{"id":3143,"date":"2016-06-28T16:36:58","date_gmt":"2016-06-28T14:36:58","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=3143"},"modified":"2022-09-12T13:48:54","modified_gmt":"2022-09-12T11:48:54","slug":"suhvezdie-povoznik","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=3143","title":{"rendered":"S\u00fahvezdie Povozn\u00edk"},"content":{"rendered":"

Uk\u00e1\u017eka s\u00fahvezdia, kapitoly z knihy S\u00fahvezdia od Androm\u00e9dy po \u017dirafu<\/a><\/p>\n

Slovn\u00ed\u010dek<\/a><\/p>\n

Auriga, genit\u00edv Aurigae, skratka Aur<\/em><\/h2>\n

 <\/p>\n

Povozn\u00edk na zimnej oblohe sa v mytologickom svete dost\u00e1val do s\u00favislosti s r\u00f4znymi \u013eu\u010fmi a potomkami bohov. V najroz\u0161\u00edrenej\u0161ej verzii predstavuje gr\u00e9ckeho kr\u00e1\u013ea Erichthonia, syna chrom\u00e9ho boha oh\u0148a a kov\u00e1\u010dstva Hefaista (Vulk\u00e1na). Jeho matkou bola bohy\u0148a Zeme, Gaia. Vychov\u00e1vala ho bohy\u0148a m\u00fadrosti, umen\u00ed a ochrany spravodlivosti At\u00e9na. Ke\u010f Erichthonius dospel, stal sa at\u00e9nskym kr\u00e1\u013eom. Bol po otcovi chrom\u00fd a ako nevyhnutnos\u0165 vyna\u0161iel voz \u0165ahan\u00fd ko\u0148mi. Postupne sa stal majstrom v jeho ovl\u00e1dan\u00ed. Bol typick\u00fdm starovek\u00fdm povozn\u00edkom, ktor\u00fd viedol dvojkolesov\u00fd pretek\u00e1rsky alebo vojnov\u00fd voz \u0165ahan\u00fd viacz\u00e1prahom. Jeho vyn\u00e1lez sa stal u\u017eito\u010dn\u00fd cel\u00e9mu \u013eudstvu. \u00dadajne bol Erichthorius tie\u017e prv\u00fd, kto zoral pluhom zem (hoci sa tento \u010din \u010dastej\u0161ie pripisuje Pastierovi), a ako prv\u00fd prik\u00e1zal sv\u00e4ti\u0165 sl\u00e1vnosti usporiadavan\u00e9 na po\u010des\u0165 At\u00e9ny. Za tieto \u010diny, ktor\u00e9 si vysl\u00fa\u017eili v\u010fa\u010dnos\u0165 nielen \u013eud\u00ed, ale aj bohov, Zeus preniesol Erichthonia po smrti na oblohu, kde ho m\u00f4\u017eeme vidie\u0165 ako Povozn\u00edka dodnes.<\/p>\n

V r\u00f4znych zobrazeniach Povozn\u00edk dr\u017e\u00ed v ruk\u00e1ch tie\u017e kozi\u010dku Capellu, ku ktorej sa via\u017ee celkom in\u00e1 legenda. Capella, alebo tie\u017e Amalthea, bola koza, ktor\u00e1 kojila mal\u00e9ho Dia na ostrove Kr\u00e9ta. Tam ho jeho matka Rhea skr\u00fdvala pred jeho otcom Kronom (Chronom), ktor\u00fd prehltol kr\u00e1tko po naroden\u00ed v\u0161etky svoje predo\u0161l\u00e9 deti. Chcel t\u00fdm pred\u00eds\u0165 naplneniu ve\u0161tby, pod\u013ea ktorej ho jeho vlastn\u00fd syn zvrhne z vlad\u00e1rskeho tr\u00f3nu. Jeho man\u017eelku Rheu v\u0161ak tak\u00e9to po\u010d\u00ednanie tr\u00e1pilo. Preto ke\u010f sa narodil najmlad\u0161\u00ed Zeus, podstr\u010dila matka svojmu man\u017eelovi namiesto die\u0165a\u0165a kame\u0148 zavinut\u00fd do plienok. Svojho syna potom Rhea ukryla v jaskyni v hore Dikt\u00e9 na Kr\u00e9te. Pred jasky\u0148ou predv\u00e1dzali k\u0148azi ohlu\u0161uj\u00face pekeln\u00e9 tance, aby Kronos nepo\u010dul detsk\u00fd pla\u010d. V jaskyni sa o Dia starali nymfy Adrasteia a \u00cddaie, ktor\u00e9 ho k\u0155mili mliekom kozy Amalthey. Zeus nesk\u00f4r z v\u010fa\u010dnosti umiestnil Amaltheu na oblohu a premenil ju na najjasnej\u0161iu hviezdu tohto s\u00fahvezdia. Meno Amalthea nesie tie\u017e jeden z Jupiterov\u00fdch<\/a> mesiacov.<\/p>\n

So\u0161ka vykopan\u00e1 v mezopot\u00e1mskom meste Nimrodu sved\u010d\u00ed o tom, \u017ee s\u00fahvezdie Povozn\u00edka prebrali Gr\u00e9ci od star\u0161\u00edch n\u00e1rodov. T\u00e1 so\u0161ka zn\u00e1zor\u0148uje povozn\u00edka s kozi\u010dkou na ramene a s kozliatkami v ruke. V druhej ruke dr\u017e\u00ed opraty. Tak je Povozn\u00edk zn\u00e1zor\u0148ovan\u00fd dodnes. Kozi\u010dku predstavuje Capella a trojicu kozliatok reprezentuje trojuholn\u00ed\u010dek hviezd v\u00fdchodne od nej \u2013 Almaaz, Hoedus I a Hoedus II. Podobn\u00e1 so\u0161ka sa na\u0161la aj v mezopot\u00e1mskych vykop\u00e1vkach. V gr\u00e9ckych m\u00fdtoch nemaj\u00fa kozliatka \u017eiadnu m\u00fdtick\u00fa interpret\u00e1ciu, s\u00fa pozostatkom dedi\u010dstva star\u0161\u00edch n\u00e1rodov.<\/p>\n

Pre starovek\u00fdch moreplavcov na Stredozemnom mori neboli Kozi\u010dka s Kozliatkami ob\u013e\u00faben\u00fdmi hviezdami. Ich v\u00fdchod, vtedy v prv\u00fdch okt\u00f3brov\u00fdch d\u0148och, znamenal za\u010diatok b\u00farliv\u00e9ho obdobia a t\u00fdm ukon\u010denie plavby.<\/p>\n

Hviezdy a objekty:<\/strong> Najjasnej\u0161ia hviezda tohto s\u00fahvezdia je u\u017e spom\u00ednan\u00e1\u00a0\u03b1 Amalthea, \u010dastej\u0161ie naz\u00fdvan\u00e1 Capella, latinsky \u201ekozi\u010dka\u201c. Ner\u00e1taj\u00fac Slnko<\/a> je to \u0161iesta najjasnej\u0161ia hviezda<\/a> oblohy a tretia najjasnej\u0161ia hviezda severnej oblohy. Jej \u010fal\u0161ie n\u00e1zvy s\u00fa Alhajoth, alebo staroindick\u00e9 pomenovanie Brahmahridaya, \u010do znamen\u00e1 \u201eBrahmovo srdce\u201c. V na\u0161ich zemepisn\u00fdch \u0161\u00edrkach je cirkumpol\u00e1rna, ale pri dolnej kulmin\u00e1cii sa dost\u00e1va ve\u013emi n\u00edzko nad obzor a pri hornatej\u0161om horizonte za\u0148 na kr\u00e1tku dobu aj zapad\u00e1. Capella tvor\u00ed tie\u017e vrchol asterizmu Zimn\u00fd \u0161es\u0165uholn\u00edk, ktor\u00fd u\u013eah\u010duje orient\u00e1ciu na zimnej oblohe. Ako jedin\u00e1 hviezda tohto asterizmu je cirkumpol\u00e1rna.<\/p>\n

Capella m\u00e1 rovnak\u00fa farbu a teda aj povrchov\u00fa teplotu ako Slnko, ale inak je medzi nimi ve\u013ek\u00fd rozdiel.\u00a0\u03b1 Aurigae je spektroskopick\u00e1 dvojhviezda, jedna z najzn\u00e1mej\u0161\u00edch spektroskopick\u00fdch dvojhviezd v\u00f4bec. Pozost\u00e1va z dvoch \u017elt\u00fdch obrov. Jeden je zhruba 90-kr\u00e1t a\u017e 93-kr\u00e1t svietivej\u0161\u00ed a 2,9-kr\u00e1t, pod\u013ea in\u00fdch zdrojov 3,0-kr\u00e1t, hmotnej\u0161\u00ed ako Slnko, a druh\u00fd 64-kr\u00e1t a\u017e 70-kr\u00e1t svietivej\u0161\u00ed a pod\u013ea rozli\u010dn\u00fdch zdrojov 2,5-kr\u00e1t a\u017e 2,8-kr\u00e1t hmotnej\u0161\u00ed ne\u017e Slnko. Povrchov\u00e1 teplota jedn\u00e9ho z nich dosahuje 4 900 K, \u010d\u00edm patr\u00ed do typu G8, druh\u00fd m\u00e1 5 700 K a patr\u00ed do typu G0. Oba za\u010d\u00ednali svoj \u017eivot ako hviezdy typu B. Teraz maj\u00fa vek okolo 400 mili\u00f3nov rokov. Ich vz\u00e1jomn\u00e1 obe\u017en\u00e1 doba je pod\u013ea rozli\u010dn\u00fdch zdrojov 104 dn\u00ed a\u017e 107,9 d\u0148a. Interferometer na MtWilsone zmeral vzdialenos\u0165 oboch zlo\u017eiek, ktor\u00e1 dosahuje 110 mili\u00f3nov kilometrov (0,72 AU), \u010do s\u00fa zhruba tri \u0161tvrtiny vzdialenosti Zeme od Slnka. Magnit\u00fady zlo\u017eiek s\u00fa pod\u013ea rozli\u010dn\u00fdch zdrojov 0,21 \u2013 0,76 a 0,91 \u2013 1,0, ale n\u00e1m kv\u00f4li vzdialenosti spl\u00fdvaj\u00fa do jedin\u00e9ho objektu s magnit\u00fadou 0,08. N\u00e1padn\u00fd je vysok\u00fd obsah l\u00edtia v ich spektr\u00e1ch. Chladnej\u0161ia zlo\u017eka rotuje ove\u013ea pomal\u0161ie ne\u017e teplej\u0161ia. K\u00fdm chladnej\u0161\u00ed obor urob\u00ed oto\u010dku do 220 dn\u00ed, teplej\u0161\u00ed len do 11 dn\u00ed. Jedna z t\u00fdchto hviezd, pravdepodobne t\u00e1 pomal\u0161ie rotuj\u00faca, alebo mo\u017eno aj obe, vytv\u00e1raj\u00fa siln\u00e9 magnetick\u00e9 polia.<\/p>\n

Dvojicu obrov obieha vo vzdialenosti 0,15 ly dvojica \u010derven\u00fdch trpasl\u00edkov spektr\u00e1lnych typov M5 V. Capella je teda v skuto\u010dnosti \u0161tvorhviezda. S\u00fa katalogizovan\u00ed aj \u010fal\u0161\u00ed sprievodcovia s ozna\u010deniami od C a\u017e po H, ale t\u00ed v\u0161etci s\u00fa len zdanliv\u00ed.<\/p>\n

\u03b2 Aurigae, druh\u00e1 najjasnej\u0161ia hviezda Povozn\u00edka, m\u00e1 meno Menkalinan, z \u201eAl Mankib dhil In\u00e1n\u201c. V arab\u010dine to znamen\u00e1 \u201erameno\u201c alebo \u201eplece povozn\u00edka\u201c. M\u00e1 rektascenziu takmer presne \u0161es\u0165 hod\u00edn a na spojnici jej a Betelgeuze z Ori\u00f3na zhruba le\u017e\u00ed slnovratov\u00fd bod. Je to modrobiela, v in\u00fdch zdrojoch biela hviezda. Svoj\u00edm povrchom rozp\u00e1len\u00fdm na 9 200 K vyd\u00e1va \u017eiaru 95 S\u013ank, trochu viac, ne\u017e je be\u017en\u00e9 pre hviezdy typu A. Menkalinan patr\u00ed medzi z\u00e1krytov\u00e9 premenn\u00e9, ale zmeny jasnosti s\u00fa len pribli\u017ene o 0,1 magnit\u00fad, z 2,07 na 2,16. Z\u00e1kryty s\u00fa toti\u017e iba \u010diasto\u010dn\u00e9, podobn\u00e9 \u010diasto\u010dn\u00fdm zatmeniam Slnka \u2013 sprievodca neprekryje kot\u00fa\u010dik hviezdy \u00faplne. Star\u0161\u00ed zdroj ud\u00e1va v\u00e4\u010d\u0161\u00ed rozsah zmien magnit\u00fady Menkalinanu \u2013 od 1,9 po 2,2. Peri\u00f3da z\u00e1krytu trv\u00e1 3,96 d\u0148a. Spolo\u010dn\u00edk, ktor\u00fd hlavn\u00fa zlo\u017eku zakr\u00fdva, je samozrejme od nej nerozl\u00ed\u0161ite\u013en\u00fd (spektroskopick\u00fd). V\u0161etko v\u0161ak nasved\u010duje tomu, \u017ee to, \u010do bolo pova\u017eovan\u00e9 za \u017eiariv\u00fa bielu hviezdu, s\u00fa v skuto\u010dnosti dve skoro identick\u00e9 hviezdy na ve\u013emi tesnej orbite vo vz\u00e1jomnej vzdialenosti len p\u00e4tiny vzdialenosti Merk\u00faru<\/a> od Slnka. To by vysvet\u013eovalo jej nadpriemern\u00fa svietivos\u0165. T\u00fa si zlo\u017eky podelili rovnomerne \u2013 ka\u017ed\u00e1 z nich vyd\u00e1va 48-n\u00e1sobok \u017eiary Slnka. Menkalinan m\u00e1 v\u0161ak aj jedn\u00e9ho \u010falekoh\u013eadom pozorovate\u013en\u00e9ho sprievodcu, hviezdi\u010dku s magnit\u00fadou 10,4 v uhlovej vzdialenosti 184,8\u2033. V skuto\u010dnosti je to \u010derven\u00fd trpasl\u00edk. V priestore ho od hlavnej zlo\u017eky del\u00ed vzdialenos\u0165 330 AU.<\/p>\n

\u03b3\u00a0Aurigae neexistuje. Hviezda menom El Nath, ktor\u00e1 bola v minulosti takto ozna\u010den\u00e1, pre\u0161la do susedn\u00e9ho b\u00fdka ako\u00a0\u03b2 Tauri.<\/p>\n

Bezmenn\u00e1\u00a0\u03b4 Aurigae je be\u017en\u00fd oran\u017eov\u00fd obor s povrchovou teplotou 4 825 K. M\u00e1 priemer 12 S\u013ank a vyd\u00e1va \u017eiaru 47 S\u013ank. Jej hmotnos\u0165 sa odhaduje na dve hmotnosti Slnka a vek na 1,3 miliardy rokov. M\u00e1 zauj\u00edmav\u00fa polohu. Le\u017e\u00ed mimo z\u00e1kladn\u00e9ho obrazca, ale podobne ako Menkalinan, aj ona m\u00e1 rektascenziu skoro presne 6 hod\u00edn. Nieko\u013eko uhlov\u00fdch min\u00fat od nej sa nach\u00e1dzaj\u00fa sprievodcovia s magnit\u00fadami 10 a 11, ale ich ve\u013ek\u00fd uhlov\u00fd pohyb vo\u010di hlavnej zlo\u017eky prezr\u00e1dza, \u017ee s \u0148ou neputuj\u00fa vesm\u00edrom spolo\u010dne. Slab\u0161\u00ed zo sprievodcov je v\u0161ak s\u00e1m pravdepodobne dvojhviezdou.<\/p>\n

V zdanlivej bl\u00edzkosti Capelly je mal\u00fd trojuholn\u00edk hviezd \u03b5, \u03b7 a \u03b6 zn\u00e1my ako Kozliatka. Dve z nich,\u00a0\u03b5 a \u03b6, s\u00fa zhodou okolnost\u00ed z\u00e1krytov\u00e9 premenn\u00e9 hviezdy. Hviezda\u00a0\u03b5 Aurigae m\u00e1 pod\u013ea na\u0161ich s\u00fa\u010dasn\u00fdch poznatkov najdlh\u0161iu peri\u00f3du medzi z\u00e1krytov\u00fdmi premenn\u00fdmi hviezdami. Je tie\u017e jednou z najzvl\u00e1\u0161tnej\u0161\u00edch a najmenej pochopen\u00fdch hviezd. T\u00e1to s\u00fastava s menom Almaaz alebo Almaas \u010di Maaz m\u00e1 meno poch\u00e1dzaj\u00face z latin\u010diny a preklad\u00e1 sa ako \u201ecap\u201c. Jej hlavn\u00fa zlo\u017eku tvor\u00ed ve\u013emi jasn\u00fd \u017eltobiely alebo biely nadobor s hmotnos\u0165ou odhadovanou medzi 15 a\u017e 19 hmotnos\u0165ami Slnka a povrchovou teplotou 7 800 K. Jeho svietivos\u0165 je pod\u013ea rozli\u010dn\u00fdch zdrojov 47 000-kr\u00e1t a\u017e 200 000-kr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161ia ako svietivos\u0165 Slnka, \u010d\u00edm je jednou z najsvietivej\u0161\u00edch zn\u00e1mych hviezd. V\u010faka tomu ho dobre vid\u00edme aj na vzdialenos\u0165 dvetis\u00edc sveteln\u00fdch rokov, \u010do je viac ako u v\u00e4\u010d\u0161iny vo\u013en\u00fdm okom vidite\u013en\u00fdch hviezd. Absol\u00fatna magnit\u00fada Almaazu sa odhaduje na -8. Jeho priemer dosahuje 300 mili\u00f3nov km, \u010do je priemer obe\u017enej dr\u00e1hy Zeme okolo Slnka. In\u00fd zdroj v\u0161ak ud\u00e1va skromnej\u0161\u00ed rozmer, pri ktorom by povrch Almaazu v Slne\u010dnej s\u00fastave<\/a> siahal medzi Merk\u00far a Venu\u0161u. Svoju existenciu ukon\u010d\u00ed ako supernova.<\/p>\n

Sprievodca Almaazu sp\u00f4sobuj\u00faci jeho z\u00e1kryty je e\u0161te tajomnej\u0161\u00ed. Fascinuj\u00face je u\u017e len to, \u017ee je v\u00e4\u010d\u0161\u00ed ne\u017e nadobria hlavn\u00e1 zlo\u017eka a to a\u017e o to\u013eko, \u017ee ju udr\u017e\u00ed v z\u00e1kryte skoro po dobu dvoch rokov. Od hlavnej zlo\u017eky ho del\u00ed zhruba 30 AU. Pod\u013ea p\u00f4vodn\u00fdch predst\u00e1v mal by\u0165 tento zakr\u00fdvaj\u00faci sprievodca objemovo jedna z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch zn\u00e1mych hviezd vo vesm\u00edre, v minulosti dokonca pova\u017eovan\u00fd za najv\u00e4\u010d\u0161iu zn\u00e1mu. Vyzeral by\u0165 \u010diasto\u010dne prieh\u013eadn\u00fd. Jasnos\u0165 celej s\u00fastavy sa men\u00ed v peri\u00f3de 9 883 dn\u00ed, \u010di\u017ee 27,1 roka, \u010do je naozaj dlho v porovnan\u00ed s najzn\u00e1mej\u0161ou z\u00e1krytovou premennou hviezdou na oblohe \u2013 s Algolom. Magnit\u00fada Almaazu osciluje pod\u013ea rozli\u010dn\u00fdch zdrojov medzi 2,92 \u2013 3,7 a 3,8 \u2013 4,5. Hlavn\u00e1 zlo\u017eka zost\u00e1va v \u00faplnom z\u00e1kryte skoro rok, 330 dn\u00ed. Toto obdobie sa ozna\u010duje ako ploch\u00e9 minimum. Pokles k minimu a v\u00fdstup z neho trv\u00e1 v\u017edy po 140 dn\u00ed. Cel\u00fd z\u00e1kryt aj so vstupom a v\u00fdstupom tak trv\u00e1 610 dn\u00ed. T\u00e1to d\u013a\u017eka z\u00e1krytu poukazuje na gigantickos\u0165 celej s\u00fastavy Almaaz. Posledn\u00fd z\u00e1kryt tejto dvojhviezdy nastal v novembri roku 2009.<\/p>\n

\"Epsilon_Aurigae\"<\/a>Z priebehu krivky sveteln\u00fdch zmien sa d\u00e1 us\u00fadi\u0165, \u017ee okolo sprievodcu je rozsiahly prstenec materi\u00e1lu preru\u0161en\u00fd ve\u013ekou medzerou. Ke\u010f hlavn\u00e1 zlo\u017eka po\u010das z\u00e1krytu presvetl\u00ed t\u00fato medzeru, na chv\u00ed\u013eu zjasnie. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee prstenec je ve\u013emi rozsiahly chladn\u00fd oblak plynu a prachu s hmotnos\u0165ou pod\u013ea niektor\u00fdch modelov 4 hmotnosti Slnka, pod\u013ea in\u00fdch a\u017e 15 hmotnost\u00ed Slnka. M\u00e1 priemer okolo 20 AU, \u010do je vy\u0161e 4 miliardy kilometrov alebo dve tretiny vzdialenosti k hlavnej zlo\u017eke. Z\u00e1kryt je pravdepodobne sp\u00f4soben\u00fd t\u00fdm, \u017ee po\u010das doby minima je hlavn\u00e1 zlo\u017eka zakryt\u00e1 oblakom obklopuj\u00facim sprievodcu a nie sprievodcom samotn\u00fdm. A ako vyzer\u00e1 samotn\u00fd sprievodca? Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee sa zrodil v tomto mraku a je to mlad\u00e1 \u017eerav\u00e1 hviezda spektr\u00e1lneho typu B, pod\u013ea in\u00e9ho zdroja dokonca p\u00e1rik hviezd typu B na ve\u013emi tesnej orbite. Dru\u017eica IRAS merala infra\u010derven\u00e9 \u017eiarenie, na ktor\u00e9 sa zmenilo ich svetlo a ultrafialov\u00e9 \u017eiarenie v chladnom prachovom obale. Cel\u00fa s\u00fastavu Almaazu pod\u013ea aktu\u00e1lnych predst\u00e1v vid\u00edme na obr\u00e1zku vpravo.<\/p>\n

29\u2033 od hlavnej zlo\u017eky le\u017e\u00ed hviezda s magnit\u00fadou 14, ale nie je jasn\u00e9, \u010di s \u0148ou fyzicky s\u00favis\u00ed, alebo sa do jej bl\u00edzkosti iba premieta.<\/p>\n

\u03b6\u00a0Aurigae s menom Sadatoni je z\u00e1krytov\u00e1 dvojhviezda menej extr\u00e9mneho typu ako \u03b5, \uf02c\uf020ale nach\u00e1dza sa v jej zdanlivej bl\u00edzkosti. Jej meno znamen\u00e1 \u201ejedno z kozliat\u201c. In\u00fd n\u00e1zov, latinsk\u00fd, je Hoedus I alebo Haedus I. Men\u00ed jasnos\u0165 v rozsahu od pribli\u017ene 3,8 do 4,2 (pod\u013ea in\u00e9ho zdroja od 5,0 do 5,6) magnit\u00fad v peri\u00f3de 972,183 dn\u00ed, \u010do je 2,66 roka. Tieto zmeny mo\u017eno pozorova\u0165 aj vo\u013en\u00fdm okom, ale nie s\u00fa pr\u00edli\u0161 v\u00fdrazn\u00e9. Orbita zlo\u017eiek Sadatoni je ve\u013emi v\u00fdstredn\u00e1, hviezdy v priebehu obehu menia vz\u00e1jomn\u00fa vzdialenos\u0165 od 5,9 AU po 2,5 AU. Pokles jasnosti za maxima na minimum trv\u00e1 iba nieko\u013eko dn\u00ed a hviezda zostane v minime po dobu asi 38 dn\u00ed. Takisto vzostup z minima do maxima trv\u00e1 len nieko\u013eko dn\u00ed.<\/p>\n

Hlavn\u00e1 zlo\u017eka s\u00fastavy Sadatoni je typu K4 s povrchovou teplotou 3 950 K, ved\u013eaj\u0161ia patr\u00ed do typu B9 a m\u00e1 teplotu 15 300 K. O oran\u017eovej zlo\u017eke sa zdroje zhoduj\u00fa v tom, \u017ee ide o nadobra \u2013 pod\u013ea jedn\u00e9ho z nich m\u00e1 priemer 148 S\u013ank, \u010do je ako obvod orbity Venu\u0161e. Modrobiela hviezda je pod\u013ea jedn\u00e9ho zdroja podobor, pod\u013ea in\u00e9ho len hviezdou hlavnej postupnosti. Spolo\u010dne vyd\u00e1vaj\u00fa vo vidite\u013enej \u010dasti spektra \u017eiaru 1 700 S\u013ank. Ich celkov\u00e1 jasnos\u0165 je ove\u013ea vy\u0161\u0161ia \u2013 5 800 S\u013ank \u2013 a viac sa na nej podie\u013ea oran\u017eov\u00e1 hviezda. Tento ve\u013ek\u00fd rozdiel oproti vizu\u00e1lnej svietivosti sp\u00f4sobuje skuto\u010dnos\u0165, \u017ee oran\u017eov\u00e1 hviezda vy\u017earuje v\u00e4\u010d\u0161inu svojej energie v infra\u010dervenej oblasti spektra a modrobiela hviezda zase v ultrafialovej oblasti. Hlavn\u00e1 zlo\u017eka, oran\u017eov\u00e1, m\u00e1 pod\u013ea jedn\u00e9ho zdroja 20 hmotnost\u00ed Slnka, pod\u013ea in\u00e9ho len 5,8. Ved\u013eaj\u0161ia zlo\u017eka m\u00e1 v jednom zdroji 8 hmotnost\u00ed Slnka, v inom 4,8. Niekedy k n\u00e1m svetlo modrej hviezdy prich\u00e1dza cez vonkaj\u0161ie vrstvy \u010derven\u00e9ho nadobra, \u010d\u00edm vznikaj\u00fa zauj\u00edmav\u00e9 spektroskopick\u00e9 javy. Vek tejto s\u00fastavy je pod\u013ea te\u00f3rie hviezdneho v\u00fdvoja 80 mili\u00f3nov rokov.<\/p>\n

\u03b7\u00a0Aurigae m\u00e1 neve\u013emi pou\u017e\u00edvan\u00e9 meno Haedus II. Povrchov\u00e1 teplota 16 600 K jej d\u00e1va modrobielu farbu. Po zapo\u010d\u00edtan\u00ed ultrafialovej zlo\u017eky vy\u017earuje 760-n\u00e1sobok svietivosti Slnka, jej priemer dosahuje 3,3 S\u013ank a hmotnos\u0165 pod\u013ea s\u00fa\u010dasn\u00fdch predst\u00e1v o hviezdnom v\u00fdvoji vych\u00e1dza na 5,5 S\u013ank. Okolo osi sa oto\u010d\u00ed za menej ako 1,8 d\u0148a. Dosiahla vek pribli\u017ene 45 mili\u00f3nov rokov. Je to osamel\u00e1 hviezda bez sprievodcov, napriek tomu m\u00e1 v\u0161ak \u201epr\u00edbuzenstvo\u201d v podobe \u010dlenov rozsiahlej OB asoci\u00e1cie tiahnucej sa cez Ori\u00f3na a B\u00fdka. Hviezdy tejto asoci\u00e1cie sa zrodili viac-menej v rovnakom \u010dase a postupne sa rozpt\u00fdlili.<\/p>\n

\u03b8 Aurigae je trojhviezda. Hlavn\u00fd \u010dlen m\u00e1 teplotu 10 200 K. Je viac ne\u017e 5,6-kr\u00e1t \u0161ir\u0161\u00ed ako Slnko, 3,5-kr\u00e1t \u0165a\u017e\u0161\u00ed ne\u017e ono a vyd\u00e1va 285-n\u00e1sobok energie Slnka. Bli\u017e\u0161\u00ed sprievodca je typu G2 s hmotnos\u0165ou Slnka a m\u00e1 magnit\u00fadu 9. Na jeho rozl\u00ed\u0161enie potrebujeme \u010falekoh\u013ead s priemerom objekt\u00edvu minim\u00e1lne 8 cm. D\u00e1 sa pozorova\u0165 pri hlavnej zlo\u017eke s jasnos\u0165ou 2,7 \u2013 2,6 magnit\u00fad vo vzdialenosti uv\u00e1dzanej v rozsahu 20\u2033 a\u017e 45\u2033. V priestore to zodpoved\u00e1 185 astronomick\u00fdm jednotk\u00e1m, \u010di\u017ee viac ne\u017e \u0161tvorn\u00e1sobku vzdialenosti Pluta<\/a> od Slnka. Navz\u00e1jom sa s hlavnou zlo\u017ekou obehn\u00fa najmenej za 1 200 rokov. Obe zlo\u017eky s\u00fa ak\u00e9si prijasn\u00e9 na svoje typy. Vo vzdialenosti iba 3,0\u2033 \u2013 3,6\u2033 n\u00e1jdeme tretiu hviezdu s magnit\u00fadou 7,1 \u2013 7,2, ktor\u00fa n\u00e1m odhal\u00ed aj \u010falekoh\u013ead s 5 cm objekt\u00edvom.<\/p>\n

\u03b9 Aurigae nesie meno Al Kab. Poch\u00e1dza z arabsk\u00e9ho v\u00fdrazu \u201eAl Kab dhi’l Inan\u201d, ktor\u00fd znamen\u00e1 \u201ep\u00e4ta pohoni\u010da\u201d. Jej druh\u00e9 meno znie Hassaleh. Hoci je ozna\u010den\u00e1 a\u017e ako \u03b9, je \u0161tvrtou najjasnej\u0161ou hviezdou s\u00fahvezdia. Predo\u0161l\u00e9 p\u00edsmenk\u00e1 gr\u00e9ckej abecedy dal toti\u017e Bayer prednostne Kozi\u010dk\u00e1m. Al Kab je jasn\u00fd oran\u017eov\u00fd obor le\u017eiaci na Mlie\u010dnej ceste, kv\u00f4li \u010domu sa zd\u00e1 by\u0165 o 0,6 magnit\u00fady slab\u0161\u00ed ne\u017e by bol, keby medzi n\u00edm a nami nele\u017eal \u017eiadny medzihviezdny prach. M\u00e1 povrchov\u00fa teplotu 4 390 K a v z\u00e1vislosti od pou\u017eitej met\u00f3dy merania priemer 106 a\u017e 128 S\u013ank; ak plat\u00ed v\u00e4\u010d\u0161ia hodnota, v Slne\u010dnej s\u00fastave by pohltil viac ne\u017e polovicu vzdialenosti medzi Slnkom a Zemou. V celkom rozsahu spektra vyd\u00e1va \u017eiaru 5 400 S\u013ank. Jeho hmotnos\u0165 sa odhaduje medzi 7 a\u017e 9 hmotnos\u0165ami Slnka. T\u00e1to hmotnos\u0165 je bl\u00edzko limitu, za ktor\u00fdm by explodoval ako supernova \u2013 ak sa tak nestane, Al Kab skon\u010d\u00ed ako ve\u013emi mas\u00edvny biely trpasl\u00edk. \u017divot za\u010d\u00ednal ako modrobiela hviezda hlavnej postupnosti pred 30 mili\u00f3nmi a\u017e 45 mili\u00f3nmi rokov.<\/p>\n

\u03bb\u00a0Aurigae je pomerne bl\u00edzka a relat\u00edvne Slnku podobn\u00e1 hviezda. S teplotou o 60 K vy\u0161\u0161ou ne\u017e Slnko vyd\u00e1va \u017eiaru 1,75 S\u013ank. Tento ve\u013ek\u00fd rozdiel oproti Slnku je sp\u00f4soben\u00fd s\u010dasti jej o sedem percent vy\u0161\u0161ou hmotnos\u0165ou, s\u010dasti faktom, \u017ee je star\u0161ia ako na\u0161a hviezda \u2013\u00a0\u03bb Aurigae m\u00e1 vek 6,2 miliardy rokov. Je o 30 % rozmernej\u0161ia ne\u017e Slnko a doba jej rot\u00e1cie sa podob\u00e1 slne\u010dnej. Nebola v\u0161ak zaznamenan\u00e1 \u017eiadna jej magnetick\u00e1 aktivita, ani \u017eiadne plan\u00e9ty<\/a> a to aj napriek tomu, \u017ee kovov m\u00e1 vo svojom spektre zast\u00fapen\u00fdch dos\u0165. M\u00e1 \u0161tyroch slabu\u010dk\u00fdch sprievodcov magnit\u00fady 10 a vy\u0161\u0161ej, v\u0161etk\u00fdch v uhlovej vzdialenosti viac ne\u017e jedna obl\u00fakov\u00e1 min\u00fata a v\u0161etk\u00fdch iba zdanliv\u00fdch. Vlastn\u00fd pohyb\u00a0\u03bb Aurigae napoved\u00e1, \u017ee je iba n\u00e1v\u0161tevn\u00edkom z inej \u010dasti Galaxie<\/a>.<\/p>\n

\u010eal\u0161ou dvojhviezdou je\u00a0\u03bd Aurigae. Hlavn\u00e1 zlo\u017eka m\u00e1 jasnos\u0165 4. magnit\u00fady a je to obor, ktor\u00e9ho povrchov\u00e1 teplota 4 550 K mu d\u00e1va oran\u017eov\u00fa farbu. S hmotnos\u0165ou troch S\u013ank a priemerom pribli\u017ene 21 S\u013ank vyd\u00e1va \u017eiaru 163 S\u013ank. Jej \u0161t\u00e1dium obra za\u010dalo pred asi 50 mili\u00f3nmi rokov. Predt\u00fdm to bola modrobiela hviezda hlavnej postupnosti, ktor\u00e1 vznikla pred 400 mili\u00f3nmi rokov. Skon\u010d\u00ed ako biely trpasl\u00edk zhruba 0,7-n\u00e1sobku slne\u010dnej hmotnosti. Jej sprievodca m\u00e1 pod\u013ea jedn\u00e9ho zdroja 9,5 mag, pod\u013ea in\u00e9ho a\u017e 11,4 mag. Na ich rozl\u00ed\u0161enie potrebujeme \u010falekoh\u013ead s priemerom objekt\u00edvu minim\u00e1lne 8 cm. Vz\u00e1jomn\u00e1 vzdialenos\u0165 zlo\u017eiek je zdrojmi ud\u00e1van\u00e1 v men\u0161om rozsahu, 54,6 a\u017e 56 obl\u00fakovej sekundy. Hlavn\u00e1 zlo\u017eka a sprievodca s\u00fa pravdepodobne fyzickou dvojhviezdou, ktor\u00fa del\u00ed aspo\u0148 3 700 AU, a jeden obeh jej trv\u00e1 120 000 rokov. Sprievodca je typu K3 V.<\/p>\n

Zauj\u00edmav\u00e9 je tie\u017e, \u017ee len 0,4\u00b0 od\u00a0\u03bd Aurigae le\u017e\u00ed\u00a0\u03c4 Aurigae tvoriaca s \u0148ou \u0161irok\u00fa optick\u00fa dvojhviezdu. Rozstup je pr\u00edli\u0161 \u0161irok\u00fd na to, aby p\u00e1r mohol by\u0165 re\u00e1lne gravita\u010dne zviazan\u00fd, navy\u0161e sa pohybuj\u00fa vesm\u00edrom opa\u010dn\u00fdmi smermi. Obe hviezdy,\u00a0\u03bd aj \u03c4, v\u0161ak le\u017eia v rovnakej vzdialenosti od n\u00e1s. Necel\u00fd polstup\u0148ov\u00fd rozstup medzi nimi je v skuto\u010dnosti medzera so \u0161\u00edrkou tri sveteln\u00e9 roky. Pri poh\u013eade z hypotetickej plan\u00e9ty obiehaj\u00facej\u00a0\u03bd Aur by\u00a0\u03c4 Aur na jej oblohe svietila tak jasne ako Venu\u0161a na na\u0161ej.\u00a0\u03c4 je tie\u017e obrom, ale men\u0161\u00edm ne\u017e\u00a0\u03bd Aurigae \u2013 r\u00f4znymi met\u00f3dami sa astron\u00f3movia dopracovali k tomu, \u017ee jej priemer by mal by\u0165 13 a\u017e 13,8 priemeru Slnka. M\u00e1 ni\u017e\u0161iu hmotnos\u0165, 2,5 S\u013ank, ale teplej\u0161\u00ed povrch \u2013 4 770 K \u2013 ne\u017e susedn\u00e1 hviezda. Svietivos\u0165\u00a0\u03c4 dosahuje 79 S\u013ank. Na oblohe plan\u00e9ty, ktor\u00e1 by obiehala \u03c4, by\u00a0\u03bd Aurigae dosahovala magnit\u00fadu -5,4.<\/p>\n

\u03c0\u00a0Aurigae le\u017e\u00ed len k\u00fasok severne od Menkalinanu. Tento \u010derven\u00fd obor je asi o 20 % stlmen\u00fd medzihviezdnym prachom. Ten spolu s obrovskou vzdialenos\u0165ou urobili z jeho \u017eiary 9 000 S\u013ank vo\u013en\u00fdm okom sotva vidite\u013en\u00fa hviezdi\u010dku magnit\u00fady 4,26. Jeho obvod je v\u00e4\u010d\u0161\u00ed ne\u017e obvod obe\u017enej dr\u00e1hy Zeme, pri\u010dom teplota na jeho povrchu dosahuje 3 490 K. Hmotnos\u0165 sa odhaduje na p\u00e4\u0165 S\u013ank. Je slabo premenn\u00fd. Svoju premenu na obra za\u010dal len pred 13 mili\u00f3nmi rokov. Vznikol ako modrobiela hviezda pred sto mili\u00f3nmi rokov, ke\u010f za\u010dal spa\u013eova\u0165 vod\u00edk.<\/p>\n

\u010eal\u0161ou hviezdou, ktor\u00e1 za\u010d\u00ednala ako \u017eerav\u00e9 teleso typu B, je\u00a0\u03c5 Aurigae. Dnes, 760 mili\u00f3nov rokov po svojom vzniku, sa dopracovala k \u0161t\u00e1diu \u010derven\u00e9ho obra s priemerom 73 AU \u2013 to je skoro vzdialenos\u0165 Merk\u00fara od Slnka. Jeho s\u00fa\u010dasn\u00e1 povrchov\u00e1 teplota dosahuje 3 800 K a svietivos\u0165 990 S\u013ank. Ke\u010f\u017ee\u00a0\u03c5 Aur \u017eije omnoho dlh\u0161ie ako\u00a0\u03c0 Aurigae, jej hmotnos\u0165 preto mus\u00ed by\u0165 men\u0161ia \u2013 a skuto\u010dne, v porovnan\u00ed s predo\u0161lou hviezdou je hmotnos\u0165\u00a0\u03c5 Aur len polovi\u010dn\u00e1. Aj ju \u010dak\u00e1 osud bieleho trpasl\u00edka.<\/p>\n

\u03c7\u00a0Aurigae by ako modrobiely nadobor bola aj napriek svojej ve\u013ekej vzdialenosti od Zeme hviezdou prvej magnit\u00fady. Jej svetlu sa v\u0161ak postavil do cesty medzihviezdny prach, ktor\u00fd ju oslabil a\u017e p\u00e4\u0165kr\u00e1t, na magnit\u00fadu tri. Zrejme aj kv\u00f4li tomu nenesie ani len vlastn\u00e9 meno a skon\u010dila v gr\u00e9ckej abecede tak \u010faleko.\u00a0\u03c7 Aurigae je \u010dlenom asoci\u00e1cie Auriga OB1, ktorej centrum le\u017e\u00ed 4 300 ly \u010faleko. Parametre hviezdy s\u00fa ur\u010den\u00e9 len ve\u013emi nepresne. Odhadovan\u00e1 hmotnos\u0165 sa pohybuje \u2013 v jednom zdroji! (Kaler) \u2013 medzi 14-n\u00e1sobkom a\u017e 25-n\u00e1sobkom hmotnosti Slnka. Aj keby v\u0161ak platil ten najmen\u0161\u00ed odhad,\u00a0\u03c7 Aurigae ka\u017edop\u00e1dne ukon\u010d\u00ed svoj \u017eivot ako supernova. Ke\u010f sa tak stane, zjasnie na magnit\u00fadu nejak\u00fdch -7, \u010d\u00edm bude konkurova\u0165 Mesiacu vo f\u00e1ze kos\u00e1\u010dika. Odhady jej aktu\u00e1lnej svietivosti sa pohybuj\u00fa od 41 000-n\u00e1sobku svietivosti Slnka po nepredstavite\u013en\u00fd 230 000-n\u00e1sobok svietivosti Slnka. Jej priemer dosahuje v pr\u00edpade platnosti najv\u00e4\u010d\u0161ieho hmotnostn\u00e9ho odhadu 80 S\u013ank a vek 6,4 mili\u00f3na rokov.<\/p>\n

\u03c7\u00a0Aur m\u00e1 spektroskopick\u00e9ho sprievodcu. Hoci je od hlavnej zlo\u017eky vzdialen\u00fd skoro 4 AU, obehne ju len za 1,79 roka (v porovnan\u00ed napr\u00edklad s Marsom, ktor\u00e9mu obeh Slnka trv\u00e1 vo vzdialenosti asi 1,5 AU zhruba 2 pozemsk\u00e9 roky). Kr\u00e1tka obe\u017en\u00e1 doba je najm\u00e4 n\u00e1sledok mas\u00edvnej gravit\u00e1cie hlavnej zlo\u017eky.<\/p>\n

\u03c9 Aurigae je \u010fal\u0161ia dvojhviezda. Hlavn\u00e1 zlo\u017eka m\u00e1 v tomto pr\u00edpade jasnos\u0165 5,1 mag. Jej sprievodca vo vzdialenosti 5,4\u2033 dosahuje jasnos\u0165 7,9 mag. a mo\u017eno ho n\u00e1js\u0165 \u010falekoh\u013eadom s priemerom objekt\u00edvu 10 cm.<\/p>\n

14 Aurigae na oblohe sprev\u00e1dzaj\u00fa tri slab\u00e9 hviezdy. Jej hlavn\u00e1 zlo\u017eka m\u00e1 5,2 magnit\u00fad a v odstupe 14,5\u2033 \u201314,6\u2033 n\u00e1jdeme \u010falekoh\u013eadom sprievodcu s jasnos\u0165ou uv\u00e1dzanou v rozsahu 7,3 \u2013 8,1 magnit\u00fad. Tieto dve zlo\u017eky prejavuj\u00fa farebn\u00fd kontrast. V\u00e4\u010d\u0161\u00edm \u010falekoh\u013eadom sa d\u00e1 zazrie\u0165 aj \u010fal\u0161\u00ed sprievodca 11. magnit\u00fady tri obl\u00fakov\u00e9 min\u00faty \u010faleko a tie\u017e bli\u017e\u0161\u00ed sprievodca 10. magnit\u00fady 12\u2033 od hlavnej zlo\u017eky. Zvl\u00e1\u0161tne je, \u017ee k\u00fdm uhlovo bli\u017e\u0161\u00ed sprievodca je pravdepodobne len zdanliv\u00fd, rovnako aj ten uhlovo najvzdialenej\u0161\u00ed, ten prostredn\u00fd z nich je fyzick\u00fd. \u010co viac, obe zlo\u017eky, hlavn\u00e1 A, aj sprievodca C (ozna\u010denie B nesie zdanliv\u00fd sprievodca vo vzdialenosti 12\u2033) s\u00fa znova dvojit\u00e9. K\u00fdm A zlo\u017eka je spektroskopick\u00e1 dvojhviezda s obe\u017enou dobou len 3,794 d\u0148a, C zlo\u017eku rozl\u00ed\u0161il Hubblov \u010falekoh\u013ead<\/a> v ultrafialovom spektre na p\u00e1r bielych trpasl\u00edkov vo vzdialenosti 2\u2033 od seba. Jeden z bielych trpasl\u00edkov tvor\u00ed navy\u0161e spektroskopick\u00fa dvojhviezdou s hviezdou typu F hlavnej postupnosti, \u010di\u017ee s\u00fastava je dokonca p\u00e4\u0165hviezdna. Hlavn\u00fa zlo\u017eku tohto zlo\u017eit\u00e9ho syst\u00e9mu tvor\u00ed \u017eltobiely a\u017e biely \u010dlen s povrchovou teplotou 7 670 K. Jeho priemer, 4,4 priemeru Slnka, ho zara\u010fuje medzi podobry. O jeho nevidite\u013enom bl\u00edzkom spolo\u010dn\u00edkovi nie je zn\u00e1me ni\u010d okrem vzdialenosti \u2013 0,07 AU. Druh\u00fd spektroskopick\u00fd p\u00e1r, jedna z dvoch principi\u00e1lne odl\u00ed\u0161ite\u013en\u00fdch hviezd C zlo\u017eky, m\u00e1 obe\u017en\u00fa dobu len tri dni. Jeho \u010dleny, ktor\u00fdmi s\u00fa, ako u\u017e bolo spomenut\u00e9, \u017eltobiela hviezda hlavnej postupnosti a biely trpasl\u00edk, del\u00ed len 0,05 AU. Trojhviezda C obehne okolo dvojhviezdy A za najmenej 20 000 rokov.<\/p>\n

Poslednou dvojhviezdou vhodnou pre mal\u00e9 \u010falekoh\u013eady je 41 Aurigae. Jej \u010dleny vo vzdialenosti 8\u2033 sa javia ako biely a fialov\u00fd.<\/p>\n

V juhoz\u00e1padnom rohu Povozn\u00edka, na hranici s B\u00fdkom, sa nach\u00e1dza hviezda AB Aurigae. Je to vo\u013en\u00fdm okom nevidite\u013en\u00e1 premenn\u00e1 hviezda s rozsahom magnit\u00fad od 6,9 do 8,4. Ide o mladu\u010dk\u00fa hviezdu, ktor\u00e1 e\u0161te len z\u00edskava stabilitu. Jej vek neprekra\u010duje \u0161tyri mili\u00f3ny rokov. Je v\u0161ak hmotnej\u0161ia ne\u017e mlad\u00e9 premenn\u00e9 hviezdy zn\u00e1mej skupiny \u2013 typu T Tauri. Spektr\u00e1lny typ hviezdy AB Aurigae je v d\u00f4sledku jej neust\u00e1leho v\u00fdvinu neist\u00fd, var\u00edruje od B9 po A1. Je 2,4-kr\u00e1t a\u017e 2,5-kr\u00e1t hmotnej\u0161ia ne\u017e Slnko. Okolo nej sa nach\u00e1dza prachoplynov\u00fd rozv\u00edren\u00fd disk materi\u00e1lu s priemerom 30-kr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161\u00edm ako priemer Slne\u010dnej s\u00fastavy. Na tento disk sa d\u00edvame priamo zhora. D\u00e1 sa zaznamena\u0165 v infra\u010dervenom spektre. V disku sa m\u00f4\u017eu formova\u0165 plan\u00e9ty, ich zn\u00e1mky sa v\u0161ak nena\u0161li.<\/p>\n

\"FlamingStarHunterWilson\"<\/a>Viac ne\u017e tri obl\u00fakov\u00e9 min\u00faty od AB Aurigae le\u017e\u00ed SU Aurigae, objekt deviatej magnit\u00fady. Je tie\u017e ve\u013emi mlad\u00e1 a v rovnakej vzdialenosti od n\u00e1s ako AB. Ide teda, napriek netradi\u010dn\u00e9mu ozna\u010deniu, o fyzick\u00e9ho sprievodcu AB Aurigae. Vzh\u013eadom na ve\u013ek\u00fa vzdialenos\u0165 medzi AB Aur a SU Aur, ktor\u00e1 sa pri vzdialenosti syst\u00e9mu od Slnka 455 ly premietne do vz\u00e1jomnej vzdialenosti 27 000 AU, v\u0161ak fyzickou dvojhviezdou pravdepodobne nezostane. Ke\u010f\u017ee vz\u00e1jomn\u00fd obeh zlo\u017ek\u00e1m trv\u00e1 minim\u00e1lne dva mili\u00f3ny rokov, od svojho zrodenia sa hviezdy stihli obehn\u00fa\u0165 nanajv\u00fd\u0161 dvakr\u00e1t. SU Aurigae m\u00e1 dve hmotnosti Slnka a svoju hmotnej\u0161iu sestru preto v d\u013a\u017eke spa\u013eovania vod\u00edka v jadre prekon\u00e1 o 500 mili\u00f3nov rokov. Najnesk\u00f4r o 1,1 miliardy rokov v\u0161ak aj ona opust\u00ed hlavn\u00fa postupnos\u0165.<\/p>\n

\u010eal\u0161ou mladou premennou hviezdou je modr\u00e1 AE Aurigae (obr. v\u013eavo) vo vzdialenosti 1 450 ly. Rozsah jej magnit\u00fad je 5,4 a\u017e 6,1. Keby \u010das\u0165 jej \u017eiarenia nepohltil medzihviezdny prach, na na\u0161ej oblohe by mala a\u017e o 0,8 vy\u0161\u0161iu magnit\u00fadu. T\u00e1to mas\u00edvna hviezda, najmenej 17-kr\u00e1t hmotnej\u0161ia ako Slnko, patr\u00ed do zriedkav\u00e9ho spektr\u00e1lneho typu O. Teplota na jej povrchu dosahuje pod\u013ea rozli\u010dn\u00fdch predpokladov 33 000 K a\u017e 36 500 K, odhad svietivosti sa pohybuje od 26 000-n\u00e1sobku po 33 000-n\u00e1sobok svietivosti Slnka. Priemer je p\u00e4\u0165n\u00e1sobkom priemeru Slnka. Jej osudom bude expl\u00f3zia supernovy. Pri svojom putovan\u00ed vesm\u00edrom AE Aurigae pr\u00e1ve prech\u00e1dza cez nes\u00favisiace prachov\u00e9 mra\u010dno, ktor\u00e9 osvet\u013euje a z\u00e1rove\u0148 vybudzuje k \u017eiareniu (pozri ni\u017e\u0161ie). Astron\u00f3movia predpokladaj\u00fa, \u017ee AE Aurigae je zlo\u017eka b\u00fdvalej dvojhviezdy, ktorej spolo\u010dn\u00edkom bola \u03bc Columbae. Obe hviezdy sa od seba vz\u010fa\u013euj\u00fa r\u00fdchlos\u0165ou 200 km\/s. Hypot\u00e9za hovor\u00ed, \u017ee k ich rozdeleniu do\u0161lo asi pred dvoma mili\u00f3nmi rokov, a to bl\u00edzkym pribl\u00ed\u017een\u00edm k Trap\u00e9zu v Ori\u00f3ne.<\/p>\n

\"429px-M37\"<\/a>S\u00fahvezd\u00edm Povozn\u00edk prech\u00e1dza Mlie\u010dna cesta, aj ke\u010f je m\u00e1lo v\u00fdrazn\u00e1, preto\u017ee t\u00e1to oblas\u0165 Mlie\u010dnej cesty sa nach\u00e1dza oproti galaktick\u00e9mu stredu. Napriek tomu Povozn\u00edk obsahuje cel\u00fd rad otvoren\u00fdch hviezdok\u00f4p, ktor\u00e9 sa daj\u00fa pozorova\u0165 aj mal\u00fdm \u010falekoh\u013eadom. Tri najjasnej\u0161ie, M 36, M 37 a M 38 sa nach\u00e1dzaj\u00fa v ju\u017enej \u010dasti s\u00fahvezdia, v obl\u00faku, takmer na priamke. Najjasnej\u0161ia z nich je ve\u013emi bohat\u00e1 M 37 (NGC 2099, obr\u00e1zok vpravo), ktor\u00e1 le\u017e\u00ed v tom istom zornom poli tri\u00e9dra ako hviezda \u03b8. T\u00e1to otvoren\u00e1 hviezdokopa je hust\u00e1, zlo\u017een\u00e1 z hviezd podobn\u00fdch jasnost\u00ed. Obsahuje asi 150 \u010dlenov v rozsahu jasnost\u00ed od 9 do pribli\u017ene 12,5 magnit\u00fad. Celkov\u00fd po\u010det hviezd je okolo 270, pod\u013ea in\u00e9ho zdroja a\u017e 1 800. V ju\u017enej \u010dasti kopy s\u00fa niektor\u00e9 hviezdy usporiadan\u00e9 do re\u0165azca tvaru S, ktor\u00fd je v strede hviezdokopy zakon\u010den\u00fd oran\u017eovou hviezdou. Ak je pravdiv\u00fd \u00fadaj o vzdialenosti M 37 od Slnka \u2013 4 560 ly \u2013 potom m\u00e1 t\u00e1to hviezdokopa priemer 45 ly.<\/p>\n

M 36 (NGC 1960) m\u00e1 z tejto trojice najmen\u0161iu plo\u0161n\u00fa jasnos\u0165. U\u017e v tri\u00e9dri p\u00fata pozornos\u0165, no jej kr\u00e1sa vynikne najm\u00e4 na astrofotografii. Aj ona je pomerne bohat\u00e1 na hviezdy. 60 z nich m\u00e1 jasnos\u0165 medzi 9. a 14. magnit\u00fadou. Tie s\u00fa s\u00fastreden\u00e9 v priestore s priemerom 23 ly. Jej najjasnej\u0161ie hviezdy tvoria sklonen\u00fd kr\u00ed\u017e. Vzdialenos\u0165 M 36 od n\u00e1s je uv\u00e1dzan\u00e1 v rozsahu 4 100 \u2013 4 240 ly. Medzi najjasnej\u0161ie \u010dleny tejto hviezdokopy patr\u00ed v strede le\u017eiaca dvojhviezda, ktorej zlo\u017eky maj\u00fa magnit\u00fadu 8,9 a 9,2 a odstup 10,7\u2032.<\/p>\n

Hviezdokopa M 38 (NGC 1912) sa nach\u00e1dza asi 2,5\u00b0 severoz\u00e1padne od M 36. Tvor\u00ed ju pribli\u017ene od 100 do 150 hviezd s jasnos\u0165ou medzi magnit\u00fadami 8 a 12. Vek jej \u010dlenov dosahuje okolo 200 mili\u00f3nov rokov. Existuj\u00fa n\u00e1znaky, \u017ee aj t\u00e1to hviezdokopa by mohla patri\u0165 do asoci\u00e1cie Auriga OB1, ale vek jej hviezd s touto te\u00f3riou nejako nesed\u00ed. Jej najjasnej\u0161ou hviezdou je \u017elt\u00fd obor 900-kr\u00e1t jasnej\u0161\u00ed ne\u017e Slnko. Spolu s \u010fal\u0161\u00edmi jasn\u00fdmi hviezdami sa v nej d\u00e1 n\u00e1js\u0165 obrazec pripom\u00ednaj\u00faci zmen\u0161eninu Perzea alebo gr\u00e9cke p\u00edsmeno \u03c0. Priemer kopy je pod\u013ea rozli\u010dn\u00fdch zdrojov zhruba 25 \u2013 32 sveteln\u00fdch rokov. Aj jej okolie je pomerne bohat\u00e9 na hviezdy. Vzdialenos\u0165 hviezdok\u00f4p M 36, M 37 a M 38 sa pohybuje medzi 4 000 a\u017e 4 700 sveteln\u00fdmi rokmi. V\u0161etky tri sa daj\u00fa n\u00e1js\u0165 aj po\u013en\u00fdm \u010falekoh\u013eadom s dobrou svetelnos\u0165ou. V\u00fdnimo\u010dne ich mo\u017eno zazrie\u0165 aj vo\u013en\u00fdm okom. Najkraj\u0161\u00ed dojem v\u0161ak vyvol\u00e1vaj\u00fa, ke\u010f sa pozoruj\u00fa \u010falekoh\u013eadom s priemerom objekt\u00edvu aspo\u0148 6 cm pri priaznivom zv\u00e4\u010d\u0161en\u00ed a ve\u013ekom zornom poli.<\/p>\n

NGC 1907 je tie\u017e otvoren\u00e1 hviezdokopa, ktor\u00e1 le\u017e\u00ed v bezprostrednom susedstve s M 38 a mo\u017eno ju s \u0148ou pozorova\u0165 v rovnakom zornom poli. M\u00e1 asi 40 hviezd 10. hviezdnej ve\u013ekosti a slab\u0161\u00edch. Tie sa tiesnia v priestore s priemerom len 6,5 ly. Ide teda o hust\u00fa hviezdokopu. Star\u0161\u00ed zdroj ud\u00e1va, \u017ee m\u00e1 magnit\u00fadu 10,3. Jej vzdialenos\u0165 b\u00fdva uv\u00e1dzan\u00e1 v rozsahu 4 000 ly a\u017e 4 500 ly.<\/p>\n

V severnej \u010dasti s\u00fahvezdia le\u017e\u00ed NGC 2126, roztr\u00fasen\u00e1 skupina asi 20 hviezd s jasnos\u0165ou medzi 11 a 14 magnit\u00fadami. Na severov\u00fdchodnom okraji tejto hviezdokopy sa nach\u00e1dza jedna hviezda 6. magnit\u00fady. \u010eal\u0161\u00edmi otvoren\u00fdmi hviezdokopami s\u00fa NGC 2192, ktor\u00e1 m\u00e1 asi 25 hviezd pribli\u017ene 12. magnit\u00fady a slab\u0161\u00edch, na hviezdy chudobn\u00e1 NGC 2281 s 30 hviezdami s jasnos\u0165ou 7 a men\u0161ou v priestore s priemerom 24 ly, a NGC 1857, ktor\u00e1 obsahuje 45 hviezd s jasnos\u0165ou do 8 magnit\u00fad. NGC 2281 a NGC 1857 je mo\u017en\u00e9 pozorova\u0165 aj s po\u013en\u00fdm \u010falekoh\u013eadom s dobrou svetelnos\u0165ou, alebo s men\u0161\u00edm teleskopom. \u0164a\u017e\u0161ie sa pozoruje NGC 1883, lebo t\u00e1to hviezdokopa m\u00e1 asi len 20 hviezd, ktor\u00e9 nepresiahnu 13. magnit\u00fadu. NGC 1664 sa nach\u00e1dza v z\u00e1padnej \u010dasti s\u00fahvezdia Povozn\u00edk, takmer na hranici so s\u00fahvezd\u00edm Perzeus. Obsahuje asi 40 hviezd 11. magnit\u00fady a slab\u0161\u00edch.<\/p>\n

NGC 1893 je \u010fal\u0161ia mlad\u00e1 otvoren\u00e1 kopa s vekom zhruba 4 mili\u00f3ny rokov. Jej hviezdy excituj\u00fa bl\u00edzku emisn\u00fa hmlovinu IC 410. T\u00e1 vyzer\u00e1 ako hrub\u0161ia verzia zn\u00e1mej hmloviny Kos\u00e1k v Labuti. Je dos\u0165 slab\u00e1, m\u00e1 tvar podkovy, a pretk\u00e1vaj\u00fa ju \u017eiariv\u00e9 hviezdy. Mo\u017eno ju pozorova\u0165 na temnom mieste s \u010falekoh\u013eadom priemeru 20 cm a O III filtrom. Astrofotografia v nej uk\u00e1\u017ee \u00fatvary naz\u00fdvan\u00e9 \u017eubrienky, oblasti hustej\u0161ieho prachu a plynu s d\u013a\u017ekou pribli\u017ene 10 ly. Lemuj\u00fa ich jasn\u00e9 br\u00e1zdy ionizovan\u00e9ho plynu. \u201eChvosty\u201c \u017eubrienok smeruj\u00fa pre\u010d od centr\u00e1lnej hviezdokopy. Na ich \u201ehlavy\u201c p\u00f4sobia hviezdne vetry a \u017eiarenie centr\u00e1lnej hviezdokopy. Pravdepodobne v nich vznikaj\u00fa hviezdy. IC 410 le\u017e\u00ed asi 12 000 ly \u010faleko.<\/p>\n

Napokon sa tu nach\u00e1dza e\u0161te na hviezdy bohat\u00e1 otvoren\u00e1 hviezdokopa Stock 8, ktorej 45 hviezd zaber\u00e1 na oblohe pl\u00f4\u0161ku s priemerom 4\u2032. Jej magnit\u00fada je v\u0161ak a\u017e 10,2. Le\u017e\u00ed v zdanlivej tesnej bl\u00edzkosti k\u00f4p M 38 a NGC 1907.<\/p>\n

Hmlovina Horiaca hviezda alebo hmlovina Flamingovej hviezdy (IC 405) sa premieta do bl\u00edzkosti IC 410, le\u017e\u00ed v\u0161ak omnoho bli\u017e\u0161ie. Je vidite\u013en\u00e1 aj v mal\u00fdch \u010falekoh\u013eadoch, ale pekne vynikne najm\u00e4 na astrofotografi\u00e1ch. N\u00e1zov dostala pod\u013ea plamenn\u00e9ho v\u00fdzoru, ktor\u00fd pretk\u00e1vaj\u00fa tmav\u00e9 filamenty zo z\u0155n bohat\u00fdch na uhl\u00edk pripom\u00ednaj\u00face dym z oh\u0148a. Hmlovinu n\u00fati k \u017eiareniu hor\u00faca modr\u00e1 hviezda AE Aurigae. IC 405 m\u00e1 r\u00f4zne odtiene \u010dervenej, fialovej a\u017e modrej farby, a je s\u00fa\u010dasne emisnou aj reflexnou hmlovinou. Jej zdanliv\u00fd priemer dosahuje 30,0′, skuto\u010dn\u00fd asi 5 sveteln\u00fdch rokov, a nach\u00e1dza sa od n\u00e1s vo vzdialenosti 1 500 sveteln\u00fdch rokov. N\u00e1jdeme ju na s\u00faradniciach \u03b1 = 5h 16\u2032 45\u2033, \u03b4 = +34\u00b0 16\u2032 44\u2033.<\/p>\n

Aurigidy s\u00fa slab\u00fd a nepravideln\u00fd meteorick\u00fd roj, ktor\u00e9ho \u010dastice zrejme poch\u00e1dzaj\u00fa z kom\u00e9ty Kiess. Zem naposledy pre\u0161la t\u00fdmto rojom meteoroidov v roku 2007. Predch\u00e1dzaj\u00face prelety sa uskuto\u010dnili v rokoch 1935, 1986 a 1994.<\/p>\n

Poloha:<\/strong> Povozn\u00edk je pomerne n\u00e1padn\u00fdm zimn\u00fdm s\u00fahvezd\u00edm, ktor\u00e9 le\u017e\u00ed medzi Pol\u00e1rkou<\/a> a Ori\u00f3nov\u00fdm p\u00e1som a z\u00e1rove\u0148 medzi Bl\u00ed\u017eencami a Perzeom. Jeho obrazec m\u00e1 tvar podkovy s jasnou hviezdou Capellou v strede ohybu. Capella je u n\u00e1s tesne cirkumpol\u00e1rna hviezda, ale v najju\u017enej\u0161\u00edch \u010dastiach Eur\u00f3py u\u017e cel\u00e9 s\u00fahvezdie zapad\u00e1 pod obzor. Od 60. stup\u0148a severnej zemepisnej \u0161\u00edrky na sever je u\u017e naopak cel\u00e9 s\u00fahvezdie cirkumpol\u00e1rne. Capellu mo\u017eno \u013eahko n\u00e1js\u0165 ako najvrchnej\u0161iu hviezdu Zimn\u00e9ho \u0161es\u0165uholn\u00edka, naz\u00fdvan\u00e9ho tie\u017e Zimn\u00e9 G. D\u00e1 sa vyh\u013eada\u0165 aj pomocou Ve\u013ek\u00e9ho voza<\/a>: spojnica hviezd Megrez a Dubhe ukazuje takmer presne na \u0148u. O polnoci toto s\u00fahvezdie kulminuje v prvej polovici decembra. Stred obrazca podkovy vtedy dosahuje v\u00fd\u0161ku 80\u00b0 nad ju\u017en\u00fdm obzorom.<\/p>\n

Rozloha v \u0161tvorcov\u00fdch stup\u0148och:<\/strong> 657<\/p>\n

Hrani\u010diace s\u00fahvezdia:<\/strong> Bl\u00ed\u017eenci, B\u00fdk, Perzeus, \u017dirafa, Rys<\/p>\n

 <\/p>\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n
\n

Hviezda<\/b><\/p>\n<\/td>\n

\n

\u03b1 <\/b>(RA)<\/b><\/p>\n<\/td>\n

\n

\u03b4 (<\/b>DEC)<\/b><\/p>\n<\/td>\n

\n

Vzdialenos\u0165<\/b><\/p>\n

(ly)<\/b><\/p>\n<\/td>\n

\n

R\u00fdchlos\u0165<\/b><\/p>\n

(km\/s)<\/b><\/p>\n<\/td>\n

\n

Mv<\/sub><\/b><\/p>\n<\/td>\n

\n

spektr\u00e1lny typ<\/b><\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n

\n

\u03b1 Capella<\/p>\n<\/td>\n

\n

5h 17\u2032 18\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

+46\u00b0 00\u2032 40\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

42<\/p>\n<\/td>\n

\n

+30<\/p>\n<\/td>\n

\n

0,1<\/p>\n<\/td>\n

\n

G5 IIIe + G0 III<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n

\n

\u03b2 Menkalinan<\/p>\n<\/td>\n

\n

6h 00\u2032 09\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

+44\u00b0 57\u2032 07\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

82<\/p>\n<\/td>\n

\n

-18<\/p>\n<\/td>\n

\n

1,9<\/p>\n<\/td>\n

\n

A2 IV<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n

\n

\u03b4<\/p>\n<\/td>\n

\n

6h 00\u2032 13\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

+54\u00b0 17\u2032 24\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

140<\/p>\n<\/td>\n

\n

+10<\/p>\n<\/td>\n

\n

3,7<\/p>\n<\/td>\n

\n

K0 III<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n

\n

\u03b5 Almaaz<\/p>\n<\/td>\n

\n

5h 02\u2032 34\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

+43\u00b0 50\u2032 21\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

2 038<\/p>\n<\/td>\n

\n

-3<\/p>\n<\/td>\n

\n

3,0<\/p>\n<\/td>\n

\n

F0 Iae<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n

\n

\u00a0\u03b6 Hoedus I<\/p>\n<\/td>\n

\n

5h 03\u2032 04\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

+41\u00b0 05\u2032 29\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

788<\/p>\n<\/td>\n

\n

+11<\/p>\n<\/td>\n

\n

3,7<\/p>\n<\/td>\n

\n

K4 II + B8 V<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n

\n

\u03b8<\/p>\n<\/td>\n

\n

6h 00\u2032 18\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

+37\u00b0 12\u2032 58\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

173<\/p>\n<\/td>\n

\n

+29<\/p>\n<\/td>\n

\n

2,6<\/p>\n<\/td>\n

\n

A0pSi<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n

\n

\u03b9 Hassaleh (Al Kab)<\/p>\n<\/td>\n

\n

4h 57\u2032 32\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

+33\u00b0 10\u2032 55\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

512<\/p>\n<\/td>\n

\n

+18<\/p>\n<\/td>\n

\n

2,7<\/p>\n<\/td>\n

\n

K3 II<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n

\n

\u03bb<\/p>\n<\/td>\n

\n

5h 19\u2032 08\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

+40\u00b0 05\u2032 57\u2033<\/p>\n<\/td>\n

\n

41<\/p>\n<\/td>\n

\n

+67<\/p>\n<\/td>\n

\n

4,7<\/p>\n<\/td>\n

\n

G1 V<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n

 <\/p>\n

\"Povoznik<\/a>
\nP\u00f4vod obr\u00e1zkov:<\/strong><\/p>\n