$\"Vzadu$ <\/a>
Vzadu (\u013d-P): Robinson, Thomas, Camarda, Noguchi
Vpredu (\u013d\u2013P): Kelly, Lawrenceov\u00e1, Collinsov\u00e1<\/p><\/div>\n
STS-114<\/strong> bola misia americk\u00e9ho raketopl\u00e1nu<\/a> Discovery, prv\u00e1 misia v programe Return to Flight. I\u0161lo v\u00f4bec o prv\u00fd \u0161tart raketopl\u00e1nu po ukon\u010den\u00ed 907-d\u0148ovej prest\u00e1vky, ktor\u00e1 bola sp\u00f4soben\u00e1 pozastaven\u00edm letov po hav\u00e1rii raketopl\u00e1nu Columbia<\/a>. Cie\u013eom letu bolo dovezenie z\u00e1sob na Medzin\u00e1rodn\u00fa vesm\u00edrnu stanicu a tie\u017e odsk\u00fa\u0161anie nov\u00fdch bezpe\u010dnostn\u00fdch opatren\u00ed. Kv\u00f4li probl\u00e9mom, ktor\u00e9 sa po\u010das misie vyskytli, sa v\u0161ak NASA rozhodla op\u00e4\u0165 pozastavi\u0165 lety v\u0161etk\u00fdch raketopl\u00e1nov.<\/p>\n
Pos\u00e1dka<\/h2>\n
\n
Eileen M. Collinsov\u00e1 (4) \u2013 Velite\u013e<\/li>\n
Jim Kelly (2) \u2013 Pilot<\/li>\n
S\u00f3i\u010di Nogu\u010di (1) \u2013 Prv\u00fd letov\u00fd \u0161pecialista \u2013 JAXA<\/li>\n
Stephen Robinson (3) \u2013 Druh\u00fd letov\u00fd \u0161pecialista<\/li>\n
Andy Thomas (4) \u2013 Tret\u00ed letov\u00fd \u0161pecialista<\/li>\n
Wendy Lawrenceov\u00e1 (4) \u2013 \u0160tvrt\u00fd letov\u00fd \u0161pecialista<\/li>\n
Charlie Camarda (1) \u2013 Piaty letov\u00fd \u0161pecialista<\/li>\n<\/ul>\n
V z\u00e1tvork\u00e1ch je uveden\u00fd celkov\u00fd po\u010det letov do vesm\u00edru vr\u00e1tane tejto misie.<\/p>\n
Ciele misie<\/h2>\n
P\u00f4vodn\u00e9<\/h3>\n
Misia ozna\u010den\u00e1 ako STS-114 bola p\u00f4vodne ur\u010den\u00e1 pre orbiter<\/a> Atlantis. Keby nenastala hav\u00e1ria raketopl\u00e1nu Columbia, Atlantis by vzlietol na t\u00fato misiu v marci 2003. Jej cie\u013eom bola v\u00fdmena \u0161iestej z\u00e1kladnej pos\u00e1dky Medzin\u00e1rodnej vesm\u00edrnej stanice za siedmu. Velite\u013eom mala by\u0165 Eileen M. Collinsov\u00e1, ktor\u00e1 sa tak u\u017e po druh\u00fdkr\u00e1t stala velite\u013ekou raketopl\u00e1nu (prv\u00fdkr\u00e1t v roku 1999 pri misii STS-93). \u010eal\u0161\u00ed \u010dlenovia pos\u00e1dky boli Kelly (pilot), Noguchi a Robinson ako letov\u00ed \u0161pecialisti. Spolu s nimi mala letie\u0165 siedma pos\u00e1dka ISS v zlo\u017een\u00ed Kenneth Bowersox, Donald Petit a Nikolaj Budarin, na Zem sa mali vraca\u0165 \u010dlenovia \u0161iestej z\u00e1kladnej pos\u00e1dky Jurij Malen\u010denko, Edward Lu a Alexander Kaleri. Misia mala trva\u0165 11 dn\u00ed, z \u010doho 7 by raketopl\u00e1n str\u00e1vil spojen\u00fd s ISS. Po\u010das troch v\u00fdstupov do kozmu mali Noguchi a Robinson vykona\u0165 niektor\u00e9 \u00fadr\u017eb\u00e1rske \u010dinnosti, napr. v\u00fdmenu jedn\u00e9ho zo \u0161tyroch gyroskopov.<\/p>\n
Nov\u00e9<\/h3>\n
Po\u010das prest\u00e1vky sp\u00f4sobenej hav\u00e1riou Columbie pozemn\u00e9 vybavenie aj person\u00e1l pre\u0161li mno\u017estvom \u00faprav, testov a zdokonalen\u00ed, aby bola minimalizovan\u00e1 mo\u017enos\u0165 \u010fal\u0161ej katastrofy. Nov\u00fdm cie\u013eom letu STS-114 bolo najm\u00e4 preveri\u0165 \u00faspe\u0161nos\u0165 t\u00fdchto opatren\u00ed \u2013 \u010do zah\u0155\u0148alo kontrolu stavu tepelnej ochrany na obe\u017enej dr\u00e1he pomocou nov\u00e9ho \u0161peci\u00e1lneho n\u00e1stavca OBSS (Orbiter Boom Sensor System) pripojen\u00e9ho k manipul\u00e1toru Remote Manipulator System, a sk\u00fa\u0161ka mo\u017enost\u00ed opravy tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu vo vesm\u00edre. Raketopl\u00e1n mal aj doplni\u0165 z\u00e1soby na Medzin\u00e1rodn\u00fa vesm\u00edrnu stanicu ISS v module Raffaello, privies\u0165 nov\u00fd gyroskop CMG, a jeden zo star\u00fdch gyroskopov opravi\u0165. Napl\u00e1novan\u00e9 boli tri v\u00fdstupy do otvoren\u00e9ho priestoru (EVA).<\/p>\n
Opatrenia na zv\u00fd\u0161enie bezpe\u010dnosti (RTF opatrenia)<\/h2>\n
Z 15 odpor\u00fa\u010dan\u00ed vydan\u00fdch vy\u0161etrovacou komisiou CAIB<\/a> sa NASA nepodarilo splni\u0165 3, respekt\u00edve NASA ich splnila len s\u010dasti. Na splnenie po\u017eiadavok vy\u0161etrovacej komisie dohliadala komisia RTF TG veden\u00e1 b\u00fdval\u00fdmi astronautmi, Thomasom P. Staffordom a Richardom O. Coveym. Odborn\u00edkom NASA a dod\u00e1vate\u013eom sa nepodarilo celkom obmedzi\u0165 opad\u00e1vanie penovej izol\u00e1cie z vonkaj\u0161ej palivovej n\u00e1dr\u017ee ET. Pr\u00e1ve jeden tak\u00fdto kus izol\u00e1cie 16. janu\u00e1ra 2003 narazil do kr\u00eddla \u0161tartuj\u00faceho raketopl\u00e1nu Columbia<\/a> a sp\u00f4sobil po\u0161kodenie tepelnej ochrany n\u00e1be\u017enej hrany jeho kr\u00eddla, \u010do malo za n\u00e1sledok jeho de\u0161trukciu. Hoci v priebehu testov z najnebezpe\u010dnej\u0161\u00edch miest opad\u00e1vali kusy s hmotnos\u0165ou maxim\u00e1lne 7 gramov (hmotnos\u0165 \u00falomku, ktor\u00fd zasiahol Columbiu, bola odhadnut\u00e1 na 1,2 kg), mo\u017enos\u0165 v\u00e1\u017eneho po\u0161kodenia tepelnej ochrany sa nedala celkom vyl\u00fa\u010di\u0165.<\/p>\n
$\"Raketopl\u00e1n$ <\/a>
Raketopl\u00e1n Discovery po\u010das pr\u00edprav na \u0161tart<\/p><\/div>\n
Druh\u00fdm nesplnen\u00fdm bodom po\u017eiadaviek CAIB bolo zv\u00fd\u0161enie odolnosti tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu orbitera vo\u010di n\u00e1razom. To sa v\u0161ak uk\u00e1zalo by\u0165 pr\u00edli\u0161 technicky n\u00e1ro\u010dn\u00e9 a tak tepeln\u00fd \u0161t\u00edt raketopl\u00e1nu ostal bez podstatn\u00fdch zmien. Tre\u0165ou po\u017eiadavkou splnenou len \u010diasto\u010dne bolo vyvinutie met\u00f3dy in\u0161pekcie a opravy tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu vo vesm\u00edre. \u00daspe\u0161n\u00e1 met\u00f3da kontroly tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu vo vesm\u00edre s\u00edce bola vyvinut\u00e1, ale mo\u017enosti jeho opravy v pr\u00edpade po\u0161kodenia neboli dotiahnut\u00e9 do konca.<\/p>\n
V\u0161etky zvy\u0161n\u00e9 po\u017eiadavky komisie CAIB v\u0161ak boli splnen\u00e9. V\u010faka ohrieva\u010dom a vy\u0161\u0161ej kvalite izola\u010dnej peny klesla pravdepodobnos\u0165 opad\u00e1vania kusov izol\u00e1cie z ET pri \u0161tarte. Taktie\u017e bol vylep\u0161en\u00fd proces nan\u00e1\u0161ania a n\u00e1slednej kontroly s\u00fadr\u017enosti a homogenity izola\u010dnej peny, aby nemohli odpad\u00e1va\u0165 v\u00e4\u010d\u0161ie \u010dastice. Pred obnoven\u00edm letov boli vybrat\u00e9 a skontrolovan\u00e9 v\u0161etky RCC panely (\u010dasti najsilnej\u0161ej tepelnej ochrany raketopl\u00e1nu v miestach najvy\u0161\u0161ieho aerodynamick\u00e9ho nam\u00e1hania pri prist\u00e1van\u00ed). Zdokonalil sa syst\u00e9m sn\u00edmkovania raketopl\u00e1nu po\u010das \u0161tartu, aby sa pr\u00edpadn\u00e9 po\u0161kodenia mohli hne\u010f odhali\u0165. Boli uroben\u00e9 opatrenia, aby ISS mohla sl\u00fa\u017ei\u0165 ako n\u00fadzov\u00fd pr\u00edstav pre pos\u00e1dku raketopl\u00e1nu, a tie\u017e sa zlep\u0161ili mo\u017enosti vyslania pr\u00edpadnej z\u00e1chrannej misie (predt\u00fdm \u00faplne nerealizovate\u013en\u00e9).<\/p>\n
Experimenty<\/h2>\n
Hlavn\u00fdm cie\u013eom misie STS-114 bolo testovanie met\u00f3d in\u0161pekcie syst\u00e9mu tepelnej ochrany TPS (Thermal Protection System), testovanie niektor\u00fdch mo\u017enost\u00ed jeho opravy, z\u00e1sobovanie a \u00fadr\u017eb\u00e1rske pr\u00e1ce na Medzin\u00e1rodnej vesm\u00edrnej stanici. Okrem toho sa na palube orbitera odohrali nasleduj\u00face experimenty a pozorovania:<\/p>\n
\n
vplyv kozmick\u00e9ho letu<\/a> na skelet, svaly a imunitn\u00fd syst\u00e9m \u010dloveka (predletov\u00e9 a poletov\u00e9 vy\u0161etrenia)<\/li>\n
\u00fa\u010dinnos\u0165 lieku promethaz\u00ednu na potla\u010denie kinet\u00f3zy<\/li>\n
monitorovanie reaktiv\u00e1cie latentn\u00fdch v\u00edrusov a ich prenos medzi \u010dlenmi pos\u00e1dky<\/li>\n
vplyv kozmick\u00e9ho letu na imunitn\u00fd stav \u010dloveka (predletov\u00e9 a poletov\u00e9 vy\u0161etrenie)<\/li>\n
sledovanie stavu ortostatick\u00e9ho \u00fastrojenstva (predletov\u00e9 a poletov\u00e9 vy\u0161etrenie)<\/li>\n
vplyv kozmick\u00e9ho letu na reaktiv\u00e1ciu Eppstein-Barrovho v\u00edrusu (predletov\u00e9 a poletov\u00e9 vy\u0161etrenie)<\/li>\n
zmeny v svaloch sp\u00f4soben\u00e9 vplyvom bezv\u00e1hov\u00e9ho stavu<\/a><\/li>\n
testovanie vplyvu bo\u010dn\u00e9ho vetra na dynamiku prist\u00e1vacieho man\u00e9vru<\/li>\n
testovanie prototypu v\u00fdparn\u00edku pre chladenie v termoregula\u010dnom syst\u00e9me s pou\u017eit\u00edm zmesi vody a hydroxypropylmethyletheru<\/li>\n<\/ul>\n
Pr\u00edpravy na \u0161tart<\/h2>\n
Pr\u00edpravy na \u0161tart prebiehali ve\u013emi dlho, preto\u017ee u\u017e od polovice roku 2004 sa po\u010d\u00edtalo s t\u00fdm, \u017ee Discovery vy\u0161tartuje v m\u00e1jovom \u0161tartovacom okne roku 2005. V hang\u00e1ri OPF na raketopl\u00e1ne okrem be\u017en\u00fdch pr\u00edprav tie\u017e prebiehali testy kvality panelov RCC. 29. marca 2005 sa orbiter premiestnil do mont\u00e1\u017enej haly VAB, kde bol pripojen\u00fd k vonkaj\u0161ej palivovej n\u00e1dr\u017ei ET a pomocn\u00fdm motorom SRB. V\u0161etko prebiehalo hladko, a tak sa cel\u00e1 zostava mohla 6. apr\u00edla presun\u00fa\u0165 na \u0161tartovaciu rampu 39-B. 13. a 14. apr\u00edla prebehlo sk\u00fa\u0161obn\u00e9 odpo\u010d\u00edtavanie. V jeho priebehu technici zistili, \u017ee na potrub\u00ed medzi orbiterom a n\u00e1dr\u017eou ET sa tvor\u00ed nadmern\u00e9 mno\u017estvo n\u00e1mrazy. Z tohto miesta bola z\u00e1merne odstr\u00e1nen\u00e1 penov\u00e1 izol\u00e1cia, aby sa zabr\u00e1nilo jej opad\u00e1vaniu, ale mno\u017estvo ne\u017eiaducej n\u00e1mrazy za\u010dalo technikov znepokojova\u0165. Navy\u0161e sa vyskytli probl\u00e9my so senzormi vypr\u00e1zdnenia vod\u00edka z n\u00e1dr\u017ee ET. 29. apr\u00edla sa preto mana\u017ement definit\u00edvne rozhodol odlo\u017ei\u0165 \u0161tart a vymeni\u0165 cel\u00fa n\u00e1dr\u017e ET za in\u00fa, ktor\u00e1 mala by\u0165 pou\u017eit\u00e1 pri lete raketopl\u00e1nu Atlantis. 26. apr\u00edla putovala \u0161tartovacia zostava nasp\u00e4\u0165 do haly VAB, kde Discovery dostal nov\u00fa n\u00e1dr\u017e ET aj s novou dvojicou motorov SRB. Na rampu bol Discovery op\u00e4tovne prevezen\u00fd 16. j\u00fana, tentoraz v\u0161ak pr\u00edpravy prebiehali bez sk\u00fa\u0161obn\u00e9ho odpo\u010d\u00edtavania. Medzit\u00fdm sa v budov\u00e1ch OPF a VAB rozbehli pr\u00edpravy na pr\u00edpadn\u00fa z\u00e1chrann\u00fa misiu raketopl\u00e1nu Atlantis nazvan\u00fa STS-300.<\/p>\n
D\u00e1tum \u0161tartu bol ur\u010den\u00fd na 13. j\u00fala 2005. D\u00e1tum \u0161tartu s\u00edce ist\u00fd \u010das ohrozoval hurik\u00e1n Dennis, napokon sa v\u0161ak Floride vyhol a nebolo potrebn\u00e9 odviez\u0165 Discovery nasp\u00e4\u0165 do haly VAB. Pr\u00edpravy na \u0161tart \u00faspe\u0161ne pokra\u010dovali a za\u010dalo sa aj odpo\u010d\u00edtavanie v \u010dase T -43 hod\u00edn, ale k \u0161tartu v stanovenom term\u00edne predsa len nedo\u0161lo. Pr\u00ed\u010dinou bola chyba na senzore 2 ECO vo vod\u00edkovej n\u00e1dr\u017ei, ktor\u00e1 sa objavila po\u010das nastupovania pos\u00e1dky. Riadite\u013e \u0161tartu Mike Leinbach teda \u0161tart odvolal. Ako pr\u00ed\u010dinu z\u00e1vady stanovili 20. j\u00fala mo\u017en\u00e9 interference v prep\u00e1jacom bloku medzi senzormi a po\u010d\u00edta\u010dmi raketopl\u00e1nu a ako nov\u00fd d\u00e1tum \u0161tartu bol ur\u010den\u00fd 26. j\u00fal. Tentoraz u\u017e odpo\u010d\u00edtavanie prebiehalo bez probl\u00e9mov a tak 26. j\u00fala 2005 o 14:38:59,977 UTC raketopl\u00e1n Discovery od\u0161tartoval na prv\u00fa misiu po viac ako dvoch rokoch \u010dakania.<\/p>\n
$\"Z\u00e1znam$ <\/a>
Z\u00e1znam kamery nach\u00e1dzaj\u00facej sa na n\u00e1dr\u017ei ET po\u010das vzletu, na ktorom vidie\u0165 oddelenie \u00falomka penovej izol\u00e1cie<\/p><\/div>\n
Priebeh letu<\/h2>\n
\u0160tart<\/h3>\n
Vzlet raketopl\u00e1nu Discovery zo \u0161tartovacej rampy 39-B neprebiehal \u00faplne bez probl\u00e9mov. Pribli\u017ene 2,5 sekundy po \u0161tarte narazil do \u0161pice n\u00e1dr\u017ee ET vt\u00e1k, ktor\u00fd ju v\u0161ak na\u0161\u0165astie nepo\u0161kodil. V \u010dase T +70 s zaznamenala kamera umiestnen\u00e1 na ET oddelenie \u010dasti dla\u017edice syst\u00e9mu tepelnej ochrany na zadnej strane krytu \u0161achty predn\u00e9ho podvozku. Druh\u00fdm, v\u00e1\u017enej\u0161\u00edm probl\u00e9mom, bolo oddelenie izola\u010dnej peny z ET. Po odhoden\u00ed n\u00e1dr\u017ee ET pos\u00e1dka n\u00e1dr\u017e vyfotografovala a na Zemi sa po vyhodnoten\u00ed sn\u00edmok zistilo, \u017ee nieko\u013eko sek\u00fand po odhoden\u00ed SRB sa z ET oddelil takmer meter dlh\u00fd kus izola\u010dnej peny a to napriek v\u0161etk\u00fdm RTF opatreniam. Okrem toho sa na ET objavilo e\u0161te mno\u017estvo \u010fal\u0161\u00edch miest, kde do\u0161lo k oddeleniu men\u0161\u00edch kusov peny. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed kus odpadol z profilovan\u00e9ho \u00fatvaru kryj\u00faceho horn\u00fd koniec potrubia a kabel\u00e1\u017ee, ved\u00faceho po povrchu n\u00e1dr\u017ee. Jeho hmotnos\u0165 odhadli na 400 gramov. Odpad\u00e1vanie penovej izol\u00e1cie z tejto \u010dasti n\u00e1dr\u017ee bolo \u00faplne neo\u010dak\u00e1van\u00e9, preto hlavn\u00fd mana\u017e\u00e9r raketopl\u00e1nov Bill Parsons na tla\u010dovej konferencii 27. j\u00fala ozn\u00e1mil, \u017ee pokia\u013e nebud\u00fa zaisten\u00e9 a napraven\u00e9 pr\u00ed\u010diny opad\u00e1vania izol\u00e1cie z ET, nem\u00f4\u017ee nijak\u00fd \u010fal\u0161\u00ed raketopl\u00e1n od\u0161tartova\u0165.<\/p>\n
Oper\u00e1cie na obe\u017enej dr\u00e1he<\/h3>\n
Raketopl\u00e1n sa v\u0161ak \u010falej pohyboval pod\u013ea pl\u00e1nu po suborbit\u00e1lnej dr\u00e1he, ktor\u00fa v \u010dase 15:17:20 UTC z\u00e1\u017eihom motorov OMS zmenil na orbit\u00e1lnu s perigeom 150 a apogeom 230 km. Po nevyhnutn\u00fdch previerkach v\u0161etk\u00fdch syst\u00e9mov nasledovalo otvorenie n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru a potom o\u017eivenie manipul\u00e1toru RMS. V \u010dase 19:42:08 UTC prvou korekciou dr\u00e1hy piloti za\u010dali st\u00edhanie ISS.<\/p>\n
Po\u010das druh\u00e9ho d\u0148a letu pos\u00e1dka op\u00e4\u0165 o\u017eivila manipul\u00e1tor RMS, ktor\u00fd po odsk\u00fa\u0161an\u00ed vyzdvihol z prav\u00e9ho boku n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru predl\u017eovac\u00ed kus ozna\u010dovan\u00fd skratkou OBSS (Orbiter Boom Sensor System). Na \u0148om s\u00fa umiestnen\u00e9 laserov\u00e9 detektory, fotometre a kamery, ur\u010den\u00e9 na odha\u013eovanie pr\u00edpadn\u00fdch po\u0161koden\u00ed tepelnej ochrany. Predl\u017eovacia ty\u010d je nevyhnutn\u00e1, preto\u017ee bez nej by samotn\u00fd manipul\u00e1tor RMS nedosiahol na spodn\u00fa \u010das\u0165 raketopl\u00e1nu. Okolo 09:24 UT sa za\u010dala kontrola tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu raketopl\u00e1nu, ktor\u00e1 v\u0161ak odhalila len zanedbate\u013en\u00e9 po\u0161kodenia. V te\u0148 de\u0148 sa uskuto\u010dnili tie\u017e dve korekcie dr\u00e1hy, prv\u00e1 o 06:54:12 UTC a druh\u00e1 o 16:03:24 UTC. Pos\u00e1dka ISS (velite\u013e Sergej Konstantinovi\u010d Krikaljov a palubn\u00fd in\u017einier John L. Phillips) ako aj pos\u00e1dka raketopl\u00e1nu sa pripravovali na spojenie. Na palube ISS sa do prechodov\u00e9ho tunela PMA-2 za\u010dala nap\u00fa\u0161\u0165a\u0165 atmosf\u00e9ra, na palube raketopl\u00e1nu sa pripravila prechodov\u00e1 komora, spojovac\u00ed uzol sa vysunul do pohotovostnej polohy a vysunula sa mal\u00e1 parabolick\u00e1 ant\u00e9na sl\u00fa\u017eiaca aj pre stret\u00e1vac\u00ed r\u00e1diolok\u00e1tor.<\/p>\n
$\"Discovery$ <\/a>
Discovery pred z\u00e1vere\u010dn\u00fdm pribl\u00ed\u017een\u00edm k ISS<\/p><\/div>\n
28. j\u00fala okolo 05:30 UTC sa za\u010dala s\u00e9ria pribli\u017eovac\u00edch man\u00e9vrov k ISS. V \u010dase 09:50 UTC, ke\u010f u\u017e bola vzdialenos\u0165 raketopl\u00e1nu a stanice o m\u00e1lo viac ako 1,5 km, nadviazali obidve pos\u00e1dky zvukov\u00e9 spojenie v komunika\u010dnom p\u00e1sme UKV. Medzi 10:15 a 10:24 UTC sa raketopl\u00e1n oto\u010dil okolo svojej krat\u0161ej vodorovnej osi a pos\u00e1dka ISS zatia\u013e sn\u00edmkovala jeho tepeln\u00fd \u0161t\u00edt. V \u010dase 10:38 UTC bola vzdialenos\u0165 oboch telies asi 100 m a pribli\u017eovacia r\u00fdchlos\u0165 len 50 mm za sekundu. O 10:46 UTC dal letov\u00fd riadite\u013e Paul Hill s\u00fahlas so stret\u00e1vac\u00edm man\u00e9vrom. V \u010dase 11:18 UT sa spojovacie uzly raketopl\u00e1nu a modulu PMA-2 zachytili a v \u010dase 11:30 UT sa uzamkli z\u00e1mky spojovacieho uzla. Raketopl\u00e1n Discovery sa t\u00fdm spojil s Medzin\u00e1rodnou vesm\u00edrnou stanicou. V \u010dase 12:54 UT sa otvorili poklopy a pos\u00e1dky sa mohli stretn\u00fa\u0165.<\/p>\n
Po sl\u00e1vnostnom priv\u00edtan\u00ed pos\u00e1dok sa za\u010dali bezpe\u010dnostn\u00e9 \u0161kolenia, po nich \u010fal\u0161ie opatrenia a premiest\u0148ovanie z\u00e1sob. Medzi ne patrilo aj pre\u010derp\u00e1vanie stla\u010den\u00e9ho dus\u00edka zo z\u00e1sob raketopl\u00e1nu do tlakov\u00fdch n\u00e1dr\u017e\u00ed modulu Quest. Stani\u010dn\u00fd manipul\u00e1tor SSRMS (Space Station Remote Manipulator System), vyzdvihol predl\u017eovaciu ty\u010d OBSS z l\u00f4\u017eka v n\u00e1kladovom priestore raketopl\u00e1nu a predal ju manipul\u00e1toru RMS. Manipul\u00e1tor stanice SSRMS riadili Kelly a Lawrenceov\u00e1 za asistencie Phillipsa, manipul\u00e1tor raketopl\u00e1nu obsluhovali zase Camarda a Thomas. Cie\u013eom tejto oper\u00e1cie bolo preda\u0165 ty\u010d OBSS manipul\u00e1toru RMS a to preto, lebo po pripojen\u00ed ku stanici by na ty\u010d u\u017e nedosiahol manipul\u00e1tor raketopl\u00e1nu bez pomoci. Pred za\u010dat\u00edm odpo\u010dinku, ktor\u00fd nastal okolo 20:40 UT, pre\u0161la cel\u00e1 pos\u00e1dka raketopl\u00e1nu nasp\u00e4\u0165 do jeho priestorov.<\/p>\n
$\"Modul$ <\/a>
Modul Raffaello po pripojen\u00ed k ISS<\/p><\/div>\n
29. j\u00fala prebehlo pripojenie n\u00e1kladov\u00e9ho modulu MPLM Raffaello k spojovaciemu uzlu modulu Unity. Modul za pomoci stani\u010dn\u00e9ho manipul\u00e1toru Lawrenceov\u00e1 a Kelly \u00faspe\u0161ne pripojili k stanici. Ke\u010f v\u0161ak do neho chcel Krikaljov vst\u00fapi\u0165, nastal probl\u00e9m. Pr\u00edli\u0161 ve\u013ek\u00fd rozdiel tlakov mu nedovolil otvori\u0165 modul. Z\u00e1vadu sa podarilo odstr\u00e1ni\u0165 a okolo 15:00 UT bol prielez do modulu otvoren\u00fd. Astronauti vst\u00fapili do Raffaella a za\u010dali z neho vyklada\u0165 materi\u00e1l. Kelly a Phillips zatia\u013e pripravili stani\u010dn\u00fd manipul\u00e1tor SSRMS na \u010fal\u0161ie kontroly tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu raketopl\u00e1nu tentoraz farebnou kamerou na manipul\u00e1tore. Tieto kontroly neuk\u00e1zali ni\u010d mimoriadne, azda len men\u0161ie mno\u017estvo \u0161krabancov a drobn\u00fdch po\u0161koden\u00ed ako pri hociktorej inej misii raketopl\u00e1nu predt\u00fdm.<\/p>\n
Pred odpo\u010dinkom pre\u0161la op\u00e4\u0165 pos\u00e1dka raketopl\u00e1nu okolo 16:30 UT do priestorov Discovery a hermeticky uzavrela prielezy medzi raketopl\u00e1nom a stanicou. Stalo sa tak z d\u00f4vodu, aby na palube raketopl\u00e1nu mohol by\u0165 zn\u00ed\u017een\u00fd tlak na 700 hPa ako pr\u00edprava na prv\u00fd v\u00fdstup do otvoren\u00e9ho priestoru. Zn\u00ed\u017eenie tlaku sa vykonalo pre\u010derpan\u00edm \u010dasti vzduchu do atmosf\u00e9ry stanice. Po ukon\u010den\u00ed odpo\u010dinku 30. j\u00fala okolo 04:09 UT sa za\u010dali bezprostredn\u00e9 pr\u00edpravy na v\u00fdstup do otvoren\u00e9ho priestoru. Napokon o 09:46 UT Noguchi a Robinson prepojen\u00edm svojich skafandrov na vn\u00fatorn\u00e9 zdroje ofici\u00e1lne za\u010dali prv\u00fd v\u00fdstup do otvoren\u00e9ho priestoru.<\/p>\n
EVA-1<\/h4>\n
Prvou \u00falohou Nogu\u010diho a Robinsona bolo testova\u0165 dve nov\u00e9 met\u00f3dy opr\u00e1v tepelnej ochrany raketopl\u00e1nu. Za pou\u017eitia aplik\u00e1toru peny EWA zahladzovali umelo vytvoren\u00e9 diery vo vzork\u00e1ch dla\u017ed\u00edc a materi\u00e1lom NOAX opravovali maketu po\u0161koden\u00e9ho krytu RCC n\u00e1be\u017enej hrany kr\u00eddla. Pre nedostatok \u010dasu v\u0161ak neboli dokon\u010den\u00e9 v\u0161etky pokusy. Zatia\u013e sa na palube raketopl\u00e1nu zv\u00fd\u0161il tlak na norm\u00e1lnu hodnotu, aby mohli by\u0165 otvoren\u00e9 prielezy medzi Discovery a stanicou a aby sa mohlo pokra\u010dova\u0165 v pren\u00e1\u0161an\u00ed n\u00e1kladu.<\/p>\n
Noguchi a Robinson sa vr\u00e1tili po n\u00e1radie do prechodovej komory Quest a potom za\u010dali in\u0161talova\u0165 na povrchu modulu Quest nosn\u00fa kon\u0161trukciu ESPAD a kabel\u00e1\u017e pre bud\u00face pripojenie skladovacej plo\u0161iny ESP. V pr\u00e1ci im pom\u00e1hali Kelly a Lawrenceov\u00e1, ktor\u00ed zvn\u00fatra raketopl\u00e1nu ovl\u00e1dali manipul\u00e1tor RMS nes\u00faci nosn\u00edky ESPAD. Noguchi potom opravil po\u0161koden\u00fa ant\u00e9nu naviga\u010dn\u00e9ho syst\u00e9mu GPS (Global Positioning System). Nasledovalo premostenie nefunk\u010dn\u00e9ho dia\u013ekov\u00e9ho sp\u00edna\u010da RPC-17 (Remote Power Controller) pre silov\u00fd zotrva\u010dn\u00edk (gyroskop) CMG-2 (Control Moment Gyroscope). Robinson pripravil n\u00e1radie potrebn\u00e9 na chystan\u00fa v\u00fdmenu silov\u00e9ho zotrva\u010dn\u00edka. Potom sa astronauti vr\u00e1tili do prechodovej komory Quest a o 16:36 UT sa za\u010dalo tlakovanie komory. T\u00fdm sa po 6 hodin\u00e1ch a 50 min\u00fatach ofici\u00e1lne skon\u010dil prv\u00fd v\u00fdstup do kozmu.<\/p>\n
Po skon\u010den\u00ed v\u00fdstupu a op\u00e4tovnom otvoren\u00ed prielezov medzi telesami za\u010dala pos\u00e1dka odpo\u010dinok. 31. j\u00fala pokra\u010dovalo pren\u00e1\u0161anie n\u00e1kladu medzi raketopl\u00e1nom a komplexom, astronauti tie\u017e pripravovali skafandre na druh\u00fd v\u00fdstup do kozmu. Rovnako ako v predch\u00e1dzaj\u00facom pr\u00edpade, pred za\u010diatkom zni\u017eovania tlaku pos\u00e1dka uzavrela prielezy medzi Discovery a stanicou a po ukon\u010den\u00ed odpo\u010dinku a nevyhnutn\u00fdch pr\u00edprav\u00e1ch 1. augusta o 08:42 UT Noguchi a Robinson za\u010dali svoj druh\u00fd v\u00fdstup do otvoren\u00e9ho priestoru.<\/p>\n
$\"Steve$ <\/a>
Steve Robinson na stani\u010dnom manipula\u010dnom ramene po\u010das tretieho v\u00fdstupu do kozmu<\/p><\/div>\n
EVA-2<\/h4>\n
Hlavnou \u00falohou druh\u00e9ho v\u00fdstupu do kozmu bola v\u00fdmena nefunk\u010dn\u00e9ho silov\u00e9ho zotrva\u010dn\u00edka CMG-1. Po odpojen\u00ed k\u00e1blov astronauti demontovali cel\u00e9 tristokilogramov\u00e9 puzdro so zotrva\u010dn\u00edkom z priehradovej kon\u0161trukcie ITS-Z1, nad modulom Unity. Nogu\u010di bol na plo\u0161ine na konci stani\u010dn\u00e9ho manipul\u00e1toru, ktor\u00fd ovl\u00e1dali Kelly a Lawrenceov\u00e1. T\u00ed ho dia\u013ekov\u00fdm ovl\u00e1dan\u00edm zniesli spolu so zotrva\u010dn\u00edkom do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru raketopl\u00e1nu, kde bol proviz\u00f3rne ukotven\u00fd. Nov\u00fd zotrva\u010dn\u00edk, dovtedy tie\u017e proviz\u00f3rne ulo\u017een\u00fd v n\u00e1kladovom priestore, bol nalo\u017een\u00fd na plo\u0161inu a spolu s Nogu\u010dim putoval nasp\u00e4\u0165 ku kon\u0161trukcii ITS-Z1. Potom Robinson a Nogu\u010di nov\u00fd zotrva\u010dn\u00edk nain\u0161talovali. Riadiace stredisko MCC sa pok\u00fasilo uviez\u0165 zotrva\u010dn\u00edk do prev\u00e1dzky, ale ne\u00faspe\u0161ne. Chyba bola v zlom kontakte niektor\u00e9ho z konektorov. Nogu\u010di preto odpojil a znovu pevne spojil v\u0161etky konektory, v ktor\u00fdch mohol by\u0165 probl\u00e9m. Na druh\u00fd pokus sa u\u017e riadiacemu stredisku podarilo zotrva\u010dn\u00edk o\u017eivi\u0165. Po upratan\u00ed n\u00e1radia sa Robinson a Nogu\u010di mohli vr\u00e1ti\u0165 do prechodovej komory, kde o 15:56 UT ukon\u010dili druh\u00fd v\u00fdstup do otvoren\u00e9ho priestoru. Tento trval 7 hod\u00edn a 14 min\u00fat. V priebehu v\u00fdstupu pokra\u010dovali Krikaljov, Phillips, Colinsov\u00e1 a Camarda v pren\u00e1\u0161an\u00ed n\u00e1kladu.<\/p>\n
Zatia\u013e \u010do pos\u00e1dka odpo\u010d\u00edvala, na Zemi prebehlo zasadanie mana\u017e\u00e9rov letu Discovery MMT (Mission Management Team). Na tomto zasadnut\u00ed padlo rozhodnutie odstr\u00e1ni\u0165 dve vy\u010dnievaj\u00face upch\u00e1vky medzi dla\u017edicami tepelnej ochrany v bl\u00edzkosti prednej podvozkovej \u0161achty pri tre\u0165om v\u00fdstupe do otvoren\u00e9ho priestoru (EVA-3). Aerodynamici sa ob\u00e1vali, \u017ee t\u00e1to nerovnos\u0165 povrchu by viedla ku vzniku turbulentn\u00e9ho pr\u00fadenia, ktor\u00e9 by zv\u00fd\u0161ilo tepeln\u00e9 nam\u00e1hanie tepelnej ochrany. Okrem t\u00fdchto vypch\u00e1vok v\u0161ak technici nena\u0161li \u017eiadne po\u0161kodenie, ktor\u00e9 by vy\u017eadovalo oprav\u00e1rsky z\u00e1sah na orbite.<\/p>\n
2. augusta sa pos\u00e1dka pripravovala na posledn\u00fd v\u00fdstup do otvoren\u00e9ho priestoru. Pokra\u010dovalo tie\u017e prekladanie n\u00e1kladu a uskuto\u010dnila sa spolo\u010dn\u00e1 tla\u010dov\u00e1 videokonferencia pos\u00e1dky raketopl\u00e1nu a stanice ISS a tie\u017e telefonick\u00fd rozhovor Eileen Collinsovej s prezidentom Bushom.<\/p>\n
EVA-3<\/h4>\n
Tret\u00ed v\u00fdstup do kozmu sa za\u010dal 3. augusta o 08:48 UT a absolvovali ho op\u00e4\u0165 Noguchi a Robinson. Vlastnej „oprave“ tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu predch\u00e1dzala pr\u00edprava n\u00e1radia, mont\u00e1\u017enych plo\u0161\u00edn a in\u0161tal\u00e1cia \u00falo\u017enej plo\u0161iny ESP-2 na modul Quest, ktor\u00e1 bude sl\u00fa\u017ei\u0165 pri \u010fal\u0161\u00edch misi\u00e1ch. Napokon okolo 12:08 UT Robinson nast\u00fapil na mont\u00e1\u017enu plo\u0161inu na konci stani\u010dn\u00e9ho manipul\u00e1toru a Lawrenceov\u00e1 a Kelly ho presunuli na prv\u00e9 z dvoch miest, na ktorom tr\u010dali spomedzi dla\u017ed\u00edc vypch\u00e1vky. Uk\u00e1zalo sa, \u017ee oprava bola jednoduch\u0161ia, ne\u017e odborn\u00edci \u010dakali. Robinsonovi sa vypch\u00e1vky podarilo vytiahnu\u0165 prstami. Nasledovala fotodokument\u00e1cia tepelnej ochrany raketopl\u00e1nu, presun plo\u0161iny do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru raketopl\u00e1nu a jej demont\u00e1\u017e z manipul\u00e1toru, upratovanie n\u00e1radia a napokon okolo 14:28 UT n\u00e1vrat obidvoch astronautov do prechodovej komory Quest. O 14:49 UT sa ofici\u00e1lne skon\u010dil tret\u00ed v\u00fdstup do otvoren\u00e9ho priestoru, ktor\u00fd trval 6 hod\u00edn 1 min\u00fatu.<\/p>\n
Pri prieskume fotografi\u00ed tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu raketopl\u00e1nu odborn\u00edci na\u0161li e\u0161te jedno miesto, ktor\u00e9 budilo zv\u00fd\u0161en\u00fa pozornos\u0165: odchl\u00edpen\u00e1 izol\u00e1cia nad jedn\u00fdm z okienok pilotnej kab\u00edny. Pos\u00e1dka musela za pomoci detektorov a kamier OBSS toto miesto d\u00f4kladne presk\u00fama\u0165. 4. augusta doobeda prebiehalo definit\u00edvne ukladanie n\u00e1kladu prepravovan\u00e9ho sp\u00e4\u0165 na Zem do modulu Raffaello. Celkove bolo na stanicu premiestnen\u00fdch 6,8 ton n\u00e1kladu a nasp\u00e4\u0165 na Zem putovalo 3,9 ton. Z\u00e1rove\u0148 sa Collinsov\u00e1, Robinson a Camarda z\u00fa\u010dastnili tla\u010dovej konferencie, v priebehu ktorej hovorili aj s japonsk\u00fdm ministersk\u00fdm predsedom J. Koizumi a ministrom \u0161kolstva, kult\u00fary, \u0161portu, vedy a techniky N. Nakayma. Na Zemi zatia\u013e pri\u0161li technici k z\u00e1veru, \u017ee odchl\u00edpnut\u00e1 izol\u00e1cia nepredstavuje pre Discovery \u017eiadnu hrozbu.<\/p>\n
$\"No\u010dn\u00e9$ <\/a>
No\u010dn\u00e9 prist\u00e1vanie raketopl\u00e1nu na Edwards AFB<\/p><\/div>\n
$\"Po$ <\/a>
Po prist\u00e1t\u00ed s\u00fa z Discovery ods\u00e1van\u00e9 pohonn\u00e9 hmoty<\/p><\/div>\n
$\"Pos\u00e1dka$ <\/a>
Pos\u00e1dka raketopl\u00e1nu po prist\u00e1t\u00ed<\/p><\/div>\n
5. augusta sa za\u010dali pr\u00edpravy na oddelenie telies. V\u0161etky predmety, ktor\u00e9 mali by\u0165 prevezen\u00e9 na Zem sa premiestnili na palubu raketopl\u00e1nu, okrem in\u00fdch tie\u017e experiment s pr\u00edpravou kry\u0161t\u00e1lov prote\u00ednov ozna\u010den\u00fd ako PCG-STES (Protein Crystal Growth \u2013 Single Locker Thermal Enclosure System). Pr\u00edpravy pokra\u010dovali premiestnen\u00edm a ukotven\u00edm modulu Raffaello sp\u00e4\u0165 do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru raketopl\u00e1nu. Presun prebehol prostredn\u00edctvom stani\u010dn\u00e9ho manipul\u00e1tora.<\/p>\n
8. augusta sa obidve pos\u00e1dky rozl\u00fa\u010dili a v \u010dase pribli\u017ene 05:24 UT sa definit\u00edvne uzavreli prielezy medzi raketopl\u00e1nom a stanicou. Po kontrole hermetickosti spoja bol o 07:22 UT vydan\u00fd povel na odomknutie z\u00e1mkov spojovacieho uzla. O 07:24:00 UT sa Discovery odpojil od stanice a o 07:54 UT za\u010dal jej oblet. O 09:08:53 UTC potom prest\u00fapil na samostatn\u00fa dr\u00e1hu.<\/p>\n
7. augusta Collinsov\u00e1, Kelly a Robinson uskuto\u010dnili previerku syst\u00e9mov orbitera pred prist\u00e1t\u00edm. Prebehol n\u00e1cvik pilot\u00e1\u017ee priebehu prist\u00e1vania, motory RCS sa sk\u00fa\u0161obne za\u017eihli. Ostatn\u00ed \u010dlenovia pos\u00e1dky upratovali vn\u00fatorn\u00e9 priestory orbitera. Prebehla tie\u017e \u010fal\u0161ia tla\u010dov\u00e1 konferencia. Prist\u00e1tie bolo p\u00f4vodne pl\u00e1novan\u00e9 na 8. augusta, ale MCC ho odvolalo vzh\u013eadom na obla\u010dnos\u0165 nad Mys Canaveral. Mo\u017enos\u0165 prist\u00e1tia v tento de\u0148 bola odvolan\u00e1 hne\u010f dvakr\u00e1t a to o 07:15 UT a o 09:07 UT (pri nasleduj\u00facom obehu). 9. augusta bolo po\u010dasie na Floride na\u010falej nepriazniv\u00e9 a tak dal letov\u00fd riadite\u013e LeRoy Cain s\u00fahlas s prist\u00e1t\u00edm na z\u00e1kladni Edwards AFB v Kalifornii.<\/p>\n
Prist\u00e1tie<\/h3>\n
O 05:21 UT sa teda zavreli dvere do n\u00e1kladov\u00e9ho priestoru, o 07:01 UT sa piloti prip\u00fatali vo svojich kresl\u00e1ch. Prv\u00fd pokus o prist\u00e1tie bol ale odvolan\u00fd a takisto aj druh\u00fd. A\u017e na tret\u00edkr\u00e1t, o 10:43 UT, dal LeRoy Cain s\u00fahlas s vykonan\u00edm brzdiaceho man\u00e9vru. V \u010dase 10:44 UTC sa teda raketopl\u00e1n za\u010dal ot\u00e1\u010da\u0165 motormi do smeru letu. Man\u00e9ver za\u010dal z\u00e1\u017eihom motorov OMS o 11:06:18 UT a skon\u010dil ich vypnut\u00edm po 162-sekund\u00e1ch. O 11:20 UT raketopl\u00e1n zah\u00e1jil orient\u00e1ciu pre vstup do atmosf\u00e9ry. Za okamih vstupu do atmosf\u00e9ry sa pova\u017euje \u010das 11:40:11 UT. V\u0161etko prebiehalo hladko a o 12:07 UT prevzali Kelly a n\u00e1sledne aj Collinsov\u00e1 ru\u010dn\u00e9 riadenie. O 12:08:19 UT sa za\u010dal man\u00e9ver HAC I\/C (Heading Alignment Circle Intercept). V \u010dase 12:11 UT, ke\u010f u\u017e raketopl\u00e1n zostupoval v osi dr\u00e1hy, bol vypusten\u00fd podvozok, a o 12:11:22 UT sa koles\u00e1 zadn\u00e9ho podvozku dotkli prist\u00e1vacej dr\u00e1hy 22 na Edwards Air Force Base. O 12:11:41 UT na dr\u00e1hu dosadol aj predn\u00fd podvozok a o 12:12:36 UT sa stroj zastavil.<\/p>\n
Nasleduj\u00faca misia, STS-121, prebehla a\u017e o rok nesk\u00f4r a s rovnak\u00fdm orbiterom – Discovery.<\/p>\n
Pozri aj<\/h2>\n
\n
Dru\u017eicov\u00fd stupe\u0148 raketopl\u00e1nu<\/a><\/li>\n
Hav\u00e1ria raketopl\u00e1nu Columbia<\/a><\/li>\n
Medzin\u00e1rodn\u00e1 vesm\u00edrna stanica<\/a><\/li>\n
Program Space Shuttle<\/a><\/li>\n
STS-121<\/a><\/li>\n<\/ul>\n
Zdroje<\/h2>\n
\n
STS-114 v Malej encyklop\u00e9dii kozmonautiky<\/a> (po \u010desky)<\/li>\n
STS-114 v \u010dasopise L + K<\/a> (po \u010desky)<\/li>\n
Encyklop\u00e9dia Space-40, str\u00e1nky Anton\u00edna V\u00edtka<\/a> (po \u010desky)<\/li>\n
Tom\u00e1\u0161 P\u0159ibyl: Den, kdy se nevr\u00e1tila Columbia (JUNIOR, 2003)<\/li>\n<\/ul>\n
Na z\u00e1klade tohto \u010dl\u00e1nku vznikol nasleduj\u00faci \u010dl\u00e1nok<\/h2>\n
\n
Nie tak celkom \u00faspe\u0161n\u00e9 obnovenie letov<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii. Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1 Spoluautori: Adrian (oprava prepisu mien), Peko (oprava pojmu), Vegetator (oprava preklepov) Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0 a GFDL. STS-114 bola misia americk\u00e9ho raketopl\u00e1nu Discovery, prv\u00e1 misia v programe Return to Flight. I\u0161lo v\u00f4bec o prv\u00fd \u0161tart raketopl\u00e1nu po ukon\u010den\u00ed 907-d\u0148ovej (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":677,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/2248"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=2248"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/2248\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":6362,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/2248\/revisions\/6362"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/677"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=2248"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}