{"id":2833,"date":"2016-02-23T22:47:44","date_gmt":"2016-02-23T21:47:44","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=2833"},"modified":"2016-04-27T16:02:23","modified_gmt":"2016-04-27T14:02:23","slug":"hviezdy-ako-forma-zivota","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=2833","title":{"rendered":"Hviezdy ako forma \u017eivota"},"content":{"rendered":"

$\"\"$ <\/a> $\"\"$ <\/a> $\"\"$ <\/a> $\"\"$ <\/a> $\"\"$ <\/a>Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na www.planetary.cz 22. 3. 2011<\/a><\/em><\/p>\n

<\/p>\n

Pozn\u00e1mka: T\u00e1to \u00favaha si nekladie za cie\u013e presvied\u010da\u0165 \u010ditate\u013eov, \u017ee hviezdy s\u00fa \u017eiv\u00e9, ale pouk\u00e1za\u0165 na nezmyselnos\u0165 niektor\u00fdch argumentov v prospech mimozemsk\u00e9ho \u017eivota.<\/strong><\/p>\n

T\u00fato my\u0161lienku som prv\u00fd raz zverejnila ako odozvu na debaty o mimozemskom \u017eivote<\/a>. Bola to reakcia na \u013eud\u00ed, ktor\u00ed tvrdili, \u017ee \u017eivot m\u00f4\u017ee ma\u0165 ve\u013emi r\u00f4zne podoby, a \u017ee nemus\u00ed by\u0165 zalo\u017een\u00fd len na princ\u00edpe nukleov\u00fdch kysel\u00edn a bielkov\u00edn. S t\u00fdm sa v\u0161ak ja osobne nestoto\u017e\u0148ujem, a tak som chcela uk\u00e1za\u0165, \u017ee ak opust\u00edme nukleovo-kyselinovo-prote\u00ednov\u00fd model, \u201e\u017eiv\u00fdch\u201c m\u00f4\u017ee by\u0165 mno\u017estvo objektov. Aj tak\u00fdch, pri ktor\u00fdch n\u00e1m u\u017e zdrav\u00fd rozum hovor\u00ed, \u017ee maj\u00fa od \u017eivota \u010faleko. Ak toti\u017e upust\u00edme od nutnosti jednotn\u00e9ho chemick\u00e9ho zlo\u017eenia v\u0161etk\u00fdch \u017eiv\u00fdch s\u00fastav (\u010do robia z\u00e1stancovia \u017eivota mimo Zeme ve\u013emi radi) a zvol\u00edme si len jednoduch\u00e9 prejavy vlastn\u00e9 drvivej v\u00e4\u010d\u0161ine zaru\u010dene \u017eiv\u00fdch tvorov, mali by sme s prekvapen\u00edm kon\u0161tatova\u0165, \u017ee hviezdy<\/a> ich maj\u00fa takmer v\u0161etky. Na rozdiel od v\u00edrusov, ktor\u00e9 v\u00e4\u010d\u0161ina prost\u00e9ho \u013eudu i biol\u00f3gov poklad\u00e1 za \u017eiv\u00e9 organizmy. Pri ve\u013emi \u00fastretovom n\u00e1h\u013eade by hviezdy mohli by\u0165 \u017eiv\u00e9 organizmy analogick\u00e9 s jednobunkov\u00fdmi sebesta\u010dn\u00fdmi formami \u017eivota na Zemi. Pravda\u017ee, ak by sme aj pripustili, \u017ee hviezdy s\u00fa ist\u00e1 forma \u017eivota, ide o \u017eivot neporovnate\u013ene jednoduch\u0161\u00ed (nespr\u00e1vne povedan\u00e9 primit\u00edvnej\u0161\u00ed), ako s\u00fa tie najjednoduch\u0161ie bunkov\u00e9 organizmy na Zemi.<\/p>\n

\n
\u017div\u00fd organizmus je viac-menej ohrani\u010den\u00e9 teleso, ktor\u00e9 ale prij\u00edma zo svojho prostredia l\u00e1tky a tie\u017e tam nejak\u00e9 vyd\u00e1va. Hviezda takisto. Hviezda na rozdiel od buniek s\u00edce neselektuje, \u010do prij\u00edma \u2013 proste nech\u00e1 na seba spadn\u00fa\u0165 v\u0161etko, \u010do sa dostane do jej gravita\u010dn\u00e9ho dosahu, len\u017ee hviezda selektova\u0165 prij\u00edman\u00e9 l\u00e1tky ani nepotrebuje na rozdiel od \u017eiv\u00e9ho organizmu, ktor\u00fd by sa bez tejto vlastnosti \u013eahko otr\u00e1vil.<\/li>\n
\u017div\u00e9 organizmy s\u00fa schopn\u00e9 vyr\u00e1ba\u0165 energiu pre svoje fungovanie a s\u00fa v rovnov\u00e1he. Hviezdy tie\u017e. Termojadrov\u00e9 reakcie s\u00fa s\u00edce z fyzik\u00e1lneho h\u013eadiska ove\u013ea jednoduch\u0161ie ako biochemick\u00e9 pochody, ale aj ony maj\u00fa svoje katalyz\u00e1tory a inhib\u00edtory, a \u010do je hlavn\u00e9 \u2013 s\u00fa schopn\u00e9 dlhodobo zabezpe\u010dova\u0165 energiu potrebn\u00fa pre existenciu jedinca, pre udr\u017eanie jeho tvaru a vn\u00fatornej rovnov\u00e1hy.<\/li>\n
\u017div\u00e9 organizmy sa vyv\u00edjaj\u00fa. Rodia sa, \u017eij\u00fa a umieraj\u00fa. To hviezdy takisto. V publik\u00e1ci\u00e1ch sa dokonca celkom be\u017ene hovor\u00ed o \u017eivote hviezd. Hviezda dokonca po\u010das cel\u00e9ho svojho \u017eivota rastie \u2013 \u010fal\u0161ia podobnos\u0165 s mno\u017estvom \u017eiv\u00fdch tvorov. Tu je odli\u0161nos\u0165 oproti pozemsk\u00fdm organizmom v tom, \u017ee k\u00fdm pri raste \u017eiv\u00fdch organizmov, ako ich pozn\u00e1me, ich hmotnos\u0165 st\u00fapa, s rastom objemu hviezdy jej hmotnos\u0165 naopak kles\u00e1.<\/li>\n
Rozmno\u017eovanie je asi naj\u010dastej\u0161ia n\u00e1mietka, ktor\u00fa som od odporcov tejto my\u0161lienky po\u010dula. Bunky sa rozmno\u017euj\u00fa delen\u00edm jednej bunky na dve \u010fal\u0161ie. Pre hviezdy je v\u0161ak kv\u00f4li ich gravit\u00e1cii tak\u00e9to mno\u017eenie vyl\u00fa\u010den\u00e9 u\u017e v princ\u00edpe. Ve\u013emi vz\u00e1cne m\u00f4\u017eu dve hviezdy splyn\u00fa\u0165 do jednej, ale rozdelenie jednej hviezdy na dve nie je pod\u013ea s\u00fa\u010dasn\u00fdch predst\u00e1v o hviezdach mo\u017en\u00e9. Rozmno\u017eovanie je v\u0161ak z m\u00f4jho poh\u013eadu najspornej\u0161\u00ed prejav \u017eivota v\u00f4bec. Ak by sme striktne vyhl\u00e1sili, \u017ee \u017eiv\u00fd je len ten jedinec, ktor\u00fd sa prostredn\u00edctvom svojho tela rozmno\u017euje, tak sa ne\u017eiv\u00fdmi stan\u00fa napr\u00edklad v\u010delie robotnice, mulice, \u017eeny za menopauzou,… Rozmno\u017eovanie by som brala sk\u00f4r ako vlastnos\u0165 druhu, nie nie\u010do, \u010do nutne mus\u00ed vykon\u00e1va\u0165 ka\u017ed\u00fd jeho jedinec. Ako druh sa v\u0161ak hviezdy svoj\u00edm sp\u00f4sobom rozmno\u017euj\u00fa. Vznik novej hviezdy sa v s\u00fa\u010dasnosti nezaob\u00edde bez \u00fa\u010dasti zaniknut\u00fdch hviezd. Ke\u010f hviezda zanik\u00e1, rozpt\u00fdli \u010das\u0165 svojej hmoty (jednou expl\u00f3ziou, s\u00e9riou expl\u00f3zi\u00ed \u010di jednoduch\u00fdm \u201epokojn\u00fdm\u201c odvrhnut\u00edm vonkaj\u0161\u00edch vrstiev) na hmlovinu. T\u00e1to hmlovina sa rozp\u00edna a \u010dasom sa zmie\u0161a s medzihviezdnym prostred\u00edm, kde sa obohat\u00ed o vod\u00edk, z\u00e1kladn\u00fa \u201epotravu\u201c hviezd. Aby z nej v\u0161ak mohla vznikn\u00fa\u0165 nov\u00e1 hviezda, mus\u00ed d\u00f4js\u0165 k \u201eoplodneniu\u201c tejto hmloviny napr\u00edklad n\u00e1razovou vlnou z expl\u00f3zie inej hviezdy. T\u00fdm v hmlovine vznikn\u00fa zahustenia, ktor\u00e9 gravita\u010dne na seba naba\u013euj\u00fa \u010fal\u0161iu hmotu, a proces vzniku novej hviezdy je spusten\u00fd. Prv\u00e9 hviezdy vo vesm\u00edre s\u00edce vznikali bez asistencie in\u00fdch hviezd, ale prv\u00e9 \u017eiv\u00e9 bunky na Zemi tie\u017e museli vznikn\u00fa\u0165 bez in\u00fdch \u017eiv\u00fdch buniek.<\/li>\n
Dedi\u010dnos\u0165 je op\u00e4\u0165 dos\u0165 sporn\u00fdm bodom. Hviezdy s\u00edce nedost\u00e1vaj\u00fa od svojich \u201erodi\u010dov\u201c nijak\u00fa kompletn\u00fa inform\u00e1ciu, ktor\u00e1 predur\u010duje ich vlastnosti, akou je na Zemi DNA. Dost\u00e1vaj\u00fa v\u0161ak od nich ur\u010dit\u00e9 zast\u00fapenie chemick\u00fdch prvkov a od toho sa n\u00e1sledne z\u00e1vis\u00ed zast\u00fapenie po\u010detnosti r\u00f4znych termojadrov\u00fdch reakci\u00ed, ktor\u00e9 s\u00fa v na\u0161om prirovnan\u00ed metabolick\u00fdmi reakciami hviezdy. Len v\u010faka svojim \u201epredkom\u201c m\u00f4\u017eu dne\u0161n\u00e9 hviezdy napr\u00edklad vykon\u00e1va\u0165 tzv. CNO cyklus, ktor\u00fd by nebol mo\u017en\u00fd bez \u00fa\u010dasti uhl\u00edka, kysl\u00edka a dus\u00edka vyroben\u00fdch predch\u00e1dzaj\u00facou gener\u00e1ciou hviezd. Uzn\u00e1vam v\u0161ak, \u017ee viac ako na klasick\u00fa dedi\u010dnos\u0165 sa t\u00e1to vlastnos\u0165 hviezd podob\u00e1 na konzum\u00e1ciu potravy, ktorej chemick\u00e9 zlo\u017eenie m\u00e1 vplyv na n\u00e1\u0161 vlastn\u00fd metabolizmus.<\/li>\n
Hviezdam \u00faplne ch\u00fdba dr\u00e1\u017edivos\u0165, pru\u017en\u00e1 reakcia na zmeny vonkaj\u0161\u00edch podmienok. Tu si v\u0161ak mus\u00edme polo\u017ei\u0165 ot\u00e1zku, \u010di hviezdy dr\u00e1\u017edivos\u0165 v\u00f4bec potrebuj\u00fa. Ak by organizmy napr\u00edklad neboli schopn\u00e9 unikn\u00fa\u0165 v pr\u00edpade nebezpe\u010denstva, zahynuli by. Len\u017ee nenapad\u00e1 mi ni\u010d, \u010do by mohlo ohrozi\u0165 existenciu hviezdy (pravda, okrem vysok\u00e9ho veku, a inej hviezdy, resp. jej zvy\u0161ku). Tak\u017ee hviezda mo\u017eno nereaguje napr\u00edklad na dopad kom\u00e9ty na svoj povrch preto, \u017ee nemus\u00ed. T\u00e1to udalos\u0165 nem\u00e1 toti\u017e nijak\u00fd vplyv na jej \u201emetabolizmus\u201c termojadrov\u00fdch reakci\u00ed, ani ju nijako neohrozuje.<\/li>\n
Pohyb. U hviezd je s\u00edce len pas\u00edvny, viac-menej obrovsk\u00e9 mno\u017estvo druhov organizmov na Zemi sa tie\u017e pohybuje iba pas\u00edvne. To m\u00f4\u017ee by\u0165, rovnako ako v predch\u00e1dzaj\u00facom pr\u00edpade, len n\u00e1sledok nepotrebnosti v\u00fdvoja akt\u00edvneho pohybu. Hviezda nemus\u00ed vyh\u013ead\u00e1va\u0165 potravu ani unika\u0165 pred pred\u00e1tormi, nech\u00e1va sa preto vo\u013ene un\u00e1\u0161a\u0165 gravita\u010dnou silou. Vo vn\u00fatri hviezdy a na jej povrchu v\u0161ak presuny hmoty s\u00fa, tak ako u v\u0161etk\u00fdch \u017eiv\u00fdch organizmov.<\/li>\n
\u017div\u00e9 organizmy aj hviezdy podliehaj\u00fa evol\u00facii. Evol\u00facia hviezd n\u00e1padne pripom\u00edna ran\u00e9 \u0161t\u00e1dium evol\u00facie pozemsk\u00e9ho \u017eivota. Prv\u00e9 hviezdy, tak ako prv\u00e9 organizmy neboli ktovieako stabiln\u00e9 a \u017eivotaschopn\u00e9, ale s ka\u017edou \u010fal\u0161ou gener\u00e1ciou sa to postupne zlep\u0161ovalo. Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 poznamena\u0165, \u017ee evol\u00facia hviezd je neporovnate\u013ene pomal\u0161ia ne\u017e evol\u00facia \u017eivota, z \u010doho vypl\u00fdva jednak extr\u00e9mna jednoduchos\u0165 v stavbe hviezd oproti in\u00fdm s\u00fastav\u00e1m, ale m\u00f4\u017ee to by\u0165 aj d\u00f4vod, pre\u010do niektor\u00e9 prejavy \u017eivota ako rozmno\u017eovanie, dedi\u010dnos\u0165, dr\u00e1\u017edivos\u0165 a pohyb nie s\u00fa u hviezd dobre vyvinut\u00e9. Zvl\u00e1\u0161\u0165 dr\u00e1\u017edivos\u0165 a pohyb nie je nie\u010do, \u010do by sme od tretej gener\u00e1cie \u017eiv\u00fdch organizmov na Zemi mali o\u010dak\u00e1va\u0165, a aj preto si mysl\u00edm, \u017ee to nemo\u017eno (zatia\u013e) o\u010dak\u00e1va\u0165 u hviezd. Je mo\u017en\u00e9, \u017ee dr\u00e1\u017edivos\u0165 aj akt\u00edvny pohyb by sa u hviezd \u010dasom vyvinuli, preto\u017ee ich nepr\u00edtomnos\u0165 v zriedkav\u00fdch pr\u00edpadoch, ale predsa, hviezdu m\u00f4\u017ee ohrozi\u0165. Av\u0161ak na to by sme potrebovali obrovsk\u00e9 mno\u017estvo gener\u00e1ci\u00ed hviezd, ove\u013ea viac, ne\u017e ich m\u00f4\u017ee vznikn\u00fa\u0165 do tepelnej smrti vesm\u00edru. Ak si aj e\u0161te hviezdy nezasluhuj\u00fa ozna\u010denie \u201e\u017eiv\u00e9\u201c, ve\u013emi \u013eahko m\u00f4\u017eu by\u0165 ak\u00fdmisi prekurzormi \u017eivota, ktor\u00e9 by sa po mnoh\u00fdch gener\u00e1ci\u00e1ch vyvinuli do nepopierate\u013ene \u017eivej podoby \u2013 podoby schopnej reagova\u0165 na svoje okolie, \u010di mo\u017eno a\u017e inteligencie. Vzh\u013eadom na pravdepodobne obmedzen\u00fa d\u013a\u017eku existencie vesm\u00edru to v\u0161ak nie je mo\u017en\u00e9.<\/li>\n<\/ol>\n
Zvl\u00e1\u0161tnos\u0165ou hviezd oproti jednobunkov\u00fdm \u017eiv\u00fdm organizmom je tie\u017e to, \u017ee mnoh\u00e9 hviezdy s\u00fa\u00a0celo\u017eivotne viazan\u00e9 v s\u00fastave s inou hviezdou, respekt\u00edve s nieko\u013eko m\u00e1lo \u010fal\u0161\u00edmi hviezdami. Pokia\u013e s\u00fa tieto hviezdy navz\u00e1jom ve\u013emi bl\u00edzko, pretek\u00e1 medzi nimi nezanedbate\u013en\u00e9 mno\u017estvo hmoty, ktorou si jedna hviezda v d\u013a\u017eke \u017eivota prilep\u0161\u00ed na \u00fakor druhej. Toto m\u00e1 v \u017eivej pr\u00edrode obdobu v parazitizme (ak ide o presuny mal\u00e9ho mno\u017estva hmoty) alebo v pred\u00e1torstve (v pr\u00edpadoch, \u017ee jedna hviezda to\u013eko \u201ezo\u017eerie\u201c z druhej, \u017ee to na druhej sp\u00f4sob\u00ed \u201esmr\u0165\u201c). \u010eal\u0161ou zvl\u00e1\u0161tnos\u0165ou je, \u017ee hviezdy spravidla na konci \u017eivota nerozf\u00fakaj\u00fa a neposkytn\u00fa bud\u00facim gener\u00e1ci\u00e1m hviezd cel\u00fa svoju hmotu. Jadro zostane v podobe mal\u00e9ho kompaktn\u00e9ho objektu bez termojadrov\u00fdch reakci\u00ed, \u010di\u017ee bez \u201emetabolizmu\u201c. M\u00f4\u017eeme teda poveda\u0165, \u017ee tieto objekty (biele trpasl\u00edky, neutr\u00f3nov\u00e9 hviezdy alebo \u010dierne diery) s\u00fa u\u017e \u201em\u0155tve\u201c, aj ke\u010f tvar a formu si zachov\u00e1vaj\u00fa. Toto mi pripomenulo schr\u00e1nky po odumret\u00fdch organizmoch \u2013 najlep\u0161\u00edm pr\u00edkladom, ktor\u00fd pozn\u00e1 ka\u017ed\u00fd, s\u00fa m\u00e4kk\u00fd\u0161e, ale aj kosti stavovcov s\u00fa \u010dosi takmer nerozlo\u017eite\u013en\u00e9 a t\u00fdm s\u00fa zdanlivo vyraden\u00e9 z kolobehu l\u00e1tok v \u017eivej pr\u00edrode. Av\u0161ak st\u00e1le iba zdanlivo \u2013 v obrovskej \u010dasovej \u0161k\u00e1le doch\u00e1dza aj k ich recykl\u00e1cii a presne to ist\u00e9 sa d\u00e1 poveda\u0165 aj o nerecyklovate\u013en\u00fdch pozostatkoch hviezd. Op\u00e4\u0165 v\u0161ak \u017eia\u013e ide o tak\u00fa dlh\u00fa \u010dasov\u00fa \u0161k\u00e1lu, \u017ee o mnoho presahuje d\u013a\u017eku existencie cel\u00e9ho vesm\u00edru.<\/p>\n
Hned\u00e9 trpasl\u00edky spa\u013euj\u00face len deut\u00e9rium a neschopn\u00e9 vyu\u017ei\u0165 svoje rozsiahle z\u00e1soby \u013eahk\u00e9ho vod\u00edka by som prirovnala k mikroorganizmom, ktor\u00e9 dok\u00e1\u017eu z\u00edskava\u0165 energiu len ne\u00fa\u010dinnou glykol\u00fdzou, a ke\u010f si min\u00fa v\u0161etku gluk\u00f3zu, nevedia vyu\u017ei\u0165 energiu skryt\u00fa v \u010fal\u0161\u00edch zl\u00fa\u010denin\u00e1ch. Takisto hned\u00fd trpasl\u00edk po sp\u00e1len\u00ed skromn\u00fdch z\u00e1sob deut\u00e9ria, ktor\u00e9 mu dod\u00e1vala len minimum energie v porovnan\u00ed s hviezdami hlavnej postupnosti, nedok\u00e1\u017ee vyu\u017ei\u0165 pr\u00f3cium, a preto \u201ehynie\u201c. Extr\u00e9mne hor\u00face a \u017eiariv\u00e9 hviezdy, u ktor\u00fdch ich b\u00farliv\u00fd priebeh termojadrov\u00fdch reakci\u00ed m\u00e1 za n\u00e1sledok kr\u00e1tky \u017eivot, n\u00e1m zase pribli\u017euj\u00fa nev\u00fdhody aer\u00f3bneho metabolizmu. Prostredn\u00edctvom kysl\u00edka s\u00edce dok\u00e1\u017eu organizmy vyrobi\u0165 ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo energie, ale za cenu, \u017ee vo\u013en\u00e9 radik\u00e1lny vznikaj\u00face pri tejto reakcii postupne po\u0161kodzuj\u00fa ich DNA, \u010do bunky \u010dasom zab\u00edja. Ako vid\u00edme, aj medzi hviezdami je ve\u013ek\u00e1 diverzita v sp\u00f4sobe z\u00edskavania energie a d\u013a\u017eky \u017eivota rovnako ako v \u017eivej pr\u00edrode, ako ju pozn\u00e1me.<\/p>\n
Hoci existuje viacero pr\u00edkladov objektov, ktor\u00e9 viac \u010di menej sp\u013a\u0148aj\u00fa podmienky \u017eivota a d\u00e1 sa o nich diskutova\u0165, ja som si zvolila hviezdy ako z\u00e1stupcov \u201emimozemsk\u00e9ho \u017eivota\u201c, preto\u017ee mimozemsk\u00e9mu \u017eivotu sa venuje ve\u013ek\u00e1 (pod\u013ea mojej osobnej mienky a\u017e prehnan\u00e1) pozornos\u0165. Pri \u010fal\u0161om v\u00fdskume vesm\u00edru a p\u00e1tran\u00ed po mimozemskom \u017eivote vedci m\u00f4\u017eu by\u0165 \u013eahko pri objave ur\u010dit\u00e9ho \u2013 nazvime to \u2013 objektu postaven\u00e9 pred ot\u00e1zku: Je toto \u017eiv\u00e9? Ja som v\u0161ak chcela pouk\u00e1za\u0165 na to, \u017ee hoci sme e\u0161te nepresk\u00famali povrchy exoplan\u00e9t, t\u00e1to ot\u00e1zka m\u00f4\u017ee by\u0165 aktu\u00e1lna u\u017e dnes. A \u017ee \u017eivot \u2013 rovnako ako v\u0161etko \u2013 je len z\u00e1le\u017eitos\u0165 terminol\u00f3gie, ktor\u00e1 o skuto\u010dnej podstate objektu ve\u013ea nevypoved\u00e1.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na www.planetary.cz 22. 3. 2011 Pozn\u00e1mka: T\u00e1to \u00favaha si nekladie za cie\u013e presvied\u010da\u0165 \u010ditate\u013eov, \u017ee hviezdy s\u00fa \u017eiv\u00e9, ale pouk\u00e1za\u0165 na nezmyselnos\u0165 niektor\u00fdch argumentov v prospech mimozemsk\u00e9ho \u017eivota. T\u00fato my\u0161lienku som prv\u00fd raz zverejnila ako odozvu na debaty o mimozemskom \u017eivote. Bola to reakcia na \u013eud\u00ed, ktor\u00ed tvrdili, \u017ee \u017eivot m\u00f4\u017ee ma\u0165 (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":132,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/2833"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=2833"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/2833\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":2835,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/2833\/revisions\/2835"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/132"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=2833"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}