{"id":2331,"date":"2015-08-26T10:27:14","date_gmt":"2015-08-26T08:27:14","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=2331"},"modified":"2025-02-20T16:50:20","modified_gmt":"2025-02-20T15:50:20","slug":"kozmicky-let","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=2331","title":{"rendered":"Kozmick\u00fd let"},"content":{"rendered":"

Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii<\/a>. Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori:<\/a> Robzle (oprava preklepov), Martin88 (oprava preklepu), Erakis (doplnenie inform\u00e1cie, vecn\u00e1 oprava), Zralock (doplnen\u00fd extern\u00fd odkaz)
\n<\/em><\/p>\n

Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0<\/a> a GFDL<\/a>.<\/em><\/p>\n

\n
\"V<\/a>

V s\u00fa\u010dasnosti mo\u017eno kozmick\u00fd let praktizova\u0165 len prostredn\u00edctvom raketov\u00fdch motorov. Na obr\u00e1zku je \u0161tartuj\u00faci raketopl\u00e1n<\/a> Columbia, prv\u00e1 viacn\u00e1sobne pou\u017eite\u013en\u00e1 kozmick\u00e1 lo\u010f pri svojom prvom lete.<\/p><\/div>\n

Kozmick\u00fd let<\/strong> je let, pri ktorom sa umel\u00e9 kozmick\u00e9 teleso dostane do horn\u00fdch vrstiev zemskej atmosf\u00e9ry<\/a> alebo \u00faplne mimo zemsk\u00fa atmosf\u00e9ru. V s\u00fa\u010dasnosti je mo\u017en\u00e9 tak\u00fdto let uskuto\u010dni\u0165 len prostredn\u00edctvom telesa poh\u00e1\u0148an\u00fdm chemick\u00fdm reakt\u00edvnym pohonom. Za kozmick\u00fd let sa \u010dasto pova\u017euje len tak\u00fd let, pri ktorom umel\u00e9 kozmick\u00e9 teleso dosiahne 1. kozmick\u00fa r\u00fdchlos\u0165 a s\u00fa\u010dasne vykon\u00e1 zotrva\u010dnos\u0165ou aspo\u0148 jeden oblet okolo Zeme, alebo nad hranicami atmosf\u00e9ry zotrv\u00e1 aspo\u0148 90 min\u00fat. T\u00e1to podmienka je uzn\u00e1van\u00e1 aj medzin\u00e1rodnou komisiou pre vesm\u00edrne lety COSPAR.<\/p>\n

Pojem kozmick\u00fd let nemo\u017eno presne vymedzi\u0165, preto\u017ee zemsk\u00e1 atmosf\u00e9ra prech\u00e1dza do medziplanet\u00e1rneho prostredia plynule. Ak\u00e1ko\u013evek v\u00fd\u0161ka nad povrchom Zeme, ktor\u00e1 sa v s\u00favislosti s kozmick\u00fdm letom spom\u00edna, bola zaveden\u00e1 len umelo. Niekedy sa za horn\u00fa hranicu atmosf\u00e9ry pova\u017euje u\u017e v\u00fd\u0161ka 100 km nad povrchom Zeme (K\u00e1rm\u00e1nova hranica). Aby v\u0161ak mohla by\u0165 splnen\u00e1 podmienka, \u017ee teleso vlastnou zotrva\u010dnos\u0165ou vykon\u00e1 aspo\u0148 jeden oblet Zeme, v\u00fd\u0161ka mus\u00ed by\u0165 v\u00e4\u010d\u0161ia, preto\u017ee v 100 kilometroch e\u0161te kladie zemsk\u00e1 atmosf\u00e9ra prive\u013ek\u00fd odpor na to, aby to v\u00e4\u010d\u0161ina telies zvl\u00e1dla. Preto sa horn\u00e1 hranica zemskej atmosf\u00e9ry pri defin\u00edcii kozmick\u00e9ho letu kladie do v\u00fd\u0161ok okolo 120 \u2013 200 km.<\/p>\n

Pokia\u013e umel\u00e9 kozmick\u00e9 teleso na palube nesie \u010dloveka, hovor\u00edme o pilotovanom kozmickom lete bez oh\u013eadu na to, \u010di sa osoba podie\u013ea na riaden\u00ed kozmickej lode. Ak sa na palube nach\u00e1dza in\u00fd alebo \u017eiadny \u017eivo\u010d\u00edch, let je nepilotovan\u00fd.<\/p>\n

\u0160peci\u00e1lnu kateg\u00f3riu predstavuj\u00fa tzv. suborbit\u00e1lne kozmick\u00e9 lety, pri ktor\u00fdch teleso nedosiahne obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu a ani potrebn\u00fd \u010das nad hranicou atmosf\u00e9ry, napriek tomu sa zara\u010fuj\u00fa ku kozmick\u00fdm letom.<\/p>\n

D\u00f4vody<\/h2>\n

D\u00f4vody kozmick\u00e9ho letu s\u00fa r\u00f4zne a s\u00favisia s t\u00fdm, \u010di ide o pilotovan\u00fd alebo nepilotovan\u00fd let, \u010di sa po\u010d\u00edta s n\u00e1vratom telesa na Zem alebo nie, \u010di je teleso vyp\u00fa\u0161\u0165an\u00e9 na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu Zeme alebo nie, o ak\u00fd typ dr\u00e1hy ide a ak\u00e1 je d\u013a\u017eka a pr\u00edstrojov\u00e9 vybavenie misie. Vo v\u0161eobecnosti je cie\u013eom kozmick\u00e9ho letu dosiahnutie kozmick\u00e9ho priestoru, ktor\u00fd m\u00e1 v porovnan\u00ed s priestorom v zemskej atmosf\u00e9re mno\u017estvo odli\u0161n\u00fdch vlastnost\u00ed. Vyu\u017eitie t\u00fdchto vlastnost\u00ed m\u00f4\u017ee by\u0165 pre \u010dloveka v\u00fdhodn\u00e9. Ve\u013emi riedka zemsk\u00e1 atmosf\u00e9ra vo ve\u013ek\u00fdch v\u00fd\u0161kach umo\u017e\u0148uje, aby teleso bolo naveden\u00e9 na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo Zeme a zotrvalo na nej pomerne dlho. T\u00fdm teleso dosiahne dynamick\u00fd stav beztia\u017ee<\/a>, ktor\u00fd sa nikde na Zemi na tak\u00fa dlh\u00fa dobu ned\u00e1 simulova\u0165. Stav beztia\u017ee je predmetom mnoh\u00fdch technologick\u00fdch, materi\u00e1lov\u00fdch, biologick\u00fdch, lek\u00e1rskych, fyzik\u00e1lnych a in\u00fdch v\u00fdskumov. Nepr\u00edtomnos\u0165 atmosf\u00e9ry poskytuje \u010fal\u0161iu v\u00fdhodu, a to, \u017ee neskres\u013euje poh\u013ead na no\u010dn\u00fa oblohu, nedoch\u00e1dza tu k scinti\u00e1cii hviezd<\/a>, k poklesu ich jasnosti \u010di refrakcii a tak z kozmick\u00e9ho priestoru m\u00f4\u017eu by\u0165 uskuto\u010d\u0148ovan\u00e9 ve\u013emi presn\u00e9 a cenn\u00e9 astronomick\u00e9 merania. Pr\u00edstroje umiestnen\u00e9 v kozmickom priestore navy\u0161e m\u00f4\u017eu sk\u00fama\u0165 nebesk\u00fa sf\u00e9ru<\/a> v celom elektromagnetickom spektre, \u010do by na Zemi nebolo mo\u017en\u00e9, preto\u017ee atmosf\u00e9ra v\u00e4\u010d\u0161inu vlnov\u00fdch d\u013a\u017eok pohlcuje. U\u017eito\u010dn\u00fd pre vedu je tie\u017e poh\u013ead z kozmu sp\u00e4\u0165 na Zem, tzv. dia\u013ekov\u00fd prieskum Zeme.<\/p>\n

Praktick\u00fd \u00fa\u017eitok kozmick\u00e9ho letu spo\u010d\u00edva \u010falej v mo\u017enostiach telekomunik\u00e1cie, navig\u00e1cie, vojenstva, priameho prieskumu in\u00fdch telies slne\u010dnej s\u00fastavy<\/a> (mesiacov<\/a>, plan\u00e9t<\/a>,…), budovanie orbit\u00e1lnych stan\u00edc, z\u00e1sobovanie orbit\u00e1lnych stan\u00edc, v\u00fdmena pos\u00e1dok, opravy umel\u00fdch kozmick\u00fdch telies a zn\u00e1\u0161an\u00ed umel\u00fdch kozmick\u00fdch telies na Zem.<\/p>\n

Te\u00f3ria letu<\/h2>\n

Zem pri\u0165ahuje v\u0161etky teles\u00e1 na svojom povrchu silou Fg. Aby sa teleso dostalo na pribli\u017ene kruhov\u00fa obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo Zeme (na ktor\u00fa s\u00fa teles\u00e1 zvy\u010dajne naveden\u00e9 aj v prvej f\u00e1ze medziplanet\u00e1rneho letu), mus\u00ed sa gravita\u010dn\u00e9 p\u00f4sobenie Zeme vyrovna\u0165 s odstredivou silou F o p\u00f4sobiacou na obiehaj\u00face teleso.<\/p>\n

Aby toto teleso dosiahlo, mus\u00ed ma\u0165 prv\u00fa \u00fanikov\u00fa r\u00fdchlos\u0165, naz\u00fdvan\u00fa tie\u017e kruhov\u00e1 r\u00fdchlos\u0165. T\u00e1to r\u00fdchlos\u0165 teda nie je z\u00e1visl\u00e1 od hmotnosti vyp\u00fa\u0161\u0165an\u00e9ho telesa, je teda pre v\u0161etky teles\u00e1 rovnak\u00e1.<\/p>\n

Pre teleso obiehaj\u00face vo v\u00fd\u0161ke okolo 200 km predstavuje 8 000 m\/s, \u010do je desa\u0165kr\u00e1t viac ako r\u00fdchlos\u0165 be\u017en\u00fdch nadzvukov\u00fdch lietadiel. Na udelenie takejto obrovskej r\u00fdchlosti mus\u00ed ma\u0165 teleso pri \u0161tarte dostato\u010dn\u00fa z\u00e1sobu paliva a dostato\u010dne v\u00fdkonn\u00e9 raketov\u00e9 motory. Cie\u013eov\u00e9 teleso vyn\u00e1\u0161a na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu osobitn\u00e9 teleso, nosn\u00e1 raketa<\/a>, ktor\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161inou sl\u00fa\u017ei len na jedno pou\u017eitie. Nosn\u00e1 raketa je neporovnate\u013ene v\u00e4\u010d\u0161ia a hmotnej\u0161ia ne\u017e vyn\u00e1\u0161an\u00e9 teleso. V\u00e4\u010d\u0161ina jej hmotnosti pripad\u00e1 na palivo a okysli\u010dovadlo. Okysli\u010dovadlo je l\u00e1tka reaguj\u00faca s palivom a umo\u017e\u0148uj\u00faca jeho horenie. Na tento \u00fa\u010del nem\u00f4\u017ee by\u0165 pou\u017eit\u00fd kysl\u00edk zo zemskej atmosf\u00e9ry, preto\u017ee \u010das\u0165 letu prebieha v tak\u00fdch ve\u013ek\u00fdch v\u00fd\u0161kach nad povrchom Zeme, kde u\u017e nie je dostatok atmosf\u00e9rick\u00e9ho kysl\u00edka na horenie paliva, a z\u00e1rove\u0148 atmosf\u00e9ra e\u0161te nie je dostato\u010dne riedka na to, aby sa teleso mohlo pohybova\u0165 iba zotrva\u010dnos\u0165ou.<\/p>\n

\"Medzin\u00e1rodn\u00e1<\/a>

Medzin\u00e1rodn\u00e1 vesm\u00edrna stanica<\/a>, najv\u00e4\u010d\u0161ie \u010dlovekom vyroben\u00e9 kozmick\u00e9 teleso. Obieha vo v\u00fd\u0161ke pribli\u017ene 400 km nad povrchom Zeme a pohybuje sa v\u00fdlu\u010dne zotrva\u010dnos\u0165ou, ktor\u00fa jej jednotliv\u00fdm komponentom udelili motory nosn\u00fdch rakiet a raketopl\u00e1nov.<\/p><\/div>\n

Po vynesen\u00ed na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu teleso let\u00ed len zotrva\u010dnos\u0165ou. Obieha centr\u00e1lne teleso st\u00e1le v jednej rovine, ktor\u00e1 prech\u00e1dza \u0165a\u017eiskom s\u00fastavy Zem-teleso. Pre n\u00edzku hmotnos\u0165 kozmick\u00e9ho telesa je toto \u0165a\u017eisko ve\u013emi bl\u00edzko stredu Zeme. Dr\u00e1ha obiehaj\u00faceho telesa sa d\u00e1 pop\u00edsa\u0165 dr\u00e1hov\u00fdmi elementmi. \u010eal\u0161\u00edm zapnut\u00edm raketov\u00fdch motorov \u2013 prid\u00e1van\u00edm r\u00fdchlosti \u2013 bude najvzdialenej\u0161\u00ed bod telesa na dr\u00e1he (apogeum) st\u00fapa\u0165 a dr\u00e1ha sa stane eliptickou. Z\u00e1\u017eihom motorov vo vhodnej \u010dasti eliptickej dr\u00e1hy sa eliptick\u00e1 dr\u00e1ha m\u00f4\u017ee op\u00e4\u0165 zmeni\u0165 na kruhov\u00fa, ale vy\u0161\u0161iu ako predch\u00e1dzaj\u00faca dr\u00e1ha. Obe\u017en\u00e1 r\u00fdchlos\u0165 telesa v\u0161ak bude men\u0161ia ako na ni\u017e\u0161ej dr\u00e1he (tret\u00ed Keplerov z\u00e1kon). Ak umel\u00e9 teleso zapne motory vo vektore kolmom na smer svojho letu a rovnobe\u017enom s povrchom Zeme, men\u00ed sklon svojej dr\u00e1hy.<\/p>\n

Ke\u010f sa r\u00fdchlos\u0165 zv\u00fd\u0161i na 11 180 m\/s (druh\u00e1 \u00fanikov\u00e1 r\u00fdchlos\u0165), apogeum sa strat\u00ed v nekone\u010dne a teleso prejde na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo Slnka<\/a> \u2013 heliocentrick\u00fa. Najvzdialenej\u0161\u00ed bod jeho dr\u00e1hy od Slnka sa naz\u00fdva af\u00e9lium. Po \u010fal\u0161om zvy\u0161ovan\u00ed r\u00fdchlosti sa bude af\u00e9lium od Slnka vz\u010fa\u013eova\u0165, a\u017e po dosiahnut\u00ed hrani\u010dnej r\u00fdchlosti 16 670 m\/s sa strat\u00ed v nekone\u010dne a dr\u00e1ha sa zmen\u00ed na parabolick\u00fa. Teleso s takouto r\u00fdchlos\u0165ou nav\u017edy op\u00fa\u0161\u0165a slne\u010dn\u00fa s\u00fastavu a st\u00e1va sa obe\u017enicou jadra Galaxie<\/a>. \u010eal\u0161\u00edm zr\u00fdch\u013eovan\u00edm by bolo schopn\u00e9 opusti\u0165 aj Galaxiu, \u010do sa v\u0161ak v praxi e\u0161te nikdy nepodniklo.<\/p>\n

Kozmick\u00e9 teleso sa m\u00f4\u017ee sta\u0165 obe\u017enicou aj in\u00e9ho telesa ako je Zem. \u013dudstvo u\u017e vytvorilo umel\u00e9 dru\u017eice Slnka, Mesiaca<\/a>, Merk\u00fara<\/a>, Venu\u0161e<\/a>, Marsu, Jupitera<\/a>, Saturna<\/a> a nieko\u013ek\u00fdch mal\u00fdch telies slne\u010dnej s\u00fastavy. Len dve najvzdialenej\u0161ie plan\u00e9ty slne\u010dnej s\u00fastavy a takisto \u017eiadny in\u00fd mesiac ne\u017e zemsk\u00fd zatia\u013e neobiehalo nijak\u00e9 kozmick\u00e9 teleso. Ke\u010f sa umel\u00e9 kozmick\u00e9 teleso vyvinut\u00edm 2. kozmickej r\u00fdchlosti odp\u00fata od gravita\u010dn\u00e9ho p\u00f4sobenia Zeme a let\u00ed k telesu, ktor\u00e9ho obe\u017enicou sa m\u00e1 sta\u0165, do\u010dasne je umelou obe\u017enicou Slnka. Pri cie\u013eovom telese umel\u00e9 teleso spomal\u00ed, aby ho gravit\u00e1cia cie\u013eov\u00e9ho telesa pritiahla na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu.<\/p>\n

Ak sa chce vypusten\u00e9 teleso stretn\u00fa\u0165 s nejakou inou dru\u017eicou (na obe\u017enej dr\u00e1he Zeme) alebo s nejakou plan\u00e9tou (na obe\u017enej dr\u00e1he Slnka), mus\u00ed ma\u0165 rovnako vysok\u00fa obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu, dr\u00e1hu v rovnakej rovine a tie\u017e mus\u00ed na miesto stretnutia doletie\u0165 v rovnak\u00fd \u010das ako o\u010dak\u00e1van\u00e9 teleso, preto\u017ee v\u0161etko v slne\u010dnej s\u00fastave sa pohybuje. Preto\u017ee ve\u013ek\u00e9 zmeny dr\u00e1hy vy\u017eaduj\u00fa obrovsk\u00e9 mno\u017estv\u00e1 energie, najv\u00fdhodnej\u0161ie je docieli\u0165 po\u017eadovan\u00fa dr\u00e1hu t\u00fdm, \u017ee teleso od\u0161tartuje zo Zeme v spr\u00e1vnom okamihu. Tento okamih sa naz\u00fdva \u0161tartovacie okno.<\/p>\n

\"Nosn\u00e1<\/a>

Nosn\u00e1 raketa Delta II (na z\u00e1bere pred \u0161tartom so sondou Deep Impact je viacstup\u0148ov\u00e1 nosn\u00e1 raketa. Vyhoren\u00e9 stupne sa odhadzuj\u00fa, \u010d\u00edm hmotnos\u0165 komplexu po\u010das cel\u00e9ho \u0161tartu kles\u00e1.<\/p><\/div>\n

\"Prist\u00e1vanie<\/a>

Prist\u00e1vanie raketopl\u00e1nu<\/p><\/div>\n

Uskuto\u010dnenie letu<\/h2>\n

Aby sa kozmick\u00fd let mohol kona\u0165, je potrebn\u00e9 vyn\u00e1\u0161an\u00e9mu telesu udeli\u0165 aspo\u0148 1. \u00fanikov\u00fa r\u00fdchlos\u0165 v horizont\u00e1lnom smere vo v\u00fd\u0161ke pribli\u017ene 200 km nad Zemou. Toto sa v s\u00fa\u010dasnosti uskuto\u010d\u0148uje prostredn\u00edctvom nosn\u00fdch rakiet. Nosn\u00e1 raketa je teleso s premennou hmotnos\u0165ou vyu\u017e\u00edvaj\u00faca princ\u00edp reakt\u00edvneho pohonu. Palivo (kvapaln\u00e9 alebo tuh\u00e9) sa spa\u013euje v tzv. spa\u013eovacej komore. Pritom prudko rastie tlak v komore a spaliny vylietavaj\u00fa tryskou motoru vysokou r\u00fdchlos\u0165ou do okolia. To tla\u010d\u00ed raketu smerom nahor.<\/p>\n

\u00daspe\u0161n\u00e9 vypusten\u00ed rakety si vy\u017eaduje mno\u017estvo pozemn\u00fdch zariaden\u00ed, ktor\u00e9 dohromady vytv\u00e1raj\u00fa kozmodr\u00f3m. Jeho z\u00e1kladom je \u0161tartovacia rampa naz\u00fdvan\u00e1 tie\u017e \u0161tartovac\u00ed komplex, kde sa raketa udr\u017eiava v \u0161tartovacej polohe a kde prebiehaj\u00fa z\u00e1vere\u010dn\u00e9 pr\u00edpravy rakety na \u0161tart. V pr\u00edpade rakiet na kvapaln\u00e9 pohonn\u00e9 hmoty tam doch\u00e1dza tie\u017e k plneniu rakety palivom a okysli\u010dovadlom. Raketa sa na kozmodr\u00f3m preprav\u00ed od v\u00fdrobcu a jej z\u00e1vere\u010dn\u00e9 pr\u00edpravy prebehn\u00fa v mont\u00e1\u017enej budove. Na kozmodr\u00f3me prebehne aj spojenie rakety s jej u\u017eito\u010dn\u00fdm za\u0165a\u017een\u00edm. D\u00f4le\u017eitou s\u00fa\u010das\u0165ou kozmodr\u00f3mu je tie\u017e stredisko riadiace \u0161tart, kde sa riadia pred\u0161tartovn\u00e9 pr\u00edpravy na rakete a obvykle aj prv\u00e1 f\u00e1za \u0161tartu. Zo strediska riadenia vesm\u00edrnych letov, ktor\u00e9 m\u00f4\u017ee by\u0165 aj ve\u013emi vzdialen\u00e9 od kozmodr\u00f3mu, letov\u00ed kontrol\u00f3ri kontroluj\u00fa telemetriu dan\u00e9ho telesa. Po \u0161tarte raketa let\u00ed tzv. streleck\u00fdm sektorom kozmodr\u00f3mu.<\/p>\n

U\u017eito\u010dn\u00e9 za\u0165a\u017eenie, ktor\u00e9 raketa vyn\u00e1\u0161a, m\u00f4\u017ee by\u0165 dru\u017eica, sonda alebo kozmick\u00e1 lo\u010f<\/a>. Toto teleso mus\u00ed ma\u0165 vhodn\u00fa kon\u0161trukciu, aby odol\u00e1valo nepriazniv\u00fdm kozmick\u00fdm podmienkam. Mus\u00ed ma\u0165 stabiln\u00fa dod\u00e1vku elektrickej energie, ktor\u00fa mu zabezpe\u010duj\u00fa bu\u010f bat\u00e9rie, r\u00e1dioakt\u00edvny rozklad v izotopov\u00fdch bat\u00e9ri\u00e1ch, alebo sol\u00e1rne panely. \u010ealej mus\u00ed by\u0165 zabezpe\u010den\u00e1 jeho komunik\u00e1cia so Zemou (pod\u013ea mo\u017enost\u00ed nepretr\u017eit\u00e1), mus\u00ed ma\u0165 syst\u00e9my orient\u00e1cie a stabiliz\u00e1cie, naviga\u010dn\u00fd syst\u00e9m a riadiaci orienta\u010dn\u00fd syst\u00e9m.<\/p>\n

N\u00e1vrat z kozmu<\/h2>\n

Nepilotovan\u00e9 teles\u00e1 sa vracaj\u00fa z kozmu na Zem len zriedkavo. Ve\u013ea nepotrebn\u00fdch dielov, napr\u00edklad vyhoren\u00fdch stup\u0148ov nosn\u00fdch rakiet alebo nefunk\u010dn\u00fdch dru\u017e\u00edc, cielene zhor\u00ed v zemskej atmosf\u00e9re. In\u00e9 zost\u00e1vaj\u00fa po dlh\u00fa dobu na zemskej orbite (kozmick\u00fd odpad), heliocentrickej dr\u00e1he, \u00fanikovej dr\u00e1he zo slne\u010dnej s\u00fastavy alebo dopadn\u00fa na povrch telesa, ktor\u00e9 sk\u00famali (napr\u00edklad na povrch Mesiaca, plan\u00e9ty a pod.). K n\u00e1vratu s\u00fa projektovan\u00e9 sondy so vzorkami, v minulosti sa vracali \u0161pion\u00e1\u017ene a testovacie dru\u017eice.<\/p>\n

Teleso sa na Zem m\u00f4\u017ee vr\u00e1ti\u0165 vlastn\u00fdmi silami alebo (ve\u013emi zriedkavo, v minulosti) v n\u00e1kladovom priestore raketopl\u00e1nu<\/a>. Pokia\u013e sa vracia samo, je nevyhnutn\u00e9, aby malo zachovan\u00e9 schopnosti man\u00e9vrovania a aby jeho povrch bol chr\u00e1nen\u00fd tepeln\u00fdm \u0161t\u00edtom. Pri op\u00e4tovnom vstupe do atmosf\u00e9ry, ktor\u00fd sa uskuto\u010dn\u00ed vysokou r\u00fdchlos\u0165ou, sa za\u010dne silne trie\u0165 o \u010dastice atmosf\u00e9ry, ktor\u00e9 jeho povrch zahrej\u00fa na vysok\u00fa teplotu. Okolo telesa sa vytvor\u00ed st\u013apec ionizovan\u00e9ho plynu podobne ako pri meteoroch. V tejto f\u00e1ze letu s\u00fa mo\u017enosti vysielania jeho \u00fadajov na Zem ve\u013emi obmedzen\u00e9 a preru\u0161ovan\u00e9.<\/p>\n

V z\u00e1vere\u010dnej f\u00e1ze letu, kedy teleso svojim pohybom u\u017e neionizuje vzduch okolo seba, sa na fin\u00e1lne zabrzdenie a m\u00e4kk\u00e9 dosadnutie telesa pou\u017e\u00edva v\u00e4\u010d\u0161inou pad\u00e1k. \u010eal\u0161ou mo\u017enos\u0165ou (pou\u017e\u00edvanou popri pad\u00e1ku) s\u00fa brzdiace trysky. Jedine raketopl\u00e1n<\/a> bol schopn\u00fd prist\u00e1\u0165 podobn\u00fdm sp\u00f4sobom ako bezmotorov\u00e9 lietadlo v\u010faka vlastn\u00fdm aerodynamick\u00fdm schopnostiam. Po v\u00e4\u010d\u0161inu svojej prev\u00e1dzky raketopl\u00e1n tie\u017e pou\u017e\u00edval pri prist\u00e1t\u00ed pad\u00e1k, ale len ako prostriedok na skr\u00e1tenie dojazdu po dosadnut\u00ed hlavn\u00e9ho podvozku na prist\u00e1vaciu dr\u00e1hu.<\/p>\n

Pozri aj<\/h2>\n