earuje vlastn\u00e9 elektromagnetick\u00e9 \u017eiarenie preva\u017ene v infra\u010dervenom a r\u00e1diovom spektre, ale m\u00f4\u017ee vysiela\u0165 aj mal\u00e9 mno\u017estvo vidite\u013en\u00e9ho \u010derven\u00e9ho \u017eiarenia.<\/p>\n

Horizont<\/strong> (obzor): Hrani\u010diaca \u010diara medzi oblohou a miestnou krajinou. Pre pozorovanie no\u010dnej oblohy je vhodnej\u0161\u00ed rovinat\u00fd ne\u017e hornat\u00fd horizont, lebo v rovinatom vid\u00edme v\u00e4\u010d\u0161iu \u010das\u0165 nebeskej sf\u00e9ry.<\/p>\n

Horn\u00e1 kulmin\u00e1cia<\/strong>: Ten prechod telesa meridi\u00e1nom, ktor\u00fd sa uskuto\u010dn\u00ed bli\u017e\u0161ie k zenitu. Teleso v hornej kulmin\u00e1cii dosahuje na oblohe svoju najv\u00e4\u010d\u0161iu v\u00fd\u0161ku.<\/p>\n

Hrani\u010diace s\u00fahvezdie<\/strong>: S\u00fahvezdie, s ktor\u00fdm dan\u00e9 s\u00fahvezdie zdie\u013ea aspo\u0148 jednu spolo\u010dn\u00fa line\u00e1rnu hranicu. Bodov\u00e9 kontakty dvoch s\u00fahvezd\u00ed sa v tejto knihe nezapo\u010d\u00edtavaj\u00fa.<\/p>\n

Hertzsprungov-Russellov diagram<\/strong>: Diagram, ktor\u00fd zobrazuje vz\u0165ah medzi farbou (resp. povrchovou teplotou hviezdy) a svietivos\u0165ou. Hviezdy v H-R diagrame nie s\u00fa rozlo\u017een\u00e9 rovnomerne, ale zoskupuj\u00fa sa do skup\u00edn, ktor\u00e9 pozn\u00e1me ako hviezdy hlavnej postupnosti, obry, nadobry, trpasl\u00edky a podtrpasl\u00edky.<\/p>\n

H-R diagram<\/strong>: Skratka pre Hertzsprungov-Russellov diagram.<\/p>\n

Hviezda<\/strong>: Vesm\u00edrne teleso s hmotnos\u0165ou od 0,08 do 400 hmotnost\u00ed Slnka, ktor\u00e9 vysiela vlastn\u00e9 elektromagnetick\u00e9 \u017eiarenie aj na vidite\u013en\u00fdch vlnov\u00fdch d\u013a\u017ekach. V\u0161etky hviezdy, ktor\u00e9 vid\u00edme vo\u013en\u00fdm okom alebo mal\u00fdm \u010falekoh\u013eadom, s\u00fa tzv. plazmov\u00e9 hviezdy, a \u017eiarenie v nich aj vznik\u00e1. Ve\u013ek\u00fdm \u010falekoh\u013eadom mo\u017eno vidie\u0165 aj degenerovan\u00e9 hviezdy, ktor\u00e9 \u017eiaria u\u017e iba zo z\u00e1sob a \u017eiarenie v nich nevznik\u00e1.<\/p>\n

Hviezda hlavnej postupnosti<\/strong> (V): Najdlh\u0161ie a naj\u010dastej\u0161ie sa vyskytuj\u00face \u0161t\u00e1dium v\u00fdvoja hviezd. Na hlavnej postupnosti sa nach\u00e1dza i Slnko, najjasnej\u0161ia hviezda oblohy S\u00edrius \u010di na\u0161a najbli\u017e\u0161ia hviezda Proxima Centauri. V jadre v\u0161etk\u00fdch hviezd hlavnej postupnosti prebieha premena \u013eahk\u00e9ho vod\u00edka \u2013 pr\u00f3cia na h\u00e9lium.<\/p>\n

Hviezdna asoci\u00e1cia<\/strong>: Zoskupenie nieko\u013ek\u00fdch desiatok a\u017e stoviek hviezd mlad\u00e9ho veku, ktor\u00e9 sa od otvorenej hviezdokopy l\u00ed\u0161i ni\u017e\u0161ou stabilitou a hustotou.<\/p>\n

Hviezdna mapa<\/strong>: Mapa zn\u00e1zor\u0148uj\u00faca polohy telies, ktor\u00e9 nepatria do slne\u010dnej s\u00fastavy. Umo\u017e\u0148uje \u013eah\u0161iu orient\u00e1ciu na oblohe. Pre tento \u00fa\u010del sa v hviezdnych map\u00e1ch zazna\u010duj\u00fa spojnice, hranice s\u00fahvezd\u00ed a zvy\u010dajne ekvatori\u00e1lne s\u00faradnice. Nako\u013eko sa polohy hviezd a vidite\u013en\u00e1 \u010das\u0165 oblohy s \u010dasom menia, vz\u0165ahuj\u00fa sa hviezdne mapy k d\u00e1tumu naz\u00fdvan\u00e9mu ekvinokcium.<\/p>\n

Hviezdny atlas<\/strong>: S\u00fabor hviezdnych m\u00e1p ur\u010ditej \u010dasti alebo celej oblohy.<\/p>\n

Hviezdny vietor<\/strong>: Pr\u00fad hmoty unikaj\u00faci v\u0161etk\u00fdmi smermi z hviezdy a sp\u00f4sobuj\u00faci postupn\u00fd pomal\u00fd pokles jej hmotnosti.<\/p>\n

Hviezdokopa<\/strong>: Syst\u00e9m hviezd obsahuj\u00faci od desiatok po mili\u00f3ny hviezd, ktor\u00e9 maj\u00fa spolo\u010dn\u00fd p\u00f4vod. S\u00fa k sebe viazan\u00e9 gravit\u00e1ciou a tvoria podsyst\u00e9m v galaxi\u00e1ch. Pozn\u00e1me gu\u013eov\u00e9 hviezdokopy a otvoren\u00e9 hviezdokopy.<\/p>\n

Hypernova<\/strong>: V\u00fdbuch ve\u013emi hmotnej hviezdy, ktor\u00fd je dokonca nieko\u013ekoston\u00e1sobne v\u00e4\u010d\u0161\u00ed ako oby\u010dajn\u00e1 supernova. Takto kon\u010dia svoj \u017eivot najmas\u00edvnej\u0161ie hviezdy vo vesm\u00edre. Pozostatkom po v\u00fdbuchu hypernovy je v\u017edy \u010dierna diera.<\/p>\n

Chromosf\u00e9ra<\/strong>: Vrstva hviezdnej atmosf\u00e9ry medzi fotosf\u00e9rou a kor\u00f3nou.<\/p>\n

IAU<\/strong>: Skratka pre International Astronomical Union, Medzin\u00e1rodn\u00fa astronomick\u00fa \u00faniu. Je to medzin\u00e1rodn\u00e1 skupina astron\u00f3mov, ktorej v\u00fdskumn\u00e1 a v\u00fdchovn\u00e1 \u010dinnos\u0165 je s\u00fastreden\u00e1 do komisi\u00ed. Medzi jej \u010dinnosti patr\u00ed napr\u00edklad schva\u013eovanie pomenovania nebesk\u00fdch objektov a s\u00fahvezd\u00ed.<\/p>\n

IC<\/strong>: Skratka pre Index Catalogue. Katal\u00f3g hmlist\u00fdch objektov, ktor\u00fd dop\u013a\u0148a NGC.<\/p>\n

Interaguj\u00faca galaxia<\/strong>: Galaxia, ktor\u00e1 je pod tak\u00fdm siln\u00fdm gravita\u010dn\u00fdm vplyvom inej galaxie, a\u017e je zrete\u013ene deformovan\u00e1. Interaguj\u00facim galaxi\u00e1m hroz\u00ed vo vzdialenej bud\u00facnosti vz\u00e1jomn\u00e9 splynutie do jednej galaxie.<\/p>\n

Jarn\u00fd bod<\/strong>: Jeden z dvoch priese\u010dn\u00edkov ekliptiky a svetov\u00e9ho rovn\u00edka. Slnko sa v \u0148om nach\u00e1dza v \u010dase jarnej rovnodennosti. Je z\u00e1kladn\u00fdm bodom ekliptik\u00e1lnych a ekvatori\u00e1lnych s\u00faradn\u00edc.<\/p>\n

Jesenn\u00fd bod<\/strong>: Jeden z dvoch priese\u010dn\u00edkov ekliptiky a svetov\u00e9ho rovn\u00edka. Slnko sa v \u0148om nach\u00e1dza v \u010dase jesennej rovnodennosti.<\/p>\n

K<\/strong>: 1. Skratka pre jednotku kelvin.
\n2. Spektr\u00e1lny typ hviezd. Ozna\u010denie pre oran\u017eov\u00e9 hviezdy s povrchovou teplotou od 3 700 do 5 200 kelvinov.<\/p>\n

Kelvin<\/strong>: Jednotka termodynamickej teploty, \u010do je teplota meran\u00e1 od absol\u00fatnej nuly (od hodnoty -273,15\u00b0C). Rozdiel jedn\u00e9ho kelvina je rovnak\u00fd rozdiel tepl\u00f4t ako rozdiel jedn\u00e9ho stup\u0148a Celzia; od Celziovej stupnice sa Kelvinova stupnica l\u00ed\u0161i len nulovou hodnotou, ktor\u00e1 le\u017e\u00ed o zmienen\u00fdch 273,15 stup\u0148ov ni\u017e\u0161ie ako nulov\u00e1 hodnota Celziovej stupnice.<\/p>\n

Konjunkcia<\/strong>: Zdanliv\u00e9 pribl\u00ed\u017eenie dvoch telies na nebeskej sf\u00e9re.<\/p>\n

Kor\u00f3na<\/strong>: Najvy\u0161\u0161ia a najteplej\u0161ia vrstva atmosf\u00e9ry hviezd. Je zdrojom ich r\u00f6ntgenov\u00e9ho \u017eiarenia.<\/p>\n

Kvazar<\/strong>: Extr\u00e9mne vzdialen\u00fd a extr\u00e9mne \u017eiariv\u00fd kozmick\u00fd objekt v strede galaxie. Jeho energia pravdepodobne poch\u00e1dza z hmoty, ktor\u00e1 pad\u00e1 do supermas\u00edvnej \u010diernej diery.<\/p>\n

Kulmin\u00e1cia<\/strong>: Okamih, v ktorom je teleso na oblohe najvy\u0161\u0161ie alebo najni\u017e\u0161ie, preto\u017ee prech\u00e1dza meridi\u00e1nom. Pozri horn\u00e1 kulmin\u00e1cia a doln\u00e1 kulmin\u00e1cia.<\/p>\n

Ly<\/strong>: Skratka pre sveteln\u00fd rok z anglick\u00e9ho light year<\/em>.<\/p>\n

M<\/strong>: 1. Ozna\u010denie objektov Messierovho katal\u00f3gu.
\n2. Spektr\u00e1lny typ hviezd. Ozna\u010denie pre \u010derven\u00e9 hviezdy s povrchovou teplotou pod 3 700 kelvinov.<\/p>\n

Mag<\/strong>.: Skratka pre magnit\u00fadu.<\/p>\n

Magnit\u00fada (hviezdna ve\u013ekos\u0165)<\/strong>: S\u00fa\u010dasn\u00e1 jednotka jasnosti hviezdy alebo in\u00e9ho, spravidla v\u0161ak m\u00e1lo plo\u0161ne roz\u013eahl\u00e9ho objektu. \u010c\u00edm men\u0161ie \u010d\u00edslo t\u00e1to hodnota dosahuje, t\u00fdm je objekt jasnej\u0161\u00ed. M\u00f4\u017ee nadob\u00fada\u0165 aj z\u00e1porn\u00e9 hodnoty. Hviezda 1. magnit\u00fady je pribli\u017ene 2,5-kr\u00e1t jasnej\u0161ia ne\u017e hviezda druhej magnit\u00fady. Hviezda druhej magnit\u00fady je zase 2,5-kr\u00e1t jasnej\u0161ia ne\u017e hviezda tretej magnit\u00fady, at\u010f. Rozdiel p\u00e4\u0165 magnit\u00fad teda znamen\u00e1 100-n\u00e1sobn\u00fd rozdiel v jasnosti. Najslab\u0161ie objekty, ktor\u00e9 e\u0161te m\u00f4\u017eeme vidie\u0165 bez \u010falekoh\u013eadu, maj\u00fa v z\u00e1vislosti od pozorovac\u00edch podmienok pribli\u017ene 6. magnit\u00fadu. Rozozn\u00e1vame zdanliv\u00fa magnit\u00fadu a absol\u00fatnu magnit\u00fadu.<\/p>\n

Meridi\u00e1n<\/strong>: Priemet pozemsk\u00e9ho poludn\u00edka, ktor\u00fd prech\u00e1dza pozorovac\u00edm miestom, na oblohu. Sp\u00e1ja sever, juh a zenit, a ak si ho pred\u013a\u017eime pod horizont, prech\u00e1dza aj nadirom. Ke\u010f teleso prech\u00e1dza meridi\u00e1nom, hovor\u00edme o hornej a dolnej kulmin\u00e1cii.<\/p>\n

Messierov katal\u00f3g<\/strong>: Prv\u00fd katal\u00f3g hmlist\u00fdch objektov, ktor\u00fd zostavil Charles Messier. Obsahuje celkove 109 hmlist\u00fdch objektov, medzi ktor\u00e9 patria hmloviny, hviezdokopy a galaxie. Objekty tohto katal\u00f3gu maj\u00fa pred svoj\u00edm katal\u00f3gov\u00fdm \u010d\u00edslom p\u00edsmeno M. Ka\u017ed\u00fd Messierov objekt s v\u00fdnimkou M 25 a M 40 je z\u00e1rove\u0148 aj NGC objekt, ale prednostne sa pou\u017e\u00edva Messierovo ozna\u010denie.<\/p>\n

Meteor<\/strong>: Sveteln\u00fd \u00fakaz v zemskej atmosf\u00e9re<\/a>. Vznik\u00e1, ke\u010f meteoroid vnikne do horn\u00fdch vrstiev zemskej atmosf\u00e9ry, za\u010dne tren\u00edm vzduchu horie\u0165 a \u017eiari. Ak Zem prech\u00e1dza pr\u00fadom meteoroidov, pozorujeme meteorick\u00fd roj.<\/p>\n

Meteoroid<\/strong>: Mal\u00e9 teleso slne\u010dnej s\u00fastavy, ktor\u00e9 m\u00f4\u017ee by\u0165 napr\u00edklad \u00falomkom kom\u00e9ty.<\/p>\n

Mlie\u010dna cesta<\/strong> (nespr\u00e1vne Mlie\u010dna dr\u00e1ha): 1. \u010cas\u0165 na\u0161ej Galaxie, ktor\u00fa mo\u017eno vidie\u0165 i vo\u013en\u00fdm okom. U\u017e v malom \u010falekoh\u013eade rozpozn\u00e1me, \u017ee sa sklad\u00e1 z obrovsk\u00e9ho mno\u017estva hviezd. 2. In\u00fd n\u00e1zov pre Galaxiu.<\/p>\n

Mikrokvazar<\/strong>: Objekt, ktor\u00fd sa v mnohomili\u00f3nkr\u00e1t men\u0161om meradle podob\u00e1 kvazaru. Je n\u00edm hviezdna \u010dierna diera (na rozdiel od supermas\u00edvnej \u010diernej diery v kvazare), do ktorej pad\u00e1 hmota.<\/p>\n

Mv<\/strong>: Vizu\u00e1lna magnit\u00fada. Synonymum pre zdanliv\u00fa magnit\u00fadu.<\/p>\n

Nadir<\/strong>: Bod nach\u00e1dzaj\u00faci sa presne pod nohami pozorovate\u013ea. Je opakom zenitu.<\/p>\n

Nadobor<\/strong> (I): Hviezda e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161ia ako obor. \u010cerven\u00e9 nadobry s\u00fa z\u00e1vere\u010dn\u00e9 \u0161t\u00e1di\u00e1 v\u00fdvoja hviezd ove\u013ea hmotnej\u0161\u00edch ne\u017e Slnko. Kon\u010dia svoju existenciu ako supernova. Rozozn\u00e1vame jasn\u00e9 nadobry (ozna\u010denie Ia) a norm\u00e1lne nadobry (ozna\u010denie Ib).<\/p>\n

Nebesk\u00fd rovn\u00edk<\/strong>: Pozri svetov\u00fd rovn\u00edk.<\/p>\n

Neutr\u00f3nov\u00e1 hviezda<\/strong>: Degenerovan\u00e1 hviezda, ktor\u00e1 je e\u0161te hmotnej\u0161ia, hustej\u0161ia a men\u0161ia ne\u017e biely trpasl\u00edk. Nesklad\u00e1 sa z at\u00f3mov, ale neutr\u00f3nov. B\u00fdva pozostatkom po v\u00fdbuchu supernovy.<\/p>\n

Ne\u017eiariv\u00e1 hmota<\/strong>: Hmota, ktor\u00e1 nevy\u017earuje nijak\u00e9 elektromagnetick\u00e9 \u017eiarenie, tak\u017ee ju nem\u00f4\u017eeme vidie\u0165. Napriek tomu sa prejavuje gravit\u00e1ciou. Jej zlo\u017eenie nie je zn\u00e1me.<\/p>\n

NGC<\/strong>: Skratka pre New General Catalogue (of Nebulae and Clusters of Stars). Jeden z najpou\u017e\u00edvanej\u0161\u00edch katal\u00f3gov hmlov\u00edn, hviezdok\u00f4p a galaxi\u00ed. Objekty v \u0148om maj\u00fa poradov\u00e9 \u010d\u00edslo, ktor\u00e9 im bolo pridelen\u00e9 pod\u013ea rektascenzie.<\/p>\n

Nova<\/strong>: Premenn\u00e1 hviezda, ktor\u00e1 za nieko\u013eko dn\u00ed zv\u00fd\u0161i svoju jasnos\u0165 stotis\u00edc a\u017e mili\u00f3nkr\u00e1t (tj. asi o 15 magnit\u00fad). Vznik\u00e1 v dvojhviezdnych syst\u00e9moch, ktor\u00fdch jedna zlo\u017eka je plazmov\u00e1 hviezda a druh\u00e1 biely trpasl\u00edk. Plyn z plazmovej hviezdy dopad\u00e1 na trpasl\u00edka, kde sa hromad\u00ed, a\u017e k\u00fdm ned\u00f4jde k v\u00fdbuchu. Novy, ktor\u00e9 vybuchuj\u00fa pravidelne, s\u00fa rekurentn\u00e9 novy.<\/p>\n

OB asoci\u00e1cia<\/strong>: Zoskupenie nieko\u013ek\u00fdch desiatok a\u017e stoviek hviezd rovnak\u00e9ho veku, ktor\u00e9 je rozpt\u00fdlenej\u0161ie, mlad\u0161ie a nestabilnej\u0161ie ne\u017e otvoren\u00e1 hviezdokopa. Tvoria ho mas\u00edvne, \u017eiariv\u00e9 hviezdy spektr\u00e1lnych typov O a B.<\/p>\n

Obor<\/strong> (III): Hviezda, ktor\u00e1 m\u00e1 omnoho v\u00e4\u010d\u0161\u00ed objem, ale pribli\u017ene rovnak\u00fa hmotnos\u0165 ako hviezdy hlavnej postupnosti. V jeho jadre prebieha horenie h\u00e9lia na uhl\u00edk a kysl\u00edk. \u010cerven\u00e9 obry s\u00fa z\u00e1vere\u010dn\u00fdm \u0161t\u00e1diom v\u00fdvoja hviezd podobn\u00fdch Slnku. Z ich povrchov\u00e9ho obalu vznik\u00e1 planet\u00e1rna hmlovina.<\/p>\n

O<\/strong>: Spektr\u00e1lny typ hviezd. Ozna\u010denie pre modr\u00e9 hviezdy s povrchovou teplotou nad 30 000 kelvinov.<\/p>\n

Obl\u00fakov\u00e1 vzdialenos\u0165<\/strong>: Pozri uhlov\u00e1 vzdialenos\u0165.<\/p>\n

Obzor<\/strong>: Pozri horizont.<\/p>\n

Otvoren\u00e1 hviezdokopa<\/strong>: Spravidla mlad\u00e1 hviezdokopa, ktor\u00e1 obsahuje desiatky a\u017e tis\u00edcky hviezd, a \u010dasom sa rozpad\u00e1. Niekedy b\u00fdva obklopen\u00e1 hmlovinou.<\/p>\n

p<\/strong> (p\u00edsmeno za spektr\u00e1lnym typom): Pekuli\u00e1rne spektrum hviezdy. Spektrum, ktor\u00e9 m\u00e1 oproti v\u00e4\u010d\u0161ine hviezd rovnak\u00e9ho spektra nejak\u00fa zvl\u00e1\u0161tnos\u0165, napr\u00edklad abnorm\u00e1lne vysok\u00fa hladinu ist\u00e9ho chemick\u00e9ho prvku.<\/p>\n

Perih\u00e9lium<\/strong>: Najbli\u017e\u0161\u00ed bod obe\u017enej dr\u00e1hy telesa slne\u010dnej s\u00fastavy (napr. kom\u00e9ty) k Slnku.<\/p>\n

Paralaxa<\/strong>: Tu v zmysle trigonometrick\u00e1 paralaxa \u2013 met\u00f3da na ur\u010denie vzdialenosti objektov do vzdialenosti pribli\u017ene 1 000 sveteln\u00fdch rokov. Meria sa uhol, o ktor\u00fd sa na oblohe posunie objekt, ak ho pozorujeme z dvoch rozli\u010dn\u00fdch poz\u00edci\u00ed nele\u017eiacich na rovnakej priamke s pozorovan\u00fdm objektom. Bli\u017e\u0161ie objekty maj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161iu paralaxu ne\u017e vzdialenej\u0161ie.<\/p>\n

Plan\u00e9ta<\/strong>: Pribli\u017ene gu\u013eat\u00e9 teleso, ktor\u00e9 obieha okolo hviezdy, z\u00e1rove\u0148 neobieha okolo inej plan\u00e9ty a vy\u010distilo okolie svojej dr\u00e1hy od \u010fal\u0161\u00edch telies. Je ove\u013ea menej hmotn\u00e9 ako hviezda. Nevysiela \u017eiadne vlastn\u00e9 vidite\u013en\u00e9 svetlo a svieti iba odrazen\u00fdm \u017eiaren\u00edm materskej hviezdy. M\u00f4\u017ee v\u0161ak vyd\u00e1va\u0165 vlastn\u00e9 elektromagnetick\u00e9 \u017eiarenie na frekvenci\u00e1ch ni\u017e\u0161\u00edch ako svetlo. Na oblohe za priazniv\u00fdch podmienok vid\u00edme p\u00e4\u0165 na\u0161ich najbli\u017e\u0161\u00edch plan\u00e9t, ktor\u00e9 mo\u017eno \u013eahko odl\u00ed\u0161i\u0165 od hviezd, lebo s\u00fa spravidla jasnej\u0161ie a neblikaj\u00fa.<\/p>\n

Planet\u00e1rna hmlovina<\/strong>: Emisn\u00e1 hmlovina, ktor\u00e1 je poslednou f\u00e1zou v\u00fdvoja hviezd podobn\u00fdch Slnku. Je to rozp\u00ednaj\u00faci sa obal b\u00fdval\u00e9ho \u010derven\u00e9ho obra, ktor\u00fd odfukuje tlak \u017eiarenia jeho jadra. \u010casto m\u00e1 okr\u00fahly tvar.<\/p>\n

Plazmov\u00e1 hviezda<\/strong>: Hviezda, v ktorej prebiehaj\u00fa termojadrov\u00e9 reakcie. Je to hviezda hlavnej postupnosti, podobor, obor alebo nadobor. Opak degenerovanej hviezdy.<\/p>\n

Podobor<\/strong> (IV): Hviezda v\u00e4\u010d\u0161ia a svietivej\u0161ia ne\u017e hviezda hlavnej postupnosti, ale menej rozmern\u00e1 a svietiv\u00e1 ako obor rovnak\u00e9ho spektr\u00e1lneho typu. Predstavuje v\u00fdvojov\u00fd medzistupe\u0148 medzi t\u00fdmito dvoja \u0161t\u00e1diami.<\/p>\n

Pohybov\u00e1 hviezdokopa<\/strong>: Pravdepodobne otvoren\u00e1 hviezdokopa, na ktor\u00fa sa pozer\u00e1me ve\u013emi zbl\u00edzka, a preto s\u00fa jej hviezdy zdanlivo od seba \u010faleko. Jej \u010dleny sa v\u0161ak pohybuj\u00fa pribli\u017ene rovnakou r\u00fdchlos\u0165ou aj smerom.<\/p>\n

Precesia<\/strong>: Kr\u00fa\u017eiv\u00fd pohyb zemskej osi okolo p\u00f3lu ekliptiky. M\u00e1 ve\u013ek\u00fd vplyv na to, ak\u00fa \u010das\u0165 oblohy vid\u00edme z dan\u00e9ho miesta v danom \u010dase, pod\u013ea akej hviezdy ur\u010dujeme svetov\u00e9 strany, a tie\u017e na podnebie na Zemi. Z\u00e1rove\u0148 sp\u00f4sobuje aj pohyb svetov\u00e9ho rovn\u00edka vzh\u013eadom na ekliptiku. Cel\u00fd kruh op\u00ed\u0161e zemsk\u00e1 os raz za pribli\u017ene 25 800 rokov. Kv\u00f4li precesii sa hviezdne mapy zostavuj\u00fa pre ur\u010dit\u00e9 ekvinokcium.<\/p>\n

Premenn\u00e1 hviezda<\/strong>: Hviezda, dvojhviezda alebo viacn\u00e1sobn\u00e1 hviezda, ktor\u00e1 men\u00ed svoju jasnos\u0165. Pod\u013ea pr\u00ed\u010din zmeny ich jasnosti ich del\u00edme na kataklyzmick\u00e9, pulzuj\u00face a z\u00e1krytov\u00e9 premenn\u00e9 hviezdy. Tie sa delia na e\u0161te men\u0161ie skupiny, ktor\u00e9 sa naz\u00fdvaj\u00fa pod\u013ea svojich typick\u00fdch predstavite\u013eov, napr. Mira Ceti.<\/p>\n

Protohviezda<\/strong>: Formuj\u00faca sa hviezda, ktor\u00e1 sa e\u0161te nestala hviezdou hlavnej postupnosti.<\/p>\n

Priemer Slnka<\/strong>: Hodnota rovn\u00e1 pribli\u017ene 1 391 994 km.<\/p>\n

Priestorov\u00e1 vzdialenos\u0165<\/strong> (fyzick\u00e1 vzdialenos\u0165): Re\u00e1lna, nie uhlov\u00e1 vzdialenos\u0165 objektov v kozmickom priestore. Tu sa zvy\u010dajne ud\u00e1va v astronomick\u00fdch jednotk\u00e1ch (au).<\/p>\n

Pulzar<\/strong>: Rotuj\u00faca neutr\u00f3nov\u00e1 hviezda, ktorej elektromagnetick\u00e9 \u017eiarenie r\u00f4znych vlnov\u00fdch d\u013a\u017eok pozorujeme v kr\u00e1tkych pravideln\u00fdch intervaloch.<\/p>\n

RA<\/strong>: Skratka pre rektascenziu.<\/p>\n

Radiant<\/strong>: Miesto na nebeskej sf\u00e9re, z ktor\u00e9ho zdanlivo vyletuj\u00fa meteory ur\u010dit\u00e9ho meteorick\u00e9ho roja. V skuto\u010dnosti sa meteory pohybuj\u00fa pozd\u013a\u017e rovnobe\u017en\u00fdch dr\u00e1h. Zdanie, \u017ee vyletuj\u00fa z jedn\u00e9ho bodu, vznik\u00e1 vplyvom perspekt\u00edvy.<\/p>\n

Reflexn\u00e1 hmlovina<\/strong>: Spravidla chladn\u00e1 hmlovina, ktor\u00e1 nevy\u017earuje vlastn\u00e9 svetlo. Svieti iba odrazen\u00fdm svetlom bl\u00edzkych hviezd. Naj\u010dastej\u0161ie m\u00e1 modr\u00fa farbu.<\/p>\n

Rektascenzia<\/strong> (\u03b1, RA): Jedna z dvoch ekvatori\u00e1lnych s\u00faradn\u00edc. Uhol medzi jarn\u00fdm bodom a poludn\u00edkom prech\u00e1dzaj\u00facim objektom. Mo\u017eno si ju predstavi\u0165 ako obdobu geografickej d\u013a\u017eky. Meria sa bu\u010f v stup\u0148och (od 0\u00b0 do 360\u00b0) alebo v hodin\u00e1ch (0h \u2013 24h), min\u00fatach (\u2032) a sekund\u00e1ch (\u2033).<\/p>\n

Rovn\u00edkov\u00e9 s\u00faradnice<\/strong>: Pozri ekvatori\u00e1lne s\u00faradnice.<\/p>\n

Radi\u00e1lna r\u00fdchlos\u0165<\/strong>: Zlo\u017eka r\u00fdchlosti v smere zorn\u00e9ho l\u00fa\u010da. Z\u00e1vis\u00ed od vlastn\u00e9ho pohybu hviezdy. Z\u00e1porn\u00e9 \u010d\u00edslo vyjadruje, \u017ee sa hviezda pohybuje smerom k n\u00e1m. Kladn\u00e9 \u010d\u00edslo znamen\u00e1, \u017ee sa hviezda pohybuje smerom od n\u00e1s. Pokia\u013e je jeho hodnota 0, znamen\u00e1 to, \u017ee sa nepohybuje ani k n\u00e1m, ani od n\u00e1s, ale st\u00e1le m\u00f4\u017ee kona\u0165 vlastn\u00fd pohyb v deklin\u00e1cii a rektascenzii.<\/p>\n

Satelitn\u00e1 galaxia<\/strong>: Galaxia, ktor\u00e1 obieha okolo inej, hmotnej\u0161ej galaxie.<\/p>\n

Seyfertova galaxia<\/strong>: \u0160pir\u00e1lov\u00e1 akt\u00edvna galaxia s mimoriadne jasn\u00fdm jadrom. Je menej svietivou obdobou kvazaru.<\/p>\n

Slapov\u00e1 sila<\/strong>: Rozdielne gravita\u010dn\u00e9 p\u00f4sobenie na rozli\u010dn\u00e9 \u010dasti jedn\u00e9ho telesa. Ak sa teleso nach\u00e1dza v gravita\u010dnom poli druh\u00e9ho telesa, na t\u00fa \u010das\u0165 prv\u00e9ho telesa, ktor\u00e1 je k hmotnej\u0161iemu bli\u017e\u0161ie, p\u00f4sob\u00ed silnej\u0161ia gravit\u00e1cia ako na t\u00fa \u010das\u0165, ktor\u00e1 je vzdialenej\u0161ia. Je to d\u00f4sledkom toho, \u017ee gravita\u010dn\u00e9 p\u00f4sobenie je t\u00fdm slab\u0161ie, \u010d\u00edm \u010falej od jeho zdroja sme. V\u00fdsledkom slapov\u00fdch s\u00edl je deform\u00e1cia tvaru telesa, na ktor\u00e9 p\u00f4sobia. \u010casti bli\u017e\u0161ie k druh\u00e9mu telesu sa k nemu e\u0161te viac pribl\u00ed\u017eia, vzdialenej\u0161ie \u010dasti sa od druh\u00e9ho telesa vzdialia. Hviezdy v tesn\u00fdch dvojhviezdach napr\u00edklad z\u00edskaj\u00fa n\u00e1sledkom slapov\u00fdch s\u00edl splo\u0161ten\u00e9 tvary s dlh\u0161\u00edmi osami namieren\u00fdmi k tej druhej zlo\u017eke.<\/p>\n

Spektr\u00e1lna trieda<\/strong>: Pozri spektr\u00e1lny typ.<\/p>\n

Spektr\u00e1lny typ<\/strong>: Typ hviezdy pod\u013ea jej farby a povrchovej teploty. 99,8 % v\u0161etk\u00fdch hviezd patr\u00ed do jedn\u00e9ho zo siedmich z\u00e1kladn\u00fdch spektr\u00e1lnych typov, ktor\u00e9 s\u00fa ozna\u010den\u00e9 pod\u013ea klesaj\u00facej teploty: O, B, A, F, G, K, M. Zvy\u0161n\u00e9 hviezdy mo\u017eno priradi\u0165 k vz\u00e1cnym spektr\u00e1lnym typom. Pred typom O s\u00fa to typy Q, P a W. Za typom M s\u00fa to S, R, N, L, T. Ka\u017ed\u00fd spektr\u00e1lny typ je rozdelen\u00fd e\u0161te na 10 podtried o\u010d\u00edslovan\u00fdch od 0 \u2013 najteplej\u0161ia po 9 \u2013 najchladnej\u0161ia hviezda. Slnko m\u00e1 spektr\u00e1lny typ G2.<\/p>\n

Spektroskopick\u00e1 dvojhviezda<\/strong>: Dvojhviezda, ktorej zlo\u017eky nemo\u017eno od seba odl\u00ed\u0161i\u0165 ani v najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch \u010falekoh\u013eadoch. D\u00f4vodom je ich ve\u013ek\u00e1 vzdialenos\u0165 od Zeme alebo ve\u013ek\u00e1 bl\u00edzkos\u0165 zlo\u017eiek. Rozozn\u00e1me ich len v\u010faka zmen\u00e1m v spektre.<\/p>\n

Spektrum<\/strong>: 1. Vidite\u013en\u00e9 elektromagnetick\u00e9 \u017eiarenie rozlo\u017een\u00e9 na jednotliv\u00e9 farby pod\u013ea r\u00f4znej vlnovej d\u013a\u017eky (d\u00faha). M\u00f4\u017ee obsahova\u0165 emisn\u00e9 a absorb\u010dn\u00e9 \u010diary. 2. Elektromagnetick\u00e9 \u017eiarenie ur\u010ditej vlnovej d\u013a\u017eky.<\/p>\n

Spojnice<\/strong>: \u010ciary, ktor\u00e9 vo hviezdnych map\u00e1ch sp\u00e1jaj\u00fa jasn\u00e9 hviezdy v s\u00fahvezdiach.<\/p>\n

Sprievodca<\/strong>: Menej hmotn\u00e1 a spravidla aj menej jasn\u00e1 hviezda v dvojhviezde. Vo viacn\u00e1sobn\u00fdch hviezdach je viacero sprievodcov. Sprievodca m\u00f4\u017ee by\u0165 zdanliv\u00fd alebo fyzick\u00fd. Ak je len zdanliv\u00fd, m\u00f4\u017ee \u00eds\u0165 v skuto\u010dnosti o hmotnej\u0161iu hviezdu ne\u017e je hlavn\u00e1 zlo\u017eka.<\/p>\n

Stacion\u00e1rna rot\u00e1cia<\/strong>: Rot\u00e1cia v syst\u00e9me dvoch telies, ktor\u00fdch rota\u010dn\u00e9 peri\u00f3dy s\u00fa zhodn\u00e9 s peri\u00f3dou obehu okolo ich spolo\u010dn\u00e9ho \u0165a\u017eiska. V praxi to m\u00e1 za n\u00e1sledok, \u017ee teles\u00e1 s\u00fa k sebe obr\u00e1ten\u00e9 st\u00e1le t\u00fdmi ist\u00fdmi pologu\u013eami. Vyskytuje sa v s\u00fastav\u00e1ch telies, ktor\u00e9 maj\u00fa navz\u00e1jom porovnate\u013en\u00e9 hmotnosti a\/alebo s\u00fa k sebe ve\u013emi bl\u00edzko, tak\u017ee ich slapov\u00e9 sily po\u010das dlh\u00e9ho obdobia postupne zmenili ich p\u00f4vodne odli\u0161n\u00e9 peri\u00f3dy rot\u00e1cie a obehu na toto\u017en\u00e9.<\/p>\n

Supermas\u00edvna \u010dierna diera<\/strong>: \u010cierna diera mili\u00f3ny a\u017e miliardykr\u00e1t \u0165a\u017e\u0161ia ako Slnko, ktor\u00e1 nemohla vznikn\u00fa\u0165 z hviezdy. Nach\u00e1dza sa v stredoch mnoh\u00fdch galaxi\u00ed a je zrejme zodpovedn\u00e1 za vysok\u00fa svietivos\u0165 akt\u00edvnych galaxi\u00ed.<\/p>\n

Supernova<\/strong>: V\u00fdbuch hviezdy, pri\u010dom jej jasnos\u0165 vzrastie mnohomili\u00e1rdkr\u00e1t. Je z\u00e1vere\u010dn\u00fdm \u0161t\u00e1diom v\u00fdvoja nadobrov a celkove najhmotnej\u0161\u00edch hviezd vo vesm\u00edre. Po v\u00fdbuchu sa vonkaj\u0161ie vrstvy b\u00fdvalej hviezdy \u010falej rozp\u00ednaj\u00fa, pri\u010dom jej jadro sa zmen\u00ed na neutr\u00f3nov\u00fa hviezdu alebo \u010diernu dieru.<\/p>\n

S\u00fahvezdie<\/strong>: \u010cas\u0165 oblohy s presne ur\u010den\u00fdmi hranicami, ktor\u00e1 m\u00f4\u017ee (ale aj nemus\u00ed) obsahova\u0165 v\u00fdrazn\u00e9 zoskupenie hviezd. Ka\u017ed\u00e1 hviezda na nebi okrem Slnka patr\u00ed do nejak\u00e9ho s\u00fahvezdia. Medzi jasn\u00fdmi hviezdami s\u00fahvezdia sa vo hviezdnych map\u00e1ch kreslia spojnice.<\/p>\n

Sveteln\u00fd rok<\/strong>: Astronomick\u00e1 jednotka vzdialenosti. Rovn\u00e1 sa d\u013a\u017eke dr\u00e1hy, ktor\u00fa prejde svetlo za 365,25 d\u0148a vo v\u00e1kuu. Je to pribli\u017ene 9 460 000 000 000 km. Men\u0161ie jednotky s\u00fa sveteln\u00fd mesiac, de\u0148, hodina, at\u010f.<\/p>\n

Svetov\u00fd rovn\u00edk<\/strong>: Priemet pozemsk\u00e9ho rovn\u00edka na oblohu. Je to z\u00e1kladn\u00e1 kru\u017enica na nebeskej sf\u00e9re a del\u00ed oblohu na severn\u00fa a ju\u017en\u00fa. Je to z\u00e1rove\u0148 z\u00e1kladn\u00e1 kru\u017enica pre ekvatori\u00e1lne s\u00faradnice.<\/p>\n

Svietivos\u0165 Slnka<\/strong>: Hodnota rovn\u00e1 pribli\u017ene 384 600 000 000 000 000 GJ\/s.<\/p>\n

Viacn\u00e1sobn\u00e1 hviezda<\/strong>: S\u00fastava hviezd, ktor\u00e1 m\u00e1 tri alebo viacej zlo\u017eiek.<\/p>\n

Tmav\u00e1 hmota<\/strong>: Pozri ne\u017eiariv\u00e1 hmota.<\/p>\n

Trpasl\u00edk<\/strong>: Mal\u00e1 hviezda. T\u00e1to skupina zah\u0155\u0148a \u0161irok\u00fa a r\u00f4znorod\u00fa paletu hviezd, ktor\u00e9 s\u00fa od seba zna\u010dne odli\u0161n\u00e9, lebo k\u00fdm napr\u00edklad \u010derven\u00fd trpasl\u00edk je hviezda hlavnej postupnosti, biely trpasl\u00edk je degenerovan\u00e1 hviezda, v ktorej u\u017e neprebiehaj\u00fa termojadrov\u00e9 reakcie.<\/p>\n

Uhl\u00edkov\u00e1 hviezda<\/strong> (C): Hviezda nepatriaca do siedmich z\u00e1kladn\u00fdch spektr\u00e1lnych typov, ktor\u00e1 obsahuje v spektre ve\u013ea prvku uhl\u00edk. Zara\u010fuje sa medzi obry.<\/p>\n

Uhlov\u00e1 vzdialenos\u0165<\/strong>: Zdanliv\u00e1 vzdialenos\u0165 dvoch objektov na oblohe, tu zvy\u010dajne zlo\u017eiek dvojhviezdy a viacn\u00e1sobnej hviezdy, ako ju vid\u00edme zo Zeme. Ke\u010f\u017ee nebesk\u00e1 sf\u00e9ra sa n\u00e1m jav\u00ed ako nekone\u010dne ve\u013ek\u00e1 gu\u013ea, nem\u00e1 zmysel ud\u00e1va\u0165 vzdialenosti objektov na nej v d\u013a\u017ekov\u00fdch jednotk\u00e1ch, ale v uhle, ktor\u00fd s pozorovate\u013eom zvieraj\u00fa. Ud\u00e1va sa v obl\u00fakov\u00fdch stup\u0148och\u00b0, min\u00fatach\u00b4 a sekund\u00e1ch\u201c. Skuto\u010dn\u00fa vzdialenos\u0165 ud\u00e1va priestorov\u00e1 vzdialenos\u0165.<\/p>\n

Ved\u013eaj\u0161ie minimum<\/strong>: Menej v\u00fdrazn\u00e9 minimum pri periodick\u00fdch zmen\u00e1ch jasnosti premennej hviezdy. Vznik\u00e1 len v krivke jasnosti z\u00e1krytov\u00fdch dvojhviezd.<\/p>\n

Vizu\u00e1lna dvojhviezda<\/strong>: Dvojhviezda, ktorej zlo\u017eky s\u00fa od seba odl\u00ed\u0161ite\u013en\u00e9, \u010di u\u017e vo\u013en\u00fdm okom alebo \u010falekoh\u013eadom. Opakom je spektroskopick\u00e1 dvojhviezda.<\/p>\n

Vlastn\u00fd pohyb<\/strong>: Pohyb na oblohe v uhlovej miere (v\u00e4\u010d\u0161inou v sekund\u00e1ch) za rok. Ur\u010duje sa pohybom v rektascenzii a pohybom v deklin\u00e1cii. Hoci ka\u017ed\u00e1 hviezda sa pohybuje r\u00fdchlos\u0165ou nieko\u013eko kilometrov zo sekundu, je od n\u00e1s tak\u00e1 vzdialen\u00e1, \u017ee zmenu jej polohy vo\u013en\u00fdm okom zaznamen\u00e1me v\u00e4\u010d\u0161inou a\u017e po nieko\u013ek\u00fdch tis\u00edcro\u010diach. Pozri aj radi\u00e1lna r\u00fdchlos\u0165.<\/p>\n

vr<\/strong>: Skratka pre radi\u00e1lnu r\u00fdchlos\u0165.<\/p>\n

Wolf-Rayetova hviezda<\/strong>: Ve\u013emi hor\u00faca hviezda vysoko na hlavnej postupnosti.<\/p>\n

Z\u00e1krytov\u00e1 dvojhviezda<\/strong>\/premenn\u00e1 hviezda: \u010falekoh\u013eadom nerozl\u00ed\u0161ite\u013en\u00e1 dvojhviezda, ktorej zlo\u017eky sa zhodou okolnost\u00ed obiehaj\u00fa v rovine n\u00e1\u0161ho zorn\u00e9ho uhla. Preto v priebehu obehu prech\u00e1dzaj\u00fa striedavo jedna popred druh\u00fa. Ke\u010f s\u00fa zlo\u017eky pr\u00e1ve v z\u00e1kryte, jasnos\u0165 s\u00fastavy je ni\u017e\u0161ia ako mimo z\u00e1krytu.<\/p>\n

Zdanliv\u00e1 hviezdna ve\u013ekos\u0165<\/strong>: Magnit\u00fada objektu, ak\u00fa pozorujeme zo Zeme. Na rozdiel od absol\u00fatnej magnit\u00fady je zdanliv\u00e1 magnit\u00fada v\u00fdsledkom nielen skuto\u010dn\u00e9ho jasu objektu, ale aj jeho vzdialenosti od na\u0161ej plan\u00e9ty.<\/p>\n

Zenit<\/strong>: Bod nach\u00e1dzaj\u00faci sa presne nad hlavou pozorovate\u013ea. Objekty nach\u00e1dzaj\u00face sa v zenite s\u00fa najlep\u0161ie vidite\u013en\u00e9, lebo ich svetlo prech\u00e1dza cez najten\u0161iu vrstvu zemskej atmosf\u00e9ry. Jeho opakom je nadir.<\/p>\n

Znamenia zvieratn\u00edka<\/strong>: Dvan\u00e1s\u0165 rovnak\u00fdch myslen\u00fdch obd\u013a\u017enikov, ktor\u00fdch stredom prech\u00e1dza ekliptika. S\u00fa 18\u00b0 \u0161irok\u00e9 a 30\u00b0 dlh\u00e9. Boli zaveden\u00e9 v minulosti a naz\u00fdvaj\u00fa sa pod\u013ea s\u00fahvezd\u00ed, s ktor\u00fdmi sa \u010diasto\u010dne kryli. Vplyvom precesie sa v\u0161ak s\u00fahvezdia vzh\u013eadom k znameniam pos\u00favaj\u00fa dozadu, a to pribli\u017ene o jedno s\u00fahvezdie za 2 150 rokov.<\/p>\n

Zorn\u00fd uhol<\/strong>: Uhol, pod ktor\u00fdm prich\u00e1dzaj\u00fa sveteln\u00e9 l\u00fa\u010de do n\u00e1\u0161ho oka.<\/p>\n

Zvieratn\u00edkov\u00e9 s\u00fahvezdia<\/strong>: S\u00fahvezdia, ktor\u00fdmi prech\u00e1dza ekliptika. Pod\u013ea trad\u00edcie je to 12 s\u00fahvezd\u00ed, pod\u013ea ktor\u00fdch boli pomenovan\u00e9 aj znamenia zvieratn\u00edka. Poloha znamen\u00ed v\u0161ak nie je toto\u017en\u00e1 s polohou s\u00fahvezd\u00ed, pod\u013ea ktor\u00fdch boli nazvan\u00e9. S\u00fa to s\u00fahvezdia Ryby, Baran, B\u00fdk, Bl\u00ed\u017eenci, Rak, Lev, Panna, V\u00e1hy, \u0160korpi\u00f3n, Strelec, Kozoro\u017eec a Vodn\u00e1r.<\/p>\n

Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n