![\"Mars](\"http:\/\/www.adhara.sk\/wp-content\/uploads\/2015\/06\/Mars-1M-No.1.jpg\")
<\/a>Mars 1M No.1. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n Prv\u00fd pokus Sovietskeho zv\u00e4zu a \u013eudstva v\u00f4bec o vyslanie sondy k Marsu. Mala plan\u00e9tu presk\u00fama\u0165 po\u010das preletu okolo neho. To sa v\u0161ak nepodarilo. Pri vzlete 10. okt\u00f3bra 1960 do\u0161lo k hav\u00e1rii jej nosnej rakety Molnija. Po\u010das horenia jej druh\u00e9ho stup\u0148a 309 sek\u00fand po \u0161tarte sa objavila v\u00e1\u017ena porucha, ktor\u00e1 sp\u00f4sobila, \u017ee raketa so sondou vyst\u00fapala len do v\u00fd\u0161ky 120 km a potom sa zr\u00fatila na zemsk\u00fd povrch.<\/p>\n Sonda ur\u010den\u00e1 na prelet okolo Marsu od\u0161tartovala 14. okt\u00f3bra 1960, len \u0161tyri dni po ne\u00faspe\u0161nom \u0161tarte svojej \u201esestry\u201c Marsnik 1. Ani ona sa v\u0161ak do kozmu nedostala. 290 sek\u00fand po \u0161tarte do\u0161lo k probl\u00e9mom s pohonn\u00fdm syst\u00e9mom tretieho stup\u0148a jej nosnej rakety Molnija. Raketa sa aj so svoj\u00edm n\u00e1kladom zr\u00fatila na zemsk\u00fd povrch.<\/p>\n Tret\u00ed sovietsky pokus preletie\u0165 so sondou bl\u00edzko Marsu. \u0160tart na n\u00edzku obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo Zeme, tzv. parkovaciu dr\u00e1hu, sa sonde s nosnou raketou Molnija 24. okt\u00f3bra 1962 podaril. Hlavn\u00fd motor rakety v\u0161ak na obe\u017enej dr\u00e1he explodoval a teleso sondy bolo zni\u010den\u00e9.<\/p>\n Mars 1. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n Sonda \u00faspe\u0161ne od\u0161tartovala 1. novembra 1962. Objavila sa v\u0161ak porucha jej orienta\u010dn\u00e9ho syst\u00e9mu, preto nemohla upravova\u0165 svoju dr\u00e1hu. Sonda s\u00edce priniesla nieko\u013eko nov\u00fdch poznatkov z kozmick\u00e9ho prostredia okolo Zeme, o Marse v\u0161ak nezistila ni\u010d. Minula ho ako nefunk\u010dn\u00e9 teleso vo vzdialenosti 193 000 km.<\/p>\n Ne\u00faspe\u0161n\u00e1 sovietska sonda, ktorej \u0161tart d\u0148a 4. novembra 1962 Sovieti ani neozn\u00e1mili. Zaregistrovali ju v\u0161ak vojensk\u00e9 radary USA. Hoci sa nikdy predt\u00fdm nepodarilo okolo Marsu ani \u00faspe\u0161ne preletie\u0165 \u010di dosta\u0165 sa na jeho obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu, sonda Mars 2MV-3 No.1 bola prvou sondou, ktor\u00e1 mala v pl\u00e1ne aj prist\u00e1tie. Skladala sa preto z orbit\u00e1lneho a prist\u00e1vacieho \u00faseku. Objekt v\u0161ak kv\u00f4li po\u0161kodeniu 4. stup\u0148a nosnej rakety nikdy neopustil obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu Zeme, po ktorej obiehal, a\u017e k\u00fdm nezhorel v zemskej atmosf\u00e9re.<\/p>\n Zond 2. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n Po dvojro\u010dnej pauze \u010fal\u0161\u00ed pokus o vyslanie sondy, ktor\u00e1 mala na Marse aj prist\u00e1\u0165. Zond 2 vzlietol s nosnou raketou Molnija 30. novembra 1964. \u0160tart bol \u00faspe\u0161n\u00fd a sonda nabrala kurz k Marsu. Potom sa v\u0161ak objavil probl\u00e9m \u2013 nedok\u00e1zala \u00faplne rozvin\u00fa\u0165 svoje sol\u00e1rne panely a t\u00fdm si vyr\u00e1ba\u0165 dostatok elektrickej energie. Nesk\u00f4r panely s\u00edce rozvinula a dokonca aj \u00faspe\u0161ne odsk\u00fa\u0161ala svoje plazmov\u00e9 motory, no na jar roku 1965, po\u010das cesty k Marsu, s \u0148ou bolo straten\u00e9 spojenie. Zond 2 tak preletel popri Marse ako m\u0155tve teleso, ktor\u00e9 nevyslalo \u017eiadne \u00fadaje.<\/p>\n Mariner 3. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n T\u00e1to americk\u00e1 sonda bola prv\u00fdm pokusom USA o vyslanie sondy k Marsu. Od\u0161tartovala 5. novembra 1964 s nosnou raketou Atlas Agena D 2L. Po\u010das \u0161tartu sa v\u0161ak neoddelil aerodynamick\u00fd kryt, ktor\u00fd mal sondu chr\u00e1ni\u0165 po\u010das letu hust\u00fdmi vrstvami atmosf\u00e9ry. Sonda tak nemohla rozvin\u00fa\u0165 svoje sol\u00e1rne panely. Po vy\u010derpan\u00ed z\u00e1sob elektrickej energie prestala vysiela\u0165 a zostala na obe\u017enej dr\u00e1he okolo Slnka.<\/p>\n Americk\u00e1 sonda, ktor\u00e1 ako prv\u00e1 zo v\u0161etk\u00fdch sond v\u00f4bec odoslala sn\u00edmky povrchu Marsu pri jeho oblete. \u0160tartovala 28. 11. 1964, v tom istom mesiaci, ako jej ne\u00faspe\u0161n\u00fd predchodca Mariner 3, s t\u00fdm ist\u00fdm typom rakety. \u0160tart, opustenie parkovacej dr\u00e1hy okolo Zeme, aj rozvinutie sol\u00e1rnych panelov prebehlo \u00faspe\u0161ne. Mal\u00e9 probl\u00e9my v\u0161ak sonda zaznamenala, ke\u010f sa chcela zorientova\u0165 pomocou hviezd. Kv\u00f4li tomu sa neuskuto\u010dnili pl\u00e1novan\u00e9 \u00fapravy jej dr\u00e1hy. Mariner 4 preletel okolo Marsu vo vzdialenosti 9 846 km a poslal na Zem 21 \u00fapln\u00fdch a 1 ne\u00fapln\u00fa fotografiu zachyt\u00e1vaj\u00facich asi 1 % mar\u0165ansk\u00e9ho povrchu. V\u010faka nemu \u013eudia prv\u00fdkr\u00e1t uvideli Mars zbl\u00edzka.<\/p>\n Mariner 6. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n Druh\u00e1 \u00faspe\u0161n\u00e1 americk\u00e1 sonda pri Marse. Tak, ako predo\u0161l\u00e1 americk\u00e1 mara\u0165ansk\u00e1 sonda Mariner 4, aj Mariner 6 mal sk\u00fama\u0165 Mars po\u010das preletu okolo neho. Zo Zeme vzlietol 25. 2. 1969 s nosnou raketou Atlas Centaur D-1A. Sonda bola \u00faspe\u0161ne naveden\u00e1 na medziplanet\u00e1rnu dr\u00e1hu a 29. j\u00fana 1969 sa zamerala na Mars. V priebehu 41 hod\u00edn z\u00edskala 49 \u00fapln\u00fdch a jednu \u010diasto\u010dn\u00fa sn\u00edmku. Najbli\u017e\u0161ie sa k plan\u00e9te dostala na 3 431 km a potom sa od nej za\u010dala zase vz\u010fa\u013eova\u0165. V priebehu j\u00fala 1969 postupne odosielala na Zem z\u00edskan\u00e9 \u00fadaje, sk\u00fa\u0161ala foti\u0165 tie\u017e hviezdy, Mlie\u010dnu cestu a kom\u00e9tu. Riadiace stredisko udr\u017eiavalo spojenie so sondou a\u017e do konca nasleduj\u00faceho roka.<\/p>\n Tretia sonda, ktor\u00e1 \u00faspe\u0161ne preletela okolo Marsu. Jej \u0161tart sa uskuto\u010dnil 27. marca 1969 s rovnak\u00fdm typom nosnej rakety, ako u jej predchodkyne Mariner 6. Vzlet aj cesta k Marsu prebiehali bez probl\u00e9mov, a\u017e na mal\u00e9 preru\u0161enie spojenia. Sonda za\u010dala sk\u00fama\u0165 Mars u\u017e z ve\u013ekej vzdialenosti nieko\u013eko dn\u00ed pred najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm pribl\u00ed\u017een\u00edm. V tejto f\u00e1ze vzniklo 93 sn\u00edmok Marsu a po\u010das najv\u00e4\u010d\u0161ieho pribl\u00ed\u017eenia, ktor\u00e9 nastalo 5. augusta 1969 vo vzdialenosti 3 430 km, urobila sonda \u010fal\u0161\u00edch 33 z\u00e1berov. Po prelete postupne vysielala \u00fadaje na Zem. Technici n\u00e1sledne sk\u00fa\u0161ali jej syst\u00e9my a robili pokusn\u00e9 sn\u00edmky podobne ako pri predo\u0161lej sonde Mariner 6. Spojenie s oboma sondami bolo ukon\u010den\u00e9 v rovnakom \u010dase.<\/p>\n Po trojro\u010dnej pauze Sovietsky zv\u00e4z absolvoval \u010fal\u0161\u00ed pokus o v\u00fdskum Marsu. Hoci predt\u00fdm sa tejto krajine nepodaril ani len \u00faspe\u0161n\u00fd prelet okolo plan\u00e9ty, sondu Mars 1969 A navrhli tak, aby sa mohla sta\u0165 prvou umelou dru\u017eicou Marsu. K tomu v\u0161ak nedo\u0161lo. Sonda havarovala po\u010das 439. sekundy svojho letu s nosnou raketou Proton-K. Tento ne\u00faspe\u0161n\u00fd pokus o \u0161tart prebehol 27. 3. 1969.<\/p>\n Tak ako jej dvoj\u010da, Mars 1969A, ktor\u00e9 vzlietlo a havarovalo len p\u00e4\u0165 dn\u00ed pred \u0148ou, aj Mars 1969B bola ne\u00faspe\u0161n\u00e1. Pokus o \u0161tart prebehol 2. apr\u00edla 1969. Kv\u00f4li zlyhaniu nosnej rakety Proton-K bola t\u00e1to pl\u00e1novan\u00e1 prv\u00e1 umel\u00e1 dru\u017eica Marsu zni\u010den\u00e1. D\u00f4vodom bola expl\u00f3zia jedn\u00e9ho zo \u0161estice motorov nosnej rakety, ktor\u00e1 nastala u\u017e 0,02 sekundy po \u0161tarte. P\u00e4\u0165 zvy\u0161n\u00fdch motorov s\u00edce nieslo Proton-K s jeho n\u00e1kladom \u010falej, no u\u017e prakticky od okamihu odp\u00fatania sa od \u0161tartovacieho stola sa vychy\u013eoval z kurzu. 41 sek\u00fand po \u0161tarte raketa dopadla na zem asi 3 km od miesta \u0161tartu a pri dopade explodovala. K po\u0161kodeniu \u0161tartovacieho komplexu v\u00fdbuchom nedo\u0161lo, len v bl\u00edzkej mont\u00e1\u017enej hale sa roztrie\u0161tili okn\u00e1.<\/p>\n Mariner 8. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n Americk\u00e1 kozmick\u00e1 sonda, ktor\u00e1 sa mala sta\u0165 pokra\u010dovate\u013ekou predo\u0161l\u00fdch \u00faspe\u0161n\u00fdch troch Marinerov. K\u00fdm predch\u00e1dzaj\u00face sondy programu Mariner mali okolo Marsu len letie\u0165, Mariner 8 bol prv\u00fdm americk\u00fdm pokusom dosta\u0165 na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu plan\u00e9ty umel\u00fa dru\u017eicu. To sa v\u0161ak nepodarilo. Vinou nosnej rakety, ktor\u00e1 zlyhala nieko\u013eko min\u00fat po \u0161tarte, toti\u017e nedosiahla obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu Zeme a zanikla p\u00e1dom do Atlantiku. Udialo sa to 8. m\u00e1ja 1971.<\/p>\n T\u00e1to americk\u00e1 sonda sa stala v\u00f4bec prvou umelou dru\u017eicou Marsu. Vzlietla 30. m\u00e1ja 1971. Takmer tonov\u00e1 sonda niesla bohat\u00fa z\u00e1sobu paliva a na svoju dobu najmodernej\u0161ie vedeck\u00e9 pr\u00edstroje, medzi ktor\u00fdmi nech\u00fdbali napr\u00edklad spektrometre \u010di \u0161irokouhl\u00e9 kamery. Jej \u0161tart s nosnou raketou Atlas Centaur D, navedenie na zemsk\u00fa obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu, aj let k Marsu prebehli bez probl\u00e9mov. Prekvapivo hladk\u00fd brzdiaci man\u00e9ver Mariner 9 naviedol na vysoko excentrick\u00fa obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo Marsu. U\u017e po\u010das letu k plan\u00e9te v\u0161ak na Marse za\u010dala celoplan\u00e9tarna prachov\u00e1 b\u00farka, ktor\u00e1 sonde znemo\u017enila ho zmapova\u0165. Po\u010das 698 obehov okolo plan\u00e9ty odoslal Mariner na Zem 7 329 sn\u00edmok s vysokou kvalitou. Odvysielal tie\u017e topografick\u00e9 \u00fadaje o Marse a jeho satelitoch Phobos a Deimos, \u00fadaje o zlo\u017een\u00ed a fyzik\u00e1lnych vlastnostiach atmosf\u00e9ry, zlo\u017een\u00ed povrchu a gravita\u010dnom poli. Po vy\u010derpan\u00ed paliva v orienta\u010dn\u00fdch trysk\u00e1ch, ku ktor\u00e9mu do\u0161lo 27. okt\u00f3bra 1972, bola sonda vypnut\u00e1, no bude obieha\u0165 Mars e\u0161te do roku 2022, kedy zanikne po vstupe do hustej\u0161\u00edch vrstiev jeho atmosf\u00e9ry.<\/p>\n Celkove deviaty sovietsky pokus pribl\u00ed\u017ei\u0165 sa k Marsu a tret\u00ed sovietsky pokus o umiestnenie sondy na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo tejto plan\u00e9ty. Ani tento sa v\u0161ak nevydaril. Na parkovaciu obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo Zeme s\u00edce 10. m\u00e1ja 1971 vzlietla s nosnou raketou Proton-K \u00faspe\u0161ne, no v d\u00f4sledku chybne zadan\u00e9ho \u010dasu opakovan\u00e9ho zapnutia motora \u0161tvrt\u00e9ho stup\u0148a v\u0161ak sonda zostala na obe\u017enej dr\u00e1he okolo Zeme spojen\u00e1 s posledn\u00fdm stup\u0148om nosnej rakety. 12. m\u00e1ja 1971 zanikla v zemskej atmosf\u00e9re.<\/p>\n Mars 2. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n Po deviatich sovietskych ne\u00faspechoch v dob\u00fdvan\u00ed Marsu sa sonda Mars 2 stala \u010fal\u0161\u00edm pokusom, ambici\u00f3znej\u0161\u00edm ne\u017e kedy predt\u00fdm \u2013 okrem toho, \u017ee sa mala sta\u0165 umelou dru\u017eicou Marsu, mala na jej povrch spusti\u0165 prist\u00e1vacie puzdro. Sonda od\u0161tartovala 19. 5. 1971 s nosnou raketou Proton-K. Po \u00faspe\u0161nom priebehu letu sa ako druh\u00fd \u013eudskou rukou vytvoren\u00fd objekt dostala na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu Marsu. Svoju \u010dinnos\u0165 ukon\u010dila 22. augusta 1972 po 362 obehoch plan\u00e9ty. Spom\u00ednan\u00fd prist\u00e1vac\u00ed modul sa oddelil e\u0161te pred naveden\u00edm materskej sondy na orbitu. Bol vybaven\u00fd syst\u00e9mom hladk\u00e9ho prist\u00e1tia, ktor\u00fd v\u0161ak bohu\u017eia\u013e z nezn\u00e1mych pr\u00ed\u010din nepracoval spr\u00e1vne. Potom, \u010do vst\u00fapil do atmosf\u00e9ry, sa s n\u00edm u\u017e nepodarilo nadviaza\u0165 spojenie. Svoj diel viny na tom mo\u017eno niesla aj prachov\u00e1 b\u00farka, ktor\u00e1 vtedy Mars su\u017eovala.<\/p>\n Sovietsky nasledovn\u00edk Marsu 2 \u0161tartuj\u00faci 28. m\u00e1ja 1971, len p\u00e1r dn\u00ed po \u0148om, mal rovnak\u00e9 ciele ako predo\u0161l\u00e1 sonda \u2013 sta\u0165 sa obe\u017enicou Marsu a z\u00e1rove\u0148 na jej povrch spusti\u0165 prist\u00e1vac\u00ed modul. Vzlet aj odp\u00fatanie sa od zemskej obe\u017enej dr\u00e1hy prebehlo bez probl\u00e9mov. U\u017e na pr\u00edletovej dr\u00e1he k plan\u00e9te, vo vzdialenosti 50 000 km od Marsu, sa od materskej sondy odp\u00fatalo prist\u00e1vacie puzdro. K\u00fdm orbit\u00e1lna \u010das\u0165 bola naveden\u00e1 na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu, prist\u00e1vac\u00ed modul vst\u00fapil do atmosf\u00e9ry, kde 2. 12. 1972 m\u00e4kko prist\u00e1l ako prv\u00fd \u010dlovekom vyroben\u00fd objekt. Obrovsk\u00fd \u00faspech v\u0161ak bol vystriedan\u00fd sklaman\u00edm \u2013 sonda na povrchu sa odml\u010dala u\u017e po 14 a pol sekunde, pri\u010dom stihla posla\u0165 na Zem len jedin\u00fa, ve\u013emi nekvalitn\u00fa sn\u00edmku. Probl\u00e9my mala aj orbit\u00e1lna \u010das\u0165 \u2013 do\u0161lo k \u010diasto\u010dn\u00e9mu \u00faniku paliva, a preto sa nedostala na pl\u00e1novan\u00fa dr\u00e1hu, ale na n\u00fadzov\u00fa obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu, na ktorej ukon\u010dila \u010dinnos\u0165 u\u017e po 20 obehoch plan\u00e9ty.<\/p>\n Sovietska sonda, ktorej cie\u013eom bolo po predo\u0161l\u00fdch neve\u013emi \u00faspe\u0161n\u00fdch pokusoch o prist\u00e1tie sk\u00fama\u0165 Mars iba z jeho obe\u017enej dr\u00e1hy. Tento cie\u013e sa jej v\u0161ak nepodarilo naplni\u0165. Hoci sonda vzlietla so svojou raketou Proton-K 21. j\u00fala 1973 hladko, vinou technologickej chyby riadiaceho po\u010d\u00edta\u010da do\u0161lo po\u010das medziplanet\u00e1rneho letu k po\u0161kodeniu elektroniky. Sonda preto nedostala pr\u00edkaz na zap\u00e1lenie motora a tak sa nepodarilo navies\u0165 ju na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu. Mars preto sk\u00famala len po\u010das preletu zo vzdialenosti minim\u00e1lne 1 844 km. Vytvorila celkove 14 z\u00e1berov a vykon\u00e1vala merania vysokej mar\u0165anskej atmosf\u00e9ry. Po prelete zostala na obe\u017enej dr\u00e1he okolo Slnka, pri\u010dom vedci ju pou\u017e\u00edvali na \u010fal\u0161ie merania.<\/p>\n T\u00e1to sovietska sonda \u0161tartuj\u00faca 5. augusta 1973, len p\u00e1r dn\u00ed po svojej nie pr\u00edli\u0161 \u00faspe\u0161nej dvoji\u010dke, si po\u010d\u00ednala o \u010dosi lep\u0161ie, ale ani ona nebola celkom \u00faspe\u0161n\u00e1. \u0160tart, navedenie na parkovaciu dr\u00e1hu okolo Zeme, jej opustenie aj prelet medziplanet\u00e1rnym priestorom prebehli bez probl\u00e9mov. Ke\u010f v\u0161ak Mars 5 ukon\u010dil motorick\u00fd man\u00e9ver, ktor\u00fd ho naviedol na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo Marsu, technici zistili, \u017ee poklesol tlak dus\u00edka v hermetizovanej \u010dasti sondy. Stalo sa tak pravdepodobne kv\u00f4li po\u0161kodeniu sondy kozmick\u00fdm prachom. V\u00fdpo\u010det uk\u00e1zal, \u017ee sonda bude schopn\u00e1 fungova\u0165 nanajv\u00fd\u0161 najbli\u017e\u0161ie tri t\u00fd\u017edne. Preto sa vypracoval pl\u00e1n ur\u00fdchlen\u00e9ho prieskumu plan\u00e9ty. Sonda sn\u00edmkovala Mars a odoslala na Zem 108 z\u00e1berov z jeho orbity, k\u00fdm sa 28. febru\u00e1ra 1974 definit\u00edvne neodml\u010dala. Posledn\u00e9 nameran\u00e9 \u00fadaje odvysiela\u0165 nestihla.<\/p>\n Tretia z radu kr\u00e1tko po sebe poslan\u00fdch sovietskych sond. T\u00e1to mala na rozdiel od dvoch predo\u0161l\u00fdch medzi cie\u013emi nielen orbitu, ale op\u00e4\u0165 aj prist\u00e1tie na Marse. Sonda od\u0161tartovala 5. augusta 1973 hladko, no po\u010das cesty k Marsu nastal probl\u00e9m. Sonde zlyhala \u010das\u0165 telemetrick\u00e9ho syst\u00e9mu, ktor\u00fd vedcov na Zemi informoval o jej stave. Hoci in\u017einieri na\u0161li sp\u00f4sob, ako prist\u00e1vaciemu modulu udeli\u0165 pokyny na oddelenie sa, s modulom bol tesne pred dosadnut\u00edm preru\u0161en\u00fd kontakt a matersk\u00e1 sonda nemohla by\u0165 naveden\u00e1 na orbitu. Preto len, podobne ako Mars 4, odvysielala \u00fadaje z preletu okolo Marsu z minim\u00e1lnej vzdialenosti 1 600 km od jeho povrchu vr\u00e1tane meran\u00ed po\u010das z\u00e1krytu Slnka plan\u00e9tou. Prist\u00e1vac\u00ed modul priniesol vedcom aspo\u0148 \u00fadaje po\u010das svojho letu mar\u0165anskou atmosf\u00e9rou.<\/p>\n Posledn\u00e1 z v\u00e1rky \u0161tvorice sovietskych sond vypusten\u00fdch po\u010das \u0161tartovacieho okna roku 1973. \u0160tartovala 9. augusta 1973. Op\u00e4\u0165 sa skladala z orbit\u00e1lnej a prist\u00e1vacej \u010dasti. Let sondy prebiehal dobre a\u017e do 9. marca 1974, kedy sa mal pod\u013ea pl\u00e1nu oddeli\u0165 prist\u00e1vac\u00ed modul. K tomu s\u00edce do\u0161lo, ale technologickou chybou pri v\u00fdrobe riadiaceho po\u010d\u00edta\u010da do\u0161lo v priebehu letu k Marsu k po\u0161kodeniu elektroniky. D\u00f4sledkom toho zlyhala automatika prist\u00e1vacieho modulu a korek\u010dn\u00fd motor, ktor\u00fd mal puzdro navies\u0165 do atmosf\u00e9ry, sa nezap\u00e1lil. Obe \u010dasti sondy preleteli vo vzdialenosti 1 300 km od povrchu plan\u00e9ty.<\/p>\n Viking 1 orbiter, upraven\u00e9. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n Model prist\u00e1vacej \u010dasti Vikingu 1. Autor: Mark Pelligrino<\/a><\/p><\/div>\n Fotografia z povrchu Marsu uroben\u00e1 sondou Viking 1. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n Prv\u00e1 americk\u00e1 sonda, ktor\u00e1 bola k Marsu vyslan\u00e1 s \u00famyslom nielen sta\u0165 sa jeho umelou dru\u017eicou, ale aj m\u00e4kko prist\u00e1\u0165 na jeho povrchu. A je tie\u017e prvou americkou sondou, ktorej sa to podarilo. T\u00e1to jedna z finan\u010dne najviac n\u00e1kladn\u00fdch sond na v\u00fdskum \u010dervenej plan\u00e9ty vzlietla s nosnou raketou Titan 3E Centaur D 20. augusta 1975. Po bezprobl\u00e9movom lete k Marsu bola v j\u00fani nasleduj\u00faceho roka naveden\u00e1 na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo neho. Za\u010dala sn\u00edmkova\u0165 plan\u00e9tu a okrem in\u00e9ho h\u013eada\u0165 vhodn\u00e9 miesto prist\u00e1tia. O mesiac nesk\u00f4r sa od nej oddelil prist\u00e1vac\u00ed modul, ktor\u00fd hladko dosadol na povrch v oblasti Chryse Planitia<\/em>. Uskuto\u010dnil prv\u00e9 merania z povrchu Marsu a poslal na Zem vy\u0161e 1 400 sn\u00edmok svojho okolia, k\u00fdm sa 13. novembra 1982 kv\u00f4li zle zadan\u00e9mu pr\u00edkazu zo Zeme neodml\u010dal. Orbit\u00e1lna \u010das\u0165 sondy po odlete prist\u00e1vacieho modulu pokra\u010dovala v sn\u00edmkovan\u00ed a na Zem odoslala 51 539 fotografi\u00ed Marsu aj oboch jeho mesiacov. K jedn\u00e9mu z nich, Phobosu, sa pribl\u00ed\u017eila len na 88 km. Sonda prestala vysiela\u0165 potom, ako sa spotrebovalo palivo jej stabiliza\u010dn\u00fdch trysiek a stratila orient\u00e1ciu.<\/p>\n Dvoji\u010dka \u00faspe\u0161nej kr\u00e1tko pred \u0148ou vypustenej sondy Viking 1, ktor\u00e1 tie\u017e dosiahla \u00faspech. Od\u0161tartovala 9. septembra 1975 s rovnak\u00fdm typom rakety ako predo\u0161l\u00e1 sonda, dostala sa na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu Marsu a 3. septembra 1976 oddelila prist\u00e1vac\u00ed modul, ktor\u00fd toho ist\u00e9ho d\u0148a \u00faspe\u0161ne prist\u00e1l v oblasti Utopia Planitia<\/em>. V n\u00e1plni jeho pr\u00e1ce bolo, rovnako ako u jeho dvoj\u010da\u0165a, aj p\u00e1tra\u0165 po \u017eivote na Marse, kv\u00f4li \u010domu boli obe sondy pred letom tepelne sterilizovan\u00e9. Modul posielal \u00fadaje a\u017e do apr\u00edla 1980, matersk\u00e1 sonda vysielala do 24. j\u00fala 1978, kedy bola podobne ako v pr\u00edpade jej dvoji\u010dky \u010dinnos\u0165 ukon\u010den\u00e1 kv\u00f4li vy\u010derpaniu paliva. Rovnako ako Viking 1 v\u0161ak v s\u00fa\u010dasnosti st\u00e1le obieha Mars. Medzi jej \u00faspech patr\u00ed aj prelet vo vzdialenosti iba 23 km od mesia\u010dika Deimos.<\/p>\n Fobos 1. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n Po dlhej odmlke \u010fal\u0161ia sonda Sovietskeho zv\u00e4zu, ktor\u00e1 mala sk\u00fama\u0165 Mars a jeho mesiac Fobos (p\u00f4vod mena) z obe\u017enej dr\u00e1hy. Vzlietla 7. j\u00fala 1988. Niesla bohat\u00e9 pr\u00edstrojov\u00e9 vybavenie, ktor\u00e9 bolo v\u00fdsledkom \u0161irokej medzin\u00e1rodnej spolupr\u00e1ce. Po \u00faspe\u0161nom \u0161tarte a naveden\u00ed na dr\u00e1hu k Marsu sa sonda neulo\u017eila do sp\u00e1nku, ako bolo zvykom, ale za\u010dalo sa s prvou f\u00e1zou vedeck\u00fdch pr\u00e1c, v\u00fdskumom medziplanet\u00e1rneho priestoru, vlastnost\u00ed tohto prostredia, kozmickej radi\u00e1cie a Slnka. 29. augusta bola z riadiaceho strediska vyslan\u00e1 pravideln\u00e1 d\u00e1vka povelov, medzi nimi v\u0161ak aj jeden chybn\u00fd. Ten namiesto zapojenia gama spektrometra vypojil riadiaci syst\u00e9m. V d\u00f4sledku toho sonda stratila orient\u00e1ciu na Slnko, neboli osvetlen\u00e9 sol\u00e1rne panely a bat\u00e9rie sa vybili, \u010d\u00edm sa sonda 2. septembra premenila na m\u0155tve teleso. Pokusy o spojenie pokra\u010dovali a\u017e do okt\u00f3bra, ale bez \u00faspechu. 3. novembra bola sonda vyhl\u00e1sen\u00e1 za straten\u00fa.<\/p>\n Sonda \u0161tartuj\u00faca p\u00e4\u0165 dn\u00ed po svojej ne\u00faspe\u0161nej predchodkyni Fobos 1. Nebola s \u0148ou v\u0161ak celkom identick\u00e1, preto\u017ee mala navy\u0161e modul HOPPER ur\u010den\u00fd na prist\u00e1tie na mesiaci Fobos. Mal presk\u00fama\u0165 k\u00fasok povrchu a potom sa v\u010faka pru\u017ein\u00e1m premiestni\u0165 \u010falej. Tento postup sa mal opakova\u0165 a\u017e desa\u0165kr\u00e1t. Sonda Fobos 2 \u00faspe\u0161ne vzlietla 12. j\u00fala 1988. Bez ve\u013ekej ujmy (v\u00fdnimkou sa stalo odml\u010danie jedn\u00e9ho jej vysiela\u010da) za s\u00fa\u010dasn\u00e9ho prieskumu medziplanet\u00e1rneho priestoru doletela k Marsu. 29. janu\u00e1ra 1989 bola naveden\u00e1 na jeho obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu. V priebehu nasleduj\u00facich t\u00fd\u017ed\u0148ov postupne upravovala svoju dr\u00e1hu, aby sa pribli\u017eovala k mesiacu Fobos, a u\u017e z dia\u013eky ho sn\u00edmkovala. 27. marca sa v\u0161ak sonda neozvala a pokusy o nadviazanie spojenia skon\u010dili ne\u00faspechom. Sonda sa pravdepodobne dostala do rot\u00e1cie, mo\u017eno kv\u00f4li poruche palubn\u00e9ho po\u010d\u00edta\u010da. Pl\u00e1novan\u00e9 prist\u00e1tie na Fobose sa teda neuskuto\u010dnilo a misia bola viac-menej ne\u00faspe\u0161n\u00e1. Z\u00e1rove\u0148 bola poslednou sondou Ruska\/b\u00fdval\u00e9ho Sovietskeho zv\u00e4zu, ktor\u00e1 doletela k Marsu.<\/p>\n Zoznam v\u0161etk\u00fdch kozmick\u00fdch sond, ktor\u00e9 boli kedy vyslan\u00e9 k plan\u00e9te Mars aktu\u00e1lny k roku 2013. Mars 1M No.1 (naz\u00fdvan\u00e1 aj Marsnik 1) Prv\u00fd pokus Sovietskeho zv\u00e4zu a \u013eudstva v\u00f4bec o vyslanie sondy k Marsu. Mala plan\u00e9tu presk\u00fama\u0165 po\u010das preletu okolo neho. To sa v\u0161ak nepodarilo. Pri vzlete 10. okt\u00f3bra 1960 do\u0161lo k hav\u00e1rii jej nosnej (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":128,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/2104"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=2104"}],"version-history":[{"count":13,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/2104\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2170,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/2104\/revisions\/2170"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/128"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=2104"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}Mars 1M No.1 (naz\u00fdvan\u00e1 aj Marsnik 1)<\/h3>\n
Mars 1M No.2 (naz\u00fdvan\u00e1 aj Marsnik 2)<\/h3>\n
Mars 2MV-4 No.1<\/h3>\n
<\/a>Mars 1<\/h3>\n
Mars 2MV-3 No.1 (naz\u00fdvan\u00e1 aj Sputnik 15 alebo Sputnik 24)<\/h3>\n
<\/a>Zond 2<\/h3>\n
<\/a>Mariner 3<\/h3>\n
Mariner 4<\/h3>\n
<\/a>Mariner 6<\/h3>\n
Mariner 7<\/h3>\n
Mars 1969A<\/h3>\n
Mars 1969B<\/h3>\n
<\/a>Mariner 8<\/h3>\n
Mariner 9<\/h3>\n
Kosmos 419<\/h3>\n
<\/a>Mars 2<\/h3>\n
Mars 3<\/h3>\n
Mars 4<\/h3>\n
Mars 5<\/h3>\n
Mars 6<\/h3>\n
Mars 7<\/h3>\n
<\/a><\/a><\/a>Viking 1<\/h3>\n
Viking 2<\/h3>\n
<\/a>Fobos 1<\/h3>\n
Fobos 2<\/h3>\n
\u00a0<\/em>Pokra\u010dovanie
\n<\/em><\/a><\/h4>\nZdroje<\/h2>\n
\n
Na z\u00e1klade tohto textu vznikli na Wikip\u00e9dii nasledovn\u00e9 \u010dl\u00e1nky<\/h2>\n
\n