{"id":2121,"date":"2015-06-17T15:55:52","date_gmt":"2015-06-17T13:55:52","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=2121"},"modified":"2021-01-04T16:05:57","modified_gmt":"2021-01-04T15:05:57","slug":"nula-kelvinov-nepublikovany-uryvok-z-12-kapitoly","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=2121","title":{"rendered":"Nula kelvinov \u2013 nepublikovan\u00fd \u00faryvok z 12. kapitoly"},"content":{"rendered":"

Sc\u00e9na z 12. kapitoly. Nejde v\u0161ak o vy\u0161krtnut\u00fd text, ale o alternat\u00edvny priebeh konca sc\u00e9ny, v ktorej Claudia Berrymanov\u00e1 rozpr\u00e1va svoj pr\u00edbeh Davidovi Settleovi. Vo vydanej verzii to prebehlo inak.<\/em><\/p>\n

\n

 <\/p>\n

Posledn\u00fd ide Miller, zamyk\u00e1 br\u00e1ni\u010dku, stroho sa op\u00fdta Claudie, \u010di si dnu ni\u010d nezabudla \u2013 nie, ni\u010d \u2013 a nasad\u00e1 do auta. Claudia stoj\u00ed sama na pr\u00edjazdovej ceste, ved\u013ea nej dve cestovn\u00e9 ta\u0161ky s bato\u017einou. Jednoducho ju tam nech\u00e1vaj\u00fa, ke\u010f na\u0161tartuj\u00fa auto, nech\u00e1vaj\u00fa ako cel\u00fd ten dom. Nijak\u00e9 slovo na rozl\u00fa\u010dku, o v\u010fa\u010dnosti ani nehovoriac. S \u00fazkos\u0165ou h\u013ead\u00ed, ako ford \u0161tartuje a ot\u00e1\u010da sa. Od tejto chv\u00edle zostane mal\u00fd David<\/a> vydan\u00fd napospas ve\u013emi \u010dudnej \u0161tvorici mu\u017eov.<\/em><\/p>\n

Claudia sa rozhoduje.<\/em><\/p>\n

Hne\u010f, ako sa ford oto\u010d\u00ed, Claudia nieko\u013ek\u00fdmi skokmi zastane pri svojom ojazdenom Chevrolete Corvair z roku 1965. Posledn\u00fd mesiac chodievala do pr\u00e1ce namiesto autobusu t\u00fdmto autom. V\u010fa\u010d\u00ed za to samozrejme \u0161tedr\u00e9mu platu. Okam\u017eite \u0161tartuje a prebuden\u00fd motor zreve pr\u00e1ve vo chv\u00edli, ke\u010f sa ford \u0161tvorice mu\u017eov str\u00e1ca za stromami. Si bl\u00e1zniv\u00e1, opakuje si Claudia, ale druh\u00e1 \u010das\u0165 jej mysle kri\u010d\u00ed nad\u0161en\u00edm z vlastnej odvahy \u2013 pritom v\u0161ak nezab\u00fada na obozretnos\u0165. Sklad\u00e1 nohu z plynu pr\u00e1ve vo chv\u00edli, ke\u010f sa tmav\u00fd zadok fordu na chv\u00ed\u013eu preblesne medzi stromami pred \u0148ou.<\/em><\/p>\n

Sledovanie trv\u00e1 asi tri hodiny. Po prvej polhodine vyjd\u00fa z lesa na otvoren\u00fa planinu a Claudia zv\u00e4\u010d\u0161\u00ed odstup. Neust\u00e1le t\u0155pne, \u010do sa stane, ak ju zbadaj\u00fa. Z\u00e1hadn\u00e9 Shelleino zmiznutie jej nesch\u00e1dza z mysle. No zd\u00e1 sa, \u017ee pos\u00e1dka fordu je pr\u00edli\u0161 s\u00fastreden\u00e1 na svoj cie\u013e, nech je ak\u00fdko\u013evek. Pr\u00e1ve ke\u010f si Claudia znepokojene uvedomuje, \u017ee ak \u010doskoro nenatankuje, zastane tu a oni sa jej stratia, ford odbo\u010d\u00ed na pr\u00edjazdov\u00fa cestu k uzavretej tov\u00e1rni.<\/em><\/p>\n

Claudia s n\u00e1hle zr\u00fdchlen\u00fdm pulzom sprav\u00ed s bezpe\u010dn\u00fdm odstupom to ist\u00e9. M\u00fary sa t\u00fd\u010dia do \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161\u00edch v\u00fd\u0161ok. Motor \u010doskoro zdochne, ale t\u00e1to cesta predsa nem\u00f4\u017ee pokra\u010dova\u0165 \u010faleko. Claudia zastav\u00ed Chverolet a vystupuje. Zvy\u0161ok cesty k budove prebehne. Zis\u0165uje, \u017ee tak urobila pr\u00e1ve v\u010das. Spoza rohu pozoruje, ako ford c\u00fava dovn\u00fatra mohutnej gar\u00e1\u017ee. Claudia chv\u00ed\u013eu po\u010dk\u00e1 a potom sa rozbehne k st\u013apom gar\u00e1\u017ee.<\/em><\/p>\n

Nev\u0161imn\u00fa si ju. Traja z nich vystupuj\u00fa a ber\u00fa so sebou aj die\u0165a. \u0160of\u00e9r zostane v aute a pokra\u010duje v c\u00favan\u00ed do tmy, kde sa nejasne \u010drt\u00e1 \u010dosi obrovsk\u00e9 a biele. Claudia sa zameria na trojicu s die\u0165a\u0165om. Bezstarostne sa zhov\u00e1raj\u00fa.<\/em><\/p>\n

\u201eMali by sme si to odsk\u00fa\u0161a\u0165 nane\u010disto aj s die\u0165a\u0165om,\u201c navrhuje Brow.<\/em><\/p>\n

\u201eBrow, u\u017e sme to tr\u00e9novali ve\u013eakr\u00e1t. \u010ci m\u00e1me die\u0165a \u010di b\u00e1biku, je to \u00faplne rovnak\u00e9. Nebude robi\u0165 probl\u00e9my,\u201c odpoved\u00e1 Miller.<\/em><\/p>\n

David ako na protest nepokojne zapla\u010de.<\/em><\/p>\n

Maj\u00fa toho pripraven\u00e9ho ve\u013ea. \u010cas\u0165 gar\u00e1\u017ee je zariaden\u00e1 ako detsk\u00e1 izba \u2013 aspo\u0148 Claudii to tak pripad\u00e1, lebo v nej zbad\u00e1 plno obr\u00e1zkov nejak\u00e9ho die\u0165a\u0165a. Ke\u010f m\u00e1 mo\u017enos\u0165 trochu sa porozhliada\u0165, s prekvapen\u00edm zis\u0165uje, \u017ee t\u00fdm die\u0165a\u0165om je David, vyfotografovan\u00fd na miestach, kde nebol, v oble\u010den\u00ed, ktor\u00e9 nemal, a s \u013eu\u010fmi, ku ktor\u00fdm sa nikdy nedostal. Aspo\u0148 nie v \u010dase, k\u00fdm bol s \u0148ou.<\/em><\/p>\n

\u201eIdeme na to?\u201c p\u00fdta sa Knight.<\/em><\/p>\n

\u201e\u010cak\u00e1me na Conrada,\u201c povie Miller.<\/em><\/p>\n

\u201eD\u00fafam, \u017ee nem\u00e1 probl\u00e9my dosta\u0165 auto do Kab\u00edny,\u201c strachuje sa Brow.<\/em><\/p>\n

O chv\u00ed\u013eu sa zjav\u00ed Conrad. N\u00e1sledne Brow pichne die\u0165a\u0165u nejak\u00fa injekciu. Claudii sa b\u00fari krv, ke\u010f to vid\u00ed, hoci chlap\u010dek akoby to ani nec\u00edtil. Ani sa neozve.<\/em><\/p>\n

Claudia spoza st\u013apu vyjavene sleduje, \u010do s mal\u00fdm robia. Preba\u013euj\u00fa, k\u00fapu, farbia mu vlasy. Keby spozorovala \u010do i len jedin\u00fd n\u00e1znak, \u017ee sa mu pok\u00fa\u0161aj\u00fa ubl\u00ed\u017ei\u0165, bola rozhodnut\u00e1 okam\u017eite zasiahnu\u0165. Ale a\u017e na injekciu na za\u010diatku ni\u010d tak\u00e9 nevidela. \u010cudn\u00e9 veci, to \u00e1no, ale nie nebezpe\u010dn\u00e9, a tak strach vyhr\u00e1va nad t\u00fa\u017ebou die\u0165a ochra\u0148ova\u0165. Trv\u00e1 to dlho, no mal\u00fd je obdivuhodne pokojn\u00fd.<\/em><\/p>\n

Vtom si Claudia spomenie na fotoapar\u00e1t, ktor\u00fd so sebou nos\u00ed skoro od za\u010diatku opatery Davida. Zost\u00e1va jej e\u0161te nieko\u013eko vo\u013en\u00fdch z\u00e1berov. Napadne jej, \u017ee to zdokumentuje. Bude ma\u0165 materi\u00e1l pre pol\u00edciu, d\u00f4vod kone\u010dne ju zavola\u0165. Vyklon\u00ed sa spoza st\u013apu, zaostr\u00ed na detsk\u00fa stoli\u010dku, kde Conrad pr\u00e1ve za\u010d\u00edna nie\u010do robi\u0165 s chlap\u010dekov\u00fdmi nechtami, asi mu ich strih\u00e1. Stla\u010d\u00ed sp\u00fa\u0161\u0165…<\/em><\/p>\n

\u201eA gar\u00e1\u017e o\u017eiaril z\u00e1blesk.\u201c Claudia sa zahanbene pousmiala na u\u017easnut\u00e9ho Davida. \u201eZabudla som na blesk.\u201c<\/p>\n

Claudia sa okam\u017eite pritla\u010d\u00ed k st\u013apu. Srdce jej tl\u010die tak prudko, a\u017e jej ide vysko\u010di\u0165 z hrude. Nem\u00e1 zmysel si nahov\u00e1ra\u0165, \u017ee to nevideli. Dobre po\u010duje, \u017ee rozhovor vystrieda zarazen\u00e9 ticho, a Brow sa p\u00fdta: \u201e\u010co to do\u0161\u013eaka bolo?\u201c<\/em><\/p>\n

Claudia po tomto v\u00fdroku u\u017e ne\u010dak\u00e1. Rozbehne sa do tmy. Netu\u0161\u00ed, \u010di ju zazreli, no aj tak sa sna\u017e\u00ed n\u00e1js\u0165 \u00fakryt. In\u00fd a lep\u0161\u00ed \u00fakryt ne\u017e nekone\u010dn\u00e9 st\u013aporadia. A vtom pred \u0148ou z tmy vyrastie t\u00e1 vec, ktor\u00fa predt\u00fdm videla len nejasne. Mohutn\u00e9 svetl\u00e9 teleso, jedin\u00fd objekt medzi bet\u00f3nov\u00fdmi st\u013apmi.<\/em><\/p>\n

\u201eNev\u0161imla som si poriadne, ako to vyzeralo,\u201c ospravedl\u0148ovala sa Claudia. \u201eBolo to obl\u00e9 a ve\u013ek\u00e9, st\u00e1lo to na tenk\u00fdch noh\u00e1ch. Nedalo sa ukry\u0165 za t\u00fdm ani pod t\u00fdm. Do otvoren\u00e9ho vchodu viedla rampa. A tak som vbehla dnu.\u201c<\/p>\n

Interi\u00e9r je ve\u013emi jasn\u00fd a biely. Claudia sa des\u00ed toho, ako sa mus\u00ed na tomto pozad\u00ed vyn\u00edma\u0165. Takmer naraz\u00ed do fordu, ktor\u00fdm do tov\u00e1rne pri\u0161li, a ktor\u00fd zaber\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161inu tejto nezvy\u010dajnej miestnosti. Claudia sprav\u00ed to najlep\u0161ie, \u010do jej napadne: \u013eahne si a vlezie pod auto. Hlavou smeruje k v\u00fdchodu, no v tme vonku ve\u013ea nevid\u00ed. Po\u010duje v\u0161ak, ako tadia\u013e t\u00ed \u0161tyria prech\u00e1dzaj\u00fa, a\u017e k\u00fdm napokon Brow nepovie: \u201eTo bol len v\u00fdboj zo star\u00e9ho osvetlenia.\u201c<\/em><\/p>\n

Claudii sa ve\u013emi neu\u013eav\u00ed, preto\u017ee v\u00f4bec netu\u0161\u00ed, kde je. Spod auta vid\u00ed z\u00e1kladne riadiacich pultov, kresiel, \u00fah\u013eadn\u00e9 zv\u00e4zky k\u00e1blov. \u010cas, ktor\u00fd tam str\u00e1vi, jej pripad\u00e1 ako ve\u010dnos\u0165. V ruke st\u00e1le zviera osudov\u00fd fotoapar\u00e1t. Pr\u00e1ve ke\u010f v\u00e1\u017ene uva\u017euje nad t\u00fdm, \u010di stoj\u00ed za riziko vyliez\u0165 spod auta a n\u00e1js\u0165 v\u00fdchod z gar\u00e1\u017ee, na svoje ve\u013ek\u00e9 zhrozenie po\u010duje pribli\u017euj\u00face sa hlasy \u0161tvorice. A potom uvid\u00ed \u0161tyri p\u00e1ry n\u00f4h vch\u00e1dzaj\u00facich dovn\u00fatra. Vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sa dvere bielej miestnosti sklopia a zavr\u00fa.<\/em><\/p>\n

Claudia ani ned\u00fdcha.<\/em><\/p>\n

\u0160tyria mu\u017ei sa usadia v kresl\u00e1ch a nav\u00f4kol sa za\u010d\u00edna oz\u00fdva\u0165 neobvykl\u00fd hukot. Claudii prebiehaj\u00fa hlavou \u010doraz \u0161ialenej\u0161ie my\u0161lienky signalizuj\u00face bl\u00edzkos\u0165 paniky. Ke\u010f sa ozve Conradov nap\u00e4t\u00fd hlas: \u201e\u0161tart bol \u00faspe\u0161n\u00fd,\u201c Claudia intenz\u00edvne o\u010dak\u00e1va nejak\u00e9 zr\u00fdchlenie, \u010dosi, \u010do by jej potvrdilo, \u017ee je v nejakom neuverite\u013enom dopravnom prostriedku. V skuto\u010dnosti v\u0161ak poc\u00edti len \u013eahu\u010dk\u00e9 zachvenie a potom ni\u010d.<\/em><\/p>\n

Spr\u00e1vanie \u0161tvorice sa ale po tomto zachven\u00ed neuverite\u013ene zmen\u00ed. Okam\u017eite vysko\u010dia na nohy a ich top\u00e1nky s\u00fa zrazu nepr\u00edjemne bl\u00edzko: nastupuj\u00fa do auta. Dvere zariadenia sa op\u00e4\u0165 otv\u00e1raj\u00fa, rampa sa vys\u00fava. Motor fordu zavr\u010d\u00ed a k\u00fdm sa Claudia stihne spam\u00e4ta\u0165, zaplav\u00ed ju svetlo. Ford je pre\u010d. Nev\u0161imli si ju.<\/em><\/p>\n

Claudia za\u017emurk\u00e1 a om\u00e1mene si sad\u00e1. Dvere zost\u00e1vaj\u00fa otvoren\u00e9. Ne\u010dak\u00e1. R\u00fdchlo ujs\u0165, k\u00fdm sa nevr\u00e1tia, k\u00fdm sa op\u00e4\u0165 nie\u010do nestane. Beztak die\u0165a nem\u00f4\u017ee \u010falej sledova\u0165. Nie\u017eeby ju jeho osud teraz tr\u00e1pil menej, naopak, dali jej ve\u013ea podnetov na znepokojenie… no odi\u0161li s n\u00edm autom nevedno kam a v nej sa preberie pud sebaz\u00e1chovy. Mus\u00ed sa dosta\u0165 do bezpe\u010dia, kde si rozmysl\u00ed, \u010do \u010falej. Pri ceste pomedzi ponur\u00e9 bet\u00f3nov\u00e9 st\u013apy si uvedom\u00ed, \u017ee nikde nevidela zariaden\u00fa \u010das\u0165 gar\u00e1\u017ee, a to ju zneist\u00ed oh\u013eadom smeru. Ale potom zazrie spredu presvita\u0165 denn\u00e9 svetlo a vybehne von.<\/em><\/p>\n

Tam ju \u010dak\u00e1 prv\u00fd \u0161ok: jej Chevrolet tam nestoj\u00ed. Nechala ho, aby blokoval pr\u00edjazdov\u00fa cestu, no napriek tomu tadia\u013e ford pre\u0161iel, inokadia\u013e nemohol, a Claudiino auto zmizlo. Claudia ide \u010falej popri ceste pe\u0161o a zr\u00fdch\u013euje v snahe \u010do najsk\u00f4r sa vzdiali\u0165 od uzavretej tov\u00e1rne. Ke\u010f sa dostane na hlavn\u00fa cestu, stopne si auto a to ju vezme do najbli\u017e\u0161ieho mesta.<\/em><\/p>\n

\u201e\u010ealej si to presne u\u017e nepam\u00e4t\u00e1m,\u201c vysvet\u013eovala Claudia a sledovala svoj prst, ktor\u00fdm zamyslene hladila okraj \u0161\u00e1lky. \u201eAni neviem, kedy som na to pri\u0161la. Asi a\u017e ke\u010f som sa dostala domov. Ulicami som i\u0161la duchom nepr\u00edtomn\u00e1, v\u00f4bec som si nev\u0161\u00edmala farbu l\u00edstia stromov.\u201c<\/p>\n

\u201eFarbu l\u00edstia?\u201c sp\u00fdtal sa David.<\/p>\n

Akoby jeho ot\u00e1zku nepo\u010dula. \u201eA\u017e vo svojom byte som si uvedomila, \u017ee to v \u0148om vyzer\u00e1 \u00faplne inak, ako ke\u010f som ho predch\u00e1dzaj\u00faci ve\u010der op\u00fa\u0161\u0165ala. Trvalo mi v\u0161ak nieko\u013eko dn\u00ed, k\u00fdm som to celkom pochopila. Neverila som d\u00e1tumom v dennej tla\u010di, spr\u00e1vam, ni\u010domu. Ale potom som uvidela na ulici svoju susedu, dev\u00e4\u0165desiatro\u010dn\u00fa Agnes Atkinsonov\u00fa, ktor\u00e1 mala by\u0165 u\u017e p\u00e4\u0165 mesiacov m\u0155tva<\/em>…\u201c Pozrela na ohromen\u00e9ho Davida.<\/p>\n

\u201eJa neviem, ako je to mo\u017en\u00e9,\u201c pokra\u010dovala. \u201eNem\u00e1m ti za zl\u00e9, ak mi never\u00ed\u0161. Ale v jednej veci som si ist\u00e1. Ke\u010f som \u0165a naposledy opatrovala, bol 13. august roku 1973. A ke\u010f som sa v ten ve\u010der vr\u00e1tila domov, bol 19. okt\u00f3ber roku 1970.\u201c<\/p>\n

Vzdychla. \u201eViem \u010do si mysl\u00ed\u0161 a ver mi, aj ja sama som si myslela, \u017ee som sa zbl\u00e1znila. Nikomu som sa neodva\u017eovala o tom poveda\u0165. Bola som tak\u00e1 zm\u00e4ten\u00e1… hlavne prv\u00e9 dni… a potom, ke\u010f som sa u\u017e stoto\u017enila s t\u00fdm, \u017ee je skuto\u010dne rok 1970, som za\u010dala pochybova\u0165 o re\u00e1lnosti posledn\u00fdch troch rokoch svojho \u017eivota. Za\u010dala som pochybova\u0165, \u010di som niekedy videla teba. Ale niektor\u00e9 veci… David, ja som vedela dopredu o udalostiach, ktor\u00e9 sa e\u0161te len mali sta\u0165. Poznala som to, \u010do som si zapam\u00e4tala zo spr\u00e1v z rokov 1970-1973. Vedela som, kedy umrie Louis Armstrong… \u017ee prezidentsk\u00e9 vo\u013eby vyhr\u00e1 op\u00e4\u0165 Nixon… poznala som v\u00fdvoj Vietnamskej vojny… aby som dok\u00e1zala sama sebe, \u017ee nie som \u0161ialen\u00e1, v lete 1972 som dala svojej kamar\u00e1tke zape\u010daten\u00fa ob\u00e1lku s in\u0161trukciou, nech ju otvor\u00ed 8. apr\u00edla 1973. Urobila tak \u2013 a na\u0161la v nej moju spr\u00e1vu, \u017ee v tento de\u0148 umrel Pablo Picasso…\u201c<\/p>\n

\u201ePovedali ste jej pravdu?\u201c<\/p>\n

Pokr\u00fatila hlavou. \u201eNeodv\u00e1\u017eila som sa. Ona do\u0161la k z\u00e1veru, \u017ee to bol len k\u00fazeln\u00edcky trik. Ako ten s vytiahnut\u00edm mince spoza ucha. Napokon v\u0161ak dni, ktor\u00e9 som pre\u017eila dvojmo, skon\u010dili a pri\u0161li \u010fal\u0161ie, pre m\u0148a nov\u00e9. Nevie\u0161 si predstavi\u0165, ak\u00fa \u00fa\u013eavu som c\u00edtila. A po\u010das rokov, ktor\u00e9 plynuli \u010falej som si spomienku na cel\u00fa t\u00fa hist\u00f3riu v mysli nejako obalila, a u\u017e som sa k nej nevracala. Preto\u017ee to, \u010do som za\u017eila, bolo viac, ne\u017e som dok\u00e1zala unies\u0165. Ale st\u00e1le mi zostali fotky.\u201c<\/p>\n

\u201eNerozm\u00fd\u0161\u013eali ste nad t\u00fdm, \u017ee p\u00f4jdete na pol\u00edciu? Mali ste predsa d\u00f4kaz. Tie fotografie…\u201c<\/p>\n

\u201e\u00c1no, presne to som chcela urobi\u0165. Ale predt\u00fdm som si chcela zisti\u0165 podrobnosti o \u00fanose. Malo by o tom by\u0165 v tla\u010di ve\u013ea. A napriek tomu som ni\u010d nena\u0161la. Ani jedin\u00fa spr\u00e1vu. V\u00f4bec ni\u010d. Akoby \u00fanos Davida Settlea nikdy nenastal. Tak\u017ee mi v podstate zostali fotografie, na ktor\u00fdch je nejak\u00e9 die\u0165a, ktor\u00e9 mohlo by\u0165 vyfoten\u00e9 kedyko\u013evek. A ktor\u00e9 navy\u0161e nikoho nezauj\u00edmalo, preto\u017ee ho pod\u013ea v\u0161etk\u00fdch dostupn\u00fdch spr\u00e1v nikto neuniesol.\u201c<\/p>\n

Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n