$\"(\u013d-P):$ <\/a>
(\u013d-P): Massimino, Good, Johnson, Grunsfeld, McArthur, Altman a Feustel<\/p><\/div>\n
STS-125<\/strong> alebo HST-SM4<\/strong> bola misia americk\u00e9ho raketopl\u00e1nu Atlantis. I\u0161lo o piatu a posledn\u00fa servisn\u00fa misiu k Hubblovmu vesm\u00edrnemu \u010falekoh\u013eadu<\/a> (HST) a z\u00e1rove\u0148 o jedin\u00fd let raketopl\u00e1nu<\/a> po hav\u00e1rii Columbie<\/a>, ktor\u00e9ho cie\u013eom nebola Medzin\u00e1rodn\u00e1 vesm\u00edrna stanica (ISS).<\/p>\n
Bol to jedin\u00fd let orbitera<\/a> Atlantis k HST, preto\u017ee predch\u00e1dzaj\u00face \u0161tyri misie absolvoval dvakr\u00e1t Discovery, raz Endeavour a raz Columbia. P\u00f4vodne malo \u00eds\u0165 aj o posledn\u00fa misiu raketopl\u00e1nu Atlantis, ktor\u00fd ako jedin\u00fd zo zost\u00e1vaj\u00facich orbiterov nemal syst\u00e9m SSPTS (Station-to-Shuttle Power Transfer System) na \u010derpanie elektrickej energie z ISS. NASA v\u0161ak svoje rozhodnutie zmenila a po tejto misii Atlantis absolvoval e\u0161te tri lety k ISS. Hlavn\u00fdm cie\u013eom misie STS-125 bolo zv\u00fd\u0161i\u0165 obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu \u010falekoh\u013eadu, nain\u0161talova\u0165 nov\u00e9 pr\u00edstroje (Cosmic Origins Spectrograph a Wide Field Camera 3), gyroskopy a bat\u00e9rie, zv\u00fd\u0161i\u0165 tepeln\u00fa ochranu a zaisti\u0165 tak \u010falekoh\u013eadu \u017eivotnos\u0165 minim\u00e1lne do roku 2013. V priebehu letu prebehlo p\u00e4\u0165 v\u00fdstupov do otvoren\u00e9ho vesm\u00edru a v\u0161etky hlavn\u00e9 \u00falohy misie boli splnen\u00e9.<\/p>\n
Kv\u00f4li tomu, \u017ee Hubblov vesm\u00edrny \u010falekoh\u013ead obieha po dr\u00e1he s in\u00fdm sklonom a v\u00fd\u0161kou, ako Medzin\u00e1rodn\u00e1 vesm\u00edrna stanica, v pr\u00edpade probl\u00e9mov po\u010das misie sa Atlantis nemohol s ISS spoji\u0165. Z tohto d\u00f4vodu na rampe 39-B nach\u00e1dzal druh\u00fd raketopl\u00e1n (Endeavour), aby mohol pr\u00edpadne od\u0161tartova\u0165 na pomoc pos\u00e1dke Atlantisu. Pr\u00edpadn\u00e1 z\u00e1chrann\u00e1 misia Endeavouru bola pomenovan\u00e1 STS-400 a mala ma\u0165 \u0161tvor\u010dlenn\u00fa pos\u00e1dku. Nijak\u00e9 v\u00e1\u017ene probl\u00e9my sa v\u0161ak v priebehu letu nevyskytli a misia STS-400 preto neprebehla.<\/p>\n
Pos\u00e1dka<\/h2>\n
\n
Scott D. Altman (4)\u00a0\u2013\u00a0Velite\u013e<\/li>\n
Gregory C. Johnson (1)\u00a0\u2013\u00a0Pilot<\/li>\n
John M. Grunsfeld (5)\u00a0\u2013\u00a0Prv\u00fd letov\u00fd \u0161pecialista<\/li>\n
K. Megan McArthur (1)\u00a0\u2013\u00a0Druh\u00fd letov\u00fd \u0161pecialista<\/li>\n
Michael J. Massimino (2)\u00a0\u2013\u00a0Tret\u00ed letov\u00fd \u0161pecialista<\/li>\n
Andrew J. Feustel (1)\u00a0\u2013\u00a0\u0160tvrt\u00fd letov\u00fd \u0161pecialista<\/li>\n
Michael T. Good (1)\u00a0\u2013\u00a0Piaty letov\u00fd \u0161pecialista<\/li>\n<\/ul>\n
V z\u00e1tvork\u00e1ch je uveden\u00fd celkov\u00fd po\u010det letov do vesm\u00edru vr\u00e1tane tejto misie.<\/p>\n
U\u017eito\u010dn\u00e9 za\u0165a\u017eenie<\/h2>\n
V n\u00e1kladovom priestore raketopl\u00e1nu sa nach\u00e1dzali<\/p>\n
\n
man\u00e9vrovacie rameno (S)RMS (Shuttle Remote Manipulator System)<\/li>\n
n\u00e1stavec OBSS (Orbital Boom Sensor System) pre kontrolu tepelnej ochrany raketopl\u00e1nu<\/li>\n
prechodov\u00e1 komora pre v\u00fdstup do otvoren\u00e9ho vesm\u00edru<\/li>\n
Nosi\u010d SLIC (Super Lightweight Interchangeable Carrier) s nasleduj\u00facim vybaven\u00edm pre Hubblov vesm\u00edrny \u010falekoh\u013ead. Celkov\u00e1 hmotnos\u0165 tohto n\u00e1kladu je 1\u00a0700\u00a0kg<\/li>\n
\u0161irokouhl\u00e1 kamera Wide Field Camera 3 (WFC 3)<\/li>\n
bat\u00e9rie Battery Module Units (BMUs)<\/li>\n
nosi\u010d ORUC (Orbital Replacement Unit Carrier) s nasleduj\u00facim vybaven\u00edm pre Hubblov vesm\u00edrny \u010falekoh\u013ead<\/li>\n
spektrograf COS (Cosmic Origins Spectrograph)<\/li>\n
optick\u00fd syst\u00e9m FGS (Fine Guidance Sensor)<\/li>\n
jednotky s gyroskopmi RSUs (Rate Sensor Units)<\/li>\n
vybavenie pre opravu ACS (Advanced Camera for Surveys)<\/li>\n
vybavenie pre opravu STIS (Space Telescope Imaging Spectrograph)<\/li>\n
kamera IMAX 3D Cargo Bay Camera<\/li>\n
nosi\u010d MULE (Milti-Use Lightweight Equipment Carrier)<\/li>\n
elektronika SI C&DH (Science Instrument Command and Data Handling)<\/li>\n
tepeln\u00e1 izol\u00e1cia NOBLs (New Outer Blanket Layers)<\/li>\n<\/ul>\n
Hist\u00f3ria poslednej servisnej misie<\/h2>\n
Raketopl\u00e1n Columbia mal p\u00f4vodne nav\u0161t\u00edvi\u0165 Hubblov \u010falekoh\u013ead vo febru\u00e1ri 2005. Hlavnou \u00falohou misie mala by\u0165 n\u00e1hrada nav\u00e1dzac\u00edch senzorov a dvoch nefunk\u010dn\u00fdch gyroskopov, umiestnenie ochrannej „pokr\u00fdvky“ na po\u0161koden\u00fa izol\u00e1ciu, v\u00fdmena kamery Wide Field and Planetary Camera 2 nov\u0161\u00edm modelom Wide Field Camera 3 a in\u0161tal\u00e1cia pr\u00edstroja Cosmic Origins Spectrograph (COS). Columbia sa v\u0161ak vo febru\u00e1ri 2003 rozpadla pri vstupe do atmosf\u00e9ry<\/a>. Vtedaj\u0161\u00ed riadite\u013e NASA Sean O’Keefe preto rozhodol, \u017ee aby sa zamedzilo podobnej trag\u00e9dii, v\u0161etky bud\u00face lety raketopl\u00e1nov musia by\u0165 napl\u00e1novan\u00e9 tak, aby raketopl\u00e1n mohol dosiahnu\u0165 ‚bezpe\u010dn\u00fd dosah‘ Medzin\u00e1rodnej vesm\u00edrnej stanice (ISS). Na ISS by bolo mo\u017en\u00e9 opravi\u0165 niektor\u00e9 poruchy, aby sa raketopl\u00e1n mohol bezpe\u010dne vr\u00e1ti\u0165 na Zem. Raketopl\u00e1ny nie s\u00fa schopn\u00e9 dosiahnu\u0165 z\u00e1rove\u0148 obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu Hubbla a po\u010das rovnakej misie sa dosta\u0165 aj na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu ISS, ktor\u00e1 m\u00e1 rozdielnu v\u00fd\u0161ku a sklon. V\u0161etky bud\u00face pilotovan\u00e9 lety k teleskopu boli preto zru\u0161en\u00e9. Toto rozhodnutie v\u0161ak kritizovalo mnoho astron\u00f3mov, ktor\u00ed pova\u017eovali hodnotu Hubblovho \u010falekoh\u013eadu za dostato\u010dne ve\u013ek\u00fa nato, aby \u010dlovek podst\u00fapil ur\u010dit\u00e9 riziko.<\/p>\n
$\"Dvojica$ <\/a>
Dvojica raketopl\u00e1nov (Atlantis a Endeavour) na dvoch ramp\u00e1ch \u0161tartovacieho komplexu 39<\/p><\/div>\n
V janu\u00e1ri 2004 uviedol administr\u00e1tor NASA O\u00b4Keefe, \u017ee sa na z\u00e1klade ve\u013ek\u00e9ho nes\u00fahlasu verejnosti a \u017eiadosti Kongresu Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch prehodnotil svoje rozhodnutie o zru\u0161en\u00ed poslednej servisnej misie HVD. 13. j\u00fana 2004 vydal panel N\u00e1rodnej akad\u00e9mie vied Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch odpor\u00fa\u010danie, pod\u013ea ktor\u00e9ho m\u00e1 by\u0165 Hubble zachovan\u00fd aj napriek zjavn\u00fdm rizik\u00e1m. V s\u00fahrne toto odpor\u00fa\u010danie hovorilo, \u017ee by sa \u201eNASA nemala \u017eiadnym sp\u00f4sobom pok\u00fa\u0161a\u0165 br\u00e1ni\u0165 vo vykonan\u00ed servisnej misie na Hubblovom vesm\u00edrnom \u010falekoh\u013eade\u201c. V auguste 2004 O\u00b4Keefe ofici\u00e1lne po\u017eiadal Goddardovo centrum pre vesm\u00edrne lety, aby pripravilo detailn\u00fd n\u00e1vrh na robotick\u00fa servisn\u00fa misiu HVD. Tieto pl\u00e1ny v\u0161ak boli nesk\u00f4r zru\u0161en\u00e9, preto\u017ee robotick\u00e1 misia bola op\u00edsan\u00e1 ako \u201enere\u00e1lna\u201c. Ku koncu roka 2004 sa nieko\u013eko \u010dlenov Kongresu USA veden\u00fdch sen\u00e1torkou Barbarou Mikulski rozhodlo vies\u0165 verejn\u00fa diskusiu. S ve\u013ekou podporou verejnosti sa pustili do \u201eboja\u201c s administrat\u00edvou prezidenta George W. Busha a NASA. Ich cie\u013e bol zvr\u00e1ti\u0165 rozhodnutie o zru\u0161en\u00ed z\u00e1chrannej servisnej misie Hubblovho \u010falekoh\u013eadu.<\/p>\n
S pr\u00edchodom nov\u00e9ho administr\u00e1tora NASA, Michaela D. Griffina, sa zmenil pr\u00edstup k poslednej servisnej misii. Griffin uviedol, \u017ee je ochotn\u00fd znovu zv\u00e1\u017ei\u0165 mo\u017enosti uskuto\u010dni\u0165 servisn\u00fa misiu za pomoci \u013eudskej pos\u00e1dky. Kr\u00e1tko po svojom uveden\u00ed do \u00faradu po\u017eiadal Goddardovo centrum pre vesm\u00edrne lety, aby pokra\u010dovalo v preru\u0161en\u00fdch pr\u00edprav\u00e1ch servisnej misie s \u013eudskou pos\u00e1dkou. V okt\u00f3bri 2006 Griffin vydal kone\u010dn\u00e9 rozhodnutie a dal misii STS-125 definit\u00edvne zelen\u00fa.<\/p>\n
Pr\u00edpravy na \u0161tart<\/h2>\n
$\"\u0160tart$ <\/a>
\u0160tart raketopl\u00e1nu Atlantis STS-125<\/p><\/div>\n
22. augusta 2008 sa raketopl\u00e1n Atlantis premiestnil z hang\u00e1ru OPF (Orbiter Processing Facility) do mont\u00e1\u017enej haly VAB (Vehicle Assembly Building). Tam bol pripojen\u00fd k zostave vonkaj\u0161ej palivovej n\u00e1dr\u017ee (ET) a \u0161tartovac\u00edch motorov (SRB). 4. septembra bol cel\u00fd komplex premiestnen\u00fd na rampu 39-A. V d\u0148och 22. a\u017e 24. septembra 2008 prebehla sk\u00fa\u0161ka odpo\u010d\u00edtavania, tzv. TCDT (Terminal Count Down Test). \u0160tart bol napl\u00e1novan\u00fd na 15. okt\u00f3ber 2008.<\/p>\n
29. septembra v\u0161ak riadiaci po\u010d\u00edta\u010d Hubblovho vesm\u00edrneho teleskopu pre\u0161iel do bezpe\u010dnostn\u00e9ho m\u00f3du a boli preru\u0161en\u00e9 v\u0161etky vedeck\u00e9 pozorovania. V d\u00f4sledku tejto poruchy bol \u0161tart misie odlo\u017een\u00fd na febru\u00e1r 2009, nesk\u00f4r a\u017e na m\u00e1j 2009. Z tohto d\u00f4vodu musel Atlantis uvo\u013eni\u0165 rampu raketopl\u00e1nu Endeavour, ktor\u00fd mal najprv uskuto\u010dni\u0165 z\u00e1sobovaciu servisn\u00fa misiu STS-126 k Medzin\u00e1rodnej vesm\u00edrnej stanici. Atlantis sa teda v okt\u00f3bri 2008 vr\u00e1til do haly VAB.<\/p>\n
31. marca 2009 sa cel\u00e1 \u0161tartovacia zostava Atlantisu presunula op\u00e4\u0165 na rampu 39-A v r\u00e1mci pr\u00edprav na \u0161tart pl\u00e1novan\u00fd na 11. m\u00e1j 2009 v \u010dase 20:02 SEL\u010c.<\/p>\n
Priebeh letu<\/h2>\n
Atlantis \u00faspe\u0161ne od\u0161tartoval 11. m\u00e1ja v \u010dase 18:01:56 UTC. Necel\u00e9 dve min\u00faty po vzlete narazil do dla\u017ed\u00edc tepelnej ochrany prav\u00e9ho kr\u00eddla \u00falomok, ale pod\u013ea prv\u00fdch anal\u00fdz t\u00edmom DAT (Damage Assessment Team) po\u0161kodenie nebolo hlbok\u00e9 a preto nevzbudzovalo obavy. V \u010dase 18:10:39 UT boli vypojen\u00e9 motory SSME. Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed (18:10:46 UT) nasledovalo odhodenie n\u00e1dr\u017ee ET. Man\u00e9ver dvojicou orbit\u00e1lnych motorov OMS (Orbital Maneuvering System) v \u010dase 18:45:41 UT dostal Atlantis na stabiln\u00fa obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu. Nasledovala be\u017en\u00e1 kontrola syst\u00e9mov orbitera a otvorenie jeho n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru, aby sa umo\u017enila spr\u00e1vna \u010dinnos\u0165 radi\u00e1torov umiestnen\u00fdch v dver\u00e1ch do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru. V de\u0148 \u0161tartu do\u0161lo e\u0161te k o\u017eiveniu manipul\u00e1toru RMS a jedn\u00e9mu korek\u010dn\u00e9mu man\u00e9vru.<\/p>\n
Druh\u00fd de\u0148 letu bol venovan\u00fd kontrole tepelnej ochrany stroja. Manipul\u00e1tor RMS vybral z n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru predl\u017eovaciu ty\u010d s pr\u00edstrojmi OBSS (Orbiter Boom Sensor System) a postupne sn\u00edmal povrch raketopl\u00e1nu. Pos\u00e1dka tie\u017e skontrolovala skafandre pre v\u00fdstup do otvoren\u00e9ho priestoru a pripravila mont\u00e1\u017eny st\u00f4l FSS (Flight Support System) na pripojenie \u010falekoh\u013eadu. Hubble sa zatia\u013e pripravoval na pr\u00edlet raketopl\u00e1nu t\u00fdm, \u017ee uzavrel svoj tubus.<\/p>\n
Priebeh letu po spojen\u00ed s Hubblom<\/h3>\n
$\"Prv\u00fd$ <\/a>
Prv\u00fd v\u00fdstup do kozmu (EVA-1)<\/p><\/div>\n
13. m\u00e1ja pokra\u010dovali pribli\u017eovacie man\u00e9vre a napokon v \u010dase 19:14 SEL\u010c, s miernym oneskoren\u00edm oproti pl\u00e1nu, Atlantis zachytil Hubblov vesm\u00edrny \u010falekoh\u013ead. N\u00e1sledne ho pos\u00e1dka za pomoci robotick\u00e9ho manipul\u00e1toru pritiahla do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru raketopl\u00e1nu a v \u010dase 18:12 UT ho pevne ukotvila na mont\u00e1\u017enom stole FSS. Zasunut\u00edm dia\u013ekove ovl\u00e1dan\u00e9ho konektoru bol HST napojen\u00fd na energetick\u00fa, povelov\u00fa a telemetrick\u00fa sie\u0165 raketopl\u00e1nu. Predt\u00fdm, ne\u017e sa pre pos\u00e1dku za\u010dal odpo\u010dinok, e\u0161te stihli vykona\u0165 jeho dvojhodinov\u00fa in\u0161pekciu.<\/p>\n
EVA-1<\/h4>\n
Nasleduj\u00faceho d\u0148a po skon\u010den\u00ed odpo\u010dinku Grunsfelda a Feustela \u010dakal prv\u00fd z piatich mont\u00e1\u017enych v\u00fdstupov do kozmu. V\u00fdstup EVA-1 sa ofici\u00e1lne za\u010dal v \u010dase 12:52 UT a trval 7 hod\u00edn, 20 min\u00fat, \u010do bolo o viac ne\u017e o hodinu viac, ako hovoril pl\u00e1n. Astronauti najprv vybrali z \u010falekoh\u013eadu star\u00fd pr\u00edstroj WFPC2 (Wide Field Planetary Camera 2), aby namiesto neho namontovali nov\u00fa kameru WFC-3 (Wide Field Camera 3). Pri demont\u00e1\u017ei WFPC-2 sa objavili probl\u00e9my s uvo\u013enen\u00edm skrutky pridr\u017eiavaj\u00facej kameru vo vn\u00fatri \u010falekoh\u013eadu. Problematick\u00fa skrutku sa podarilo uvo\u013eni\u0165 a\u017e v \u010dase 14:47 UT. Nasledovala v\u00fdmena starej po\u0161kodenej jednotky SI C&DHU. V nadpl\u00e1ne e\u0161te nain\u0161talovali do \u010falekoh\u013eadu zariadenie LOCK (Latch Over Center Kit), ktor\u00e9 umo\u017enili r\u00fdchlej\u0161ie otv\u00e1ranie a zatv\u00e1ranie dver\u00ed do \u010falekoh\u013eadu a t\u00fdm \u00fasporu \u010dasu pri nasleduj\u00facich v\u00fdstupoch.<\/p>\n
EVA-2<\/h4>\n
Druh\u00fd v\u00fdstup do kozmu prebehol hne\u010f nasleduj\u00faci de\u0148 (15. m\u00e1ja) a absolvovala ho dvojica Massimino a Good. Po\u010das ich pr\u00edprav na v\u00fdstup prebehla vizu\u00e1lna kontrola niektor\u00fdch dla\u017ed\u00edc tepelnej ochrany na prednej \u010dasti raketopl\u00e1nu, v miestach, ktor\u00e9 neboli v plnom rozsahu monitorovan\u00e9 e\u0161te pred spojen\u00edm s HST. Druh\u00fd v\u00fdstup do otvoren\u00e9ho vesm\u00edru sa za\u010dal v \u010dase 12:29 UT. Prv\u00e1 \u00faloha, ktor\u00e1 \u010dakala dvojicu astronautov po opusten\u00ed prechodovej komory, bola v\u00fdmena troch jednotiek RSU, ktor\u00e9 obsahuj\u00fa gyroskopy. Good otvoril dvierka do slu\u017eobnej sekcie \u010falekoh\u013eadu a zaistil ich v otvorenej polohe. Massimino potom s Goodovou pomocou vybral prv\u00fa star\u00fa jednotku RSU a God za\u010dal in\u0161tal\u00e1ciu prv\u00e9ho p\u00e1ru nov\u00e9ho s\u00faboru gyroskopov. Po\u010das in\u0161tal\u00e1cie druhej jednotky RSU sa vyskytol probl\u00e9m s jej spr\u00e1vnym umiestnen\u00edm vo vn\u00fatri \u010falekoh\u013eadu. Astronauti napokon museli druh\u00fd nov\u00fd s\u00fabor vymeni\u0165 za posledn\u00fd zo zost\u00e1vaj\u00facich nov\u00fdch s\u00faborov. Druh\u00fd s\u00fabor potom sk\u00fa\u0161ali pripevni\u0165 na miesto tretieho, ale ani to sa im nepodarilo. Na miesto tretej jednotky preto museli namontova\u0165 z\u00e1lo\u017en\u00fd RSU. Po skon\u010den\u00ed tejto \u00falohy si Massimino doplnil z\u00e1soby kysl\u00edka v prechodovej komore. Nasledovala v\u00fdmena bat\u00e9ri\u00ed \u010falekoh\u013eadu, ktor\u00e1 prebiehala bez probl\u00e9mov. Potom sa Massimino a Good vr\u00e1tili do prechodovej komory a v \u010dase 20:45 UT (pl\u00e1n 18:02 UT) sa EVA-21 ofici\u00e1lne skon\u010dil. Trval 7 hod\u00edn 56 min\u00fat, \u010d\u00edm sa zaradil medzi desa\u0165 najdlh\u0161\u00edch v\u00fdstupov do vesm\u00edru.<\/p>\n
EVA-3<\/h4>\n
$\"Grunsfeld$ <\/a>
Grunsfeld a Feustel v prechodovej komore raketopl\u00e1nu pred za\u010dat\u00edm tretieho v\u00fdstupu<\/p><\/div>\n
16. m\u00e1ja dvojica astronautov Grunsfeld a Feustel vykonala tret\u00ed v\u00fdstup do kozmu (EVA-3). Ofici\u00e1lne bol v\u00fdstup za\u010dat\u00fd v \u010dase 13:35 UT. Astronauti demontovali z \u010falekoh\u013eadu korek\u010dn\u00fa optiku COSTAR (Corrective Optics Space Telescope Axial Replacement), ktor\u00e1 korigovala optick\u00fa chybu \u010falekoh\u013eadu u\u017e od roku 1993, kedy ju tam namontovala pos\u00e1dka prvej \u00fadr\u017eb\u00e1rskej misie STS-61<\/a>. Nako\u013eko v\u0161etky s\u00fa\u010dasn\u00e9 pr\u00edstroje \u010falekoh\u013eadu maj\u00fa svoju vlastn\u00fa korek\u010dn\u00fa optiku, COSTAR sa stal nepotrebn\u00fdm. Po demont\u00e1\u017ei ho ulo\u017eili do schr\u00e1nky v n\u00e1kladovom priestore Atlantisu, aby mohol by\u0165 prepraven\u00fd na prevoz na Zem. Na jeho miesto bol namontovan\u00fd spektrograf COS (Cosmic Origins Spectrograph). Posledn\u00fdm bodom v programe v\u00fdstupu bola prv\u00e1 \u010das\u0165 opravy kamery ACS (Advanced Camera for Surveys). V\u00fdstup sa skon\u010dil v \u010dase 20:11 UT a trval 6 hod\u00edn 36 min\u00fat.<\/p>\n
EVA-4<\/h4>\n
\u0160tvrt\u00fd v\u00fdstup uskuto\u010dnila op\u00e4\u0165 dvojica Massimino a Good. V\u00fdstup za\u010dal v \u010dase 13:45 UT. Prv\u00fdm bodom programu bola oprava spektrografu STIS (Space Telescope Imaging Spectrograph). Pri tejto oper\u00e1cii v\u0161ak nastali probl\u00e9my, preto\u017ee sa nepodarilo povoli\u0165 jednu zo skrutiek dr\u017eiacich na STIS madlo, ktor\u00e9 br\u00e1nilo otvoreniu krytu elektroniky. Massiminomu zlyhal skrutkova\u010d a musel si \u00eds\u0165 po n\u00e1hradn\u00fd do prechodovej komory. V \u010dase 20:11 UT riadiace stredisko za\u010dalo o\u017eivovanie STIS. Pre nedostatok \u010dasu u\u017e astronauti nestihli prejs\u0165 k druhej \u00falohe v\u00fdstupu (in\u0161tal\u00e1cii vonkaj\u0161ej tepelnej izol\u00e1cie) a v \u010dase 21:47 UT v\u00fdstup skon\u010dil. So svojou d\u013a\u017ekou 8 hod\u00edn 2 min\u00faty prekonal v\u00fdstup EVA-2. Pred koncom v\u00fdstupu Massimino ozn\u00e1mil po\u0161kodenie dlane rukavice svojho skafandru, skafander v\u0161ak nestratil hermetickos\u0165.<\/p>\n
EVA-5<\/h4>\n
Piaty a posledn\u00fd v\u00fdstup so za\u010diatkom v \u010dase 13:16 UT vykonala dvojica Grunsfeld a Feustel. Ako prv\u00e1 prebehla v\u00fdmena star\u00fdch bat\u00e9ri\u00ed \u010falekoh\u013eadu za nov\u00e9. S\u00fabor star\u00fdch bat\u00e9ri\u00ed zaistil Feustel v transportnom kryte na nosi\u010di n\u00e1kladu. Po zatvoren\u00ed a zaisten\u00ed pr\u00edstupov\u00fdch dvierok k bat\u00e9ri\u00e1m sa Grunsfeld pok\u00fasil otvori\u0165 pr\u00edstupov\u00e9 dvierka k pointa\u010dn\u00e9mu senzoru FGC, ktor\u00fd bolo potrebn\u00e9 vymeni\u0165. Narazil v\u0161ak pritom na probl\u00e9my. \u010eal\u0161ie probl\u00e9my nastali pri uvo\u013e\u0148ovan\u00ed z\u00e1mku, ktor\u00fd dr\u017eal star\u00fd FGC na mieste. A\u017e o 14:46 UT sa podarilo z\u00e1mok uvo\u013eni\u0165 a star\u00fd senzor vytiahnu\u0165. Potom astronauti vyzdvihli z n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru nov\u00fd FGC (FGS-2R) a namontovali ho do \u010falekoh\u013eadu. Poslednou \u00falohou v\u00fdstupu bola v\u00fdmena starej tepelnej izol\u00e1cie za nov\u00fa NOBL (New Outer Blanket Layer). Nov\u00fa izol\u00e1ciu sa podarilo namontova\u0165 aj na t\u00fdch miestach \u010falekoh\u013eadu, ktor\u00e9 sa nestihli obali\u0165 izol\u00e1ciou pri predch\u00e1dzaj\u00facom v\u00fdstupe. Na z\u00e1ver Grunsfeld e\u0161te demontoval podlo\u017eku na nohy MFR (Manipulator Foot Restraint) z manipul\u00e1toru SRMS a zlo\u017eil ochrann\u00fd kryt zo v\u0161esmerovej ant\u00e9ny \u010falekoh\u013eadu, ktor\u00fd tam bol namontovan\u00fd po\u010das prv\u00e9ho v\u00fdstupu. Pri tomto \u00fakone v\u0161ak Grunsfeld nechtiac vrazil do ant\u00e9ny vakom na chrbte skafandra a odrazil v nej vie\u010dko sl\u00fa\u017eiace ako tepeln\u00e1 izol\u00e1cia. Ako n\u00e1hradu za\u0148 preto riadiace stredisko rozhodlo vr\u00e1ti\u0165 kryt na ant\u00e9nu. V\u00fdstup skon\u010dil v \u010dase 19:22 UT a trval 7 hod\u00edn 2 min\u00faty.<\/p>\n
Vypustenie HST<\/h4>\n
$\"Vz\u010fa\u013euj\u00faci$ <\/a>
Vz\u010fa\u013euj\u00faci sa \u010falekoh\u013ead<\/p><\/div>\n
Nasleduj\u00faci de\u0148 sa za\u010dali pr\u00edpravy na odpojenie \u010falekoh\u013eadu od raketopl\u00e1nu. Massimino a Good boli pripraven\u00ed vyst\u00fapi\u0165 do otvoren\u00e9ho priestoru v pr\u00edpade, \u017ee by nastali probl\u00e9my s odp\u00e1jan\u00edm \u010falekoh\u013eadu, ktor\u00e9 by si vy\u017eadovali z\u00e1sah astronautov. \u010ealekoh\u013ead bol v\u0161ak bezprobl\u00e9movo vypusten\u00fd 19. m\u00e1ja 2009. Najprv ho manipul\u00e1tor RMS vyzdvihol nad n\u00e1kladov\u00fd priestor, potom sa otvoril hlavn\u00fd poklop zrkadla. Odpojenie \u010falekoh\u013eadu sa odlo\u017eilo o nieko\u013eko min\u00fat kv\u00f4li lep\u0161iemu komunika\u010dn\u00e9mu spojeniu. K uvo\u013eneniu Hubblovho vesm\u00edrneho \u010falekoh\u013eadu do\u0161lo v \u010dase 14:57 SEL\u010c. Atlantis potom vykonal \u00fahybn\u00fd man\u00e9ver a pohotovos\u0165 pre n\u00fadzov\u00fd v\u00fdstup do vesm\u00edru skon\u010dila.<\/p>\n
Priebeh letu po odpojen\u00ed od \u010falekoh\u013eadu<\/h3>\n
Po druhom separa\u010dnom man\u00e9vri vykonal raketopl\u00e1n motormi OMS e\u0161te man\u00e9ver na zn\u00ed\u017eenie perigea. Pos\u00e1dka potom manipula\u010dn\u00fdm ramenom op\u00e4\u0165 vyzdvihla z n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru predl\u017eovaciu ty\u010d s pr\u00edstrojmi OBSS a znova za\u010dala kontrola celistvosti tepelnej ochrany stroja. Prieskum neuk\u00e1zal \u017eiadne po\u0161kodenia.<\/p>\n
20. m\u00e1ja mala pos\u00e1dka odpo\u010dinkov\u00fd de\u0148. Uskuto\u010dnila sa tla\u010dov\u00e1 konferencia, rozhovor medzi pos\u00e1dkou Atlantisu a pos\u00e1dkou Medzin\u00e1rodnej vesm\u00edrnej stanice, ako aj rozhovor pos\u00e1dky s prezidentom USA Barackom Obamom. Prist\u00e1tie bolo pl\u00e1novan\u00e9 na 22. m\u00e1ja. Nasleduj\u00faci de\u0148 teda za\u010dali prebieha\u0165 pr\u00edpravy na prist\u00e1tie, \u010di\u017ee upratovanie vn\u00fatorn\u00fdch priestorov raketopl\u00e1nu a kontrola syst\u00e9mov a sk\u00fa\u0161obn\u00e9 spustenie motorov RCS aj hydraulick\u00e9ho \u010derpadla APU (Auxiliary Power Units). Pre zl\u00e9 po\u010dasie na Floride ale bolo prist\u00e1tie odvolan\u00e9 a prelo\u017een\u00e9 na \u010fal\u0161\u00ed de\u0148. Ani 23. m\u00e1ja po\u010dasie nevyhovovalo, no preto\u017ee sa objavili n\u00e1znaky jeho zlep\u0161ovania, riadiace stredisko rozhodlo o \u010fal\u0161om jednodennom odklade. 24. m\u00e1ja zl\u00e9 poveternostn\u00e9 podmienky pretrv\u00e1vali a tak bola zvolen\u00e1 n\u00fadzov\u00e1 mo\u017enos\u0165\u00a0\u2013\u00a0prist\u00e1tie na kalifornskej z\u00e1kladni Edwards Air Force Base.<\/p>\n
$\"Prist\u00e1tie$ <\/a>
Prist\u00e1tie v Kalifornii<\/p><\/div>\n
Raketopl\u00e1n teda za\u010dal uzavieranie dver\u00ed do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru, ktor\u00e9 skon\u010dilo v \u010dase 10:19 UT. V \u010dase okolo 11:20 UT si pos\u00e1dka za\u010dala oblieka\u0165 oran\u017eov\u00e9 skafandre. O 14:07 UT riadiace stredisko vydalo s\u00fahlas s vykonan\u00edm brzdiaceho man\u00e9vru pre prist\u00e1tie na Edwards AFB. Orbiter sa vz\u00e1p\u00e4t\u00ed nato\u010dil do polohy pre brzdiaci man\u00e9ver (tzn. zadnou \u010das\u0165ou do smeru letu) a v \u010dase 14:23:41 prebehol vy\u0161e dvojmin\u00fatov\u00fd z\u00e1\u017eih motorov OMS, ktor\u00fd zn\u00ed\u017eil perigeum dr\u00e1hy tak, aby Atlantis za\u010dal zostupova\u0165 do atmosf\u00e9ry. Prelet raketopl\u00e1nu atmosf\u00e9rou bol bezprobl\u00e9mov\u00fd. Hlavn\u00fd podvozok dosadol na prist\u00e1vaciu dr\u00e1hu 22 v \u010dase 15:39:05 UT, predn\u00fd v \u010dase 15:39:15 UT a po min\u00fatu trvaj\u00facom dojazde sa raketopl\u00e1n zastavil.<\/p>\n
\u010ealekoh\u013ead po oprave<\/h2>\n
Takmer mesiac po oprave \u010falekoh\u013eadu zlyhal novovymenen\u00fd po\u010d\u00edta\u010d SI C&DHU (Science Instrument Command and Data Handling Unit). Technici ho uviedli op\u00e4\u0165 do chodu hardv\u00e9rov\u00fdm re\u0161tartom a nasleduj\u00faceho d\u0148a sa podarilo obnovi\u0165 jeho norm\u00e1lne funkcie.<\/p>\n
Po odlete raketopl\u00e1nu prebiehali nieko\u013eko nasleduj\u00facich t\u00fd\u017ed\u0148ov kontroly a kalibr\u00e1cie \u010falekoh\u013eadu. V j\u00fali 2009 sa v\u0161ak tieto testy preru\u0161ili a Matt Mountain, riadite\u013e Space Telescope Science Institute v Baltimore, pridelil pozorovac\u00ed \u010das t\u00edmu astron\u00f3mov, ktor\u00ed chceli sk\u00fama\u0165 novovytvoren\u00fa tmav\u00fa \u0161kvrnu na Jupiteri<\/a>. T\u00e1to \u0161kvrna vznikla pravdepodobne po dopade kom\u00e9ty do atmosf\u00e9ry tejto plan\u00e9ty. Nov\u00e1 kamera WFC3, napriek tomu, \u017ee v tom \u010dase e\u0161te nebola celkom kalibrovan\u00e1, urobila detailn\u00e9 sn\u00edmky tejto \u0161kvrny.<\/p>\n
Referencie<\/h2>\n
\n
http:\/\/www.hvezdarna-vsetin.inext.cz\/view.php?cisloclanku=2009050001<\/a><\/li>\n
Servicing Mission 4 Cancelled. STScI: (2004-01-16). pr\u00edstup: 2008-04-28.<\/li>\n
Guy Gugliotta. Nominee Backs a Review Of NASA’s Hubble Decision (Anglicky). The Washington Post. pr\u00edstup: 2008-8-2.<\/li>\n
Mikulski Vows To Fight For Hubble (Anglicky). Barbara Mikulski. pr\u00edstup: 2008-8-2.<\/li>\n
Atlantis Rolls To Launch Pad Ahead Of May Launch. CBS4: (Mar 31, 2009).<\/li>\n
Anton\u00edn V\u00edtek. 2009-025A – STS 125.<\/li>\n
http:\/\/www.lib.cas.cz\/space.40\/INDEX1.HTM<\/a><\/li>\n
http:\/\/mek.kosmo.cz\/pil_lety\/usa\/sts\/sts-125\/index.htm<\/a><\/li>\n
http:\/\/mek.kosmo.cz\/novinky\/online\/2009\/sts125\/index.htm<\/a><\/li>\n
Chris Bergin. Atlantis lands safely in California – Fleet status update (anglicky). pr\u00edstup: 2009-05-29.\/<\/li>\n
V\u00cdTEK, Anton\u00edn. 1990-037B – HST [online]. Space-40, rev. 2009-06-20, [cit. 2009-09-13]. Dostupn\u00e9 online. (\u010desky)<\/li>\n
MARTINEK, Franti\u0161ek. Hv\u011bzd\u00e1rna Vala\u0161sk\u00e9 Mezi\u0159\u00ed\u010d\u00ed, 2009-07-28, [cit. 2009-09-13]. Dostupn\u00e9 online. (\u010desky)<\/li>\n<\/ol>\n
Extern\u00e9 odkazy<\/h2>\n
\n
Priebe\u017en\u00e9 spravodajstvo o misii STS-125 v Malej encyklop\u00e9dii kozmonautiky (MEK)<\/a> (po \u010desky)<\/li>\n
STS-125 Atlantis \u2013 Hubblov vesm\u00edrny \u010falekoh\u013ead na str\u00e1nkach hvezd\u00e1rne Vset\u00edn<\/a> (po \u010desky)<\/li>\n
Sn\u00edmky z Hubblovho teleskopu po oprave<\/a> (po anglicky)<\/li>\n<\/ul>\n
\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii. Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori: Jonesy (oprava slova), Martin88 (oprava preklepov), Vegetator (pravopis), Maajo25 (pravopisn\u00e1 chyba), Magy357 (\u010das\u0165 textu \u2013 sekcia Hist\u00f3ria poslednej servisnej misie) Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0 a GFDL. STS-125 alebo HST-SM4 bola misia americk\u00e9ho raketopl\u00e1nu Atlantis. I\u0161lo o piatu a (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":677,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1872"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=1872"}],"version-history":[{"count":8,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1872\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7277,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/1872\/revisions\/7277"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/677"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=1872"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}