{"id":2809,"date":"2016-02-02T11:24:35","date_gmt":"2016-02-02T10:24:35","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=2809"},"modified":"2025-07-08T16:02:22","modified_gmt":"2025-07-08T14:02:22","slug":"stanica-venera","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=2809","title":{"rendered":"Stanica Venera"},"content":{"rendered":"

Popis fikt\u00edvnej kozmickej stanice, ktor\u00e1 obieha okolo Venu\u0161e<\/a> v rom\u00e1ne Druh\u00e1 plan\u00e9ta<\/a>.<\/p>\n

Hoci je Venera americkou stanicou, alebo sk\u00f4r medzin\u00e1rodnou stanicou s ve\u013ek\u00fdm americk\u00fdm podielom, jej pomenovanie vzd\u00e1va poctu gener\u00e1ci\u00ed d\u00e1vnych \u00faspe\u0161n\u00fdch sovietskych sond. V praxi sa v\u0161ak \u010dasto nepou\u017e\u00edva, \u010dastej\u0161ie o nej hovoria ako o stanici.<\/p>\n

Stanica je koncipovan\u00e1 pre \u0161es\u0165\u010dlenn\u00fa pos\u00e1dku a teoreticky a\u017e desa\u0165\u010dlenn\u00fd vedeck\u00fd t\u00edm. Z finan\u010dn\u00fdch a prev\u00e1dzkov\u00fdch d\u00f4vodov je v\u0161ak v \u010dase deja rom\u00e1nu na stanici len troj\u010dlenn\u00e1 st\u00e1la pos\u00e1dka a troj\u010dlenn\u00fd vedeck\u00fd t\u00edm. Z\u00e1sobovanie stanice a v\u00fdmena pos\u00e1dok prebieha v okol\u00ed dolnej konjunkcie Venu\u0161e raz za jeden synodick\u00fd obeh prez\u00fdvan\u00fd syn\u00f3d, \u010do je peri\u00f3da dlh\u00e1 584 dn\u00ed. V\u0161etci obyvatelia stanice s\u00fa pod\u013ea predpisov povinn\u00ed chodi\u0165 v pracovnej dobe v stani\u010dn\u00fdch uniform\u00e1ch pieskovooran\u017eovej farby.<\/p>\n

Kon\u0161trukcia<\/h2>\n

Stanica je zlo\u017een\u00e1 z modulov. Tie nie s\u00fa k sebe poprip\u00e1jan\u00e9 priamo, ale cez spojovacie prstence, \u010do zvy\u0161uje ich bezpe\u010dnos\u0165. Pre spojenie viacer\u00fdch ne\u017e dvoch modulov sl\u00fa\u017ei spojovac\u00ed uzol schopn\u00fd spoji\u0165 a\u017e \u0161esticu rozli\u010dn\u00fdch modulov. Modulov je desa\u0165, ale desiaty sa niekedy za modul nepova\u017euje, preto\u017ee nie je pretlakov\u00fd. Po\u010det modulov nie je kone\u010dn\u00fd, v pr\u00edpade uvo\u013enenia v\u00e4\u010d\u0161ieho mno\u017estva financi\u00ed na misiu je mo\u017en\u00e9 ich prid\u00e1va\u0165.<\/p>\n

\u0160tyri hlavn\u00e9 moduly maj\u00fa pomenovania po najstar\u0161\u00edch gr\u00e9ckych bohoch: Aiter, Hemera, Uranos a Gaia. \u010eal\u0161ie dva maj\u00fa men\u00e1 pod\u013ea ich funkcie: Sklad a Port (pr\u00edstav). \u0160tyri maj\u00fa iba ozna\u010denia: STC, GLO, E2 a 3B\/910 S.<\/p>\n

Osem z nich m\u00e1 valcovit\u00fd tvar uzavret\u00fd prielezom na oboch podstav\u00e1ch. Priemer ka\u017ed\u00e9ho valca je 8 metrov, d\u013a\u017eka 22 metrov. V z\u00e1vislosti od polohy a funkcie s\u00fa moduly r\u00f4znym sp\u00f4sobom rozdelen\u00e9 vn\u00fatorn\u00fdmi prehriadkami. V pr\u00edpade po\u017eiaru sa navy\u0161e automaticky predelia protipo\u017eiarnymi prep\u00e1\u017ekami. Moduly s\u00fa z vn\u00fatornej strany vystlan\u00e9 pls\u0165ou kv\u00f4li tepelnej izol\u00e1cii, z vonkaj\u0161ej maj\u00fa hrub\u00fa protimeteorick\u00fa vrstvu. Men\u00e1 modulov s\u00fa p\u00edsan\u00e9 \u010diernym p\u00edsmom na\u013eavo od vstupn\u00fdch prielezov. S v\u00fdnimkou obytnej \u010dasti a spojenia s modulom GLO nikde nie s\u00fa chodby. Elektrick\u00fa energiu stanici dod\u00e1vaj\u00fa sol\u00e1rne panely typu CeleStar (typov panelov je v \u010dase odohr\u00e1vania sa rom\u00e1nu ve\u013ea).<\/p>\n

Umel\u00e1 gravit\u00e1cia<\/h2>\n

Na celej stanici panuje umel\u00e1 gravit\u00e1cia. Je zalo\u017een\u00e1 na (pod\u013ea rom\u00e1nu) ned\u00e1vno objavenom princ\u00edpe, \u017ee gravit\u00e1cia nemus\u00ed by\u0165 generovan\u00e1 len hmotou, na \u010do sa pri\u0161lo sk\u00faman\u00edm tmavej hmoty \u010di sk\u00f4r zisten\u00edm, \u017ee \u017eiadna tmav\u00e1 hmota neexistuje \u2013 ide o gravit\u00e1ciu bez hmoty. Venera v\u0161ak bola kon\u0161truk\u010dne navrhnut\u00e1 na beztia\u017eov\u00fd stav<\/a>, z \u010doho vypl\u00fdvaj\u00fa niektor\u00e9 obmedzenia. V moduloch Aiter, Hemera, Sklad, Port, a 3B\/910 S s\u00fa objekty pri\u0165ahovan\u00e9 k valcovitej stene modulu, \u010di\u017ee valce modulov s\u00fa \u201epole\u017eia\u010dky\u201c. Pri moduloch Uranos a Gaia, ktor\u00e9 stoja kolmo na zmienen\u00e9 moduly, je gravit\u00e1cia orientovan\u00e1 smerom k valcovit\u00fdm podstav\u00e1m. \u0160peci\u00e1lnym pr\u00edpadom je modul E1, v ktorom sa smer gravita\u010dn\u00e9ho vektora men\u00ed. Vo v\u00e4\u010d\u0161ine modulov je gravita\u010dn\u00fd vektor orientovan\u00fd kolmo k povrchu Venu\u0161e.<\/p>\n

Bezpe\u010dnostn\u00fd syst\u00e9m<\/h2>\n
\"Kozmick\u00e1<\/a>

Kozmick\u00e1 stanica Mir<\/a>, zn\u00e1ma svojou vysokou poruchovos\u0165ou, ktor\u00e1 bola pre Veneru ve\u013ekou in\u0161pir\u00e1ciou.<\/p><\/div>\n

Stanica je vybaven\u00e1 automatick\u00fdm bezpe\u010dnostn\u00fdm syst\u00e9mom zalo\u017een\u00fdm na spracovan\u00ed \u00fadajov rozli\u010dn\u00fdch senzorov. Jeho s\u00fa\u010das\u0165ou je informovanie pos\u00e1dky stanice o probl\u00e9me, informovanie pos\u00e1dok pr\u00edpadn\u00fdch okolit\u00fdch plavidiel a kroky, ktor\u00e9 stanica vykon\u00e1va sama. Sem patr\u00ed:<\/p>\n