$\"Vesm\u00edrna$ <\/a>

Vesm\u00edrna lo\u010f typu Sojuz \u2013 najpou\u017e\u00edvanej\u0161ia kozmick\u00e1 lo\u010f v hist\u00f3rii kozmonautiky<\/p><\/div>\n

V\u00fdznam<\/h2>\n
Kozmick\u00e9 lode sl\u00fa\u017eia na dopravu \u010dloveka a vec\u00ed nevyhnutn\u00fdch pre jeho pre\u017eitie do kozmick\u00e9ho priestoru. V niektor\u00fdch pr\u00edpadoch kozmick\u00e9 lode zost\u00e1vaj\u00fa telesami, v ktor\u00fdch s\u00fa pos\u00e1dky po\u010das celej misie, v in\u00fdch sl\u00fa\u017eia len ako dopravn\u00e9 prostriedky na zariadenia ur\u010den\u00e9 na dlhodobej\u0161\u00ed pobyt – kozmick\u00e9 stanice. Aj v druhom pr\u00edpade sa v\u0161ak ale \u010dasto niektor\u00e9 ciele kozmick\u00e9ho letu splnili na palube samotnej kozmickej lode. Okrem prepravy samotnej s\u00fa kozmick\u00e9 lode v\u00e4\u010d\u0161inou vybaven\u00e9 na v\u00fdskum beztia\u017eov\u00e9ho stavu<\/a> a jeho p\u00f4sobenia na \u017eiv\u00e9 organizmy, kozmick\u00e9ho priestoru, Zeme, Mesiaca, pr\u00edpadne (na dia\u013eku) aj \u010fal\u0161\u00edch kozmick\u00fdch telies. Jeden typ kozmickej lode – americk\u00e9 raketopl\u00e1ny<\/a> – bol schopn\u00fd vyn\u00e1\u0161a\u0165 okrem \u013eud\u00ed a z\u00e1sob do kozmu aj in\u00e9 kozmick\u00e9 teles\u00e1, ktor\u00e9 boli vo vesm\u00edre oddelen\u00e9 a, v\u00e4\u010d\u0161inou po n\u00e1slednej \u00faprave vlastnej dr\u00e1hy, za\u010dali svoju dlhodob\u00fa \u010dinnos\u0165 v kozme.<\/p>\n
Syst\u00e9my kozmickej lode<\/h2>\n
Kozmick\u00e1 lo\u010f mus\u00ed by\u0165 schopn\u00e1 odol\u00e1va\u0165 kozmick\u00e9mu prostrediu, \u010do zah\u0155\u0148a odolnos\u0165 vo\u010di okolit\u00e9mu nulov\u00e9mu tlaku, extr\u00e9mnym v\u00fdkyvom tepl\u00f4t, zr\u00e1\u017ekam s miniat\u00farnymi \u010dasticami medziplanet\u00e1rnej hmoty a vo\u010di \u0161kodliv\u00e9mu kozmick\u00e9mu \u017eiareniu. Mus\u00ed by\u0165 tie\u017e schopn\u00e1 navig\u00e1cie, udr\u017eiavania orient\u00e1cie, stabiliz\u00e1cie, mus\u00ed by\u0165 schopn\u00e1 komunik\u00e1cie, mus\u00ed by\u0165 sebesta\u010dn\u00e1 v dod\u00e1vke elektrickej energie, a v pr\u00edpade, \u017ee ide o pilotovan\u00fa kozmick\u00fa lo\u010f, nesm\u00fa na jej palube ch\u00fdba\u0165 syst\u00e9my podpory \u017eivota.<\/p>\n
Naviga\u010dn\u00e9 syst\u00e9my<\/h3>\n
Umo\u017e\u0148uj\u00fa stanovenie okam\u017eitej polohy v priestore a r\u00fdchlosti kozmickej lode. Naviga\u010dn\u00fdmi syst\u00e9mami s\u00fa vybaven\u00e9 nielen kozmick\u00e9 lode, ale aj pozemsk\u00e9 stanice. Poloha kozmick\u00e9ho telesa sa ur\u010duje bu\u010f jeho zameran\u00edm (optick\u00fdm \u010di r\u00e1diov\u00fdm) alebo m\u00f4\u017ee by\u0165 stanoven\u00e1 zameriavan\u00edm r\u00e1diov\u00fdch alebo optick\u00fdch naviga\u010dn\u00fdch pr\u00edstrojov na vhodne zvolen\u00e9 kozmick\u00e9 objekty (Zem, Slnko<\/a>, plan\u00e9ty<\/a>, hviezdy<\/a>,…). Medzi s\u00fa\u010dasn\u00e9 naviga\u010dn\u00e9 prostriedky patria:<\/p>\n
\n
gyroskopy<\/li>\n
uhlomern\u00e9 zariadenia<\/li>\n
akcelerometre<\/li>\n
zameriavacie \u010falekoh\u013eady<\/li>\n
sextanty<\/li>\n
optick\u00e9 sledova\u010de Slnka, plan\u00e9t a hviezd<\/li>\n
fotografick\u00e9 a vizu\u00e1lne sledova\u010de<\/li>\n
laserov\u00e9 lok\u00e1tory<\/li>\n
r\u00e1diolok\u00e1tory<\/li>\n
r\u00e1diomaj\u00e1ky<\/li>\n<\/ul>\n
$\"Velite\u013esk\u00fd$ <\/a>
Velite\u013esk\u00fd a servisn\u00fd modul kozmickej lode Apollo na obe\u017enej dr\u00e1he okolo Mesiaca<\/p><\/div>\n
Stabiliza\u010dn\u00e9 a orienta\u010dn\u00e9 syst\u00e9my<\/h3>\n
Udr\u017eiavaj\u00fa, pr\u00edpadne menia orient\u00e1ciu kozmickej lode. Uskuto\u010d\u0148uje sa to pomocou sn\u00edma\u010dov orienta\u010dn\u00fdch syst\u00e9mov, ktor\u00fdmi m\u00f4\u017eu by\u0165 infra\u010derven\u00e9 detektory horizontu, magnetometre a i\u00f3nov\u00e9 detektory. Najv\u00e4\u010d\u0161iu presnos\u0165 dosahuj\u00fa infra\u010derven\u00e9 detektory horizontu. Riadiace syst\u00e9my (v s\u00fa\u010dasnosti v\u00e4\u010d\u0161inou po\u010d\u00edta\u010de) vyhodnocuj\u00fa \u00fadaje z\u00edskan\u00e9 zo sn\u00edma\u010dov a porovn\u00e1vaj\u00fa ich s \u00fadajmi ulo\u017een\u00fdmi v pam\u00e4ti. Pokia\u013e je odch\u00fdlka v\u00e4\u010d\u0161ia ako povolen\u00fd limit, aktivuje v\u00fdkonn\u00e9 prvky a z\u00e1rove\u0148 ozn\u00e1mi t\u00fato skuto\u010dnos\u0165 riadiacemu stredisku alebo pos\u00e1dke lode. Syst\u00e9my stabiliz\u00e1cie sa rozde\u013euj\u00fa na:<\/p>\n
\n
pas\u00edvne<\/strong> \u2013 vyu\u017e\u00edvaj\u00fa iba vonkaj\u0161ie sily. Patr\u00ed sem stabiliz\u00e1cia rot\u00e1ciou, gravita\u010dn\u00e1 stabiliz\u00e1cia, magnetick\u00e1 stabiliz\u00e1cia, aerodynamick\u00e1 stabiliz\u00e1cia a stabiliz\u00e1cia tlakom slne\u010dn\u00e9ho \u017eiarenia<\/li>\n
akt\u00edvne<\/strong> \u2013 vyu\u017e\u00edvaj\u00fa na riadenie orient\u00e1cie energetick\u00e9 syst\u00e9my kozmickej lode. S\u00fa to reakt\u00edvne syst\u00e9my, zotrva\u010dn\u00edkov\u00e9 syst\u00e9my a magnetick\u00e9 syst\u00e9my.<\/li>\n<\/ul>\n
Syst\u00e9my dod\u00e1vky elektrickej energie<\/h3>\n
Ka\u017ed\u00e1 kozmick\u00e1 lo\u010f potrebuje st\u00e1lu dod\u00e1vku elektrickej energie, ktor\u00fa si m\u00f4\u017ee vyr\u00e1ba\u0165 sama, alebo ju z\u00edskava\u0165 z bat\u00e9ri\u00ed. Syst\u00e9m dod\u00e1vky elektrick\u00e9ho pr\u00fadu pozost\u00e1va z troch z\u00e1kladn\u00fdch \u010dast\u00ed: zdroja, regula\u010dn\u00e9ho zariadenia a rozvodu. Zdroje elektrick\u00e9ho pr\u00fadu del\u00edme pod\u013ea sp\u00f4sobu z\u00edskavania energie na:<\/p>\n
\n
chemick\u00e9<\/strong> \u2013 patria sem such\u00e9 chemick\u00e9 \u010dl\u00e1nky (na kr\u00e1tkodob\u00e9 lety, dnes u\u017e nepou\u017e\u00edvan\u00e9), akumul\u00e1tory, nikelkadmiov\u00e9 bat\u00e9rie, a striebrokadmiov\u00e9 bat\u00e9rie. Posledn\u00e9 dva typy m\u00f4\u017eu by\u0165 dop\u013a\u0148an\u00e9 sol\u00e1rnymi \u010dl\u00e1nkami. Pre ve\u013ek\u00e9 pr\u00fadov\u00e9 v\u00fdkony napr\u00edklad v raketopl\u00e1noch, sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa palivov\u00e9 \u010dl\u00e1nky. Naj\u010dastej\u0161ie s\u00fa vod\u00edkovokysl\u00edkov\u00e9 \u010dl\u00e1nky, v ktor\u00fdch prebieha opak elektrol\u00fdzy. Vod\u00edk a kysl\u00edk sa v nich zlu\u010duje za vzniku elektrick\u00e9ho pr\u00fadu. Ako u\u017eito\u010dn\u00fd odpad vznik\u00e1 tie\u017e voda.<\/li>\n
slne\u010dn\u00e9<\/strong> \u2013 najroz\u0161\u00edrenej\u0161\u00ed zdroj energie hlavne pri dlh\u0161ie trvaj\u00facich letoch predstavuj\u00fa fotovoltaick\u00e9 (slne\u010dn\u00e9) \u010dl\u00e1nky. Prv\u00e1 pilotovan\u00e1 lo\u010f, ktor\u00e1 ich pou\u017eila, bol rusk\u00fd Sojuz. Tieto \u010dl\u00e1nky premie\u0148aj\u00fa slne\u010dn\u00e9 svetlo na elektrick\u00fa energiu. Pri prelete zemsk\u00fdm tie\u0148om (pr\u00edpadne tie\u0148om in\u00e9ho kozmick\u00e9ho telesa) sa elektrick\u00e1 energia do\u010dasne z\u00edskava z akumul\u00e1torov.<\/li>\n
nukle\u00e1rne<\/strong> \u2013 patria sem r\u00e1dioizotopov\u00e9 bat\u00e9rie a nukle\u00e1rne reaktory. V s\u00fa\u010dasnosti sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa len u nepilotovan\u00fdch telies, ktor\u00e9 sk\u00famaj\u00fa slne\u010dn\u00fa s\u00fastavu v tak\u00fdch vzdialenostiach od Slnka, \u017ee energia vyr\u00e1ban\u00e1 sol\u00e1rnymi panelmi je u\u017e neposta\u010duj\u00faca. Tepeln\u00e1 energia, ktor\u00e1 vznik\u00e1 pri r\u00e1dioakt\u00edvnom rozpade prvkov. ohrieva termo\u010dl\u00e1nky, a tie produkuj\u00fa elektrick\u00fd pr\u00fad. Tak\u00fdmto sp\u00f4sobom z\u00edskavaj\u00fa energiu napr\u00edklad zn\u00e1me sondy Voyager 1 a 2.<\/li>\n<\/ul>\n
Nap\u00e4tie dod\u00e1van\u00e9 do elektrick\u00e9ho rozvodu lode mus\u00ed by\u0165 v predp\u00edsan\u00fdch medziach. To maj\u00fa zabezpe\u010di\u0165 regula\u010dn\u00e9 a riadiace obvody. Zabezpe\u010denie proti pre\u0165a\u017eeniu<\/a> (napr\u00edklad pri skrate) v\u00e4\u010d\u0161inou zaobstar\u00e1vaj\u00fa automatick\u00e9 poistky.<\/p>\n
Komunika\u010dn\u00e9 syst\u00e9my<\/h3>\n
Zabezpe\u010duj\u00fa komunik\u00e1ciu lode s riadiacimi centrami na Zemi a komunik\u00e1ciu s ostatn\u00fdmi telesami. Naj\u010dastej\u0161ie ide o r\u00e1diov\u00e9 komunika\u010dn\u00e9 zariadenia pracuj\u00face v najr\u00f4znej\u0161\u00edch r\u00e1diov\u00fdch p\u00e1smach. Experiment\u00e1lne sa vyu\u017e\u00edva aj optick\u00fd prenos.<\/p>\n
Telemetrick\u00e9 syst\u00e9my<\/h3>\n
Nameran\u00e9 \u00fadaje z kozmick\u00fdch telies musia by\u0165 pren\u00e1\u0161an\u00e9 do pozemn\u00fdch stan\u00edc, \u010di u\u017e okam\u017eite po nameran\u00ed, alebo nesk\u00f4r (z palubnej pam\u00e4te). Z ka\u017ed\u00e9ho sn\u00edma\u010da dost\u00e1va telemetrick\u00fd syst\u00e9m inform\u00e1ciu vo forme elektrick\u00e9ho sign\u00e1lu. Telemetrick\u00fd syst\u00e9m mus\u00ed ma\u0165 viacero kan\u00e1lov, ktor\u00e9 je treba od seba oddeli\u0165, aby sa inform\u00e1cie vz\u00e1jomne nepremie\u0161ali. Delenie kan\u00e1lov m\u00f4\u017ee by\u0165:<\/p>\n
\n
frekven\u010dn\u00e9<\/strong> \u2013 ka\u017ed\u00e1 inform\u00e1cia m\u00e1 vy\u010dlenen\u00fd jeden gener\u00e1tor pomocn\u00e9ho kmito\u010dtu, ktor\u00fd je meran\u00fdm sign\u00e1lom modulovan\u00fd bu\u010f amplit\u00fadovo alebo frekven\u010dne<\/li>\n
\u010dasov\u00e9<\/strong> \u2013 sign\u00e1l nie je pren\u00e1\u0161an\u00fd neust\u00e1le, ale v ur\u010dit\u00fdch \u010dasov\u00fdch intervaloch, \u010do zais\u0165uje zariadenie naz\u00fdvan\u00e9 komut\u00e1tor.<\/li>\n
pam\u00e4\u0165ov\u00e9<\/strong> \u2013 telemetrick\u00fd syst\u00e9m je vybaven\u00fd pam\u00e4\u0165ou a umo\u017e\u0148uje vyslanie sign\u00e1lu na Zem nesk\u00f4r<\/li>\n<\/ul>\n $\"Raketopl\u00e1n$ <\/a>
Raketopl\u00e1n pri poh\u013eade z Medzin\u00e1rodnej vesm\u00edrnej stanice<\/p><\/div>\n
Syst\u00e9my tepelnej regul\u00e1cie<\/h3>\n
Medziplanet\u00e1rna hmota je tak\u00e1 riedka, \u017ee jej hustota sa pribli\u017euje k v\u00e1kuu. V\u00e1kuum je takmer dokonal\u00fd tepeln\u00fd izol\u00e1tor. Z tohto d\u00f4vodu doch\u00e1dza na pevnom telese osvetlenom Slnkom k r\u00fdchlemu st\u00fapaniu teploty, neosvetlen\u00e9 teles\u00e1 s\u00fa zase silne podchladen\u00e9. Taktie\u017e pr\u00edstroje samotnej kozmickej lode vyd\u00e1vaj\u00fa teplo. Aby sa predi\u0161lo po\u0161kodeniu pr\u00edstrojov a aby bolo mo\u017en\u00e9 pre\u017eitie \u013eudskej pos\u00e1dky na palube kozmickej lode, mus\u00ed ma\u0165 lo\u010f syst\u00e9my, ktor\u00e9 zabezpe\u010duj\u00fa regul\u00e1ciu tepla. Syst\u00e9my regul\u00e1cie tepla m\u00f4\u017eu by\u0165<\/p>\n
\n
pas\u00edvne<\/strong> \u2013 vyu\u017e\u00edvaj\u00fa vhodn\u00e9 kon\u0161truk\u010dn\u00e9 materi\u00e1ly, ktor\u00e9 odr\u00e1\u017eaj\u00fa alebo vy\u017earuj\u00fa nadmern\u00e9 teplo do okolit\u00e9ho priestoru. Na podchladen\u00fdch miestach b\u00fdva umiestnen\u00e9 bu\u010f vyhrievacie zariadenie, alebo r\u00e1dioizotopov\u00fd zdroj tepla.<\/li>\n
pneumatick\u00e9<\/strong> \u2013 teplotu reguluje pr\u00fad vzduchu.<\/li>\n
hydraulick\u00e9<\/strong> \u2013 regul\u00e1ciu tepla zabezpe\u010duje kvapalina ochladzovan\u00e1 v radi\u00e1toroch na zatienenej strane lode, alebo vo v\u00fdparn\u00edkoch. Tento syst\u00e9m pou\u017e\u00edvaj\u00fa predov\u0161etk\u00fdm pilotovan\u00e9 kozmick\u00e9 lode.<\/li>\n<\/ul>\n
Syst\u00e9my zabezpe\u010denia \u017eivotn\u00fdch podmienok<\/h3>\n
\u017divotn\u00e9 podmienky na palube pilotovan\u00fdch kozmick\u00fdch lod\u00ed zabezpe\u010duje klimatiz\u00e1cia, syst\u00e9m regul\u00e1cie tlaku a kontrola chemick\u00e9ho zlo\u017eenia atmosf\u00e9ry. \u010casto sa medzi zabezpe\u010denie \u017eivotn\u00fdch podmienok po\u010d\u00edta aj z\u00e1sobovanie pos\u00e1dky pitnou vodou, potravinami a odstra\u0148ovanie exkrementov. Tieto syst\u00e9my m\u00f4\u017eu by\u0165 navrhnut\u00e9 ako otvoren\u00e9, nerecykluj\u00face \u017eiadnu zlo\u017eku, ako polouzavret\u00e9, ktor\u00e9 s\u00fa dnes naj\u010dastej\u0161ie pou\u017e\u00edvan\u00e9 a ktor\u00e9 \u010diasto\u010dne zabezpe\u010duj\u00fa napr\u00edklad kolobeh vody v syst\u00e9me, a celkom uzavret\u00e9 syst\u00e9my, ktor\u00e9 bud\u00fa celkom nez\u00e1visl\u00e9 od vonkaj\u0161\u00edch dod\u00e1vok surov\u00edn (v s\u00fa\u010dasnej dobe nerealizovate\u013en\u00e9).<\/p>\n
\n
Klimatiza\u010dn\u00e9 syst\u00e9my<\/strong> \u2013 udr\u017euj\u00fa v kozmickej lodi nielen potrebn\u00fa teplotu, ale aj primeran\u00fa vlhkos\u0165 vzduchu. Ich \u010dinnos\u0165 je \u00fazko sp\u00e4t\u00e1 s \u010dinnos\u0165ou syst\u00e9mov tepelnej regul\u00e1cie.<\/li>\n
Syst\u00e9my regul\u00e1cie tlaku<\/strong> \u2013 atmosf\u00e9rick\u00fd tlak v star\u0161\u00edch lodiach bol ni\u017e\u0161\u00ed ako norm\u00e1lny pozemsk\u00fd tlak, \u010do si vy\u017eadovalo zv\u00fd\u0161en\u00e9 mno\u017estvo kysl\u00edka vo vzduchu. V s\u00fa\u010dasnosti je zlo\u017eenie atmosf\u00e9ry kozmick\u00fdch lod\u00ed podobn\u00e9 zemskej atmosf\u00e9re s tlakom okolo 100 kPa. V d\u00f4sledku r\u00f4znych netesnost\u00ed v kon\u0161trukcii lode vzduch neust\u00e1le pomaly unik\u00e1 do okolit\u00e9ho prostredia, preto mus\u00ed by\u0165 dop\u013a\u0148an\u00fd zo z\u00e1sob. Z\u00e1sobn\u00e9 plyny (kysl\u00edk a dus\u00edk) s\u00fa skladovan\u00e9 bu\u010f v tlakov\u00fdch n\u00e1dob\u00e1ch pod tlakom 10 a\u017e 20 MPa, alebo skvapalnen\u00e9 v Dewarov\u00fdch n\u00e1dob\u00e1ch.<\/li>\n
Syst\u00e9my kontroly chemick\u00e9ho zlo\u017eenia atmosf\u00e9ry<\/strong> \u2013 Astronauti neust\u00e1le vydychuj\u00fa pribli\u017ene rovnak\u00e9 mno\u017estv\u00e1 vodnej pary a oxidu uhli\u010dit\u00e9ho, \u010d\u00edm sa chemick\u00e9 zlo\u017eenie vzduchu neust\u00e1le men\u00ed. Oxid uhli\u010dit\u00fd je vo ve\u013ek\u00fdch mno\u017estv\u00e1ch \u0161kodliv\u00fd, preto mus\u00ed by\u0165 chemicky odstra\u0148ovan\u00fd. Na jeho odstr\u00e1nenie sa naj\u010dastej\u0161ie pou\u017e\u00edva hydroxid l\u00edtny a obsah oxidu uhli\u010dit\u00e9ho vo vzduchu sa naj\u010dastej\u0161ie kontroluje na z\u00e1klade absorpcie infra\u010derven\u00e9ho \u017eiarenia. Vodn\u00e1 para sa odstra\u0148uje vo v\u00fdmenn\u00edku tepla, kde sa po ochladen\u00ed vzduchu skondenzuje vo forme kvapiek. Tie sa potom ods\u00e1vaj\u00fa.<\/li>\n<\/ul>\n
V s\u00fa\u010dasnosti si v\u0161etky kozmick\u00e9 lode vozia so sebou potrebn\u00e9 z\u00e1soby potrav\u00edn zo Zeme a takisto aj vody (aj ke\u010f vyu\u017e\u00edva\u0165 sa m\u00f4\u017ee aj voda vytvoren\u00e1 priamo v kozmickej lodi vod\u00edkovo-kysl\u00edkov\u00fdmi \u010dl\u00e1nkami). Mo\u010d je ods\u00e1van\u00fd do odpadov\u00fdch n\u00e1dr\u017e\u00ed, odkia\u013e sa vyp\u00fa\u0161\u0165a do vo\u013en\u00e9ho priestoru. Pevn\u00e9 exkrementy s\u00fa zachyt\u00e1van\u00e9 do plastov\u00fdch s\u00e1\u010dkov v kozmick\u00fdch z\u00e1chodoch a v\u00e4\u010d\u0161inou ulo\u017een\u00e9 do odpadov\u00fdch priestorov. V star\u0161\u00edch kozmick\u00fdch lodiach, kde toalety neboli k dispoz\u00edcii a astronauti boli cel\u00fd \u010das oble\u010den\u00ed v \u013eahk\u00fdch skafandroch, sa exkrementy ods\u00e1vali priamo zo skafandru.<\/p>\n
Zariadenia na o\u010distu tela boli a s\u00fa na kozmick\u00fdch lodiach ve\u013emi obmedzen\u00e9. V prv\u00fdch kozmick\u00fdch lodiach prakticky ch\u00fdbali pre ich n\u00e1ro\u010dn\u00fa realiz\u00e1ciu a tie\u017e pre kr\u00e1tkos\u0165 misi\u00ed. Pou\u017e\u00edvali sa len navlh\u010den\u00e9 obr\u00fasky. V kozmick\u00fdch lodiach Apollo u\u017e bola k dispoz\u00edcii tepl\u00e1 voda na um\u00fdvanie. Skladacie sprchy v\u0161ak zost\u00e1vali dom\u00e9nou kozmick\u00fdch stan\u00edc.<\/p>\n
Syst\u00e9my tepelnej ochrany<\/h3>\n
Teles\u00e1 vnikaj\u00face do zemskej atmosf\u00e9ry ve\u013ek\u00fdmi r\u00fdchlos\u0165ami sa ve\u013emi zahrievaj\u00fa. Pilotovan\u00e9 kozmick\u00e9 lode preto musia by\u0165 chr\u00e1nen\u00e9 pred \u00fa\u010dinkami aerodynamick\u00e9ho odporu. Existuj\u00fa tri mo\u017en\u00e9 druhy tepelnej ochrany:<\/p>\n
\n
Kapacitn\u00e1<\/strong> \u2013 v s\u00fa\u010dasnosti nepou\u017e\u00edvan\u00e1; tepeln\u00fd \u0161t\u00edt pri tomto sp\u00f4sobe ochrany je tvoren\u00fd z materi\u00e1lu, ktor\u00fd m\u00e1 ve\u013ek\u00fa tepeln\u00fa kapacitu a teda sa \u0165a\u017eko zahrieva.<\/li>\n
Ablat\u00edvna<\/strong> \u2013 tepeln\u00fd \u0161t\u00edt chr\u00e1niaci lo\u010f je z materi\u00e1lu, ktor\u00fd sa pri prelete atmosf\u00e9rou v procese abl\u00e1cie postupne odparuje. V\u010faka tomu teplo neprenikne a\u017e k lodi. Tento tepeln\u00fd \u0161t\u00edt m\u00e1 mnoh\u00e9 v\u00fdhody, ale jeho hlavnou nev\u00fdhodou je, \u017ee sa ned\u00e1 znova pou\u017ei\u0165.<\/li>\n
Radiat\u00edvna<\/strong> \u2013 pou\u017eit\u00e1 na kozmick\u00fdch raketopl\u00e1noch. Povrch kozmickej lode je pokryt\u00fd materi\u00e1lmi, ktor\u00e9 odr\u00e1\u017eaj\u00fa alebo sp\u00e4tne vy\u017earuj\u00fa teplo do okolit\u00e9ho priestoru. Tento typ ochrany je pri nutnej \u00fadr\u017ebe viackr\u00e1t pou\u017eite\u013en\u00fd.<\/li>\n<\/ul>\n
Vyp\u00fa\u0161\u0165acie a stret\u00e1vacie syst\u00e9my<\/h3>\n
Pokia\u013e m\u00e1 kozmick\u00e1 lo\u010f v kozme pr\u00eds\u0165 do kontaktu s in\u00fdmi umel\u00fdmi kozmick\u00fdmi telesami, mus\u00ed ma\u0165 na to patri\u010dn\u00fa v\u00fdbavu. V pr\u00edpade, \u017ee je v pl\u00e1ne spojenie sa s umelou dru\u017eicou, inou kozmickou lo\u010fou alebo kozmickou stanicou, mus\u00ed by\u0165 kozmick\u00e1 lo\u010f vybaven\u00e1 spojovac\u00edm uzlom \u0161pecifick\u00fdm pre typ cie\u013eov\u00e9ho telesa. V pr\u00edpade raketopl\u00e1nov nebol tento spojovac\u00ed uzol trvalou \u010das\u0165ou ich v\u00fdbavy a umiest\u0148oval sa na palubu v z\u00e1vislosti od potrieb konkr\u00e9tnej misie. Raketopl\u00e1n bol tie\u017e schopn\u00fd men\u0161ie teles\u00e1 zachyt\u00e1va\u0165 svoj\u00edm manipula\u010dn\u00fdm ramenom a a\u017e potom ich prip\u00e1ja\u0165 k na to ur\u010denej plo\u0161ine v n\u00e1kladovom priestore. Stret\u00e1vacie man\u00e9vre zah\u0155\u0148aj\u00fa aj ve\u013emi presn\u00e9 naviga\u010dn\u00e9 prostriedky.<\/p>\n
Opa\u010dn\u00fdm pr\u00edpadom je oddelenie kozmick\u00e9ho telesa, s ktor\u00fdm kozmick\u00e1 lo\u010f od\u0161tartovala zo Zeme. T\u00fdmto telesom mohla by\u0165 \u010falej nepotrebn\u00e1 \u010das\u0165 samotnej kozmickej lode, napr. \u010das\u0165 lun\u00e1rneho modulu lod\u00ed Apollo, pr\u00edstrojov\u00fd \u00fasek lod\u00ed Vostok a pod., umel\u00e1 dru\u017eica alebo kozmick\u00e1 sonda.<\/p>\n
Sovietske kozmick\u00e9 lode<\/h2>\n
$\"N\u00e1vratov\u00e1$ <\/a>
N\u00e1vratov\u00e1 kab\u00edna Vostoku 1, prvej kozmickej lode sveta<\/p><\/div>\n
Prvou kozmickou lo\u010fou bol sovietsky Vostok 1, ktor\u00fd v roku 1961 vyniesol na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu prv\u00e9ho kozmonauta, Jurija Gagarina<\/a>. Potom nasledovali \u010fal\u0161ie lode typu Vostok a Voschod. Od roku 1967 za\u010dala lieta\u0165 kozmick\u00e1 lo\u010f Sojuz, ktor\u00e1 sa po obmen\u00e1ch pou\u017e\u00edva dodnes. Sovieti pracovali aj na v\u00fdvoji viacn\u00e1sobne pou\u017eite\u013en\u00e9ho raketopl\u00e1nu, ktor\u00e9ho prv\u00fd exempl\u00e1r, Buran, \u00faspe\u0161ne absolvoval let v bezpilotnom re\u017eime. Program v\u0161ak bol zru\u0161en\u00fd a k \u017eiadnemu pilotovan\u00e9mu kozmick\u00e9mu letu v \u0148om nedo\u0161lo.<\/p>\n
Kozmick\u00e9 lode sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa aj na prepravu materi\u00e1lu. Ruskou n\u00e1kladnou kozmickou lo\u010fou pou\u017e\u00edvanou na dopravu materi\u00e1lu na vesm\u00edrne stanice je kozmick\u00e1 lo\u010f Progress, \u010do je vlastne kozmick\u00e1 lo\u010f Sojuz bez n\u00e1vratovej kab\u00edny. Kon\u0161trukcia kozmickej lode Vostok sa v bezpilotnej variante tie\u017e pou\u017e\u00edva dodnes a sl\u00fa\u017ei ako z\u00e1klad pre niektor\u00e9 sovietske a rusk\u00e9 dru\u017eice, napr\u00edklad Bion a Foton.<\/p>\n
Americk\u00e9 kozmick\u00e9 lode<\/h2>\n
Prvou americkou kozmickou lo\u010fou bola lo\u010f Mercury<\/a>, ktor\u00e1 vyniesla na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu prv\u00e9ho Ameri\u010dana, Johna Glenna v roku 1962. Potom nasledovali kozmick\u00e9 lode Gemini a Apollo, ktor\u00e9 v roku 1969 prist\u00e1li na Mesiaci s prvou \u013eudskou pos\u00e1dkou. V\u0161etky tieto lode v\u0161ak mohli absolvova\u0165 len jedin\u00fd let do vesm\u00edru. V sedemdesiatych rokoch NASA vyvinula nov\u00fd typ kozmickej lode, raketopl\u00e1nu, ktor\u00fd mal by\u0165 schopn\u00fd s nutnou \u00fadr\u017ebou absolvova\u0165 a\u017e 50 letov. V re\u00e1li bol najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed po\u010det letov – 39 – vykonan\u00fd raketopl\u00e1nom menom Discovery, ktor\u00fd je kozmickou lo\u010fou s najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm po\u010dtom absolvovan\u00fdch misi\u00ed v\u00f4bec. Prev\u00e1dzka raketopl\u00e1nov sa v roku 2011 ukon\u010dila. V s\u00fa\u010dasnosti NASA pracuje na v\u00fdvoji nov\u00e9ho typu raketopl\u00e1nu.<\/p>\n
Eur\u00f3pske kozmick\u00e9 lode<\/h2>\n
Eur\u00f3pska kozmick\u00e1 agent\u00fara (ESA) vyvinula lo\u010f ATV (Automated Transfer Vehicle), ktorej \u00falohou je tie\u017e z\u00e1sobovanie Medzin\u00e1rodnej vesm\u00edrnej stanice. ESA pl\u00e1novala postavi\u0165 svoj vlastn\u00fd mal\u00fd pilotovan\u00fd raketopl\u00e1n zvan\u00fd Hermes, v dev\u00e4\u0165desiatych rokoch bol ale program zru\u0161en\u00fd.<\/p>\n
\u010c\u00ednske kozmick\u00e9 lode<\/h2>\n
\u010c\u00ednska kozmick\u00e9 lo\u010f \u0160en-\u010dou vych\u00e1dza kon\u0161truk\u010dne z kozmickej lode Sojuz, ale nie je jej presnou k\u00f3piou. \u010c\u00ednski kon\u0161trukt\u00e9ri urobili vlastn\u00e9 \u00fapravy, a pou\u017eili rie\u0161enia vylep\u0161uj\u00face u\u017eitkov\u00e9 vlastnosti lode pre \u010d\u00ednske potreby. Zauj\u00edmavos\u0165ou je, \u017ee miniat\u00farnu n\u00e1vratov\u00fa \u010das\u0165 kozmickej lode \u0160en-\u010dou \/ Sojuz pou\u017eili aj pri oblete Mesiacu 23. – 31. okt\u00f3bra 2014.<\/p>\n
Kozmick\u00e9 lode in\u00fdch \u0161t\u00e1tnych agent\u00far<\/h2>\n
Kozmick\u00e9 lode \u00faspe\u0161ne vyvinuli Japonsko (nepilotovan\u00e1 n\u00e1kladn\u00e1 lo\u010f HTV) a na vlastnej pilotovanej kozmickej lodi pracuje aj India. Vo v\u00fdvoji s\u00fa aj kozmick\u00e9 lode \u010fal\u0161\u00edch kraj\u00edn.<\/p>\n
S\u00fakromn\u00e9 kozmick\u00e9 lode<\/h2>\n
V pl\u00e1noch je ve\u013ea s\u00fakromn\u00fdch kozmick\u00fdch lod\u00ed, no m\u00e1lo z nich bolo aj zrealizovan\u00fdch a e\u0161te menej aj \u00faspe\u0161n\u00fdch.<\/p>\n
Virgin Galactic<\/h3>\n
SpaceShipOne je kozmick\u00e1 lo\u010f, ktor\u00fa vyvinula spolo\u010dnos\u0165 Virgin Galactic. Je to prv\u00e1 s\u00fakromn\u00e1 vesm\u00edrna lo\u010f, ktor\u00e1 vyletela vy\u0161\u0161ie ako 100 km nad povrch Zeme a z\u00e1rove\u0148 prv\u00e1 s\u00fakromn\u00e1 pilotovan\u00e1 kozmick\u00e1 lo\u010f. Prv\u00fd pilotovan\u00fd let sa uskuto\u010dnil 21. j\u00fana 2004. Vo v\u00fdvoji je lo\u010f Spaceship Two, ktor\u00e1 bude vyu\u017e\u00edvan\u00e1 na turistick\u00e9 lety do vesm\u00edru a SpaceShip Three, ktor\u00e1 by mala by\u0165 schopn\u00e1 dosiahnu\u0165 orbitu Zeme.<\/p>\n
SpaceX<\/h3>\n
Firma vytvorila kozmick\u00fa lo\u010f Dragon, ktor\u00e1 u\u017e absolvovala nieko\u013eko bezpilotn\u00fdch z\u00e1sobovac\u00edch letov k ISS a \u00faspe\u0161n\u00fdch n\u00e1vratov na Zem. Kozmick\u00fa lo\u010f vyn\u00e1\u0161a pomocou vlastnej rakety Falcon 9. Pilotovan\u00e1 verzia kozmickej lode Dragon sa pripravuje.<\/p>\n
Zdroje<\/h2>\n
\n
Petr L\u00e1ta, Anton\u00edn V\u00edtek (1982). Mal\u00e1 encyklopedie kosmonautiky. Mlad\u00e1 fronta, Praha.<\/li>\n
\u0160AM\u00c1REK, Ond\u0159ej. Jak to d\u011blaj\u2018 kosmonauti [online]. 2014-05-15, [cit. 2015-12-15]. Dostupn\u00e9 online<\/a>. (\u010desky)<\/li>\n<\/ul>\n
Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n
Moje\u00a0najzauj\u00edmavej\u0161ie kozmick\u00e9 lode<\/a><\/li>\n
Dru\u017eicov\u00fd stupe\u0148 raketopl\u00e1nu<\/a><\/li>\n
Kozmick\u00fd let<\/a><\/li>\n
Mir<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii. Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori: Wizzard (zakladate\u013e, \u010das\u0165 textu), IP 86.17.121.202 (oprava roku), IP 78.99.201.179 (oprava preklepu), Vegetator (gramatika, preklepy), Achernar (gramatika, aktualiz\u00e1cia, autor sekcie S\u00fakromn\u00e9 kozmick\u00e9 lode a Kozmick\u00e9 lode in\u00fdch \u0161t\u00e1tnych agent\u00far), Erakis (obr\u00e1zok, \u010dlenenie textu), Bronto (in\u00e9 n\u00e1zvy), IP 62.197.243.51 (doplnenie inform\u00e1ci\u00ed), Zajano (gramatika) Text (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":677,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/2711"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=2711"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/2711\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":6592,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/2711\/revisions\/6592"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/677"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=2711"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}

S\u00fakromn\u00e9 kozmick\u00e9 lode<\/h2>\nV pl\u00e1noch je ve\u013ea s\u00fakromn\u00fdch kozmick\u00fdch lod\u00ed, no m\u00e1lo z nich bolo aj zrealizovan\u00fdch a e\u0161te menej aj \u00faspe\u0161n\u00fdch.<\/p>\n

S\u00fakromn\u00e9 kozmick\u00e9 lode<\/h2>\n
V pl\u00e1noch je ve\u013ea s\u00fakromn\u00fdch kozmick\u00fdch lod\u00ed, no m\u00e1lo z nich bolo aj zrealizovan\u00fdch a e\u0161te menej aj \u00faspe\u0161n\u00fdch.<\/p>\n