{"id":1927,"date":"2015-05-13T11:00:28","date_gmt":"2015-05-13T09:00:28","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=1927"},"modified":"2024-06-20T13:04:25","modified_gmt":"2024-06-20T11:04:25","slug":"oblak","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=1927","title":{"rendered":"Oblak"},"content":{"rendered":"

Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii<\/a>. Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori:<\/a> Adrian (popis obr\u00e1zku, pravopisn\u00e1 oprava), Wizzard (pravopisn\u00e1 oprava), Marsos (formul\u00e1cia, preklepy), Bronto (posloven\u010denie typov oblakov), Sisua (formul\u00e1cia), IP 91.127.218.194 (oprava preklepu), Fero Pa\u0161kevi\u010d (formul\u00e1cia, vecn\u00e1 oprava, preklepy), Vasi\u013e (vecn\u00e1 oprava, \u00faprava referencie), Vegetator (formul\u00e1cia, pravopis, preklepy), Teoretik~skwiki (vecn\u00e1 oprava), Spone (obr\u00e1zok), IP 94.112.152.77 (zmena odkazu referencie)<\/em><\/p>\n

Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0<\/a> a GFDL<\/a>.<\/em><\/p>\n

\n
\"Oblaky<\/a>

Oblaky kumulus, ktor\u00e9 sa tvoria za pekn\u00e9ho po\u010dasia<\/p><\/div>\n

\"Oblaky<\/a>

Oblaky stratokumulus zhora<\/p><\/div>\n

Oblak<\/strong> (hovorovo mrak alebo mra\u010dno) je vidite\u013en\u00e1 s\u00fastava mal\u00fdch \u010dast\u00edc vody alebo \u013eadu (pr\u00edpadne in\u00fdch l\u00e1tok) v atmosf\u00e9re<\/a> Zeme alebo in\u00fdch kozmick\u00fdch telies. Oblaky v zemskej atmosf\u00e9re vznikaj\u00fa vtedy, ke\u010f sa vlhkos\u0165 vo vzduchu kondenzuje na kvapky alebo \u013eadov\u00e9 kry\u0161t\u00e1liky. Hranica, za ktorou sa plynn\u00e1 f\u00e1za vody men\u00ed na kvapaln\u00fa, sa naz\u00fdva rosn\u00fd bod. V\u00fd\u0161ka, v ktorej sa tento dej odohr\u00e1va, b\u00fdva r\u00f4zna. Z\u00e1vis\u00ed od stability vzduchu a mno\u017estva pr\u00edtomnej vlhkosti. Typick\u00e1 oblakov\u00e1 kvapka alebo \u013eadov\u00fd kry\u0161t\u00e1lik m\u00e1 v priemere pribli\u017ene 0,01 mm. Studen\u00e9 oblaky tvoriace sa vo ve\u013ek\u00fdch v\u00fd\u0161kach obsahuj\u00fa iba \u013eadov\u00e9 kry\u0161t\u00e1liky, ni\u017e\u0161ie teplej\u0161ie oblaky obsahuj\u00fa iba vodn\u00e9 kvapky, a zmie\u0161an\u00e9 oblaky oboje.<\/p>\n

\u010casto sa objavuje myln\u00fd n\u00e1zor, \u017ee oblaky s\u00fa zlo\u017een\u00e9 z vodnej pary. Nie je to pravda, preto\u017ee samotn\u00e1 vodn\u00e1 para je nevidite\u013en\u00e1 bez oh\u013eadu na v\u00fd\u0161ku a hustotu. Oblaky predstavuj\u00fa vodu v kvapalnom alebo pevnom skupenstve.<\/p>\n

Oblaky sa odli\u0161uj\u00fa vzh\u013eadom, v\u00fd\u0161kou, v ktorej vznikaj\u00fa, aj vlastnos\u0165ami. Tieto rozdiely s\u00fa z\u00e1kladom medzin\u00e1rodn\u00e9ho syst\u00e9mu ich klasifik\u00e1cie. T\u00e1to klasifik\u00e1cia je odvoden\u00e1 od klasifik\u00e1cie, ktor\u00fa zaviedol v roku 1803 Luke Howard. N\u00e1zov mrakov sa tvor\u00ed kombin\u00e1ciou \u0161tyroch latinsk\u00fdch slov: cirrus (riasa alebo ku\u010dera), stratus (vrstva alebo sloha), nimbus (d\u00e1\u017e\u010f) alebo cumulus (kopa). Spom\u00ednan\u00e1 klasifik\u00e1cia obsahuje 10 z\u00e1kladn\u00fdch typov. Len z niektor\u00fdch typov oblakov padaj\u00fa pevn\u00e9 alebo kvapaln\u00e9 zr\u00e1\u017eky.<\/p>\n

Za oblaky sa niekedy pova\u017euj\u00fa aj pr\u00edrodn\u00e9 alebo umel\u00e9 vidite\u013en\u00e9 \u00fatvary z mal\u00fdch \u010dast\u00edc, napr\u00edklad z v\u00fdbuchu sopky, po\u017eiaru, kondenza\u010dnej stopy po prelete lietadla \u010di at\u00f3mov\u00fd hr\u00edb.<\/p>\n

V\u00fdznam<\/h2>\n

Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed v\u00fdznam oblakov spo\u010d\u00edva v tom, \u017ee z nich pad\u00e1 d\u00e1\u017e\u010f alebo sneh a voda z atmosf\u00e9ry sa ich prostredn\u00edctvom vracia op\u00e4\u0165 na zemsk\u00fd povrch. S\u00fa preto d\u00f4le\u017eitou s\u00fa\u010das\u0165ou kolobehu vody. Pokia\u013e maj\u00fa z nich vypad\u00e1vaj\u00face vodn\u00e9 kvapky dosiahnu\u0165 povrch, musia ma\u0165 ur\u010dit\u00fa minim\u00e1lnu ve\u013ekos\u0165, ktor\u00e1 zaru\u010d\u00ed, \u017ee sa nevyparia (resp. nevysublimuj\u00fa) pri prelete atmosf\u00e9rou. D\u00f4le\u017eit\u00e1 je tie\u017e vzdialenos\u0165, ktor\u00fa musia preletie\u0165, \u010di\u017ee v\u00fd\u0161ka oblaku. Z vysok\u00fdch a stredne vysok\u00fdch oblakov zr\u00e1\u017eky na zem nedopadaj\u00fa, preto\u017ee sa v\u0161etky vyparia e\u0161te pred dopadom.<\/p>\n

V\u010faka svojej bielej farbe oblaky tie\u017e v\u00fdrazne odr\u00e1\u017eaj\u00fa dopadaj\u00face slne\u010dn\u00e9 svetlo sp\u00e4\u0165 do kozmu a zvy\u0161uj\u00fa tak odrazivos\u0165 (albedo) plan\u00e9ty. Z tohto d\u00f4vodu je povrch Zeme ukryt\u00fd pod mrakmi menej zahrievan\u00fd. Odrazivos\u0165 jasn\u00e9ho oblaku je a\u017e 0,7 \u2013 0,9, \u010do znamen\u00e1, \u017ee oblak odraz\u00ed 70 % a\u017e 90 % dopadaj\u00faceho svetla. Vy\u0161\u0161iu odrazivos\u0165 dosahuje u\u017e len \u010derstvo napadan\u00fd sneh. Mno\u017estvo energie, ktor\u00fa oblaky odrazia nasp\u00e4\u0165 do kozmu, je asi 20 % a \u010fal\u0161\u00edch 19 % absorbuj\u00fa.<\/p>\n

Z pozorovania oblakov je tie\u017e mo\u017en\u00e9 odhadn\u00fa\u0165 v\u00fdvoj po\u010dasia v nasleduj\u00facich hodin\u00e1ch a\u017e d\u0148och. Oblaky ve\u013ea vypovedaj\u00fa o procesoch, ktor\u00e9 prebiehaj\u00fa v atmosf\u00e9re. Presnej\u0161\u00ed odhad po\u010dasia je v\u0161ak mo\u017en\u00e9 urobi\u0165 len spolo\u010dne so sledovan\u00edm \u010fal\u0161\u00edch meteorologick\u00fdch prvkov, ako je vlhkos\u0165 vzduchu, vietor, zmeny tlaku a pod.<\/p>\n

Vznik<\/h2>\n

Oblaky sa m\u00f4\u017eu sklada\u0165 z \u010dast\u00edc r\u00f4znej ve\u013ekosti a r\u00f4zneho p\u00f4vodu. Vznik a v\u00fdvoj pr\u00edrodn\u00fdch oblakov je \u00fazko viazan\u00fd na termodynamick\u00e9 podmienky v okolitej atmosf\u00e9re a vo vn\u00fatri oblaku. Ke\u010f\u017ee sa tieto podmienky s \u010dasom menia, oblak sa neust\u00e1le vyv\u00edja.<\/p>\n

\"Sope\u010dn\u00fd<\/a>

Sope\u010dn\u00fd popol vychrlen\u00fd vulk\u00e1nmi (tu sopkou Etna) b\u00fdva niekedy tie\u017e pova\u017eovan\u00fd za oblaky. Jeho \u010dastice z\u00e1rove\u0148 sl\u00fa\u017eia pri vzniku prav\u00fdch oblakov ako kondenza\u010dn\u00e9 jadr\u00e1, okolo ktor\u00fdch sa zhlukuj\u00fa molekuly vody.<\/p><\/div>\n

Vznik oblaku je s\u00fa\u010das\u0165ou kolobehu vody, po\u010das ktor\u00e9ho sa z povrchu vodn\u00fdch pl\u00f4ch, p\u00f4dy a \u017eiv\u00fdch organizmov vyparuje voda. Maxim\u00e1lna koncentr\u00e1cia vodnej pary v atmosf\u00e9re je 4 %. Vtedy hovor\u00edme o 100-percentnej vlhkosti vzduchu. Vzduch s obsahom vodnej pary za\u010dne st\u00fapa\u0165, \u010do sa deje z najr\u00f4znej\u0161\u00edch pr\u00ed\u010din, v\u00e4\u010d\u0161inou kv\u00f4li jeho vy\u0161\u0161ej teplote a preto men\u0161ej hustote v porovnan\u00ed s chladnej\u0161\u00edch hustej\u0161\u00edm vzduchom, ktor\u00fd kles\u00e1 nadol a tepl\u00fd vzduch vytl\u00e1\u010da nahor. V\u00fdstup vzduchu sa v\u0161ak m\u00f4\u017ee uskuto\u010dni\u0165 aj pozd\u013a\u017e front\u00e1lnej plochy \u010di pozd\u013a\u017e ter\u00e9nnych prek\u00e1\u017eok (pohoria). Ke\u010f\u017ee so st\u00fapaj\u00facou v\u00fd\u0161kou sa tlak vzduchu zni\u017euje, zahriaty vzduch sa rozp\u00edna a z\u00e1rove\u0148 ochladzuje. Po poklese teploty vzduchu vodn\u00e1 para za\u010dne op\u00e4\u0165 prech\u00e1dza\u0165 do kvapaln\u00e9ho skupenstva, \u010di\u017ee kondenzova\u0165. Ak je teplota ni\u017e\u0161ia ako 0\u00b0C, vodn\u00e1 para sa zmen\u00ed (desublimuje) na drobn\u00e9 \u013eadov\u00e9 kry\u0161t\u00e1liky.<\/p>\n

Oblas\u0165, v ktorej teplota vzduchu poklesne pod kondenza\u010dn\u00fa teplotu, sa naz\u00fdva kondenza\u010dn\u00e1 hladina. V\u00fd\u0161ka kondenza\u010dnej hladiny nie je st\u00e1la a z\u00e1vis\u00ed od podmienok v atmosf\u00e9re. Predstavu o aktu\u00e1lnej v\u00fd\u0161ke kondenza\u010dnej hladiny si m\u00f4\u017eeme urobi\u0165, ke\u010f je obloha pokryt\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161\u00edmi oblakmi typu kumulus. Ich tmav\u00e1, ostro ohrani\u010den\u00e1 z\u00e1klad\u0148a le\u017e\u00ed na kondenza\u010dnej hladine.<\/p>\n

Vertik\u00e1lne pohyby vzduchu, ktor\u00e9 vyn\u00e1\u0161aj\u00fa vzduch s vysok\u00fdm obsahom vodnej pary do v\u00e4\u010d\u0161\u00edch v\u00fd\u0161ok, sa naz\u00fdvaj\u00fa konvekcia. R\u00fdchlos\u0165 v\u00fdstupn\u00fdch pr\u00fadov dosahuje 5 \u2013 20 m\/s aj viac.<\/p>\n

Pre vznik oblaku je v\u0161ak okrem vodnej pary nevyhnutn\u00e1 tie\u017e pr\u00edtomnos\u0165 kondenza\u010dn\u00fdch jadier, mali\u010dk\u00fdch \u010dast\u00edc aeros\u00f3lu s priemerom okolo 10\u22127 a\u017e 10\u22129 metra. Prirodzen\u00fdmi kondenza\u010dn\u00fdmi jadrami s\u00fa napr\u00edklad \u010dastice vulkanick\u00e9ho prachu, pe\u013e, kry\u0161t\u00e1liky morskej soli, \u010diasto\u010dky p\u00f4dy. Na kondenza\u010dnom jadre vodn\u00e1 para op\u00e4\u0165 skondenzuje do kvapaln\u00e9ho skupenstva, alebo, pri teplot\u00e1ch pod 0\u00b0C, rovno desublimuje do pevn\u00e9ho skupenstva. Kvap\u00f4\u010dky rast\u00fa aj t\u00fdm, \u017ee navz\u00e1jom spl\u00fdvaj\u00fa. Ak sa vodn\u00e9 \u010di \u013eadov\u00e9 kvap\u00f4\u010dky vyparia alebo sublimuj\u00fa predt\u00fdm, ako dosiahnu ve\u013ekos\u0165 zr\u00e1\u017ekov\u00fdch elementov, oblak sa udr\u017euje v rovnov\u00e1he.<\/p>\n

Kvap\u00f4\u010dky tvoriace oblaky s\u00fa schopn\u00e9 nar\u00e1s\u0165 do rozmerov potrebn\u00fdch pre utvorenie oblaku aj bez kondenza\u010dn\u00fdch jadier, agreg\u00e1ciou jednotliv\u00fdch molek\u00fal vody. Tento proces je v\u0161ak tak\u00fd pomal\u00fd, \u017ee sa na vzniku oblakov podie\u013ea len minim\u00e1lne. Kondenza\u010dn\u00e9 jadr\u00e1 u\u013eah\u010duj\u00fa prechod vodnej pary do \u010fal\u0161\u00edch skupenstiev.<\/p>\n

Vlastnosti<\/h2>\n

Vn\u00fatorn\u00e1 \u0161trukt\u00fara<\/h3>\n
\"Perle\u0165ov\u00e9<\/a>

Perle\u0165ov\u00e9 oblaky s\u00fa typick\u00e9 pre extr\u00e9mne v\u00fd\u0161ky, a teda aj n\u00edzke teploty (okolo \u221280 \u00b0C), v ktor\u00fdch vznikaj\u00fa, tvoren\u00e9 v\u00fdlu\u010dne \u013eadom<\/p><\/div>\n

Ve\u013ekos\u0165 kvap\u00f4\u010dok, z ktor\u00fdch s\u00fa oblaky tvoren\u00e9, je pri r\u00f4znych typoch oblakov r\u00f4zna. Najv\u00e4\u010d\u0161ie kvap\u00f4\u010dky s\u00fa v da\u017e\u010fov\u00fdch mrakoch nimbostratus, kde dosahuj\u00fa v hornej \u010dasti oblaku rozmery a\u017e 100 mikrometrov, Najmen\u0161ie kvap\u00f4\u010dky boli n\u00e1jden\u00e9 v oblakoch kumulus a stratus, kde dosahovali rozmery okolo 9 mikrometrov.<\/p>\n

To, \u010di je oblak tvoren\u00fd drobn\u00fdmi kvap\u00f4\u010dkami alebo \u013eadov\u00fdmi kry\u0161t\u00e1likmi, nez\u00e1vis\u00ed len od teploty okolit\u00e9ho prostredia. Existencia vodn\u00fdch kvapiek bola preuk\u00e1zan\u00e1 dokonca aj v oblakoch s teplotami do \u221242 \u00b0C, len pod touto teplotnou hranicou sa vyskytuj\u00fa oblaky tvoren\u00e9 v\u00fdlu\u010dne \u013eadom. Vodn\u00e9 kvapky s teplotou pod 0\u00b0C sa naz\u00fdvaj\u00fa prechladen\u00e9. Prechladen\u00e9 kvapky hraj\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00fa \u00falohu pri vzniku zr\u00e1\u017eok.<\/p>\n

Farba<\/h3>\n

Po\u010das d\u0148a maj\u00fa oblaky (s v\u00fdnimkou ich z\u00e1kladn\u00ed) oby\u010dajne bielu farbu, \u010dist\u00e1 voda v\u0161ak b\u00fdva bezfarebn\u00e1. Kv\u00f4li svoj\u00edm mikroskopick\u00fdm rozmerom v\u0161ak oblaky ve\u013emi dobre rozpty\u013euj\u00fa slne\u010dn\u00e9 svetlo a v\u010faka tomu ich pri plnom osvetlen\u00ed vid\u00edme ako biele. Oblaky, ktor\u00e9 s\u00fa cel\u00e9 tmav\u00e9, v\u00e4\u010d\u0161inou le\u017eia v tie\u0148och in\u00fdch oblakov. V noci vid\u00edme oblaky len vtedy, ak svieti aspo\u0148 jedna \u0161tvrtina mesa\u010dn\u00e9ho kot\u00fa\u010da. V opa\u010dnom pr\u00edpade ich pr\u00edtomnos\u0165 prezrad\u00ed len to, \u017ee zakr\u00fdvaj\u00fa hviezdy a \u010fal\u0161ie teles\u00e1 a \u00fakazy na oblohe.<\/p>\n

Pri z\u00e1pade alebo v\u00fdchode slnka<\/a> nast\u00e1va pohlcovanie in\u00fdch vlnov\u00fdch d\u013a\u017eok ako na poludnie, \u010do sa prejavuje nielen zmenou farby oblohy, ale aj oblakov. Na dobre vyvinut\u00fdch, do v\u00fd\u0161ky sa rozprestieraj\u00facich oblakoch typu kumulus congestus alebo kumulonimbus mo\u017eno ve\u010der pozorova\u0165 plynul\u00e9 farebn\u00e9 prechody od zlato\u017eltej a\u017e \u010dervenkastej v spodnej \u010dasti po \u017eiarivo bielu v hornej \u010dasti. Je to sp\u00f4soben\u00e9 t\u00fdm, \u017ee slne\u010dn\u00e9 svetlo dopadaj\u00face na vrcholky oblakov prech\u00e1dza cez v\u00fdrazne menej hust\u00e9 \u010dasti atmosf\u00e9ry ako svetlo dopadaj\u00face na ich z\u00e1kladne. Preto zoslabuje jeho farebn\u00fd efekt polariz\u00e1cie svetla.<\/p>\n

D\u00fahov\u00e9 sfarbenie maj\u00fa tzv. perle\u0165ov\u00e9 oblaky.<\/p>\n

Hmotnos\u0165<\/h3>\n

Hmotnos\u0165 oblaku z\u00e1vis\u00ed od jeho rozmerov, typu, ve\u013ekosti a hustoty vodn\u00fdch \u010dast\u00edc, ktor\u00e9 ho tvoria. Jednotliv\u00e9 oddelen\u00e9 oblaky typu kumulus mediocris napr\u00edklad obsahuj\u00fa asi 1 gram vody na m3<\/sup>. Oblak kumulus mediocris so z\u00e1klad\u0148ou s plochou 785 000 m\u00b2 a maxim\u00e1lnou v\u00fd\u0161kou 500 metrov by v\u00e1\u017eil viac ako 250 ton. Oblak kumulonimbus s rovnako ve\u013ekou z\u00e1klad\u0148ou, ako v predch\u00e1dzaj\u00facom pr\u00edpade a s v\u00fd\u0161kou 10 km v\u00e1\u017ei pri hustote 4 g vody na\u00a0m3<\/sup> a\u017e 31 400 ton.<\/p>\n

Klasifik\u00e1cia oblakov<\/h2>\n

Historick\u00fd v\u00fdvoj<\/h3>\n
\"Luke<\/a>

Luke Howard<\/p><\/div>\n

Prv\u00e9 rozli\u0161ovanie oblakov pod\u013ea tvarov a farieb je zn\u00e1me u\u017e z 3. tis\u00edcro\u010dia pred Kr. v Mezopot\u00e1mii kv\u00f4li ur\u010dovaniu po\u010dasia. V novoveku ako prv\u00fd pouk\u00e1zal na nutnos\u0165 triedenia oblakov franc\u00fazsky pr\u00edrodovedec Jean Baptiste Lamarck. V meteorologickej ro\u010denke z roku 1802 publikoval svoju klasifik\u00e1ciu oblakov, ktor\u00e1 sa v\u0161ak neujala. O rok nesk\u00f4r nez\u00e1visle na Lamarckovi zverejnil svoju sch\u00e9mu oblakov amat\u00e9rsky meteorol\u00f3g Luke Howard. Howard navrhol latinsk\u00e9 n\u00e1zvoslovie a tri hlavn\u00e9 obla\u010dn\u00e9 druhy (Cirrus, Cumulus, Stratus), medzitvary v\u0161ak presadil a\u017e franc\u00fazsky meteorol\u00f3g E. Renou v roku 1855. Howard zaviedol aj ozna\u010denie Nimbus, ale v inej s\u00favislosti, ne\u017e v akej ho pozn\u00e1me dnes. Howardova klasifik\u00e1cia sa orientovala v\u00fdlu\u010dne na vidite\u013en\u00e9 znaky oblakov, ak\u00fdmi s\u00fa v\u00fd\u0161ka, rozsah a tvar. Tieto znaky v\u0161ak nevypovedali ni\u010d o pr\u00ed\u010dine vzniku oblakov, a preto sa vyskytlo nieko\u013eko pokusov o vytvorenie takej klasifik\u00e1cie, ktor\u00e1 by tento nedostatok nemala. Modern\u00e1 s\u00fastava oblakov vy\u0161la a\u017e v roku 1896 a na jej vzniku sa podie\u013eali \u0160v\u00e9d H. M. Hildebrandsson a Angli\u010dan R. Abercromby. Ich z\u00e1sluhou do\u0161lo k medzin\u00e1rodnej dohode a k vydaniu prv\u00e9ho atlasu vern\u00fdch zobrazen\u00ed tvarov oblakov.<\/p>\n

S\u00fa\u010dasn\u00e9 triedenie<\/h3>\n

Oblaky mo\u017eno triedi\u0165 pod\u013ea r\u00f4znych krit\u00e9ri\u00ed.<\/p>\n

Pod\u013ea v\u00fd\u0161ky mo\u017eno oblaky zaradi\u0165 medzi vysok\u00e9 (5 \u2013 13 km nad povrchom zeme), stredn\u00e9 (2 \u2013 7 km) a n\u00edzke (0 \u2013 2 km). B\u00farkov\u00fd oblak kumulonimbus, nie je zaraden\u00fd do \u017eiadnej v\u00fd\u0161kovej kateg\u00f3rie, preto\u017ee sa rozprestiera s\u00fa\u010dasne vo v\u0161etk\u00fdch v\u00fd\u0161kach. Najv\u00e4\u010d\u0161ia v\u00fd\u0161ka, v ktorej sa e\u0161te oblaky be\u017ene nach\u00e1dzaj\u00fa, je 20 km a aj to len v rovn\u00edkov\u00fdch oblastiach. Minim\u00e1lna v\u00fd\u0161ka nie je nijako vymedzen\u00e1, preto\u017ee oblak m\u00f4\u017ee doslova „le\u017ea\u0165 na zemi“. Vtedy sa naz\u00fdva hmla.<\/p>\n

Menej pou\u017e\u00edvan\u00e1 je klasifik\u00e1cia pod\u013ea mikro\u0161trukt\u00fary oblaku a genetick\u00e1 klasifik\u00e1cia oblakov \u2013 klasifik\u00e1cia pod\u013ea ich vzniku v\u00fdvoja. Oblaky mo\u017eno ozna\u010dova\u0165 aj pomocou ich matersk\u00e9ho oblaku, tzn. oblaku, z ktor\u00e9ho vznikli. Ozna\u010duj\u00fa sa n\u00e1zvom patri\u010dn\u00e9ho druhu s pr\u00edvlastkom z n\u00e1zvu druhu matersk\u00e9ho oblaku + pr\u00edpona.<\/p>\n

\"10<\/a>

10 z\u00e1kladn\u00fdch typov oblakov \u2013 porovnanie ich vz\u00e1jomnej hr\u00fabky a v\u00fd\u0161ky<\/p><\/div>\n

Naj\u010dastej\u0161ie je pou\u017e\u00edvan\u00e9 triedenie oblakov pod\u013ea ich tvaru (morfol\u00f3gie). T\u00e1to klasifik\u00e1cia je zalo\u017een\u00e1 na Medzin\u00e1rodnom atlase oblakov, ktor\u00fd neust\u00e1le aktualizuje a znovu vyd\u00e1va Svetov\u00e1 meteorologick\u00e1 organiz\u00e1cia (WMO). Posledn\u00e9 vydanie poch\u00e1dza z roku 1987. Existuje 10 morfologick\u00fdch druhov oblakov a to<\/p>\n