{"id":321,"date":"2014-04-29T14:32:35","date_gmt":"2014-04-29T12:32:35","guid":{"rendered":"http:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=321"},"modified":"2025-07-10T12:00:40","modified_gmt":"2025-07-10T10:00:40","slug":"biela-planeta","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=321","title":{"rendered":"Biela plan\u00e9ta"},"content":{"rendered":"

Vitajte na Bielej plan\u00e9te…<\/strong><\/p>\n

Biela plan\u00e9ta, naz\u00fdvan\u00e1 tie\u017e Siv\u00e1 plan\u00e9ta, Nyx alebo SAO 27503b prakticky nikdy nemala vlastn\u00fd, ust\u00e1len\u00fd n\u00e1zov, nako\u013eko domorod\u00ed obyvatelia<\/a> nikdy nec\u00edtili potrebu ju pomenova\u0165. Pre nich bola synonymom slova svet, \u010do mo\u017eno ch\u00e1pa\u0165 ako v\u0161etko, \u010do existuje. Neskor\u0161ie ozna\u010denia pozem\u0161\u0165anov, ktor\u00ed ju nav\u0161t\u00edvili, sa t\u00fdkali sk\u00f4r jej vlastnost\u00ed alebo vzh\u013eadu. Ani jeden z\u00a0n\u00e1zvov sa v\u0161ak neujal ako ofici\u00e1lny, a\u00a0tak ju budeme naz\u00fdva\u0165 proste Bielou plan\u00e9tou.<\/p>\n

1. Postavenie Bielej plan\u00e9ty v\u00a0s\u00fastave a dr\u00e1ha<\/strong><\/h2>\n

Biela plan\u00e9ta je piatou plan\u00e9tou<\/a> v syst\u00e9me svojej materskej hviezdy<\/a> typu F8 hlavn\u00e1 postupnos\u0165, ktor\u00e1 je 1,0131-kr\u00e1t hmotnej\u0161ia ne\u017e Slnko<\/a>. Hviezdu okrem nej obieha e\u0161te 6 \u010fal\u0161\u00edch plan\u00e9t, z ktor\u00fdch 3 s\u00fa na jej oblohe pozorovate\u013en\u00e9 vo\u013en\u00fdm okom. Najbli\u017e\u0161ia plan\u00e9ta je od nej v dolnej konjunkcii vzdialen\u00e1 a\u017e 98 022 736 kilometrov, \u010do je viac ne\u017e dvakr\u00e1t viac, ako najmen\u0161ia vzdialenos\u0165 medzi Zemou a na\u0161ou najbli\u017e\u0161ou plan\u00e9tou Venu\u0161ou<\/a> a rovnakom aspekte. Biela plan\u00e9ta preto vyzer\u00e1 by\u0165 v syst\u00e9me nesmierne osamel\u00e1 – pr\u00e1ve t\u00e1to osamelos\u0165 za t\u00fdchto okolnost\u00ed umo\u017e\u0148uje existenciu \u017eivota na nej.<\/p>\n

Plan\u00e9ta obieha hviezdu po takmer kruhovej dr\u00e1he v\u00a0priemernej vzdialenosti 200\u00a0751\u00a0623 km. Apocentrum m\u00e1 vo vzdialenosti 202\u00a0421\u00a0571 km, pericentrum 199\u00a0081\u00a0675 km. V\u00a0porovnan\u00ed so Zemou, ktor\u00e1 m\u00e1 rozdiel medzi af\u00e9liom a\u00a0perih\u00e9liom pribli\u017ene 5 mili\u00f3nov kilometrov sa teda jedn\u00e1 o\u00a0takmer dokonal\u00fa kru\u017enicu. Vzdialenos\u0165 plan\u00e9ty od hviezdy je pribli\u017ene rovnak\u00e1, ako je vzdialenos\u0165 Marsu od Slnka. Vzh\u013eadom na vy\u0161\u0161iu povrchov\u00fa teplotu hviezdy a\u00a0tie\u017e vy\u0161\u0161ie mno\u017estv\u00e1 sklen\u00edkov\u00fdch plynov v\u00a0atmosf\u00e9re sa v\u0161ak priemern\u00e9 teploty na plan\u00e9te sk\u00f4r podobaj\u00fa teplot\u00e1m na Zemi, ako na Marse. Priemern\u00e1 obe\u017en\u00e1 r\u00fdchlos\u0165 Bielej plan\u00e9ty je 25,18 km\/s. Hviezdu obehne raz za\u00a0 571 pozemsk\u00fdch dn\u00ed.<\/p>\n

2. Rot\u00e1cia<\/strong><\/h2>\n

Plan\u00e9ta sa oto\u010d\u00ed okolo svojej osi raz za 22 hod\u00edn, 49 min\u00fat, 58 sek\u00fand.\u00a0 Je to prekvapivo ve\u013ea vzh\u013eadom na to, \u017ee nem\u00e1 nijak\u00fd mesiac<\/a>, ktor\u00fd by jej rot\u00e1ciu brzdil. Plan\u00e9ta skuto\u010dne nem\u00e1 nijak\u00fa prirodzen\u00fa dru\u017eicu, probl\u00e9my s\u00a0precesiou v\u0161ak nie s\u00fa a\u017e tak\u00e9 z\u00e1va\u017en\u00e9 \u2013 vzh\u013eadom na to, \u017ee je ve\u013emi \u010faleko od svojej materskej hviezdy a\u00a0nem\u00e1 v\u00a0bl\u00edzkom okol\u00ed nijak\u00e9 plan\u00e9ty, jej os je pomerne stabiln\u00e1. Svoju \u00falohu tu zohr\u00e1va tie\u017e fakt, \u017ee plan\u00e9ta je lep\u0161ie diferencovan\u00e1 ako Zem a\u00a0jej tvar sa ove\u013ea viac bl\u00ed\u017ei k\u00a0tvaru gule ako tvar Zeme. Z\u00a0tohto d\u00f4vodu m\u00e1 aj bez mesiaca jej os pomerne ve\u013ek\u00fa stabilitu, aj ke\u010f stabilite zemskej osi sa nevyrovn\u00e1. D\u013a\u017eka \u201eslne\u010dn\u00e9ho\u201c, d\u0148a, teda \u010dasov\u00fd okamih, ktor\u00fd prejde medzi dvoma horn\u00fdmi kulmin\u00e1ciami jej materskej hviezdy je 22 hod\u00edn, 50 min\u00fat, 17 sek\u00fand. Rozdiel medzi slne\u010dn\u00fdm a\u00a0hviezdnym \u010dasom je preto o\u00a0nie\u010do men\u0161\u00ed ako na Zemi.<\/p>\n

Rota\u010dn\u00e1 os je v s\u00fa\u010dasnosti odklonen\u00e1 od kolmice na jej obe\u017en\u00fa rovinu o 17,2\u00b0. Op\u00e4\u0165 je to menej ako u Zeme a d\u00f4sledkom toho sa ro\u010dn\u00e9 obdobia na plan\u00e9te prejavuj\u00fa ove\u013ea menej v\u00fdrazne ako na Zemi.<\/p>\n

3. Tvar a\u00a0ve\u013ekos\u0165<\/strong><\/h2>\n

Ako u\u017e bolo spom\u00ednan\u00e9, Biela plan\u00e9ta je takmer presn\u00e1 gu\u013ea. Jej rovn\u00edkov\u00fd priemer je 12\u00a0854 km, pol\u00e1rny je len o\u00a0pribli\u017ene 15 km krat\u0161\u00ed \u2013 12\u00a0839 km. Odstrediv\u00e1 sila rot\u00e1cie sa pri nej prejavila len ve\u013emi mierne, za \u010do plan\u00e9ta v\u010fa\u010d\u00ed trvale pomalej rot\u00e1cii. Hmotnos\u0165 predstavuje 5,9844\u00d71024<\/sup> kg, \u010do je nepatrne viac, ako je hmotnos\u0165 Zeme. Tomu zodpoved\u00e1 aj v\u00e4\u010d\u0161ie povrchov\u00e9 tia\u017eov\u00e9 zr\u00fdchlenie \u2013 konkr\u00e9tne 9,81 N\/kg na rovn\u00edku a\u00a09,901 N\/kg na p\u00f3loch. Gravit\u00e1cia je teda o\u00a0nie\u010do v\u00e4\u010d\u0161ia ako pozemsk\u00e1, rozdiel je v\u0161ak tak\u00fd mal\u00fd, \u017ee na \u017eiv\u00e9 organizmy v\u00a0podstate nem\u00e1 vplyv.<\/p>\n

\"Fotka<\/a>

Typick\u00e1 scen\u00e9ria Bielej plan\u00e9ty na rozhran\u00ed pust\u00edn a pohor\u00ed. Hladk\u00e1 rovina kalen-ghodi kontrastuje s v\u00fdrazn\u00fdmi pohoriami. Siv\u00e9 mra\u010dn\u00e1 spolu so siv\u00fdm prirodzen\u00fdm zafarben\u00edm horn\u00edn uberaj\u00fa krajine farby. Na okrajoch pohor\u00ed sa mra\u010dn\u00e1 trhaj\u00fa u\u017e zve\u010dera \u2013 vtedy mo\u017eno vidie\u0165 matersk\u00fa hviezdu, alebo aspo\u0148 jej v\u00fdrazn\u00e9 s\u00famra\u010dn\u00e9 l\u00fa\u010de, ktor\u00fdch v\u00fdskyt je v\u010faka hustej, pevn\u00fdmi \u010diasto\u010dkami nas\u00fdtenej atmosf\u00e9re, \u010dast\u00fd.<\/em><\/p><\/div>\n

4. Povrch<\/strong><\/h2>\n

Dost\u00e1vame sa k\u00a0povrchu plan\u00e9ty, kde sa kone\u010dne za\u010dn\u00fa prejavova\u0165 v\u00fdrazn\u00e9 rozdiely oproti Zemi. Zatia\u013e \u010do na\u0161u modr\u00fa plan\u00e9tu pokr\u00fdva kvapaln\u00e1 voda z\u00a0dvoch tret\u00edn, na Bielej plan\u00e9te je to len jedna p\u00e4tina \u2013 konkr\u00e9tne 26,1 %. Pohoria pokr\u00fdvaj\u00fa iba 5,5 %, na trvalo za\u013eadnen\u00e9 \u00fazemia pripad\u00e1 len 3,4 % povrchu. Ak sa p\u00fdtate, \u010do tvor\u00ed t\u00fdch zvy\u0161n\u00fdch 65 % povrchu, na t\u00fato ot\u00e1zku nie je \u013eahk\u00e1 odpove\u010f. T\u00e1to \u010das\u0165 povrchu sa toti\u017e n\u00e1m zn\u00e1mymi pojmami ned\u00e1 nijako pomenova\u0165. Pou\u017eijeme preto term\u00edn plan\u00e9\u0165anov. S\u00fa to kalen-ghodi, \u010do je mo\u017en\u00e9 prelo\u017ei\u0165 ako Kalanove pustiny (pozn. Kalan-sei je pod\u013ea plan\u00e9\u0165anov boh pust\u00edn). Pustiny je ozna\u010denie pre tmav\u00fa, bez\u00fate\u0161n\u00fa, rovnorod\u00fa pustinu, ktor\u00e1 pod\u013ea legendy nem\u00e1 nikde koniec, preto\u017ee sama je koncom sveta, tj. v\u0161etk\u00fdm, \u010do vyp\u013a\u0148a nezn\u00e1mu \u010das\u0165 vesm\u00edru.<\/p>\n

4. 1. Kalen-ghodi<\/strong><\/h3>\n

Ve\u013emi zjednodu\u0161ene povedan\u00e9 s\u00fa kalen-ghodi roz\u013eahl\u00e9 (a\u017e tis\u00edce \u0161tvorcov\u00fdch kilometrov) roviny takmer bez \u017eivota. Ka\u017edodenne v\u00a0nich prebieha tzv. Vernovov cyklus, cyklus zmien teploty, tlaku a\u00a0pr\u00fadenia vzduchu, ktor\u00fd intenz\u00edvne ovplyv\u0148uje podnebie na celej plan\u00e9te a\u00a0v\u00a0kone\u010dnom d\u00f4sledku udr\u017euje pustiny pustinami. Siln\u00e1 vetern\u00e1 er\u00f3zia zachov\u00e1va povrch kalen-ghodi dokonale rovn\u00fd a\u00a0znemo\u017e\u0148uje v\u00e4\u010d\u0161ine \u017eiv\u00fdch organizmov sa tu usadi\u0165. V\u00a0d\u00f4sledku n\u00edzkeho obsahu \u017eeleza v\u00a0k\u00f4re plan\u00e9ty maj\u00fa horniny pust\u00edn siv\u00e9 zafarbenie. Drviv\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina \u017eeleza sa toti\u017e pri diferenci\u00e1cii dostala do jadra plan\u00e9ty, jeho mal\u00fd obsah v\u00a0k\u00f4re je jedn\u00fdm z\u00a0mnoh\u00fdch v\u00e1\u017enych probl\u00e9mov, ktor\u00fdm musia organizmy \u010deli\u0165. Nad kalen-ghodi sa tvoria rozsiahle vrstvy mrakov \u0161trukt\u00farou pripom\u00ednaj\u00face pozemsk\u00e9 nimbostratus, av\u0161ak skladaj\u00face sa chemickej zl\u00fa\u010deniny zn\u00e1mej ako kalen-ghodsk\u00fd sneh. Kalen-ghodsk\u00fd sneh cez de\u0148 sublimuje a\u00a0v\u00a0ur\u010ditej v\u00fd\u0161ke sa desublimuje na mraky; v\u00a0noci \u010das\u0165 z neho pad\u00e1 na zem, kde utvor\u00ed nieko\u013ekocentimetrov\u00fa vrstvu. Kalen-ghodsk\u00fd sneh zvy\u010dajne ost\u00e1va na \u00fazem\u00ed kalen-ghodi, preto\u017ee vietor van\u00faci von z\u00a0kalen-ghodi (na\u00e9tan) f\u00faka v\u00a0\u010dase, ke\u010f je v\u00e4\u010d\u0161ina snehu vysublimovan\u00e1. Pri atmosf\u00e9rick\u00fdch poruch\u00e1ch sa v\u0161ak zriedkavo m\u00f4\u017ee kalen-ghodsk\u00fd sneh dosta\u0165 mimo kalen-ghodi. Pre \u017eivo\u010d\u00edchy je kalen-ghodsk\u00fd sneh v\u00a0podstate ne\u0161kodn\u00fd, na rastliny<\/a> m\u00e1 v\u0161ak de\u0161truk\u010dn\u00e9 \u00fa\u010dinky, preto\u017ee intenz\u00edvne reaguje s\u00a0chlorofylom alfa. Jeho \u00fa\u010dinkom lep\u0161ie odol\u00e1vaj\u00fa modr\u00e9 rastliny, ktor\u00e9 maj\u00fa chlorofyl alfa len ako pomocn\u00fd chlorofyl a\u00a0nie je ich hlavn\u00fdm fotosyntetick\u00fdm chlorofylom, ako je to u\u00a0zelen\u00fdch. V\u00a0bezprostrednej bl\u00edzkosti kalen-ghodi sa teda vyskytuj\u00fa len tak\u00e9 modr\u00e9 rastliny, ktor\u00e9 maj\u00fa n\u00e1sledkom evol\u00facie zn\u00ed\u017een\u00fd obsah chlorofylu alfa v\u00a0chloroplastoch, pr\u00edpadne ho nemaj\u00fa v\u00f4bec.<\/p>\n

5. Vn\u00fatorn\u00e1 stavba a\u00a0magnetick\u00e9 pole<\/strong><\/h2>\n

Litosf\u00e9ra sa, rovnako ako na Zemi, sklad\u00e1 z\u00a0tektonick\u00fdch dosiek. Ke\u010f\u017ee Biela plan\u00e9ta je o nie\u010do mlad\u0161ia ako Zem, m\u00e1 slu\u0161n\u00fa tektoniku a\u00a0o\u00a0nie\u010do \u010dastej\u0161ie prejavy sope\u010dnej aktivity. Vn\u00fatorn\u00e1 stavba plan\u00e9ty je prakticky rovnak\u00e1 ako vn\u00fatorn\u00e1 stavba Zeme \u2013 litosf\u00e9ra, astenosf\u00e9ra, vonkaj\u0161\u00ed pl\u00e1\u0161\u0165, vn\u00fatorn\u00fd pl\u00e1\u0161\u0165 a\u00a0jadro. Jadro generuje o\u00a0nie\u010do silnej\u0161ie magnetick\u00e9 pole ako je na Zemi. Magnetick\u00e1 os z\u00a0nezn\u00e1mych d\u00f4vodov zviera ve\u013ek\u00fd uhol s\u00a0rota\u010dnou osou a\u00a0navy\u0161e neprech\u00e1dza presne stredom plan\u00e9ty. \u010eal\u0161ou jej zvl\u00e1\u0161tnos\u0165ou je to, \u017ee vykon\u00e1va len ve\u013emi mal\u00fd nepravideln\u00fd pohyb s\u00a0peri\u00f3dou 42 rokov a\u00a0s\u00a0polomerom okolo 180 km. S\u00faradnice severn\u00e9ho magnetick\u00e9ho p\u00f3lu s\u00fa (pre epochu 1999) 17\u00b0 30\u00b4 25,04\u201c v\u00fdchodnej d\u013a\u017eky, +51\u00b0 12\u00b4 15,03\u201c severnej zemepisnej \u0161\u00edrky. Toto v\u00fdznamn\u00e9 miesto sa naz\u00fdva Oh\u0148ov\u00e1 hora. (Pozn\u00e1mka: Nult\u00fd poludn\u00edk na plan\u00e9te ur\u010dil N\u00e1rodn\u00fd \u00fastav pre kartografiu a navig\u00e1ciu v\u00a0Moskve. Je to poludn\u00edk, na ktorom slnko kulminovalo presne v\u00a0okamihu prvej pozorovanej jarnej rovnodennosti na plan\u00e9te).<\/p>\n

6. Atmosf\u00e9ra<\/strong><\/h2>\n

Atmosf\u00e9ra<\/a> je takisto prudko odli\u0161n\u00e1 od pozemskej. Zatia\u013e \u010do priemern\u00fd pozemsk\u00fd tlak dosahuje hodnotu 101,3 kPa, na Bielej plan\u00e9te je to a\u017e 299,8 kPa, \u010do je takmer trikr\u00e1t to\u013eko. Vy\u0161\u0161\u00ed tlak ne\u017e na Zemi atmosf\u00e9rick\u00fd tlak m\u00e1 nieko\u013eko pr\u00ed\u010din:<\/p>\n