{"id":3206,"date":"2016-08-09T11:04:05","date_gmt":"2016-08-09T09:04:05","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=3206"},"modified":"2025-10-01T13:00:09","modified_gmt":"2025-10-01T11:00:09","slug":"pluto","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=3206","title":{"rendered":"Pluto"},"content":{"rendered":"

Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii.<\/a> Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori:<\/a> Liso (zakladate\u013e, \u010das\u0165 textu, aktualiz\u00e1cia), Zvedavec (\u010das\u0165 textu), Bronto (formul\u00e1cia, aktualiz\u00e1cia inform\u00e1ci\u00ed), Wizzard (gramatika, formul\u00e1cia), Helix84 (gramatika), Adrian (doplnenie a aktualiz\u00e1cia inform\u00e1ci\u00ed), Milo\u0161 (formul\u00e1cia, gramatika), IP 217.172.153.199 (oprava chybnej inform\u00e1cie), Random~skwiki (aktualiz\u00e1cia a doplnenie inform\u00e1ci\u00ed, formul\u00e1cia), Sisua (oprava preklepov a gramatiky, formul\u00e1cia, aktualiz\u00e1cia), IP 88.212.31.118 (doplnenie inform\u00e1ci\u00ed), IP 87.197.173.119 (aktualiz\u00e1cia inform\u00e1ci\u00ed), Dubaj (gramatika), Mz (oprava preklepu), Dubhe (formul\u00e1cia), IP 87.197.119.79 (spresnenie inform\u00e1cie), IP 217.119.116.34 (formul\u00e1cia), IP 88.212.20.47 (gramatika), Igino (doplnenie inform\u00e1ci\u00ed), IP 213.151.208.20 (formul\u00e1cia), IP 89.173.150.36 (oprava preklepu), 78.98.170.226 (oprava preklepu), MichalT (oprava preklepov), RONALDO-SK (oprava preklepov), IP 195.168.1.135 (oprava slova), KuboF (doplnenie inform\u00e1cie), Vegetator (formul\u00e1cia, doplnenie zdrojov, obr\u00e1zok), Gepetito (gramatika), Tom\u00e1\u0161Polonec (doplnenie inform\u00e1ci\u00ed a zdrojov, obr\u00e1zky, typografia), IP 88.80.252.109 (oprava preklepu), Zajano (oprava preklepu)<\/em><\/p>\n

Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0<\/a> a GFDL<\/a>.<\/em><\/p>\n

\n
$\"Pluto$ <\/a>
Pluto (sn\u00edmka zo sondy New Horizons)<\/p><\/div>\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n
Elementy dr\u00e1hy<\/strong>
\n(Epocha 2000,0)<\/small><\/caption>\n
\n
Ve\u013ek\u00e1 polos<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
5 906 376 272 km, (39,481 686 77 AU)<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Obvod dr\u00e1hy<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
36,530 Tm (244,186 AU)<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Excentricita (e)<\/i><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
0,248 807 66<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Periapsida (q)<\/i><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
4 436 824 613 km (29,658 340 67 AU)<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Apoapsida (Q)<\/i><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
7 375 927 931 km (49,305 032 87 AU)<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Doba obehu (P)<\/i><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
90 613,3055 d<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Synodick\u00e1 doba obehu<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
366,73 d<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Priemern\u00e1 obe\u017en\u00e1 r\u00fdchlos\u0165<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
4,666 km\/s\/s<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Maxim\u00e1lna obe\u017en\u00e1 r\u00fdchlos\u0165<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
6,112 km\/s<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Minim\u00e1lna r\u00fdchlos\u0165<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
3,676 km\/s<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Sklon dr\u00e1hy (i)<\/i><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
17,141 75\u00b0<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
D\u013a\u017eka v\u00fdstupn\u00e9ho uzla (\u03a9)<\/i><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
110,303 47\u00b0<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Argument perih\u00e9lia (\u03c9)<\/i><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
113,763 29\u00b0<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Stredn\u00e1 anom\u00e1lia (M)<\/i><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
14,860 122 04\u00b0<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Po\u010det satelitov<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
5 potvrden\u00fdch<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n\n
Fyzik\u00e1lne charakteristiky<\/span><\/strong><\/caption>\n
\n
Rovn\u00edkov\u00fd priemer<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
2 370 km<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Povrch<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
1,795 \u00d7 10^{7<\/sup> km\u00b2<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n}
\n
Objem<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
7,15 \u00d7 10^{9<\/sup> km\u00b3<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n}
\n
Hmotnos\u0165<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
(1,305 \u00b10,007) \u00d7 10^{22<\/sup> kg<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n}
\n
Hustota (\u03c1)<\/i><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
2,03 \u00b10,06 g\/cm\u00b3<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Gravit\u00e1cia na rovn\u00edku<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
0,58 m\/s\u00b2<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\u00danikov\u00e1 r\u00fdchlos\u0165<\/td>\n 1,2 km\/s<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Rota\u010dn\u00e1 peri\u00f3da<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
\u22126,387 230 d
\n(6 d 9 h 17 m 36 s)<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
R\u00fdchlos\u0165 rot\u00e1cie<\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
47,18 km\/h<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Sklon osi rot\u00e1cie<\/span><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
119,59\u00b0 k rovine obehu (112,78\u00b0 k ekliptike)<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Rektascenzia severn\u00e9ho p\u00f3lu<\/span><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
133,045 \u00b10,02\u00b0
\n(8 h 52 min 11 s)<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Deklin\u00e1cia severn\u00e9ho p\u00f3lu<\/span><\/span><\/span><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
\u22126,145 \u00b10,02\u00b0<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Absol\u00fatna magnit\u00fada<\/span><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
\u22120,7<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Albedo<\/span><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
0,49 \u2013 0,66<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n
\n
Povrchov\u00e1 teplota<\/span><\/span><\/p>\n<\/td>\n
\n
33 K \u2013 44 K \u2013 55 K<\/p>\n<\/td>\n<\/tr>\n<\/tbody>\n<\/table>\n
134340 Pluto<\/strong> je trpasli\u010dia plan\u00e9ta slne\u010dnej s\u00fastavy<\/a>. Od svojho objavu v roku 1930 do roku 2006 bolo pova\u017eovan\u00e9 za najmen\u0161iu a v\u00e4\u010d\u0161inou najvzdialenej\u0161iu plan\u00e9tu<\/a> slne\u010dnej s\u00fastavy.<\/p>\n
Pluto je mal\u00e9, men\u0161ie ako Mesiac<\/a>, a ve\u013emi chladn\u00e9 teleso skladaj\u00face sa hlavne z kremi\u010ditanov a s\u010dasti z \u013eadu. M\u00e1 ve\u013emi riedku atmosf\u00e9ru<\/a> obsahuj\u00facu hlavne dus\u00edk, met\u00e1n a oxid uho\u013enat\u00fd. Pomenovanie dostalo pod\u013ea r\u00edmskeho boha podsvetia, ktor\u00fd bol toto\u017en\u00fd s gr\u00e9ckym H\u00e1dom. Od roku 1978 je zn\u00e1my jeho najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed mesiac<\/a> Ch\u00e1ron, ktor\u00fd je v pomere k obiehan\u00e9mu telesu pozoruhodne ve\u013ek\u00fd a \u0165a\u017eisko ich vz\u00e1jomn\u00e9ho obehu le\u017e\u00ed mimo Pluta. Preto sa o s\u00fastave Pluto-Ch\u00e1ron hovor\u00ed ako o bin\u00e1rnej plan\u00e9tke. Obe teles\u00e1 s\u00fa v stacion\u00e1rnej rot\u00e1cii. V roku 2005 Hubblov vesm\u00edrny \u010falekoh\u013ead<\/a> objavil \u010fal\u0161ie dva mali\u010dk\u00e9 mesiace, v rokoch 2011 a 2012 \u010fal\u0161ie dva, tak\u017ee Pluto m\u00e1 v s\u00fa\u010dasnosti (janu\u00e1r 2016) p\u00e4\u0165 zn\u00e1mych prirodzen\u00fdch satelitov.<\/p>\n
Rota\u010dn\u00e1 os Pluta m\u00e1 tak\u00fd ve\u013ek\u00fd sklon, \u017ee prakticky le\u017e\u00ed v rovine ekliptiky podobne, ako je tomu u Ur\u00e1nu, a rovnako ako Ur\u00e1n a Venu\u0161a<\/a>, aj Pluto rotuje retrogr\u00e1dne, \u010di\u017ee v protismere svojho obehu. Obe\u017en\u00e1 dr\u00e1ha Pluta je v porovnan\u00ed s plan\u00e9tami tie\u017e netypick\u00e1. Je ve\u013emi v\u00fdstredn\u00e1 a kri\u017euje rovinu obe\u017enej dr\u00e1hy (nie v\u0161ak samotn\u00fa dr\u00e1hu) poslednej plan\u00e9ty Nept\u00fana, v\u010faka \u010domu sa Pluto pri svojom obehu dost\u00e1va na nieko\u013eko rokov k Slnku<\/a> bli\u017e\u0161ie ne\u017e Nept\u00fan.<\/p>\n
Dlho bolo pova\u017eovan\u00e9 za deviatu a najmen\u0161iu plan\u00e9tu slne\u010dnej s\u00fastavy, ale 24. augusta 2006 mu bolo toto ozna\u010denie od\u0148at\u00e9 na konferencii astronomickej \u00fanie v Prahe z d\u00f4vodu mal\u00fdch rozmerov, netypickej dr\u00e1hy (v\u00fdstrednos\u0165, sklon k ekliptike) a objavov \u010fal\u0161\u00edch ve\u013ek\u00fdch telies za dr\u00e1hou Nept\u00fana, z ktor\u00fdch jedno s pomenovan\u00edm 136199 Eris m\u00e1 dokonca v\u00e4\u010d\u0161iu hmotnos\u0165 ako Pluto.<\/p>\n
Pluto bolo zbl\u00edzka sk\u00faman\u00e9 len jedinou sondou, New Horizons. T\u00e1 okolo neho preletela v j\u00fali 2015 a urobila mno\u017estvo podrobn\u00fdch sn\u00edmok jeho aj Ch\u00e1rona.<\/p>\n
Fyzik\u00e1lne vlastnosti<\/h2>\n
$\"Porovnanie$ <\/a>
Porovnanie ve\u013ekosti Pluta (vpravo dole) s najv\u00e4\u010d\u0161\u00edmi mesiacmi slne\u010dnej s\u00fastavy. Mesiace (z\u013eava) Ganymedes<\/a>, Titan<\/a>, Kallisto<\/a>, Io<\/a>, Mesiac, Eur\u00f3pa<\/a> a Triton<\/a> Pluto svoj\u00edm priemerom prevy\u0161uj\u00fa.<\/p><\/div>\n
Priemer Pluta je 2 370 km, \u010do je menej ako priemer Mesiaca Zeme, ale aj niektor\u00fdch mesiacov in\u00fdch plan\u00e9t. Mal\u00e9 rozmery Pluta do istej miery potvrdzuj\u00fa predpoklad niektor\u00fdch astron\u00f3mov (napr. Raymonda Lyttletona), ktor\u00ed sa domnievaj\u00fa, \u017ee Pluto je niekdaj\u0161\u00edm mesiacom plan\u00e9ty Nept\u00fan, ktor\u00fd sa osamostatnil v d\u00f4sledku zr\u00e1\u017eky s in\u00fdm telesom. Vn\u00fatorn\u00e9 zlo\u017eenie Pluta je zn\u00e1me len pribli\u017ene. Jeho priemern\u00e1 hustota necel\u00e9 2 g\/cm\u00b3 zodpoved\u00e1 zmesi kremi\u010ditanov a \u013eadu. Jeho n\u00edzka priemern\u00e1 mern\u00e1 hmotnos\u0165 ukazuje na to, \u017ee je zlo\u017een\u00e9 pribli\u017ene zo 70 % horn\u00edn a 30 % \u013eadu.<\/p>\n
Dr\u00e1ha a rot\u00e1cia<\/h2>\n
Obe\u017en\u00e1 dr\u00e1ha<\/h3>\n
Obe\u017en\u00e1 dr\u00e1ha Pluta okolo Slnka je v porovnan\u00ed s plan\u00e9tami slne\u010dnej s\u00fastavy mimoriadne excentrick\u00e1 a sklonen\u00e1. To bol tie\u017e jeden z argumentov, pre\u010do ho medzi plan\u00e9ty nezara\u010fova\u0165. V porovnan\u00ed s excentricitou typickou pre kom\u00e9ty v\u0161ak st\u00e1le mo\u017eno hovori\u0165 o \u201etakmer kruhovej\u201c dr\u00e1he. V af\u00e9liu, \u010di\u017ee v odsln\u00ed, sa od Slnka vz\u010fa\u013euje a\u017e na 7 375 927 931 km, \u010do je takmer 50-kr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161ia vzdialenos\u0165, ako je vzdialenos\u0165 Zeme od Slnka. Na z\u00e1klade toho sa o \u0148om hovorilo ako o poslednej plan\u00e9te slne\u010dnej s\u00fastavy. V perih\u00e9liu, pr\u00edsln\u00ed, sa v\u0161ak k Slnku pribli\u017euje na 4 436 824 613 km, \u010do je bli\u017e\u0161ie ako perih\u00e9lium Nept\u00fana. V ur\u010ditej f\u00e1ze svojho obehu b\u00fdva teda k Slnku bli\u017e\u0161ie ako Nept\u00fan. Naposledy sa tak stalo v rokoch 1979 a\u017e 1999, kedy bol poslednou plan\u00e9tou Slne\u010dnej s\u00fastavy Nept\u00fan. Pluto pre\u0161lo perih\u00e9liom v roku 1989 a odvtedy sa od Slnka neust\u00e1le vz\u010fa\u013euje. Jeden obeh Pluta okolo Slnka trv\u00e1 pozemsk\u00e9ho 247,68 roka, \u010do bol najdlh\u0161\u00ed planet\u00e1rny rok v slne\u010dnej s\u00fastave. Od svojho objavu Pluto e\u0161te nevykonalo ani jedin\u00fd cel\u00fd obeh. Obe\u017en\u00e9 dr\u00e1hy Nept\u00fana a Pluta sa v\u0161ak fyzicky nekr\u00ed\u017eia, a preto nikdy nem\u00f4\u017ee d\u00f4js\u0165 ku kol\u00edzii t\u00fdchto dvoch telies. V pr\u00edsln\u00ed na Pluto dopad\u00e1 takmer trikr\u00e1t viac slne\u010dnej energie ako v odsln\u00ed, \u010do m\u00e1 pod\u013ea hypot\u00e9z v\u00fdrazn\u00fd dopad na hustotu jeho atmosf\u00e9ry.<\/p>\n
$\"Bo\u010dn\u00fd$ <\/a>
Bo\u010dn\u00fd poh\u013ead na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu Pluta (\u010derven\u00e9) a dr\u00e1hy in\u00fdch plan\u00e9t. Dobre vidite\u013en\u00fd je v\u00fdrazn\u00fd sklon dr\u00e1hy Pluta.<\/p><\/div>\n
Dr\u00e1ha Pluta je v rezonancii 3:2 s Nept\u00fanom. Znamen\u00e1 to, \u017ee k\u00fdm Nept\u00fan urob\u00ed tri obehy okolo Slnka, za rovnak\u00fd \u010das Pluto urob\u00ed dva cel\u00e9 obehy. Telies s rovnakou dr\u00e1hovou rezonanciu s Nept\u00fanom je zn\u00e1mych viacero a naz\u00fdvaj\u00fa sa pod\u013ea svojho prv\u00e9ho objaven\u00e9ho predstavite\u013ea \u2013 plut\u00edna. V\u017edy, ke\u010f d\u00f4jde k najv\u00e4\u010d\u0161iemu pribl\u00ed\u017eeniu Pluta s Nept\u00fanom, Pluto je pr\u00e1ve v af\u00e9liu a je od Nept\u00fana 18 AU vzdialen\u00e9. Dr\u00e1hy oboch telies sa s\u00edce v ist\u00fdch bodoch k sebe pribli\u017euj\u00fa aj na menej ako 18 AU, dr\u00e1hov\u00e1 rezonancia v\u0161ak zabezpe\u010duje, \u017ee v t\u00fdchto bl\u00edzkych bodoch sa Nept\u00fan a Pluto nikdy neocitn\u00fa naraz. Pluto prejde bodom najbli\u017e\u0161\u00edm k Nept\u00fanovej dr\u00e1he so zna\u010dn\u00fdm oneskoren\u00edm alebo predstihom oproti Nept\u00fanu. V\u010faka tomuto mechanizmu je obe\u017en\u00e1 dr\u00e1ha Pluta dlhodobo stabiln\u00e1 a nem\u00f4\u017ee d\u00f4js\u0165 nielen k zr\u00e1\u017eke, ale ani k v\u00fdrazn\u00fdm pribl\u00ed\u017eeniam a z nich vypl\u00fdvaj\u00facich gravita\u010dn\u00fdm ovplyvneniam oboch telies.<\/p>\n
Slnko vyd\u00e1va pri poh\u013eade z Pluta 30-kr\u00e1t, pod\u013ea in\u00e9ho zdroja a\u017e 265-kr\u00e1t viac svetla ako Mesiac v splne. Pre jeho ve\u013ek\u00fa vzdialenos\u0165 by sme v\u0161ak z povrchu Pluta u\u017e nevideli Slnko ako kot\u00fa\u010dik, ale ako takmer bodov\u00fd zdroj svetla podobne ako ostatn\u00e9 hviezdy. Zem by sa pri poh\u013eade z Pluta nikdy nevzdialila od Slnka na viac ne\u017e 1,9\u00b0 a bola by preto prakticky nepozorovate\u013en\u00e1.<\/p>\n
Rot\u00e1cia<\/h3>\n
Pluto patr\u00ed k pomerne zriedkav\u00fdm teles\u00e1m slne\u010dnej s\u00fastavy, ktor\u00e9 sa ot\u00e1\u010daj\u00fa okolo svojej osi retrogr\u00e1dne, \u010di\u017ee v opa\u010dnom smere ako v\u00e4\u010d\u0161ina ostatn\u00fdch objektov. Jedna siderick\u00e1 oto\u010dka okolo osi mu trv\u00e1 153 hod\u00edn, \u010do je pribli\u017ene 6 pozemsk\u00fdch dn\u00ed. Od v\u00fdchodu Slnka po v\u00fdchod Slnka na tom istom mieste plan\u00e9tky uplynie doba pribli\u017ene 6 pozemsk\u00fdch dn\u00ed a 9,5 hodiny. Sklon rota\u010dnej osi telesa je tak\u00fd ve\u013ek\u00fd, \u017ee rovina jeho rovn\u00edka je takmer kolm\u00e1 na rovinu obehu, podobne ako je tomu v pr\u00edpade plan\u00e9ty Ur\u00e1n.<\/p>\n
Doba rot\u00e1cie Pluta je rovnak\u00e1 ako obe\u017en\u00e1 doba jeho najv\u00e4\u010d\u0161ieho mesiaca Ch\u00e1ron okolo Pluta. Tak\u00e1to rot\u00e1cia, pri ktorej teleso zdanlivo nehybne vis\u00ed nad ur\u010dit\u00fdm bodom povrchu druh\u00e9ho, sa naz\u00fdva stacion\u00e1rna rot\u00e1cia. Stacion\u00e1rna rot\u00e1cia Pluta s Ch\u00e1ronom je v slne\u010dnej s\u00fastave ojedinel\u00fdm javom.<\/p>\n
Vznik a v\u00fdvoj<\/h2>\n
Netypick\u00e1 obe\u017en\u00e1 dr\u00e1ha Pluta, v\u00fdstrednej\u0161ia a sklonenej\u0161ia ne\u017e u v\u0161etk\u00fdch plan\u00e9t, viedla astron\u00f3ma R. A. Lyttletona v roku 1936 ako prv\u00e9ho k sformulovaniu hypot\u00e9zy, \u017ee Pluto bolo mesiacom Nept\u00fana. V relat\u00edvne ned\u00e1vnej minulosti ho nejak\u00e1 katastrofick\u00e1 udalos\u0165 premiestnila na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo Slnka. Tou udalos\u0165ou mal by\u0165 bl\u00edzky prelet obrovsk\u00e9ho nezn\u00e1meho telesa okolo Nept\u00fana, ktor\u00e9 by Pluto gravita\u010dne oslobodilo. T\u00e1to hypot\u00e9za by vysvet\u013eovala nielen vlastnosti dr\u00e1hy Pluta, ale aj neobvykl\u00e9 vlastnosti obe\u017en\u00fdch dr\u00e1h Nept\u00fanov\u00fdch mesiacov Trit\u00f3na<\/a> a Nereidy. J. R. Dormand a M. M. Woolfson v\u0161ak v roku 1980 dok\u00e1zali, \u017ee tento mechanizmus by Pluto nemohol vypudi\u0165 z obe\u017enej dr\u00e1hy okolo Nept\u00fana. \u010eal\u0161\u00edm probl\u00e9mom je Ch\u00e1ron, ktor\u00e9mu by v pr\u00edpade, \u017ee by bolo Pluto Nept\u00fanovou dru\u017eicou, gravit\u00e1cia Nept\u00fana nedovolila by\u0165 na orbite Pluta. Probl\u00e9m by \u010diasto\u010dne mohla vyrie\u0161i\u0165 hypot\u00e9za, pod\u013ea ktorej Ch\u00e1ron vznikol po kol\u00edzii Pluta s Trit\u00f3nom.<\/p>\n
G. Colombo a F. A. Franklin ako prv\u00ed pri\u0161li s te\u00f3riou, ktor\u00e1 sa sna\u017eila vysvetli\u0165 p\u00f4vod Pluta bez toho, aby bol Nept\u00fanov\u00fdm mesiacom. Predpokladali, \u017ee v oblasti za Nept\u00fanom sa vyskytovalo ve\u013ea telies podobn\u00fdch Plutu, no stretnutia s Nept\u00fanom zmenili ich dr\u00e1hy tak, \u017ee vyleteli na sam\u00fd okraj slne\u010dnej s\u00fastavy \u010di dokonca do medzihviezdneho priestoru. Pluto zostalo ako jedin\u00e9 na svojej dr\u00e1he v\u010faka tomu, \u017ee je s Nept\u00fanom v orbit\u00e1lnej rezonancii a je chr\u00e1nen\u00e9 pred tesn\u00fdm pribl\u00ed\u017een\u00edm k nemu. Astron\u00f3movia vtedy e\u0161te nevedeli, \u017ee za dr\u00e1hou Nept\u00fana existuj\u00fa aj \u010fal\u0161ie teles\u00e1, ktor\u00e9 neboli dodnes gravit\u00e1ciou vypuden\u00e9 pre\u010d, aj ke\u010f t\u00e1to hypot\u00e9za existovala u\u017e d\u00e1vno pred objavom prv\u00e9ho tak\u00e9hoto telesa.<\/p>\n
Dnes je zrejm\u00e9, \u017ee Pluto je teleso Kuiperovho p\u00e1su, a jeho vznik nebude odli\u0161n\u00fd od in\u00fdch telies tejto kateg\u00f3rie.<\/a><\/p>\n
Atmosf\u00e9ra<\/h2>\n
$\"Z\u00e1kryt$ <\/a>
Z\u00e1kryt Slnka Plutom vyfotografovan\u00fd sondou New Horizons zo vzdialenosti dvoch mili\u00f3nov kilometrov. Na tejto sn\u00edmke mo\u017eno v\u00f4bec po prv\u00fdkr\u00e1t vidie\u0165 atmosf\u00e9ru nejakej trpasli\u010dej plan\u00e9ty ako jemn\u00fd prstenec okolo nej. Slne\u010dn\u00e9 svetlo v nej rozpty\u013euj\u00fa najm\u00e4 v\u00e4\u010d\u0161ie a zlo\u017eitej\u0161ie molekuly.<\/p><\/div>\n
Pluto obklopuje ve\u013emi riedka atmosf\u00e9ra, ktor\u00e1 sa sklad\u00e1 najmenej z 98 % dus\u00edka (N_{2<\/sub>), so stopami met\u00e1nu (CH_{4<\/sub>, max. 0,5 %) a oxidu uho\u013enat\u00e9ho (CO). Atmosf\u00e9ra bola objaven\u00e1 pri z\u00e1krytoch hviezd Plutom. Jasnos\u0165 hviezdy po\u010das z\u00e1krytu klesala len pozvo\u013ena, \u010do sa deje iba u telies s atmosf\u00e9rou. Z t\u00fdchto pozorovan\u00ed v\u0161ak nebolo mo\u017en\u00e9 ur\u010di\u0165 ani tlak, ani teplotu atmosf\u00e9ry pri povrchu. Hustota, a teda aj tlak jeho atmosf\u00e9ry sa silne men\u00ed v z\u00e1vislosti na okam\u017eitej vzdialenosti od Slnka. Ke\u010f je teleso bli\u017e\u0161ie k Slnku, doch\u00e1dza k vyparovaniu a sublim\u00e1cii prchav\u00fdch l\u00e1tok pokr\u00fdvaj\u00facich jeho povrch a t\u00fdm sa atmosf\u00e9ra zahus\u0165uje. Ke\u010f\u017ee naposledy bola trpasli\u010dia plan\u00e9ta najbli\u017e\u0161ie k Slnku v roku 1989, teraz sa od neho vz\u010fa\u013euje a jej atmosf\u00e9ra pozvo\u013ena zam\u0155za. Pod\u013ea predpokladov okolo roku 2020 atmosf\u00e9ra zmrzne \u00faplne a teleso zostane bez atmosf\u00e9ry a\u017e do \u010fal\u0161ieho pribl\u00ed\u017eenia k Slnku. Preto bolo d\u00f4le\u017eit\u00e9 vysla\u0165 k nemu sondu \u010do najsk\u00f4r, aby presk\u00famala atmosf\u00e9ru Pluta pred jej \u00fapln\u00fdm zamrznut\u00edm a stratou (a tie\u017e, aby vzdialenos\u0165 prekonan\u00e1 sondou bola pod\u013ea mo\u017enost\u00ed \u010do najmen\u0161ia). Paradoxne, merania zo Zeme v\u0161ak ukazovali, \u017ee v posledn\u00fdch rokoch tlak na Plute nekles\u00e1, ale rastie, hoci teleso sa od Slnka vz\u010fa\u013euje. Tento rozpor by mohla vysvet\u013eova\u0165 hypot\u00e9za, pod\u013ea ktorej atmosf\u00e9ru Pluta zahus\u0165uje sublimuj\u00faci dus\u00edk z jeho severn\u00e9ho p\u00f3lu, ktor\u00fd sa v roku 1987 po 120 rokoch vynoril z tie\u0148a.<\/p>\n}}
V marci 2009 astron\u00f3movia z\u00edskali prostredn\u00edctvom teleskopov VLT nov\u00e9 poznatky o atmosf\u00e9re Pluta. Zistili, \u017ee atmosf\u00e9ra s teplotou \u2013180 \u00b0C je pribli\u017ene o 40 stup\u0148ov teplej\u0161ia ne\u017e povrch a obsahuje ne\u010dakane ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo met\u00e1nu. Vyplynulo to z pozorovan\u00ed pr\u00edstrojom CRIRES (CRyogenic InfraRed Echelle Spectrograph). Pozorovania tie\u017e odhalili, \u017ee met\u00e1n je v atmosf\u00e9re Pluta druh\u00fdm najzast\u00fapenej\u0161\u00edm plynom. Na rozdiel od Zeme je v\u00e4\u010d\u0161ina atmosf\u00e9ry Pluta neust\u00e1le v stave teplotnej inverzie, to znamen\u00e1, \u017ee jej teplota s v\u00fd\u0161kou vzrast\u00e1 (na Zemi je to opa\u010dne). Ultrafialov\u00e9 \u017eiarenie zo Slnka pod\u013ea hypot\u00e9zy rozklad\u00e1 met\u00e1n, z ktor\u00e9ho sa potom tvoria \u010fal\u0161ie zl\u00fa\u010deniny. Tie pri poklese do hlb\u0161\u00edch a chladnej\u0161\u00edch vrstiev atmosf\u00e9ry skondenzuj\u00fa a s\u00fa hlavnou zlo\u017ekou oparu, ktor\u00fd nasn\u00edmala sonda New Horizons pri pozorovan\u00ed z\u00e1krytu Slnka Plutom.<\/p>\n
Ve\u013ea inform\u00e1ci\u00ed o atmosf\u00e9re priniesla sonda New Horizons. U\u017e p\u00e4\u0165 dn\u00ed pred jej najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm pribl\u00ed\u017een\u00edm k Plutu detegovala ionizovan\u00fd dus\u00edk unikaj\u00faci z plynn\u00e9ho obalu Pluta. Mohlo by to znamena\u0165, \u017ee \u010dastice unikaj\u00fa z atmosf\u00e9ry vy\u0161\u0161ou r\u00fdchlos\u0165ou, ako sa o\u010dak\u00e1valo. Unikaj\u00face mno\u017estv\u00e1 dus\u00edka predstavuj\u00fa stovky ton za hodinu. \u010ealej sonda objavila oblas\u0165 studen\u00e9ho ionizovan\u00e9ho plynu, ktor\u00fd sa rozp\u00edna do vzdialenosti a\u017e 77 000 \u2013 109 000 km od trpasli\u010dej plan\u00e9ty, pri\u010dom na strane odvr\u00e1tenej od Slnka m\u00e1 tvar chvosta. Napriek obrovskej vzdialenosti od Slnka je atmosf\u00e9ra Pluta ve\u013emi rozsiahla.<\/p>\n
Z \u00fadajov odvysielan\u00fdch sondou New Horizons sa \u010falej zistilo, \u017ee opar atmosf\u00e9ry siaha do v\u00fd\u0161ky skoro 130 km \u2013 160 km, \u010do je 5-kr\u00e1t viac ne\u017e sa o\u010dak\u00e1valo. Pozorovanie zalo\u017een\u00e9 na zmen\u00e1ch sign\u00e1lu prijat\u00e9ho zo Zeme z\u00e1rove\u0148 uk\u00e1zali, \u017ee tlak na Plute je asi o polovicu ni\u017e\u0161\u00ed oproti meraniam na z\u00e1klade z\u00e1krytov hviezd zo Zeme. Tieto nieko\u013eko rokov star\u00e9 merania ukazovali atmosf\u00e9rick\u00fd tlak okolo 20 mikrobarov, ale \u00fadaje vypo\u010d\u00edtan\u00e9 na z\u00e1klade meran\u00ed sondy New Horizons hovoria maxim\u00e1lne o 10 mikrobaroch. Ide o 10 000-n\u00e1sobne ni\u017e\u0161\u00ed tlak, ne\u017e na na zemskom povrchu pri hladine mora. Je mo\u017en\u00e9, \u017ee za posledn\u00e9 dva roky, ktor\u00e9 uplynuli medzi posledn\u00fdmi pozemsk\u00fdmi meraniami a preletom sondy New Horizons, za\u010dal preva\u017eova\u0165 efekt rast\u00facej vzdialenosti trpasli\u010dej plan\u00e9ty od Slnka a tlak s postupn\u00fdm zam\u0155zan\u00edm atmosf\u00e9ry skuto\u010dne kles\u00e1. Z\u00e1very sa v\u0161ak bud\u00fa na\u010falej upres\u0148ova\u0165, ako riadiace stredisko prij\u00edma a spracov\u00e1va \u00fadaje zo sondy.<\/p>\n
Atmosf\u00e9ra Pluta je tak\u00e1 riedka, \u017ee z povrchu nie je v\u00f4bec vidie\u0165. Pre pozorovate\u013ea na Plute by obloha aj cez de\u0148 zost\u00e1vala \u010dierna. Na druhej strane je v\u0161ak atmosf\u00e9ra Pluta dostato\u010dne hust\u00e1 na to, aby rozpt\u00fdlila slne\u010dn\u00e9 svetlo na tmavej strane plan\u00e9tky v bl\u00edzkosti termin\u00e1tora a sonda mohla New Horizons nasn\u00edma\u0165 aj povrchov\u00e9 \u00fatvary, ktor\u00e9 le\u017eia v tieni.<\/p>\n
Povrch<\/h2>\n
$\"Anim\u00e1cia$ <\/a>
Anim\u00e1cia zobrazuj\u00faca v 30-stup\u0148ov\u00fdch rozostupoch cel\u00fd povrch Pluta, zlo\u017een\u00e1 zo sn\u00edmok HST.<\/p><\/div>\n
$\"Podrobn\u00fd$ <\/a>
Podrobn\u00fd poh\u013ead na okraj Tombaugh Regio<\/p><\/div>\n
Povrch Pluta bol do roku 2015, kedy ho presk\u00famala prv\u00e1 kozmick\u00e1 sonda, len ve\u013emi m\u00e1lo zn\u00e1my. Jedin\u00e9 pozorovania, ktor\u00e9 sme mali, boli pozemsk\u00e9, a z Hubblovho vesm\u00edrneho \u010falekoh\u013eadu (HST). Fotografie, ktor\u00e9 boli do leta 2015 k dispoz\u00edcii, s\u00fa ve\u013emi neostr\u00e9. Na z\u00e1klade sn\u00edmok HST bola zostaven\u00e1 aj ve\u013emi hrub\u00e1 mapa povrchu plan\u00e9ty. Na mape s\u00fa rozl\u00ed\u0161ite\u013en\u00e9 svetlej\u0161ie a tmav\u0161ie oblasti, pri\u010dom sa predpokladalo, \u017ee svetlej\u0161ie miesta by mohli by\u0165 dus\u00edkov\u00e9 \u013eady s mal\u00fdm mno\u017estvom met\u00e1nu a oxidu uhli\u010dit\u00e9ho. Tmav\u00e9 oblasti m\u00f4\u017eu by\u0165 pokryt\u00e9 bu\u010f organick\u00fdm materi\u00e1lom, alebo mohli vznikn\u00fa\u0165 ako d\u00f4sledok fotochemick\u00fdch reakci\u00ed vyvolan\u00fdch kozmick\u00fdm \u017eiaren\u00edm. Povrch Pluta je v\u010faka pr\u00edtomnosti tuh\u00e9ho met\u00e1nu pozmenen\u00e9ho slne\u010dn\u00fdm \u017eiaren\u00edm ru\u017eovkast\u00fd a\u017e hnedast\u00fd. Na rozdiel od Nept\u00fanovho mesiaca Triton, ktor\u00fd je tie\u017e ru\u017eovkast\u00fd a ku ktor\u00e9mu sa Pluto ob\u010das pripodob\u0148ovalo, v\u0161ak vedci predpokladali, \u017ee na Plute bude ve\u013ea impaktn\u00fdch kr\u00e1terov a m\u00e1lo prejavov geologickej aktivity. Sonda New Horizons tieto predpoklady nepotvrdila.<\/p>\n
New Horizons potvrdila, \u017ee povrch Pluta sa sklad\u00e1 najm\u00e4 z met\u00e1nu, dus\u00edka a oxidu uho\u013enat\u00e9ho, v\u0161etko v pevnom skupenstve. K\u00fdm prv\u00e9 dve zmienen\u00e9 l\u00e1tky s\u00fa v\u0161ak rozmiestnen\u00e9 prakticky po celom povrchu, oxid uho\u013enat\u00fd je koncentrovan\u00fd len v oblasti nazvanej Tombaugh regio. \u010eal\u0161ie \u00fadaje odoslan\u00e9 sondou nesk\u00f4r uk\u00e1zali, \u017ee zmienen\u00e9 l\u00e1tky \u010dasto tvoria len tenk\u00fa vrstvi\u010dku na podlo\u017e\u00ed z vodn\u00e9ho \u013eadu. Jedine v oblastiach Sputnik Planum a Lowell Regio sa st\u00e1le \u017eiadne zn\u00e1mky vodn\u00e9ho \u013eadu nenach\u00e1dzaj\u00fa, \u010do m\u00f4\u017ee by\u0165 sp\u00f4soben\u00e9 t\u00fdm, \u017ee usadeniny met\u00e1nu, dus\u00edka a oxidu uho\u013enat\u00e9ho s\u00fa tu omnoho hrub\u0161ie.<\/p>\n
Na Pluto dopad\u00e1 len 0,07 % mno\u017estva slne\u010dn\u00e9ho \u017eiarenia, ktor\u00e9 dopad\u00e1 na povrch Zeme a preto jeho povrchov\u00e9 teploty kol\u00ed\u0161u od \u2212235 \u00b0C do \u2212225 \u00b0C. Tieto teploty v\u0161ak maj\u00fa relat\u00edvne bl\u00edzko k bodu topenia l\u00e1tok, z ktor\u00fdch je Pluto zlo\u017een\u00e9, a preto je predpoklad, \u017ee povrchov\u00e9 vrstvy Pluta s\u00fa do istej miery plastick\u00e9. Tento predpoklad potvrdzuj\u00fa aj sn\u00edmky sondy New Horizons, napr\u00edklad oblasti s mal\u00fdm mno\u017estvom impaktn\u00fdch kr\u00e1terov, ktor\u00e9 by mali by\u0165 zahladen\u00e9 akt\u00edvnymi geologick\u00fdmi procesmi. Sonda vyfotografovala aj pomaly te\u010d\u00face \u013eadovce dus\u00edkat\u00e9ho \u013eadu. Zm\u00e4knutie a\u017e roztopenie vrstvy dus\u00edka, po ktorej \u013eadovce te\u010d\u00fa, sp\u00f4sobila vlastn\u00e1 hmotnos\u0165 dus\u00edka le\u017eiaceho na \u0148om. Podobn\u00fd proces, len pri ove\u013ea vy\u0161\u0161\u00edch teplot\u00e1ch, prebieha na zemskom povrchu v \u013eadovcoch z vodn\u00e9ho \u013eadu. Na t\u00fdchto pomaly te\u010d\u00facich dus\u00edkat\u00fdch \u013eadovcoch sa v oblasti Sputnik Planum pozorovali po\u010detn\u00e9 izolovan\u00e9 kopce. Tie m\u00f4\u017eu by\u0165 tvoren\u00e9 vodn\u00fdm \u013eadom, ktor\u00fd je red\u0161\u00ed ako dus\u00edkat\u00fd, a preto sa nach\u00e1dzaj\u00fa navrchu. Pravdepodobne sa odtrhli z \u010dlenitej vrchoviny a dus\u00edkov\u00fd \u013ead ich un\u00e1\u0161a do centr\u00e1lnej \u010dasti Sputnik Planum.<\/p>\n
Okrem zmrznut\u00fdch ulo\u017een\u00edn met\u00e1nu, ktor\u00e9 sp\u00f4sobuj\u00fa ru\u017eovkast\u00fa farbu telesa, bolo ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo met\u00e1nov\u00e9ho \u013eadu bolo objaven\u00e9 aj v pol\u00e1rnych oblastiach. T\u00e1to \u013eadov\u00e1 oblas\u0165 je pod\u013ea infra\u010derven\u00e9ho mapovania sondou hrub\u0161ia ako sa predpokladalo.<\/p>\n
Povrchov\u00e9 \u00fatvary za\u010dali by\u0165 pomenov\u00e1van\u00e9 a\u017e ke\u010f sa k trpasli\u010dej plan\u00e9te pribl\u00ed\u017eila sonda New Horizons a priniesla neporovnate\u013ene podrobnej\u0161ie sn\u00edmky, ne\u017e ak\u00e9 sa kedy dali z\u00edska\u0165. U\u017e pred najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm pribl\u00ed\u017een\u00edm sondy k Plutu bola na jej sn\u00edmkach zrete\u013en\u00e1 svetl\u00e1 oblas\u0165 v tvare srdca, ktor\u00fa pomenovali po objavite\u013eovi Pluta Tombaugh Regio. Z okraja tejto oblasti pri\u0161la jedna z prv\u00fdch podrobn\u00fdch sn\u00edmok, na ktorej sa uk\u00e1zalo geologicky mlad\u00e9 pohorie. Mlad\u00fd vek tejto oblasti odborn\u00edci us\u00fadili na z\u00e1klade toho, \u017ee na detailnej sn\u00edmke neboli nijak\u00e9 impaktn\u00e9 kr\u00e1tery. Za\u010diatok tvorby sk\u00faman\u00fdch h\u00f4r sa odhaduje na 100 mili\u00f3nov rokov dozadu a za ich p\u00f4vod sa pova\u017euje vr\u00e1snenie podpovrchov\u00fdch \u013eadov.<\/p>\n
Z geologick\u00e9ho h\u013eadiska je povrch Pluta ve\u013emi r\u00f4znorod\u00fd a pestr\u00fd. Niektor\u00e9 \u00fatvary na sn\u00edmkach prijat\u00fdch z New Horizons v septembri 2015 pripom\u00ednaj\u00fa duny. Tak\u00e9to \u00fatvary vedci na Plute neo\u010dak\u00e1vali, preto\u017ee duny na plan\u00e9tach s\u00fa vytv\u00e1ran\u00e9 vetrom a atmosf\u00e9ra Pluta sa pova\u017eovala za pr\u00edli\u0161 riedku na to, aby jej pr\u00fadenie dok\u00e1zalo duny vytvori\u0165. Pod\u013ea Williama B. Miniikona z Washington Univerzity v St. Louis tieto \u00fatvary vytvorila bu\u010f hustej\u0161ia atmosf\u00e9ra v minulosti Pluta, alebo zatia\u013e nezn\u00e1me pochody.<\/p>\n
Vn\u00fatorn\u00e9 zlo\u017eenie<\/h2>\n
$\"Predpokladan\u00e1$ <\/a>
Predpokladan\u00e1 vn\u00fatorn\u00e1 \u0161trukt\u00fara Pluta: jadro zo silik\u00e1tov, pl\u00e1\u0161\u0165 z vody a k\u00f4ra z met\u00e1nu<\/p><\/div>\n
Geologicky mlad\u00fd ter\u00e9n zachyten\u00fd na sn\u00edmkach sondy New Horizons nazna\u010duje, \u017ee plan\u00e9ta mus\u00ed ma\u0165 nejak\u00e9 vn\u00fatorn\u00e9 teplo, ktor\u00e9 posta\u010duje na topenie sa l\u00e1tok na povrchu a zabezpe\u010duje ich plasticitu. Jeho p\u00f4vod je v\u0161ak z\u00e1hadou. Pluto je primal\u00e9 na to, aby si zachovalo vn\u00fatorn\u00e9 teplo z \u010dias svojho formovania sa. Niektor\u00e9 \u013eadov\u00e9 mesiace ve\u013ek\u00fdch plan\u00e9t, ktor\u00e9 tie\u017e vykazuj\u00fa geologick\u00fa a vulkanick\u00fa aktivitu, z\u00edskavaj\u00fa teplo zo slapov\u00e9ho trenia pri obehu, \u010di\u017ee z gravita\u010dn\u00fdch \u00fa\u010dinkov ich plan\u00e9t. Ke\u010f\u017ee Pluto v\u0161ak nie je mesiacom, ani t\u00e1to mo\u017enos\u0165 neprich\u00e1dza do \u00favahy. Slapov\u00e9 trenie nem\u00f4\u017ee sp\u00f4sobova\u0165 ani jeho ve\u013ek\u00fd mesiac Ch\u00e1ron, preto\u017ee obieha v stacion\u00e1rnej rot\u00e1cii, pri ktorej slapov\u00e9 \u00fa\u010dinky nenast\u00e1vaj\u00fa.<\/p>\n
Pred preletom sondy New Horizons sa v strede telesa malo ukr\u00fdva\u0165 jadro s priemerom asi 800 a\u017e 1 200 km a hmotnos\u0165ou \u0161tvrtiny hmotnosti celej plan\u00e9ty. Hustota jadra by mala by\u0165 asi 2,5-n\u00e1sobok hustoty vody. Jadro mali tvori\u0165 silik\u00e1tov\u00e9 horniny. To mala oba\u013eova\u0165 vrstva vodn\u00e9ho \u013eadu s hr\u00fabkou okolo 330 a\u017e 550 km. Na povrchu sa mala nach\u00e1dza\u0165 pribli\u017ene 10 a\u017e 50 km hrub\u00e1 „k\u00f4ra“ zamrznut\u00e9ho met\u00e1nu.<\/p>\n
Mesiace<\/h2>\n
$\"Pluto$ <\/a>
Pluto a jeho najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed mesiac Ch\u00e1ron na z\u00e1bere New Horizons<\/p><\/div>\n
$\"Hydra,$ <\/a>
Hydra, jeden z mal\u00fdch mesia\u010dikov Pluta<\/p><\/div>\n
Okolo Pluta obieha p\u00e4\u0165 mesiacov. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed z nich, nazvan\u00fd Ch\u00e1ron, bol objaven\u00fd 22. j\u00fana 1978. Jeho priemer upresnen\u00fd meraniami sondy New Horizons na 1 208 km predstavuje takmer polovicu priemeru Pluta. Ide o najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed mesiac v pomere k matersk\u00e9mu telesu a dvan\u00e1sty najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed mesiac slne\u010dnej s\u00fastavy v\u00f4bec. Pluto a Ch\u00e1ron spolu obiehaj\u00fa okolo jedn\u00e9ho \u0165a\u017eiska. Ich vz\u00e1jomn\u00e1 vzdialenos\u0165 je 19 531 km, pri\u010dom dr\u00e1ha Ch\u00e1rona je takmer dokonale kruhov\u00e1. Tieto v\u0161etky atrib\u00faty sp\u00f4sobili, \u017ee doba obehu a rot\u00e1cie Ch\u00e1rona je toto\u017en\u00e1 s dobou rot\u00e1cie Pluta. V praxi to znamen\u00e1, \u017ee Ch\u00e1ron je z Pluta pozorovate\u013en\u00fd iba z jednej pologule a je v\u017edy oto\u010den\u00fd k Plutu iba jednou stranou (privr\u00e1ten\u00e1 strana) podobne ako pozemsk\u00fd Mesiac. Hoci je Ch\u00e1ron bl\u00edzko k Plutu a m\u00e1 ve\u013ek\u00fa odrazivos\u0165, slne\u010dn\u00e9 svetlo dopadaj\u00face na jeho povrch je u\u017e tak\u00e9 slab\u00e9, \u017ee Ch\u00e1ron je na oblohe Pluta 300-kr\u00e1t slab\u0161\u00ed ne\u017e na pozemskej oblohe Mesiac v splne. Sonda New Horizons uk\u00e1zala, \u017ee Ch\u00e1ron je, podobne ako jeho matersk\u00e9 teleso, pravdepodobne geologicky akt\u00edvny.<\/p>\n
Ch\u00e1ron bol dlho zn\u00e1my ako jedin\u00fd mesiac Pluta. V roku 2005 v\u0161ak Hubblov teleskop objavil \u010fal\u0161ie dva mesiace, Nix a Hydra, ktor\u00fdch existencia bola n\u00e1sledne potvrden\u00e1 \u010fal\u0161\u00edmi pozorovaniami. V j\u00fani 2011 objavil \u0161tvrt\u00fd mesiac, ktor\u00fd dostal pomenovanie Kerberos, a v j\u00fani roku 2012 piaty s n\u00e1zvom Styx. Men\u00e1 mesiacov poch\u00e1dzaj\u00fa z gr\u00e9ckej mytol\u00f3gie; Kerberos je trojhlav\u00fd pes, str\u00e1\u017eca vchodu do podsvetia a Styx je rieka odde\u013euj\u00faca svet \u017eiv\u00fdch a svet m\u0155tvych. \u017diadny z mesiacov, ani najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed Ch\u00e1ron, s najv\u00e4\u010d\u0161ou pravdepodobnos\u0165ou nem\u00e1 merate\u013en\u00fa atmosf\u00e9ru.<\/p>\n
Objav telesa<\/h2>\n
Pluto objavil 18. febru\u00e1ra 1930 americk\u00fd astron\u00f3m Clyde Tombaugh. T\u00e1to spr\u00e1va bola ozn\u00e1men\u00e1 13. marca 1930. Objavu v\u0161ak predch\u00e1dzala dlh\u00e1 hist\u00f3ria.<\/p>\n
Nepravidelnosti obe\u017enej dr\u00e1hy siedmej plan\u00e9ty, Ur\u00e1nu, a aplik\u00e1cia Newtonov\u00fdch z\u00e1konov viedli k predpokladu, \u017ee za Ur\u00e1nom mus\u00ed existova\u0165 nejak\u00fd ve\u013ek\u00fd objekt. V d\u00f4sledku toho bol v roku 1846 objaven\u00fd Nept\u00fan, \u00f4sma zn\u00e1ma plan\u00e9ta slne\u010dnej s\u00fastavy.<\/p>\n
Ke\u010f v druhej polovici 19. storo\u010dia astron\u00f3movia vypo\u010d\u00edtali predpokladan\u00fa dr\u00e1hu Nept\u00fana, prekvapilo ich, \u017ee skuto\u010dn\u00e9 pozorovania sa od t\u00fdchto v\u00fdpo\u010dtov l\u00ed\u0161ili. Preto aj za Nept\u00fanom predpokladali existenciu \u010fal\u0161ej plan\u00e9ty, ktor\u00e1 svojou gravit\u00e1ciou sp\u00f4sobovala spom\u00ednan\u00e9 odch\u00fdlky. Od roku 1877 prebiehalo s prest\u00e1vkami p\u00e1tranie po deviatej plan\u00e9te slne\u010dnej s\u00fastavy. V\u00fdznamn\u00fd kus pr\u00e1ce odviedol Percival Lowell. Na svojom s\u00fakromnom observat\u00f3riu v Arizone, ktor\u00e9 bolo p\u00f4vodne ur\u010den\u00e9 v\u00fdhradne na v\u00fdskum plan\u00e9ty Mars, cel\u00e9 roky fotografoval oblohu. Ka\u017ed\u00fa \u010das\u0165 oblohy s priemerom 5\u00b0 exponoval v nieko\u013ekod\u0148ovom odstupe dvakr\u00e1t. Potom sn\u00edmky podrobne prehliadal, aby na fotografi\u00e1ch na\u0161iel nezn\u00e1mu deviatu plan\u00e9tu pri jej pohybe vo\u010di hviezdnemu pozadiu. Ako sa nesk\u00f4r uk\u00e1zalo, jeho 130-centimetrov\u00fd refraktor by nebol schopn\u00fd Pluto zaznamena\u0165, ani keby n\u00edm prehliadal miesto oblohy, kde v tom \u010dase skuto\u010dne bolo.<\/p>\n
V roku 1915 Lowell zverejnil parametre dr\u00e1hy nezn\u00e1mej plan\u00e9ty, ktor\u00e9 odvodil rozborom odch\u00fdlok v pohyboch Ur\u00e1nu a Nept\u00fana. Vy\u0161lo mu, \u017ee h\u013eadan\u00e1 plan\u00e9ta by mala by\u0165 v s\u00fahvezd\u00ed V\u00e1h, kde ju za\u010dal h\u013eada\u0165 zrkadlov\u00fdm \u010falekoh\u013eadom s priemerom objekt\u00edvu 100 cm. Teleso v\u0161ak neobjavil ani vtedy, ani pri tretej s\u00e9rii pokusov, pri ktor\u00fdch zhotovil cez 23-centimetrov\u00fd \u0161o\u0161ovkov\u00fd \u010falekoh\u013ead vy\u0161e tis\u00edc sn\u00edmok. Nesk\u00f4r sa uk\u00e1zalo, \u017ee Pluto sa na sn\u00edmkach s\u00edce nach\u00e1dzalo, ale Lowell, predpokladaj\u00fac ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161iu jasnos\u0165 h\u013eadanej plan\u00e9ty, ho prehliadol. Lowell predpokladal, \u017ee nov\u00e1 plan\u00e9ta bude v\u00e4\u010d\u0161ia a 6,5-kr\u00e1t \u0165a\u017e\u0161ia ako Zem, a jej jasnos\u0165 dosiahne 12.- 13. magnit\u00fadu.<\/p>\n
$\"Clyde$ <\/a>
Clyde Tombaugh, objavite\u013e Pluta, pri svojom podom\u00e1cky vyrobenom teleskope<\/p><\/div>\n
Po Lowellovej smrti v roku 1916 v za\u010datej pr\u00e1ci pokra\u010doval Vesto Melvin Slipher. Za pomocn\u00edka si vybral Clyda Williama Tombaugha, ktor\u00e9mu sa po roku pr\u00e1ce na observat\u00f3riu, na za\u010diatku roku 1930, podarilo na fotografi\u00e1ch n\u00e1js\u0165 nov\u00e9 teleso v bl\u00edzkosti hviezdy Wasat v Bl\u00ed\u017eencoch. Objav potvrdili opakovan\u00e9 kvalitn\u00e9 expoz\u00edcie tej istej \u010dasti oblohy. Spr\u00e1vu o objave vydalo Lowellovo observat\u00f3rium 13. marca 1930, v de\u0148 149. v\u00fdro\u010dia n\u00e1jdenia Ur\u00e1nu a v de\u0148 naroden\u00edn Percivala Lowella. Ke\u010f\u017ee objekt sa vtedy nach\u00e1dzal len osem mesa\u010dn\u00fdch priemerov od miesta, na ktorom sa mala pod\u013ea Lowellov\u00fdch v\u00fdpo\u010dtov nach\u00e1dza\u0165 deviata plan\u00e9ta, jeho objav sa pova\u017eoval za \u010fal\u0161\u00ed triumf nebeskej mechaniky.<\/p>\n
Nov\u00e1 plan\u00e9ta dostala meno Pluto pod\u013ea r\u00edmskeho boha, ktor\u00fd vl\u00e1dol podsvetiu. Meno symbolizovalo tmav\u00e9, studen\u00e9 a nedostupn\u00e9 kon\u010diny slne\u010dnej s\u00fastavy, v ktor\u00fdch sa nach\u00e1dza. Jeho prv\u00e9 dve p\u00edsmen\u00e1 s\u00fa z\u00e1rove\u0148 inici\u00e1lami Percivala Lowella.<\/p>\n
Hist\u00f3ria v\u00fdskumu<\/h2>\n
Pozemsk\u00e9 pozorovania<\/h3>\n
Spo\u010diatku sa predpokladalo, \u017ee novon\u00e1jden\u00fd objekt je minim\u00e1lne tak\u00fd ve\u013ek\u00fd ako Zem, a \u017ee obieha okolo Slnka vo vzdialenosti asi 50 AU. Pri prezeran\u00ed star\u00fdch sn\u00edmok oblohy bolo mo\u017en\u00e9 presnej\u0161ie odhadn\u00fa\u0165 jeho dr\u00e1hu, ktor\u00e1 sa uk\u00e1zala by\u0165 medzi plan\u00e9tami ve\u013emi ojedinelou predov\u0161etk\u00fdm svojou ve\u013ekou excentricitou a ve\u013ek\u00fdm sklonom k ekliptike. Ke\u010f\u017ee Tombaugh na z\u00e1klade ostatn\u00fdch plan\u00e9t h\u013eadal nezn\u00e1me deviate teleso v bl\u00edzkosti ekliptiky, objav sa mu podaril len v\u010faka \u0161\u0165astnej n\u00e1hode, preto\u017ee Pluto sa v roku 1930 k ekliptike pribl\u00ed\u017eilo.<\/p>\n
Prv\u00e9 pochybnosti o tom, \u010di ide naozaj o h\u013eadan\u00fa deviatu plan\u00e9tu, priniesla jej ve\u013emi n\u00edzka jasnos\u0165. V \u010dase objavu bolo Pluto slab\u0161ie ne\u017e 15. magnit\u00fada. Neskor\u0161\u00ed v\u00fdpo\u010det dr\u00e1hy Pluta uk\u00e1zal, \u017ee je ve\u013emi v\u00fdstredn\u00e1 a sklonen\u00e1. Tombaught preto pre istotu prehliadal oblohu v bl\u00edzkosti roviny ekliptiky \u010falej a urobil ve\u013ea \u010fal\u0161\u00edch objavov. \u017diadne v\u00e4\u010d\u0161ie teleso zodpovedaj\u00face h\u013eadanej plan\u00e9te v\u0161ak neobjavil.<\/p>\n
Mal\u00fd nameran\u00fd uhlov\u00fd priemer Pluta, 0,2″, viedol pri jeho vzdialenosti k priemeru okolo 3 000 km, \u010do je len \u0161tvrtina priemeru Zeme. Aby toto teleso bolo schopn\u00e9 gravita\u010dne ovplyv\u0148ova\u0165 Nept\u00fan, muselo by ma\u0165 ve\u013emi vysok\u00fa hustotu. Predpokladan\u00fa vysok\u00fa hustotu vyvr\u00e1tila infra\u010derven\u00e1 fotometria Pluta z r. 1977. T\u00e1 uk\u00e1zala, \u017ee hmotnos\u0165 Pluta dosahuje len tis\u00edciny hmotnosti Zeme a nie je teda s hmotnos\u0165ou Zeme porovnate\u013en\u00e1, ako sa dovtedy predpokladalo. Teoretik W. Brown dok\u00e1zal, \u017ee hmotnos\u0165 telesa je primal\u00e1 na to, aby mohla ovplyv\u0148ova\u0165 obe\u017en\u00e9 dr\u00e1hy Ur\u00e1na a Nept\u00fana.<\/p>\n
A\u017e v roku 1974 s\u00fastavn\u00e9 presn\u00e9 fotometrick\u00e9 pozorovania ur\u010dili d\u013a\u017eku obe\u017enej doby Pluta. Z\u00e1rove\u0148 sa zistilo, \u017ee jeho rota\u010dn\u00e1 os le\u017e\u00ed takmer v rovine obehu podobne ako v pr\u00edpade Ur\u00e1nu. V roku 1976 sa v\u010faka spektroskopii podarilo z\u00edska\u0165 prv\u00e9 inform\u00e1cie o chemickom zlo\u017een\u00ed povrchu Pluta. James Christy si na s\u00e9rii sn\u00edmkov z opoz\u00edci\u00ed Pluta v rokoch 1965, 1970 a 1978 v\u0161imol nepatrn\u00e9 asymetrick\u00e9 pretiahnutie obrazu Pluta, ktor\u00e9 sa s\u00fastavne menilo s pozi\u010dn\u00fdm uhlom. Zmeny s\u00fahlasili s peri\u00f3dou ot\u00e1\u010dania Pluta okolo jeho osi. Christy us\u00fadil, \u017ee Pluto m\u00e1 sprievodcu v stacion\u00e1rnej rot\u00e1cii, \u010do vysvet\u013euje, pre\u010do je jeho obe\u017en\u00e1 doba rovnak\u00e1 ako rota\u010dn\u00e1 doba Pluta. Objav z\u00e1rove\u0148 pomohol presne ur\u010di\u0165 hmotnos\u0165 plan\u00e9ty aj jej sprievodcu, ktor\u00fd bol za\u010diatkom roku 1986 pomenovan\u00fd Ch\u00e1ron.<\/p>\n
6. apr\u00edla 1980 Pluto a Ch\u00e1ron zakryli relat\u00edvne jasn\u00fa hviezdu, \u010do astron\u00f3movia vyu\u017eili na \u010fal\u0161ie upresnenie \u00fadajov o rozmere a hustote Pluta. \u010eal\u0161\u00ed z\u00e1kryt hviezdy Plutom o p\u00e4\u0165 rokov nesk\u00f4r uk\u00e1zal, \u017ee plan\u00e9ta m\u00e1 atmosf\u00e9ru. Atmosf\u00e9ra bola potvrden\u00e1 a jej parametre upresnen\u00e9 pri \u010fal\u0161om z\u00e1kryte v roku 1988, ktor\u00fd pozorovalo Kuiperovo leteck\u00e9 observat\u00f3rium KAO 9. V roku 1985 za\u010dala tie\u017e s\u00e9ria vz\u00e1jomn\u00fdch z\u00e1krytov Pluta s Ch\u00e1ronom, v\u010faka ktor\u00fdm sa dali spresni\u0165 geometrick\u00e9 i fyzik\u00e1lne parametre ich s\u00fastavy. Z anal\u00fdzy sveteln\u00fdch kriviek zhotoven\u00fdch po\u010das t\u00fdchto z\u00e1krytov vyplynulo, \u017ee obe teles\u00e1 maj\u00fa medzi plan\u00e9tami slne\u010dnej s\u00fastavy rekordne svetl\u00fd povrch. Z\u00e1rove\u0148 sa op\u00e4\u0165 upresnili inform\u00e1cie o rozmere, hustote a sklone rota\u010dnej osi Pluta.<\/p>\n
Po desa\u0165ro\u010diach pozorovan\u00ed a meran\u00ed sa uk\u00e1zalo, \u017ee Pluto m\u00e1 priemer len 2 350 km a je pr\u00edli\u0161 m\u00e1lo hmotn\u00e1 na to, aby mohla ovplyv\u0148ova\u0165 obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu Nept\u00fana. To znamen\u00e1, \u017ee za Plutom by sa mala nach\u00e1dza\u0165 e\u0161te nejak\u00e1 \u010fal\u0161ia (hmotnej\u0161ia) plan\u00e9ta, ktor\u00e1 sp\u00f4sobuje tak\u00e9to odch\u00fdlky. Vznikli \u0161pekul\u00e1cie o tzv. plan\u00e9te X a\u017e k\u00fdm v r\u00e1mci misie sondy Voyager 2 nez\u00edskali vedci podrobn\u00e9 inform\u00e1cie o Nept\u00fane. Uk\u00e1zalo sa, \u017ee astron\u00f3movia cel\u00e9 desa\u0165ro\u010dia pri svojich v\u00fdpo\u010dtoch vych\u00e1dzali z nespr\u00e1vnych predpokladov hmotnosti Nept\u00fana. Nept\u00fan teda obiehal okolo Slnka tak, ako mal. Nemal \u017eiadne v\u00fdrazn\u00e9 odch\u00fdlky, a preto bol objav Pluta pod\u013ea s\u00fa\u010dasn\u00fdch poznatkov vyslovene n\u00e1hoda. \u017diadna desiata plan\u00e9ta s v\u00e4\u010d\u0161ou hmotnos\u0165ou neexistuje vo vzdialenosti, kde by mala merate\u013en\u00fd vplyv na pohyb Nept\u00fana. Na z\u00e1klade ist\u00fdch nepravidelnost\u00ed transnept\u00fanskych objektov sa v\u0161ak ob\u010das uva\u017euje o \u010fal\u0161ej plan\u00e9te ve\u013ekosti Marsu.<\/p>\n
Hubblov vesm\u00edrny \u010falekoh\u013ead<\/h3>\n
$\"Pluto,$ <\/a>
Pluto, Ch\u00e1ron a dva mal\u00e9 satelity na sn\u00edmke Hubblovho \u010falekoh\u013eadu<\/p><\/div>\n
\u010eal\u0161\u00ed pr\u00ednos do poznania Pluta priniesol Hubblov vesm\u00edrny \u010falekoh\u013ead. Vinou probl\u00e9mov s chybou jeho zrkadla sa muselo pozorovanie Pluta odlo\u017ei\u0165, ale u\u017e v decembri 1990 vznikli prv\u00e9 sn\u00edmky zobrazuj\u00face tieto dve teles\u00e1 ako oddelen\u00e9 objekty. V roku 1994, u\u017e po vlo\u017een\u00ed korektora pred Hubblovo zrkadlo<\/a>, zobrazil kozmick\u00fd \u010falekoh\u013ead kot\u00fa\u010diky Pluta a Ch\u00e1rona vo vz\u00e1jomnej uhlovej vzdialenosti 0,9″. Disk Pluta zaberal 7 pixelov a disk Ch\u00e1ronu 2 pixely. V tom istom roku vznikla s\u00e9ria sn\u00edmok, z ktor\u00fdch bola zostaven\u00e1 prv\u00e1 mapa povrchu telesa. V\u010faka nej videli astron\u00f3movia Pluto zhruba v akom rozl\u00ed\u0161en\u00ed, v akom videli astron\u00f3movia 19. storo\u010dia v \u010falekoh\u013eadoch Mars. Povrchov\u00e9 \u00fatvary Pluta aj Ch\u00e1rona boli pod\u013ea nej ve\u013emi kontrastn\u00e9, rozpozna\u0165 sa dala napr\u00edklad pol\u00e1rna \u010diapo\u010dka. \u010ealej sa dala rozl\u00ed\u0161i\u0165 skupina prinajmen\u0161om dvan\u00e1stich rozli\u010dne ve\u013ek\u00fdch bielych \u0161kv\u0155n.<\/p>\n
Status plan\u00e9ty<\/h3>\n
Skuto\u010dnos\u0165, \u017ee Pluto bolo objaven\u00e9 iba \u0161\u0165astnou n\u00e1hodou, a jeho hmotnos\u0165 je ove\u013ea men\u0161ia ne\u017e sa u h\u013eadanej deviatej plan\u00e9ty slne\u010dnej s\u00fastavy predpokladala, za\u010dali v odborn\u00fdch kruhoch spochyb\u0148ova\u0165 opr\u00e1vnenos\u0165 jeho zaradenia medzi plan\u00e9ty. Niektor\u00ed odborn\u00edci radia Pluto k \u013eadov\u00fdm dru\u017eiciam ve\u013ek\u00fdch plan\u00e9t, na ktor\u00e9 sa zlo\u017een\u00edm podob\u00e1. Okolo roku 1950 uva\u017eovali K. Edgeworth a Gerald Kuiper, \u017ee drobn\u00fdch telies poch\u00e1dzaj\u00facich z ranej f\u00e1zy formovania sa Slne\u010dnej s\u00fastavy by mohlo by\u0165 za Nept\u00fanom viac, nielen Pluto. David Jewitt a Jane Luuov\u00e1 rozbehli v roku 1987 program na h\u013eadanie t\u00fdchto telies vo vzdialenostiach 50 \u00f7 500 AU od Slnka. Po piatich rokoch bolo objaven\u00e9 prv\u00e9 tak\u00e9to teleso, (15760) 1992 QB1. V s\u00fa\u010dasnosti (2015) je tak\u00fdchto telies, takzvan\u00fdch transnept\u00fanskych objektov, zn\u00e1mych u\u017e takmer dvetis\u00edc. Astron\u00f3m B. Marsden u\u017e v 90. rokoch 20. storo\u010dia navrhoval rekvalifikova\u0165 Pluto na plan\u00e9tku, ale jeho n\u00e1vrh sa vtedy neujal. Pod\u013ea dohody Medzin\u00e1rodnej astronomickej \u00fanie v roku 1999 bolo Pluto form\u00e1lne zaraden\u00e9 medzi plan\u00e9ty.<\/p>\n
Na zasadnut\u00ed v Prahe v roku 2006 mu Medzin\u00e1rodn\u00e1 astronomick\u00e1 \u00fania status plan\u00e9ty zase odobrala. Odvtedy sa zara\u010fuje medzi tzv. trpasli\u010die plan\u00e9ty spolu s \u010fal\u0161\u00edmi ve\u013ek\u00fdmi objektami obiehaj\u00facimi Slnko za obe\u017enou dr\u00e1hou Nept\u00fana. 14. septembra 2006 (cca. 9:35) pridelila IAU Plutu katal\u00f3gov\u00e9 \u010d\u00edslo 134340, \u010d\u00edm ho zaradila medzi plan\u00e9tky. Ozn\u00e1menie vy\u0161lo v cirkul\u00e1ri \u010d. 8747.<\/p>\n
Pluto nie je prv\u00e9 teleso, ktor\u00e9 bolo po objave vyhl\u00e1sen\u00e9 za plan\u00e9tu a nesk\u00f4r preraden\u00e9 do inej kateg\u00f3rie. Podobn\u00fd pr\u00edbeh mala v 19. storo\u010d\u00ed 1 Ceres, prv\u00e1 objaven\u00e1 plan\u00e9tka v priestore medzi Marsom a Jupiterom<\/a>. V oboch pr\u00edpadoch, Ceres aj Pluto, podnietil objav \u010fal\u0161\u00edch telies v ich okol\u00ed, ako aj ich mal\u00e9 rozmery, to, aby boli tieto teles\u00e1 vyraden\u00e9 spomedzi plan\u00e9t a zaraden\u00e9 do novej kateg\u00f3rie telies.<\/p>\n
Pozorovanie zo Zeme<\/h2>\n
Pri strednej opoz\u00edcii je zdanliv\u00e1 hviezdna ve\u013ekos\u0165 Pluta len 13,6. Maxim\u00e1lna jasnos\u0165 pri jeho najv\u00e4\u010d\u0161om pribl\u00ed\u017een\u00ed k Zemi m\u00f4\u017ee by\u0165 e\u0161te o magnit\u00fadu vy\u0161\u0161ia. Naopak, v af\u00e9liu svojej dr\u00e1hy, a z\u00e1rove\u0148 v konjunkcii je jeho zdanliv\u00e1 hviezdna ve\u013ekos\u0165 15,9. Na jeho pozorovanie je v\u017edy potrebn\u00fd v\u00e4\u010d\u0161\u00ed astronomick\u00fd \u010falekoh\u013ead. Jeho zdanliv\u00fd priemer m\u00f4\u017ee by\u0165 maxim\u00e1lne 0,3 obl\u00fakovej sekundy, preto je takmer nemo\u017en\u00e9 vidie\u0165 ho ako kot\u00fa\u010dik. Na n\u00e1jdenie Pluta na oblohe s\u00fa potrebn\u00e9 detailnej\u0161ie hviezdne mapy.<\/p>\n
Pre ve\u013ek\u00fd sklon svojej dr\u00e1hy k ekliptike, ktor\u00fd je a\u017e 17,15\u00b0, sa Pluto m\u00f4\u017ee pohybova\u0165 mnoh\u00fdmi in\u00fdmi s\u00fahvezdiami, ako s\u00fa s\u00fahvezdia Zvieratn\u00edka. Jeho zdanliv\u00fd pohyb na oblohe je ve\u013emi pomal\u00fd. Od decembra 2006 sa nach\u00e1dza v s\u00fahvezd\u00ed Strelec a zotrv\u00e1 v \u0148om a\u017e do za\u010diatku marca 2023.<\/p>\n
V\u00fdskum zbl\u00edzka<\/h2>\n
$\"Sonda$ <\/a>
Sonda New Horizons<\/p><\/div>\n
V dev\u00e4\u0165desiatych rokoch bolo zrejm\u00e9, \u017ee \u010fal\u0161ie pozorovania pozemsk\u00fdmi ani orbit\u00e1lnymi teleskopmi z\u00e1sadnej\u0161ie objavy oh\u013eadom Pluta neprines\u00fa. Za\u010dalo sa preto uva\u017eova\u0165 o vyslan\u00ed kozmickej sondy. Jet Propulsion Laboratory v Pasadene najprv navrhla projekt zvan\u00fd Pluto Fast Flyby, \u010do malo by\u0165 vyslanie dvojice r\u00fdchlych preletov\u00fdch sond schopn\u00fdch preletie\u0165 okolo Pluta u\u017e 6 \u2013 8 rokov po vypusten\u00ed. Ich hlavn\u00fdm cie\u013eom malo by\u0165 spolo\u010dn\u00e9 zmapovanie Pluta a Ch\u00e1rona. \u0160tart prvej z nich mal prebehn\u00fa\u0165 u\u017e v roku 1998. Misia sa nesk\u00f4r roz\u0161\u00edrila aj o prieskum objektov Kuiperovho p\u00e1su a bola preto premenovan\u00e1 na Pluto Kuiper Express. V roku 2000 NASA projekt zru\u0161ila.<\/p>\n
V roku 2003 v\u0161ak NASA vyhl\u00e1sila nov\u00fd program zvan\u00fd New Frontiers. V \u0161t\u00fadii pre tento program zverejnenej o rok sk\u00f4r uv\u00e1dza ako jeden z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch cie\u013eov prieskum Pluta. Prvou misiou tohto programu sa stala sonda New Horizons.<\/p>\n
19. janu\u00e1ra 2006 o 19:00 UT \u00faspe\u0161ne od\u0161tartovala z mysu Canaveral nosn\u00e1 raketa Atlas V (model 551; v\u00fdr. \u010d. AV-010) s raketov\u00fdm \u0165aha\u010dom Star 48B, na ktor\u00fd bol pripojen\u00fd n\u00e1klad \u2013 sonda New Horizons. Po nie\u010do menej ako tri\u0161tvrte hodine letu sa sonda New Horizons \u00faspe\u0161ne odp\u00fatala od Star 48B a za\u010dala svoj samostatn\u00fd let k Plutu. Sonda je prv\u00fdm \u013eudskou rukou vyroben\u00fdm telesom, ktor\u00e9 je ur\u010den\u00e9 na prieskum trpasli\u010dej plan\u00e9ty. V s\u00falade s predpokladmi nav\u0161t\u00edvila Pluto a jeho s\u00fastavu mesiacov 14. j\u00fala 2015. New Horizons okolo Pluta len preletela, nepristala na \u0148om, ani nevst\u00fapila na jeho obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu, a je na \u00fanikovej dr\u00e1he pre\u010d zo slne\u010dnej s\u00fastavy. \u017diadna \u010fal\u0161ia misia k Plutu nebola vyslan\u00e1, ani sa nepl\u00e1nuje.<\/p>\n
Mytol\u00f3gia<\/h2>\n
R\u00edmsky boh Pluto naz\u00fdvan\u00fd tie\u017e Dis bol pod\u013ea legendy synom Saturna a Rheie, star\u0161\u00edm bratom najvy\u0161\u0161ieho boha Jupitera. Jeho otec Saturn ho hne\u010f po naroden\u00ed zjedol zo strachu, \u017ee ho v bud\u00facnosti priprav\u00ed o vl\u00e1du nad svetom. Ke\u010f\u017ee Pluto bol, ako bo\u017esk\u00e1 bytos\u0165, nesmrte\u013en\u00fd, \u017eil v Saturnov\u00fdch \u00fatrob\u00e1ch, a\u017e k\u00fdm ho stadia\u013e nevyslobodil najmlad\u0161\u00ed brat Jupiter. Pluto sa pripojil k Jupiterovi a spolu s \u010fal\u0161\u00edmi s\u00farodencami a in\u00fdmi spojencami zbavil Saturna vl\u00e1dy. Po v\u00ed\u0165azstve bratia losovali, ktorej \u010dasti sveta bude kto vl\u00e1dnu\u0165. Plut\u00f3novi pripadlo podsvetie, r\u00ed\u0161a m\u0155tvych le\u017eiaca pod zemou. V tejto r\u00ed\u0161i b\u00fdval a okrem ob\u010dasn\u00fdch ciest na Olymp ju opustil len raz. Bolo to vtedy, ke\u010f uniesol Cererinu dc\u00e9ru Proserpinu (Persefonu), ktor\u00e1 sa stala jeho \u017eenou. Bol hroziv\u00fdm a ne\u00fastupn\u00fdm bohom, napriek tomu mu \u013eudia stavali sv\u00e4tyne a chr\u00e1my a uctievali ho aj ako darcu bohatstva, ktor\u00e9 poch\u00e1dza z hlb\u00edn zeme.<\/p>\n
Referencie<\/h2>\n
\n
Recent Measurements of Pluto and Charon Obtained by New Horizons [online]. nasa.gov, 14.7.2015, [cit. 2015-07-14]. Dostupn\u00e9 online.<\/a><\/li>\n
Hubblov teleskop na\u0161iel piaty mesiac Pluta [online]. DSL.sk, [cit. 2012-07-12]. Dostupn\u00e9 online.<\/a><\/li>\n
GUTH, Vladim\u00edr; LINK, Franti\u0161ek; MOHR, Josef M., \u0160TERNBERK, Bohumil Astronomie. 1. vyd. Praha : \u010ceskoslovensk\u00e1 spole\u010dnost astronomick\u00e1, 1947. Kapitola XXIV. Ur\u00e1n, Nept\u00fan a Pluto, s. 426 \u2013 429. (\u010de\u0161tina)<\/li>\n
Josip Klezcek (2002). Velk\u00e1 encyklopedie vesm\u00edru. Academia, strany: 366-367. ISBN 80-200-0906-X.<\/li>\n
R\u00f3bert \u010ceman, Eduard Pittich (2002). Vesm\u00edr 1: Slne\u010dn\u00e1 s\u00fastava. Slovensk\u00e1 Grafia, Bratislava, strany: 320-323. ISBN 80-8067-071-4.<\/li>\n
WAN, X. S.; HUANG, T. Y.; INNANEN, K. A.. The 1:1 Superresonance in Pluto’s Motion [PDF]. . S. 1155\u20131162. Dostupn\u00e9 online. DOI:10.1086\/318733 Bibcode: 2001AJ….121.1155W.<\/a> (anglicky)<\/li>\n
Percival Lowell by sa \u010dudoval…. Kozmos, 1990, ro\u010d. XXI, \u010d\u00eds. 1, s. 13 – 14.<\/li>\n
http:\/\/www.astro.cz\/clanky\/slunecni-soustava\/podivna-posledni-planeta-pluto-jeji-pad-a-nova-slava.html<\/a><\/li>\n
Peter Ivan. Slnko, plan\u00e9ty a mesiace slne\u010dnej s\u00fastavy v \u010d\u00edslach.<\/a> pr\u00edstup: 18. november 2008.<\/li>\n
Bohuslav Luk\u00e1\u010d, Teodor Pint\u00e9r, Milan Rybansk\u00fd, Mari\u00e1n Vidovenec (2005). Astronomick\u00e9 minimum. Slovensk\u00e1 \u00fastredn\u00e1 hvezd\u00e1re\u0148 Hurbanovo, strany: 64-65. ISBN 80-85221-48-9.<\/li>\n
SVORE\u0147, J\u00e1n. New Horizons\/Pluto – \u013eadov\u00fd trpasl\u00edk vyd\u00e1va svoje tajomstv\u00e1. Kozmos, 2015, ro\u010d. 46, \u010d\u00eds. 5, s. 3-7.<\/li>\n
GEMEC, Martin. Aktu\u00e1ln\u011b: Sonda New Horizons usp\u011bla u Pluta [online]. \u010cesk\u00e1 astronomick\u00e1 spole\u010dnost, 2015-07-13, [cit. 2015-07-31]. Dostupn\u00e9 online. <\/a>(\u010desky)<\/li>\n
GINDL, Eugen. Pluto a Ch\u00e1ron dostan\u00fa n\u00e1v\u0161tevu. Kozmos, 1995, ro\u010d. XXVI, \u010d\u00eds. 6, s. 7-9.<\/li>\n
Du\u0161an Majer. Na Plutu te\u010dou ledovce.<\/a><\/li>\n
eso-cz.cz Odhalen\u00ed ni\u017e\u0161\u00edch vrstev atmosf\u00e9ry Pluta.<\/li>\n
Du\u0161an Majer. Do\u010dkali jsme se nov\u00fdch fotek Pluta.<\/a><\/li>\n
HE\u0158T, Daniel. Nov\u00e1 v\u011bda od New Horizons [online]. 2016-01-30, [cit. 2016-02-11]. Dostupn\u00e9 online. <\/a>(\u010desky)<\/li>\n
\u0160KREKA, Marcel. Z\u00e1hadn\u00e9 pl\u00e1vaj\u00face kopce na Plute [online]. i-Astrin, 2016-02-08, [cit. 2016-02-11]. Dostupn\u00e9 online.<\/a><\/li>\n
OWEN, Tobias Chant. Charon [online]. Encyclop\u00e6dia Britannica, rev. 2015-05-19, [cit. 2015-07-11]. Dostupn\u00e9 online.<\/a> (angli\u010dtina)<\/li>\n
http:\/\/www.aktuality.sk\/clanok\/190413\/objavili-dalsi-mesiac-planety-pluto<\/a>\/<\/li>\n
http:\/\/www.aktuality.sk\/clanok\/210192\/pluto-ma-pat-mesiacov\/<\/a><\/li>\n
KRAMER, Miriam. 2 Pluto Moons Get New Names (Sorry ‚Star Trek‘ Fans) [online]. space.com, 2013-07-02, [cit. 2015-07-11]. Dostupn\u00e9 online.<\/a> (angli\u010dtina)<\/li>\n
HOYT, William Graves. W. H. Pickering’s Planetary Predictions and the Discovery of Pluto. Isis, december 1976, ro\u010d. 67, \u010d\u00eds. 239, s. 551\u2013564. DOI: 10.1086\/351668. PMID 794024.<\/a> (anglicky)<\/li>\n
LITTMAN, Mark. Planets Beyond: Discovering the Outer Solar System. Mineola, New York : Dover Publications, 2004. Dostupn\u00e9 online. <\/a>ISBN 0-486-43602-0. S. 70. (anglicky)<\/li>\n
CSERE, Elem\u00edr. Ak\u00fd je povrch Pluta?. Kozmos, 1990, ro\u010d. XXI, \u010d\u00eds. 1, s. 11 – 12.<\/li>\n
KALLER, Jim. WASAT [online]. [Cit. 2016-02-11]. Dostupn\u00e9 online. <\/a>(anglicky)<\/li>\n
Pavel Koubsk\u00fd [1988]. Planety na\u0161\u00ed slune\u010dn\u00ed soustavy. Albatros\/Praha, strany: 222-232.<\/li>\n
STANDISH, Myles E.. Planet X \u2013 No dynamical evidence in the optical observations [PDF]. . S. 2000\u20132006. Dostupn\u00e9 online. DOI:10.1086\/116575 Bibcode: 1993AJ….105.2000S<\/a>. (anglicky)<\/li>\n
STANDAGE, Tom. The Neptune File. New York : Walker, 2000. ISBN 0-8027-1363-7. S. 168. (anglicky)<\/li>\n
RYBANSK\u00dd, M.. Ak\u00fd je povrch Pluta?. Kozmos, 1996, ro\u010d. XXVII, \u010d\u00eds. 3, s. 12.<\/li>\n
Pluto Kuiper Express [online]. NASA, [cit. 2012-01-30]. Dostupn\u00e9 online. <\/a>(anglicky)<\/li>\n
HAVL\u00cd\u010cEK, Anton\u00edn. Program New Frontiers [online]. 2011-09-04, [cit. 2015-12-18]. Dostupn\u00e9 online.<\/a> (\u010desky)<\/li>\n
NASA\u2019s New Horizons Spacecraft Nears Historic July 14 Encounter with Pluto [online]. NASA, 2015-04-14, [cit. 2015-07-11]. Dostupn\u00e9 online.<\/a> (angli\u010dtina)<\/li>\n
Vojtech Zamarovsk\u00fd. Bohovia a hrdinovia antick\u00fdch b\u00e1j\u00ed. Perfekt, Bratislava, strana: 364. ISBN 80-8046-203-8.<\/li>\n<\/ol>\n
Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n
Zauj\u00edmavosti o Plute a Kuiperovom p\u00e1se<\/a><\/li>\n
Pre\u010do Pluto u\u017e nie je plan\u00e9ta?<\/a> (zjednodu\u0161en\u00fd v\u00fdklad)<\/li>\n
\u017divot po Plute<\/a><\/li>\n
Mesiac Titan<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii. Autor: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1. Spoluautori: Liso (zakladate\u013e, \u010das\u0165 textu, aktualiz\u00e1cia), Zvedavec (\u010das\u0165 textu), Bronto (formul\u00e1cia, aktualiz\u00e1cia inform\u00e1ci\u00ed), Wizzard (gramatika, formul\u00e1cia), Helix84 (gramatika), Adrian (doplnenie a aktualiz\u00e1cia inform\u00e1ci\u00ed), Milo\u0161 (formul\u00e1cia, gramatika), IP 217.172.153.199 (oprava chybnej inform\u00e1cie), Random~skwiki (aktualiz\u00e1cia a doplnenie inform\u00e1ci\u00ed, formul\u00e1cia), Sisua (oprava preklepov a gramatiky, formul\u00e1cia, aktualiz\u00e1cia), (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":677,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/3206"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=3206"}],"version-history":[{"count":19,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/3206\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":9347,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/3206\/revisions\/9347"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/677"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=3206"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}