{"id":2126,"date":"2015-06-22T09:38:52","date_gmt":"2015-06-22T07:38:52","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=2126"},"modified":"2025-11-14T21:21:31","modified_gmt":"2025-11-14T20:21:31","slug":"sondy-k-marsu-22","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=2126","title":{"rendered":"Sondy k Marsu 2\/2"},"content":{"rendered":"

Predo\u0161l\u00e9 sondy<\/a><\/h4>\n
\"Mars<\/a>

Mars Observer. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n

Pozn\u00e1mka: \u010cl\u00e1nok zachyt\u00e1va sondy len do roku 2015, odvtedy nav\u0161t\u00edvili Mars \u010fal\u0161ie sondy, ktor\u00e9 tu nie s\u00fa spomenut\u00e9.<\/h3>\n

Mars Observer<\/h3>\n

Americk\u00e1 sonda ur\u010den\u00e1 na prieskum Marsu z jeho obe\u017enej dr\u00e1hy. Na rozdiel od predo\u0161l\u00fdch \u00faspe\u0161n\u00fdch sond v\u0161ak sklamala. Od\u0161tartovala bez probl\u00e9mov 25. septembra 1992 s nosnou raketou Titan 3 Commercial. Dostala sa na prechodov\u00fa dr\u00e1hu k Marsu, ku ktor\u00e9mu sa bl\u00ed\u017eila r\u00fdchlos\u0165ou 5,28 km\/s. Po\u010das letu k Marsu za\u010dala s prvou f\u00e1zou pr\u00e1ce \u2013 s v\u00fdskumom vlastnost\u00ed medziplanet\u00e1rneho priestoru, \u00farovne radi\u00e1cie, gama \u017eiarenia, v\u00fdskumom Slnka<\/a>, a spolo\u010dn\u00fdm meran\u00edm s \u010fal\u0161\u00edmi vtedy funk\u010dn\u00fdmi sondami, Galileo a Ulysses, h\u013eadala gravita\u010dn\u00e9 vlny. V auguste 1993, kr\u00e1tko pred pr\u00edletom k Marsu, be\u017eali pr\u00edpravy na brzdiaci man\u00e9ver, ktor\u00fd mal zaisti\u0165 stabiln\u00fa obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo plan\u00e9ty. V pohonnom syst\u00e9me v\u0161ak pravdepodobne do\u0161lo vinou netesn\u00fdch filtrov k zmie\u0161aniu paliva s okysli\u010dovadlom a k n\u00e1sledn\u00e9mu v\u00fdbuchu. Tri dni pred pl\u00e1novan\u00fdm vstupom na orbitu, 21. augusta 1993, bolo so sondou straten\u00e9 spojenie. Nie je v\u0161ak vyl\u00fa\u010den\u00e9, \u017ee v skuto\u010dnosti i\u0161lo len o poruchu spojenia so Zemou a Mars Observer v automatickom re\u017eime uskuto\u010dnil man\u00e9ver navedenia na orbitu. Dodnes nie je jasn\u00e9, \u010do bolo pr\u00ed\u010dinou zlyhania sondy, ani kde sa nach\u00e1dzaj\u00fa jej zvy\u0161ky.<\/p>\n

\"Mars<\/a>

Mars Global Surveyor. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n

Mars Global Surveyor<\/h3>\n

Americk\u00e1 sonda sk\u00famaj\u00faca Mars z jej obe\u017enej dr\u00e1hy. Po \u00faspe\u0161nom \u0161tarte 7. novembra 1996 s raketou Delta sa vyskytol mal\u00fd probl\u00e9m \u2013 jeden z jej sol\u00e1rnych panelov sa \u00faplne nevyklopil, \u010do v\u0161ak misiu neohrozilo. Po \u010fal\u0161\u00edch drobn\u00fdch \u0165a\u017ekostiach, ktor\u00e9 sondu cestou postretli, bola 12. septembra 1997 naveden\u00e1 na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo Marsu a za\u010dala ho sk\u00fama\u0165. Mars Global Surveyor plan\u00e9tu zmapoval, objavil jej slab\u00e9 magnetick\u00e9 pole a stopy po vode te\u010d\u00facej na jej povrchu, vyvr\u00e1til domnienku o umelom p\u00f4vode \u00fatvaru v oblasti Cydonia zn\u00e1meho ako \u201eTv\u00e1r na Marse\u201c, a preniesol na Zem celkovo takmer 83 gigabajtov inform\u00e1ci\u00ed. Fungoval dlh\u0161ie, ako hovoril pl\u00e1n. 2. novembra 2006 sa v\u0161ak po vyslan\u00ed rutinn\u00e9ho povelu na ot\u00e1\u010danie sol\u00e1rnych panelov stratilo spojenie s n\u00edm. V d\u00f4sledku zablokovan\u00e9ho nat\u00e1\u010dania panelu toti\u017e palubn\u00fd po\u010d\u00edta\u010d nato\u010dil sondu tak, aby z\u00edskavala maximum elektrickej energie i za cenu preru\u0161enia spojenia so Zemou. NASA ju preto pova\u017euje za straten\u00fa.<\/p>\n

\"Mars<\/a>

Mars 96. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n

Mars 96<\/h3>\n

Sonda Mars 96 ozna\u010dovan\u00e1 tie\u017e ako Mars 8 bola \u010fal\u0161\u00edm rusk\u00fdm pokusom o dosiahnutie Marsu, na ktorom sa v\u0161ak podie\u013ealo aj mnoho \u010fal\u0161\u00edch \u0161t\u00e1tov. Orbit\u00e1lna \u010das\u0165 sondy so sebou niesla dve prist\u00e1vacie puzdr\u00e1. Misia v\u0161ak skon\u010dila ne\u00faspechom e\u0161te \u010faleko pred cie\u013eom. 16. novembra 1996, po \u0161tarte s nosnou raketou Proton-K sa sonda dostala na n\u00edzku parkovaciu dr\u00e1hu okolo Zeme. No ke\u010f sa z nej chcela odp\u00fata\u0165 a zamieri\u0165 k Marsu, motor \u0161tvrt\u00e9ho stup\u0148a rakety zlyhal. Namiesto pl\u00e1novan\u00fdch \u00f4smich min\u00fat horel len p\u00e1r sek\u00fand a navy\u0161e v nespr\u00e1vnom smere. Po druhom obehu Zeme Mars 96, u\u017e odpojen\u00fd od rakety, vst\u00fapil do zemskej atmosf\u00e9ry<\/a>, kde zhorel nad ju\u017en\u00fdm Pacifikom. Obavu vyvol\u00e1vaj\u00fa silne r\u00e1dioakt\u00edvne plut\u00f3niov\u00e9 \u010dl\u00e1nky, z ktor\u00fdch mala sonda \u010derpa\u0165 elektrick\u00fa energiu, tie v\u0161ak pravdepodobne neporu\u0161en\u00e9 skon\u010dili na dne oce\u00e1nu. Na druh\u00fd de\u0148 po katastrofe zanikol v atmosf\u00e9re aj jej ne\u00faspe\u0161n\u00fd raketov\u00fd stupe\u0148.<\/p>\n

\"Poh\u013ead<\/a>

Poh\u013ead z prist\u00e1vacieho modulu sondy Mars Pathfinder na vozidlo Sojourner. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n

Mars Pathfinder<\/h3>\n

Americk\u00e1 sonda, ktor\u00e1 ako prv\u00e1 mala za cie\u013e nielen na Marse prist\u00e1\u0165, ale dopravi\u0165 tam aj mal\u00fd rover zvan\u00fd Sojourner pohybuj\u00faci sa po jeho povrchu. Misia bola ve\u013emi \u00faspe\u0161n\u00e1. Po \u00faspe\u0161nom \u0161tarte 4. decembra 1996 aj lete k Marsu sa prist\u00e1vac\u00ed modul 4. j\u00fala 1997 dotkol povrchu \u010dervenej plan\u00e9ty airbagom, ktor\u00fd ho chr\u00e1nil pred \u00fa\u010dinkami dopadu. 96 sek\u00fand po \u0148om pod\u013ea pl\u00e1nu poskakoval, a \u010fal\u0161ie dve a pol min\u00faty sa kot\u00fa\u013eal, k\u00fdm definit\u00edvne zastavil. Potom sonda airbagy vypustila, urobila sn\u00edmky okolia a vyklopila hlin\u00edkov\u00e9 panely, ktor\u00e9 posl\u00fa\u017eili Sojourneru ako rampa na cestu na povrch. Vozidlo nachodilo po Marse celkovo 62 m poskytlo 550 sn\u00edmok horn\u00edn. Prist\u00e1vac\u00ed modul odvysielal \u010fal\u0161\u00edch 16 000 sn\u00edmok, 15 chemick\u00fdch anal\u00fdz a \u00fadaje o po\u010das\u00ed na Marse. Posledn\u00e9 spojenie so sondou prebehlo 27. septembra 1997 a hoci nesk\u00f4r boli zachyten\u00e9 \u010fal\u0161ie slab\u00e9 sign\u00e1ly, na povely riadiaceho strediska u\u017e nereagovala. \u010coraz chladnej\u0161ie po\u010dasie na Marse jej pravdepodobne vybilo bat\u00e9rie.<\/p>\n

\"Sojourner.<\/a>

Sojourner. Zdroj<\/a>, zmen\u0161en\u00e9<\/p><\/div>\n

Sojourner<\/h3>\n

Prv\u00e9 vozidielko, ktor\u00e9 sa kedy pohybovalo po povrchu Marsu. Priletelo na palube sondy Mars Pathfinder. Po prist\u00e1t\u00ed na Marse v panve Ares Vallis sa tri hlin\u00edkov\u00e9 panely sondy odklopili do str\u00e1n ako okvetn\u00e9 l\u00edstky a po jednom z nich Sojourner zi\u0161iel na povrch. Pracova\u0165 za\u010dal 6. j\u00fala 1997. Rover meral na d\u013a\u017eku 63 cm, v\u00e1\u017eil 11,5 kg a pohyboval sa prostredn\u00edctvom \u0161iestich koliesok, ka\u017ed\u00e9ho s vlastn\u00fdm pohonom. Navrchu mal umiestnen\u00fd sol\u00e1rny panel, ktor\u00fd pre\u0148 vyr\u00e1bal elektrick\u00fa energiu. Bolo mo\u017en\u00e9 riadi\u0165 ho aj zo Zeme, no vzh\u013eadom na dlh\u00fa dobu letu sign\u00e1lu v\u00e4\u010d\u0161inu \u010dinnost\u00ed Sojourner vykon\u00e1val automaticky. Fungoval asi 12-kr\u00e1t dlh\u0161ie ako predpokladal pl\u00e1n.<\/p>\n

\"Nozomi.<\/a>

Nozomi. Zdroj: Nesnad<\/a>, zmen\u0161en\u00e9<\/p><\/div>\n

Nozomi<\/h3>\n

T\u00e1to japonsk\u00e1 sonda, ktorej meno znamen\u00e1 v preklade \u201en\u00e1dej\u201c, bola prv\u00fdm pokusom in\u00e9ho \u0161t\u00e1tu ne\u017e je Sovietsky zv\u00e4z\/Rusko a USA o dosiahnutie Marsu. Pod\u013ea pl\u00e1nu mala sk\u00fama\u0165 plan\u00e9tu z v\u00fdstrednej obe\u017enej dr\u00e1hy po dobu tri a\u017e p\u00e4\u0165 rokov. Stredobodom \u0161t\u00fadia malo by\u0165 spr\u00e1vanie sa vysokej atmosf\u00e9ry Marsu pod vplyvom slne\u010dn\u00e9ho vetra. Do kozmu ju vyniesla \u0161tvorstup\u0148ov\u00e1 raketa M-5 4. j\u00fala 1998. Zauj\u00edmav\u00e1 je jej dr\u00e1ha \u2013 na rozdiel od predo\u0161l\u00fdch sond, ktor\u00e9 z parkovacej orbity Zeme zamierili rovno k Marsu, Nozomi dvakr\u00e1t letela k Mesiacu<\/a> a sp\u00e4\u0165 k Zemi, aby zv\u00fd\u0161ila svoju r\u00fdchlos\u0165. Po skon\u010den\u00ed man\u00e9vrovania v\u0161ak nedosiahla pl\u00e1novan\u00fd kurz a preto nemohla Mars dostihn\u00fa\u0165 v roku 1999, ako bolo napl\u00e1novan\u00e9, ale musela k nemu letie\u0165 po takzvanej n\u00fadzovej dr\u00e1he s pr\u00edletom a\u017e koncom roka 2003. T\u00fdm v\u0161ak probl\u00e9my nekon\u010dili. Nozomi zlyhal hlavn\u00fd komunika\u010dn\u00fd syst\u00e9m, vyskytli sa poruchy v syst\u00e9me z\u00e1sobovania elektrickou energiou a dokonca hrozila zr\u00e1\u017eka sondy s Marsom. Viacer\u00e9 poruchy sp\u00f4sobili siln\u00e9 slne\u010dn\u00e9 erupcie v roku 2002. Nozomi sa napokon s plan\u00e9tou nezrazila a minula ju vo vzdialenosti 894 km, ale v tom \u010dase u\u017e riadiace stredisko nemalo so sondou spojenie. Zostala teda obieha\u0165 Slnko ako \u010fal\u0161ia z ne\u00faspe\u0161n\u00fdch sond poslan\u00fdch k Marsu pred \u0148ou.<\/p>\n

\"Mars<\/a>

Mars Climater Orbiter. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n

Mars Climate Orbiter<\/h3>\n

Americk\u00e1 sonda sl\u00fa\u017eiaca na v\u00fdskum Marsu z jeho obe\u017enej dr\u00e1hy, ktor\u00e1 sa v\u0161ak zaradila k ne\u00faspe\u0161n\u00fdm. Jej hlavn\u00fdm cie\u013eom bolo denne sledova\u0165 po\u010dasie plan\u00e9ty, p\u00e1tra\u0165 po vode a uhli\u010ditanoch v atmosf\u00e9re a na povrchu. NASA tie\u017e potrebovala dosta\u0165 k Marsu dru\u017eicu, ktor\u00e1 by sa v bud\u00facnosti mohla pou\u017e\u00edva\u0165 na komunik\u00e1ciu telies na plan\u00e9te so Zemou. Mars Climate Orbiter vzlietol s nosnou raketou Delta 11. decembra 1998. Jeho dev\u00e4\u0165 a pol mesiaca trvaj\u00faci let k Marsu prebiehal bez probl\u00e9mov. Na spomalenie a zachytenie gravit\u00e1ciou plan\u00e9ty sonda pou\u017eila hlavn\u00fd motor. Po brzdiacom man\u00e9vri pod\u013ea o\u010dak\u00e1vania zmizla za Marsom, no u\u017e sa spoza neho nevynorila. NASA ju musela prehl\u00e1si\u0165 za straten\u00fa. Pod\u013ea vy\u0161etrovania sa po man\u00e9vri namiesto o\u010dak\u00e1van\u00fdch 140 a\u017e 150 km nad povrchom plan\u00e9ty dostala do v\u00fd\u0161ky iba 60 km, tak\u017ee zhorela v mar\u0165anskej atmosf\u00e9re. Pr\u00ed\u010dinou tejto chyby v navig\u00e1cii bola z\u00e1mena metrick\u00fdch a anglick\u00fdch jednotiek pri v\u00fdmene \u00fadajov medzi riadiacimi strediskami.<\/p>\n

\"Mars<\/a>

Mars Polar Lander, Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n

Mars Polar Lander<\/h3>\n

Druh\u00e1 z americk\u00fdch sond vypusten\u00fdch k Marsu v \u0161tartovacom okne na pomedz\u00ed rokov 1998-1999 neskon\u010dila o ni\u010d lep\u0161ie ne\u017e Mars Climate Orbiter. Tento mal\u00fd prist\u00e1vac\u00ed modul mal sk\u00fama\u0165 ju\u017en\u00fd p\u00f3l Marsu. Niesol so sebou aj dva mal\u00e9 projektily (penetr\u00e1tory) pomenovan\u00e9 Scott a Amundsen, ktor\u00e9 sa mali zabori\u0165 meter hlboko do mar\u0165anskej p\u00f4dy a presk\u00fama\u0165 ju. Mars Polar Lander vzlietol 3. janu\u00e1ra 1999. Po opusten\u00ed zemskej orbity sa vyskytli \u0165a\u017ekosti \u2013 automatick\u00fd orienta\u010dn\u00fd syst\u00e9m nebol schopn\u00fd sondu spr\u00e1vne zorientova\u0165. Technici probl\u00e9m vyrie\u0161ili. 3. decembra 1999 sonda vst\u00fapila do atmosf\u00e9ry Marsu. Pravdepodobne pre\u010dkala zostup vrchnou atmosf\u00e9rou a pod\u013ea o\u010dak\u00e1vania n\u00e1sledne rozprestrela aj pad\u00e1k, no zrejme pred\u010dasne vypla brzdiace motory a roztrie\u0161tila sa o povrch. U\u017e sa nepodarilo nadviaza\u0165 spojenie ani s \u0148ou, ani s projektilmi, hoci sa o to riadiace stredisko po\u010das janu\u00e1ra 2000 pok\u00fa\u0161alo.<\/p>\n

\"Mars<\/a>

Mars Odyssey. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n

Mars Odyssey<\/h3>\n

Po dvoch ne\u00faspechoch op\u00e4\u0165 \u00faspe\u0161n\u00e1 americk\u00e1 sonda sk\u00famaj\u00faca Mars z jeho obe\u017enej dr\u00e1hy. Vych\u00e1dzala z Mars Cimate Orbiter, niesla v\u0161ak in\u00e9 pr\u00edstroje. Od\u0161tartovala 7. apr\u00edla 2001 a k Marsu priletela po drobn\u00fdch probl\u00e9moch 24. okt\u00f3bra 2001. Bola naveden\u00e1 na z\u00e1kladn\u00fa eliptick\u00fa obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo neho, z ktorej postupn\u00fdm brzden\u00edm o atmosf\u00e9ru pre\u0161la na v\u00fdsledn\u00fa kruhov\u00fa dr\u00e1hu vo v\u00fd\u0161ke asi 400 km nad povrchom. Vo febru\u00e1ri 2002 za\u010dal prebieha\u0165 vedeck\u00fd v\u00fdskum. Po auguste 2004, kedy mala skon\u010di\u0165 jej z\u00e1kladn\u00e1 misia, NASA nieko\u013ekokr\u00e1t uvo\u013enila finan\u010dn\u00e9 prostriedky na pred\u013a\u017eenie \u010dinnosti. Mars Odyssey je najdlh\u0161ie funguj\u00facou sondou pri Marse a teoreticky by mohla pracova\u0165 a\u017e do roku 2016. Po\u010das dlh\u00e9ho obdobia svojej pr\u00e1ce n\u00e1m poskytla zauj\u00edmav\u00e9 inform\u00e1cie vr\u00e1tane n\u00e1znaku existencie podpovrchov\u00e9ho \u013eadu, nov\u00e9 zistenia, objavy, a mno\u017estvo fotografi\u00ed, okrem in\u00e9ho aj sond Spirit, Opportunity a Phoenix (pozri ni\u017e\u0161ie).<\/p>\n

\"Mars<\/a>

Mars Express. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n

Mars Express<\/h3>\n

Prv\u00e1 sonda k Marsu poch\u00e1dzaj\u00faca od Eur\u00f3pskej kozmickej agent\u00fary (ESA) sa vzniesla na vrchole ruskej rakety Sojuz-FG 2. j\u00fana 2003. Hlavnou \u00falohou misie je h\u013eada\u0165 stopy po vode na \u010dervenej plan\u00e9te z jej obe\u017enej dr\u00e1hy. Spolo\u010dne s hlavnou sondou putoval aj pripojen\u00fd zostupov\u00fd modul Beagle 2 vyroben\u00fd vo Ve\u013ekej Brit\u00e1nii. Ten sa od Mars Express odp\u00fatal 19. decembra 2003, e\u0161te pred jej naveden\u00edm na orbitu. K\u00fdm hlavn\u00e1 sonda \u00faspe\u0161ne zakotvila na obe\u017enej dr\u00e1he, Beagle 2 sa po prist\u00e1t\u00ed u\u017e neozval. Pr\u00ed\u010diny jeho zlyhania dodnes nie s\u00fa jasn\u00e9. Orbit\u00e1lna \u010das\u0165 sondy v\u0161ak po nieko\u013ek\u00fdch pred\u013a\u017eeniach funguje dodnes a z\u00edskala mno\u017estvo \u00fadajov o samotnom Marse aj jeho mesiaci<\/a> Phobos. Medzi ne patr\u00ed napr\u00edklad objav pravdepodobn\u00e9ho zamrznut\u00e9ho mora na plan\u00e9te, objav met\u00e1nu a \u010dpavku v mar\u0165anskej atmosf\u00e9re \u010di vodn\u00e9ho \u013eadu v ju\u017enej pol\u00e1rnej \u010diapo\u010dke. Sonda tie\u017e nadviazala spojenie s vozidlom Spirit.<\/p>\n

\"Mars<\/a>

Mars Exploration Rovers. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n

\"Lander<\/a>

Lander (prist\u00e1vac\u00ed modul) Spiritu, ktor\u00fd rover odfotografoval po jeho opusten\u00ed. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n

Mars Exploration Rovers \u2013 Spirit<\/h3>\n

Jedna z dvojice americk\u00fdch, kr\u00e1tko po sebe vypusten\u00fdch sond, sa zara\u010fuje k naj\u00faspe\u0161nej\u0161\u00edm sond\u00e1m na Marse v\u00f4bec. Misiu MER tvoria dve vozidielka \u2013 rovery nadv\u00e4zuj\u00face na prv\u00fd \u00faspe\u0161n\u00fd mar\u0165ansk\u00fd rover Sojourner. Na rozdiel od Sojournera, ktor\u00fd za cel\u00fa dobu svojej funk\u010dnosti najazdil iba okolo 100 metrov, nov\u00e9 rovery boli schopn\u00e9 tak\u00fato vzdialenos\u0165 prekona\u0165 za jedin\u00fd mar\u0165ansk\u00fd de\u0148. Ka\u017ed\u00fd z nich niesol vedeck\u00e9 pr\u00edstroje na h\u013eadanie d\u00f4kazov o pr\u00edtomnosti tekutej vody na povrchu Marsu v minulosti. Spirit sa vzniesol na vrchole nosnej rakety Delta 7925 10. j\u00fana 2003. Let prebiehal bez v\u00e4\u010d\u0161\u00edch probl\u00e9mov a\u017e na mal\u00fa poruchu jedn\u00e9ho z vedeck\u00fdch pr\u00edstrojov. Rover dosadol na povrch plan\u00e9ty 4. janu\u00e1ra 2004 za pomoci tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu, pad\u00e1ku, brzdiacich rakiet a airbagu. Bol to podobn\u00fd sp\u00f4sob, ak\u00fdm prist\u00e1l jeho predchodca Mars Pathfinder.<\/p>\n

Spirit<\/h3>\n

Rover MER-A menom Spirit bol jedn\u00fdm z dvoch vozidielok misie Mars Exploration Rovers. Bol asi dvakr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161\u00ed a desa\u0165kr\u00e1t \u0165a\u017e\u0161\u00ed ne\u017e jeho predchodca Sojourner. No tak ako on, aj Spirit sa pohyboval prostredn\u00edctvom \u0161estice koliesok a \u010derpal energiu zo Slnka. Prist\u00e1l 4. janu\u00e1ra 2004 a \u0161tyri min\u00faty nato odvysielal spr\u00e1vu pre riadiace stredisko, \u017ee je v poriadku. N\u00e1sledne sa vypustili airbagy, vyklopili sa kr\u00eddla prist\u00e1vacieho apar\u00e1tu a vysunul sa kamerov\u00fd sto\u017eiar. V \u010fal\u0161\u00edch d\u0148och prebiehali testy a 15. janu\u00e1ra 2004 Spirit vy\u0161iel na povrch plan\u00e9ty. Hoci sa p\u00f4vodne predpokladalo, \u017ee bude fungova\u0165 len 90 dn\u00ed, Spirit sa akt\u00edvne pohyboval po Marse do janu\u00e1ra 2010 a pre\u0161iel asi 7,7 kilometra. Potom sa zasekol na mieste, no na\u010falej pracoval a\u017e do 22. marca 2010, kedy sa definit\u00edvne odml\u010dal. E\u0161te vy\u0161e roka potom s n\u00edm riadiace stredisko sk\u00fa\u0161alo nadviaza\u0165 spojenie.<\/p>\n

Mars Exploration Rovers \u2013 Opportunity<\/h3>\n

Druh\u00e1 z dvojice americk\u00fdch sond k Marsu vypusten\u00fdch kr\u00e1tko po sebe po\u010das ve\u013ek\u00e9ho pribl\u00ed\u017eenia Marsu k Zemi v roku 2003. Tak ako jej dvoj\u010da Spirit, aj Opprtunity bola do vesm\u00edru vynesen\u00e1 nosnou raketou Delta 7925. Vzlietla 7. j\u00fala 2003. Po\u010das nieko\u013ekomesa\u010dnej cesty k \u010dervenej plan\u00e9te prebiehali kontroly. Pri nich sa zistilo, \u017ee jeden z pr\u00edstrojov, M\u00f6ssbauerov spektrometer, nepracuje \u00faplne spr\u00e1vne, ale ostatn\u00e9 syst\u00e9my s\u00fa v poriadku. Za\u010diatkom novembra sa sonda dostala do probl\u00e9mov kv\u00f4li silnej slne\u010dnej aktivite, no o nieko\u013eko dn\u00ed sa podarilo obnovi\u0165 norm\u00e1lny stav. Pri prist\u00e1van\u00ed Opportunity riadiace stredisko vyu\u017eilo sk\u00fasenosti z\u00edskan\u00e9 z prist\u00e1vania jej dvoj\u010da\u0165a Spiritu. Prist\u00e1vac\u00ed modul dosadol na povrch Marsu 26. 1. 2004 v oblasti Meridiani Planum.<\/p>\n

\"Lander<\/a>

Lander (prist\u00e1vac\u00ed modul) Opportunity, ktor\u00fd rover odfotografoval po jeho opusten\u00ed. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n

Opportunity<\/h3>\n

Druh\u00e9 z dvoch vozidielok misie Mars Exploration Rovers ozna\u010den\u00e9 aj ako MER-B. Je \u00faplne identick\u00e9 s prv\u00fdm vozidielkom Spirit, no prist\u00e1lo na opa\u010dnej strane plan\u00e9ty. Robot opustil prist\u00e1vac\u00ed modul 31. 1. 2004. Nepretr\u017eite funguje na Marse u\u017e 11 rokov a za ten \u010das pre\u0161iel vzdialenos\u0165 viac ako 41 kilometrov, \u010di\u017ee vy\u0161e p\u00e4\u0165n\u00e1sobok vzdialenosti prekonanej jeho dvoj\u010da\u0165om. Hoci Opportunity p\u00e1rkr\u00e1t zapadla do piesku, napokon sa z neho v\u017edy dostala a je st\u00e1le pohybliv\u00e1. V posledn\u00fdch rokoch sk\u00fama kr\u00e1ter Endeavour. Okrem in\u00e9ho na\u0161la d\u00f4kazy o te\u010d\u00facej vode na Marse v minulosti, poslala na Zem mno\u017estvo sn\u00edmok a rozborov, pozorovala mar\u0165ansk\u00e9 mesiace a objavila prv\u00fd meteorit n\u00e1jden\u00fd na inej plan\u00e9te.<\/p>\n

Viac inform\u00e1ci\u00ed k roveru Opportunity<\/em><\/a><\/p>\n

\"Mars<\/a>

Mars Reconnaissance Orbiter. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n

Mars Reconnaissance Orbiter<\/h3>\n

\u010eal\u0161ia \u00faspe\u0161n\u00e1 americk\u00e1 sonda systematicky sk\u00fama Mars z jeho obe\u017enej dr\u00e1hy. \u0160tartovala 12. augusta 2005 s nosnou raketou Atlas 5. Je vybaven\u00e1 v\u00fdkonn\u00fdm kamerov\u00fdm syst\u00e9mom, ktor\u00fd z\u00edskava podrobn\u00e9 sn\u00edmky povrchu. Telev\u00edzna kamera v spojen\u00ed s teleskopom je schopn\u00e1 zobrazova\u0165 mar\u0165ansk\u00fd povrch s rozl\u00ed\u0161en\u00edm umo\u017e\u0148uj\u00facim rozozna\u0165 detaily s ve\u013ekos\u0165ou nieko\u013eko decimetrov. Tie posl\u00fa\u017eia pri pl\u00e1novan\u00ed \u010fal\u0161\u00edch exped\u00edci\u00ed. 10. marca 2006 bola sonda naveden\u00e1 na dr\u00e1hu okolo Marsu, ktor\u00fa v nasleduj\u00facich mesiacoch doladila aerobrakingom. V okt\u00f3bri 2006 za\u010dala jej vedeck\u00e1 pr\u00e1ca. Hoci sa vyskytlo p\u00e1r probl\u00e9mov, sonda \u00faspe\u0161ne pracuje dodnes. Medzi jej zauj\u00edmav\u00e9 sn\u00edmky patria lav\u00edny a zosuvy na Marse, \u010di vyfotografovanie vodn\u00e9ho \u013eadu na plan\u00e9te.<\/p>\n

\"Phoenix.<\/a>

Phoenix. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n

Phoenix<\/h3>\n

\u00daspe\u0161n\u00e1 americk\u00e1 sonda, ktor\u00e1 dok\u00e1zala to, \u010do Mars Polar Lander pred \u00f4smimi rokmi nie \u2013 prist\u00e1\u0165 na pol\u00e1rnej \u010diapo\u010dke Marsu v oblasti bohatej na \u013ead. Vzlietla 4. augusta 2007. Disponovala robotickou rukou schopnou odberu vzoriek zmrznutej p\u00f4dy, ktor\u00fa potom analyzovala. Po ist\u00fdch probl\u00e9moch s presunom prvej vzorky do analyz\u00e1tora dostala Zem \u00fadaje. Sk\u00faman\u00e1 vzorka p\u00f4dy bola prirovnan\u00e1 k such\u00fdm horn\u00fdm vrstv\u00e1m \u00fadol\u00ed Antarkt\u00eddy. Phoenix potvrdil pr\u00edtomnos\u0165 vodn\u00e9ho \u013eadu na Marse, ktor\u00fd aj vyfotil, poslal nieko\u013eko \u010fal\u0161\u00edch anal\u00fdz p\u00f4dy, fotografi\u00ed, meteorologick\u00fdch meran\u00ed, zaznamenal dokonca sne\u017eenie. S prich\u00e1dzaj\u00facou zimou na Marse a so zni\u017euj\u00facou sa v\u00fd\u0161kou slnka klesalo mno\u017estvo elektrickej energie, ktor\u00e9 boli sol\u00e1rne panely schopn\u00e9 vyrobi\u0165, a\u017e sa napokon 2. novembra 2008 sonda definit\u00edvne odml\u010dala.<\/p>\n

Viac inform\u00e1ci\u00ed k sonde Phoenix<\/em><\/a><\/p>\n

\"Phobos-Grunt.<\/a>

Phobos-Grunt. Zdroj: Pline<\/a><\/p><\/div>\n

Phobos-Grunt<\/h3>\n

Ne\u00faspe\u0161n\u00e1 rusk\u00e1 sonda, ktor\u00e1 mala ako prv\u00e1 sonda v hist\u00f3rii prist\u00e1\u0165 na Fobose, odobra\u0165 vzorky jeho p\u00f4dy a vr\u00e1ti\u0165 sa s nimi na Zem. Spolo\u010dne s ruskou sondou sa k Marsu chystala letie\u0165 aj \u010d\u00ednska sonda Yinghuo-1. Na viacer\u00fdch pr\u00edstrojoch sa podie\u013eala aj ESA. S pomocou nosnej rakety Zenit-3F sonda Phobos-Grunt a Yinghuo-1 d\u0148a 8. novembra 2011 \u00faspe\u0161ne od\u0161tartovali na n\u00edzku obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu Zeme, z ktorej sa mali dvoma n\u00e1sledn\u00fdmi re\u0161tartmi ur\u00fdch\u013eovacieho stup\u0148a Fregat dosta\u0165 na dr\u00e1hu k Marsu. Fregat sa v\u0161ak nespustil, Phobos-Grunt ostal obieha\u0165 okolo Zeme, a spojenie s n\u00edm sa preru\u0161ilo. V nasleduj\u00facich d\u0148och prebiehali ne\u00faspe\u0161n\u00e9 pokusy o nadviazanie komunik\u00e1cie. Sonda obiehala Zem na ve\u013emi n\u00edzkej obe\u017enej dr\u00e1he, ktor\u00e1 sa tren\u00edm o \u010dastice atmosf\u00e9ry neust\u00e1le zni\u017eovala, a preto sa 15. janu\u00e1ra 2012 rozpadla v atmosf\u00e9re nad ju\u017enou \u010das\u0165ou Tich\u00e9ho oce\u00e1na asi 1 200 km od pobre\u017eia \u010cile.<\/p>\n

Mal\u00e9 zamyslenie sa nad sondou Phobos-Grunt<\/a><\/em><\/p>\n

\"Skuto\u010dn\u00e1<\/a>

Skuto\u010dn\u00e1 fotografia (nie umeleck\u00e1 predstava ani fotomont\u00e1\u017e) vozidla Curiosity na Marse. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n

Mars Science Laboratory<\/h3>\n

T\u00e1to americk\u00e1 sonda zn\u00e1ma aj ako Curiosity je st\u00e1le funguj\u00facou \u00faspe\u0161nou a najmlad\u0161ou sondou na Marse. Jej misia pokra\u010duje v p\u00e1tran\u00ed po vode a m\u00e1 sk\u00fama\u0165 mo\u017enosti minul\u00e9ho \u010di dokonca s\u00fa\u010dasn\u00e9ho \u017eivota na povrchu plan\u00e9ty. Vzlietla 26. novembra 2011 s nosnou raketou Atlas 5 ako komplex zlo\u017een\u00fd z preletov\u00e9ho a prist\u00e1vacieho modulu. S drobn\u00fdmi komplik\u00e1ciami rover pre\u010dkal mnohomesa\u010dn\u00fd prelet medzi Zemou a Marsom, po\u010das ktor\u00e9ho zmeral \u00farove\u0148 radi\u00e1cie, \u010do s\u00fa inform\u00e1cie cenn\u00e9 pre pr\u00edpadn\u00fd pilotovan\u00fd let na Mars. 6. augusta 2012 Curiosity zvl\u00e1dol aj predt\u00fdm neodsk\u00fa\u0161an\u00fd komplikovan\u00fd sp\u00f4sob prist\u00e1vania v kr\u00e1teri Gale. S\u00fa\u010das\u0165ou tohto prist\u00e1vacieho postupu je tzv. nebesk\u00fd \u017eeriav \u2013 spustenie rovera z prist\u00e1vacieho stup\u0148a na povrch plan\u00e9ty na nylonov\u00fdch lan\u00e1ch.<\/p>\n

Curiosity<\/h3>\n

T\u00e1to sonda zvan\u00e1 tie\u017e Mars Science Laboratory je \u00faspe\u0161nou a najmlad\u0161ou americkou sondou na Marse. Na povrchu za\u010dala pracova\u0165 6. augusta 2012. Hlavn\u00fa \u010das\u0165 sondy tvor\u00ed pojazdn\u00e9 laborat\u00f3rium, najv\u00e4\u010d\u0161ie a najlep\u0161ie vybaven\u00e9, ak\u00e9 kedy \u013eudstvo vyslalo mimo na\u0161u plan\u00e9tu. Toto vozidlo nesie desa\u0165n\u00e1sobne viac vedeck\u00fdch pr\u00edstrojov ne\u017e jeho predchodcovia Spirit a Opportunity, a na rozdiel od nich ho poh\u00e1\u0148a r\u00e1dioizotopov\u00fd zdroj, tak\u017ee po\u010dasie a ro\u010dn\u00e9 obdobia na Marse nie s\u00fa prek\u00e1\u017ekou v jeho pr\u00e1ci. Okrem in\u00e9ho tie\u017e objavil, \u017ee v mieste jeho prist\u00e1tia kedysi tiekla rieka, dok\u00e1zal, \u017ee mar\u0165ansk\u00e1 atmosf\u00e9ra v minulosti obsahovala ve\u013ea \u013eah\u0161\u00edch prvkov, a \u017ee na \u010dervenej plan\u00e9te boli kedysi podmienky vhodn\u00e9 pre vznik \u017eivota. Curiosity napriek technick\u00fdm probl\u00e9mom funguje dodnes.<\/p>\n

Zdroje<\/h2>\n