$\"N\u00e1dhern\u00fd$ <\/a>

N\u00e1dhern\u00fd poh\u013ead na Ve\u013ek\u00fa hmlovinu v Androm\u00e9de. Zhruba takto by vyzerala na\u0161a Galaxia aj s Magellanov\u00fdmi mrakmi pri poh\u013eade zvonku. Stred je sfarben\u00fd do \u017elta, lebo obsahuje star\u0161ie \u017elt\u00e9, oran\u017eov\u00e9 a \u010derven\u00e9 hviezdy. Naproti tomu ramen\u00e1 maj\u00fa v\u00fdrazn\u00fa modr\u00fa farbu mlad\u00fdch hviezd. Tmav\u00e9 oblasti s\u00fa mra\u010dn\u00e1 medzihviezdneho plynu a prachu. V\u0161etky jednotliv\u00e9 hviezdy v z\u00e1bere le\u017eia samozrejme omnoho bli\u017e\u0161ie a patria na\u0161ej Galaxii.<\/p><\/div>\n

<\/p>\n

Z posuvu spektr\u00e1lnych \u010diar mo\u017eno prostredn\u00edctvom Dopplerovho posuvu vypo\u010d\u00edta\u0165, \u017ee galaxia sa k n\u00e1m pribli\u017euje r\u00fdchlos\u0165ou 266 km\/s. Pribli\u017ene za miliardu rokov (pod\u013ea in\u00fdch zdrojov a\u017e za 3 \u010di 5 mili\u00e1rd) d\u00f4jde k zr\u00e1\u017eke s na\u0161ou Galaxiou. Kol\u00edzie galaxi\u00ed nie s\u00fa vo vesm\u00edre nijakou vz\u00e1cnos\u0165ou, dobr\u00fdm pr\u00edkladom s\u00fa Tykadl\u00e1 v Havranovi. Po zr\u00e1\u017eke zrejme d\u00f4jde k splynutiu oboch galaxi\u00ed do jednej. R\u00e1dioastron\u00f3movia narazili aj na n\u00e1znaky mostu neutr\u00e1lneho vod\u00edka, ktor\u00fd sp\u00e1ja galaxiu M 31 s galaxiou M 33. Ak sa jeho existencia potvrd\u00ed, zna\u010d\u00ed to, \u017ee aj tieto dve galaxie sa u\u017e k sebe v minulosti pribl\u00ed\u017eili. M 31 a M 33 sa zrejme tie\u017e v \u010falekej bud\u00facnosti zrazia a splyn\u00fa. Pred viac ako 200 mili\u00f3nmi rokov sa zase k M 31 pribl\u00ed\u017eila jej satelitn\u00e1 galaxia M 32. Za d\u00f4kaz tohto stretnutia, pr\u00edpadne pribl\u00ed\u017eenia inej malej galaxie, sa pova\u017euje skuto\u010dnos\u0165, \u017ee v ultrafialovom spektre boli v M 31 pozorovan\u00e9 hor\u00face mlad\u00e9 novovzniknut\u00e9 hviezdy usporiadan\u00e9 do prstencov. Celkov\u00fd po\u010det UV zdrojov objaven\u00fdch v M 31 je asi 20 000. Hlavn\u00fd z prstencov mlad\u00fdch hviezd m\u00e1 priemer 150 000 ly. Aj M 32 \u010dak\u00e1 splynutie s v\u00e4\u010d\u0161ou materskou galaxiou. Hlbok\u00e9 sn\u00edmky uroben\u00e9 Hubblov\u00fdm kozmick\u00fdm \u010falekoh\u013eadom<\/a> s a\u017e tri dni trvaj\u00facou expoz\u00edciou tie\u017e uk\u00e1zali, \u017ee hviezdy v hale M 31 maj\u00fa \u0161ir\u0161\u00ed vekov\u00fd rozsah ako hviezdy na\u0161ej galaxie. Aj to sa pova\u017euje za d\u00f4kaz opakovan\u00fdch stretnut\u00ed M 31 s mal\u00fdmi susedn\u00fdmi galaxiami.<\/p>\n

Galaxia M 31 bud\u00ed tak\u00fd z\u00e1ujem aj preto, \u017ee sa ve\u013emi podob\u00e1 na\u0161ej Galaxii. Jej typ je rovnak\u00fd, ve\u013ekos\u0165 a \u0161trukt\u00fara podobn\u00e1, po\u010det hviezd dosahuje v oboch syst\u00e9moch stovky mili\u00e1rd, hoci pod\u013ea in\u00fdch v\u00fdskumov m\u00e1 M 31 t\u00fdch hviezd ove\u013ea viac, okolo jedn\u00e9ho bili\u00f3nu. Aj ona obsahuje \u010derven\u00e9 obry, nadobry, cefeidy, otvoren\u00e9 hviezdokopy, tmav\u00fa aj svietiacu medzihviezdnu hmotu. Baade v nej identifikoval asi 700 oblast\u00ed medzihviezdneho vod\u00edka. \u010cerveno svietiaci (emituj\u00faci) vod\u00edk poukazuje na miesta vzniku hviezd v galaxii. Celkov\u00e1 hmotnos\u0165 medzihviezdneho vod\u00edka sa odhaduje na 2 % hmotnosti celej galaxie. V ramen\u00e1ch sa vyskytuj\u00fa aj modr\u00e9 obry a nadobry a ka\u017edoro\u010dne sa v nej pozoruje asi 30 nov. Jej jadro takisto obiehaj\u00fa stovky kr\u00e1snych gu\u013eov\u00fdch hviezdok\u00f4p. V tejto galaxii sa v\u0161ak nena\u0161li nijak\u00e9 premenn\u00e9 hviezdy typu RR Lyrae.<\/p>\n

V Miestnej skupine galaxi\u00ed, ktor\u00fa tvor\u00ed asi 25 \u010dlenov, je Ve\u013ek\u00e1 hmlovina v Androm\u00e9de spolu s na\u0161ou Galaxiou najhmotnej\u0161ia galaxia. \u0164a\u017eisko skupiny le\u017e\u00ed medzi nimi. Podobne ako Galaxia, aj M 31 m\u00e1 svoje satelitn\u00e9 galaxie, ktor\u00e9 ju obiehaj\u00fa. Dve z nich s\u00fa tie\u017e objekty Messierovho katal\u00f3gu: M 32 (NGC 221) a M 110 (NGC 205). T\u00e1 druh\u00e1 pribudla do Messierovho katal\u00f3gu a\u017e nesk\u00f4r a \u010dasto sa pou\u017e\u00edva jej NGC ozna\u010denie. S\u00fa to trpasli\u010die galaxie a nach\u00e1dzaj\u00fa sa od n\u00e1s v pribli\u017ene rovnakej vzdialenosti ako M 31. Na pozorovanie dvoch najjasnej\u0161\u00edch sprievodcov M 31 potrebujeme \u010falekoh\u013ead s priemerom objekt\u00edvu minim\u00e1lne 10 cm. Pri men\u0161om zv\u00e4\u010d\u0161en\u00ed m\u00f4\u017eeme do zorn\u00e9ho po\u013ea dosta\u0165 spolu s nimi aj M 31. Kv\u00f4li svojej ve\u013ekej rozlohe p\u00f4sob\u00ed M 31 v men\u0161om \u010falekoh\u013eade \u010di tri\u00e9dri impozantnej\u0161ie ne\u017e vo v\u00e4\u010d\u0161om.<\/p>\n

Takmer gu\u013eov\u00e1 M 32 m\u00e1 priemer 8 000 sveteln\u00fdch rokov a le\u017e\u00ed bli\u017e\u0161ie k jadru M 31. Je men\u0161ia a kompaktnej\u0161ia ako M 110 a je z nich lep\u0161ie pozorovate\u013en\u00e1. Jej priemer dosahuje 6 000 ly \u2013 7 800 ly a hmotnos\u0165 2,6 miliardy S\u013ank. Jav\u00ed sa ako biela, mierne eliptick\u00e1 \u0161kvrna so zelenkastou gloriolou. V s\u00fa\u010dasnosti je tvoren\u00e1 star\u00fdmi hviezdami a nov\u00e9 v nej u\u017e nevznikaj\u00fa. Aj v jej centre sa pravdepodobne nach\u00e1dza \u010dierna diera. Ve\u013ekos\u0165 jej jadra, popul\u00e1cia hviezd a hustota M 32 s\u00fa tak\u00e9, ako u galaxi\u00ed omnoho v\u00e4\u010d\u0161\u00edch rozmerov. Priv\u00e1dza to k my\u0161lienke, \u017ee M 32 kedysi skuto\u010dne bola v\u00e4\u010d\u0161ou. O svoje vonkaj\u0161ie \u010dasti mohla pr\u00eds\u0165 napr\u00edklad pri spom\u00ednanom predpokladanom stretnut\u00ed alebo viacer\u00fdch stretnutiach s M 31.<\/p>\n

$\"M110_ngc205\"$ <\/a>V\u00fdrazne eliptick\u00e1 M 110 (obr. vpravo) m\u00e1 priemer uv\u00e1dzan\u00fd v rozsahu 15 000 \u2013 17 000 sveteln\u00fdch rokov, \u010d\u00edm sa d\u00e1 ve\u013ekos\u0165ou porovn\u00e1va\u0165 s najv\u00e4\u010d\u0161\u00edmi satelitn\u00fdmi galaxiami na\u0161ej Galaxie, s Magellanov\u00fdmi mrakmi. Jej jasnos\u0165 je v\u0161ak napriek v\u00e4\u010d\u0161\u00edm rozmerom men\u0161ia ako u M 32. N\u00e1jdeme ju ju\u017ene od stredu M 31. Na oblohe dosahuje rozmery 8\u2032 x 3\u2032 a m\u00e1 modr\u00fa farbu. Le\u017e\u00ed 2 280 000 ly \u010faleko od Zeme. Je trochu zvl\u00e1\u0161tne, \u017ee hoci je eliptickou galaxiou, m\u00e1 prinajmen\u0161om dve ve\u013ek\u00e9, i ke\u010f nejasn\u00e9 prachov\u00e9 mra\u010dn\u00e1. Tie nazna\u010duj\u00fa, \u017ee aj v nej ned\u00e1vno prebiehala hviezdotvorba. Boli v nej objaven\u00e9 aj mlad\u00e9 hviezdy.<\/p>\n

\u010eal\u0161\u00ed sprievodcovia M 31 s\u00fa ozna\u010den\u00ed ako And I, II a III, ale nemo\u017eno ich mal\u00fdm \u010falekoh\u013eadom pozorova\u0165. Najbli\u017e\u0161ie z nich je k n\u00e1m And II, ktor\u00e1 sa nach\u00e1dza vo vzdialenosti 1 910 000 sveteln\u00fdch rokov. Je to eliptick\u00e1 galaxia s priemerom 2 000 ly a svietivos\u0165ou 5 mili\u00f3nov S\u013ank. \u010eal\u0161\u00ed sprievodcovia And I a And III tie\u017e patria medzi eliptick\u00e9 galaxie a s\u00fa vzdialen\u00e9 2 570 000 ly. And I m\u00e1 svietivos\u0165 5 mili\u00f3nov S\u013ank a priemer 2000 ly, And III \u201elen\u201c 1 mili\u00f3n S\u013ank a jej priemer je 3 000 ly.<\/p>\n

Samotn\u00fa M 31 mo\u017eno vidie\u0165 vo\u013en\u00fdm okom ako slabu\u010dk\u00fd hmlist\u00fd obl\u00e1\u010dik magnit\u00fady 4,8 pri hviezde\u00a0\u03bd za tmavej noci. Vo\u013en\u00fdm okom aj mal\u00fdm \u010falekoh\u013eadom vidno iba najsvetlej\u0161ie \u010dasti galaxie. Rovina M 31 je odklonen\u00e1 od zorn\u00e9ho uhla o 15\u00b0. To je \u0161koda, lebo pri takomto malom sklone nevynikne dobre jej \u0161pir\u00e1lov\u00e1 \u0161trukt\u00fara. Na pozorovanie galaxie je vhodn\u00e9 mal\u00e9 zv\u00e4\u010d\u0161enie a sveteln\u00fd \u010falekoh\u013ead, aby sme videli aj slab\u0161ie okrajov\u00e9 \u010dasti. V presvetlen\u00fdch mestsk\u00fdch oblastiach je v\u0161ak vidite\u013en\u00e9 len jadro. Z neho vych\u00e1dzaj\u00fa dve dlh\u00e9 hlavn\u00e9 \u0161pir\u00e1lov\u00e9 ramen\u00e1. Tie sa objavia a\u017e v pr\u00edstrojoch s v\u00e4\u010d\u0161ou svetelnos\u0165ou. Cel\u00fd rozsah \u0161pir\u00e1lov\u00fdch ramien je badate\u013en\u00fd len na sn\u00edmkach CCD kamerou. Najjasnej\u0161ie hviezdy galaxie maj\u00fa a\u017e 18 magnit\u00fad a preto sa daj\u00fa identifikova\u0165 iba na sn\u00edmkach uroben\u00fdch za tmavej noci s dlhou expozi\u010dnou dobou. Len z \u010dasu na \u010das nejak\u00e1 n\u00e1hodne vzplanut\u00e1 nova prekro\u010d\u00ed t\u00fato jasnos\u0165. V roku 1885 vzplanula vo Ve\u013ekej hmlovine v Androm\u00e9de dokonca supernova, ktor\u00e1 pri svojom vzniku dosiahla jasnos\u0165 a\u017e 6 magnit\u00fad a bola vidite\u013en\u00e1 aj vo\u013en\u00fdm okom.<\/p>\n

Na ve\u013emi dlho exponovan\u00fdch \u0161irokouhl\u00fdch sn\u00edmkach M 31 sa objavia aj slabu\u010dk\u00e9 hmloviny prekr\u00fdvaj\u00face M 31. Patria do na\u0161ej Galaxie a le\u017eia stovky sveteln\u00fdch rokov od n\u00e1s.<\/p>\n

$\"N891s\"$ <\/a>\u010eal\u0161ie objekty v tomto s\u00fahvezd\u00ed u\u017e ani z\u010faleka nie s\u00fa tak\u00e9 pozoruhodn\u00e9. Vo v\u00fdchodnej \u010dasti Androm\u00e9dy le\u017e\u00ed \u0161pir\u00e1lov\u00e1 galaxia NGC 891 (obr. v\u013eavo). N\u00e1jdeme ju 3,5\u00b0 v\u00fdchodne od Alamaka. Jej jasnos\u0165 je v\u0161ak len 10 mag. a vzdialenos\u0165 od Zeme dos\u0165 neur\u010dit\u00e1, mohla by by\u0165 v rozmedz\u00ed 20 a\u017e 40 mili\u00f3nov sveteln\u00fdch rokov. Jej priemer v priestore dosahuje 100 000 sveteln\u00fdch rokov. Na tento objekt sa zo Zeme pozer\u00e1me takmer presne z boku. Astrofotografie odhalia, \u017ee sa ve\u013emi podob\u00e1 na\u0161ej Galaxii. Pozd\u013a\u017e rovn\u00edku tiahnuceho sa jej ploch\u00fdm, tenk\u00fdm diskom m\u00e1 NGC 891 p\u00e1s hmoty. Ten prekr\u00fdva aj jej centr\u00e1lnu vydutinu. P\u00e1s je tvoren\u00fd prachov\u00fdmi filamentmi, ktor\u00e9 zasahuj\u00fa stovky sveteln\u00fdch rokov nad a pod centr\u00e1lnu l\u00edniu. Do t\u00fdchto vzdialenost\u00ed ho dostali pravdepodobne intenz\u00edvne aktivity pri tvorbe hviezd alebo v\u00fdbuchy supernov. Bl\u00edzko disku sa daj\u00fa n\u00e1js\u0165 tie\u017e slab\u00e9 susedn\u00e9 galaxie. Pozorovanie NGC 891 je vhodn\u00e9 pre majite\u013eov v\u00e4\u010d\u0161\u00edch \u010falekoh\u013eadov s nav\u00e1dzan\u00edm a t\u00fdch, \u010do chc\u00fa sk\u00fasi\u0165 svoju vytrvalos\u0165 a tmav\u00fa oblohu. Minim\u00e1lny priemer objekt\u00edvu je 15 cm.<\/p>\n

Vo vzdialenosti asi 5\u00b0 juhojuhoz\u00e1padne od hviezdy Alamak le\u017e\u00ed otvoren\u00e1 hviezdokopa NGC 752. M\u00e1 celkov\u00fa jasnos\u0165 5,7 magnit\u00fad a dos\u0165 ve\u013ek\u00fd uhlov\u00fd priemer (50\u2032), v\u00e4\u010d\u0161\u00ed, ne\u017e Mesiac v splne. Uvid\u00edme ju \u010falekoh\u013eadom s najmenej 8 cm priemerom objekt\u00edvu. Niekedy sa d\u00e1 rozozna\u0165 aj po\u013en\u00fdm \u010falekoh\u013eadom (tri\u00e9drom) s mimoriadne ve\u013ekou svetelnos\u0165ou. Skuto\u010dn\u00fd priemer kopy dosahuje zhruba 20 ly. M\u00e1 celkove asi 70 hviezd a najjasnej\u0161ie z nich dosahuj\u00fa iba 9. magnit\u00fadu, \u010di\u017ee na ich rozl\u00ed\u0161enie u\u017e jednozna\u010dne treba astronomick\u00fd \u010falekoh\u013ead. Nem\u00e1 nejak\u00e9 n\u00e1padn\u00e9 centr\u00e1lne zhustenie, ale v \u010falekoh\u013eade sa zd\u00e1, akoby sa jej hviezdy sp\u00e1jali do re\u0165azcov. N\u00e1js\u0165 otvoren\u00fa hviezdokopu tak \u010faleko od Mlie\u010dnej dr\u00e1hy nie je be\u017en\u00e9. V skuto\u010dnosti le\u017e\u00ed asi 600 ly nad rovinou Galaxie. Zrejme v\u010faka tomu ju galaktick\u00e9 slapov\u00e9 sily doteraz nerozlo\u017eili na jednotliv\u00e9 hviezdy a na rozdiel od v\u00e4\u010d\u0161iny in\u00fdch otvoren\u00fdch hviezdok\u00f4p NGC 752 prekonala u\u017e nieko\u013eko obehov okolo jadra Galaxie.<\/p>\n

$\"Blue_Snowball\"$ <\/a> $\"Mirach_NGC404\"$ <\/a>Planet\u00e1rna hmlovina NGC 7662 (obr. vpravo) sa v angli\u010dtine naz\u00fdva Blue snowball, \u010di\u017ee Modr\u00e1 snehov\u00e1 gu\u013ea. Nach\u00e1dza sa v z\u00e1padnej \u010dasti s\u00fahvezdia vo vzdialenosti asi 1 800 sveteln\u00fdch rokov. Jej jasnos\u0165 je 9 magnit\u00fad, tak\u017ee by sme ju mali vidie\u0165 aj v malom v \u010falekoh\u013eade s 8 cm objekt\u00edvom. V 15-centimetrovom pr\u00edstroji sa jav\u00ed ako svietiaca modr\u00e1 \u0161kvrna. Patr\u00ed k naj\u013eah\u0161ie identifikovate\u013en\u00fdm planet\u00e1rnym hmlovin\u00e1m. Jasnos\u0165 je na ploche jej modrastn\u00e9ho disku s rozmermi 32\u2033 x 28\u2033 rozdelen\u00e1 nerovnomerne. Podrobnej\u0161iu \u0161trukt\u00faru hmloviny v\u0161ak odhalia len fotografick\u00e9 sn\u00edmky. Centr\u00e1lna hviezda m\u00e1 jasnos\u0165 iba 12 \u2013 13 magnit\u00fad a povrchov\u00fa teplotu 78 000 K. Na sn\u00edmke z Hubblovho vesm\u00edrneho \u010falekoh\u013eadu pripom\u00edna oko.<\/p>\n

Tesne pri hviezde Mirach, len 6\u2032 severoz\u00e1padne od nej, sa nach\u00e1dza slabu\u010dk\u00e1 hmlist\u00e1 galaxia NGC 404 prez\u00fdvan\u00e1 tie\u017e Duch Mirachu. Na obr\u00e1zku vpravo je spolu so samotnou hviezdou. Hoci je od n\u00e1s vzdialen\u00e1 okolo 10 mili\u00f3nov ly, ide o pomerne bl\u00edzku eliptick\u00fa galaxiu. V \u010falekoh\u013eadoch vyzer\u00e1 ako kom\u00e9ta. Jej poloha sa h\u013ead\u00e1 jednoducho v\u010faka hviezde Mirach, no v men\u0161\u00edch pr\u00edstrojoch ju t\u00e1to hviezda pre\u017earuje. U\u017e v 20-centimetrovom \u010falekoh\u013eade ju v\u0161ak mo\u017eno pozorova\u0165 v jednom zornom poli s Mirachom. Kuriozitou je, \u017ee v mnoh\u00fdch hviezdnych atlasoch nie je zazna\u010den\u00e1 z d\u00f4vodu, \u017ee by sa prekr\u00fdvala s kot\u00fa\u010dikom hviezdy Mirach.<\/p>\n

V tomto s\u00fahvezd\u00ed je tie\u017e radiant m\u00e1lo zn\u00e1meho meteorick\u00e9ho roja Androme\u00edd. Naz\u00fdvaj\u00fa sa aj Bielidy, preto\u017ee vznikli rozpadom Bielovej kom\u00e9ty (1852 III). Bola objaven\u00e1 v roku 1772. Pozoroval ju Wilhem von Biela, pod\u013ea ktor\u00e9ho dostala aj meno. V roku 1852 sa kom\u00e9ta rozpadla najprv na dve, potom na mno\u017estvo \u010dast\u00ed \u2013 meteoroidov, ktor\u00e9 na\u010falej obiehaj\u00fa po jej p\u00f4vodnej dr\u00e1he. Po stretnut\u00ed pr\u00fadu so Zemou v rokoch 1872 a 1885 sp\u00f4sobili bohat\u00fd meteorick\u00fd roj. V s\u00fa\u010dasnosti sa pr\u00fad meteoroidov vz\u010fa\u013euje od dr\u00e1hy Zeme a preto je tento roj \u010doraz nev\u00fdraznej\u0161\u00ed.<\/p>\n

Poloha<\/strong><\/h3>\n
S\u00fahvezdie Androm\u00e9da sa h\u013ead\u00e1 ve\u013emi \u013eahko v\u010faka Pegasovmu \u0161tvorcu, s ktor\u00fdm je spojen\u00e9. Ak si Pegasa predstav\u00edme ako ko\u0148a, Androm\u00e9da nahr\u00e1dza jeho zadn\u00fa nohu. Sta\u010d\u00ed si n\u00e1js\u0165 hviezdu Sirrah v \u013eavom hornom rohu Pegasovho \u0161tvorca a \u010fal\u0161ie dve jasn\u00e9 hviezdy, Mirach a Alamach s\u00fa s \u0148ou takmer na priamke. Ak sa vr\u00e1time k prostrednej hviezde Mirach, smerom na severoz\u00e1pad od nej s\u00fa \u010fal\u0161ie dve, dos\u0165 slab\u00e9 hviezdy, ktor\u00e9 s\u00fa s Mirach takisto takmer na priamke. Pri tej poslednej z nich, \u03bd, mo\u017eno za dobr\u00fdch podmienok vidie\u0165 Ve\u013ek\u00fa hmlovinu v Androm\u00e9de. V mest\u00e1ch a presvetlen\u00fdch oblastiach v\u0161ak \u010dasto neuvid\u00edme ani hviezdu \u03bd And, nie to e\u0161te galaxiu. Jestvuje aj druh\u00fd sp\u00f4sob, ako n\u00e1js\u0165 toto s\u00fahvezdie. Za\u010dneme Kasiopejou, ktor\u00e1 vytv\u00e1ra obraz W. Pod jej hlb\u0161\u00edm \u201ev\u00e9\u010dkom\u201c sa nach\u00e1dza Androm\u00e9da. Spojnica Cih \u2013 Schedar ukazuje priamo k hviezde Alamach. V na\u0161ich zemepisn\u00fdch \u0161\u00edrkach je toto s\u00fahvezdie s\u010dasti cirkumpol\u00e1rne. O polnoci ho najlep\u0161ie uvid\u00edme okolo 10. okt\u00f3bra.<\/p>\n
Rozloha v \u0161tvorcov\u00fdch stup\u0148och<\/strong><\/h3>\n
722<\/p>\n
Hrani\u010diace s\u00fahvezdia<\/strong><\/h3>\n
Ja\u0161terica, Pegas, Ryby, Trojuholn\u00edk, Perzeus, Kasiopeja<\/p>\n
<\/p>\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n
\n
Hviezda<\/b><\/p>\n<\/td>\n
\n
\u03b1 <\/b>(RA)<\/b><\/p>\n<\/td>\n
\n
\u03b4 (<\/b>DEC)<\/b><\/p>\n<\/td>\n
\n
Vzdialenos\u0165<\/b><\/p>\n
(ly)<\/b><\/p>\n<\/td>\n
\n
R\u00fdchlos\u0165<\/b><\/p>\n
(km\/s)<\/b><\/p>\n<\/td>\n
\n
M_{v<\/sub><\/b><\/p>\n<\/td>\n}
\n
spektr\u00e1lny typ<\/b><\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
\u03b1 Sirrah (Alpheratz)<\/p>\n<\/td>\n
\n
00h 08\u2032<\/p>\n<\/td>\n
\n
+29,1\u00b0<\/p>\n<\/td>\n
\n
97<\/p>\n<\/td>\n
\n
\u201312<\/p>\n<\/td>\n
\n
2,1<\/p>\n<\/td>\n
\n
B8 IVp<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
\u03b2 Mirach<\/p>\n<\/td>\n
\n
01h 10\u2032<\/p>\n<\/td>\n
\n
+35,6\u00b0<\/p>\n<\/td>\n
\n
199<\/p>\n<\/td>\n
\n
0<\/p>\n<\/td>\n
\n
2,1<\/p>\n<\/td>\n
\n
M0 IIIa<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
\u03b3 Alamak<\/p>\n<\/td>\n
\n
02h 04\u2032<\/p>\n<\/td>\n
\n
+42,3\u00b0<\/p>\n<\/td>\n
\n
160<\/p>\n<\/td>\n
\n
\u201312<\/p>\n<\/td>\n
\n
2,2<\/p>\n<\/td>\n
\n
K3 III<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
\u03b4<\/p>\n<\/td>\n
\n
00h 39\u2032<\/p>\n<\/td>\n
\n
+30,9\u00b0<\/p>\n<\/td>\n
\n
101<\/p>\n<\/td>\n
\n
\u20139<\/p>\n<\/td>\n
\n
3,3<\/p>\n<\/td>\n
\n
K3 III<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
\u03b5<\/p>\n<\/td>\n
\n
00h 38\u2032 33\u2033<\/p>\n<\/td>\n
\n
+29\u00b0 18\u2032 42\u2033<\/p>\n<\/td>\n
\n
169<\/p>\n<\/td>\n
\n
\u201384<\/p>\n<\/td>\n
\n
4,3<\/p>\n<\/td>\n
\n
G5 III<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
\u03bb<\/p>\n<\/td>\n
\n
23h 37\u2032 34\u2033<\/p>\n<\/td>\n
\n
+46\u00b0 27\u2032 29\u2033<\/p>\n<\/td>\n
\n
84<\/p>\n<\/td>\n
\n
+7<\/p>\n<\/td>\n
\n
3,8<\/p>\n<\/td>\n
\n
G8 III-IV<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
\u03bc<\/p>\n<\/td>\n
\n
00h 56\u2032 46\u2033<\/p>\n<\/td>\n
\n
+38\u00b0 29\u2032 58\u2033<\/p>\n<\/td>\n
\n
136<\/p>\n<\/td>\n
\n
+7<\/p>\n<\/td>\n
\n
3,9<\/p>\n<\/td>\n
\n
A5 V<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
\u03bd<\/p>\n<\/td>\n
\n
00h 49\u2032 49\u2033<\/p>\n<\/td>\n
\n
+41\u00b0 04\u2032 44\u2033<\/p>\n<\/td>\n
\n
679<\/p>\n<\/td>\n
\n
\u201324<\/p>\n<\/td>\n
\n
4,5<\/p>\n<\/td>\n
\n
F8 IV-V+M4 V<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
\u03be Adhil<\/p>\n<\/td>\n
\n
01h 22\u2032 20\u2033<\/p>\n<\/td>\n
\n
+45\u00b0 31\u2032 44\u2033<\/p>\n<\/td>\n
\n
196<\/p>\n<\/td>\n
\n
\u201313<\/p>\n<\/td>\n
\n
4,9<\/p>\n<\/td>\n
\n
K0 III<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n
$\"Andromeda$ <\/a><\/p>\n
P\u00f4vod obr\u00e1zkov:<\/strong><\/p>\n
\n
Alpheratz: Stockholms observatorium<\/a><\/li>\n
M 31: M31, the Andromeda Galaxy (now with h-alpha) Adam Evans<\/a><\/li>\n
M 110: NASA<\/a><\/li>\n
NGC 891: Adam Block\/Mount Lemmon SkyCenter\/University of Arizona<\/a><\/li>\n
NGC 7662 „Blue Snowball“: Judy Schmidt<\/a><\/li>\n
Mirach NGC404: Ole Nielsen<\/a><\/li>\n<\/ul>\n
Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n
Prv\u00fd poh\u013ead na oblohu<\/a> (\u00favodn\u00e1 kapitola)<\/li>\n
Prv\u00e1 kapitola jadra: Mal\u00fd medve\u010f<\/a><\/li>\n
Druh\u00e1 kapitola jadra: Ve\u013ek\u00e1 medvedica<\/a><\/li>\n
Uk\u00e1\u017eka jarn\u00e9ho s\u00fahvezdia: Vlasy Bereniky<\/a><\/li>\n
Uk\u00e1\u017eka letn\u00e9ho s\u00fahvezdia: Labu\u0165<\/a><\/li>\n
Uk\u00e1\u017eka zimn\u00e9ho s\u00fahvezdia: Povozn\u00edk<\/a><\/li>\n
Uk\u00e1\u017eka nevych\u00e1dzaj\u00faceho s\u00fahvezdia: Ju\u017en\u00fd kr\u00ed\u017e<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Uk\u00e1\u017eka s\u00fahvezdia, kapitoly z knihy S\u00fahvezdia od Androm\u00e9dy po \u017dirafu Slovn\u00ed\u010dek Andromeda, genit\u00edv Andromedae, skratka And S\u00fahvezdie je pomenovan\u00e9 po eti\u00f3pskej princeznej Andromede, ktor\u00e1 je mytologicky spojen\u00e1 s \u010fal\u0161\u00edmi okolit\u00fdmi s\u00fahvezdiami. Jej matka, kr\u00e1\u013eovn\u00e1 Kasiopeja, sa vychva\u013eovala, \u017ee sa svojou kr\u00e1sou vyrovn\u00e1 morsk\u00fdm nymf\u00e1m nereid\u00e1m. Pod\u013ea inej verzie sa takto vychva\u013eovala kr\u00e1sou svojej (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":141,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/2380"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=2380"}],"version-history":[{"count":14,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/2380\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7339,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/2380\/revisions\/7339"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/141"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=2380"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}

\n Hviezda<\/b><\/p>\n<\/td>\n	\n \u03b1 <\/b>(RA)<\/b><\/p>\n<\/td>\n	\n \u03b4 (<\/b>DEC)<\/b><\/p>\n<\/td>\n	\n Vzdialenos\u0165<\/b><\/p>\n (ly)<\/b><\/p>\n<\/td>\n	\n R\u00fdchlos\u0165<\/b><\/p>\n (km\/s)<\/b><\/p>\n<\/td>\n	\n M_{v<\/sub><\/b><\/p>\n<\/td>\n}	\n spektr\u00e1lny typ<\/b><\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n \u03b1 Sirrah (Alpheratz)<\/p>\n<\/td>\n	\n 00h 08\u2032<\/p>\n<\/td>\n	\n +29,1\u00b0<\/p>\n<\/td>\n	\n 97<\/p>\n<\/td>\n	\n \u201312<\/p>\n<\/td>\n	\n 2,1<\/p>\n<\/td>\n	\n B8 IVp<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n \u03b2 Mirach<\/p>\n<\/td>\n	\n 01h 10\u2032<\/p>\n<\/td>\n	\n +35,6\u00b0<\/p>\n<\/td>\n	\n 199<\/p>\n<\/td>\n	\n 0<\/p>\n<\/td>\n	\n 2,1<\/p>\n<\/td>\n	\n M0 IIIa<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n \u03b3 Alamak<\/p>\n<\/td>\n	\n 02h 04\u2032<\/p>\n<\/td>\n	\n +42,3\u00b0<\/p>\n<\/td>\n	\n 160<\/p>\n<\/td>\n	\n \u201312<\/p>\n<\/td>\n	\n 2,2<\/p>\n<\/td>\n	\n K3 III<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n \u03b4<\/p>\n<\/td>\n	\n 00h 39\u2032<\/p>\n<\/td>\n	\n +30,9\u00b0<\/p>\n<\/td>\n	\n 101<\/p>\n<\/td>\n	\n \u20139<\/p>\n<\/td>\n	\n 3,3<\/p>\n<\/td>\n	\n K3 III<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n \u03b5<\/p>\n<\/td>\n	\n 00h 38\u2032 33\u2033<\/p>\n<\/td>\n	\n +29\u00b0 18\u2032 42\u2033<\/p>\n<\/td>\n	\n 169<\/p>\n<\/td>\n	\n \u201384<\/p>\n<\/td>\n	\n 4,3<\/p>\n<\/td>\n	\n G5 III<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n \u03bb<\/p>\n<\/td>\n	\n 23h 37\u2032 34\u2033<\/p>\n<\/td>\n	\n +46\u00b0 27\u2032 29\u2033<\/p>\n<\/td>\n	\n 84<\/p>\n<\/td>\n	\n +7<\/p>\n<\/td>\n	\n 3,8<\/p>\n<\/td>\n	\n G8 III-IV<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n \u03bc<\/p>\n<\/td>\n	\n 00h 56\u2032 46\u2033<\/p>\n<\/td>\n	\n +38\u00b0 29\u2032 58\u2033<\/p>\n<\/td>\n	\n 136<\/p>\n<\/td>\n	\n +7<\/p>\n<\/td>\n	\n 3,9<\/p>\n<\/td>\n	\n A5 V<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n \u03bd<\/p>\n<\/td>\n	\n 00h 49\u2032 49\u2033<\/p>\n<\/td>\n	\n +41\u00b0 04\u2032 44\u2033<\/p>\n<\/td>\n	\n 679<\/p>\n<\/td>\n	\n \u201324<\/p>\n<\/td>\n	\n 4,5<\/p>\n<\/td>\n	\n F8 IV-V+M4 V<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n \u03be Adhil<\/p>\n<\/td>\n	\n 01h 22\u2032 20\u2033<\/p>\n<\/td>\n	\n +45\u00b0 31\u2032 44\u2033<\/p>\n<\/td>\n	\n 196<\/p>\n<\/td>\n	\n \u201313<\/p>\n<\/td>\n	\n 4,9<\/p>\n<\/td>\n	\n K0 III<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n $\"Andromeda$ <\/a><\/p>\n P\u00f4vod obr\u00e1zkov:<\/strong><\/p>\n \n Alpheratz: Stockholms observatorium<\/a><\/li>\n M 31: M31, the Andromeda Galaxy (now with h-alpha) Adam Evans<\/a><\/li>\n M 110: NASA<\/a><\/li>\n NGC 891: Adam Block\/Mount Lemmon SkyCenter\/University of Arizona<\/a><\/li>\n NGC 7662 „Blue Snowball“: Judy Schmidt<\/a><\/li>\n Mirach NGC404: Ole Nielsen<\/a><\/li>\n<\/ul>\n Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n \n Prv\u00fd poh\u013ead na oblohu<\/a> (\u00favodn\u00e1 kapitola)<\/li>\n Prv\u00e1 kapitola jadra: Mal\u00fd medve\u010f<\/a><\/li>\n Druh\u00e1 kapitola jadra: Ve\u013ek\u00e1 medvedica<\/a><\/li>\n Uk\u00e1\u017eka jarn\u00e9ho s\u00fahvezdia: Vlasy Bereniky<\/a><\/li>\n Uk\u00e1\u017eka letn\u00e9ho s\u00fahvezdia: Labu\u0165<\/a><\/li>\n Uk\u00e1\u017eka zimn\u00e9ho s\u00fahvezdia: Povozn\u00edk<\/a><\/li>\n Uk\u00e1\u017eka nevych\u00e1dzaj\u00faceho s\u00fahvezdia: Ju\u017en\u00fd kr\u00ed\u017e<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Uk\u00e1\u017eka s\u00fahvezdia, kapitoly z knihy S\u00fahvezdia od Androm\u00e9dy po \u017dirafu Slovn\u00ed\u010dek Andromeda, genit\u00edv Andromedae, skratka And S\u00fahvezdie je pomenovan\u00e9 po eti\u00f3pskej princeznej Andromede, ktor\u00e1 je mytologicky spojen\u00e1 s \u010fal\u0161\u00edmi okolit\u00fdmi s\u00fahvezdiami. Jej matka, kr\u00e1\u013eovn\u00e1 Kasiopeja, sa vychva\u013eovala, \u017ee sa svojou kr\u00e1sou vyrovn\u00e1 morsk\u00fdm nymf\u00e1m nereid\u00e1m. Pod\u013ea inej verzie sa takto vychva\u013eovala kr\u00e1sou svojej (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":141,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/2380"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=2380"}],"version-history":[{"count":14,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/2380\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7339,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/2380\/revisions\/7339"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/141"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=2380"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}