$\"Prechod$ <\/a>
Prechod Merk\u00fara, ako ho zachytila sonda SDO<\/p><\/div>\n
V m\u00e1ji nastal na oblohe zriedkav\u00fd astronomick\u00fd \u00fakaz, pozorovate\u013en\u00fd aj z \u00fazemia Slovenska – plan\u00e9ta Merk\u00far<\/a> pre\u0161la popred disk Slnka<\/a>. Vzh\u013eadom na to, \u017ee Slnko pri tom vidite\u013ene nezoslablo, ne\u0161lo o mimoriadne efektn\u00fd jav, napriek tomu je v\u010fa\u010dn\u00fdm cie\u013eom pozorovate\u013eov. Nast\u00e1va toti\u017e len 13-kr\u00e1t za storo\u010die. \u010co sa vlastne odohralo a \u010do tento jav znamenal pre astron\u00f3mov kedysi a dnes?<\/strong><\/p>\n
Na rozdiel od \u00fapln\u00fdch zatmen\u00ed Slnka, kedy pred Slnkom prejde cel\u00fd mesa\u010dn\u00fd kot\u00fa\u010d, prechod Merk\u00fara si \u010dlovek, neznal\u00fd pohybu plan\u00e9t, ani nev\u0161imne. Hoci je plan\u00e9ta Merk\u00far skoro jeden a pol kr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161ia ako Mesiac, Slnko neprekryje, preto\u017ee je od n\u00e1s asi 150-kr\u00e1t \u010falej ako Mesiac. Kv\u00f4li ve\u013ekej vzdialenosti sa z n\u00e1\u0161ho poh\u013eadu scvrkne na mal\u00fa bodku, ktor\u00fa bez \u010falekoh\u013eadu pred omnoho v\u00e4\u010d\u0161\u00edm kot\u00fa\u010dom Slnka ani nevidno. Ako je v\u0161ak mo\u017en\u00e9, \u017ee jeho prechod m\u00f4\u017eeme pozorova\u0165 iba zriedka, ke\u010f oproti Zeme, ktor\u00e1 putuje okolo Slnka 365 dn\u00ed, Merk\u00far ho obehne u\u017e za 116 dn\u00ed? Pre\u010do nem\u00f4\u017eeme podobn\u00fd \u00fakaz pozorova\u0165 \u010dastej\u0161ie, ke\u010f sa v poz\u00edcii medzi Zemou a Slnkom ocitne a\u017e trikr\u00e1t do roka?<\/p>\n
Odpove\u010f je podobn\u00e1 ako pri ot\u00e1zke o zatmen\u00ed Slnka \u2013 tie\u017e nenastane pri ka\u017edom nove. Je to kv\u00f4li tomu, \u017ee obe\u017en\u00e1 dr\u00e1ha Merk\u00fara je vo\u010di obe\u017enej dr\u00e1he Zeme sklonen\u00e1 o sedem stup\u0148ov, \u010do je z\u00e1rove\u0148 najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed sklon plan\u00e9ty spomedzi v\u0161etk\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch plan\u00e9t v na\u0161ej slne\u010dnej s\u00fastave. T\u00e1to fyzik\u00e1lna z\u00e1le\u017eitos\u0165 sp\u00f4sobuje, \u017ee aj ke\u010f zaujme Merk\u00far na svojej obe\u017enej dr\u00e1he vo\u010di Slnku ka\u017ed\u00fdch 116 dn\u00ed rovnak\u00fa polohu, z n\u00e1\u0161ho poh\u013eadu sa bude nach\u00e1dza\u0165 raz nad n\u00edm, inokedy pod n\u00edm. Vtedy zostane pre na\u0161e o\u010di nevidite\u013en\u00fd, preto\u017ee v osl\u0148uj\u00facej \u017eiare Slnka jeho slabu\u010dk\u00e9 svetlo zanikne. A naviac, ke\u010f na oblohe m\u00ed\u0148a Slnko, z n\u00e1\u0161ho poh\u013eadu sa nach\u00e1dza vo f\u00e1ze novu, \u010di\u017ee n\u00e1m ukazuje svoju neosvetlen\u00fa stranu. Preto m\u00f4\u017eeme tmav\u00fd kot\u00fa\u010dik Merk\u00fara vidie\u0165 iba za podmienok, ke\u010f sa premieta na svetlej\u0161ie pozadie, Tak\u00fdm pozad\u00edm sa pre\u0148 stalo 9. m\u00e1ja 2016 na sedem a pol hodiny Slnko.<\/p>\n
Len pekn\u00e9 divadlo<\/h2>\n
\u010ealekoh\u013ead uk\u00e1zal Merk\u00far ako \u010dierny kr\u00fa\u017eok, ve\u013ek\u00fd ako slne\u010dn\u00e9 \u0161kvrny. Nas\u00faval pred ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161\u00ed disk Slnka a pomaly sa pred n\u00edm pohyboval, a\u017e k\u00fdm sa spolo\u010dne nestratili ve\u010der pod obzorom. Keby sme mohli pozorova\u0165 Slnko aj za zenitom, videli by sme, ako Merk\u00far z jeho disku pribli\u017ene o polhodinu nesk\u00f4r vystupuje.<\/p>\n
Sk\u00famaniu Merk\u00fara venovala v minulosti astron\u00f3mia ve\u013ea pozornosti a pr\u00e1ve jeho prechod prezradil o tejto plan\u00e9te ve\u013ea d\u00f4le\u017eit\u00fdch faktov. Napr\u00edklad to, \u017ee ju neoba\u013euje hust\u00e1 atmosf\u00e9ra. Ak by bol pravdou opak, okraj jej kot\u00fa\u010dika by sa v d\u00f4sledku rozpty\u013euj\u00faceho sa slne\u010dn\u00e9ho svetla javil rozmazan\u00fd. Tak sa n\u00e1m, ostatne, jav\u00ed po\u010das svojho prechodu Venu\u0161a \u2013 po Merk\u00fare druh\u00e1 plan\u00e9ta, ktor\u00e1 je k Slnku bli\u017e\u0161ie ako Zem, v\u010faka \u010domu m\u00f4\u017ee z n\u00e1\u0161ho poh\u013eadu popred Slnkom prech\u00e1dza\u0165.<\/p>\n
$\"Prechod$ <\/a>
Prechod Merk\u00fara pred diskom Slnka. \u010casozbern\u00fd sn\u00edmok s odstupom 15 min\u00fat. Ch\u00fdbaj\u00face poz\u00edcie s\u00fa sp\u00f4soben\u00e9 obla\u010dnos\u0165ou. Fotografovan\u00e9 cez Canon EF 4\/500 IS USM II a Canon EOS 7D MkII. + filter astrosolar 9.5.2016. Autor: Peter Dolinsk\u00fd<\/p><\/div>\n
Astron\u00f3movia po\u010das prechodu Merk\u00fara zistili aj to, \u017ee Merk\u00far nem\u00e1 mesiac. Ak by mesiac mal, zobrazil by sa ako men\u0161ia pohybuj\u00faca sa bodka, vstupuj\u00faca na slne\u010dn\u00fd disk pred, alebo za Merk\u00farom. Teoreticky by ho mohla z n\u00e1\u0161ho poh\u013eadu zakr\u00fdva\u0165 vlastn\u00e1 plan\u00e9ta, bola by to v\u0161ak extr\u00e9mna zhoda okolnost\u00ed, ktor\u00fa opakovan\u00e9 pozorovania prechodov Merk\u00fara vyl\u00fa\u010dili. Naviac, dnes u\u017e vieme, \u017ee t\u00e1to plan\u00e9ta by svoj mesiac dlhodobo ani nemohla ma\u0165, preto\u017ee \u017eiadna z obe\u017en\u00fdch dr\u00e1h okolo nej nie je dostato\u010dne stabiln\u00e1. Dokazuje to aj sonda, ktor\u00e1 sa pred dopadom na povrch Merk\u00fara udr\u017eala na obe\u017enej dr\u00e1he plan\u00e9ty iba kr\u00e1tke \u0161tyri roky. Cenn\u00e9 inform\u00e1cie poskytli aj pozorovania poz\u00edcie vstupov a v\u00fdstupov Merk\u00fara pred slne\u010dn\u00fd disk. Pri porovnan\u00ed z\u00e1znamov z rokov 1677 a 1848 franc\u00fazsky astron\u00f3m Le Verrier zistil, \u017ee dr\u00e1ha Merk\u00fara sa zvl\u00e1\u0161tnym sp\u00f4sobom men\u00ed. Star\u0161ie dohady o neobjavenej plan\u00e9te, ktor\u00e1 by na Merk\u00far gravita\u010dne vpl\u00fdvala, uviedol na prav\u00fa mieru Albert Einstein svojou v\u0161eobecnou te\u00f3riou relativity v roku 1916. Dnes, na z\u00e1klade doteraj\u0161\u00edch v\u00fdskumov m\u00f4\u017eeme kon\u0161tatova\u0165, \u017ee najzauj\u00edmavej\u0161\u00edm momentom na prechode Merk\u00fara je jeho zriedka sa objavuj\u00faca pozorovate\u013enos\u0165. Pre mnoh\u00fdch za\u010d\u00ednaj\u00facich astron\u00f3mov pon\u00fakol 9. m\u00e1j 2016 v\u00fdnimo\u010dn\u00fa pr\u00edle\u017eitos\u0165ou na to, aby spom\u00ednan\u00fd \u00fakaz videli na vlastn\u00e9 o\u010di prv\u00fdkr\u00e1t.<\/p>\n
V novembri a v m\u00e1ji<\/h2>\n
Nie n\u00e1hodou sme pozorovali prechod Merk\u00fara 9. m\u00e1ja. Nast\u00e1va toti\u017e len v term\u00ednoch okolo 8. m\u00e1ja a 10. novembra a treba poveda\u0165, \u017ee pozorovatelia mali tento rok \u0161\u0165astie. Nie iba preto, \u017ee dlh\u0161ie dni a pr\u00edjemnej\u0161ie teploty im pon\u00fakli komfortnej\u0161ie podmienky. \u00dakaz si mohli lep\u0161ie vychutna\u0165 aj preto, \u017ee po\u010das m\u00e1jov\u00fdch prechodov je Merk\u00far \u010falej od Slnka, \u010di\u017ee bli\u017e\u0161ie k Zemi, v\u010faka \u010domu sa jav\u00ed na oblohe v\u00e4\u010d\u0161\u00ed ako po\u010das novembrov\u00fdch prechodov, a tie\u017e preto, \u017ee pred slne\u010dn\u00fdm diskom putuje v tomto obdob\u00ed pomal\u0161ie. Aj prechod, ktor\u00fd bol pred trin\u00e1stimi rokmi pozorovate\u013en\u00fd z \u00fazemia Slovenska, bol m\u00e1jov\u00fd, vtedy v\u0161ak Merk\u00far prech\u00e1dzal bli\u017e\u0161ie k okraju Slnka a \u00fakaz netrval tak dlho ako tentokr\u00e1t. Najbli\u017e\u0161iu pr\u00edle\u017eitos\u0165 na pozorovanie prechodu Merk\u00fara z n\u00e1\u0161ho \u00fazemia pon\u00fakne vesm\u00edr a\u017e v roku 2032, a bude novembrov\u00fd.<\/p>\n
Trochu hist\u00f3rie<\/h2>\n
$\"Merk\u00far$ <\/a>
Merk\u00far vstupuje pred slne\u010dn\u00fd disk. Autor: Pavol Rapav\u00fd<\/p><\/div>\n
Prechody Merk\u00fara boli predpovedan\u00e9 sk\u00f4r, ako pozorovan\u00e9. Zmienil sa o nich u\u017e zn\u00e1my astron\u00f3m, objavite\u013e z\u00e1konitost\u00ed obehu plan\u00e9t, Johannes Kepler. Tento vedec sa dokonca mylne domnieval, \u017ee s\u00e1m tak\u00fdto prechod sledoval, ke\u010f pri premietan\u00ed obrazu Slnka na list papiera zahliadol \u010diernu bodku. O nieko\u013eko rokov v\u0161ak zistil, \u017ee to, \u010do videl, bola iba ve\u013ek\u00e1 \u0161kvrna na Slnku – Merk\u00far toti\u017e nemohol rozpozna\u0165 vo\u013en\u00fdm okom. Prv\u00e9 dolo\u017een\u00e9 pozorovanie tohto vz\u00e1cneho javu nastalo a\u017e 7. novembra 1631 a zaznamenal ho franc\u00fazsky astron\u00f3m Pierre Gassendi. Aj on pozoroval Merk\u00far met\u00f3dou projekcie. O osem rokov nesk\u00f4r to bol Jeremiah Horrocks, koho zaujala in\u00e1 plan\u00e9ta \u2013 tentoraz Venu\u0161a. Nezvy\u010dajn\u00e9 na pozorovan\u00ed prechodu Venu\u0161e cez kot\u00fa\u010d Slnka bolo to, \u017ee je uhlovo p\u00e4\u0165kr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161ia ako Merk\u00far, \u010di\u017ee dos\u0165 ve\u013ek\u00e1, aby ju bolo na slne\u010dnom disku vidie\u0165 aj bez \u010falekoh\u013eadu. Pozorovanie teda nebolo z\u00e1visl\u00e9 na objaven\u00ed \u0161peci\u00e1lneho pr\u00edstroja, ako v pr\u00edpade Merk\u00fara, ktor\u00e9ho prechod zaznamen\u00e1val na ostrove Sv\u00e4t\u00e1 Helena v roku 1677 aj \u010fal\u0161\u00ed zn\u00e1my astron\u00f3m Edmond Halley. Pr\u00e1ve jeho poznatky sa stali prv\u00fdkr\u00e1t pou\u017eite\u013en\u00e9 na zistenie presnej polohy plan\u00e9ty Merk\u00far v Slne\u010dnej s\u00fastave<\/a>.<\/p>\n
Nie\u010do o hlavnom akt\u00e9rovi<\/h2>\n
Pozrime sa v\u0161ak bli\u017e\u0161ie na hlavn\u00e9ho akt\u00e9ra ned\u00e1vneho vesm\u00edrneho javu, ktor\u00fd vzbudil to\u013eko pozornosti nielen v radoch odbornej verejnosti. Merk\u00far, okrem toho, \u017ee je najmen\u0161ou plan\u00e9tou na\u0161ej slne\u010dnej s\u00fastavy, je aj najbli\u017e\u0161ou plan\u00e9tou Slnka s najv\u00fdstrednej\u0161ou (najviac eliptickou aj sklonenou) dr\u00e1hou. Je tie\u017e plan\u00e9tou s najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm jadrom v pomere k matersk\u00e9mu telesu a plan\u00e9tou s najred\u0161ou atmosf\u00e9rou. Jej povrch pripom\u00edna odvr\u00e1ten\u00fa stranu Mesiaca \u2013 je siv\u00fd a pokryt\u00fd nespo\u010detn\u00fdm mno\u017estvom kr\u00e1terov. Okrem prechodov popred Slnko ho mo\u017eno na oblohe pozorova\u0165 len zriedka – bu\u010f r\u00e1no, kr\u00e1tko pred v\u00fdchodom Slnka, alebo ve\u010der, tesne po jeho z\u00e1pade. Pozorovan\u00fd vo\u013en\u00fdm okom vyzer\u00e1 ako jasn\u00e1, neblikaj\u00faca hviezda. Zbl\u00edzka bol presk\u00faman\u00fd len dvoma sondami: Mariner 10 a MESSENGER, ktor\u00e1 pred rokom dopadla na jeho povrch. Na jeho prech\u00e1dzku pred kot\u00fa\u010dom Slnka m\u00f4\u017eeme te\u0161i\u0165 op\u00e4\u0165 o \u0161estn\u00e1s\u0165 rokov.<\/p>\n
Slnko, na\u0161a najbli\u017e\u0161ia hviezda<\/a>, ktor\u00e1 je bezkonkuren\u010dne najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm a naj\u0165a\u017e\u0161\u00edm telesom na\u0161ej Slne\u010dnej s\u00fastavy je gigantick\u00e1 gu\u013ea plazmy s hmotnos\u0165ou 330 000-kr\u00e1t v\u00e4\u010d\u0161ou ako hmotnos\u0165 Zeme. Teplota na jeho povrchu be\u017ene dosahuje 5 500\u00b0C a viac, s v\u00fdnimkou tzv. slne\u010dn\u00fdch \u0161kv\u0155n s teplotou okolo 4 000\u00b0C. Ka\u017ed\u00fd rok dopadne zo Slnka na na\u0161u plan\u00e9tu 10 000- kr\u00e1t viac energie, ako je jej ro\u010dn\u00e1 spotreba \u013eudstvom. V porovnan\u00ed s hviezdami, ktor\u00e9 s\u00fa vo\u013en\u00fdm okom vidite\u013en\u00e9 je v\u0161ak len podpriemerne svietivou hviezdou, preto\u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina hviezd, ktor\u00e9 bez \u010falekoh\u013eadu vid\u00edme, tvor\u00ed z h\u013eadiska vesm\u00edru extr\u00e9m. Pre porovnanie: k\u00fdm svetlo let\u00ed zo Slnka na Zem pribli\u017ene 8 min\u00fat a 20 sek\u00fand, svetlo z na\u0161ej druhej najbli\u017e\u0161ej hviezdy Proxima Centauri doraz\u00ed na Zem a\u017e o 4,2 roka. Spektr\u00e1lny typ Slnka je G2, \u010di\u017ee ide o \u017elt\u00fa hviezdu.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 v \u010dasopise Pontes v j\u00fali 2016. \u010cl\u00e1nok je uveden\u00fd v redak\u010dne upravenej podobe toto\u017enej s jeho podobou publikovanou v \u010dasopise. V m\u00e1ji nastal na oblohe zriedkav\u00fd astronomick\u00fd \u00fakaz, pozorovate\u013en\u00fd aj z \u00fazemia Slovenska – plan\u00e9ta Merk\u00far pre\u0161la popred disk Slnka. Vzh\u013eadom na to, \u017ee Slnko pri tom vidite\u013ene nezoslablo, ne\u0161lo o mimoriadne (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":128,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/3291"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=3291"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/3291\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3305,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/3291\/revisions\/3305"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/128"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=3291"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}