{"id":2960,"date":"2016-04-19T14:21:33","date_gmt":"2016-04-19T12:21:33","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=2960"},"modified":"2026-01-30T20:33:44","modified_gmt":"2026-01-30T19:33:44","slug":"30-rokov-od-startu-miru","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=2960","title":{"rendered":"30 rokov od \u0161tartu Miru"},"content":{"rendered":"

Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 v \u010dasopise Pontes<\/a> vo febru\u00e1ri 2016.<\/em><\/p>\n

Tu uveden\u00e9 popisky k obr\u00e1zkom neboli publikovan\u00e9.<\/em><\/p>\n

 <\/p>\n

\"Model<\/a>

Model prv\u00fdch dvoch modulov Miru, ktor\u00e9 s\u00fa z\u00e1rove\u0148 prv\u00fdmi dvoma dielmi kozmickej stanice spojen\u00fdmi (hoci s probl\u00e9mami) vo vesm\u00edre. Prav\u00fa \u010das\u0165 tvor\u00ed Z\u00e1kladn\u00fd blok, ktor\u00fd od\u0161tartoval pred tridsiatimi rokmi, \u013eav\u00fa modul Kvant-1. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n

D\u0148a 19. febru\u00e1ra 1986 vzlietla zo sovietskeho kozmodr\u00f3mu Bajkonur na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu kozmick\u00e1 stanica. Navonok pripom\u00ednala svojich predchodcov, Sa\u013euty. V skuto\u010dnosti v\u0161ak bola in\u00e1. A to najm\u00e4 v tom, \u017ee k\u00fdm Sa\u013euty, rovnako ako vtedy jedin\u00e1 americk\u00e1 kozmick\u00e1 stanica Skylab<\/a>, boli po svojom vypusten\u00ed u\u017e kompletn\u00e9, v pr\u00edpade tejto novej stanice i\u0161lo len o prv\u00fd diel kozmickej sklada\u010dky.<\/p>\n

Problematick\u00fd projekt<\/h3>\n

Mir sa do povedomia laickej verejnosti zap\u00edsal sk\u00f4r ako problematick\u00fd ne\u017e ako prelomov\u00fd projekt. Nevy\u0161liapan\u00e1 cesta, po ktorej sa vtedaj\u0161\u00ed sovietski kon\u0161trukt\u00e9ri vydali, priniesla mnoho n\u00e1strah. Sk\u00fasenosti z nej v\u0161ak boli nesk\u00f4r vyu\u017eit\u00e9 pri v\u00fdstavbe Medzin\u00e1rodnej vesm\u00edrnej stanice (ISS)<\/a>. Tieto dve stanice, Mir a ISS, s\u00fa dodnes jedin\u00fdmi stanicami, ktor\u00e9 boli vynesen\u00e9 po \u010dastiach a ich skompletizovanie prebehlo a\u017e na orbite. V\u010faka tomu ich v\u00fdsledn\u00fa hmotnos\u0165 nelimitovala nosnos\u0165 rakiet. Ist\u00e9 hmotnostn\u00e9 obmedzenia v\u0161ak zostali (aktualiz\u00e1cia: v priebehu posledn\u00e9ho desa\u0165ro\u010dia sa k nim pridala aj \u010d\u00ednska CSS). Kon\u0161trukt\u00e9ri mali napriek v\u0161etk\u00e9mu probl\u00e9m zn\u00ed\u017ei\u0165 hmotnos\u0165 prv\u00fdch dvoch modulov Miru tak, aby ich dok\u00e1zala vynies\u0165 nosn\u00e1 raketa Proton-K.<\/p>\n

Z\u00e1kladn\u00fd blok bol vybaven\u00fd spojovac\u00edm uzlom, na ktor\u00fd sa prip\u00e1jali \u010fal\u0161ie moduly aj kozmick\u00e9 lode<\/a> Sojuz. P\u00f4vodn\u00e9 pl\u00e1ny sovietskych in\u017einierov hovorili o tom, \u017ee v\u0161etky vedeck\u00e9 moduly Miru zamieria do kozmu v najbli\u017e\u0161\u00edch dvoch rokoch po \u0161tarte z\u00e1kladn\u00e9ho bloku. Nakoniec v\u0161ak, predov\u0161etk\u00fdm vinou technick\u00fdch a rozpo\u010dtov\u00fdch probl\u00e9mov, do\u0161lo k tomu, \u017ee posledn\u00fd z modulov vzlietol a\u017e o osem rokov nesk\u00f4r, ako sa p\u00f4vodne o\u010dak\u00e1valo. Sp\u00e1janie modulov neprebiehalo v\u017edy hladko. U\u017e spojeniu prv\u00fdch dvoch, z\u00e1kladn\u00e9ho bloku a Kvantu-1, zabr\u00e1nil zaklinen\u00fd predmet, ktor\u00fd museli odstr\u00e1ni\u0165 \u010dlenovia vtedaj\u0161ej pos\u00e1dky Romanenko a Lavejkin. O tom, \u010do sa \u201ehore\u201c v skuto\u010dnosti zakliesnilo, sa v\u0161ak dodnes polemizuje. Pod\u013ea jedn\u00e9ho zdroja i\u0161lo o vrecko s hygienick\u00fdmi potrebami.<\/p>\n

\"Kompletn\u00e1<\/a>

Kompletn\u00e1 stanica Mir, ako ju videla pos\u00e1dka raketopl\u00e1nu Endeavour STS-89 v roku 1998. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n

Opakovan\u00e1 n\u00e1v\u0161teva<\/h3>\n

15. marca 1986 nav\u0161t\u00edvila Mir, teda, v t\u00fdch \u010dasoch len z\u00e1kladn\u00fd blok, jeho prv\u00e1 \u013eudsk\u00e1 pos\u00e1dka \u2013 kozmonauti<\/a> Leonid Denisovi\u010d Kizim a Vladimir Alexejevi\u010d Soloviov. Ich \u00falohou bolo najm\u00e4 prekontrolova\u0165 a sfunk\u010dni\u0165 syst\u00e9my stanice. Zauj\u00edmav\u00e9 je, \u017ee po opusten\u00ed Miru sa kozmonauti nevr\u00e1tili hne\u010f na Zem. Ich kozmick\u00e1 lo\u010f Sojuz T-15 preletela na stanicu Sa\u013eut 7, posledn\u00fa, dosluhuj\u00facu stanicu star\u00e9ho typu, a spojila sa s \u0148ou. Tak\u00fdto prelet medzi dvoma vesm\u00edrnymi stanicami sa uskuto\u010dnil po prv\u00fdkr\u00e1t v hist\u00f3rii kozmonautiky. \u010co viac, Kizim a Soloviov sa po opusten\u00ed Sa\u013eutu na Mir vr\u00e1tili 26. j\u00fana a zostali tam do 16. j\u00fala. Po ich odlete najbli\u017e\u0161ia pos\u00e1dka na stanicu zav\u00edtala 7. febru\u00e1ra 1987, \u010di\u017ee skoro rok po \u0161tarte z\u00e1kladn\u00e9ho bloku. T\u00e1to druh\u00e1 pos\u00e1dka bola v stanici aj po\u010das pripojenia jej druh\u00e9ho dielu, Kvant-1. Odvtedy a\u017e do roku 2000 bol Mir obsaden\u00fd striedaj\u00facimi sa pos\u00e1dkami nepretr\u017eite. Na jeho palube sa zi\u0161lo dokopy najviac \u0161es\u0165 \u013eud\u00ed.<\/p>\n

Americk\u00e1 spolupr\u00e1ca<\/h3>\n
\"Raketopl\u00e1n<\/a>

Raketopl\u00e1n Atlantis kr\u00e1tko po odpojen\u00ed sa od Miru. Ich spojenie bolo prv\u00fdm spojen\u00edm raketopl\u00e1nu a kozmickej stanice v hist\u00f3rii. Sn\u00edmku spravila pos\u00e1dka kozmickej lode Sojuz TM. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n

Vo svojej fin\u00e1lnej podobe bol Mir tvoren\u00fd siedmimi pretlakov\u00fdmi modulmi, \u010di\u017ee modulmi s d\u00fdchate\u013enou atmosf\u00e9rou, a kozmonauti sa v nich mohli pohybova\u0165 bez skafandrov. Tieto moduly sa volali (v porad\u00ed od vypustenia) z\u00e1kladn\u00fd blok alebo jednoducho Mir, Kvant-1, Kvant-2, Kristal, Spektr, Docking Module (DM) a Priroda. V\u0161etky okrem DM vyniesla z Bajkonuru raketa Proton-K. Jedine DM priniesol raketopl\u00e1n<\/a>, americk\u00fd Atlantis. V druhej polovici dev\u00e4\u0165desiatych rokov toti\u017e za\u010dala s Ruskou feder\u00e1lnou kozmickou agent\u00farou spolupracova\u0165 aj americk\u00e1 NASA. Ameri\u010dania v tej dobe u\u017e pl\u00e1novali v\u00fdstavbu ISS a spolupr\u00e1ca na Mire bola pre nich v\u00fdhodn\u00fdm sp\u00f4sobom, ako z\u00edska\u0165 sk\u00fasenosti s dlhodob\u00fdm pobytom na obe\u017enej dr\u00e1he. Rusi zase vyrie\u0161ili ot\u00e1zku financovania a z\u00e1sobovania tohto n\u00e1kladn\u00e9ho projektu. Celkovo sa raketopl\u00e1n spojil s Mirom dev\u00e4\u0165kr\u00e1t a s\u00fa\u010das\u0165ou dlhodobej pos\u00e1dky Miru sa v dev\u00e4\u0165desiatych rokoch postupne stalo aj sedem americk\u00fdch astronautov.<\/p>\n

Probl\u00e9my kv\u00f4li Buranu<\/h3>\n

Sovieti mali program vlastn\u00e9ho raketopl\u00e1nu, Buranu, tento projekt v\u0161ak bol po rozpade Sovietskeho zv\u00e4zu zru\u0161en\u00fd. Mir tak pri\u0161iel o v\u00fdznamn\u00fa pl\u00e1novan\u00fa dopravn\u00fa kapacitu, ktor\u00e1 mala zvl\u00e1dnu\u0165 dosta\u0165 na\u0148 a\u017e 30 ton n\u00e1kladu a sp\u00e4\u0165 na Zem 20 ton n\u00e1kladu. T\u00fato kapacitu nedok\u00e1zali rusk\u00e9 Sojuzy a bezpilotn\u00e9 n\u00e1kladn\u00e9 lode Progressy nikdy \u00faplne nahradi\u0165. Na Mire sa preto kopilo mno\u017estvo nepotrebn\u00fdch predmetov. Vekom postupne str\u00e1cali svoju \u00fa\u010dinnos\u0165 aj sol\u00e1rne panely, preto\u017ee ich zan\u00e1\u0161ali spaliny motorov a po\u0161kodzovali mikrometeoroidy. Sol\u00e1rne panely, hlavn\u00fd zdroj elektrickej energie v\u0161etk\u00fdch orbit\u00e1lnych stan\u00edc, nemal Mir umiestnen\u00e9 na samostatnej kon\u0161trukcii, ako je tomu na ISS. Tvorili priamu s\u00fa\u010das\u0165 niektor\u00fdch modulov.<\/p>\n

\"Vonkaj\u0161\u00ed<\/a>

Vonkaj\u0161\u00ed poh\u013ead na \u0165a\u017eko po\u0161koden\u00fd modul Spektr po kol\u00edzii s Progressom. Sn\u00edmku urobila pos\u00e1dka raketopl\u00e1nu Atlantis pri misii STS-86. Zrete\u013en\u00e9 s\u00fa diery v sol\u00e1rnych paneloch. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n

Najviac, a\u017e \u0161tyri, niesol modul Spektr. Bolo preto ve\u013emi ne\u0161\u0165astnou zhodou okolnost\u00ed, \u017ee pr\u00e1ve tento modul v roku 1997 zasiahla a nen\u00e1vratne po\u0161kodila nespr\u00e1vne naveden\u00e1 kozmick\u00e1 lo\u010f Progress. Kol\u00edzia s Progressom bola najhor\u0161ia zo skupiny legend\u00e1rnych por\u00fach a probl\u00e9mov Miru \u2013 okrem toho, \u017ee urobila modul Spektr trvalo neob\u00fdvate\u013en\u00fdm, jej n\u00e1sledkom zavl\u00e1dla na Mire jeden a pol d\u0148a trvaj\u00faca \u00fapln\u00e1 tma a obmedzila v\u0161etky \u010fal\u0161ie aktivity na palube. Stalo sa tak len nieko\u013eko mesiacov po \u010fal\u0161ej z\u00e1va\u017enej situ\u00e1cii na Mire \u2013 po\u017eiari, ke\u010f sa vznietilo zariadenie na regener\u00e1ciu vzduchu. Pos\u00e1dka ho uhasila, ale tento incident a zaml\u010diavanie inform\u00e1ci\u00ed o \u0148om v\u00e1\u017ene naru\u0161il d\u00f4veru NASA vo\u010di jej rusk\u00e9mu partnerovi. Okrem toho sa Mir opakovane a s postupuj\u00facim vekom \u010doraz \u010dastej\u0161ie stret\u00e1val s \u010fal\u0161\u00edmi technologick\u00fdmi probl\u00e9mami, ak\u00fdmi boli zlyh\u00e1vanie hlavn\u00e9ho po\u010d\u00edta\u010da, v\u00fdpadky pr\u00fadu, strata orient\u00e1cie na Slnko \u010di \u00fanik chladiacej kvapaliny.<\/p>\n

\u00dasvit tis\u00edcro\u010dia: koniec prvej modulovej stanice<\/h3>\n

Star\u00fd Mir opusten\u00fd svojou poslednou pos\u00e1dkou 15. okt\u00f3bra 2000 na\u0161iel koniec vo vln\u00e1ch Pacifiku. Jeho stiahnutie z orbity nebolo jednoduchou z\u00e1le\u017eitos\u0165ou \u2013 stanica bola svojho \u010dasu najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm \u010dlovekom vytvoren\u00fdm komplexom vo vesm\u00edre a v\u00e1\u017eila 130 ton. Pred fin\u00e1lnym z\u00e1nikom sa dokonca uva\u017eovalo o komer\u010dnom vyu\u017eit\u00ed stanice, ale nespo\u013eahlivos\u0165 jej zariadenia napokon investorov odradila. V janu\u00e1ri 2001 preto od\u0161tartovala bezpilotn\u00e1 kozmick\u00e1 lo\u010f Progress nes\u00faca 1 797 kg paliva na stiahnutie Miru z obe\u017enej dr\u00e1hy. Ak by sa lodi nepodarilo spoji\u0165 so stanicou, ako z\u00e1lo\u017en\u00fd pl\u00e1n bola pripraven\u00e1 pilotovan\u00e1 lo\u010f Sojuz, ktorej pos\u00e1dka, Gennadij Ivanovi\u010d Padalka a Nikolaj Michajlovi\u010d Budarin, mala Miru \u201edohovori\u0165\u201c. To v\u0161ak nebolo potrebn\u00e9 \u2013 Progress svoju \u00falohu splnil. Krehkej\u0161ie \u010dasti stanice zhoreli pri prelete atmosf\u00e9rou. Obhoren\u00e9 zvy\u0161ky s celkovou hmotnos\u0165ou nanajv\u00fd\u0161 25 ton dopadli 23. marca 2001 do oce\u00e1nu.<\/p>\n

\"Americk\u00e1<\/a>

Americk\u00e1 astronautka Shannon Lucidov\u00e1, ktor\u00e1 bola jednou zo siedmich americk\u00fdch astronautov na Mire. Zdroj<\/a><\/p><\/div>\n

Na Mir sa nespom\u00edna len v zlom<\/h3>\n

Hoci v posledn\u00fdch rokoch existencie Miru zaberalo pos\u00e1dke udr\u017ea\u0165 ch\u00e1traj\u00facu stanicu v \u010dinnosti \u010doraz viac \u010dasu, Mir mal ve\u013ek\u00fd vedeck\u00fd, ale aj politick\u00fd v\u00fdznam. Celkovo na jeho palube prebehlo 31 200 pozorovan\u00ed a vystriedali sa na \u0148om kozmonauti r\u00f4znych n\u00e1rodnost\u00ed. Vedci na Zemi dostali z Miru 1 690 gigabajtov \u00fadajov a 4 700 kg n\u00e1kladu s v\u00fdsledkami experimentov. Okrem o\u010dak\u00e1van\u00fdch sk\u00fasenost\u00ed s v\u00fdstavbou prvej modulovej stanice a so sp\u00e1jan\u00edm raketopl\u00e1nov s \u0148ou sa nechcene dok\u00e1zalo, \u017ee \u013eudia s\u00fa schopn\u00ed pracova\u0165 aj pod neuverite\u013en\u00fdm tlakom, a dok\u00e1\u017eu \u010deli\u0165 ve\u013emi ne\u0161tandardn\u00fdm situ\u00e1ci\u00e1m, a to aj napriek rozdielnym kult\u00farnym z\u00e1zemiam. V\u0161etky inform\u00e1cie sa z\u00faro\u010dili pri v\u00fdstavbe stanice ISS, ktorej z\u00e1klad v \u010dase, ke\u010f horiace trosky Miru prelietali zemskou atmosf\u00e9rou, u\u017e dva roky kr\u00fa\u017eil okolo na\u0161ej plan\u00e9ty.<\/p>\n

Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n