{"id":2421,"date":"2015-09-24T11:45:38","date_gmt":"2015-09-24T09:45:38","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=2421"},"modified":"2022-01-24T16:53:30","modified_gmt":"2022-01-24T15:53:30","slug":"mnohobunkovy-organizmus","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=2421","title":{"rendered":"Mnohobunkov\u00fd organizmus"},"content":{"rendered":"

Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii<\/a>. Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori:<\/a> Saskardin (sekcia V\u0161eobecn\u00e9 usporiadanie), IP 62.209.224.230 (oprava preklepu), Mari\u00e1n 2 (v\u00fdmena slova)
\n<\/em><\/p>\n

Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0<\/a> a GFDL<\/a>.<\/em><\/p>\n

\n
\"Medzibunkov\u00e1<\/a>

Medzibunkov\u00e1 hmota (extracelul\u00e1rna matrix) sl\u00fa\u017eiaca na vz\u00e1jomn\u00fa komunik\u00e1ciu medzi bunkami mnohobunkov\u00e9ho organizmu<\/p><\/div>\n

\"Trichoplax<\/a>

Trichoplax adherens<\/em>, jeden z najjednoduch\u0161\u00edch mnohobunkov\u00fdch \u017eivo\u010d\u00edchov<\/p><\/div>\n

Mnohobunkov\u00fd organizmus<\/strong> je \u017eiv\u00fd organizmus, ktor\u00fd sa sklad\u00e1 z viacer\u00fdch, navz\u00e1jom spolupracuj\u00facich buniek. Tieto bunky spravidla nie s\u00fa v\u0161etky rovnak\u00e9, \u0161pecializuj\u00fa sa na ur\u010dit\u00e9 funkcie, a tak d\u00e1vaj\u00fa vznik tkaniv\u00e1m alebo pletiv\u00e1m, z ktor\u00fdch sa vytv\u00e1raj\u00fa org\u00e1ny a org\u00e1nov\u00e9 s\u00fastavy.<\/p>\n

Mnohobunkov\u00e9 organizmy a jednobunkov\u00e9 organizmy s jadrom (eukaryotick\u00e9), po starom naz\u00fdvan\u00e9 prvoky, maj\u00fa ve\u013emi podobn\u00fa stavbu buniek. Preto sa predpoklad\u00e1, \u017ee mnohobunkovce sa vyvinuli z nich a to konkr\u00e9tne z n\u00e1levn\u00edkov. Niektor\u00e9 kmene n\u00e1levn\u00edkov javia pr\u00edbuzensk\u00e9 vz\u0165ahy k r\u00f4znym skupin\u00e1m mnohobunkov\u00fdch organizmov, napr\u00edklad Mycetozoea<\/em> k hub\u00e1m alebo Phytomastigophorea<\/em> k stielkat\u00fdm rastlin\u00e1m<\/a>. Mnohobunkov\u00e9 organizmy pravdepodobne vznikli z koloni\u00e1lnych prvokov. Pr\u00edkladom prechodu medzi jednobunkov\u00fdm a mnohobunkov\u00fdm organizmom je napr\u00edklad rod v\u00e1\u013ea\u010d (Volvox<\/em>). Stavebn\u00e1 mnohorodos\u0165 na za\u010diatku v\u00fdvoja mnohobunkovcov nazna\u010duje, \u017ee mnohobunkov\u00e9 organizmy maj\u00fa viacer\u00fdch predkov a mnohobunkovos\u0165 teda vznikla v pr\u00edrode viackr\u00e1t a nez\u00e1visle na sebe.<\/p>\n

Za mnohobunkov\u00e9 organizmy sa v\u0161eobecne pova\u017euj\u00fa len organizmy zlo\u017een\u00e9 z buniek s jadrom, \u010di\u017ee eukaryoty. Napriek tomu aj niektor\u00e9 prokaryoty nes\u00fa znaky vz\u00e1jomnej komunik\u00e1cie, spolupr\u00e1ce \u010di diferenci\u00e1cie. Napr\u00edklad v kol\u00f3ni\u00e1ch sin\u00edc sa tvoria \u0161pecializovan\u00e9 bunky na fixovanie vzdu\u0161n\u00e9ho dus\u00edka, bunky streptokokov zase dok\u00e1\u017eu vz\u00e1jomne komunikova\u0165.<\/p>\n

Pri pohlavnom rozmno\u017eovan\u00ed sa mnohobunkov\u00fd organizmus vyv\u00edja z p\u00f4vodnej jedinej bunky \u2013 zygoty, \u010do je oplodnen\u00e9 vaj\u00ed\u010dko. Vaj\u00ed\u010dko sa \u010falej del\u00ed (br\u00e1zduje) a vznik\u00e1 embryo. Postupne doch\u00e1dza k \u0161pecializ\u00e1cii buniek. Na rozdiel od jednobunkov\u00fdch organizmov tvorbu pohlavn\u00fdch buniek u mnohobunkovcov nedok\u00e1\u017ee zabezpe\u010dova\u0165 ka\u017ed\u00e1 telov\u00e1 bunka jedinca, ale len \u0161pecializovan\u00e9 (generat\u00edvne) bunky. Taktie\u017e v\u00fd\u017eivu okrem najprimit\u00edvnej\u0161\u00edch mnohobunkovcov zabezpe\u010duj\u00fa len bunky \u0161pecializovan\u00e9ho tkaniva \u010di pletiva (napr\u00edklad tr\u00e1viaceho epitelu u \u017eivo\u010d\u00edchov<\/a> alebo asimila\u010dn\u00e9ho pletiva u rastl\u00edn). Preto v\u00e4\u010d\u0161ina (vyspelej\u0161\u00edch) mnohobunkov\u00fdch organizmov nedok\u00e1\u017ee ani na obmedzen\u00fd \u010das fungova\u0165 samostatne, rozlo\u017een\u00e1 na jednotliv\u00e9 bunky. Bunky spolu dok\u00e1\u017eu komunikova\u0165 prostredn\u00edctvom bunkov\u00fdch spojov.<\/p>\n

Expresia g\u00e9nov<\/h2>\n

Na rozdiel od jednobunkov\u00fdch organizmov, kde expresia g\u00e9nov<\/a> sl\u00fa\u017ei najm\u00e4 na prisp\u00f4sobenie sa meniacim podmienkam prostredia, u mnohobunkovcov sl\u00fa\u017ei expresia (v\u00fdber g\u00e9nov, pod\u013ea ktor\u00fdch sa bud\u00fa moment\u00e1lne syntetizova\u0165 bielkoviny) na diferenci\u00e1ciu tkan\u00edv a plet\u00edv. V s\u00favislosti s odli\u0161n\u00fdm \u00fa\u010delom g\u00e9novej expresie sa mechanizmy enz\u00fdmovej indukcie a represie ve\u013emi roz\u0161\u00edren\u00e9 v jednobunkov\u00fdch organizmoch uplat\u0148uj\u00fa v mnohobunkov\u00fdch organizmoch iba m\u00e1lo. Drviv\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina buniek mnohobunkov\u00e9ho organizmu m\u00e1 rovnak\u00fa alebo takmer rovnak\u00fa genetick\u00fa v\u00fdbavu ako zygota, z ktorej postupn\u00fdm delen\u00edm vznikla. Mnohobunkov\u00e9 organizmy v\u0161ak tvor\u00ed v\u00e4\u010d\u0161inou mno\u017estvo tvarovo a funk\u010dne odli\u0161n\u00fdch buniek, napr\u00edklad tkaniv\u00e1 \u010dloveka tvor\u00ed pribli\u017ene 200 typov buniek, ktor\u00e9 maj\u00fa \u010fal\u0161ie podtypy.<\/p>\n

Synt\u00e9za niektor\u00fdch bielkov\u00edn je pre v\u0161etky bunky spolo\u010dn\u00e1. Ide o bielkoviny zabezpe\u010duj\u00face z\u00e1kladn\u00e9 \u017eivotn\u00e9 funkcie bunky, napr\u00edklad glykol\u00fdzu, oxidat\u00edvnu fosforyl\u00e1ciu, tvorbu riboz\u00f3mov a in\u00e9. G\u00e9ny, ktor\u00e9 k\u00f3duj\u00fa tieto bielkoviny, sa ozna\u010duj\u00fa ako prev\u00e1dzkov\u00e9 g\u00e9ny. Okrem nich v\u0161ak existuj\u00fa e\u0161te aj g\u00e9ny produkuj\u00face \u0161pecifick\u00e9 bielkoviny napr\u00edklad hemoglob\u00edn. Tieto g\u00e9ny, ktor\u00e9 nevyu\u017e\u00edvaj\u00fa v\u0161etky typy buniek, len bunky \u0161peci\u00e1lne na to prisp\u00f4soben\u00e9, sa naz\u00fdvaj\u00fa \u0161pecifick\u00e9 g\u00e9ny.<\/p>\n

Ke\u010f\u017ee DNA<\/a> eukaryotov je nadviazan\u00e1 na hist\u00f3ny a in\u00e9 bielkoviny, tvor\u00ed kompaktn\u00e9 chromat\u00ednov\u00e9 vl\u00e1kno, ktor\u00e9 v z\u00e1kladnom stave nie je mo\u017en\u00e9 transkripova\u0165. Mus\u00ed d\u00f4js\u0165 k modifik\u00e1cii hist\u00f3nov alebo samotnej DNA, aby sa umo\u017enila transkripcia. G\u00e9ny s\u00fa preto pod tzv. pozit\u00edvnou kontrolou \u2013 mus\u00ed sa objavi\u0165 faktor, ktor\u00fd transkripciu umo\u017en\u00ed (transkrip\u010dn\u00fd faktor).<\/p>\n

Medzibunkov\u00e1 komunik\u00e1cia<\/h2>\n

Pre efekt\u00edvnu spolupr\u00e1cu musia bunky v mnohobunkovom organizme spolu vedie\u0165 komunikova\u0165. Komunik\u00e1cia je z\u00e1kladom odli\u0161nej expresie g\u00e9nov v jednotliv\u00fdch bunk\u00e1ch a t\u00fdm aj ich diferenci\u00e1cie. Existuje mno\u017estvo rozli\u010dn\u00fdch sp\u00f4sobov, ak\u00fdmi si bunky vymie\u0148aj\u00fa inform\u00e1cie. Bunka nie je schopn\u00e1 zachyti\u0165 ka\u017ed\u00fd z mno\u017estva sign\u00e1lov, ktor\u00e9 ju neust\u00e1le obklopuj\u00fa. Reaguje len na tie, na ktor\u00fdch pr\u00edjem je prisp\u00f4soben\u00e1. Poruchy v pr\u00edjme sign\u00e1lov sp\u00f4soben\u00e9 napr\u00edklad mut\u00e1ciou<\/a> patri\u010dn\u00e9ho g\u00e9nu ved\u00fa k z\u00e1va\u017en\u00fdm ochoreniam a\u017e k smrti organizmu.<\/p>\n

Najroz\u0161\u00edrenej\u0161ou formou komunik\u00e1cie je vyslanie chemickej l\u00e1tky do krvn\u00e9ho obehu \u017eivo\u010d\u00edcha \u010di miazgy rastliny. Vyslan\u00e1 l\u00e1tka sa naz\u00fdva horm\u00f3n a v\u00e4\u010d\u0161inou sa m\u00f4\u017ee dosta\u0165 do cel\u00e9ho tela, hoci na\u0148 odpovedaj\u00fa iba niektor\u00e9 bunky. Na men\u0161iu vzdialenos\u0165 funguje parakrinn\u00e1 komunik\u00e1cia, kedy bunka vysiela do okolia chemick\u00fd sign\u00e1l, na ktor\u00fd odpovedaj\u00fa len bl\u00edzke bunky. E\u0161te obmedzenej\u0161ie mo\u017enosti (oh\u013eadom vzdialenosti) poskytuje dotykov\u00e1 komunik\u00e1cia, pri ktorej sa \u0161trukt\u00fara v membr\u00e1ne signalizuj\u00facej bunky mus\u00ed chemicky nadviaza\u0165 na \u0161trukt\u00faru cie\u013eovej bunky. Epitelovce, pod ktor\u00e9 patr\u00ed v\u00e4\u010d\u0161ina \u017eivo\u010d\u00edchov, maj\u00fa oproti rastlin\u00e1m a hub\u00e1m e\u0161te \u010fal\u0161\u00ed mo\u017en\u00fd sp\u00f4sob komunik\u00e1cie \u2013 nervov\u00fd.<\/p>\n

Sign\u00e1lne molekuly, \u010di s\u00fa u\u017e prinesen\u00e9 z v\u00e4\u010d\u0161ej alebo men\u0161ej dia\u013eky, sa musia nadviaza\u0165 na receptor cie\u013eovej bunky. Pod\u013ea toho, \u010di chemick\u00e9 vlastnosti dovo\u013euj\u00fa sign\u00e1lnej molekule prech\u00e1dza\u0165 cez cytoplazmatick\u00fa membr\u00e1nu alebo nie, je receptor umiestnen\u00fd v membr\u00e1ne bunky (pre molekuly, ktor\u00e9 cez \u0148u neprech\u00e1dzaj\u00fa) alebo vo vn\u00fatri bunky (molekuly, ktor\u00e9 prech\u00e1dzaj\u00fa). L\u00e1tka via\u017e\u00faca sa na receptor sa naz\u00fdva ligand. Po nadviazan\u00ed sa na receptor spust\u00ed komplex molekula ligand-receptor sign\u00e1lnu dr\u00e1hu, ktor\u00e1 sp\u00f4sob\u00ed bunkov\u00fa odpove\u010f. Tou m\u00f4\u017ee by\u0165 zmena dejov prebiehaj\u00facich v cytoplazme alebo zmena expresie g\u00e9nov. V druhom pr\u00edpade trv\u00e1 bunkov\u00e1 odpove\u010f dlh\u0161ie.<\/p>\n

V\u0161eobecn\u00e9 usporiadanie<\/h2>\n

Mnohobunkov\u00fd organizmus je hierarchicky usporiadan\u00fd: jednotliv\u00e9 bunky tvoria tkaniv\u00e1, tkaniv\u00e1 tvoria org\u00e1ny, org\u00e1ny tvoria org\u00e1nov\u00e9 syst\u00e9my a org\u00e1nov\u00e9 syst\u00e9my tvoria samotn\u00fd organizmus. Ka\u017ed\u00e1 hierarchick\u00e1 \u00farove\u0148 je kvalitat\u00edvne vy\u0161\u0161ie ako s\u00fabor jej \u010dast\u00ed.<\/p>\n

Spojenie buniek<\/h3>\n
\"Sch\u00e9ma<\/a>

Sch\u00e9ma tesn\u00e9ho bunkov\u00e9ho spojenia (anglicky tight junction), ktor\u00e9 sa vyskytuje v hornej \u010dasti medzi bunkami \u010drevn\u00e9ho epitelu (horn\u00e1 \u010das\u0165 obr\u00e1zka). Cez toto spojenie molekuly neprech\u00e1dzaj\u00fa a \u010doko\u013evek sa chce dosta\u0165 na druh\u00fa stranu, mus\u00ed prejs\u0165 cez samotn\u00e9 bunky epitelu. Cytoplazmatick\u00e9 membr\u00e1ny dvoch susedn\u00fdch buniek s\u00fa zn\u00e1zornen\u00e9 modrou, sie\u0165 prote\u00ednov vytv\u00e1raj\u00faca spojenie je zn\u00e1zornen\u00e1 zelenou.<\/p><\/div>\n

Aby sa mnohobunkov\u00fd organizmus nerozpadol, medzi v\u00e4\u010d\u0161inou jeho buniek musia existova\u0165 mechanick\u00e9 spoje. Bunky s\u00fa spojen\u00e9 bu\u010f priamym kontaktom, alebo prostredn\u00edctvom tzv. extracelul\u00e1rnej matrix, ktor\u00fa bunky do svojho okolia vylu\u010duj\u00fa. Jedn\u00fdm z typov extracelul\u00e1rnej matrix je napr\u00edklad bunkov\u00e1 stena, ktor\u00e1 pom\u00e1ha vz\u00e1jomn\u00e9mu spojeniu buniek rastl\u00edn a h\u00fab. \u017divo\u010d\u00edchy v\u0161ak bunkov\u00fa stenu nemaj\u00fa a s\u00fa preto posp\u00e1jan\u00e9 r\u00f4znymi druhmi prote\u00ednov, ktor\u00e9 prech\u00e1dzaj\u00fa ich cytoplazmatickou membr\u00e1nou a v cytoplazme s\u00fa ukotven\u00e9 o r\u00f4zne zlo\u017eky cytoskeletu.<\/p>\n

Bunky rovnak\u00e9ho tkaniva maj\u00fa na svojich povrchoch rovnak\u00e9 adh\u00e9zne molekuly, ktor\u00e9 im umo\u017e\u0148uj\u00fa sa spoji\u0165 len s rovnak\u00fdm typom buniek. T\u00fdm sa zabr\u00e1ni tomu, aby sa bunky r\u00f4znych tkan\u00edv nespr\u00e1vne prep\u00e1jali.<\/p>\n

Migr\u00e1cia buniek<\/h3>\n

Pre mnoh\u00e9 bunky mnohobunkov\u00fdch organizmov je ne\u017eiad\u00face, aby zostali na poz\u00edci\u00e1ch, na ktor\u00fdch po\u010das ontogen\u00e9zy vznikli. Od miesta svojho vzniku musia putova\u0165 na nov\u00fa poz\u00edciu, kde sa definit\u00edvne usadia, alebo zost\u00e1vaj\u00fa cel\u00fd svoj \u017eivot pohybliv\u00fdmi (napr. leukocyty), alebo ist\u00fd \u010das str\u00e1via na ur\u010ditom mieste, no za zmenen\u00fdch podmienok sa musia presun\u00fa\u0165. \u013dudsk\u00e9 bunky maj\u00fa dva z\u00e1kladn\u00e9 sp\u00f4soby migr\u00e1cie: am\u00e9boidn\u00fd pohyb a migr\u00e1cia mezenchym\u00e1lneho typu.<\/p>\n

Apopt\u00f3za<\/h2>\n

V mnohobunkov\u00fdch organizmoch musia by\u0165 niektor\u00e9 bunky ve\u013emi \u010dasto obetovan\u00e9 pre dobro cel\u00e9ho organizmu. Bunka, ktor\u00e1 m\u00e1 v\u00e1\u017enu poruchu, alebo ktor\u00e1 jednoducho u\u017e nie je potrebn\u00e1, sp\u00e1cha programovan\u00fa bunkov\u00fa smr\u0165 zvan\u00fa apopt\u00f3za. Apopt\u00f3za je zariaden\u00e1 na rozdiel od nekr\u00f3zy tak, aby sp\u00f4sobila \u010do najmen\u0161ie probl\u00e9my okolit\u00fdm \u017eiv\u00fdm bunk\u00e1m. \u017divo\u010d\u00ed\u0161ne bunky musia by\u0165 dokonca neust\u00e1le vystavovan\u00e9 p\u00f4sobeniu sign\u00e1lov, ktor\u00e9 sa naz\u00fdvaj\u00fa faktory pre pre\u017eitie. Ak s\u00fa im tieto faktory odobran\u00e9, sp\u00fa\u0161\u0165a sa apopt\u00f3za, hoci bunka m\u00f4\u017ee by\u0165 inak \u00faplne zdrav\u00e1.<\/p>\n

Zdroje<\/h2>\n