$\"Opportunity$ <\/a>
Opportunity vlo\u017een\u00e1 vo vn\u00fatri prist\u00e1vacieho modulu<\/p><\/div>\n
$\"Porovnanie$ <\/a>
Porovnanie ve\u013ekosti vozidiel misie Mars Exploration Rover s ich predchodcom Sojournerom, prv\u00fdm robotick\u00fdm vozidlom na Marse<\/p><\/div>\n
Opportunity<\/strong> (angl. „pr\u00edle\u017eitos\u0165“, ofici\u00e1lne: MER-B) je kozmick\u00e1 sonda, ktorej hlavn\u00e1 \u010das\u0165 je druh\u00fdm z dvoch vozidiel misie Mars Exploration Rover americkej NASA. Je to najdlh\u0161ie funguj\u00faca sonda na povrchu Marsu<\/a> a z\u00e1rove\u0148 sonda, ktor\u00e1 prekonala najv\u00e4\u010d\u0161iu vzdialenos\u0165 na povrchu in\u00e9ho kozmick\u00e9ho telesa ako je Zem. Opportunity prist\u00e1la na Marse 25. janu\u00e1ra 2004 v prist\u00e1vacom module.<\/p>\n
\u0160tart sa uskuto\u010dnil 7. j\u00fala 2003 v \u010dase 03:18:15 UT[1] s nosnou raketou Delta 7925. Po 203-d\u0148ovom lete prist\u00e1vac\u00ed modul prist\u00e1l na povrchu Marsu v oblasti Meridiani Planum podobn\u00fdm sp\u00f4sobom ako jeho predchodca Mars Pathfinder.<\/p>\n
Prist\u00e1vac\u00ed modul po prist\u00e1t\u00ed zaistil oto\u010denie vozidla (roveru) do pracovnej polohy a rover z neho bezpe\u010dne zi\u0161iel na povrch Marsu. Rover je vlastne mobiln\u00e9 geologick\u00e9 laborat\u00f3rium, ktor\u00e9 sa pohybuje k vybran\u00fdm povrchov\u00fdm \u00fatvarom a detailne ich analyzuje. Jeho pohyb zabezpe\u010duje \u0161es\u0165kolesov\u00fd podvozok, ktor\u00fd je schopn\u00fd prekona\u0165 aj prek\u00e1\u017eky v\u00e4\u010d\u0161ie ako priemer kolies. Na rozdiel od svojho dvoj\u010da\u0165a Spirita je Opportunity aj po jeden\u00e1stich rokoch pr\u00e1ce na Marse st\u00e1le \u010dinn\u00e1, \u010d\u00edm mnohon\u00e1sobne prev\u00fd\u0161ila svoju p\u00f4vodne pl\u00e1novan\u00fa 90-d\u0148ov\u00fa \u017eivotnos\u0165.<\/p>\n
Pomenovanie vozidiel Spirit a Opportunity<\/h2>\n
Vozidl\u00e1 Spirit a Opportunity boli pomenovan\u00e9 na z\u00e1klade \u0161tudentskej s\u00fa\u0165a\u017ee, ktor\u00fa vyhrala dev\u00e4\u0165ro\u010dn\u00e1 Sofi Collisov\u00e1 z Arizony.<\/p>\n
I used to live in an Orphanage.
\nIt was dark and cold and lonely.
\nAt night, I looked up at the sparkly sky and felt better.
\nI dreamed I could fly there.
\nIn America, I can make all my dreams come true…..
\nThank-you for the \u201eSpirit\u201c and the \u201eOpportunity\u201c<\/p>\n
\u2014Sofi Collis, vek 9<\/p>\n
Pozri NASA: Men\u00e1 pre mar\u0165ansk\u00e9 vozidl\u00e1 Spirit a Opportunity<\/a><\/p>\n
Vybavenie vozidla<\/h2>\n
\n
na oto\u010dnom s\u0165a\u017eni\n
\n
panoramatick\u00e1 kamera (PanCam) pre stereoskopick\u00e9 sn\u00edmkovanie ter\u00e9nu, obidve \u010dasti s\u00fa vybaven\u00e9 kot\u00fa\u010dmi filtrov pre odhad mineralogick\u00e9ho zlo\u017eenia okolia<\/li>\n
miniat\u00farny spektrometer tepeln\u00fdch emisi\u00ed (Miniature Thermal Emission Spectrometer, Mini-TES) sk\u00fama miner\u00e1ly pomocou ich tepeln\u00e9ho vy\u017earovania<\/li>\n<\/ul>\n<\/li>\n
na v\u00fdklopnom ramene v prednej \u010dasti\n
\n
M\u00f6ssbauerov spektrometer (M\u00f6ssbauer Spectrometer) pre h\u013eadanie zl\u00fa\u010den\u00edn \u017eeleza vo vzorke<\/li>\n
spektrometer r\u00f6ntgenov\u00e9ho a alfa \u017eiarenia (Alpha Particle X-ray Spectrometer, APXS)<\/li>\n
mikroskopick\u00fd zobrazova\u010d (Microscopic Imager, MI) pre detailn\u00e9 sn\u00edmky horn\u00edn<\/li>\n
br\u00faska (Rock Abrasion Tool, RAT) pre o\u010distenie a obr\u00fasenie sk\u00faman\u00fdch kame\u0148ov<\/li>\n<\/ul>\n<\/li>\n<\/ul>\n
Priebeh letu<\/h2>\n
$\"Umeleck\u00e1$ <\/a>
Umeleck\u00e1 predstava o prelete prist\u00e1vacieho modulu chr\u00e1nen\u00e9ho tepeln\u00fdm \u0161t\u00edtom atmosf\u00e9rou<\/p><\/div>\n
\u0160tart Opportunity, ktor\u00fd sa mal pod\u013ea p\u00f4vodn\u00e9ho pl\u00e1nu uskuto\u010dni\u0165 25. j\u00fana 2003, bol nieko\u013ekokr\u00e1t odlo\u017een\u00fd. Uskuto\u010dni\u0165 sa ho podarilo a\u017e 8. j\u00fala 2003 v \u010dase 03:18:15,170 UT. Sondu, skladaj\u00facu sa z preletov\u00e9ho modulu, prist\u00e1vacieho modulu (anglicky lander) a vlastn\u00e9ho vozidla, vyniesla do vesm\u00edru nosn\u00e1 raketa Delta 7925. Zhruba 1 hodinu a 23 min\u00fat po \u0161tarte (v \u010dase 04:41 UT) sa sonda oddelila od tretieho, posledn\u00e9ho stup\u0148a rakety a pokra\u010dovala v samostatnom lete. Pri \u0161tarte bola s\u00fastava sondy a ur\u00fdch\u013eovacieho stup\u0148a z\u00e1merne naveden\u00e1 na tak\u00fa dr\u00e1hu, aby minula Mars vo vzdialenosti asi 340 000 km. Toto opatrenie bolo uroben\u00e9 preto, aby oddelen\u00fd tret\u00ed stupe\u0148 nedopadol na plan\u00e9tu. Kv\u00f4li z\u00edskaniu spr\u00e1vneho kurzu urobila sonda samotn\u00e1 nieko\u013eko dr\u00e1hov\u00fdch korekci\u00ed, prv\u00fa hne\u010f na druh\u00fd de\u0148 po \u0161tarte.<\/p>\n
Po\u010das nieko\u013ekomesa\u010dnej cesty k Marsu prebiehali kontroly v\u0161etk\u00fdch pr\u00edstrojov. Po\u010das nich sa zistilo, \u017ee jeden z pr\u00edstrojov, M\u00f6ssbauerov spektrometer nepracuje \u00faplne spr\u00e1vne, ale ostatn\u00e9 syst\u00e9my s\u00fa v poriadku. Za\u010diatkom novembra sa sonda dostala do probl\u00e9mov kv\u00f4li silnej slne\u010dnej aktivite, no o nieko\u013eko dn\u00ed sa podarilo obnovi\u0165 norm\u00e1lny stav.<\/p>\n
Pri prist\u00e1van\u00ed sondy riadiace stredisko vyu\u017eilo sk\u00fasenosti z\u00edskan\u00e9 z prist\u00e1vania jej dvoj\u010da\u0165a Spiritu. 26. janu\u00e1ra 2004 v \u010dase 04:34:49 UT sa sonda zorientovala pre vstup do atmosf\u00e9ry. V \u010dase 04:44:46 UT sa prist\u00e1vac\u00ed modul oddelil od preletovej sekcie a vst\u00fapil do atmosf\u00e9ry v \u010dase 04:59:46 UT. Prist\u00e1vac\u00ed apar\u00e1t dosadol na povrch Marsu v \u010dase 05:05 UT.<\/p>\n
Miesto prist\u00e1tia: Challenger Memorial Station<\/h2>\n
Opportunity prist\u00e1la na pl\u00e1ni Meridiani (354,4742\u00b0v. d.; 1,9483\u00b0j. \u0161.) asi 24 km od stredu prist\u00e1vacej elipsy. Aj ke\u010f je Meridiani ploch\u00e1 planina bez kame\u0148ov, Opportunity po\u010das prist\u00e1tia sa obalen\u00e1 ochrann\u00fdmi vakmi dokot\u00fa\u013eala do mal\u00e9ho a plytk\u00e9ho impaktn\u00e9ho kr\u00e1tera, nesk\u00f4r pomenovan\u00e9ho Eagle (angl. \u201eorol\u201c) pod\u013ea americk\u00e9ho lun\u00e1rneho modulu, ktor\u00fd ako prv\u00fd s \u013eudskou pos\u00e1dkou prist\u00e1l na Mesiaci. Kr\u00e1ter Eagle m\u00e1 priemer 20 metrov. E\u0161te v de\u0148 prist\u00e1tia sa odklopili tri trojuholn\u00edkov\u00e9 panely prist\u00e1vacieho apar\u00e1tu, ktor\u00e9 oba\u013eovali rover po\u010das letu. Vozidlo rozlo\u017eilo svoje sol\u00e1rne panely a vysunulo kamerov\u00fd sto\u017eiar. Na mieste prist\u00e1tia vozidlo zostalo dva t\u00fd\u017edne, k\u00fdm nevysunulo kameru hore, aby malo lep\u0161\u00ed rozh\u013ead.<\/p>\n
$\"\u00datvar$ <\/a>
\u00datvar Stone Mountain v oblasti Meridiani, jeden z prv\u00fdch cie\u013eov v\u00fdskumu rovera<\/p><\/div>\n
Ter\u00e9n v mieste prist\u00e1tia je ve\u013emi tmav\u00fd, s\u010dasti pokryt\u00fd pieso\u010dn\u00fdmi alebo prachov\u00fdmi n\u00e1nosmi. Z nich vystupuj\u00fa horniny podlo\u017eia. Na podrobnej\u0161\u00edch z\u00e1beroch vedci rozoznali v hornin\u00e1ch podlo\u017eia v\u00fdrazn\u00fa vrstvovitos\u0165. Na farebn\u00fdch sn\u00edmkach s\u00fa v prachovom n\u00e1nose zrete\u013en\u00e9 svetlej\u0161ie \u0161kvrny, ktor\u00e9 vznikli, ke\u010f sa tadia\u013e kot\u00fa\u013eal prist\u00e1vac\u00ed apar\u00e1t. Toto miesto e\u0161te nebolo podrobne presk\u00faman\u00e9 sondou Mars Global Surveyor, aj ke\u010f t\u00e1to sonda dodato\u010dne zhotovila sn\u00edmky miesta prist\u00e1tia Opportunity s rozl\u00ed\u0161en\u00edm 1,5 m\/pixel a o p\u00e4\u0165 dn\u00ed nesk\u00f4r dokonca 50 cm\/pixel. Na sn\u00edmkach sa d\u00e1 n\u00e1js\u0165 aj miesto prv\u00e9ho dotyku prist\u00e1vacieho puzdra povrchu Marsu a prach odf\u00faknut\u00fd brzdiacimi raketami.<\/p>\n
Geol\u00f3govia priv\u00edtali skuto\u010dnos\u0165, \u017ee sonda prist\u00e1la vo vn\u00fatri kr\u00e1teru, preto\u017ee mali mo\u017enos\u0165 sk\u00fama\u0165 hlb\u0161ie \u010dasti ter\u00e9nu. Vo vzdialenosti necel\u00e9ho kilometra sa nach\u00e1dzal v\u00e4\u010d\u0161\u00ed, asi 150 metrov\u00fd kr\u00e1ter nesk\u00f4r pomenovan\u00fd Endurance (angl. \u201etrpezlivos\u0165\u201c). N\u00e1zov kr\u00e1tera odr\u00e1\u017eal n\u00e1ro\u010dnos\u0165 jeho dosiahnutia.<\/p>\n
28. janu\u00e1ra 2004 NASA ozn\u00e1mila, \u017ee miesto prist\u00e1tia bolo pomenovan\u00e9 na pamiatku siedmich astronautov poslednej misie raketopl\u00e1nu Challenger, ktor\u00ed pri\u0161li o \u017eivot v roku 1986, ke\u010f raketopl\u00e1n kr\u00e1tko po \u0161tarte explodoval<\/a>.<\/p>\n
Men\u00e1 v\u0161etk\u00fdch ostatn\u00fdch pozorovan\u00fdch a sk\u00faman\u00fdch \u00fatvarov v mieste prist\u00e1tia s\u00fa v\u0161ak neofici\u00e1lne a zaviedli ich vedci Jet Propulsion Laboratory (JPL) pre vlastn\u00e9 potreby.<\/p>\n
Prim\u00e1rna misia<\/h2>\n
V\u00fdjazd do ter\u00e9nu<\/h3>\n
Po\u010das druh\u00e9ho d\u0148a na Marse (solu), Opportunity vysk\u00fa\u0161ala svoje vedeck\u00e9 pr\u00edstroje a nesk\u00f4r tie\u017e r\u00e1diov\u00fd prenos pomocou vysokoziskovej ant\u00e9ny. V\u0161etky testy dopadli \u00faspe\u0161ne. 28. janu\u00e1ra robot rozlo\u017eil predn\u00e9 koles\u00e1 a uzamkol ich nosn\u00fd syst\u00e9m v definit\u00edvnej polohe. Nasleduj\u00faci de\u0148 (sol 5) sa predn\u00e1 v\u00fdjazdov\u00e1 rampa naklonila, a\u017e sa dotkla povrchu, aby z nej rover mohol bez probl\u00e9mov z\u00eds\u0165. Prebehla aj \u010fal\u0161ia etapa vykl\u00e1pania podvozku, pri ktorom sa pripravil na cestu zadn\u00fd p\u00e1r kolies. 30. janu\u00e1ra sa pripravil posledn\u00fd p\u00e1r \u2013 stredn\u00fd a na Zemi zatia\u013e padlo kone\u010dn\u00e9 rozhodnutie, \u017ee rover opust\u00ed svoj prist\u00e1vac\u00ed modul do 24 hod\u00edn.<\/p>\n
31. janu\u00e1ra vyslalo riadiace stredisko roveru povel na opustenie plo\u0161iny. Opportunity presekla posledn\u00fd k\u00e1bel sp\u00e1jaj\u00faci ju s prist\u00e1vac\u00edm modulom a dala sa do pohybu v \u010dase 09:50:07 UT. Zastala na mar\u0165anskej p\u00f4de po prejden\u00ed asi trojmetrovej dr\u00e1hy. Potom odoslala na Zem sn\u00edmku pr\u00e1zdnej prist\u00e1vacej plo\u0161iny a odtla\u010dkov svojich kolies v mar\u0165anskom prachu. Na rozdiel od jej dvoj\u010da\u0165a Spiritu Opportunity nestretli pri v\u00fdjazde nijak\u00e9 komplik\u00e1cie a mohla do ter\u00e9nu zamieri\u0165 priamou cestou. Spektrometer TES predbe\u017ene potvrdil pr\u00edtomnos\u0165 miner\u00e1lu hematitu v mieste prist\u00e1tia sondy. Hematit je miner\u00e1l, ktor\u00fd vznik\u00e1 za pr\u00edtomnosti vody, tak\u017ee m\u00f4\u017ee poukazova\u0165 na pr\u00edtomnos\u0165 vody v tejto oblasti v minulosti.<\/p>\n
$\"Panor\u00e1ma$ <\/a>
Panor\u00e1ma kr\u00e1tera Eagle, miesta prist\u00e1tia Opportunity<\/p><\/div>\n
<\/p>\n
V nasleduj\u00facich d\u0148och sa Opportunity vydala smerom k odkryt\u00e9mu skaln\u00e9mu podlo\u017eiu, pri\u010dom sn\u00edmkovala povrch Marsu a analyzovala p\u00f4du spektrometrami. Na z\u00e1beroch zo 4. febru\u00e1ra vedcov zaujali gu\u013eov\u00e9 zrn\u00e1 spo\u010d\u00edvaj\u00face v prachu medzi oby\u010dajn\u00fdmi nepravideln\u00fdmi kame\u0148mi. Po\u010das p\u00e4tn\u00e1steho solu (8. febru\u00e1ra) rover dorazil k prv\u00e9mu kame\u0148u pomenovan\u00e9mu ako Stone Mountain (angl. kamenn\u00e1 hora) a za\u010dal jeho detailn\u00fd prieskum mikroskopickou kamerou a a oboma spektrometrami. Na z\u00e1beroch kame\u0148a sa op\u00e4\u0165 objavili drobn\u00e9 gu\u013eov\u00e9 zrnk\u00e1.<\/p>\n
Prv\u00e9 br\u00fasenia kame\u0148ov<\/h3>\n
$\"Detailn\u00fd$ <\/a>
Detailn\u00fd obr\u00e1zok ploch\u00e9ho kame\u0148a s mno\u017estvom drobn\u00fdch gu\u013eov\u00fdch zrniek. T\u00e1to oblas\u0165 bola nazvan\u00e1 Berry Bowl (angl. misa s \u010du\u010doriedkami)<\/p><\/div>\n
Po skon\u010den\u00ed pr\u00e1ce sa Opportunity vydala na pomal\u00fa cestu okolo skupiny sk\u00e1l, pri\u010dom op\u00e4\u0165 nach\u00e1dzala mal\u00e9 gu\u013eat\u00e9 zrnk\u00e1. Po prejden\u00ed kr\u00e1tkych \u00fasekov cesty robot sn\u00edmkoval a pozoroval. Hne\u010f ako ukon\u010dil hrub\u00fd prieskum skal\u00edsk, dostal pr\u00edkaz prejs\u0165 na miesto, kde bola zisten\u00e1 vysok\u00e1 koncentr\u00e1cia hematitu. Po dosiahnut\u00ed tohto miesta ho presk\u00famal v\u0161etk\u00fdmi pr\u00edstrojmi. 16. febru\u00e1ra tie\u017e pozoroval stav mar\u0165anskej atmosf\u00e9ry spolu so sondou Mars Global Surveyor. Nasleduj\u00faci de\u0148 Opportunity pomocou prav\u00e9ho predn\u00e9ho kolesa vyhrabala v ter\u00e9ne 10 centimetrov hlbok\u00fa jamku a v \u010fal\u0161\u00edch d\u0148och sk\u00famala novoodkryt\u00fd materi\u00e1l. Sk\u00famanie br\u00e1zdy sa skon\u010dilo 20. febru\u00e1ra (sol 26) a rover sa vydal k nov\u00e9mu cie\u013eu \u2013 oblasti El Capitan. 23. febru\u00e1ra Opportunity vyv\u0155tala do jedn\u00e9ho z kame\u0148ov tejto oblasti dierku hlbok\u00fa 4 milimetre. Prv\u00e1 anal\u00fdza vrtu trvala 5 hod\u00edn, n\u00e1sledne ju M\u00f6ssbauerov spektrometer pozoroval e\u0161te 24 hod\u00edn. 27. febru\u00e1ra rover vybr\u00fasil druh\u00fa dieru. Prieskum oboch vrtov sa skon\u010dil 1. marca 2004, kedy sa Opportunity vydala k nov\u00e9mu cie\u013eu \u2013 ku kame\u0148u pomenovan\u00e9mu Last Chance (angl. posledn\u00e1 \u0161anca).<\/p>\n
Zatmenia Slnka<\/h3>\n
S men\u0161\u00edmi probl\u00e9mami, ktor\u00e9 vypl\u00fdvali zo sklonu svahu, sa rover napokon dostal do cie\u013eovej oblasti a 3. marca ju za\u010dal sk\u00fama\u0165. Po\u010das prieskumu Last Chance do\u0161lo k prechodu men\u0161ieho Marsovho mesiaca Deimos cez slne\u010dn\u00fd disk<\/a>. Sonda udalos\u0165 sledovala panoramatickou kamerou.<\/p>\n
$\"Prechod$ <\/a>
Prechod mesiaca Deimos cez slne\u010dn\u00fd disk<\/p><\/div>\n
$\"Prechod$ <\/a>
Prechod mesiaca Fobos cez slne\u010dn\u00fd disk<\/p><\/div>\n
5. marca sa vozidlo znova pohlo a jeho \u010fal\u0161\u00edm cie\u013eom sa stala oblas\u0165 Slick Rock (angl. vybr\u00fasen\u00fd kame\u0148). Do jedn\u00e9ho kame\u0148a tejto oblasti sa Opportunity pok\u00fa\u0161ala v\u0155ta\u0165, ale ne\u00faspe\u0161ne. Nesk\u00f4r sa zistilo, \u017ee v\u0155tac\u00ed n\u00e1stroj sa kame\u0148a ani nedotkol. Druh\u00fd, tentoraz \u00faspe\u0161n\u00fd pokus o vyv\u0155tanie diery prebehol 9. marca. V\u0155tanie zastavil n\u00e1raz do mal\u00fdch gu\u013eat\u00fdch \u00fatvarov (\u201e\u010du\u010doriedok\u201c), ktor\u00e9 u\u017e boli predt\u00fdm nieko\u013ekokr\u00e1t pozorovan\u00e9. V\u0155ta\u010dka sa dostala do h\u013abky asi 3 mm a potom rover za\u010dal meranie vo v\u00fdbruse. 10. marca nastal \u010fal\u0161\u00ed prechod mesiaca popred slne\u010dn\u00fd disk, tentoraz v\u0161ak i\u0161lo o v\u00e4\u010d\u0161\u00ed Fobos. Z pozemsk\u00e9ho poh\u013eadu je tak\u00e1to udalos\u0165 vlastne zatmen\u00edm, ale ani jeden mesiac Marsu nem\u00e1 dostato\u010dn\u00fa uhlov\u00fa ve\u013ekos\u0165 na to, aby Slnko \u00faplne prekryl.<\/p>\n
Mar\u0165ansk\u00e9 \u201e\u010du\u010doriedky\u201c s\u00fa pod\u013ea anal\u00fdzy \u00fadajov vyslan\u00fdch Opportunity tie\u017e z hematitu. Na z\u00e1klade toho mo\u017eno usudzova\u0165, \u017ee planina Meridiani bola v d\u00e1vnej minulosti cel\u00e1 zaplaven\u00e1 vodou. Phillip Christensen, \u010dlen t\u00edmu MER, vyhl\u00e1sil: \u201e\u010cu\u010doriedky s\u00fa konkr\u00e9cie, ktor\u00e9 sa postupne vytvorili v sedimentoch vysychaj\u00facich mar\u0165ansk\u00fdch mor\u00ed.\u201c<\/p>\n
V\u00fdjazd z kr\u00e1tera<\/h3>\n
11. a 12. bol v\u00fdskum zameran\u00fd na \u201e\u010du\u010doriedky\u201c a vtedy vznikla aj sn\u00edmka Berry Bowl (\u010du\u010doriedkovej misy). Napokon sa e\u0161te sonda pok\u00fasila svoj\u00edm predn\u00fdm kolesom odrie\u0165 kame\u0148 Carousel (koloto\u010d) a vz\u00e1p\u00e4t\u00ed sa vybrala na druh\u00fa stranu kr\u00e1teru, aby za\u010dala s v\u00fdskumom piatich vybran\u00fdch oblast\u00ed. T\u00fato f\u00e1zu v\u00fdskumu ukon\u010dila 21. marca. Potom sa pok\u00fasila po prv\u00fdkr\u00e1t vyjs\u0165 z kr\u00e1tera, v ktorom sa nach\u00e1dzala od svojho prist\u00e1tia. Koles\u00e1 roveru sa v\u0161ak pok\u013azavali na sten\u00e1ch kr\u00e1tera a vyjs\u0165 sa mu podarilo a\u017e 22. marca inou trasou.<\/p>\n
Bounce Rock<\/h3>\n
Na okraji kr\u00e1tera potom prebiehali spektroskopick\u00e9 merania a tvorba panoramatick\u00fdch sn\u00edmok. Po skon\u010den\u00ed tejto pr\u00e1ce Opportunity zamierila ku kame\u0148u Bounce (angl. n\u00e1raz), do ktor\u00e9ho narazila e\u0161te vo vn\u00fatri prist\u00e1vacieho modulu po\u010das prist\u00e1vania a prevr\u00e1tila ho. Do\u0161lo v\u0161ak k probl\u00e9mom v z\u00e1lo\u017enom pam\u00e4\u0165ovom s\u00fabore a 30. marec str\u00e1vil robot v ne\u010dinnosti. Technikom sa v\u0161ak podarilo poruchu lokalizova\u0165 a podnikli opatrenia, aby t\u00e1to porucha neovplyv\u0148ovala \u010fal\u0161iu pr\u00e1cu Opportunity. Aj do kame\u0148a Bounce sa sonda pok\u00fa\u0161ala v\u0155ta\u0165 a v\u00fdsledkom bola dierka vy\u0161e 6 mm hlbok\u00e1. V kameni sa na\u0161li bublinky plynu, ktor\u00e9 svoj\u00edm zlo\u017een\u00edm pripom\u00ednaj\u00fa bublinky v niektor\u00fdch meteoritoch z Marsu. Spektrometer navy\u0161e zistil, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161inu materi\u00e1lu Bounce tvor\u00ed sope\u010dn\u00fd materi\u00e1l pyrox\u00e9n. Objav bol ve\u013emi prekvapiv\u00fd, preto\u017ee horninu s tak\u00fdmto zlo\u017een\u00edm nena\u0161li zatia\u013e ani roboty, ani sondy na obe\u017enej dr\u00e1he Marsu.<\/p>\n
Cesta ku kr\u00e1teru Endurance<\/h3>\n
Prieskum kame\u0148a a vrtu v \u0148om pokra\u010doval do 4. apr\u00edla. Potom sa vydal na dlh\u00fa cestu smerom od kr\u00e1tera Eagle ku kr\u00e1teru Endurance. 5. apr\u00edla sa zastavil v oblasti nazvanej Anatolia, ktorej geologick\u00e9 podlo\u017eie pripom\u00ednalo podlo\u017eie kr\u00e1tera Eagle. Rover pre\u0161iel okolo koryta v tejto oblasti a vyh\u013abil br\u00e1zdu do prachov\u00e9ho povrchu. Od 10. apr\u00edla do 13. apr\u00edla bol robot v ne\u010dinnosti, preto\u017ee v tom \u010dase prebiehalo nahr\u00e1vanie nov\u00e9ho riadiaceho softv\u00e9ru zo Zeme. Nov\u00fd program obsahoval tri z\u00e1sadn\u00e9 vylep\u0161enia.<\/p>\n
S nov\u00fdm softv\u00e9rom robot pokra\u010doval v pomalej ceste ku kr\u00e1teru Endurance. Jeho \u010fal\u0161\u00edm medzicie\u013eom sa stal kr\u00e1ter Fram. Dorazil k nemu 20. apr\u00edla. Technici na Zemi vybrali kame\u0148 na okraji kr\u00e1tera, ktor\u00fd dostal prez\u00fdvku Pilbara a do neho 21. apr\u00edla robot nav\u0155tal rekordne hlbok\u00fa, 7,2 milimetrov\u00fa dierku. V\u00fdskum kame\u0148a pokra\u010doval dva dni a potom sa Opportunity op\u00e4\u0165 pohla smerom ku kr\u00e1teru Endurance. 23. marca po skon\u010den\u00ed denn\u00e9ho presunu vyh\u013abila \u010fal\u0161iu plytk\u00fa ryhu v mar\u0165anskej p\u00f4de, ktor\u00fa presk\u00famala.<\/p>\n
25. marca (sol 90) nastalo ukon\u010denie prim\u00e1rnej trojmesa\u010dnej misie p\u00f4vodne napl\u00e1novanej pre rover. Za ten \u010das Opportunity prekonala vzdialenos\u0165 811,57 metra a na Zem odoslala 12 429 obr\u00e1zkov.<\/p>\n
Roz\u0161\u00edren\u00e1 misia<\/h2>\n
Endurance<\/h3>\n
Po\u010das 95. solu (30. apr\u00edla 2004) dorazila Opportunity na z\u00e1padn\u00fd okraj kr\u00e1tera Endurance. Prv\u00e9 dni str\u00e1vil rover na okraji kr\u00e1tera sk\u00famaj\u00fac ho na dia\u013eku. Po\u010das 102. solu sa za\u010dal pomaly pres\u00fava\u0165 po okraji kr\u00e1tera. 105. a\u017e 108. sol str\u00e1vil sk\u00faman\u00edm kame\u0148a Lion Stone (angl. lev\u00ed kame\u0148) a potom pokra\u010doval v ceste okolo kr\u00e1teru v protismere pohybu hodinov\u00fdch ru\u010di\u010diek. Cie\u013eom jazdy bolo okrem vedeck\u00e9ho v\u00fdskumu tie\u017e zisti\u0165, \u010di je bezpe\u010dn\u00e9 spusti\u0165 rover dovn\u00fatra kr\u00e1tera. Na prelome m\u00e1ja a j\u00fana vozidlo sk\u00famalo kame\u0148 Diogenes na okraji kr\u00e1tera. Nieko\u013eko noc\u00ed tr\u00e1vil robot v \u201ehlbokom sp\u00e1nku\u201c, aby u\u0161etril elektrick\u00fa energiu. Z tohto sp\u00e1nku sa v\u0161ak niekedy zob\u00fadzal e\u0161te nadr\u00e1nom, aby mohol vyu\u017ei\u0165 moment\u00e1lny prelet retransla\u010dnej dru\u017eice na komunik\u00e1ciu.<\/p>\n
$\"\u00datvar$ <\/a>
\u00datvar Burns Cliff vo vn\u00fatri kr\u00e1tera Endurance. Farby horn\u00edn s\u00fa skuto\u010dn\u00e9.<\/p><\/div>\n
Opportunity za\u010dala 9. j\u00fana pomaly zostupova\u0165 do kr\u00e1tera. Kv\u00f4li prieskumu sa musela sp\u00fa\u0161\u0165a\u0165 po svahoch so sklonom takmer 30\u00b0. 17. j\u00fala robot sk\u00famal zlom Razorback a \u00fatvar Flatland. 19. j\u00fala prostredn\u00edctvom fotografick\u00fdch sn\u00edmok zis\u0165oval stav zapr\u00e1\u0161enia sol\u00e1rnych panelov vozidla mar\u0165ansk\u00fdm prachom. Mno\u017estvo prachu na paneloch toti\u017e ovplyv\u0148uje mno\u017estvo elektrickej energie, ktor\u00fa m\u00f4\u017ee rover dost\u00e1va\u0165.
\nPo\u010das pr\u00e1c v j\u00fali a auguste mal robot obrovsk\u00e9 probl\u00e9my s pok\u013azavan\u00edm sa na pieskov\u00fdch svahoch. V polovici septembra sa Mars dostal do konjunkcie so Slnkom a kv\u00f4li ve\u013emi obmedzen\u00e9mu r\u00e1diov\u00e9mu spojeniu sa program robota obmedzil na minimum. Probl\u00e9my sa vyskytli aj pri presune k pl\u00e1novan\u00e9mu cie\u013eu Burns Cliff, pr\u00edkrej rozpukanej stene. Po skon\u010den\u00ed jazdy k cie\u013eu robot zostal kv\u00f4li siln\u00fdm poklzom dokonca o 0,35 metra ni\u017e\u0161ie ako le\u017ealo miesto, z ktor\u00e9ho sa vydal na cestu. Burn Cliffs geol\u00f3gov zaujali, preto\u017ee sa v nich stret\u00e1vali dva typy horn\u00edn s rozli\u010dne smerovan\u00fdmi vrstvami. Za\u010diatkom novembra bolo rozhodnut\u00e9 o zmene pl\u00e1nu, ke\u010f\u017ee cesta k Burns Cliff nebola mo\u017en\u00e1.<\/p>\n
V kr\u00e1teri str\u00e1vil Opportunity cel\u00fa mar\u0165ansk\u00fa zimu, ktor\u00e1 vyvrcholila 30. septembra 2004. Obe vozidl\u00e1, Spirit aj Opportunity, pre\u010dkali zimu bez probl\u00e9mov, \u010do projektantov prekvapilo.<\/p>\n
Opportunity opustila kr\u00e1ter Endurance na 315. sol od prist\u00e1tia potom, ako v \u0148om str\u00e1vila 181 dn\u00ed (6 mesiacov). V\u00fdjazd prebehol bez probl\u00e9mov. Robot sa venoval dia\u013ekov\u00fdm pozorovaniam a n\u00e1sledne sa vr\u00e1til k stop\u00e1m svojich kolies, ktor\u00e9 zanechal pri pr\u00edjazde ku kr\u00e1teru. Potom sa vydal na jazdu k zvy\u0161kom svojho tepeln\u00e9ho \u0161t\u00edtu. Dorazil k nemu 19. decembra a za\u010dal ho sk\u00fama\u0165. \u0160t\u00edt sa pri dopade na povrch rozpadol na dve ve\u013ek\u00e9 \u010dasti a mno\u017estvo men\u0161\u00edch \u00falomkov. Robot sk\u00famal aj bl\u00edzky kame\u0148 Heat Shield Rock (angl. „kame\u0148 pri tepelnom \u0161t\u00edte“), pri\u010dom sa uk\u00e1zalo, \u017ee ide o meteorit. Po\u010das jeho prieskumu bola atmosf\u00e9ra dos\u0165 zne\u010disten\u00e1 prachom. Z tohto d\u00f4vodu Opportunity dost\u00e1vala len zhruba 75 % elektrickej energie z mno\u017estva, ktor\u00e9 z\u00edskala za jasn\u00fdch dn\u00ed, a kv\u00f4li \u0161etreniu musela by\u0165 \u010dasto ukladan\u00e1 do hlbok\u00e9ho sp\u00e1nku.<\/p>\n
Jazda na juh<\/h3>\n
Po skon\u010den\u00ed prieskumu \u0161t\u00edtu a jeho okolia sa 18. janu\u00e1ra 2005 Opportunity vydala smerom na juh. Po\u010das jazdy prebiehal dia\u013ekov\u00fd v\u00fdskum okolia, ale aj niektor\u00fdch bl\u00edzkych \u00fatvarov, napr\u00edklad br\u00e1zd v piesku, ktor\u00e9 robot vyh\u013abil koncom janu\u00e1ra a 8. febru\u00e1ra. V druhej polovici febru\u00e1ra sa predmetom bli\u017e\u0161ieho v\u00fdskumu robota stali kamene Russet a Normandy.<\/p>\n
$\"Pieskov\u00e9$ <\/a>
Pieskov\u00e9 duny<\/p><\/div>\n
8. marca Opportunity dorazila k mal\u00e9mu kr\u00e1teru Vostok, ktor\u00fd bol takmer cel\u00fd zaviaty pieskom. Rover presk\u00famal kr\u00e1ter, urobil jeho panoramatick\u00fa sn\u00edmku a zameral sa na ciele, ktor\u00fdch pomenovania mali, podobne ako samotn\u00fd kr\u00e1ter, vz\u0165ah k po\u010diatkom sovietskej kozmonautiky: vzorka p\u00f4dy Lajka a kame\u0148 Gagarin. Potom pokra\u010doval vo svojej ceste na juh, pri\u010dom urobil rekordy v r\u00fdchlosti aj vzdialenosti presunu. Dok\u00e1zal \u00eds\u0165 r\u00fdchlos\u0165ou a\u017e 100 metrov za hodinu a po\u010das 410. solu prekonal 220 metrov. 25. marca sa dostal do bl\u00edzkosti zvlnen\u00fdch d\u00fan a za\u010dal sk\u00fama\u0165 ich zlo\u017eenie. Potom duny pre\u0161iel a pokra\u010doval v jazde na juh.<\/p>\n
Za\u010diatkom apr\u00edla sa vyskytli probl\u00e9my, ktor\u00e9 za\u010dali poruchou na retransla\u010dnej dru\u017eici Mars Odyssey. Vedeck\u00fd program po\u010das t\u00fdchto dn\u00ed bol obmedzen\u00fd na nen\u00e1ro\u010dn\u00e9 dia\u013ekov\u00e9 pozorovania. Po vyrie\u0161en\u00ed probl\u00e9mov sa Opportunity op\u00e4\u0165 vydala na juh a prekonala 5. kilometer svojej celkovej trasy po mar\u0165anskom povrchu. Jazdu preru\u0161il probl\u00e9m s nat\u00e1\u010dan\u00edm prav\u00e9ho predn\u00e9ho kolesa, ktor\u00e9 zostalo vych\u00fdlen\u00e9 asi 8\u00b0 od priameho smeru. Robot napokon pokra\u010doval v jazde (oproti uplynul\u00fdm d\u0148om pomal\u0161ie) aj bez pou\u017eitia ovl\u00e1dania probl\u00e9mov\u00e9ho kolesa. Onedlho sa vyskytla anom\u00e1lia v \u010dinnosti po\u010d\u00edta\u010da.<\/p>\n
Uviaznutie v dune<\/h3>\n
$\"S\u00e9ria$ <\/a>
S\u00e9ria sn\u00edmok zachyt\u00e1va snahu o vyslobodenie Opportunity zo sypk\u00e9ho materi\u00e1lu, do ktor\u00e9ho zapadla<\/p><\/div>\n
26. apr\u00edla Opportunity uviazla v dune z jemn\u00e9ho piesku. Predn\u00e9 aj zadn\u00e9 koles\u00e1 boli v piesku ponoren\u00e9 viac ne\u017e polovicou svojho priemeru. Cie\u013eom jej \u010fal\u0161ej \u010dinnosti sa preto stali merania a sn\u00edmky, ktor\u00e9 mali riadiacemu stredisku pom\u00f4c\u0165 vozidlo vyslobodi\u0165. Z\u00e1rove\u0148 robila dia\u013ekov\u00e9 pozorovania okolia. V Laborat\u00f3riu pr\u00fadov\u00e9ho pohonu sa zatia\u013e pracovn\u00edci sna\u017eili vytvori\u0165 \u010do najvernej\u0161iu k\u00f3piu materi\u00e1lu, do ktor\u00e9ho robot zapadol, aby nasimulovali situ\u00e1ciu na Marse a vysk\u00fa\u0161ali sp\u00f4sob mo\u017en\u00e9ho vyslobodenia najprv na pozemskom dvojn\u00edkovi Opportunity. Napriek enormn\u00e9mu \u00fasiliu riadiaceho strediska v\u0161ak rover pre\u0161iel do konca m\u00e1ja sotva 30 centimetrov. Koles\u00e1 robota dostali pr\u00edkaz na sp\u00e4tn\u00fd chod, ale silne sa pok\u013azavali a stroj sa h\u00fdbal len nepatrne. Postupne sa v\u0161ak poklz zmen\u0161oval a robot prekon\u00e1val ka\u017ed\u00fd de\u0148 viac a viac centimetrov. Opacita atmosf\u00e9ry (mno\u017estvo prachu v atmosf\u00e9re Marsu) sa v\u0161ak za\u010diatkom j\u00fana op\u00e4\u0165 zv\u00e4\u010d\u0161ila, sol\u00e1rne panely dost\u00e1vali menej energie a robot musel preto zmen\u0161i\u0165 po\u010det pokusov o svoje vyslobodenie. Napriek tomu sa stroj 4. j\u00fana z duny, medzit\u00fdm pomenovanej Purgatory Dune (angl. \u201epekeln\u00e1 duna\u201c), \u00faplne dostal.<\/p>\n
Vozidlo sa v\u0161ak od duny pr\u00edli\u0161 nevzdialilo, preto\u017ee riadiace stredisko sa rozhodlo podrobne ju presk\u00fama\u0165 a zisti\u0165, pre\u010do pr\u00e1ve do nej rover zapadol, ke\u010f s in\u00fdmi dunami nemal probl\u00e9m. Najprv prebiehal dia\u013ekov\u00fd prieskum duny, potom sa k nej Opportunity pomaly pribl\u00ed\u017eila a presk\u00famala ju zbl\u00edzka. Po skon\u010den\u00ed prieskumu pokra\u010dovala vo svojej ceste na juh. Aby znova nezapadla do duny, dostala pr\u00edkaz ju ob\u00eds\u0165. Po\u010das tohto man\u00e9vru bol riadiaci t\u00edm ve\u013emi opatrn\u00fd. Pozorne sa sledoval n\u00e1klon vozidla, vych\u00fdlenie vo v\u0161etk\u00fdch troch os\u00e1ch, za\u0165a\u017eenie n\u00e1honu kolies a tie\u017e poklz kolies.<\/p>\n
Erebus<\/h3>\n
V auguste sa rover dostal do oblasti pokrytej ploch\u00fdmi kame\u0148mi. Podrobne presk\u00famal nieko\u013eko cie\u013eov (Arkansas, Fruit Basket, Lemon Rind Strawberry, a vzorku p\u00f4dy Reiner Gamma). Potom pokra\u010doval v jazde, pri\u010dom vykon\u00e1val \u0161tandardn\u00fd prieskum. Jeho \u010fal\u0161\u00edm cie\u013eom bol kr\u00e1ter nazvan\u00fd Erebus a v\u00fdskum horn\u00edn na jeho okrajoch. Na okraji kr\u00e1tera do\u0161lo nieko\u013ekokr\u00e1t k ne\u010dakan\u00e9mu resetovaniu palubn\u00e9ho po\u010d\u00edta\u010da a prepnutie vozidla do bezpe\u010dnostn\u00e9ho m\u00f3du, ktor\u00fd vyvolal stav hlbok\u00e9ho sp\u00e1nku. Napriek probl\u00e9mom za\u010dala Opportunity v okt\u00f3bri obch\u00e1dza\u0165 kr\u00e1ter Erebus z\u00e1padn\u00fdm smerom. Kv\u00f4li pok\u013azavaniu kolies a obav\u00e1m, aby robot op\u00e4\u0165 nezapadol, mu riadiace stredisko nariadilo zmeni\u0165 p\u00f4vodne pl\u00e1novan\u00fa trasu. K probl\u00e9mom s re\u0161tartovan\u00edm po\u010d\u00edta\u010da a s pok\u013azavan\u00edm kolies sa pridala op\u00e4\u0165 zv\u00fd\u0161en\u00e1 pra\u0161nos\u0165 atmosf\u00e9ry, kv\u00f4li ktorej musel rover \u0161etri\u0165 energiou. D\u00f4vodom zne\u010distenia atmosf\u00e9ry bola prachov\u00e1 b\u00farka. Zakalenie atmosf\u00e9ry bolo tak\u00e9 siln\u00e9, \u017ee robot niekedy nevykon\u00e1val svoje obvykl\u00e9 \u010dinnosti. Za\u010diatkom novembra sa situ\u00e1cia s energiou mierne zlep\u0161ila. Opportunity pokra\u010dovala v objazde kr\u00e1tera a venovala sa v\u00fdskumu nieko\u013ek\u00fdch vytipovan\u00fdch cie\u013eov. 9. novembra do\u0161lo pravdepodobne k odf\u00faknutiu prachovej vrstvy na sol\u00e1rnych paneloch, \u010d\u00edm sa pr\u00edkon elektrickej energie vr\u00e1til do norm\u00e1lu.<\/p>\n
Za\u010diatkom decembra zostala Opportunity st\u00e1\u0165 na okraji kr\u00e1tera, preto\u017ee sa jej nepodarilo zlo\u017ei\u0165 robotick\u00e9 rameno do prepravnej polohy. Pr\u00ed\u010dina tejto poruchy nebola zn\u00e1ma a riadiace stredisko absolvovalo nieko\u013eko pokusov o n\u00e1pravu. Nehybn\u00e1 Opportunity sa zatia\u013e venovala dia\u013ekov\u00fdm pozorovaniam. 2. janu\u00e1ra sa probl\u00e9m s robotick\u00fdm ramenom podarilo vyrie\u0161i\u0165 a rover mohol pokra\u010dova\u0165 v jazde a v pr\u00e1ci na okraji kr\u00e1tera. Kamera PanCam robila mno\u017estvo sn\u00edmok, z ktor\u00fdch vznikla farebn\u00e1 panor\u00e1ma kr\u00e1tera Erebus. Do vn\u00fatra samotn\u00e9ho kr\u00e1tera v\u0161ak nevst\u00fapila. 19. janu\u00e1ra sa Opportunity po 58 d\u0148och str\u00e1ven\u00fdch na jednom mieste znova pohla a dokon\u010dovala geologick\u00fd prieskum okraja kr\u00e1tera. Opakovan\u00e9 \u0165a\u017ekosti so skladan\u00edm robotickej ruky priebeh v\u00fdskumu spoma\u013eovali. Vo febru\u00e1ri a marci postupne prech\u00e1dzala od jedn\u00e9ho cie\u013ea k druh\u00e9mu.<\/p>\n
Na ceste k Victorii<\/h3>\n
$\"V\u00fdkonn\u00e1$ <\/a>
V\u00fdkonn\u00e1 kamera sondy Mars Reconnaissance Orbiter nasn\u00edmala z obe\u017enej dr\u00e1hy stopy rovera Opportunity v bl\u00edzkosti kr\u00e1tera Victoria<\/p><\/div>\n
Po skon\u010den\u00ed priekumu kr\u00e1tera Erebus 5. marca 2006, sonda jazdu na juh zr\u00fdchlila. Jej \u010fal\u0161\u00edm cie\u013eom sa stal kr\u00e1ter Victoria, od ktor\u00e9ho bola za\u010diatkom febru\u00e1ra vzdialen\u00e1 asi 2 km. Cestou rover vykon\u00e1val pravideln\u00fd dia\u013ekov\u00fd prieskum a meranie bl\u00edzkeho okolia. Ka\u017ed\u00fd sol prekonal nieko\u013eko desiatok metrov a po skon\u010den\u00ed denn\u00e9ho presunu sn\u00edmal okolie a oblohu. Cestu trochu skomplikovala porucha na retransla\u010dnej dru\u017eici 2001 Mars Odyssey.<\/p>\n
6. m\u00e1ja bol u\u017e identifikovan\u00fd okraj kr\u00e1tera Victoria na fotografi\u00e1ch roveru. St\u00e1le ho v\u0161ak od neho delila vzdialenos\u0165 1 279 m. Po\u010das 833. solu v\u0161ak vozidlo op\u00e4\u0165 zapadlo do duny, napriek tomu, \u017ee ju riadiace stredisko zhodnotilo ako bezpe\u010dn\u00e9. Pod\u013ea fotografi\u00ed sa v\u0161ak koles\u00e1 nezahrabali tak hlboko ako pred rokom. Pokusy o vyslobodenie prebiehali nieko\u013eko dn\u00ed, a po\u010das 841. solu sa Opportunity z duny dostala. Po vyfotografovan\u00ed duny robot op\u00e4\u0165 pokra\u010doval vo svojej jazde ku kr\u00e1teru Victoria, ktor\u00fd bol u\u017e vzdialen\u00fd menej ako 1 km. Po skon\u010den\u00ed denn\u00e9ho presunu \u010dasto merala opacitu atmosf\u00e9ry. Ako ved\u013eaj\u0161\u00ed cie\u013e na ceste k ve\u013ek\u00e9mu kr\u00e1teru Victoria bol vybran\u00fd ove\u013ea men\u0161\u00ed kr\u00e1ter Beagle, vzdialen\u00fd asi 500 metrov od Victorie. Opportunity vyfotografovala panor\u00e1mu men\u0161ieho kr\u00e1tera, sn\u00edmkovala vybran\u00e9 ciele, ale pokra\u010dovala tie\u017e v meraniach opacity atmosf\u00e9ry. Po\u010das 907. solu rover kr\u00e1ter opustil a pokra\u010doval v jazde k Victorii.<\/p>\n
Victoria<\/h3>\n
Opportunity dorazila k okraju kr\u00e1tera Victoria 26. septembra 2006 (sol 952). Najprv uskuto\u010dnila v\u00fdskum na dia\u013eku a s panoramatick\u00fdmi sn\u00edmkami, potom sa presunula k \u00fatesom pomenovan\u00fdm Cape Verde. Victoria bol najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed a najhlb\u0161\u00ed kr\u00e1ter, ktor\u00fd t\u00e1to sonda na Marse sk\u00famala. Jeho h\u013abka dosahuje a\u017e 70 metrov pod \u00farove\u0148 ter\u00e9nu.<\/p>\n
Prv\u00fdm cie\u013eom podrobnej\u0161ieho v\u00fdskumu rovera sa stal \u00fatvar Cape Verde na okraji kr\u00e1tera. Pr\u00e1cu ru\u0161ila konjunkcia Marsu so Slnkom, kv\u00f4li ktorej boli aktivity robota op\u00e4\u0165 obmedzen\u00e9 na minimum a cel\u00fd mesiac sa nekonal nijak\u00fd pohyb vozidla. \u010eal\u0161ie spr\u00e1vy o \u010dinnosti Opportunity boli zverejnen\u00e9 a\u017e 13. novembra 2006 Opportunity sa venovala Cape Verde aj po\u010das konjunkcie a robila jeho sn\u00edmky. Po skon\u010den\u00ed pr\u00e1ce na Cape Verde sa robot vydal k \u010fal\u0161iemu \u00fatvaru, Cape St. Mary. Z Cape St. Mary fotografovala vrstvy horn\u00edn severnej \u010dasti Cape Verde. Potom sa vydala na objazd kr\u00e1tera, pri\u010dom h\u013eadala bezpe\u010dn\u00e9 miesto, ktor\u00fdm by mohla zost\u00fapi\u0165 do jeho vn\u00fatra. Pomenovanie mysov (angl. cape) a z\u00e1livov kr\u00e1teru Victoria vych\u00e1za z geografick\u00fdch n\u00e1zvov spojen\u00fdch s objavite\u013eskou plavbou Fernanda Magalhaesa, ktor\u00e9ho flotila s lo\u010fou Victoria po prv\u00fdkr\u00e1t obopl\u00e1vala svet.<\/p>\n
Riadiace stredisko zapojilo Opportunity aj do pokusov z\u00edska\u0165 op\u00e4\u0165 kontakt s ned\u00e1vno stratenou sondou Mars Global Surveyor. Ani Opportunity v\u0161ak nezachytila jej sign\u00e1l.<\/p>\n
<\/p>\n
$\"Panor\u00e1ma$ <\/a>
Panor\u00e1ma kr\u00e1tera Victoria, v\u013eavo sa nach\u00e1dzaj\u00fa \u00fatesy pomenovan\u00e9 Cape Verde<\/p><\/div>\n
Za\u010diatkom roka 2007 Opportunity zaznamenala poruchu v\u0155ta\u010dky RAT. Jej n\u00e1sledn\u00e1 sk\u00fa\u0161ka uk\u00e1zala, \u017ee pravdepodobne zlyhal pr\u00edvodn\u00edk senzoru, ktor\u00fd hl\u00e1si okamih dotyku n\u00e1stroja s povrchom horniny. Robot pokra\u010doval v objazde, pri\u010dom \u0161tudoval r\u00f4zne ciele v okol\u00ed kr\u00e1teru, ako aj stav atmosf\u00e9ry. Pri \u010fal\u0161om pohybe pozd\u013a\u017e okraja kr\u00e1tera nau\u010dil riadiaci t\u00edm sondu orientova\u0165 sa v ter\u00e9ne pod\u013ea st\u00f4p kolies, ktor\u00e9 zanech\u00e1vala v piesku. Okolit\u00fd pieso\u010dn\u00fd ter\u00e9n bol toti\u017e relat\u00edvne ploch\u00fd a bez v\u00fdrazn\u00fdch orienta\u010dn\u00fdch bodov. 6. febru\u00e1ra prekonala celkov\u00e1 d\u013a\u017eka dr\u00e1hy prejdenej roverom hranicu 10 km, \u017eivotnos\u0165 jej kon\u0161trukcie bola pritom projektovan\u00e1 len na 1 km. V druhej polovici febru\u00e1ra sa sonda venovala \u00fatvaru pomenovan\u00e9mu po zn\u00e1mom pozemskom Myse dobrej n\u00e1deje \u2013 Cape of Good Hope. V postupnom objazde kr\u00e1tera pokra\u010dovala a\u017e do apr\u00edla 2007. Pri \u00fatese Tierra del Fuego, ktor\u00fd bol cca 100\u00b0 od Duck Baysa oto\u010dila a vracala nasp\u00e4\u0165 k Duck Bay, pri\u010dom p\u00e1trala po mieste vhodnom pre vstup dovn\u00fatra. V m\u00e1ji 2007 vietor op\u00e4\u0165 o\u010distil sol\u00e1rne panely roveru, n\u00e1sledkom \u010doho vzr\u00e1stla produkcia elektrickej energie na hodnoty, ktor\u00e9 dosahovala kr\u00e1tko po prist\u00e1t\u00ed.<\/p>\n
Do vn\u00fatra kr\u00e1tera Victoria vst\u00fapila Opportunity v septembri 2007. Zostup sa pl\u00e1noval u\u017e na j\u00fal 2007, ale oddialili ho intenz\u00edvne prachov\u00e9 b\u00farky. Zv\u00edren\u00fd prach zatienil Slnko nato\u013eko, \u017ee produkcia elektrickej energie klesla na svoje rekordn\u00e9 minimum od za\u010diatku celej misie. Robot bol n\u00faten\u00fd enegiou ve\u013emi \u0161etri\u0165 a nevykon\u00e1val takmer nijak\u00e9 vedeck\u00e9 \u010dinnosti okrem pozorovania oblohy. Prachov\u00e1 b\u00farka dosiahla celoplanet\u00e1rny charakter. Po prv\u00fdkr\u00e1t hrozilo \u00fapln\u00e9 ukon\u010denie \u010dinnosti vozidla.<\/p>\n
Prvou \u00falohou sondy po vstupe do kr\u00e1tera bolo opatrne presk\u00fama\u0165 ter\u00e9n bezprostredne za jeho okrajom. Po prvom prekro\u010den\u00ed okraja zac\u00favala sp\u00e4\u0165 na rovinu. Kr\u00e1tko po jej \u201edefinit\u00edvnom\u201c vstupe dovn\u00fatra sa vyskytli probl\u00e9my s retransla\u010dnou dru\u017eicou Mars Odyssey. Ke\u010f bola komunik\u00e1cia s retransla\u010dnou dru\u017eicou op\u00e4\u0165 mo\u017en\u00e1, Opportunity pokra\u010dovala v zostupe. Podobne ako pri v\u00fdskume kr\u00e1tera Endurance, aj vo vn\u00fatri Victorie upadala v noci do r\u00f4zne dlh\u00e9ho \u201ehlbok\u00e9ho sp\u00e1nku\u201c, aby \u0161etrila energiou. Sklon svahu dosahoval miestami a\u017e 25\u00b0, \u010do bolo na hranici pr\u00edpustn\u00fdch n\u00e1klonov.<\/p>\n
Rok 2008<\/h3>\n
$\"Pohyb$ <\/a>
Pohyb obla\u010dnosti, ako ju pozorovala Opportunity z kr\u00e1tera Victoria<\/p><\/div>\n
Na prelome febru\u00e1ra a marca mno\u017estvo vyrobenej elektrickej energie kol\u00edsalo, hoci opacita atmosf\u00e9ry a mno\u017estvo prachu na sol\u00e1rnych paneloch boli pribli\u017ene kon\u0161tantn\u00e9 a rover sa ani nepohol. Pre tento jav sa doteraz nena\u0161lo uspokojiv\u00e9 fyzik\u00e1lne vysvetlenie. Za\u010diatkom marca 2008 vypadol na nieko\u013eko dn\u00ed vysiela\u010d Deep Space Network, ktor\u00fdm boli robotu odovzd\u00e1van\u00e9 in\u0161trukcie zo Zeme. 3. marca sa v\u0161ak vysielanie obnovilo. \u010eal\u0161ie obmedzenie komunik\u00e1cie v nasleduj\u00facich d\u0148och bolo sp\u00f4soben\u00e9 pr\u00edkrym svahom, na ktorom sonda st\u00e1la a kv\u00f4li ktor\u00e9mu mala probl\u00e9my so sledovan\u00edm dr\u00e1hy prelietaj\u00facej retransla\u010dnej dru\u017eice.<\/p>\n
Aj napriek ve\u013emi opatrnej jazde v apr\u00edli 2008 Opportunity op\u00e4\u0165 do\u010dasne uviazla v piesku. K tomu sa pridru\u017eilo po\u0161kodenie motoru vo vn\u00fatri k\u013abu robotickej ruky, \u010do bolo zrejme sp\u00f4soben\u00e9 jeho opotrebovan\u00edm a ve\u013ek\u00fdmi v\u00fdkyvmi tepl\u00f4t. Pr\u00ed\u010dina t\u00fdchto v\u00fdkyvov spo\u010d\u00edvala v poruche vyhrievacieho \u010dl\u00e1nku. Probl\u00e9my s rozkladan\u00edm robotickej ruky mal rover u\u017e d\u00e1vnej\u0161ie. Po\u010das anal\u00fdzy probl\u00e9mu s robotickou rukou st\u00e1l rover nehybne na jednom mieste, sn\u00edmkoval okolie, oblohu a najm\u00e4 pohyb obla\u010dnosti. Napokon sa rover op\u00e4\u0165 pohol, no po\u0161koden\u00fa robotick\u00fa ruku u\u017e \u010falej nemohol nies\u0165 v prepravnej polohe.<\/p>\n
25. j\u00fana sa na Marse za\u010dala zima, kr\u00e1tko predt\u00fdm bola plan\u00e9ta dokonca v af\u00e9liu, \u010do mno\u017estvo prich\u00e1dzaj\u00faceho slne\u010dn\u00e9ho \u017eiarenia e\u0161te zn\u00ed\u017eilo. \u010eal\u0161ie obmedzenie sp\u00f4sobilo to, \u017ee Opportunity sa postupne pribli\u017eovala k \u00fatesom Cape Verde, ktor\u00e9 jej postupne zatie\u0148ovali oblohu. Akumul\u00e1torov\u00e9 bat\u00e9rie preto niekedy musela dob\u00edja\u0165 cel\u00fd sol.<\/p>\n
Vedeck\u00fd v\u00fdskum v kr\u00e1teri pokra\u010doval s drobn\u00fdmi technick\u00fdmi probl\u00e9mami a\u017e do augusta, potom sa pre sondu za\u010dal nam\u00e1hav\u00fd v\u00fdstup z kr\u00e1tera sp\u00e4\u0165 na okolit\u00fa planinu. Presun sa uskuto\u010d\u0148oval v nieko\u013ek\u00fdch etap\u00e1ch, v prest\u00e1vkach medzi nimi sonda st\u00e1la na mieste a sn\u00edmala oblohu. Miestom v\u00fdstupu sa stal svah Duck Bay a Opportunity po \u0148om vy\u0161la z kr\u00e1tera Victoria d\u0148a 28. augusta 2008, po\u010das 1634. solu. Vo vn\u00fatri kr\u00e1tera str\u00e1vila viac ne\u017e 340 solov.<\/p>\n
Putovanie ku kr\u00e1teru Endeavour<\/h3>\n
Po opusten\u00ed kr\u00e1tera Victoria bol pre Opportunity vybran\u00fd ako \u010fal\u0161\u00ed cie\u013e ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161\u00ed a vzdialenej\u0161\u00ed kr\u00e1ter Endeavour. Vzdu\u0161nou \u010diarou je Endeavour od Victorie vzdialen\u00fd 11 kilometrov a jeho priemer je 22 kilometrov. Mnoh\u00ed predpokladali, \u017ee starn\u00faci robot kr\u00e1ter nedosiahne a jeho \u010dinnos\u0165 sa skon\u010d\u00ed na ceste k nemu. Opportunity v\u0161ak bola v pomerne dobrom technickom stave, a\u017e na niektor\u00e9 mal\u00e9 probl\u00e9my, napr\u00edklad \u010diato\u010dne nepohybliv\u00fa robotick\u00fa ruku, prach v spektrometri a mierne zapr\u00e1\u0161en\u00e9 sol\u00e1rne panely.
\nPrv\u00e9 kilometre trasy zdolal rover bez probl\u00e9mov. Na prelome novembra a decembra 2008 bola \u010dinnos\u0165 rovera op\u00e4\u0165 obmedzen\u00e1 kv\u00f4li \u010fal\u0161ej konjunkcii Marsu so Slnkom. Kr\u00e1tko po obnoven\u00ed plnohodnotn\u00e9ho obojstrann\u00e9ho spojenia sa uk\u00e1zalo, \u017ee robot m\u00e1 probl\u00e9m s flash pam\u00e4\u0165ou. Po jeho vyrie\u0161en\u00ed sa objavil \u010fal\u0161\u00ed probl\u00e9m, tentoraz s br\u00faskou RAT, ktor\u00e1 zlyhala pri pokuse o\u010disti\u0165 povrch jedn\u00e9ho zo sk\u00faman\u00fdch kame\u0148ov. Anal\u00fdza z\u00e1vady uk\u00e1zala, \u017ee za to m\u00f4\u017ee pravdepodobne chybn\u00fd senzor. Technici sa v\u0161ak nevzd\u00e1vali n\u00e1deje, \u017ee v\u0155ta\u010dku bude e\u0161te mo\u017en\u00e9 aspo\u0148 v obmedzenej miere pou\u017e\u00edva\u0165, \u010do sa aj dok\u00e1zalo pri jej \u00faspe\u0161nom pou\u017eit\u00ed 26. marca.<\/p>\n
Rok 2009<\/h4>\n
$\"Kr\u00e1ter$ <\/a>
Kr\u00e1ter Endeavour na z\u00e1bere zo sondy Mars Reconnaissance Orbiter z marca 2009<\/p><\/div>\n
31. janu\u00e1ra sp\u00f4sobil z\u00e1sah kozmick\u00fdm \u017eiaren\u00edm poruchu na kamerovom sto\u017eiari. 6. marca postihla rover v\u00e1\u017ena chyba v sekvencii jazdy a namiesto c\u00favania pre\u0161iel o pl\u00e1novan\u00fa vzdialenos\u0165 dopredu. Ter\u00e9n bol na\u0161\u0165astie bezpe\u010dn\u00fd a roveru sa ni\u010d nestalo. V apr\u00edli Opportunity op\u00e4\u0165 zapadla do duny, ale u\u017e po dvoch d\u0148och sa jej z nej podarilo vyc\u00fava\u0165. V m\u00e1ji odborn\u00edci na Opportunity vysk\u00fa\u0161ali prehliadku jej podvozku, aby zistili, \u010di sa tento postup d\u00e1 pou\u017ei\u0165 aj u Spiritu, ktor\u00fd mal dlhodob\u00fd probl\u00e9m s nemo\u017enos\u0165ou pokra\u010dovania v jazde. Jazda ku kr\u00e1teru pokra\u010dovala bez v\u00e4\u010d\u0161\u00edch komplik\u00e1ci\u00ed, probl\u00e9mom bol len neust\u00e1ly zv\u00fd\u0161en\u00fd odber elektrickej energie na jednom z kolies. Kv\u00f4li nemu si sonda ob\u010das musela spravi\u0165 „oddychov\u00e9 pauzy“.<\/p>\n
V j\u00fali 2009 Oppportunity v\u00fdchodne od seba zaregistrovala netypick\u00fd, skoro 1 meter dlh\u00fd kame\u0148, ktor\u00fd, ako sa napokon uk\u00e1zalo, bol \u010fal\u0161\u00edm meteoritom. Sonda otvorila kryt zrkadla svojho infra\u010derven\u00e9ho spektrometra. Technici d\u00fafali, \u017ee priazniv\u00fd z\u00e1van vetra by z neho mohol o\u010disti\u0165 prach tak, ako u\u017e nieko\u013ekokr\u00e1t zo sol\u00e1rnych panelov. V\u00fdskumu meteoritu sa sonda venovala a\u017e do konca augusta 2009. V septembri 2009 sa komunika\u010dn\u00e1 sonda MRO dostala do probl\u00e9mov a pre \u010dinnos\u0165 Opportunity tak nezost\u00e1vala pln\u00e1 prenosov\u00e1 kapacita. Z\u00e1rove\u0148 bolo ist\u00fa dobu uzavret\u00e9 riadiace stredisko kv\u00f4li rozsiahlym lesn\u00fdm po\u017eiarom v Kalifornii. Ke\u010f Opportunity nedostala o\u010dak\u00e1van\u00e9 pr\u00edkazy, pre\u0161la na n\u00e1hradn\u00fd program. Po norm\u00e1lnom obnoven\u00ed komunik\u00e1cie sonda \u010doskoro dokon\u010dila v\u00fdskum meteoritu Block Island a 12. septembra za\u010dala pokra\u010dovanie svojej cesty k Endeavouru. Za jeden sol pre\u0161la p\u00e1r desiatok metrov. V okt\u00f3bri sa venovala prieskumu \u010fal\u0161ieho, asi polmetrov\u00e9ho meteoritu. V tomto mesiaci objavila meteority a\u017e dva. Prav\u00e9 predn\u00e9 koleso za\u010d\u00ednalo sp\u00f4sobova\u0165 probl\u00e9my. Op\u00e4tovn\u00e9 probl\u00e9my s retransla\u010dnou dru\u017eicou, tentoraz s Mars Oddysey, sp\u00f4sobili v novembri \u010diasto\u010dn\u00e9 obmedzenie komunik\u00e1cie. Ku koncu roka sa sonda venovala zauj\u00edmav\u00e9mu balvanu vyvrhnut\u00e9ho zrejme z h\u013abok Marsu (aj ke\u010f prvotn\u00e9 te\u00f3rie hovorili o \u010fal\u0161om meteorite). Opportunity opustila tento kame\u0148 a vydala sa op\u00e4\u0165 na cestu ku kr\u00e1teru Endeavour a\u017e v prvej polovici janu\u00e1ra. Vietor trochu o\u010distil sol\u00e1rne panely sondy, k o\u010disteniu spektrometra v\u0161ak st\u00e1le nedo\u0161lo.<\/p>\n
Rok 2010<\/h4>\n
Na prelome janu\u00e1ra a febru\u00e1ra sa sonda pristavila pri impaktnom kr\u00e1teri, zatia\u013e najmlad\u0161om, ak\u00fd bol kedy na Marse sk\u00faman\u00fd. Jeho vek sa odhaduje len na pribli\u017ene 1 000 rokov. Situ\u00e1cia so zapr\u00e1\u0161en\u00fdm zrkadlom spektrometra sa nezlep\u0161ovala. Zato koliesko, ktor\u00e9 sp\u00f4sobovalo v jeseni 2009 probl\u00e9my, malo odber pr\u00fadu v pr\u00edpustn\u00fdch limitoch. Pri mladom kr\u00e1teri sa sonda zdr\u017eala a\u017e do 3. marca, potom op\u00e4\u0165 vyrazila ku svojmu kone\u010dn\u00e9mu cie\u013eu, kr\u00e1teru Endeavour. 22. marca 2010 sa jej dvoj\u010da Spirit definit\u00edvne odml\u010dalo. Opportunity v\u0161ak fungovala a pracovala \u010falej.<\/p>\n
S bl\u00ed\u017eiacou sa \u010fal\u0161ou zimou musela sonda ob\u010das odpo\u010d\u00edva\u0165, aby dobila svoje bat\u00e9rie. Putovanie \u010falej komplikoval ob\u010dasn\u00fd zv\u00fd\u0161en\u00fd odber pr\u00fadu problematick\u00e9ho prav\u00e9ho kolesa, ktor\u00fd sa roz\u0161\u00edril z prav\u00e9ho predn\u00e9ho u\u017e aj na prav\u00e9 stredn\u00e9 koleso. Z\u00e1rove\u0148 sa koles\u00e1 v \u0165a\u017ekom ter\u00e9ne ob\u010das poklz\u00e1vali. Sonda sa striedavo pres\u00favala a „oddychovala“ a\u017e do m\u00e1ja, kedy na Marse vyvrcholila zima. Z\u00e1vany vetra v m\u00e1ji a v j\u00fani op\u00e4\u0165 mierne pre\u010distili sol\u00e1rne panely a zlep\u0161ili v\u00fdrobu energie. To sp\u00f4sobilo aj mierne zr\u00fdchlenie jej napredovania. Mno\u017estvo slne\u010dn\u00e9ho \u017eiarenia, ktor\u00e9 bolo schopn\u00e9 prenikn\u00fa\u0165 cez vrstvu prachu, sa zv\u00fd\u0161ilo a\u017e na 79,5 %. V strede mesiaca pre\u0161la dru\u017eica Mars Odyssey u\u017e zase do bezpe\u010dnostn\u00e9ho m\u00f3du, tak\u017ee jedin\u00e9 \u00fadaje, ktor\u00e9 bolo mo\u017en\u00e9 od Opportunity prija\u0165, sa t\u00fdkali telemetrie. Po prekonan\u00ed probl\u00e9mu sa sonda vr\u00e1tila k norm\u00e1lnej \u010dinnosti. Na prelome m\u00e1ja a j\u00fana sa objavila porucha na sto\u017eiari, ktor\u00fd nesie a ot\u00e1\u010da panoramatick\u00fa kameru. K\u013ab ot\u00e1\u010daj\u00faci sa vo vodorovnom smere sa odmietal pohn\u00fa\u0165. Ako pr\u00ed\u010dinu poruchy bol stanoven\u00fd infra\u010derven\u00fd spektrometer Mini-TES, ktor\u00fd sa na sto\u017eiari tie\u017e nach\u00e1dza. Odvtedy bol tento spektrometer lep\u0161ie sledovan\u00fd a sto\u017eiar op\u00e4\u0165 za\u010dal plni\u0165 svoje funkcie. Zvy\u0161ok j\u00fana sa niesol v r\u00fdchlom napredovan\u00ed ku kr\u00e1teru Endeavour sprev\u00e1dzanom pravideln\u00fdm meran\u00edm atmosf\u00e9rickej opacity. Za\u010diatkom j\u00fala sa sonda zamerala na v\u00fdskum geologick\u00e9ho cie\u013ea Juneau Road Cut. Koncom j\u00fala jej odborn\u00edci vyhliadli \u010fal\u0161iu obna\u017een\u00fa horninu na prieskum a tomuto cie\u013eu dali pomenovanie Valparaiso. V priebehu augusta bol takto presk\u00faman\u00fd \u010fal\u0161\u00ed kamenn\u00fd ostrov\u010dek. V septembri sonda na\u0161la \u010fal\u0161\u00ed meteorit, v porad\u00ed \u0161tvrt\u00fd, \u017eelezoniklov\u00fd, pribli\u017ene pol metra \u0161irok\u00fd, pomenovan\u00fd ako Oile\u00e1n Ruaidh.<\/p>\n
6. septembra 2010 Oppportunity prekonala pod\u013ea meran\u00ed riadiaceho t\u00edmu presne polovicu vzdialenosti, ktor\u00e1 ju del\u00ed od z\u00e1padn\u00e9ho okraja kr\u00e1teru Endeavour. Ka\u017ed\u00fd de\u0148 prela vzdialenos\u0165 rovnaj\u00facu sa pribli\u017ene vzdialenosti futbalov\u00e9ho ihriska. V okt\u00f3bri sa na nieko\u013eko dn\u00ed zastavila kv\u00f4li v\u00fdpadku pozemskej stanice DSN. Za\u010diatkom novembra sa sonda pohybovala v poli mal\u00fdch impaktn\u00fdch kr\u00e1terov, pri\u010dom sa podrobnej\u0161ie venovala \u0161t\u00fadiu jedn\u00e9ho z nich pomenovan\u00e9ho Intrepid. V decembri sa zase trochu odklonila zo svojej cesty ku kr\u00e1teru Endeavour, aby presk\u00famala 80-metrov\u00fd kr\u00e1ter Santa Maria. Za\u010dala pracova\u0165 na kontaktom geologickom prieskume, ktor\u00fd je s\u00fa\u010das\u0165ou rozsiahlej\u0161ej v\u00fdzkumnej kampane. T\u00e1 pozost\u00e1vala zo stereoskopick\u00e9ho sn\u00edmkovania z navz\u00e1jom vzdialen\u00fdch stanov\u00ed\u0161\u0165 na obvode kr\u00e1teru panoramatickou a naviga\u010dnou kamerou.<\/p>\n
Rok 2011<\/h4>\n
$\"Z\u00e1padn\u00fd$ <\/a>
Z\u00e1padn\u00fd okraj kr\u00e1tera Endeavour<\/p><\/div>\n
Na juhov\u00fdchodnom okraji kr\u00e1tera Santa Maria Opportunity v janu\u00e1ri pre\u010dkala obdobie slne\u010dnej konkjunkcie. Aj po\u010das preru\u0161enia spojenia pracovala, venovala sa anal\u00fdze horniny z miesta nazvan\u00e9ho Luis de Torres M\u00f6ssbauerov\u00fdm spektrometrom. Koncom febru\u00e1ra sa vyskytli probl\u00e9my pri pokuse zhotovi\u0165 sadu sn\u00edmok \u010fal\u0161ieho sk\u00faman\u00e9ho objektu, Ruiz Garcia, cez mikroskop. Napokon sa mikroskopick\u00e9 z\u00e1bery z\u00edska\u0165 podarilo. Voz\u00edtko e\u0161te urobilo posledn\u00fa s\u00e9riu sn\u00edmok kr\u00e1teru Santa Maria pre zostavenie jeho 3D modelu a v marci nadviazalo na svoju cestu ku kr\u00e1teru Endeavour. V priebehu presunov sa op\u00e4\u0165 objavil probl\u00e9m so zv\u00fd\u0161en\u00fdm odberom elektrick\u00e9ho pr\u00fadu v pohone prav\u00e9ho predn\u00e9ho kolesa. Presun v pravideln\u00fdch etap\u00e1ch pokra\u010doval aj v apr\u00edli. Odber pr\u00fadu v kritickom kolese sa stabilizoval, no zapr\u00e1\u0161enie sol\u00e1rnych panelov sa pomaly zvy\u0161ovalo. Za\u010diatkom m\u00e1ja dosiahla sonda \u010fal\u0161ie pole mal\u00fdch impaktn\u00fdch kr\u00e1terov. U jedn\u00e9ho z nich s menom Freedom 7 urobila bl\u00edzke z\u00e1bery vn\u00fatraj\u0161ku. P\u00e1r dn\u00ed po jeho prekonan\u00ed odborn\u00edci vyt\u00fd\u010dili roveru \u010fal\u0161\u00ed zauj\u00edmav\u00fd cie\u013e \u2013 kr\u00e1ter pomenovan\u00fd Skylab. Po jeho fotodokument\u00e1cii sonda pokra\u010dovala v jazde k svojmu hlavn\u00e9mu cie\u013eu. \u010eal\u0161\u00ed v\u00fdskum, ktor\u00fd preru\u0161il jazdu, sa t\u00fdkal prieskumu obna\u017een\u00e9ho skaln\u00e9ho podlo\u017eia. Pri postupe k Endeavouru rover pou\u017e\u00edval aj c\u00favanie, ktor\u00fdm sa mu v jednom sole podarilo prekona\u0165 vy\u0161e 165 m. Jazdil bu\u010f naslepo, alebo pou\u017e\u00edval svoju auton\u00f3mnu navig\u00e1ciu. Pod\u013ea \u00fadajov zo 16. j\u00fana prenikalo prachovou vrstvou na povrch sol\u00e1rnych panelov vozidla 65 % v\u0161etk\u00e9ho dopadaj\u00faceho slne\u010dn\u00e9ho svetla. Opportunity r\u00fdchlo skracovala vzdialenos\u0165, ktor\u00fa ju delila od Endeavouru. Presuny preru\u0161ila len koncom j\u00fala, aby analyzovala \u010fal\u0161ie obna\u017een\u00e9 kamenn\u00e9 podlo\u017eie.<\/p>\n
Endeavour<\/h3>\n
Napriek skepse odborn\u00edkov Opportunity napokon kr\u00e1ter Endeavour dosiahla. Do oblasti pomenovanej Cape York dorazila 9. augusta 2011. Jej cesta cez planinu Meridiani trvala 1 000 solov. Najprv za\u010dala s prieskumom mali\u010dk\u00e9ho kr\u00e1teru Odyssey, ktor\u00fd je na okraji obrieho valu okolo kr\u00e1teru Endeavour. Pokra\u010dovala kontaktn\u00fdm prieskumom skal\u00edsk na obvode hlavn\u00e9ho kr\u00e1tera a postupne sa pohybovala severn\u00fdm smerom. Na severnom konci vyv\u00fd\u0161eniny Cape York Opportunity str\u00e1vila zimu. Po\u010das postupn\u00e9ho presunu na „zimovisko“ sk\u00famala zauj\u00edmav\u00e9 geologick\u00e9 objekty.<\/p>\n
Po prekro\u010den\u00ed hranice 3 000 solov na Marse bola Opportunity v relat\u00edvne dobrom stave a pokra\u010dovala v pr\u00e1ci. Prij\u00edmala povely a plnila ich. Striedavo pou\u017e\u00edvala svoje spektrometre, br\u00fasku RAT, odosielala na Zem fotky a d\u00e1ta. Prirodzene, objavili sa aj men\u0161ie probl\u00e9my. Napr\u00edklad pri br\u00fasen\u00ed miesta Azilda 2 sa nepodarilo spravi\u0165 dos\u0165 ve\u013ek\u00fa ryhu, len 0,8 mm hlbok\u00fd z\u00e1rez, s ktor\u00fdm sa napokon vedci uspokojili. Po\u010das solov 3118 a\u017e 3124 bola zase komunik\u00e1cia v p\u00e1sme UHF obmedzen\u00e1 pre probl\u00e9my retransla\u010dnej dru\u017eice Mars Odyssey. O t\u00fd\u017ede\u0148 nesk\u00f4r sa zdalo, \u017ee k vozidlu mieri prachov\u00e1 b\u00farka. Nakoniec sa v\u0161ak sto\u010dila viac na juh a minula ho. Napriek tomu Opportunity zaznamenala zv\u00fd\u0161enie opacity atmosf\u00e9ry.<\/p>\n
V okt\u00f3bri 2012 sk\u00famala nov\u00fa oblas\u0165, ktor\u00e1 sa na po\u010des\u0165 jedn\u00e9ho, ned\u00e1vno zosnul\u00e9ho z kon\u0161trukt\u00e9rov roverov pomenovala Matijevic Hill. Po prieskumnej okru\u017enej jazde trvaj\u00facej do novembra 2012 sa zamerala na prv\u00fd cie\u013e, Sandcherry. Najprv sa presk\u00famal pr\u00edstrojom Microscope Imager a potom aj r\u00f6ntgenov\u00fdm spektrometrom APXS. Po presune k nov\u00e9mu cie\u013eu, obna\u017een\u00e9mu genetick\u00e9mu podlo\u017eiu Copper Cliff, sa v\u0161ak vyskytol probl\u00e9m. Ramenn\u00fd k\u013ab, ktor\u00fd pohybuje robotickou rukou voz\u00edtka v zvislom smere, sa zasekol. Podobn\u00fd probl\u00e9m nastal u\u017e nieko\u013ekokr\u00e1t. V\u0161etky pr\u00e1ce sa zastavili a po\u010das nasleduj\u00facich dn\u00ed prebiehali r\u00f4zne diagnostick\u00e9 testy. Tie v\u0161ak nepotvrdili \u017eiadne po\u0161kodenie a v\u00fdskum mohol pokra\u010dova\u0165.<\/p>\n
Vianoce (sol 3171) a koniec roka pre\u010dkala Opportunity v lokalite Copper Cliff na vyv\u00fd\u0161enom okraji kr\u00e1teru Endavour. Sviato\u010dn\u00fdm d\u0148om kv\u00f4li oddychu riadiaceho t\u00edmu zodpovedal aj menej n\u00e1ro\u010dn\u00fd program. Po\u010das 3195 v\u00e1nok sf\u00fakol vrstvu prachu zo sol\u00e1rnych panelov a tie potom mohli doda\u0165 viac energie pre pr\u00edstroje.<\/p>\n
Rok 2013<\/h4>\n
V novom roku, po skon\u010den\u00ed pr\u00e1c Copper Cliff, sa Opportunity presunula k cie\u013eu Whitewater Lake. O mesiac nesk\u00f4r skomplikoval v\u00fdskum tepl\u00fd reset palubn\u00e9ho po\u010d\u00edta\u010da. Udalos\u0165 bola vyvolan\u00e1 letov\u00fdm softwarom, ktor\u00fd sa sna\u017eil zap\u00edsa\u0165 nov\u00e9 \u00fadaje do pam\u00e4te flash. Porucha sa podob\u00e1 na tie, ktor\u00e9 pred rokmi postihli Spirit. Tento typ por\u00fach m\u00f4\u017ee sp\u00f4sobi\u0165 stratu niektor\u00fdch \u00fadajov pripraven\u00fdch na odvysielanie na Zem. N\u00e1sledkom resetu robot zastavil v\u0161etky prebiehaj\u00face oper\u00e1cie a ostal st\u00e1\u0165 na mieste v automatickom m\u00f3de. U\u017e na druh\u00fd de\u0148 sa technikom podarilo situ\u00e1ciu vyrie\u0161i\u0165 a Opportunity pokra\u010dovala v pr\u00e1ci. Flash pam\u00e4\u0165 sa v\u0161ak po incidente sledovala a pri zn\u00e1mkach \u010fal\u0161ej poruchy by letov\u00ed kontrol\u00f3ri okam\u017eite zakro\u010dili. V tom istom \u010dase malo probl\u00e9my s flash pam\u00e4\u0165ou aj Curiosity, nov\u0161ie vozidlo vysaden\u00e9 na povrch Marsu. Obidve poruchy sa toti\u017e udiali v rovnak\u00fd de\u0148, 28. febru\u00e1ra. Vyskytli sa \u0161pekul\u00e1cie, Mars v ten de\u0148 v\u00e1\u017ene zasiahol v\u00fdron vysokoenergetick\u00fdch \u010dast\u00edc zo Slnka.<\/p>\n
Za\u010diatkom apr\u00edla 2013 Opportunity zaujala poz\u00edciu v oblasti Cape York, v ktorej potom zotrvala \u010fal\u0161ie tri t\u00fd\u017edne. Znova toti\u017e nastala toti\u017e slne\u010dn\u00e1 konjukcia.<\/p>\n
Po skon\u010den\u00ed konjunkcie sa Opportunity za\u010dala pohybova\u0165 z oblasti Cape York smerom k 2 km vzdialen\u00e9mu miestu Solander Point, na ktorom by sa mohli nach\u00e1dza\u0165 zauj\u00edmav\u00e9 objekty. Putovala r\u00fdchlos\u0165ou pribli\u017ene 40 \u2013 50 m za de\u0148. Potom sa op\u00e4\u0165 objavili probl\u00e9my s flash pam\u00e4\u0165ou a vozidlo sa znova preplo do bezpe\u010dnostn\u00e9ho m\u00f3du. Situ\u00e1cia sa vyrie\u0161ila ve\u013emi r\u00fdchlo.<\/p>\n
V \u010fal\u0161om obdob\u00ed Opportunity na\u010falej pokra\u010dovala smerom k oblasti Solander Point. Po \u010dase vypovedal slu\u017ebu pr\u00edstroj potenciometer, ktor\u00fd mal okrem in\u00e9ho sledova\u0165, \u010di sa po\u010das jazdy neh\u00fdbe robotick\u00e1 ruka sondy. Senzor vykazoval ist\u00e9 anom\u00e1lie a \u00fadaje z neho sa preto prestali pou\u017e\u00edva\u0165. K Solander Point sa rover dostal v Sole \u010d\u00edslo 3385. Za\u010dal s v\u00fdskumom objektov Black Shoulder a Tick Bush a fotografoval prechod mesiacov Marsu. Po\u010das \u010fal\u0161\u00edch Solov voz\u00edtko pokra\u010dovalo vo v\u00fdskume Solander Point.<\/p>\n
$\"Z\u00e1hadn\u00fd$ <\/a>
Z\u00e1hadn\u00fd kamienok nazvan\u00fd Pinnacle Island<\/p><\/div>\n
V \u010fal\u0161\u00edch d\u0148och pr\u00edkon sol\u00e1rnych panelov klesal. Riadiaci t\u00edm za\u010dal h\u013eada\u0165 vhodn\u00e9 stanovisko na prezimovanie, svah s ide\u00e1lnym sklonom. V tej dobe sa tie\u017e podozrivo zv\u00fd\u0161il odber energie z prav\u00e9ho predn\u00e9ho kolesa a hrozilo, \u017ee sa zasekne podobne, ako sa to stalo Spiritu. Opportunity preto zostala st\u00e1\u0165 a postupne vykon\u00e1vala r\u00f4zne testy. Nesk\u00f4r bola pr\u00e1ca roveru preru\u0161en\u00e1 kv\u00f4li poruche retransla\u010dnej dru\u017eice Mars Odyssey. Po\u010das Solu 3510 sa v\u0161ak v\u0161etko vr\u00e1tilo do norm\u00e1lu. V nasleduj\u00facom obdob\u00ed vietor vy\u010distil sol\u00e1rne panely roveru, \u010do bolo pred bl\u00ed\u017eiacou sa zimou na plan\u00e9te ve\u013emi v\u00fdhodn\u00e9.<\/p>\n
Rok 2014<\/h4>\n
V prvej polovici janu\u00e1ra bol na sn\u00edmkach prijat\u00fdch z roveru objaven\u00fd kame\u0148, ktor\u00fd na danom mieste predt\u00fdm nebol. Dostal pomenovanie Pinnacle Island a vyvolal mno\u017estvo \u0161pekul\u00e1ci\u00ed. Pravdepodobne bol odhoden\u00fd kolesom vozidla pri jednom z jeho posledn\u00fdch presunov.
\n24. janu\u00e1ra 2014 na stalo desiate v\u00fdro\u010die pobytu Opportunity na Marse. Pri tejto pr\u00edle\u017eitosti urobila propaga\u010dn\u00e9 sn\u00edmky st\u00f4p kolies v prachu plan\u00e9ty a z\u00e1bery tvoriace autoportr\u00e9t vozidla. Po\u010das nasleduj\u00facich Solov vietor sf\u00fakol z voz\u00edtka prach tak d\u00f4kladne, \u017ee panely vyprodukovali denne a\u017e 500 Wh energie.<\/p>\n
V auguste 2014 sonda urobila rekord vo vzdialenosti prekonanej na povrchu in\u00e9ho kozmick\u00e9ho telesa, ktor\u00fd dovtedy dr\u017eal sovietsky Lunochod 2.<\/p>\n
Na sklonku roka 2014 sa k Marsu mala pribl\u00ed\u017ei\u0165 kom\u00e9ta C\/2013 A1 naz\u00fdvan\u00fa Siding Spring. Panovali obavy, \u010di mikrometeority z kom\u00e9ty nepo\u0161kodia krehk\u00e9 sol\u00e1rne panely voz\u00edtka. Po\u010das pribl\u00ed\u017eenia mala Opportunity sn\u00edmkova\u0165 atmosf\u00e9ru a h\u013eada\u0165 stopy po meteoroch, ktor\u00e9 vznikn\u00fa vniknut\u00edm \u010diasto\u010diek kom\u00e9ty do atmosf\u00e9ry Marsu. K ohrozeniu vozidla nedo\u0161lo, len sa opakovali klasick\u00e9 probl\u00e9my s flash pam\u00e4\u0165ou. Po\u010das 3817. solu sa podarilo \u00faspe\u0161ne fotografova\u0165 kom\u00e9tu. Po sn\u00edmkovan\u00ed oblohy sa Opportunity vr\u00e1tila ku geologick\u00e9mu v\u00fdskumu.<\/p>\n
Rok 2015<\/h4>\n
Za\u010diatkom roku 2015, po 11 rokoch pr\u00e1ce na Marse, hrozilo Opportunity zru\u0161enie v d\u00f4sledku neschv\u00e1len\u00e9ho \u010fal\u0161ieho financovania tohto projektu. V marci 2015 mala Opportunity na Marse najazden\u00fdch u\u017e 42 195 metrov, \u010do je ofici\u00e1lna hranica marat\u00f3nu. V\u010faka tomu dostala lokalita, v ktorej sa vtedy pohybovala, pomenovanie Marathon Valley.<\/p>\n
$\"Panor\u00e1ma$ <\/a>
Panor\u00e1ma Marathon Valley<\/p><\/div>\n
<\/p>\n
V nasleduj\u00facich d\u0148och sa zhor\u0161ovali probl\u00e9my s pam\u00e4\u0165ou. Aj po op\u00e4tovnom preform\u00e1tovan\u00ed sa probl\u00e9my po nieko\u013ek\u00fdch d\u0148och vr\u00e1tili. Sonda sa v tom \u010dase pomaly pres\u00favala po okrajovom vale kr\u00e1tera Endeavour. Tam sk\u00famala nie celkom typick\u00fd kr\u00e1ter pomenovan\u00fd Spirit of St. Louis, ktor\u00fd je, podobne ako Marathon Valley, tie\u017e mal\u00fdm \u00fatvarom v okrajovom vale Endeavouru. Analyzovala geologick\u00e9 podlo\u017eie kr\u00e1tery a s\u00fa\u010dasne prebiehali pr\u00edpravy na \u010fal\u0161iu slne\u010dn\u00fa konjunkciu. Op\u00e4\u0165 sa objavil probl\u00e9m s flash pam\u00e4\u0165ou a tak sa riadenie letu rozhodlo vyradi\u0165 ju z funkcie a pou\u017e\u00edva\u0165 iba \u010das\u0165 RAM pam\u00e4te. V j\u00fani 2015 prebiehala konjunkcia Marsu so Slnkom. Rover st\u00e1l na stanovisku pri vstupe do Marathon Valley. Nako\u013eko konjunkcie neovplyv\u0148uj\u00fa diania na Marse, iba komunik\u00e1ciu so Zemou, po\u010das konjunkcie a nemo\u017enosti spojenia Opportunity pokra\u010dovala v pr\u00e1ci na z\u00e1klade vopred odvysielan\u00fdch pr\u00edkazov. Koncom j\u00fana konjunkcia skon\u010dila a vozidlo sa op\u00e4\u0165 pohlo. Na programe bolo najm\u00e4 intenz\u00edvne sn\u00edmkovanie okolia. V j\u00fali vst\u00fapilo do \u00fadolia Marathon Valley. Tam za\u010dala p\u00e1tra\u0165 po miner\u00e1loch \u00edlovit\u00e9ho charakteru. Z\u00e1rove\u0148 prebiehali testy s pam\u00e4\u0165ou flash, ktor\u00fdch v\u00fdsledkom bolo na\u010falej flash pam\u00e4\u0165 nevyu\u017e\u00edva\u0165 a zosta\u0165 pri pam\u00e4ti RAM. Nev\u00fdhoda tak\u00e9hoto postupu v\u0161ak je, \u017ee rover v kone\u010dnom d\u00f4sledku spotreb\u00fava viac elektrickej energie, \u010do je s \u010fal\u0161ou bl\u00ed\u017eiacou sa zimou na Marse probl\u00e9m. Z d\u00f4vodu \u0161etrenia energiou boli preto v dvoch augustov\u00fdch d\u0148och vedeck\u00fd program aj spojenie so Zemou obmedzen\u00e9. Inak Opportunity pokra\u010dovala v h\u013eadan\u00ed a v\u00fdskume fylosilik\u00e1tov, miner\u00e1lov \u00edlovit\u00e9ho charakteru.<\/p>\n
V\u00fdsledky<\/h2>\n
$\"\u017delezo-niklov\u00fd$ <\/a>
\u017delezo-niklov\u00fd meteorit, ktor\u00fd vozidlo objavilo<\/p><\/div>\n
Po prvom roku \u010dinnosti na Marse zhodnotilo 122 vedcov v\u00fdsledky v\u00fdskumu robotov Spirit a Opportunity. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm \u00faspechom Opportunity bol objav miner\u00e1lu jarositu, ktor\u00fd sa stal v t\u00fdch \u010dasoch najpresved\u010divej\u0161\u00edm d\u00f4kazom existencie vody na Marse v minulosti. Horniny v okol\u00ed miesta jej prist\u00e1tia ako aj v kr\u00e1teri Endurance obsahovali vysok\u00fd podiel bromidov a chloridov, \u010do tie\u017e sved\u010d\u00ed o pr\u00edtomnosti vody v minulosti v t\u00fdchto oblastiach. Zisten\u00fd pomer je v\u00fdsledkom chemick\u00fdch procesov, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu prebieha\u0165 len za pr\u00edtomnosti vody. Za \u010fal\u0161\u00ed jasn\u00fd d\u00f4kaz vlhkej minulosti Marsu sa pova\u017euj\u00fa \u201e\u010du\u010doriedky\u201c a vodou ulo\u017een\u00e9 vrstvy usaden\u00edn v hornin\u00e1ch. Zo sk\u00famania horn\u00edn vyplynulo, \u017ee boli opakovane zaplavovan\u00e9 vodou a vysychali. Opportunity tie\u017e v kr\u00e1teri Endurance objavila \u017eelezo-niklov\u00fd meteorit, prv\u00fd meteorit n\u00e1jden\u00fd na inej plan\u00e9te.<\/p>\n
Za\u010diatkom roku 2009 u\u017e bolo mno\u017estvo sn\u00edmok odoslan\u00fdch robotmi Spirit a Opportunity na Zem asi \u0161tvr\u0165 mili\u00f3na a mno\u017estvo odoslan\u00fdch \u00fadajov prevy\u0161ovalo 36 gigabajtov.<\/p>\n
Ve\u013ek\u00fd vedeck\u00fd pr\u00ednos mali aj pozorovania prechodu mar\u0165ansk\u00fdch mesiacov popred slne\u010dn\u00fd disk. Pomohli toti\u017e spresni\u0165 elementy dr\u00e1h t\u00fdchto telies. Pozorovania uk\u00e1zali, \u017ee predch\u00e1dzaj\u00face efemeridy boli chybn\u00e9 a\u017e o 38 km pre polohu Deimosa a o 11 km pre Fobos. Zistilo sa tie\u017e, \u017ee uhlov\u00fd pohyb Fobosa sa ro\u010dne zr\u00fdchli o 4,7\u2033. Vozidlo uskuto\u010d\u0148ovalo tie\u017e sk\u00fa\u0161ky komunik\u00e1cie s dru\u017eicami na obe\u017enej dr\u00e1he Marsu ako pr\u00edpravu na prist\u00e1tie \u010fal\u0161ej sondy na jeho povrch \u2013 Phoenix a pr\u00edpravn\u00e9 experimenty pre \u010fal\u0161iu pl\u00e1novan\u00fa misiu \u2013 Mars Science Laboratory.<\/p>\n
Misia dvojice vozidiel mala hlavne v prv\u00fdch mesiacoch po prist\u00e1t\u00ed ve\u013ek\u00fa verejn\u00fa publicitu. Na jar 2004 prekonala n\u00e1v\u0161tevnos\u0165 internetov\u00fdch str\u00e1nok s fotografiami vyhotoven\u00fdmi vozidlami aj obvykl\u00fd z\u00e1ujem o pornografiu.<\/p>\n
Referencie<\/h2>\n
\n
Anton\u00edn Havl\u00ed\u010dek. Opportunity<\/a>. pr\u00edstup: 8. janu\u00e1r 2009.<\/li>\n
Anton\u00edn V\u00edtek. 2003-032A – Opportunity<\/a> (\u010desky). pr\u00edstup: 6. febru\u00e1r 2009.<\/li>\n
Z\u00e1hadn\u00e9 gu\u013e\u00f4\u010dky na Marsu<\/a> (slovensky). pr\u00edstup: 20. febru\u00e1r 2009.<\/li>\n
Stru\u010dn\u00fd p\u0159ehled akc\u00ed MERu Opportunity na povrchu Marsu<\/a>. pr\u00edstup: 8. janu\u00e1r 2009.<\/li>\n
Anton\u00edn Havl\u00ed\u010dek. Jak je to se jm\u00e9ny \u00fatvar\u016f na povrchu Marsu?<\/a>. pr\u00edstup: 30. janu\u00e1r 2009.<\/li>\n
Jet Propulsion Laboratory. NASA Mars Opportunity Rover: Proof of Hematite on Mars<\/a> (anglicky). pr\u00edstup: 8. janu\u00e1r 2009.<\/li>\n
Opportunity finds what it went to Mars looking for<\/a> (anglicky). pr\u00edstup: 8. janu\u00e1r 2009.<\/li>\n
Cornell University Press Release (2004). „Rover Opportunity dorazil na okraj kr\u00e1tera Endurance a rover Spirit je na ceste ku Columbia Hills“. Kozmos XXXV (3): strany: 8 \u2013 9.<\/li>\n
Anton\u00edn Havl\u00ed\u010dek. Opportunity – pr\u016fb\u011bh letu \u010c\u00e1st 3 – B\u0159ezen 2004<\/a> (\u010desky).<\/li>\n
Anton\u00edn Havl\u00ed\u010dek. Opportunity – pr\u016fb\u011bh letu: \u010c\u00e1st 4 – Duben 2004<\/a> (\u010desky). pr\u00edstup: 6. febru\u00e1r 2009.<\/li>\n
Anton\u00edn Havl\u00ed\u010dek. Opportunity – pr\u016fb\u011bh letu \u010c\u00e1st 6 – \u010cerven 2004<\/a> (\u010desky).<\/li>\n
Anton\u00edn Havl\u00ed\u010dek. Opportunity – pr\u016fb\u011bh letu \u010c\u00e1st 7 – \u010cervenec 2004<\/a> (\u010desky).<\/li>\n
Anton\u00edn Havl\u00ed\u010dek. Opportunity – pr\u016fb\u011bh letu \u010c\u00e1st 10 – \u0158\u00edjen 2004<\/a> (\u010desky).<\/li>\n
Ji\u0159\u00ed Grygar. \u017dE\u0147 OBJEV\u016e 2004 (XXXIX.)<\/a> (\u010desky). pr\u00edstup: 11. febru\u00e1r 2009.<\/li>\n
http:\/\/spaceprobes.kosmo.cz\/index.php?cid=125<\/a><\/li>\n
http:\/\/spaceprobes.kosmo.cz\/index.php?cid=126<\/a><\/li>\n
(2005). „Mars: Roboty prezimovali“. Kozmos XXXVI (4): strana: 13.<\/li>\n
http:\/\/spaceprobes.kosmo.cz\/index.php?cid=159<\/a><\/li>\n
Anton\u00edn Havl\u00ed\u010dek. Opportunity – pr\u016fb\u011bh letu \u010c\u00e1st 33 – Z\u00e1\u0159\u00ed 2006<\/a> (\u010desky). pr\u00edstup: 13. febru\u00e1r 2009.<\/li>\n
Anton\u00edn Havl\u00ed\u010dek. Opportunity – pr\u016fb\u011bh letu \u010c\u00e1st 36 – Listopad 2006<\/a> (\u010desky). pr\u00edstup: 20. febru\u00e1r 2009.<\/li>\n
Anton\u00edn Havl\u00ed\u010dek. Opportunity – pr\u016fb\u011bh letu \u010c\u00e1st 37 – Leden 2007<\/a> (\u010desky). pr\u00edstup: 20. febru\u00e1r 2009.<\/li>\n
Anton\u00edn Havl\u00ed\u010dek. Opportunity – pr\u016fb\u011bh letu \u00danor 2007 (\u010desky).<\/a> pr\u00edstup: 20. febru\u00e1r 2009.<\/li>\n
Tom\u00e1\u0161 Orsz\u00e1gh. Rover Opportunity za\u010dal sk\u00fama\u0165 kr\u00e1ter Victoria (slovensky). pr\u00edstup: 20. febru\u00e1r 2009.<\/li>\n
Opportunity – pr\u016fb\u011bh letu \u010c\u00e1st 45 – Z\u00e1\u0159\u00ed 2007<\/a>. pr\u00edstup: 22. febru\u00e1r 2009.<\/li>\n
Anton\u00edn Havl\u00ed\u010dek. Opportunity<\/a> (\u010desky). pr\u00edstup: 8. marec 2009.<\/li>\n
Spirit a Opportunity brzy oslav\u00ed p\u011bt let na povrchu Marsu<\/a> (\u010desky). pr\u00edstup: 1. marec 2009.<\/li>\n
Samuel Slavkovsk\u00fd. Marat\u00f3nsky beh po Marse (deviata \u010das\u0165)<\/a>. pr\u00edstup: 23. september 2015.<\/li>\n
Anton\u00edn Havl\u00ed\u010dek. Opportunity<\/a> (\u010desky). pr\u00edstup: 23. september 2009.<\/li>\n
Samuel Slavkovsk\u00fd. Marat\u00f3nsky beh po Marse (desiata \u010das\u0165)<\/a>. pr\u00edstup: 23. september 2015.<\/li>\n
Luk\u00e1\u0161 Hou\u0161ka. Kosmot\u00fdden\u00edk 98. d\u00edl (28.7. \u2013 3.8.2014)<\/a>. pr\u00edstup: 23. september 2015.<\/li>\n
Vladim\u00edr Pecha. P\u0159\u00edpravy na marsovsk\u00e9 setk\u00e1n\u00ed s kometou Siding Spring<\/a>. pr\u00edstup: 23. september 2015.<\/li>\n
Du\u0161an Majer. Kosmot\u00fdden\u00edk 125. d\u00edl (2.2. \u2013 8.2.2015)<\/a>. pr\u00edstup: 23. september 2015.<\/li>\n
Du\u0161an Majer. Z Opportunity je maratonec!<\/a>. pr\u00edstup: 23. september 2015.<\/li>\n
Luk\u00e1\u0161 Hou\u0161ka. Kosmot\u00fdden\u00edk 133. d\u00edl (30.3. \u2013 5.4.2015)<\/a>. pr\u00edstup: 23. september 2015.<\/li>\n
Martin Gembec. Opportunity: 4000 sol\u016f a jedeme d\u00e1l<\/a>. pr\u00edstup: 23. september 2015.<\/li>\n
(2005). „Na Marse v minulosti ur\u010dite bola voda“. Kozmos XXXVI (1): strany: 7 \u2013 9.<\/li>\n
Ji\u0159\u00ed Grygar. \u017dE\u0147 OBJEV\u016e 2005<\/a> (XL.). pr\u00edstup: 11. febru\u00e1r 2009.<\/li>\n<\/ol>\n
Pozri aj<\/h2>\n
\n
Prieskum Marsu<\/a><\/li>\n
Dejiny prieskumu vesm\u00edru<\/a><\/li>\n
Auton\u00f3mny robot<\/a><\/li>\n
Spirit<\/a><\/li>\n
Voda na Marse<\/a><\/li>\n<\/ul>\n
Extern\u00e9 odkazy<\/h2>\n
\n
Opportunity s \u010desk\u00fdm popisom obr\u00e1zkov v Datab\u00e1ze kozmick\u00fdch sond<\/a><\/li>\n
Domovsk\u00e1 str\u00e1nka misie Mars Exploration Rover<\/a><\/li>\n
\u010co skr\u00fdvaj\u00fa vesm\u00edrne dvoji\u010dky Spirit a Opportunity? (vesmir.sk)<\/a><\/li>\n
Jakub Haloda: \u017delezn\u00fd meteorit na Marsu (aldebaran.cz)<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii. Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori: Andrian (\u010das\u0165 textu prekladom z cz a en), Zaerp (jazykov\u00e9 \u00fapravy), Martin88 (opravy preklepov), Stefi (oprava preklepu), Michal IT (oprava preklepov, gramatiky, jazykov\u00e9 \u00fapravy), Sisua (formul\u00e1cia, typografia, jazyk), Achernar (oprava preklepov), KuboF (posloven\u010denie), IP 178.41.22.25 (\u010das\u0165 inform\u00e1ci\u00ed), Pelex (oprava slov), Zajano (oprava gramatickej (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":677,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/2537"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=2537"}],"version-history":[{"count":19,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/2537\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2907,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/2537\/revisions\/2907"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/677"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=2537"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}