{"id":2797,"date":"2016-01-26T10:41:32","date_gmt":"2016-01-26T09:41:32","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=2797"},"modified":"2021-09-25T20:31:04","modified_gmt":"2021-09-25T18:31:04","slug":"prvy-pohlad-na-oblohu","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=2797","title":{"rendered":"Prv\u00fd poh\u013ead na oblohu"},"content":{"rendered":"

\u00davodn\u00e1 kapitola knihy S\u00fahvezdia od Androm\u00e9dy po \u017dirafu<\/a><\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\u010co pozorujeme na jasnej no\u010dnej oblohe? Odpove\u010f, ktor\u00fa d\u00e1 azda ka\u017ed\u00fd, znie: hviezdy<\/a>. V skuto\u010dnosti takmer nikdy na oblohe nevid\u00edme iba hviezdy \u2013 dokonca ani vtedy, ke\u010f je jej \u010das\u0165 zatiahnut\u00e1 mrakmi<\/a> alebo presvetlen\u00e1 svetlom miest. Hviezdy v\u0161ak v\u00fdrazne preva\u017euj\u00fa. Po\u010fme si teda predstavi\u0165 najprv tie.<\/p>\n

Ako vyzeraj\u00fa? Ako body rozli\u010dnej jasnosti, ktor\u00e9 nikdy \u2013 ani ke\u010f si vezmeme ve\u013ek\u00fd astronomick\u00fd \u010falekoh\u013ead \u2013 neuvid\u00edme inak ako \u017eiariv\u00e9 bodky. Zop\u00e1r jasnej\u0161\u00edch m\u00e1 slab\u00fd n\u00e1dych do \u017elta a\u017e oran\u017eova, v\u00e4\u010d\u0161ina sa jav\u00ed biela. V skuto\u010dnosti s\u00fa ich farby r\u00f4znorodej\u0161ie a v\u00fdraznej\u0161ie, pri\u010dom tie naozaj biele hviezdy s\u00fa v men\u0161ine. Jas hviezd je v\u0161ak tak\u00fd slab\u00fd, \u017ee \u013eudsk\u00e9 oko pri poh\u013eade na ne nevie vyu\u017ei\u0165 schopnos\u0165 farebn\u00e9ho videnia.<\/p>\n

Chvej\u00fa sa \u2013 vytv\u00e1raj\u00fa dojem, \u017ee ich jasnos\u0165 sa r\u00fdchlo men\u00ed. Niekedy sa mihotaj\u00fa viac, inokedy s\u00fa skoro nemenn\u00e9. Z\u00e1vis\u00ed to od v\u00fd\u0161ky hviezdy nad obzorom, na\u0161ej nadmorskej v\u00fd\u0161ky a podmienok v na\u0161ej atmosf\u00e9re<\/a>, ktor\u00e1 toto chvenie sp\u00f4sobuje. Ak by sme ich pozorovali z kozmu, v kr\u00e1tkom obdob\u00ed by sa nemihotali.<\/p>\n

Ko\u013eko ich vid\u00edme vo\u013en\u00fdm okom? Nadnesene sa hovor\u00ed o mili\u00f3noch, realita je ove\u013ea skromnej\u0161ia. V skuto\u010dnosti na tmavej oblohe bez umel\u00e9ho osvetlenia a ru\u0161iv\u00e9ho mesa\u010dn\u00e9ho svitu m\u00f4\u017eeme bez \u010falekoh\u013eadu v jednej chv\u00edli uvidie\u0165 pribli\u017ene 3 000 hviezd.<\/p>\n

Na \u010do sa ale vlastne pozer\u00e1me a pre\u010do to vid\u00edme? Odpovede na tieto ot\u00e1zky nie s\u00fa tak\u00e9 jednoduch\u00e9, ako sa m\u00f4\u017ee zda\u0165.<\/p>\n

Drviv\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina hviezd vo vesm\u00edre je zoskupen\u00e1 do gigantick\u00fdch \u00fatvarov \u2013 galaxi\u00ed<\/a>. Slnko<\/a> sa tie\u017e nach\u00e1dza v galaxii, ktorej n\u00e1zov p\u00ed\u0161eme s ve\u013ek\u00fdm za\u010diato\u010dn\u00fdm \u201eG\u201c. Na\u0161a Galaxia m\u00e1 pri poh\u013eade od jej p\u00f3lu tvar viacramennej \u0161pir\u00e1ly. Pri bo\u010dnom poh\u013eade v\u0161ak vyzer\u00e1 ako disk \u2013 ten\u0161\u00ed pri okrajoch, hrub\u0161\u00ed v strede. Slnko le\u017e\u00ed medzi stredom a okrajom, zhruba 27 000 sveteln\u00fdch rokov od stredu. Jas vzdialen\u00fdch hviezd disku sa zlieva. Priemet disku na oblohu vytv\u00e1ra vnem jednoliateho \u00fatvaru, ktor\u00fd m\u00f4\u017eeme v noci zo Zeme dobre pozorova\u0165. Je n\u00edm Mlie\u010dna cesta (v sloven\u010dine tie\u017e nespr\u00e1vne naz\u00fdvan\u00e1 Mlie\u010dna dr\u00e1ha) \u2013 slab\u00fd, svietiaci p\u00e1s tiahnuci sa celou oblohou. Smerom k stredu galaktick\u00e9ho disku je p\u00e1s hrub\u0161\u00ed a tie\u017e jasnej\u0161\u00ed, preto\u017ee obsahuje viac hviezd. Na opa\u010dnej strane, v smere k okraju, je zase najten\u0161\u00ed a najmenej jasn\u00fd. Toto pravidlo v\u0161ak nar\u00fa\u0161aj\u00fa mra\u010dn\u00e1 medzihviezdnej hmoty. Tie, ktor\u00e9 le\u017eia medzi hviezdami Mlie\u010dnej cesty a nami, tlmia ich svetlo. V oblasti s vysok\u00fdm v\u00fdskytom t\u00fdchto mra\u010dien je galaktick\u00fd disk vidite\u013ene tmav\u0161\u00ed, hoci nemus\u00ed obsahova\u0165 o ni\u010d menej hviezd ako jeho okolie. To by bola Mlie\u010dna cesta.<\/p>\n

\"\"<\/a><\/em><\/p>\n

\"\"<\/a>
\n\"\"<\/a><\/p>\n

V\u00fdzor na\u0161ej Galaxie zvonka si mo\u017eno predstavi\u0165 na z\u00e1klade t\u00fdchto fotografi\u00ed galaxi\u00ed podobn\u00e9ho typu. V\u013eavo hore \u010deln\u00fd poh\u013ead 90\u00b0 (M 83), v strede v sklone 15\u00b0 (M 31<\/a>), v\u013eavo dole sklon 0\u00b0 (NGC 891). V\u0161imnite si tmav\u00e9 mra\u010dn\u00e1 cloniace hviezdy v rovine disku.<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

Ale \u010do hviezdy vidite\u013en\u00e9 v\u0161ade naokolo, pred Mlie\u010dnou cestou, ale aj vysoko nad \u0148ou a pod \u0148ou? Tie, ktor\u00e9 vyzeraj\u00fa viac-menej rovnomerne rozmiestnen\u00e9 po celej oblohe? Ke\u010f\u017ee Slnko sa nenach\u00e1dza ani pri dolnom, ani pri hornom okraji galaktick\u00e9ho disku, ale je vnoren\u00e9 v \u0148om, len pribli\u017ene 50 sveteln\u00fdch rokov od roviny disku, pon\u00faka sa n\u00e1m predstava, \u017ee s\u00fa to k Slnku najbli\u017e\u0161ie hviezdy.<\/p>\n

Nie je to celkom pravda.<\/p>\n

V\u0161etky hviezdy vidite\u013en\u00e9 bez \u010falekoh\u013eadu patria do na\u0161ej Galaxie. M\u00f4\u017ee sa s\u00edce sta\u0165, \u017ee uvid\u00edme aj exploduj\u00facu hviezdu z inej (no v\u017edy iba bl\u00edzkej) galaxie, ale tento jav je kr\u00e1tkodob\u00fd a ve\u013emi zriedkav\u00fd \u2013 prihod\u00ed sa nanajv\u00fd\u0161 raz za nieko\u013eko desa\u0165ro\u010d\u00ed. Hovorme v\u0161ak teraz o hviezdach, ktor\u00e9 na oblohe \u017eiaria na t\u00fdch ist\u00fdch poz\u00edci\u00e1ch rok \u010do rok. Ich mal\u00e1 vzdialenos\u0165 od n\u00e1s nie je jedin\u00fd d\u00f4vod, pre\u010do ich pozorujeme. Samotn\u00fd pojem bl\u00edzkos\u0165 treba ch\u00e1pa\u0165 ako zna\u010dne relat\u00edvny. V skuto\u010dnosti s\u00fa aj tie najbli\u017e\u0161ie hviezdy od n\u00e1s nepredstavite\u013ene \u010faleko. A t\u00e1to vzdialenos\u0165 je schopn\u00e1 pre pozorovate\u013ea bez \u010falekoh\u013eadu \u00faplne pohlti\u0165 ich jas.<\/p>\n

Vezmime si Slnko, na\u0161u hviezdu, ktor\u00e1 je p\u00f4vodcom v\u0161etk\u00e9ho denn\u00e9ho svetla a tie\u017e v\u00fdznamnej \u010dasti no\u010dn\u00e9ho svetla1<\/sup>. Porovnajme ho so v\u0161etk\u00fdmi hviezdami Galaxie. Slnko je nadpriemern\u00e1 hviezda. Priemern\u00e1 hviezda Galaxie vyd\u00e1va menej svetla ne\u017e ono. Keby sme v\u0161ak Slnko premiestnili do vzdialenosti hviezdy Pollux, jednej z najjasnej\u0161\u00edch hviezd no\u010dnej oblohy, bolo by tak\u00e9 slab\u00e9, \u017ee aj na tmavej vidieckej oblohe by sme ho sotva spozorovali. Ak by sme Slnko umiestnili tam, kde le\u017e\u00ed hviezda Canopus \u2013 ktor\u00e1 je e\u0161te jasnej\u0161ia ne\u017e Pollux \u2013 bez ve\u013ek\u00e9ho \u010falekoh\u013eadu by sme ho v\u00f4bec nevideli!<\/p>\n

Dost\u00e1vame sa k podstate. Slnko je s\u00edce v porovnan\u00ed s hviezdami Galaxie nadpriemer, no hviezdy, ktor\u00e9 vo\u013en\u00fdm okom vid\u00edme, s\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inou vysok\u00fd nadpriemer. V mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch ide o skuto\u010dn\u00e9 kozmick\u00e9 svetlomety patriace k t\u00fdm najhmotnej\u0161\u00edm a naj\u017eiarivej\u0161\u00edm teles\u00e1m v na\u0161om k\u00fatiku Galaxie. Treba zd\u00f4razni\u0165 v na\u0161om k\u00fatiku, preto\u017ee svoju \u00falohu pri pozorovan\u00ed hviezd m\u00e1 aj vzdialenos\u0165. Vo\u013en\u00fdm okom vid\u00edme hviezdy iba do vzdialenosti stoviek, nanajv\u00fd\u0161 nieko\u013eko m\u00e1lo tis\u00edcok sveteln\u00fdch rokov. Vo v\u00e4\u010d\u0161\u00edch vzdialenostiach sa u\u017e aj tie naj\u017eiarivej\u0161ie hviezdy st\u00e1vaj\u00fa objektmi dostupn\u00fdmi len \u010falekoh\u013eadom. Medzi nimi sa v\u0161ak str\u00e1caj\u00fa slab\u00e9 \u010derven\u00e9, pr\u00edpadne oran\u017eov\u00e9 a \u017elt\u00e9 hviezdy, ktor\u00fdm vidite\u013enos\u0165 vo\u013en\u00fdm okom nezabezpe\u010d\u00ed ani vzdialenos\u0165 nieko\u013ek\u00fdch desiatok \u010di dokonca nieko\u013ek\u00fdch sveteln\u00fdch rokov. Kr\u00e1snym pr\u00edkladom je najbli\u017e\u0161ia hviezda k Slnku \u2013 Proxima Centauri. Le\u017e\u00ed 4,2 sveteln\u00e9ho roka \u010faleko, a napriek tomu je asi stokr\u00e1t slab\u0161ia ako najslab\u0161ia vo\u013en\u00fdm okom pozorovate\u013en\u00e1 hviezda! Z p\u00e4\u0165desiatky na\u0161ich najbli\u017e\u0161\u00edch hviezd okrem Slnka len dev\u00e4\u0165 m\u00f4\u017eeme vidie\u0165 bez \u010falekoh\u013eadu. Tri z nich maj\u00fa svietivos\u0165 a ve\u013ekos\u0165 (a tie\u017e hmotnos\u0165, z ktorej predo\u0161l\u00e9 parametre vypl\u00fdvaj\u00fa) v\u00e4\u010d\u0161iu ako Slnko. Na no\u010dnej oblohe pri poh\u013eade vo\u013en\u00fdm okom s\u00fa vz\u00e1cnos\u0165ou sk\u00f4r hviezdy so skuto\u010dnou jasnos\u0165ou Slnka alebo e\u0161te slab\u0161ie. A to aj napriek tomu, \u017ee v skuto\u010dnosti s\u00fa v Galaxii vz\u00e1cnos\u0165ou obrovsk\u00e9, \u017eiariv\u00e9 hviezdy. Slab\u00e9 \u010dervenkast\u00e9 hviezdi\u010dky, ktor\u00e9 maj\u00fa mno\u017estevn\u00fa prevahu, v\u0161ak z na\u0161ej vzdialenosti nevid\u00edme. Nie je teda prekvapiv\u00e9, \u017ee hviezdy, o ktor\u00fdch bude v jednotliv\u00fdch kapitol\u00e1ch re\u010d, sa \u010dasto ozna\u010duj\u00fa ako podobry, obry a nadobry<\/a> a ich hmotnos\u0165, priemer a hlavne svietivos\u0165 bud\u00fa Slnko v\u00e4\u010d\u0161inou mnohon\u00e1sobne prevy\u0161ova\u0165.<\/p>\n

\u010co je e\u0161te zauj\u00edmavej\u0161ie, keby sme sa vr\u00e1tili v \u010dase mili\u00f3ny rokov dozadu, mnoh\u00e9 z hviezd, ktor\u00e9 vid\u00edme teraz, by sme nevideli. Nevideli by sme ich, ani keby sa vo\u010di n\u00e1m za t\u00fa dobu v\u00f4bec nepohli. Ale pritom u\u017e vtedy existovali. Pre\u010do teda neboli na doh\u013ead? Preto\u017ee hviezda so vzrastaj\u00facim vekom zvy\u0161uje svoj \u017eiariv\u00fd v\u00fdkon. Najv\u00fdznamnej\u0161ie zv\u00fd\u0161enie dosiahne na sklonku svojho \u017eivota. Z\u00e1rove\u0148 zv\u00e4\u010d\u0161\u00ed svoj priemer a\u017e nieko\u013ekoston\u00e1sobne. Z hviezd rozmerov Slnka sa stan\u00fa monument\u00e1lne teles\u00e1 zvan\u00e9 obry. Mnoh\u00e9 z najjasnej\u0161\u00edch hviezd oblohy, tie, ktor\u00e9 maj\u00fa aj pri poh\u013eade vo\u013en\u00fdm okom \u017eltkast\u00fd \u010di oran\u017eov\u00fd n\u00e1dych (Aldebaran, Arkt\u00far, Antares…), s\u00fa dohas\u00ednaj\u00face objekty. Z astronomick\u00e9ho h\u013eadiska s\u00fa tesne pred skonom. Ak sa vek hviezdy meria v miliard\u00e1ch rokov, potom sa f\u00e1za obra meria v mili\u00f3noch. Ale \u00fatvar pretrv\u00e1vaj\u00faci \u201elen\u201c mili\u00f3ny rokov nepatr\u00ed z astronomick\u00e9ho h\u013eadiska medzi be\u017en\u00e9 objekty vo vesm\u00edre. Menej je tak\u00fdch hviezd ako napr. Deneb<\/a> \u010di Rigel, ktor\u00e9 vid\u00edme jasne, hoci e\u0161te nezostarli. U\u017e zamlada svietia tak intenz\u00edvne, \u017ee ich svetlo nezoslabne pod hranicu vidite\u013enosti ani po prekonan\u00ed vzdialenosti stoviek sveteln\u00fdch rokov. Zanikaj\u00face obry ich v\u0161ak prekon\u00e1vaj\u00fa.<\/p>\n

To v\u0161ak st\u00e1le nie je v\u0161etko. Sme zvyknut\u00ed pova\u017eova\u0165 hviezdne body na oblohe za osamel\u00e9 teles\u00e1. Na\u0161a slne\u010dn\u00e1 s\u00fastava<\/a> obsahuje tie\u017e iba jedin\u00fa hviezdu a \u0161iroko-\u010faleko \u017eiadnu in\u00fa. K\u00fasok pravdy v\u0161ak odhal\u00ed aj men\u0161\u00ed \u010falekoh\u013ead. To, \u010do vyzeralo ako jednotliv\u00e9 bodky, sa v niektor\u00fdch pr\u00edpadoch rozpad\u00e1 na dva ba aj viac objektov le\u017eiacich bl\u00edzko pri sebe. Naz\u00fdvame ich dvojhviezdy alebo viacn\u00e1sobn\u00e9 hviezdy. Niekedy je jedna z p\u00e1ru v\u00fdrazne jasnej\u0161ia ako druh\u00e1, nie s\u00fa v\u0161ak v\u00fdnimo\u010dn\u00e9 ani pomerne vyv\u00e1\u017een\u00e9 dvojice. Navy\u0161e dvojhviezdami s\u00fa \u010dasto aj teles\u00e1, ktor\u00e9 nijak\u00fd amat\u00e9rsky \u010falekoh\u013ead na dve hviezdy nerozl\u00ed\u0161i \u2013 tieto objekty s\u00fa pri sebe navz\u00e1jom v\u00e4\u010d\u0161inou tak bl\u00edzko ako plan\u00e9ty<\/a> pri Slnku, \u010di dokonca e\u0161te bli\u017e\u0161ie. Napriek tomu ide o samostatn\u00e9 teles\u00e1. Keby niektor\u00e9 hviezdy vidite\u013en\u00e9 vo\u013en\u00fdm okom neboli zlo\u017een\u00e9 z dvoch \u010di viacer\u00fdch navz\u00e1jom bl\u00edzkych zlo\u017eiek, ktor\u00fdch jas sa sp\u00e1ja do jednej, vyzerali by slab\u0161ie alebo by sme ich bez \u010falekoh\u013eadu nepozorovali v\u00f4bec.<\/p>\n

\u010co teda vid\u00edme na oblohe? Zmes tvoren\u00fa h\u0155stkou slab\u00fdch, ale bl\u00edzkych hviezd, potom zriedkav\u00fdch intenz\u00edvnych kozmick\u00fdch svetlometov, a nadpriemern\u00fdch hviezd, ktor\u00fdch nadpriemern\u00e1 svietivos\u0165 e\u0161te prudko st\u00fapla po vstupe do poslednej f\u00e1zy ich existencie. Jas mnoh\u00fdch z nich je navy\u0161e e\u0161te umocnen\u00fd skuto\u010dnos\u0165ou, \u017ee ide o dve alebo aj viac hviezd gravita\u010dne pevne zviazan\u00fdch k sebe. Ale je toho e\u0161te viac.<\/p>\n

\n

1<\/sup> Svetlo Mesiaca, plan\u00e9t, medziplanet\u00e1rnej hmoty, ale dokonca aj slabulinkej \u017eiary samotn\u00e9ho vzduchu, ktor\u00e9 najv\u00fdraznej\u0161ie pozorujeme pri horizonte, m\u00e1 toti\u017e svoj p\u00f4vod v Slnku.<\/span><\/p>\n

Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n