{"id":275,"date":"2014-04-23T13:41:59","date_gmt":"2014-04-23T11:41:59","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=275"},"modified":"2023-02-08T11:31:55","modified_gmt":"2023-02-08T10:31:55","slug":"posledny-vychod-slnka-na-svete","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=275","title":{"rendered":"Posledn\u00fd v\u00fdchod slnka na svete"},"content":{"rendered":"

Prv\u00fdkr\u00e1t zverejnen\u00e9 na www.enigma.sk 16. 1. 2010<\/em><\/a><\/p>\n

 <\/p>\n

Predstavte si, \u017ee ste pozorovate\u013e. Zvl\u00e1\u0161tny pozorovate\u013e, nehmotn\u00fd a\u00a0absol\u00fatne nezaujat\u00fd. M\u00f4\u017eete v\u0161etko. Ste len vedom\u00edm v\u00a0priestore, ste ni\u010d\u00edm a\u00a0predsa m\u00f4\u017eete c\u00edti\u0165, vn\u00edma\u0165 a\u00a0zaznamen\u00e1va\u0165. Ste nez\u00e1visl\u00fd od \u010dasu a\u00a0priestoru, fyzicky nezranite\u013en\u00fd a\u00a0schopn\u00fd urobi\u0165 \u010doko\u013evek. Mus\u00edte by\u0165 tak\u00fdm kv\u00f4li tomu, \u010do v\u00e1m chcem uk\u00e1za\u0165.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Zdroj: commons.wikimedia.org<\/p><\/div>\n

Vzn\u00e1\u0161ate sa vo ve\u013ekej v\u00fd\u0161ke. V\u00a0ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ej v\u00fd\u0161ke, ako s\u00fa oblaky, \u010di oz\u00f3n. Nach\u00e1dzate sa vo v\u00fd\u0161ke sedemdesiat kilometrov nad povrchom Zeme. Vzduch okolo v\u00e1s je u\u017e tak\u00fd riedky, \u017ee ho takmer mo\u017eno nazva\u0165 v\u00e1kuom a\u00a0predsa si zachov\u00e1va niektor\u00e9 vlastnosti hmoty. Obloha nad vami m\u00e1 tmav\u00fd, ve\u013emi tmav\u00fd odtie\u0148, len o\u00a0jedin\u00fd farebn\u00fd stupienok svetlej\u0161\u00ed od absol\u00fatnej \u010diernej. Je posiata hviezdami, chladn\u00fdmi, nehybn\u00fdmi a\u00a0kr\u00e1snymi. Slnko nevidie\u0165. Panuje noc. Nie v\u0161ak tak\u00e1 noc, ako ju pozn\u00e1me, preto\u017ee tu, na rozhran\u00ed svetov, slov\u00e1 ako de\u0148 a\u00a0noc str\u00e1caj\u00fa svoj prav\u00fd v\u00fdznam. Ak sa m\u00e1te \u010do najviac pribl\u00ed\u017ei\u0165 k\u00a0realite, poviete, \u017ee slnko je za gu\u013eat\u00fdm horizontom Zeme. Niektor\u00e9 jeho l\u00fa\u010de v\u0161ak u\u017e zabl\u00fadili na toto miesto a\u00a0prenikli cez temnotu pod vami.<\/p>\n

Vzn\u00e1\u0161ate sa nad pevninou, ale na doh\u013ead m\u00e1te aj oce\u00e1n. Vid\u00edte ho napriek tomu, \u017ee je nesmierne \u010faleko, len\u017ee z\u00a0takejto v\u00fd\u0161ky, neskuto\u010dnej, \u00fa\u017easnej v\u00fd\u0161ky, u\u017e zrete\u013ene vid\u00edte aj zakrivenie Zeme. Vn\u00edmate tie\u017e modrast\u00fa vrstvi\u010dku spodnej \u010dasti zemskej atmosf\u00e9ry, ktor\u00e1 oba\u013euje jej mierne obl\u00fd obzor. Zd\u00e1 sa v\u00e1m, \u017ee ste vo vesm\u00edre, ale vesm\u00edr ofici\u00e1lne za\u010d\u00edna a\u017e dvakr\u00e1t tak vysoko. Toto miesto je skoro vesm\u00edr, ktor\u00fd si v\u0161ak zachov\u00e1va e\u0161te mno\u017estvo atrib\u00fatov Zeme. Jedn\u00fdm z\u00a0nich je aj to, \u017ee rozozn\u00e1vate ve\u013ea detailov na povrchu. Vid\u00edte biele \u0161kvrny snehu v\u00a0severnej \u010dasti kontinentu, ktor\u00e9 v\u00a0tomto slabu\u010dkom svetle vyzeraj\u00fa ako tmavomodr\u00e9. S\u00fa tam, preto\u017ee je zima. Mierna zima alebo azda koniec zimy, ako vid\u00edte. Alebo azda len let\u00edte pr\u00edli\u0161 ju\u017ene. Prezrad\u00edm v\u00e1m, \u017ee k\u00fasok pravdy je v\u00a0ka\u017edom z\u00a0t\u00fdchto tvrden\u00ed. Ste nad miernymi zemepisn\u00fdmi \u0161\u00edrkami, je m\u00e1lo snehu a\u00a0pomaly sa bl\u00ed\u017ei aj koniec zimy. Je toti\u017e prv\u00fd febru\u00e1r.<\/p>\n

Ur\u010dila som d\u00e1tum. Poru\u0161ila som t\u00fdm neosobnos\u0165, v\u0161eobecnos\u0165 tejto sc\u00e9ny. Tento v\u00fdjav mohol by\u0165 jeden z\u00a0mnoh\u00fdch. Mohli ste sa vzn\u00e1\u0161a\u0165 takmer hocikedy a\u00a0hocikde, ale ja som chcela, aby ste boli presne nad t\u00fdmto miestom, v\u00a0tejto v\u00fd\u0161ke a\u00a0prv\u00e9ho febru\u00e1ra. Ke\u010f\u017ee som v\u00e1m u\u017e prezradila d\u00e1tum, m\u00f4\u017eem bez v\u00fd\u010ditiek svedomia sp\u00e1cha\u0165 \u010fal\u0161\u00ed zlo\u010din. Ur\u010d\u00edm \u010das. Je \u0161trn\u00e1s\u0165 p\u00e4\u0165desiat. In\u00fdmi slovami, je za desa\u0165 tri… stredoeur\u00f3pskeho \u010dasu. Nach\u00e1dzate sa v\u0161ak na mieste, kde stredoeur\u00f3psky \u010das nem\u00e1 nijak\u00fa hodnotu. Noc, ktor\u00e1 tu e\u0161te st\u00e1le panuje, to dokazuje. Vzn\u00e1\u0161ate sa nad \u00fazem\u00edm Spojen\u00fdch \u0161t\u00e1tov americk\u00fdch.<\/p>\n

Je tma. Je ticho. Je chladno, desiatky stup\u0148ov pod nulou, ale to nie je d\u00f4le\u017eit\u00e9. Va\u0161u pozornos\u0165 p\u00fata len jedna vec, jedin\u00e1. Predmet, ktor\u00fd odv\u00e1\u017ene a\u00a0r\u00fdchlo let\u00ed priestorom. Vyzer\u00e1 ako kom\u00e9ta, alebo azda meteor. Vidite\u013en\u00e1 \u010das\u0165 objektu je obrovsk\u00e1, desiatky, mo\u017eno stovky metrov dlh\u00e1. Ale oproti okolit\u00fdm teles\u00e1m, oproti Zemi, oblohe a\u00a0hviezdam je ve\u013emi mal\u00e1. A\u00a0predsa tak\u00e1 jasn\u00e1. T\u00e1 vec svieti tak silne, \u017ee nijak\u00fd svetlen\u00fd zdroj v\u00a0okol\u00ed \u2013 hviezdy na nebi \u010di svetielka miest na povrchu Zeme \u2013 sa s\u00a0\u0148ou nem\u00f4\u017eu porovn\u00e1va\u0165. Vy\u017earuje jasne oran\u017eov\u00e9 svetlo. Najviac \u017eiari jeho predn\u00e1 \u010das\u0165, jadro. Smerom k\u00a0chvostu sa jas rozpty\u013euje.<\/p>\n

Let\u00ed r\u00fdchlo, neskuto\u010dne, nepredstavite\u013ene r\u00fdchlo. M\u00e1 r\u00fdchlos\u0165 Mach 22 alebo 23. Keby sa toto teleso pohybovalo rovnakou r\u00fdchlos\u0165ou pri Zemi, vytvorilo by zni\u010duj\u00facu tepeln\u00fa, tlakov\u00fa a\u00a0zvukov\u00fa vlnu. Ale tu, vo ve\u013emi riedkom vzduchu, sa gigantick\u00fd zvukov\u00fd tresk men\u00ed len na tlmen\u00fd neosobn\u00fd hluk. Ak\u00e9si tich\u00e9 zvukov\u00e9 pozadie k\u00a0tejto sc\u00e9ne.<\/p>\n

Teleso letiace priestorom v\u0161ak nie je kom\u00e9ta. Nie je ani meteorom, ktor\u00e9mu sa tak podob\u00e1. Pribli\u017eujete sa k\u00a0tomu, s\u010dasti o\u010daren\u00ed a\u00a0s\u010dasti zvedav\u00ed. Teraz sa vzn\u00e1\u0161ate v\u00a0tesnej bl\u00edzkosti vrcholu \u017eiariaceho objektu a\u00a0nahliadnete cez priesvitn\u00e9 vrstvy svietiacej plazmy. Zist\u00edte, \u017ee je to raketopl\u00e1n. Obrovsk\u00e1 r\u00fdchlos\u0165, ktorou vnikol do zemskej atmosf\u00e9ry, si vyn\u00fatila svoju da\u0148. Tou je tento \u017eiariv\u00fd st\u013apec ionizovan\u00e9ho vzduchu, ktor\u00fd ho celkom oba\u013euje a\u00a0vytv\u00e1ra dlh\u00fd meteorick\u00fd chvost za n\u00edm. Raketopl\u00e1n je v\u0161ak na plazmu pripraven\u00fd a\u00a0mal by by\u0165 pred \u0148ou chr\u00e1nen\u00fd. Jeho povrch, z\u00a0hornej strany preva\u017ene biely a\u00a0zospodu \u010dierny je pokryt\u00fd mno\u017estvom mal\u00fdch do\u0161ti\u010diek. Tie nedovolia teplu prejs\u0165 \u010falej a\u00a0tak plazma raketopl\u00e1n len ne\u0161kodne obtek\u00e1. V\u00a0bl\u00edzkosti stroja kop\u00edruje jeho tvar, v\u00a0dia\u013eke za n\u00edm sa rozpty\u013euje a\u00a0str\u00e1ca sa.<\/p>\n

Ale \u010dosi nar\u00fa\u0161a celkov\u00fa symetriu tohto \u00fatvaru a\u00a0to \u010dosi vo v\u00e1s bud\u00ed \u010disto podvedom\u00fa hr\u00f4zu. Preto\u017ee naru\u0161enie symetrie je ne\u0161kodn\u00e9 len vo veciach pr\u00edrody, nie \u010dloveka. D\u00edvate sa na raketopl\u00e1n obklopen\u00fd plazmou zhora a\u00a0nie\u010do zvl\u00e1\u0161tne sa deje na jeho \u013eavej strane. Plazma na tomto mieste zoslabuje a\u00a0zjas\u0148uje… ale \u010dastej\u0161ie zjas\u0148uje. Pr\u00fady plazmy tiahnuce sa z\u00a0tejto oblasti s\u00fa v\u00a0porovnan\u00ed s\u00a0ostatn\u00fdmi naru\u0161en\u00e9. Ak\u00e9si \u017eiarivej\u0161ie, hustej\u0161ie a\u00a0dlh\u0161ie ne\u017e zvy\u0161ok sveteln\u00e9ho chvosta za n\u00edm. Uvedom\u00edte si, s\u00a0pocitom zdesenia v\u00a0pozad\u00ed, \u017ee to nie je plazma, ale plame\u0148. Nie v\u0161ak tak\u00fd plame\u0148, ak\u00fd pozn\u00e1te a\u00a0ak\u00fd si predstavujete. Je to zvl\u00e1\u0161tny, netypick\u00fd plame\u0148, ktor\u00fd m\u00f4\u017ee vznikn\u00fa\u0165 len v\u00a0prostred\u00ed, kde je prim\u00e1lo kysl\u00edka na to, aby l\u00e1tka horela a\u00a0predsa je k\u00a0tomu n\u00faten\u00e1 teplotou, ktor\u00e1 prevy\u0161uje v\u0161etky va\u0161e predstavy \u2013 teplotou tis\u00edc sedemsto stup\u0148ov Celzia. Dlh\u00fd plame\u0148 sa tiahne za kr\u00eddlom raketopl\u00e1nu, ale toto naru\u0161enie rovnov\u00e1hy nem\u00e1 okrem v\u00e1s jedin\u00e9ho svedka, len Zem a\u00a0hviezdy.<\/p>\n

Plame\u0148 v\u0161ak nie je jedin\u00e1 anom\u00e1lia, ktor\u00e1 vznik\u00e1 na \u013eavej strane stroja. Z\u00a0toho ist\u00e9ho miesta \u2013 teraz, pri bli\u017e\u0161om pribl\u00ed\u017een\u00ed ho m\u00f4\u017eete identifikova\u0165 ako n\u00e1be\u017en\u00fa hranu kr\u00eddla \u2013 sa odde\u013euj\u00fa svietiace \u00falomky. Vyzeraj\u00fa ako mal\u00e9 k\u00fasky plazmy, ale fyzik\u00e1lne z\u00e1kony v\u00e1s nepustia. Plazma sa nem\u00f4\u017ee samovo\u013ene oddeli\u0165 od raketopl\u00e1nu. To nazna\u010duje, \u017ee tieto \u017eiariace \u00fatvary maj\u00fa pevn\u00fd z\u00e1klad. Pon\u00faka sa v\u00e1m rie\u0161enie, \u017ee s\u00fa to k\u00fasky a\u00a0\u00falomky stroja vytrhnut\u00e9 aerodynamick\u00fdmi silami. Ka\u017ed\u00fd k\u00fasok je nato\u013eko ve\u013ek\u00fd, \u017ee by z\u00a0neho bol kr\u00e1sny, prekr\u00e1sny meteor, keby ste ho pustili do atmosf\u00e9ry z\u00a0vesm\u00edru. Tieto v\u0161ak nie s\u00fa p\u00fa\u0161\u0165an\u00e9 smerom k\u00a0Zemi z\u00a0vesm\u00edru. Postupne sa odde\u013euj\u00fa od matersk\u00e9ho telesa, ktor\u00e9 sa v\u00a0porovnan\u00ed s\u00a0meteormi pohybuje pomerne pomaly. Zaost\u00e1vaj\u00fa za raketopl\u00e1nom a\u00a0vz\u010fa\u013euj\u00fa sa od neho. Samostatne svietia a\u00a0napokon celkom zhoria a\u00a0zhasn\u00fa. St\u00e1vaj\u00fa sa desivou predpove\u010fou bud\u00faceho osudu stroja.<\/p>\n

Raketopl\u00e1n v\u0161ak a\u017e na tieto \u00falomky zost\u00e1va na\u010falej celistv\u00fd. Let\u00ed v\u00a0predpokladanej v\u00fd\u0161ke a\u00a0po predpokladanej dr\u00e1he. Mali\u010dk\u00e9 odch\u00fdlky od tejto dr\u00e1hy s\u00fa zatia\u013e ignorovan\u00e9. V\u00a0tejto chv\u00edli nikto, ani na Zemi, ani vo vn\u00fatri stroja, netu\u0161\u00ed ni\u010d zl\u00e9ho. Jedin\u00ed, ktor\u00ed m\u00f4\u017eu ma\u0165 okrem v\u00e1s predtuchu konca, s\u00fa pozorovatelia na \u00fazem\u00ed Kalifornie. T\u00ed m\u00f4\u017eu tieto \u00falomky vidie\u0165 a\u00a0vidia ich. Ale aj keby presne vedeli, \u010do znamenaj\u00fa, nemohli by s\u00a0t\u00fdm ni\u010d robi\u0165. Nikto zo \u0161iestich mili\u00e1rd \u017eij\u00facich \u013eud\u00ed s\u00a0t\u00fdm nedok\u00e1\u017ee ni\u010d urobi\u0165. Na ak\u00fako\u013evek z\u00e1chrann\u00fa akciu je u\u017e pr\u00edli\u0161 pozde. U\u017e cel\u00fdch 15 dn\u00ed a\u00a022 hod\u00edn je pr\u00edli\u0161 neskoro.<\/p>\n

A\u00a0raketopl\u00e1n let\u00ed \u010falej. Mieri na v\u00fdchod, nepatrne spoma\u013euje a\u00a0kles\u00e1. Let\u00ed v\u00a0\u00fastrety \u00fasvitu. Tmavomodr\u00e1 vrstva atmosf\u00e9ry na v\u00fdchodnom obzore pomaly s\u010derven\u00e1. Potom, nie a\u017e tak pomaly, sa jej farba zmen\u00ed na svetlo\u017elt\u00fa, skoro bielu. T\u00e1to biela osvetl\u00ed raketopl\u00e1n, ale zatia\u013e nie zemsk\u00fd povrch pod n\u00edm. Oran\u017eov\u00e1 \u017eiara plazmy v\u00a0tomto svetle zbledne a\u00a0znev\u00fdraznie. Tento poh\u013ead vo v\u00e1s vzbud\u00ed z\u00e1chvev z\u00fafalej n\u00e1deje, \u017ee krut\u00fd osud sa d\u00e1 porazi\u0165 svetlom. Aj anom\u00e1lie v\u00a0plazme sa stan\u00fa hor\u0161ie vidite\u013en\u00fdmi, ale vz\u00e1p\u00e4t\u00ed si uvedom\u00edte, \u017ee predsa nezmizli, \u017ee tento symbol dobra a\u00a0n\u00e1deje ost\u00e1va iba symbolom, \u017ee to, \u010do je raz nezvratn\u00e9, sa u\u017e nikdy ned\u00e1 vr\u00e1ti\u0165 sp\u00e4\u0165.<\/p>\n

Prv\u00fd slne\u010dn\u00fd l\u00fa\u010d sa zjav\u00ed nad obzorom. Slnko st\u00fapa neuverite\u013ene r\u00fdchlo, ove\u013ea r\u00fdchlej\u0161ie, ne\u017e by ste boli schopn\u00ed sledova\u0165 z\u00a0ktor\u00e9hoko\u013evek miesta na Zemi. A\u00a0ani toto nikto nevid\u00ed. Mizn\u00face hviezdy, Zem, nebes\u00e1, s\u00fa pozorovatelia, ktor\u00ed zost\u00e1vaj\u00fa slep\u00ed k\u00a0jeho n\u00e1dhere.<\/p>\n

Posledn\u00fd v\u00fdchod slnka.<\/p>\n

Videl ho predsa len niekto? Ke\u010f slne\u010dn\u00e9 svetlo zasiahlo okn\u00e1 raketopl\u00e1nu, pozrel sa niekto z\u00a0pos\u00e1dky k\u00a0v\u00fdchodn\u00e9mu obzoru? Mohol niekto z\u00a0pilotov zdvihn\u00fa\u0165 zrak od riadiacich panelov vesm\u00edrnej lode? Mal niekto z\u00a0nich mo\u017enos\u0165 sledova\u0165 svoj posledn\u00fd v\u00fdchod slnka?<\/p>\n

Na t\u00fato ot\u00e1zku v\u00e1m nedok\u00e1\u017eem odpoveda\u0165. Jej vy\u010d\u00edtav\u00fd ot\u00e1znik doteraz \u017eiari v\u00a0mojom vedom\u00ed. Rozm\u00fd\u0161\u013eam nad \u0148ou po\u010das dlh\u00fdch bezsenn\u00fdch noc\u00ed. Po\u010das cesty do \u0161koly a\u00a0zo \u0161koly. Po\u010das ra\u0148ajok, obedov a\u00a0ve\u010der\u00ed. Podvedome sa \u0148ou zaober\u00e1m aj vtedy, ke\u010f pozer\u00e1m telev\u00edziu, alebo vediem nudn\u00e9 rozhovory. T\u00e1to ot\u00e1zka je jednou z\u00a0mnoh\u00fdch, s\u00a0ktor\u00fdmi som n\u00faten\u00e1 tr\u00e1vi\u0165 svoj du\u0161evn\u00fd vo\u013en\u00fd \u010das. Na niektor\u00e9 ot\u00e1zky nikdy nedostanete odpovede. M\u00f4\u017eete o\u00a0nich len uva\u017eova\u0165. A ak si mysl\u00edte, \u017ee ste na\u0161li odpove\u010f, mus\u00edte jej veri\u0165. Alebo aspo\u0148 d\u00fafa\u0165. D\u00fafa\u0165, \u017ee niekto z\u00a0pos\u00e1dky, ak nie v\u0161etci, predsa len uvidel posledn\u00fd v\u00fdchod slnka na svete.<\/p>\n

M\u00f4\u017eete sa vr\u00e1ti\u0165 na Zem. Len cho\u010fte. To, \u010do by ste videli, keby ste ostali, u\u017e nebude pekn\u00e9 a\u00a0v\u00e1\u0161mu du\u0161evn\u00e9mu pokoju to nepom\u00f4\u017ee. A\u00a0d\u00fafajte, \u017ee ho to ani nenaru\u0161\u00ed. Vr\u00e1\u0165te sa na Zem a\u00a0bu\u010fte \u0161\u0165astn\u00ed, \u017ee sa m\u00f4\u017eete vr\u00e1ti\u0165.<\/p>\n

Ja sa vr\u00e1ti\u0165 nem\u00f4\u017eem.<\/p>\n

Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n